Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/49/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125013334
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125013334.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28. januára 2026 sp. zn. 2PP/74/2025-41,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: („citácia“): „podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v B., hlásený
trvalý pobyt mesto B., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, zo

16. decembra 2025 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným
rozkazomOkresnéhosúduKomárnoč.k.4T/27/2025-136z9.apríla2025podľa§207ods.3Trestného
zákona vo výmere 13 (trinásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.“
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 41-43 spisu ( skrátene), v ktorom
uviedol, že u odsúdeného nebola splnená druhá materiálna podmienka podmie-nečného prepustenia,

teda nebolo možné dôvodne očakávať, že odsúdený bude po prepustení na slobode viesť riadny život.
Okresnýsúdvychádzalnajmäznepriaznivejresocializačnejprognózyastrednéhorizikarecidívy,pričom
prihliadol aj na opakovanú trestnú činnosť odsúdeného, najmä prečin zanedbania povinnej výživy,
ktorého sa dopustil opakovane a to aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v ktorej sa
neosvedčil. Zohľadnil tiež jeho dlhodobé neplnenie vyživovacej povinnosti, pričom tú si začal plniť až
vo výkone trestu ako aj nepriaznivé osobné a pracovné pomery, najmä dlhodobú nezamestnanosť

a nedostatočnú snahu zabezpečiť si legálny príjem. Prihliadol aj na jeho priestupkovú minulosť vrátene
opakovaných porušení predpisov pod vplyvom alkoholu ako aj skutočnosť, že predchádzajúce sankcie
neviedli k jeho náprave. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že v súčasnosti nie je
dostatočný podklad pre záver, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený A.
B. (č.l. 39 spisu), ktorú do neverejného zasadnutia krajského súdu písomne neodôvodnil. Prokurátor

prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti ( č.l. 39 spisu).
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený

podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť podala
oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná.Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní návrhu odsúdeného A. B. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybností, keď
vo veci určil termín verejného zasadnutia na 28. januára 2026, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa

k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody ako aj k jeho postoju k spáchanej trestnej činnosti,
vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj
krajský súd.
Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku

rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že návrhu odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa krajský súd stotožní s úvahami súdu nižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018

z 23. januára 2018).
Nad rámec odôvodnenia krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, táto sa viaže
podľa jej gramatického znenia striktne na správanie odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej
zmysle sa v resocializačnej rovine rozumie vývojový proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného,
ktorá sa navonok prejavuje práve v jeho chovaní a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti

s rozhodovaním o prípadnom podmie-nečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody plnenie
tejto podmienky preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu
je odôvodnený úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne
a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak

dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania,
dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.
Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami

odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových
vlastností a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti, alebo ktoré okrem
ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podanie návrhu

o podmienečné prepustenie dňa 19.12.2025 po vykonaní polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody podľa § 66 ods.1 písm. a) Trestného zákona.
Pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky, teda či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, krajský súd sa s názorom okresného súdu,
že odsúdený túto podmienku splnil nestotožňuje a to z toho dôvodu, že zo samotnej disciplinárnej

odmeny a plnenie pracovných povinností, nemožno bez ďalšieho považovať za dostatočný prejav
polepšenie, keďže ide o správanie, ktoré sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody očakáva.
V tomto smere krajský súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že odsúdený počas výkonu trestu
odňatia slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz, ani inú aktivitu smerujúcu k zvýšeniu svojho
uplatnenia na pracovnom trhu. Hoci podľa obsahu spisu bol pred nástupom do výkonu trestu odňatia

slobody nezamestnaný na úrade prace, sociálnych vecí a rodiny nebol evidovaný, tak isto nepoberal
žiadne sociálne dávky. Rovnako krajský súd prihliadal na tú skutočnosť, že odsúdený k trestnej činnosti
verbalizujekritickýpostoj,trestnúčinnosťľutuje,avšakzároveňzľahčujearacionalizuje.Tedaanivtomto
smere odsúdený nepreukázal zvýšenú iniciatívu smerujúcu kladnej resocializácii. Krajský súd toho
názoru, že aj keď celkovo hodnotenie odsúdeného vyznieva prevažne priaznivo, je z neho zrejmé, že

odsúdený sa adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody na druhej strane nijako svojou aktivitou
nevybočuje z radu síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Krajský súd pripomína,
že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým
splnil prvú materiálnu podmienku. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou
podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale

nemožno považovať za prejav jeho nápravy.
Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie.
Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti,
celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charaktertrestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú
prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi,
morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť
osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu,
správanie, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správanie vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto
okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach.
Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré

sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti
súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky nemôže
vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade
rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou okolnosťou,
ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho
prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným

predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Navyše je potrebné prihliadnuť aj na zaradenie odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý trest odňatia slobody si aktuálne vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pričom
v rámci diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej skupine ,,B“, čo rovnako svedčí o potrebe
prísnejšieho režimu, ktorý je základom diferencovaného zaobchádzania.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nezanedbateľnú úlohu zohráva aj povaha spáchaných
trestných činov, ktorú musí súd pri svojom rozhodovaní taktiež vždy zohľadňovať v zmysle § 66 ods.
2 Trestného zákona. V tomto prípade možno zopakovať, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia
slobody za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, pričom
trestnej činnosti sa dopustil napriek tomu, že v predchádzajúcich 24 mesiacov bol za taký čin odsúdený.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky v tomto smere krajský súd sa plne stotožňuje
so závermi okresného súdu, nakoľko z hodnotenia osoby odsúdeného vyplýva menej priaznivá
resocializačná prognóza a stredné riziko recidívy trestnej činnosti, odsúdený je opakovaným páchateľom
trestnej činnosti, pričom ide o tzv. špeciálnu recidívu vo vzťahu k prečinu zanedbania povinnej výživy.
Závažnou skutočnosťou je, že v tejto trestnej činnosti pokračoval aj po predchádzajúcom odsúdení

a to dokonca v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v ktorej sa neosvedčil, čo
spochybňuje jeho schopnosť rešpektovať právny poriadok aj bez výkonu trestu. Zároveň krajský súd
poukazuje na dlhodobé a systematické neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany odsúdeného a to
napriek v jej minimálnej výške, pričom k jej plneniu pristúpil až vo výkone trestu odňatia slobody
prostredníctvom zrážok z pracovnej odmeny. Takéto konanie nemožno považovať za prejav skutočnej

snahy vedenia riadneho života, rovnako významné aj skutočnosť, že odsúdený počas pobytu na slobode
dlhodobo nevyvíja dostatočnú aktivitu smerujúcu k zabezpečeniu legálneho príjmu, nebol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, nevykonával snahu plniť si svoje zákonné povinnosti. Nemožno opomenúť,
ani priestupkovú minulosť vrátene opakovaného porušenia právnych prepisov pod vplyvom alkoholu,
ako aj jeho vlastné vyjadrenie o probléme s požívaním alkoholu. Ani tieto skutočnosti nesvedčia

o stabilizovanom spôsobe života, ktorý by poskytoval dostatočnú záruku vedenia riadneho života na
slobode.
Po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s poukazom na priemerné, ničím
výnimočné správanie odsúdeného počas pobytu vo výkone trestu ( do akcií organizovaných v rámci
kultúrno – osvetovej činnosti sa zapája sporadicky, športové aktivity nepreferuje, z radov odsúdených

nezastáva žiadnu funkciu ..) skutočnosť, že nepreukázal žiadnu snahu o získanie práce v prípade
podmienečného prepustenia ( napr. oslovením rôznych zamestnávateľov v mieste bydliska, obce),
prihliadnuc na povahu spáchaných činov, ale aj na trestnú (druhovo totožnú) minulosť odsúdeného
a tiež závery o resocializačnej prognóze ktorá je podporená výsledkami odbornej diagnostiky (Crime
Risk Asasessment) - hodnotiaceho nástroja, ktorý sa celosvetovo uplatňuje v justičnej praxi ako tzv.

nástroj na určenie rizika potrieb hodnotovej osoby, podľa ktorého je resocializačná prognóza menej
priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné, krajský súd konštatuje rovnako ako okresný súd,
že u odsúdeného A. B. nie sú splnené materiálne podmienky na podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Z vyššie uvedených dôvodov aj krajský súd má za to, že u odsúdeného nie sú splnené zákonné
podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, preto v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.