Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119216115
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8119216115.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka,
IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Nádej, n. o. Prešov, so sídlom Sládkovičova 5956/14, 080 01 Prešov,
IČO: 36 167 614, zastúpenému advokátskou kanceláriou h&h PARTNERS, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, o zaplatenie sumy 204.154,56 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 21.10.2019, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.10.2019, žiadal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 204.154,56 eura, 8 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 204.154,56 eura odo dňa podania žaloby do zaplatenia a náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.

2.Žalobcasvojužalobuodôvodniltak,žežalobcajezdravotnápoisťovňazaloženánaúčelyvykonávania
verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného
poistenia vydaného podľa Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákona č. 581/2004 Z. z.“). Žalovaný je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne
prospešné služby, založená zakladacou listinou podľa Zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových

organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Žalovaný je
prevádzkovateľom stacionára v odbore geriatria na základe povolenia Prešovského samosprávneho
kraja, ktoré bolo udelené Rozhodnutím č. 5501/2014/OZ-ORU zo dňa 20.10.2014, s nadobudnutím
právoplatnosti dňa 27.10.2017. Žalobca a žalovaný mali spolu uzavretú Zmluvu o poskytovaní a úhrade
zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti č. 47ZSDD000111 zo dňa 30.6.2011 prečíslovanú Dodatkom č. 9 na číslo 47ZSAN000116
v znení jej Dodatkov 1 až 17. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky účinné od 1.4.2014

(ďalej len „VZP“). Na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja pod č. 07551/2018/OZ-
CUP zo dňa 18.12.2018 bolo dočasne pozastavené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia žalovaným na čas určitý od 1.12.2018 do 31.5.2019. Následne rozhodnutím Prešovského
samosprávneho kraja pod č. 05156/2019/OZ-CUP zo dňa 14.5.2019 bolo dočasne pozastavenépovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalovaným na čas určitý od 1.6.2019 do
30.11.2019. Podľa čl. 6 bod 1 VZP poisťovňa v súlade so všeobecne záväznými predpismi, zmluvou
a VZP vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľa zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť

vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia na rozsah a kvalitu vykázanej zdravotnej
starostlivosti na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy a VZP. V uvedenom
zmluvnom ustanovení je premietnutá kontrolná činnosť, ktorú žalobca vykonáva v súlade so Zákonom
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 581/2004 Z. z.“).

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť
u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnej pomoci, s ktorými má
uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek
a bez predchádzajúceho oznámenia. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 581/2004 Z. z., kontrolná
činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na účelnosť,

efektívnosťahospodárnosťvynakladaniaprostriedkovverejnéhozdravotnéhopoistenia,rozsahakvalitu
poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
podľa § 7 a § 7a. V súlade s uvedenými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami žalobca vykonal
dňa 18.10.2018 kontrolu č. 18620071, ktorej predmetom bola účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť
vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, dodržiavanie platnej zmluvy a VZP, ako

aj všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti
u žalovaného v uvedenom časovom období od 1.1.2016 do 31.8.2018 so zameraním na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu. Podľa postupu dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným
v čl. 6 bod 4 VZP o výsledku kontroly č. 18620071 vypracoval žalobca Protokol o kontrole č. 18620071
zo dňa 15.11.2018, v ktorom poukázal na porušovanie všeobecne záväzných predpisov a zmluvy

žalovaným. V súlade s čl. 6 bod 9 VZP žiadal žalobca žalovaného o vrátenie sumy 207.006,80
eura. Suma 207.006,80 eura predstavuje neoprávnené vykázanú zdravotnú starostlivosť žalovaným,
ktorú žalobca uhradil žalovanému za kontrolované obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2018 do ukončenia
kontroly. V Protokole o kontrole č. 18620071 bol určený spôsobom náhrady (vrátenia sumy), a to
že úhrada 207.006,80 eura bude započítavaná započítaním vzájomných peňažných pohľadávok

žalovaného a žalobcu v najbližších fakturačných obdobiach, resp. formou mesačných splátok po dohode
žalovaného s centrom spracovania výkonov žalobcu. Žalovaný v súlade s čl. 6 bod 6 VZP podal voči
Protokolu o kontrole č. 18620071 námietky. Žalobca v súlade s čl. 6 bod 7 a bod 8 VZP vyhotovil
zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 18620071 zo dňa 11.1.2019, v ktorej
sa vysporiadal s námietkami žalovaného tak, že zotrval na všetkých záveroch žalobcu uvedených

v Protokole o kontrole č. 18620071. Kontrola č. 18620071 bola ukončená 11.1.2019 prevzatím Zápisnice
o prerokovaní námietok k protokolu o kontrole č. 18620071 žalovaným. Suma 207.006,80 eura bola
žalobcom upravená na skutočne uhradené úkony, a to do výšky mesačných objemov za kontrolované
obdobie o sumu 12,22 eura nižšiu, a to na sumu 206.994,58 eura. Suma 206.994,58 eura bola
v časti 2.840,02 eura uhradená formou zápočtu. Po vykonaní zápočtu eviduje žalobca voči žalovanému

neuhradenú pohľadávku v celkovej výške 204.154,56 eura. Dňa 1.8.2019 prevzal žalovaný predžalobnú
výzvu žalobcu zo dňa 22.7.2019 na vrátenie plnenia – úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú
starostlivosť v sume 204.154,56 eura. Žalovaný nereagoval na predžalobnú výzvu na dobrovoľné
vrátenie úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť v sume 204.154,56 eura.

3. Okresný súd Prešov vydal dňa 6.11.2019 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/96/2019-63, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 204.154,56 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu.

4. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 18.2.2020, č. k. 21Cb/96/2019-98 zrušil platobný rozkaz
Okresného súdu Prešov zo dňa 6.11.2019, č. k. 21Cb/96/2019-63, a to podľa § 267 ods. 3 Zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže žalovaný podal včas odpor s vecným
odôvodnením.

5. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený elektronicky dňa
28.11.2019, žalovaný, okrem iného uviedol, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný

má za to, že žalobca nemá voči nemu žiadny nárok na úhradu žalovanej sumy, a teda na vrátenie
sumy vo výške 204.154,54 eura. Svoje tvrdenia žalobca opiera o Protokol o kontrole č. 18620071 zo
dňa 15.11.2018 a Zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 18620071. Vo vzťahu
k uvedeným listinám a ich nepravdivému obsahu vzniesol žalovaný svoje námietky a stanoviská, ktoréneboli zo strany žalobcu akceptované. Žalovaný tak adresoval žalobcovi námietky k Protokolu o kontrole
č. 18620071 zo dňa 5.12.2018, Stanovisko k zápisnici o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č.
18620071 zo dňa 22.1.2019 a Stanovisko k vyjadreniu zdravotnej poisťovne zo dňa 26.3.2019. V týchto

stanoviskách/námietkachžalovanýpoprelvzniknárokužalobcunavráteniežalovanejsumy,atoztýchto
dôvodov: dňa 18.10.2018 bola u žalovaného – poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na jeho pracovisku
– stacionár v Župčanoch a Fričovciach žalobcom vykonaná kontrola v zmysle § 9 Zákona č. 581/2004 Z.
z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolované časové obdobie bolo od 1.1.2016 do 31.8.2018

a kontrola bola údajne zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov
verejného zdravotného poistenia. Žalovaný upozornil, že konanie žalobcu je zjavne účelové, keď jeho
kontrola prebehla u žalovaného asi cca 1 hodinu, pričom žalovanému neuznal činnosť stacionára
an bloc za celé kontrolované obdobie , t. j. od 1.1.2016 do 31.1.2018. Kontrola pri tejto rýchlosti
vykonania a spôsobe konania vykazuje znaky značného formalizmu – prebehla teda len formálne (aby
bola) a vopred bol pripravený výsledok. Je nemožné vykonať kontrolu za celé obdobie a pri toľkých

pacientoch v tak krátkom čase. Svedčí tomu fakt, že takto prebehla kontrola aj u iných poskytovateľov
a všetko bolo „dopredu“ pripravené. Na všetkých pracoviskách (Fričovce, Župčany) žalovaný spĺňal
v kontrolovanom období personálne zabezpečenie. Odborný zástupca A. B. A. (lekár špecialista
v geriatrii) vykonával činnosť počas 10 hodín týždenne s úväzkom 0,125 na každú ambulanciu , teda
presne tak ako stanovujú právne predpisy a platná zmluva medzi žalovaným a žalobcom a rovnako tak

bola zabezpečená činnosť sestry. Uvedený úväzok nie je v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom
alebo výnosom MZSR a rovnako tak s platnou zmluvou so žalovaným. Uvedené žalovanému potvrdil
aj Prešovský samosprávny kraj, pričom o úväzku odborného zástupcu bol žalobca pred podpisom
zmluvy informovaný žalovaným a s týmto žalobca súhlasil a zmluvu so žalovaným uzatvoril a nič
nenamietal. Uvedený úväzok bol v celom rozsahu odborným zástupcom vykonaný. Liečba bola vo

všetkých prípadoch v kontrolovanom období indikovaná na základe odporúčania A. B. A. (zamestnanca
žalovaného), čo preukazuje aj zdravotná dokumentácia a výlučne na základe toho bola zdravotná
starostlivosť aj poskytovaná. To, že v niektorých prípadoch bola tá istá liečba odporúčaná aj všeobecným
lekárom (popri návrhu A. A.), je v danom prípadne irelevantné a nesúvisí vôbec s činnosťou žalovaného
a s týmto nemá žalovaný nič spoločné a nemôže to ísť na úkor žalovaného. Žalovaný v žiadnom

konkrétnom prípade neuviedol, kde mala byť zdravotná starostlivosť indikovaná len na odporúčania
všeobecného lekára a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná a neurčitá a neoveriteľná a nemôže
byť rozumným a zákonným dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej
starostlivosti. Žalobca vo svojich stanoviskách správne uvádza, že zdravotná starostlivosť v stacionári
sa uhrádza cenou za výkon – jeden ošetrovací deň. Táto cena za výkon zahŕňa všetky náklady súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v stacionári, vrátane nákladov na lieky (bez ohľadu, či je
potreba ich poskytnutia alebo nie). To, že si lieky priniesli pacienti / klienti aj od svojho iného lekára,
rovnako nemôže ísť na ťarchu žalovaného, nakoľko je platený cenou bez ohľadu na to, či lieky zakúpi
alebo nie. V Zápisnici o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 18620071 je uvedené, že
činnosť zaznamenanú v predloženej dokumentácii nie je možné z medicínskeho hľadiska považovať

za ošetrovací deň v stacionári. K tomu nie je žiadnym spôsobom uvedené, čo žalobca považuje
za medicínske hľadisko a čo iné by tam teda malo byť uvedené, aby bolo možné činnosť chápať
ako stacionár. A teda chýba žalovanému rozumné odôvodnenie, kde je hranica toho, čo je a nie je
stacionár a hlavne kde to je presne špecifikované tak, aby to bolo zrejme a jasne oddeliteľné. Rovnako
žalobca v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde k tomu malo dôjsť, a preto je táto argumentácia

nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľné a nemôže byť rozumným dôvodom tvrdenia o nesprávne
aneoprávnenevykázanejzdravotnejstarostlivosti.Pokiaľideovýkonyzapoistencov,ktorýúdajneniesú
vzhľadomnasvojvekgeriatrickypacienti,malabyťcenavýkonuzatýchtopacientovjasneoddeliteľnáod
celkovo nárokovateľnej sumy. Žalovaný opätovne uviedol, že požadoval presne oddelenie a vyčíslenie
sumy, ktorá by mala na týchto pacientov pripadať. Pokiaľ ide o výkony za pacientov, ktorý údajne

v stanovenom čase boli hospitalizovaný u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mala byť cena
výkonu za týchto pacientov jasne oddeliteľná od celkovo nárokovateľnej sumy s uvedením, kde boli
títo pacienti hospitalizovaní. Žalovanému nebol nikdy predložený dôkaz o tom, že pacient vykázaný
žalovaným v stacionári nemohol byť ošetrený v stacionári, nakoľko bol údajne hospitalizovaný u iného
poskytovateľa. Žalovaný opätovne uviedol, že požadoval presne oddelenie a vyčíslenie sumy, ktorá by

mala na týchto pacientov pripadať. Žalovaný má za to, že zdravotná dokumentácia bola vedená správne
a v žiadnom prípade nemôže byť aj pre údajne formálne chyby vo vedení zdravotnej dokumentácii
dôvodom na odmietnutie an bloc celej poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Žalobca v žiadnom
konkrétnom prípade neuviedol, kde malo dôjsť k nesprávnemu vedenie zdravotnej dokumentácie a akoto malo presne byť, a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná, neurčitá a neuveriteľná a nemôže
byť rozumným dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti.
Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca pravidelne mesačne vykonával v období od 1.1.2016

do 31.8.2019 u žalovaného kontrolu a v prípade nezrovnalostí zasielal žalobcovi (ak sa tak stalo)
po zrevidovaní dávky v prípade sporných výkonov – neoprávnene vykázaných poistencov Chybový
protokol, v ktorom boli uvedení poistenci, ktorý boli neoprávnene vykázaní v prípade nedbanlivosti
alebo nedôslednosti pracovníka – zdravotnej sestry, ktorá dávku vykazovala. Teda hneď nasledujúci
mesiac sa odčítala suma z limitu, ktorý bol daný žalobcom za neoprávnene vykázané výkony. Ani jedna

kontrola počas predmetného obdobia akékoľvek nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje predmetnú
pohľadávku nezistila a až náhodne zrazu príde kontrola priamo z ústredia žalobcu, zdrží sa u žalovaného
len 1 hodinu a an bloc všetko zamietne. Žalovaný má za to, že na základe predložených listín došlo
v zmluvnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom k porušeniu zásady rovnosti zmluvných strán, keďže
žalobca svoje dominantné postavenie zdôrazňuje jednostranným započítaním sumy bez právneho
dôvodu. Žalobca nemá právny dôvod započítať pohľadávku voči žalovanému, nakoľko predpokladom

započítania pohľadávky je existencia pohľadávky a fakturácia výsledku kontroly za vykázanú zdravotnú
starostlivosť nemožno považovať za dôkaz existencie pohľadávky. Za danej situácie žalovaný má za to,
že žalobca hľadá v celom procese kontrol akúkoľvek údajnú hoc aj formálnu chybu , ktorú by sa mohol
(využijúc svoje dominantné postavenie) pokúsiť použiť proti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
a zlepšiť si na ich úkor svoju finančnú situáciu. Nárok žalovaného voči žalobcovi na úhradu za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia je zrejmý, avšak nárok žalobcu
voči žalovanému z titulu práva na vrátenie nie je zrejmý a z poskytnutých listinných dôkazov je zjavne
aj nezákonný a pochybný.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.2.2020, okrem iného uviedol, že žalobca popiera tvrdenie

žalovaného, že konanie žalobcu, a to vykonaná kontrola č. 18620071 bola účelová. Skutočnosť,
že kontrola bola opodstatnená svedčí množstvo závažných nedostatkov zistených u žalovaného
a v konečnom dôsledku aj neoprávnene vykázaná zdravotná starostlivosť žalovaným vo výške
207.006,80 eura, ktorá po úprave a čiastočnom započítaní predstavuje neuhradenú pohľadávku
žalobcu v celkovej výške 204.154,56 eura. Žalobca túto neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť

žalovanému uhradil prostredníctvom faktúr žalovaného. Podľa čl. 6 bodu 9 Všeobecných zmluvných
podmienok , ak je vykonanou kontrolou zistená nesprávne alebo neoprávnene vykázaná zdravotná
starostlivosť, ktorá bola poisťovňou uhradená, poskytovateľ je povinný vrátiť takto uhradenú sumu
poisťovni. Ustanovenie čl. 7 tým nie sú dotknuté. V prílohe č. 1 k Protokolu č. 18620071 sú
uvedené zdravotné výkony, ktoré žalobca považuje za predpísané a vykázané v rozpore s platnou

zmluvou a príslušnou legislatívou. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že kontrola prebehla
u žalovaného asi cca 1 hodinu. Aj predložený dôkaz svedčí o tom, že žalovaný sa na kontrolu
riadne pripravil na základe podkladov zo svojho informačného systému. Žalobca tvrdí, že riadne,
v súlade s dohodnutými platobnými podmienkami vo VZP (čl.5) vykonával kontrolu vykázanej
zdravotnej starostlivosti a zasielal žalovanému chybové protokoly, v zmysle ktorých sa obidve strany

vysporiadali s vykázanou a fakturovanou zdravotnou starostlivosťou v rámci každého fakturačného
obdobia. Žalobca však v súlade so všeobecne záväznými predpismi, Zmluvou a VZP vykonáva aj
kontrolnú činnosť u poskytovateľa zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania
prostriedkov verejného zdravotného poistenia na rozsah a kvalitu vykázanej zdravotnej starostlivosti
na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy a VZP. Práve takúto kontrolu

žalobca vykonal u žalovaného za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2018. Podľa postupu dohodnutého
medzi žalobcom a žalovaným v čl. 6 bod 4 VZP o výsledku kontroly č. 18620071 vypracoval žalobca
protokol a následne po podaní námietok žalovaným, vypracoval žalobca zápisnicu o prerokovaní
námietok. V celom tomto procese žalobca poukázal na porušovanie konkrétnych všeobecne záväzných
predpisov a zmluvy žalovaným. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že ani jedna kontrola

počas predmetného obdobia akékoľvek nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje predmetnú pohľadávku,
nezistila a až náhodne zrazu príde kontrola priamo z ústredia žalobcu. Podľa § 9 ods. 1 (tretia
veta) Zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez
predchádzajúceho oznámenia. Žalobca tvrdí, že žalovaný nemôže porušovať zákon, podzákonné
normy alebo zmluvu, ak žalobca každý mesiac nekontroluje ich dodržiavanie priamo u poskytovateľa.

Podľa § 4 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce
znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení účinnom v čase vykonania kontroly
stacionár je určený na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný
stav vyžaduje opakované denné poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti vždy v nadväznostina ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo na ústavnú zdravotnú starostlivosť. Podľa § 7 ods.
3 písm. c) Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

znení účinnom v čase kontroly , zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú : c) stacionár.
Podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 578/2004 Z. z. minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie
a materiálno – technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 3
písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a piateho bodu a písm. b) až i) a ods. 4 písm. a) až d) a g)
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Týmto všeobecne

záväzným právnym predpisom je výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 10.9.2008 č. 09812/2008-
OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie
jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení. Podľa Oddielu 3 „Stacionáre“ ods. 6 výnosu MZ SR
personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie stacionárov, ktoré nie sú uvedené v bode
1, je minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v oddiele 1 Ambulancia v časti I. Ambulancia pre ambulanciu
v príslušnom špecializovanom odbore, v ktorom stacionár poskytuje zdravotnú starostlivosť. Podľa

oddielu 1 Ambulancie v časti VIII Geriatrická ambulancia bod 1, personálne zabezpečenie tvoria lekár
so špecializáciou v špecializovanom odbore geriatria v počte 1, sestra alebo sestra so špecializáciou
v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva v počte 1. Podľa
§ 79 ods. 1 písm. d) Zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,

prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie
a materiálno – technické vybavenie. Žalobca tvrdí, že vzhľadom na úväzok odborného zástupcu –
lekára a to 0,125 úväzku na ambulanciu ako aj nedoloženie dokladu o požadovanom vzdelaní sestry
v stacionári v Župčanoch žalovaný nespĺňa personálne zabezpečenie stacionára v zmysle platnej
legislatívy. Žalobca tvrdí, že nie je formálnou chybou, keď žalovaný viedol zdravotnú dokumentáciu

v stacionári Župčany v elektronickej podobe bez elektronického podpisu. Naopak žalovaný tým, že
neviedol zdravotnú dokumentáciu v zákonom uloženej forme, porušil zákon. Žalobca tvrdí, že porušenie
zákona, na ktoré poukázal v tomto vyjadrení, a to a) neplnenie personálneho zabezpečenia, b) vedenie
zdravotnej dokumentácie v rozpore so zákonom a tiež samotné kontrolné zistenia podrobne popísané
v Protokole o kontrole č. 18620071 a tiež v zápisnici o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č.

18620071, c) žalovaný v rozpore so zmluvou neindikoval poistencom v stacionári lieky, d) žalovaný
aplikoval poistencom liečbu aj na návrhy všeobecných lekárov pre dospelých bez zmluvne dohodnutého
návrhu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dennom stacionári, e) žalovaný vykázal na úhradu
žalobcovi aj zdravotné výkony poistencov, ktorým v danom období zdravotnú starostlivosť poskytnúť
nemohol, f) žalovaný vykázal na úhradu žalobcovi aj zdravotné výkony poistencov, ktorí nespĺňali vek

geriatrickéhopacienta.Všetkyspolu vovzájomnejsúvislostispôsobili,žežalovanýneoprávnenevykázal
žalobcovi na úhradu zdravotnej starostlivosť v rozpore s legislatívou a zmluvou.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2020, okrem iného uviedol, že žalobca
vo svojom vyjadrení uvádza, že dôvody v článku V písm. a) až f) spolu vo vzájomnej súvislosti

spôsobili, že žalovaný neoprávnene vykázal žalobcovi na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozpore
s legislatívou a zmluvou. Všetky takto uvádzané dôvody považuje žalovaný za účelovo vymyslené
a nepreukázané. Žalobca opätovne bez nadviazania na konkrétne skutočnosti, dôvody a dôkazy len
spoužívanímvšeobecnýchaabstraktnýchpojmovafrázsachcedomáhaťúčelovovymyslenéhonároku.
Celkovo to zo strany žalobcu vyzerá tak, že žalobca len hľadá akúkoľvek banálnu zámienku – nejakú

chybu hoc aj drobnú – napr. čiarka, bodka, nezachytenie napr. neuvedenie celej diagnózy alebo iné
a z týchto dôvodov má žalobca absurdne za to, že má nárok na vrátenie sumy od žalovaného za
32 mesiacov jeho činnosti (poskytovania zdravotnej starostlivosti), čo je zo strany štátnej zdravotnej
poisťovne neprípustné. Žalovaný zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a odpore a k
žalobcom uvádzaným dôvodom vo vyjadrení uvádza. V bode 23 žalobca uvádza, že naozaj nie je

formálnou chybou, keď žalovaný viedol zdravotnú dokumentáciu v stacionári Župčany v elektronickej
podobe bez elektronického podpisu. K tomu uvádza aj znenie § 20 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.
z., podľa ktorého sa vedie zdravotná dokumentácia v písomnej forme, alebo v elektronickej forme
selektronickýmpodpisom. Žalovanýviedolvkontrolovanomobdobízdravotnúdokumentáciuvobidvoch
stacionároch v písomnej forme v súlade s § 20 Zákona č. 576/2004 Z.z. a nie iba v elektronickej

forme ako to je uvedené v protokole. Dokumentácia sa prirodzene pripravuje u žalovaného pomocou
ambulantného softvéru, následne sa tlačí a dokumentácia nie je teda uložená iba v elektronickej
podobe bez elektronického podpisu, ale aj v písomnej podobe. V kompetencii revíznych lekárov ani
iných zamestnancov poverených vykonaním kontroly nie je kontrola zdravotnej dokumentácie v zmyslejej vedenia. Táto kompetencia prináleží príslušnému samosprávnemu kraju. Celkovo tak v článku IV
žalobca uvádza 6 bodov, ale v nich vôbec neuvádza, kde vlastne mal žalovaný pochybiť a ako. Žalovaný
má za to, že zdravotná dokumentácia bola vedená správne a v žiadnom prípade nemôže byť aj pre

údajne formálne chyby vo vedení zdravotnej dokumentácii dôvodom na odmietnutie an bloc celej
poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Žalobca v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde malo dôjsť
k nesprávnemu vedeniu zdravotnej dokumentácie a ako to malo presne byť v dokumentácii uvedené
a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľná a nemôže byť rozumným
dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Na všetkých

pracoviskách (Fričovce a Župčany) žalovaný spĺňal v kontrolovanom období personálne zabezpečenie.
Odborný zástupca A. B. A. (lekár špecialista v geriatrii) vykonával činnosť počas 10 hodín týždenne
s úväzkom 0,125 na každú ambulanciu, teda presne tak ako stanovujú právne predpisy a platná
zmluva medzi žalovaným a žalobcom a rovnako tak bola zabezpečená činnosť sestry. Uvedený úväzok
nie je v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom alebo výnosom MZSR a rovnako tak s platnou
zmluvou so žalovaným. Uvedené žalovanému potvrdil aj Prešovský samosprávny kraj, pričom na

základe tohto úväzku 0,125 aj vydal rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia
stacionárovvodboregeriatria,bezpreukázaniatohoúväzku0,125byanirozhodnutienevydal.Oúväzku
odborného zástupcu bol žalobca pred podpisom zmluvy informovaný žalovaným a s týmto žalobca
súhlasil a zmluvu so žalovaným uzatvoril a nič nenamietal. Uvedený úväzok bol v celom rozsahu
odborným zástupcom vykonaný. Pokiaľ ide o pracovný úväzok zdravotnej sestry bakalár v študijnom

odbore pôrodná asistentka, tak išlo len o obdobie od marca 2018 do augusta 2018, pričom je však
potrebné uviesť, že zdravotná starostlivosť napriek tomu bola v celom rozsahu zabezpečená. Od
1.1.2016domarca2018činnosťzdravotnejsestryvodbore sestravykonávaloniekoľkoosôbuvedených
v prílohe č. 1, pričom uvedenú prílohu má žalobca k dispozícii, nakoľko táto príloha je listom pre žalobcu
zo dňa 25.10.2018. Personálne zabezpečenie ambulantných zariadení sa na účely predmetného

výnosu vyjadruje v podobe počtu fyzických osôb v jednotlivých kategóriách zdravotníckych pracovníkov,
ktoré zodpovedajú druhu poskytovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá teda hovorí o počte
lekárov a nie o úväzku 1. Liečba bola vo všetkých prípadoch v kontrolovanom období indikovaná
na základe odporúčania návrhu A. B. A. (zamestnanca žalovaného), čo preukazuje aj zdravotná
dokumentácia a výlučne na základe toho bola zdravotná starostlivosť aj poskytnutá. To, že v niektorých

prípadoch bola tá istá liečba odporúčaná všeobecným lekárom (popri návrhu A. A.) je v danom prípade
irelevantné a nesúvisí vôbec s činnosťou žalovaného a s týmto nemá žalovaný nič spoločné a nemôže
to ísť na úkor žalovaného. Žalovaný v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol a nepreukázal, kde
mala byť zdravotná starostlivosť indikovaná len na odporúčania všeobecného lekára, a preto je táto
argumentácia nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľná a nemôže byť rozumným a zákonným dôvodom

tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Návrh lekára na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v stacionári je súčasťou každej jednotlivej dokumentácie pacientov ošetrených
v stacionári žalovaného. Tieto návrhy žalobca počas kontroly nežiadal ani nehľadal, pretože by ich
našiel. Žalobca vo svojich stanoviskách správne uvádza to, že zdravotná starostlivosť v stacionári sa
uhrádza cenou za výkon – jeden ošetrovací deň. Cena za výkon v stacionári u žalovaného na základe

platnej zmluvy so žalobcom zahŕňa všetky náklady súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
pričom v tejto cene sú zahrnuté výlučne náklady na lieky so spôsobom úhrady A (iné lieky nie) a teda
náklady na lieky s iným ako spôsobom úhrady A teda nie sú vo výkone zahrnuté a žalovaný nie je
povinný ich nákup finančne zabezpečovať na svoju ťarchu. Žalobca nepreukázal v žiadnom prípade,
že hradil duplicitne lieky triedy A, a to tak, že tieto lieky triedy A uhradil žalobca lekárni, kde si ich

poistenec vyzdvihol a následne údajne žalovanému, ktorý mal tento liek aplikovať v stacionári, pričom
cena tohto lieku mala byť zahrnutá v cene výkonu. To, že si pacient prinesie odosielajúcim lekárom
predpísaný liek s inou formou úhrady ako je spôsob úhrady A nie je v rozpore s platnou zmluvou. Aj
keby si akýkoľvek pacient aj doniesol lieky triedy A žalovanému na aplikáciu, nič to nemení na tom, že
má žalovaný nárok na cenu za výkon v stacionári. To, že si lieky priniesli pacienti / klienti žalobcu aj od

svojho iného lekára rovnako nemôže ísť na ťarchu žalovaného, nakoľko je platený cenou bez ohľadu
na to, či lieky zakúpi alebo nie. V zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu o kontrole č. 18620071 je
uvedené, že činnosť zaznamenanú v predloženej dokumentácii nie je možné z medicínskeho hľadiska
považovať za ošetrovací deň v stacionári. K tomu nie je žiadnym spôsobom uvedené, čo žalobca
považuje za medicínske hľadisko a čo iné by tam teda malo byť uvedené, aby bolo možné činnosť

chápať ako stacionár. A teda chýba žalovanému rozumné odôvodnenie, kde je hranica toho čo je a nie je
stacionár a hlavne kde je to presne špecifikované tak, aby to bolo zrejme a jasne oddeliteľné. Rovnako
žalobca v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde k tomu malo dôjsť a preto je táto argumentácia
nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľná a nemôže byť rozumným dôvodom tvrdenia o nesprávnea neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výkony za poistencov, ktorý údajne
v stanovenom čase boli hospitalizovaní u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, mala byť cena
výkonu za týchto pacientov jasne oddeliteľná od celkovo nárokovateľnej sumy s uvedením, kde boli

títo pacienti hospitalizovaní. Žalovanému nebol nikdy predložený dôkaz o tom, že pacient vykázaný
žalovaným v stacionári nemohol byť ošetrený v stacionári, nakoľko bol údajne hospitalizovaný u iného
poskytovateľa a ani nepreukázal, kde pacient údajne bol hospitalizovaný. Žalovaný opätovne uviedol,
že žalovaný požadoval presne oddelenie a vyčíslenie sumy, ktorá by mala na týchto pacientov pripadať.
Žalobca pravidelne mesačne vykonával v období od 1.1.2016 do 31.8.2019 u žalovaného kontrolu

a v prípade nezrovnalostí zasielal žalobcovi (ak sa tak stalo) po zrevidovaní dávky v prípade sporných
výkonov – neoprávnene vykázaných poistencov chybový protokol, v ktorom boli uvedení poistenci,
ktorí boli neoprávnene vykázaní v prípade nedbanlivosti alebo nedôslednosti pracovníka – zdravotnej
sestry, ktorá dávku vykazovala. Teda hneď nasledujúci mesiac sa odčítala suma z limitu, ktorý bol daný
žalobcom za neoprávnene vykázané výkony. Ani jedna kontrola počas predmetného obdobia akékoľvek
nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje predmetnú pohľadávku, nezistila a až náhodne zrazu príde

kontrola priamo z ústredia žalobcu, zdrží sa u žalovaného 1 hodinu a an bloc všetko zamietne.

8. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.9.2021, okrem iného uviedla, že žalobca sa
domáha zaplatenia sumy 204.154,56 eura. Táto suma bola ustálená ako neoprávnene vykázaná a
uhradená zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného. Prebehla u žalovaného subjektu kontrola,

túto kontrolu zrealizovali oprávnené osoby. Táto kontrola bola realizovaná v rámci zmluvného vzťahu
medzi sporovými stranami, keďže žalobca a žalovaný mali uzavretú zmluvu, kde boli podrobne
upravené vzájomné práva a povinnosti. Tie boli upravené aj vo Všeobecných zmluvných podmienkach.
Jednak zo zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok, ale aj zo zákonov, ktoré upravujú zdravotnú
starostlivosť vyplýva, že zdravotná poisťovňa je oprávnená vykonávať kontrolnú činnosť u poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti, a to jednak kontrolu efektivity, vykazovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
kontrolu efektivity poskytnutej zdravotnej starostlivosti, rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
dodržiavanie zmluvy a podobne. Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu a žalovaného, teda žalobca
vykonal u žalovaného subjektu v tomto smere kontrolu. O výsledkoch kontroly bol spísaný Protokol
o kontrole. Proti tomu protokolu vzniesol žalovaný námietky. S týmito námietkami sa žalobca

ako kontrolný subjekt vysporiadal v Zápisnici o námietkach ku kontrole. Tie námietky neuznal a
domáha sa zaplatenia tej ustálenej sumy neoprávnene vykázanej a zo strany žalobcu aj uhradenej
zdravotníckej starostlivosti. Bolo aj dohodnuté, ako sa to bude uhrádzať. Mohlo sa to započítavať s
ďalšími odplatami za ďalšiu poskytnutú zdravotnú starostlivosť, čo sa čiastočne aj udialo a doposiaľ
neuhradený zostatok tej ustálenej sumy neoprávnene vykázanej a preplatenej zdravotnej starostlivosti

predstavuje žalovanú sumu 204.154,56 eura. To kontrolované obdobie bolo obdobie roku 2016-2018.
Nedostatky, ktoré boli vytknuté, sú podrobne uvedené v tom protokole o kontrole, aj potom v zápisnici
o námietkach. Ide o nedostatky pri personálnom zabezpečení zdravotníckej starostlivosti, pri vedení
zdravotnej dokumentácie, nedostatky v súvislosti s nepodávaním liekov, hoci boli odplaty vykazované
za tieto poskytnuté lieky. Tá celková suma, ktorá vyplynula ako suma za neoprávnene vykázanú a

preplatenú zdravotnú starostlivosť, predstavuje vlastne odplatu za všetky zdravotnícke úkony, ktoré
vykázal žalovaný a dal si ich preplatiť a boli mu aj preplatené v tom sledovanom období rokov
2016-2018. Strhli odplaty za všetky zdravotnícke úkony, keďže keď tam nebolo dostatočné materiálne
zabezpečenie, personálne zabezpečenie, tak žalovaný nemohol poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná riadne ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie. Čo sa

týka evidencie poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tu boli problémy. Nebola vedená úplne, dokonca v
jednom zo zariadení bola vedená len v elektronickej podobe a keďže nemali k tomu elektronický podpis,
tak ako by tá evidencia ani nebola vedená.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.9.2021, okrem iného uviedol, že tá

kontrola, ktorá tam prebehla, trvala hodinu dvadsať aj s cestou pri obidvoch kontrolovaných subjektoch,
teda na dvoch kontrolovaných miestach. Stretol sa s tým aj v iných prípadoch, že sa niečo hľadá,
nájde sa nejaká formálna chyba a žiada sa zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., aby
ten kontrolovaný subjekt vrátil všetko. Ale ten subjekt nie je nejakou mŕtvou dušou, je to subjekt,
ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť, zamestnával ľudí, lekárov, poskytoval zdravotnú starostlivosť.

Spíše sa protokol, uvedú sa tam skutočnosti, ale neuvedú sa žiadne dôkazy, ku ktorým by sa dalo
nejakým spôsobom vyjadriť. Zástupkyňa žalobcu hovorila o nejakých výpovediach sestier, ale nebola
mu od žalovaného predložená žiadna takáto výpoveď. Hovorilo sa o nesprávne vedenej zdravotnej
dokumentácii, ale žalovanému nebola poukázaná ani jedna konkrétna takáto zlá dokumentácia. Neboložiadne vyjadrenie overované s pacientmi. Boli tvrdenia o nejakej duplicite, že napríklad ten pacient, za
ktorého zdravotnú starostlivosť vykazovali odplatu, mal byť v tom čase hospitalizovaný v inom zariadení,
alebo mu mala byť poskytnutá zdravotná starostlivosť v inom zariadení, ale ani dôkazy o tomto tvrdení

neboli žalovanému predložené, aby si ich mohol preveriť a tak zistiť dôveryhodnosť toho tvrdenia.

10. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 21.9.2021 č. k. 21Cb/96/2019-380 žalobu žalobcu z a m i e
t o l a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Voči tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovej lehote odvolanie.
Na základe jeho odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.8.2022 č. k. 6Cob/26/2022-432
zrušil predmetný rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

11. Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, okrem iného uviedol, že právny vzťah
medzižalobcomažalovanoujeobchodnoprávnymvzťahomzdravotnejpoisťovnevykonávajúcejverejné
zdravotné poistenie a právnickej osoby ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti upravený (okrem
iných) Zákonom o zdravotných poisťovniach a Zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
na základe ktorých strany uzavreli aj Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 47ZSDD000111

dňa 30.6.2011, ktorej súčasťou sú aj prílohy č. 1- 3, dodatky k zmluve č.1 - 16 a Všeobecné
zmluvné podmienky. Obsahom zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vychádzajúc aj zo zákona
o zdravotných poisťovniach, je na jednej strane záväzok žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti zdravotnú starostlivosť pacientom poskytovať, a na druhej strane záväzok zdravotnej
poisťovne uhrádzať zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytovateľom jeho pacientom skutočne

poskytnutá, a to všetko za podmienok a v rozsahu dohodnutých v zmluve. Medzi stranami neboli
sporné skutočnosti že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 5501/2014/OZ-ORU zo dňa
20.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2014, bolo povolené žalovanému prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia stacionárov v odbore geriatria s miestami výkonu činnosti OcÚ, Župčany
okres Prešov s počtom 10 postelí a OcÚ Fričovce, okres Prešov s počtom 10 postelí s uvedením

odborného zástupcu zodpovedného za poskytovanie zdravotnej starostlivosti A. B. A.. Z listiny
označenej ako „Protokol o kontrole č. 18620071“ zo dňa 15.11.2018 (ďalej len „protokol o kontrole“)
vyplýva, že dňa 18.10.2018 žalobca vykonal u žalovaného ako v mieste kontrolovaného pracoviska
denného stacionára v odbore geriatria v Župčanoch a Fričovciach, kontrolu účelnosti, efektívnosti
a hospodárnosti vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, dodržiavanie platnej

zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov
týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti u kontrolovaného poskytovateľa za kontrolované
obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2018. Podľa záverov protokolu o kontrole žalovaný ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti porušil čl. 2 ods. 1 písm. a), b) m), čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 2 písm. a) a
b) Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej ako „VZP“) a teda aj ust. § 79 ods. 1 písm. a), d) a

l) zákona č. 578/2004 Z. z.. Podľa záverov kontroly zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že zo
strany žalovaného nebola poskytovaná zdravotná starostlivosť v stacionári v súlade so zmluvou ani v
súlade s § 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR číslo 84/2016 Z. z.. Ďalej vzhľadom na úväzok
odborného zástupcu - lekára vo výške úväzku 0,125 na ambulanciu, ako aj nedoloženie dokladu o
vyžadovanom vzdelaní sestry v stacionári v Župčanoch, poskytovateľ nesplnil personálne zabezpečenie

stacionára zmysle výnosu Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008-OL, podľa do jej personálne
zabezpečenie geriatrického stacionára tvorí lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore geriatria a
sestra, alebo sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch
vnútorného lekárstva. Ďalej so záverov kontroly vyplýva, že žalovaným predložené záznamy zdravotnej
dokumentácii sú vedené v rozpore s ustanovením § 19- § 21 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že

v nej absentujú záznamy o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, údaje o čase, kedy bola
zdravotná starostlivosť poskytnutá, zdravotná dokumentácia v elektronickej forme je bez elektronického
podpisu a vyhotovenia bezpečnostných kópií dátových súborov. Žalobca ďalej skonštatoval, že žalovaný
nepredložil doklady na ambulantné lieky aplikované poistencom žalobcu, pričom žalovaný prehlásil,
že poistencom žalobcu podáva v dennom stacionári lieky, ktoré im predpíše na recept lekár, ktorý

indikuje poistencovi liečbu. Žalobca v protokole o kontrole ďalej skonštatoval, že napriek zmluvne
dohodnutému postupu bola liečba aplikovaná na návrhy všeobecných lekárov pre dospelých namiesto
ošetrujúcich lekárov ústavnej alebo špecializovanej ambulantnej starostlivosti, že žalobca vykazoval
výkony aj na poistencov, ktorým preukázateľne zdravotnú starostlivosť poskytnúť nemohol a tiež napoistencov,ktoríniesúvzhľadomnasvojvekgeriatrickípacienti.Ztýchtodôvodovžalobcaneakceptoval
žalovaným vykázané výkony kontrolovanom období. Prílohou č. 1 protokolu o kontrole je tabuľka, kde
sú uvedené zdravotné výkony, ktoré žalobca považuje za predpísané v rozpore s platnou zmluvou a

príslušnou legislatívou. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa
vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach
sociálnej pomoci, s ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má

právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. Podľa ust. § 9 ods. 4 tohto
zákona kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná
na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia,
rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podľa § 7 a § 7a. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené
inak, a) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy, d) prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-
technické vybavenie, l) viesť zdravotnú dokumentáciu podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z

citovanej právnej úpravy zákona o zdravotnej starostlivosti neoddeliteľnou súčasťou poskytovania
zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie. Podľa cit. § 79 ods. 1 písm. l) zákona
č. 578/2004 Z. z. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný viesť zdravotnú dokumentáciu
podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.
z., ktorý v § 19 - § 21 podrobne upravuje formálne a obsahové náležitosti zdravotnej dokumentácie.

Nevedenie zdravotnej dokumentácie zodpovedajúce forme a obsahovým náležitostiam vyžadovaným
zákonom o zdravotnej starostlivosti je teda porušením povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
vyplývajúcej mu zo zákona. Okrem toho je poskytovateľ povinný dodržiavať osobitné predpisy a
zdravotnícke zariadenie prevádzkovať v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a
materiálno-technické vybavenie. Žalobca si žalobou s poukazom na zmluvu o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti a právnu úpravu vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti domáha na žalovanom vrátenia svojho plnenia, a to poskytnutej úhrady za zdravotnú
starostlivosť, z dôvodu, že po kontrole zistil neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola
žalobcom uhradená, pričom v takom prípade je podľa čl. 6 ods. 9 VZP žalovaný povinný takto uhradenú
sumu vrátiť. Žalovaný sa v konaní bránil, že okrem protokolu o kontrole žiadne iné dôkazy žalobca

nenavrhoval, a ani nepredkladal, preto považoval argumentáciu žalobcu za nepreskúmateľnú, neurčitú
a neoveriteľnú. Podstatným pre správne rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vyriešenie otázky, či
protokol o kontrole je postačujúcim dôkazom preukazujúcim oprávnenosť nároku žalobcu. Súd prvej
inštancie uviedol, že „žalobca v období od 1.1.2016 do 31.8.2019 v prípade nezrovnalostí zasielal
po zrevidovaní dávky v prípade sporných výkonov - neoprávnene vykázaných poistencov Chybový

protokol, v ktorom boli uvedení poistenci, ktorí boli neoprávnene vykázaní v prípade nedbanlivosti alebo
nedôslednosti pracovníka - zdravotnej sestry, ktorá dávku vykazovala a hneď nasledujúci mesiac sa
odčítala suma z limitu, ktorý bol daný žalobcom za neoprávnene vykázané výkony, kedy ani jedna
kontrola počas predmetného obdobia akékoľvek nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje predmetnú
pohľadávku, nezistila“, ktoré konštatovanie podľa jeho názoru spochybňuje dôvodnosť uplatneného

nároku. Súd prvej inštancie a aj žalovaný zhodne uvádzajú, že žalobca inými dôkazmi okrem protokolu o
kontrole svoj nárok nepreukázal. Súd prvej inštancie uviedol, že cena výkonov pacientov nespĺňajúcich
geriatrickí vek a pacientov hospitalizovaných v inom zariadení v rovnakom čase ako u žalovanom mala
byť jasne oddeliteľná od celkovo nárokovateľnej sumy, kedy žalobca nepredložil relevantné dôkazy o
konkrétnychprípadochaneuviedol,kdebolitítopacientihospitalizovaníatototvrdenienebolopotvrdené

svedeckou výpoveďou takéhoto pacienta ako svedka. Tiež súd prvej inštancie dodal, že žalobca
neuviedol, kde malo dôjsť k nesprávnemu vedeniu zdravotnej dokumentácie a v priebehu dokazovania
nepredložil ako dôkaz žiadnu nesprávne vedenú dokumentáciu na preukázanie svojich tvrdení v tomto
smere. Taktiež k indikácii zdravotnej starostlivosti všeobecným lekárom súd prvej inštancie nemal
od žalobcu za preukázané, kde mala byť táto indikovaná, čo však považoval za bezvýznamné, ak

bola zdravotná starostlivosť indikovaná MUDr. Maťkom. Avšak odvolací súd poukazuje, že súd prvej
inštancie absolútne opomenul zaoberať sa aj žalobcom tvrdeným porušením povinnosti prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie, keďže žalobca
uvádzal, že žalovaný nesplnil kritérium personálneho obsadenia lekárom v špecializačnom odboregeriatria, keďže lekár A. A. bol zamestnaný len na úväzok 0,125 oproti požadovanému úväzku 1 a tiež
zdravotnej sestry v stacionári v Župčanoch. Z uvedeného v podmienkach danej veci primerane vyplýva,
že vo vzťahu k tvrdeniu o existencii zdravotnej dokumentácie, resp. k personálnemu obsadeniu mohlo

dôjsť na strane žalobcu len k tzv. vysvetľovacej povinnosti (v rámci ktorej žalobca poskytol informáciu
o povinnosti žalovaného viesť zdravotnú dokumentáciu s príslušnými náležitosťami, ako aj o povinnosti
zabezpečenia lekára a sestry v odbore geriatria), nie však k presunu dôkazného bremena na žalobcu na
preukázanie, že žalovaná neposkytla zdravotnú starostlivosť, ktorej cenu vyúčtovala. Žalovaná, ktorá
by mala disponovať úplnými zdravotnými záznamami, tieto záznamy pri kontrole nepredložila, taktiež

by mala disponovať pracovnými zmluvami svojich zamestnancov, v rámci zdravotnej dokumentácia by
mala žalovaná predložiť návrhy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dennom stacionári, tak ako
to vyžaduje zmluva v zmysle prílohy č. 1. Odvolací súd poukazuje na rozsudky NSSR č. 3Szd/8/2009
a 5Szd/1/2011, podľa ktorých riadne vedenie zdravotnej dokumentácie umožňuje kontrolu zdravotnej
starostlivosti a chráni poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred tvrdením, že určité úkony urobené
neboli. Súd prvej inštancie sa však dostatočne nevysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami

podstatnými pre rozhodnutie vo veci, ktorá skutočnosť je aj dôvodom pre zrušenie rozsudku a vrátenie
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V ďalšom
konaní, bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť, na dôsledne zistený
skutkový stav z dôkazov predložených či navrhnutých stranami sporu správne aplikovať právne normy
a svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP,

pričom sa bude riadiť vyššie uvedenými závermi odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie tiež rozhodne o
trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania (§ 396 CSP).

12. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 14.2.2023, okrem iného uviedol, že Krajský
súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.08.2022 v súvislosti so zrušením rozsudku prvého stupňa vyjadril

názor,žebudepotrebnévsúvislostisdokazovanímsazaoberaťexistujúcouzdravotnoudokumentáciou,
personálnym obsadením a najmä návrhmi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na
uvedené, ale najmä vzhľadom na rozsiahlosť zdravotnej dokumentácie právny zástupca žalovaného
uviedol, že 1. Vopred pred pojednávaním zasielame súdu pracovné zmluvy a doklad o vzdelaní
zamestnancov žalovaného v období od 01.01.2016 do 31.08.2018. Všetky uvedené listiny boli počas

kontroly zaslané aj žalobcovi, a teda nimi aj disponuje (viď list žalobcovi v prílohe). Uvedené listiny
preukazujú, že žalovaný bol s týmito listinami oboznámený. 2. Návrhy na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v dennom stacionári, podpísané príslušným lekárom A. B. A. poskytneme súdu a žalobcovi
priamo na pojednávaní v kópii. Tieto návrhy (ich originály) sú súčasťou každej karty pacienta. Kópie
týchto návrhov tiež súdu nezasielame elektronicky vopred, nakoľko ide o pomerne veľký balík listín.

Pokiaľ ide o zdravotnú dokumentáciu všetkých pacientov, poukazujeme na to, že ide o pomerne
značné množstvo zdravotnej dokumentácie, ktorú po dohode s príslušným súdom na pojednávaní by
sme chceli predložiť po pojednávaní do spisu na nahliadnutie v origináli, nakoľko vyhotovenie kópií
by bolo pre žalovaného drahé a zdĺhavé (ak to bude súd požadovať, tak kópie vyhotovíme). Práve
preto nepredkladáme zdravotnú dokumentáciu pred pojednávaním alebo priamo na pojednávaní dňa

21.02.2023, ale formu predloženia ponecháme na zvážení súdu a tiež na reakciu žalobcu. Tu rovnako
právny zástupca žalovaného poukázal na to, že celú zdravotnú dokumentáciu mal žalobca k dispozícii
počas celej kontroly (bola mu vydaná), avšak len selektívne si vybral karty niekoľkých pacientov z
mnohých.

13. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.2.2023, okrem iného uviedla, že žalobca má
za to, že počas celého kontrolovaného obdobia bola zdravotná starostlivosť vykázaná neoprávnene,
preto odplatu za túto zdravotnú starostlivosť žiadajú vrátiť v celom rozsahu, a to z dôvodu, že lekár,
ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť, nemal dostatočný úväzok vo výške úväzku 1, ale mal
úväzok nižší. Žalobca, ktorý má zo zákona oprávnenie kontrolovať žalovaného, urobil u žalovaného

kontrolu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a účelné a efektívne využívanie zdrojov, za ktoré
žalovanému platí. V zmysle § 9 Zákona 581 vykonával žalobca, teda zdravotná poisťovňa svoju
kontrolu a vykonáva ich revíznym lekárom, ktorý má oprávnenie na základe vyhlášky takúto kontrolu
vykonať a samozrejme táto kontrola bola vykonaná aj v súlade so zmluvou, na ktorej sa žalobca a
žalovaný dohodli. Za celé kontrolované obdobie považuje žalobca neoprávnene vykázanú zdravotnú

starostlivosť v tej sume, v ktorej ju žaluje, čiže 250.000 eur, a to z toho dôvodu, že žalovaný nemal
oprávnenú osobu , ktorá mala poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so zákonom, čiže úväzok
lekára, ktorý mal poskytovať zdravotnú starostlivosť, nebol v súlade s vyhláškou, ktorou je predpoklad
jeden celý úväzok, avšak kontrolná skupina zistila iba úväzok 0,1 alebo 0,15, a preto teda predložilžalobca súdu výpis z informačného systému zdravotnej poisťovne, kde je rozčlenený ten úväzok na
jednotlivé časti. Revízna skupina, ktorá je oprávnená skontrolovať a nazrieť priamo do zdravotnej
dokumentácie zistila, že zdravotná dokumentácia nebola vedená v súlade so zákonom tým, že v jednej

časti bola vedená v elektronickej podobe, ale § 19, 21 a nasl. Zákona č. XXX presne hovorí, ako
má vyzerať zdravotná dokumentácia v elektronickej podobe, kdežto tam skupina zistila, že chýbal
v elektronickej podobe podpis a v tej druhej časti, ktorá bola vedená písomne, predložil žalobca
priamo zdravotnú dokumentáciu, ktorú vlastne vyhotovila kontrolná skupina, kde žalobca tvrdí, že v tej
zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú tie výkony, ktoré sú poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Žalobca má za to, že tieto záznamy sa opakujú, a to bez toho, aby tam bolo zaznačené napríklad
podanie liekov, alebo iné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré musí byť poskytované tak, ako
má byť v stacionári, čiže je to následné poskytovanie po hospitalizácii, alebo denná potreba zdravotnej
starostlivosti. Kdežto z tých zdravotných záznamov vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, že ako keby
bolaposkytovanáibasociálnaopateraaniezdravotnástarostlivosť,pretožetiezáznamysadennodenne
opakujú, tlak v norme, dych to isté, má sa dobre pacient. Ani v jednej zdravotnej dokumentácii, ktorú

zástupkyňa žalobcu predložila súdu, nie je vnútrožilové poskytovanie infúzií alebo iných liekov, ktoré
do stacionára patria. Aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má už pri vstupe do ambulancie, alebo
do svojho zariadenia mať vyvesené, či má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, alebo v akom čase sa
poskytuje zdravotná starostlivosť. Napriek tomu, že A. A. poskytoval zdravotnú starostlivosť iba v úväzku
0,1, mal žalovaný Nádej vyvesené ordinačné hodiny na 6 alebo 8 hodinovú poskytovanú zdravotnú

starostlivosť. Ani v jednej zdravotnej dokumentácii sa nenachádzal návrh na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v denných stacionároch, ktorý má indikovať ošetrujúci lekár. Nebolo to ani v jednej.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.2.2023, okrem iného uviedol,
že z celého procesu je doteraz zrejmé, že kontrola zo strany žalobcu prebehla tak, že prišli na

miesto pôsobiska výkonu činnosti žalovaného. To znamená žalovaný nie je nejaký fiktívny subjekt,
ktorý neposkytuje zdravotnú starostlivosť, nakoľko mal priestory, v ktorých túto zdravotnú starostlivosť
poskytoval.Natiemiesta,tedadoŽupčandošlikontrolóri.Tomiestoboloaktívne,tomiestobolozaúčasti
zamestnancov. To znamená má priestor, s ktorým má náklady, má priestor, kde tí zamestnanci pôsobia,
niekoľko zamestnancov, kde boli doložené pracovné zmluvy, personálne obsadenie. Súdu predkladali

aj list, ktorý zasielali - zo dňa 25.10.2018, je to list, kde v rámci kontroly žalovaný posielal žalobcovi
doklady – fotokópie pracovných zmlúv, ktoré si on vyžiadal od žalovaného, doklady o vzdelaní, teda
diplomy a zároveň aj doklady o nákupe zdravotného materiálu a dokumentácia o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Žalovaný teda činnosť riadne vykonáva a vykonával. Všeobecná zdravotná poisťovňa v
tomto konaní nie je v pozícii slabšieho subjektu. Nie je to pacient, ktorý veciam nerozumie a vtedy sa

dôkazné bremeno prehadzuje na silnejší subjekt, ktorým poskytovateľ zdravotnej starostlivosti niekedy
je. Žalovaný nikdy neodmietol poskytnutie zdravotnej dokumentácie žalobcovi, on ju mal k dispozícii.
Aj dnes právna zástupkyňa potvrdila, že zdravotná dokumentácia bola poskytnutá, ale bola robená aj
kontrola námatkovo, výberom niektorej zdravotnej dokumentácie. To znamená v prípade Všeobecnej
zdravotnej poisťovne ide o gigant, ktorý má vytvorený systém kontroly , dlhodobý systém kontroly,

finančne nadimenzovaný systém, kde tieto osoby, ktoré vykonávajú kontrolu, sú dlhodobými kontrolórmi.
To znamená, on nie je v pozícii slabšieho subjektu. To vo vzťahu k obráteniu dôkazného bremena.
Zdravotnú dokumentácia dnes už je povinnosťou viesť elektronicky, a aj ju aj elektronickým záznamom v
elektronickej zdravotnej knižke každého pacienta žalovaný vedie. Ale predtým v tom období 2016-2018
sa viedla ako bola možnosť písomne alebo elektronicky s elektronickým podpisom. Uvádza to § 20

Zákona č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V obidvoch prípadoch žalovaný viedol
túto zdravotnú dokumentáciu v písomnej podobe. Mal ju aj elektronicky, ale to len preto, že keď človek
niečo píše tak to musí vytlačiť, podpísať a dať to písomne do zdravotnej karty. To, že to žalovaný
viedol písomne dokladuje aj to, že má zdravotná poisťovňa z kontroly, to čo stihli skontrolovať za to
krátke obdobie čo boli na kontrole, tak si to ofotili, oni to majú k dispozícii. Zbytok si nefotili, lebo je

toho strašne veľa. Zbytok zdravotnej dokumentácie vôbec nevideli. Pokiaľ ide o úväzok pána A., nikde,
zo žiadneho právneho predpisu ani zo zmluvy so zdravotnou poisťovňou nevyplýva, že ten doktor v
stacionári, má mať úväzok 1. Je jediný dokument z Ministerstva zdravotníctva SR, kde sa hovorí o
tom, že čo má mať ten stacionár – geriatrickú ambulanciu tvorí lekár so špecializáciou v počte 1 a
sestra 1. To znamená jeden lekár, jedna sestra. Nie úväzok 1. Vtedy, keď sa vydávalo povolenie VÚC

Prešov, tak žalovaný predkladal doklad o pracovnoprávnom vzťahu s A. A., kde je uvedený jeho úväzok.
Toto sa predkladalo a oni to skontrolovali, na základe toho vydali povolenie. Rovnako tak predtým,
ako sa uzatvárala zmluva s poisťovňou, tak sa im predkladal ten pracovný úväzok. Oni vedeli aký má
úväzok a nenamietali, do zmluvy sa nedalo, že má mať úväzok 1. To, čo je tam uvedené - 0,125 oni toakceptovali a zmluvu so žalovaným, na základe práve tohto aj podpísali. Je jasné, že strana žalobcu
mala prehľad o personálnom obsadení u žalovaného, keďže žalobca mal aj zmluvy, mal aj diplomy,
pretože niečo k tomu v priebehu tohto konania namietali. Ale len vo vzťahu k jednej sestre od apríla do

októbra 2018. Nič iné nenamietali vo vzťahu k personálnemu obsadeniu, to len vo vzťahu k Maťkovi,
ten úväzok. Nič iné. Žalovaný žiada na základe všeobecných tvrdení vrátenie an bloc celej tej náhrady,
tej sumy za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za obdobie dva a pol roka. Ale žalovanému zo samotnej
žaloby a celkového konania nevyplýva zrozumiteľne, určite a jasne, na základe akých skutočností. Tieto
skutočnosti, ktoré sú uvádzané protistranou, sú príliš abstraktné a hlavne ide o to, že oni nevideli komplet

celú zdravotnú dokumentáciu. Oni si námatkovo niečo vybrali a na základe toho tvrdia, že všetko je zle.
Ak aj oni potvrdili, že videli len časť toho, čo majú nafotené, nemôžu touto žalobou na základe vykonanej
kontroly,kdemalikdispozíciivšetko,tvrdiť,žeanblocvšetkozle.Zozmluvynevyplývato,žemôžužiadať
vrátenie celej poskytnutej zdravotnej starostlivosti, alebo tej sumy za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
na základe nejakej chyby, ktorú by aj našli. To proste neprichádza do úvahy. Boli tzv. tie chybové
protokoly, keď bolo niečo zlé. To znamená, že už pred tou predmetnou kontrolou bola kontrola, ktorá

nič nezistila. Zrazu príde na kontrolu nejaká skupina, ktorá an bloc zoberie všetko spätne a zle. Pokiaľ
ide o kontrolu správnosti vedenia zdravotnej starostlivosti, oni majú kontrolovať to, či bola zdravotná
starostlivosť poskytnutá a na základe toho zaplatili. Správnosť vedenia zdravotnej dokumentácie môžu
kontrolovať a porovnávať to, či je to v súlade so zákonom, majú iba dva subjekty, je to ÚDZS a VÚC zo
zákona. Nikto iný nemôže kontrovať správnosť vedenia zdravotnej dokumentácie. Účelnosť znamená

to, že sa skontroluje, či bola poskytnutá zdravotná starostlivosť podľa vedenia zdravotnej dokumentácie
a či bola správne aj vykázaná. Ale posudzovanie správnosti nemôže uskutočňovať zdravotná poisťovňa.
Z dôvodu toho momentálne sa vedie niekoľko konaní zo strany ÚDZS, práve ako kontrolného orgánu
zdravotných poisťovní je momentálne vedených niekoľko konaní. Na základe toho len treba povedať
to, že naozaj zmluva v tomto prípade je nezrozumiteľná, neurčitá a nedostatočne určitá na to, aby

mohla protistrana žiadať od môjho klient an bloc vrátenie zdravotnej starostlivosti, najmä ak je úplne
zrejmé a jasné, že tá zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného musela byť poskytovaná, keďže
mal priestory, mal zamestnancov. Tí zamestnanci tam nesedeli. To by sa veľmi rýchlo zistilo, že tí
zamestnanci dostávajú za nič peniaze a nič nerobia.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.5.2023, okrem iného uviedol, že dňa 3.5.2023 žalobca
nahliadol do spisu, ktorý obsahoval žalovaným doloženú zdravotnú dokumentáciu klientov zariadenia
žalovaného a poistencov žalobcu. Zdravotná dokumentácia klientov zariadenia obsahovala aj doložené
„Návrhy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v denných stacionároch“ (návrh), ktoré mali byť
vypísané v rokoch 2016, 2017, 2018. Návrhy sú prefotené na nových listoch papiera a na farebnej

tlačiarni, a preto žalobca má pochybnosti o ich originalite, a to najmä preto, že v čase vykonávanej
kontroly v zdravotnej dokumentácii chýbali úplne alebo v nej boli doložené iba na istý čas „liečby“. Každý
návrh schvaľuje žalobca na maximálne tri mesiace. Epikrízy (zhodnotenia) a zdôvodnenia poskytovania
zdravotnej starostlivosti na jednotlivých návrhoch obsahujú zhruba rovnaké texty najmä: „Pac. s C. D.
XX, D. XX, vyžaduje pravidelné kontroly zdravotného stavu, meranie tlaku, podávanie th podľa ordinácie

lekára, rehabilitáciu.“ Dekurzy (denný záznam) ošetrovateľskej starostlivosti pri jednotlivých pacientoch
obsahujúzhrubarovnakétextyniekoľkomesiacov-tak,akobolipredloženédôkazy(prefotenázdravotná
dokumentácia) na pojednávaní 21.2.2023 a najmä boli zistené kontrolnou skupinou počas kontroly. V
dekurzochsapodávanieinfúziíaleboinjekciípacientomvôbecnenachádzaazozáznamovniejezrejmé,
aké lieky boli poistencom aplikované. Zdravotná dokumentácia klientov žalovaného, do ktorej žalobca

3.5.2023 nahliadol, iba potvrdzuje skutočnosti, ktoré kontrolná skupina žalobcu uvádza v Protokole o
kontrole č. 18620071 - svedčí o tom samotná predložená zdravotná dokumentácia. „Pac. s Dg. D. XX,
D. XX, D. XX vyžaduje kontroly klinického stavu, laboratórnych parametrov, aplikáciu infúznej a injekčnej
terapie podľa ordinácie, a ošetrovateľskú rehabilitáciu.“

16.Napojednávaníkonanomdňa18.5.2023zástupkyňažalobcuvrámcizáverečnéhoprednesuuviedla,
že žalobca sa 3.5.2023 oboznámil s predloženými dôkazmi žalovaného. Tieto dôkazy predstavovali
zdravotnú dokumentáciu klientov žalovaného, zároveň ktorí sú aj poistenci žalobcu. Žalobca dal
krátke stručné vyjadrenie v tom zmysle, že tým nazretím do zdravotnej dokumentácie žalobca musí
skonštatovať tie isté zistenia, alebo stav, ktorý bol vykonaný počas kontroly. Preto sa ako zástupkyňa

žalobcu pridržiava protokolu o kontrole a vypracovanej zápisnice z kontroly. Je možné však konštatovať,
že nepopiera, že zdravotná dokumentácia bola predložená naozaj v originály. Boli tam možno priložené
návrhy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré boli prefotené na nových listoch, to sa nedá
dokázať, či to bolo nejako vypisované nanovo, alebo skutočne boli z toho roku 2016, ale treba povedať,že boli predložené originály. Z tých originálov možno povedať, že za vedenie zdravotnej dokumentácie
zodpovedá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a v tej časti, v ktorej on zdravotnú starostlivosť
poskytuje. Všeobecnú celú zdravotnú dokumentáciu má u seba všeobecný lekár poistenca alebo

pacienta. Tak v tej časti, čo poskytoval žalovaný zdravotnú starostlivosť, nahliadla do tých zápisov a
vychádzam z toho, že Zákon č. XXX o zdravotnej starostlivosti presne určuje, čo obsahuje zdravotná
dokumentácia a čo má poskytovateľ v tej zdravotnej dokumentácii zapísať, že okrem osobných údajov
je to zistenie o chorobe, jeho zdravotný stav a hlavne sú to zápisy o poskytnutej liečbe. Zápis v
zdravotnej dokumentácii musí byť pravdivý a čitateľný. Ak teda vychádza z toho, že žalovaný postupoval

pri zapisovaní zdravotnej dokumentácie správne, musím opäť konštatovať, že zápisy v tej zdravotnej
dokumentácii jednotlivých klientov a poistencov žalobcu sa opakujú. Sú to jednovetové vety, kde počas
niekoľkých možno týždňov sa opakujú jednotlivé diagnózy s dovetkami s meraním tlaku , tlak 140/160
ako príklad vo všeobecnosti, stav nezmenený, pacient sa má dobre, pacientovi bola poskytnutá
masáž. Teda ak má toto považovať za pravdivý zápis v tej zdravotnej dokumentácii, tak opätovne
musí skonštatovať, že žalovaný poskytoval sociálnu starostlivosť, nie zdravotnú starostlivosť. V tejto

kontrole, o ktorej je teraz súdny spor, žalobca prišiel skontrolovať zdravotnú dokumentáciu, čiže či sedí
to, čo žalovaný vykázal v tom mesiaci s konkrétnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda mohol
to zistiť len nahliadnutím do toho spisu. Nedá sa to zistiť ako keby v každomesačnej kontrole, lebo ten
zápis sa overuje, musí to zistiť, či to tak skutočne je to, čo vykázal. A vlastne tou kontrolou boli zistené
tie skutočnosti, ktoré skonštatovala kontrolná skupina v protokole a v zápisnici.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 18.5.2023 v rámci záverečného
prednesu uviedol, že žalobca je gigantom, čo sa týka zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade
nemôžme v jeho prípade hovoriť, že je nejakou slabšou stranou, ako keby to bol spor pacient a
poskytovať zdravotnej starostlivosti. Takýto gigant, ako je všeobecná zdravotná poisťovňa má vytvorený

celý systém kontroly, má na to školených ľudí, personál. Ak prípade zdravotná poisťovňa, v tomto
prípade žalobca, ma kontrolu, tak jeho zamestnanci alebo kontrolóri majú a mali by vedieť, čo
presne majú vykonávať, ako majú veci kontrolovať. V prípade tejto predmetnej kontroly sa dostavili
do priestorov žalovaného v dvoch prevádzkach. Nikdy nebolo rozporované to, aby im nebola počas
kontroly predložená zdravotná dokumentácia. To je to najdôležitejšie, čo v prípade kontroly zdravotná

poisťovňa potrebuje. To znamená, bola im poskytnutá zdravotná dokumentácia a boli im poskytnuté aj
údaje čo sa týka zamestnancov, ich pracovné zmluvy, úväzky atď. To znamená, žalovaný kontrolórom
počas kontroly preukázal a poskytol všetko, čo bolo potrebné pre účely kontroly. Je prirodzené, že takýto
obrovský rozsah zdravotnej dokumentácie nie je možné zo strany zdravotnej poisťovne skontrolovať
behom jednej hodiny. To je na niekoľko dní. Ale potom, ak prebehne kontrola jednu hodinu, potom

sa žalobca musí pýtať, ako je možné, že dokáže žalobca vyhodnocovať veci správne. Nie je možné,
aby an bloc, lebo v tomto prípade k tomu došlo, an bloc, žiadala zdravotná poisťovňa od žalovaného
vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré za dva a pol roka žalovanému poskytla. Ak mala k
dispozícii zdravotnú dokumentáciu, v tom protokole o kontrole mala uviesť, u ktorých konkrétnych
pacientoch a kde došlo k pochybeniu zdravotnej dokumentáciu, kde nebol výkon zaznamenaný, alebo

nebol vykonaný správne. Lenže tu došlo k tomu, že skontrolovali niekoľko naozaj len niekoľko možno
zdravotných dokumentácii a an bloc zamietli všetko. Takáto kontrola je potom neurčitá , nezrozumiteľná ,
nesprávna a nezákonná. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že návrhy majú byť prefotené na nových
listoch papieroch a na farbenej tlačiarni a má pochybnosti o originalite. Je to len v podstate vznesenie
nejakej pochybnosti , ale bez toho, aby to reálne aj preukázal. Chýba k tomu akýkoľvek dôkaz. Rovnako

tak uvádza v bode 3 svojho vyjadrenia z 4.5.2023, že sa opakujú diagnózy. Ale k tomu znovu chýba
niečo a.... to znamená ak sa opakujú, čo je niečo zlé? Pretože ak idete do geriatrického stacionára,
tak tie diagnózy, to nie je veľká nemocnica, kde má tých diagnóz stovky. To je geriatrický stacionár,
kde sa tie výkony takmer vždycky opakujú. To znamená ten bod 3 nemá absolútne žiadnu výpovednú
hodnotu. Pokiaľ ide o bod 4 , že prefotená zdravotná dokumentácia obsahuje rovnaké texty, veď to je

asi, ak tam prídu opakovane tí istí pacienti, za tým istým účelom, s tou istou diagnózou, za tým istým
poskytnutím zdravotnej starostlivosti, tak je prirodzené, že sa texty budú opakovať, nebudú predsa vždy
iné. A znovu a ak sú rovnako, čo to znamená. Znovu nie je dopovedané čo, v čom to má byť zlé, v
čom to má byť nezákonné. Treba povedať, že v celom procese kontroly majú zmluvné strany, a teda
žalobca so žalovaným rovnaké postavenie. Medzi týmito dvoma subjektmi je obchodnoprávny vzťah

založený zmluvou. Zmluvou, ktorá v podstate by mala poskytovať rovnaké, rovnocenné postavenie.
Žiaľ, v podmienkach SR tomu nie je tak. Zdravotné poisťovne zdôrazňujú svoju dominanciu v tom, že
tieto zmluvy sú pripravené tak, že ich buď podpíšete, alebo ich nedostanete. A rovnako tak sa tomu deje
aj v prípade kontrol. Zdôrazňujú svoju dominanciu s tým, že môže dôjsť k tomu, že ak počas tejto kontrolynevyhovietealebonezaplatíte,takakniestevšeobecnýpraktickýlekár,gynekológalebopediater,kdetie
zmluvy musia dať každému,tak v prípade špecialistov tieto zmluvy nie sú povinný dať a toho sa práve títo
špecialisti, a teda aj stacionáre najviac boja. Zmluva tak, ako je postavená, je naozaj veľmi abstraktná,

neurčitá. Žiadne ustanovenie tejto zmluvy nehovorí o tom, že žalobca zdravotná poisťovňa má možnosť
kedykoľvek ju napadne, pri zistení akejkoľvek chyby, drobnej, malej, väčšej, žiadať o vrátenie všetkých
finančných prostriedkov, ktoré poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dala. Takéto nezrozumiteľné,
neurčité ustanovenia neumožňujú zdravotnej poisťovni, hlavne v takomto prípade ako je tento, žiadať
vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný bol v tomto procese kontroly, kontrolu prijal, kontrole poskytol

súčinnosť a všetky dôležité skutočnosti, teda aj zdravotnú dokumentáciu. Túto zdravotnú dokumentáciu
opätovnepredkladánatomtosúdeajsďalšímilistinami.Žalovanýnezostalnečinnýapreukazujedôkazy,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalobca už viackrát vyjadroval k otázke toho, aký má mať úväzok
A. A.. Nebolo žiadnym spôsobom - dôkazmi spochybnené, aký má mať úväzok, a teda ten úväzok
bol taký, aký bol správny. Bol potvrdený VÚC, ako aj podpisom zmluvy so zdravotnou poisťovňou.
Rovnako tak žalovaný spĺňal personálne obsadenie na všetkých svojich pracoviskách vo Fričovciach

a Župčanoch. Rovnako tak, pokiaľ ide o platenie, tak žalovaný bol platený za jeden ošetrovací deň
pevnou sumou, ktorá už na to obdobie bola naozaj veľmi nízka, pričom táto suma zahŕňala poskytnutie
zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či použije alebo nepoužije lieky. A nijako iným spôsobom
zmluva neurčovala, že to má byť tak , alebo tak, alebo tak. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalobca za
to,že zostranyžalobcunedošlokpredloženiuakýkoľveknovýchskutočností,tvrdeníanebolipodporené

žiadnymi dôkazmi , ktoré by vyvracali to, že žalobca naozaj nemá nárok na vrátenie akejkoľvek finančnej
čiastky, ktorú požadoval počas kontroly a následne touto žalobou. Žalobca má za to, že je tu dôvod
opätovne na zamietnutie tejto žaloby v celom rozsahu a priznanie nároku na náhradu trov konania.

18. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov

založených v spise, a to konkrétne Výpisu z Obchodného registra SR, Výpisu z registra neziskových
organizácii, Rozhodnutia č. 5501/2014/OZ-ORU zo dňa 20.10.2014, Zmluvy č.47ZSDD000111 v znení
jej dodatkov, VZP, Rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja pod č.07551/2018/OZ-CUP zo
dňa 18.12.2018, Rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja pod č.05156/2019/OZ-CUP zo
dňa 14.5.2019, Protokolu o kontrole č. 18620071 zo dňa 15.11.2018, Námietok k Protokolu o

kontrole č. 18620071 zo dňa 10.12.2019, Zápisnice o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č.
18620071 zo dňa 11.1.2019, Predžalobnej výzvy zo dňa 22.7.2019, platobného rozkazu, odporu proti,
Stanoviska k zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu o kontrole č.18620071 zo dňa 22.1.2019,
Stanoviska zo dňa 26.3.2019 k vyjadreniu Zdravotnej poisťovne zo 8.2.2019, vyjadrenia žalobcu zo
dňa 26.2.2020, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.4.2020 k vyjadreniu žalovaného, Podania žalovaného

zo dňa 25.10.2018označeného ako „VEC: Zaslanie dokladov ku kontrole – fotokópie pracovných
zmlúv, doklady o vzdelaní, doklady o nákupe zdrav. materiálu a dokukumentácia o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, Rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č.5501/2014/OZ-ORU zo
dňa 20.10.2014, Odvolania žalobcu zo dňa 10.2.2022 voči rozsudku, Vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 1.3.2022 k odvolaniu žalobcu, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 8.3.2022 k vyjadreniu

žalovaného, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.3.2022 k vyjadreniu žalobcu, Vyjadrenia žalovaného zo
dňa 14.2.2023, Pracovných zmlúv, Vysvedčení o maturitnej skúške, Diplomov, Návrhov na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti, zdravotných kariet pacientov, dokladov o zakúpení zdravotníckeho materiálu,
Vyjadrenia žalobcu zo 4.5.2023, a zistil tento skutkový stav:

19. Žalobca je zdravotná poisťovňa založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia
na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia vydaného podľa Zákona č.
581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona č. 581/2004 Z. z.“).
Žalovaný je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, založená zakladacou

listinou podľa Zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby v znení neskorších predpisov. Žalovaný je prevádzkovateľom stacionára v odbore
geriatria na základe povolenia Prešovského samosprávneho kraja, ktoré bolo udelené Rozhodnutím
č. 5501/2014/OZ-ORU zo dňa 20.10.2014, s nadobudnutím právoplatnosti dňa 27.10.2017. Žalobca
a žalovaný mali spolu uzavretú Zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej

starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti č. 47ZSDD000111 zo dňa
30.6.2011 prečíslovanú Dodatkom č. 9 na číslo 47ZSAN000116 v znení jej Dodatkov 1 až 17. Súčasťou
zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky účinné od 1.4.2014. Na základe rozhodnutia Prešovského
samosprávneho kraja pod č. 07551/2018/OZ-CUP zo dňa 18.12.2018 bolo dočasne pozastavenépovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalovaným na čas určitý od 1.12.2018 do
31.5.2019. Následne rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja pod č. 05156/2019/OZ-CUP zo
dňa 14.5.2019 bolo dočasne pozastavené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

žalovaným na čas určitý od 1.6.2019 do 30.11.2019. Podľa čl. 6 bod 1 VZP poisťovňa v súlade
so všeobecne záväznými predpismi, zmluvou a VZP vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľa
zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného
poistenia na rozsah a kvalitu vykázanej zdravotnej starostlivosti na dodržiavanie všeobecne záväzných
právnych predpisov, zmluvy a VZP. V uvedenom zmluvnom ustanovení je premietnutá kontrolná

činnosť, ktorú žalobca vykonáva v súlade so Zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú
činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnej pomoci, s
ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu

kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 581/2004 Z. z., kontrolná
činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na účelnosť,
efektívnosťahospodárnosťvynakladaniaprostriedkovverejnéhozdravotnéhopoistenia,rozsahakvalitu
poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
podľa § 7 a § 7a. V súlade s uvedenými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami žalobca vykonal

dňa 18.10.2018 kontrolu č. 18620071, ktorej predmetom bola účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť
vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, dodržiavanie platnej zmluvy a VZP, ako
aj všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti u
žalovaného v uvedenom časovom období od 1.1.2016 do 31.8.2018 so zameraním na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu. Podľa postupu dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným

v čl. 6 bod 4 VZP o výsledku kontroly č. 18620071 vypracoval žalobca Protokol o kontrole č. 18620071
zo dňa 15.11.2018, v ktorom poukázal na porušovanie všeobecne záväzných predpisov a zmluvy
žalovaným. V súlade s čl. 6 bod 9 VZP žiadal žalobca žalovaného o vrátenie sumy 207.006,80
eura. Suma 207.006,80 eura predstavuje podľa názoru žalobcu neoprávnené vykázanú zdravotnú
starostlivosť žalovaným, ktorú žalobca uhradil žalovanému za kontrolované obdobie od 1.1.2016 do

31.8.2018 do ukončenia kontroly. V Protokole o kontrole č. 18620071 bol určený spôsobom náhrady
(vrátenia sumy), a to že úhrada 207.006,80 eura bude započítavaná započítaním vzájomných
peňažných pohľadávok žalovaného a žalobcu v najbližších fakturačných obdobiach, resp. formou
mesačných splátok po dohode žalovaného s centrom spracovania výkonov žalobcu. Žalovaný v súlade s
čl.6bod6VZPpodalvočiProtokoluokontroleč.18620071námietky.Žalobcavsúladesčl.6bod7abod

8 VZP vyhotovil zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 18620071 zo dňa 11.1.2019,
vktorejsavysporiadalsnámietkamižalovanéhotak,žezotrvalnavšetkýchzáverochžalobcuuvedených
v Protokole o kontrole č. 18620071. Kontrola č. 18620071 bola ukončená 11.1.2019 prevzatím Zápisnice
o prerokovaní námietok k protokolu č. kontrole č. 18620071 žalovaným. Suma 207.006,80 eura bola
žalobcom upravená na skutočne uhradené úkony, a to do výšky mesačných objemov za kontrolované

obdobie o sumu 12,22 eura nižšiu, a to na sumu 206.994,58 eura. Suma 206.994,58 eura bola v
časti 2.840,02 eura uhradená formou zápočtu. Po vykonaní zápočtu eviduje žalobca voči žalovanému
neuhradenú pohľadávku v celkovej výške 204.154,56 eura. Dňa 1.8.2019 prevzal žalovaný predžalobnú
výzvu žalobcu zo dňa 22.7.2019 na vrátenie plnenia – úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú
starostlivosť v sume 204.154,56 eura. Žalovaný nereagoval na predžalobnú výzvu na dobrovoľné

vrátenie úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť v sume 204.154,56 eura.

20. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

21. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej
v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov;19) ak je verejná sieť poskytovateľov19a) na

príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov,19) je povinná uzatvárať zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete
poskytovateľov.19a)22. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa je
povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej

ambulantnej zdravotnej starostlivosti,20) ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti21) najmenej s jedným jej poistencom. Zdravotná poisťovňa je
povinná uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým organizátorom pre každú
ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovostnej služby a pre každú ambulanciu doplnkovej ambulantnej
pohotovostnej služby. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na
poskytovanie mobilného odberového miesta, s každým držiteľom rozhodnutia o nariadení vytvorenia
mobilného odberového miesta, s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom
povolenia na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie, a s každým organizátorom, ktorému bolo
vydané rozhodnutie o dočasnej zmene povolenia na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej
pohotovostnej služby.

23. Podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti,22)
s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má povolenie na prevádzkovanie ambulancie

záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby”) a s každým
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je verejne dostupný a poskytuje zdravotnú
starostlivosť poistencom vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

24. Podľa § 7 ods. 9 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
musí obsahovať
a) kritériá podľa odseku 4 písm. a),
b) rozsah zdravotnej starostlivosti,
c)výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena ustanovená

cenovým predpisom,24) ak nie je v písmene e) ustanovené inak,
d)splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa dohodla inak, ako je ustanovené v §
8 ods. 2,
e)spôsob určenia výšky úhrady za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť24aaa) podľa
klasifikačného systému diagnosticko-terapeutických skupín (ďalej len „klasifikačný systém“), ak sa

zdravotná poisťovňa dohodla s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti24aab) na úhrade
ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému,
f) dohoda o úhrade zdravotných výkonov poskytovaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,
ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných
zložiek24aac) (ďalej len „zariadenie spoločných zložiek“), poskytovateľovi ústavnej zdravotnej

starostlivosti alebo zariadeniu spoločných zložiek, ak sa zdravotná poisťovňa dohodla s poskytovateľom
ústavnej zdravotnej starostlivosti na úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného
systému (§ 8c),
g) dohodu o úhrade humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotných
výkonov poskytnutých zariadením spoločných zložiek, ktoré lekár predpísal alebo indikoval pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín16k) alebo počas
poskytovania domácej starostlivosti na žiadosť osoby,16l) ak ide o poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v doplnkových ordinačných hodinách16k) alebo
ktorý poskytuje domácu zdravotnú starostlivosť na žiadosť osoby.16l)

25. Podľa § 7 ods. 10 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
musí mať písomnú formu; uzatvára sa najmenej na 12 mesiacov.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je zdravotná poisťovňa založená na

účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného
zdravotného poistenia vydaného podľa Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalovaný je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, založená zakladacoulistinou podľa Zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby v znení neskorších predpisov. Žalovaný je prevádzkovateľom stacionára v odbore
geriatria na základe povolenia Prešovského samosprávneho kraja, ktoré bolo udelené Rozhodnutím

č. 5501/2014/OZ-ORU zo dňa 20.10.2014, s nadobudnutím právoplatnosti dňa 27.10.2017. Žalobca
a žalovaný mali spolu uzavretú Zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej
starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti č. 47ZSDD000111 zo dňa
30.6.2011 prečíslovanú dodatkom č. 9 na číslo 47ZSAN000116 v znení jej dodatkov 1 až 17. Súčasťou
zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky účinné od 1.4.2014. Na základe rozhodnutia Prešovského

samosprávneho kraja pod č. 07551/2018/OZ-CUP zo dňa 18.12.2018 bolo dočasne pozastavené
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalovaným na čas určitý od 1.12.2018 do
31.5.2019. Následne rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja pod č. 05156/2019/OZ-CUP zo
dňa 14.5.2019 bolo dočasne pozastavené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
žalovaným na čas určitý od 1.6.2019 do 30.11.2019. Podľa čl. 6 bod 1 VZP poisťovňa v súlade
so všeobecne záväznými predpismi, zmluvou a VZP vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľa

zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného
poistenia na rozsah a kvalitu vykázanej zdravotnej starostlivosti na dodržiavanie všeobecne záväzných
právnych predpisov, zmluvy a VZP. V uvedenom zmluvnom ustanovení je premietnutá kontrolná
činnosť, ktorú žalobca vykonáva v súlade so Zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú
činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnej pomoci, s
ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu
kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 581/2004 Z. z., kontrolná

činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na účelnosť,
efektívnosťahospodárnosťvynakladaniaprostriedkovverejnéhozdravotnéhopoistenia,rozsahakvalitu
poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
podľa § 7 a § 7a. V súlade s uvedenými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami žalobca vykonal
dňa 18.10.2018 kontrolu č. 18620071, ktorej predmetom bola účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť

vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, dodržiavanie platnej zmluvy a VZP, ako
aj všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti u
žalovaného v uvedenom časovom období od 1.1.2016 do 31.8.2018 so zameraním na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu. Podľa postupu dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným
v čl. 6 bod 4 VZP o výsledku kontroly č. 18620071 vypracoval žalobca Protokol o kontrole č. 18620071

zo dňa 15.11.2018, v ktorom poukázal na porušovanie všeobecne záväzných predpisov a zmluvy
žalovaným. V súlade s čl. 6 bod 9 VZP žiadal žalobca žalovaného o vrátenie sumy 207.006,80
eura. Suma 207.006,80 eura predstavuje podľa názoru žalobcu neoprávnené vykázanú zdravotnú
starostlivosť žalovaným, ktorú žalobca uhradil žalovanému za kontrolované obdobie od 1.1.2016 do
31.8.2018 do ukončenia kontroly. V Protokole o kontrole č. 18620071 bol určený spôsobom náhrady

(vrátenia sumy), a to že úhrada 207.006,80 eura bude započítavaná započítaním vzájomných
peňažných pohľadávok žalovaného a žalobcu v najbližších fakturačných obdobiach, resp. formou
mesačných splátok po dohode žalovaného s centrom spracovania výkonov žalobcu. Žalovaný v súlade s
čl.6bod6VZPpodalvočiProtokoluokontroleč.18620071námietky.Žalobcavsúladesčl.6bod7abod
8 VZP vyhotovil zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 18620071 zo dňa 11.1.2019,

vktorejsavysporiadalsnámietkamižalovanéhotak,žezotrvalnavšetkýchzáverochžalobcuuvedených
v Protokole o kontrole č. 18620071. Kontrola č. 18620071 bola ukončená 11.1.2019 prevzatím Zápisnice
o prerokovaní námietok k protokolu č. kontrole č. 18620071 žalovaným. Suma 207.006,80 eura bola
žalobcom upravená na skutočne uhradené úkony , a to do výšky mesačných objemov za kontrolované
obdobie o sumu 12,22 eura nižšiu, a to na sumu 206.994,58 eura. Suma 206.994,58 eura bola v

časti 2.840,02 eura uhradená formou zápočtu. Po vykonaní zápočtu eviduje žalobca voči žalovanému
neuhradenú pohľadávku v celkovej výške 204.154,56 eura. Dňa 1.8.2019 prevzal žalovaný predžalobnú
výzvu žalobcu zo dňa 22.7.2019 na vrátenie plnenia – úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú
starostlivosť v sume 204.154,56 eura. Žalovaný nereagoval na predžalobnú výzvu na dobrovoľné
vrátenie úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť v sume 204.154,56 eura. Žalovaný

žalobcovi túto sumu doposiaľ neuhradil.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju ako takú v celom rozsahu zamietol. Žalobca v priebehu dokazovania nepreukázal,že má voči žalovanému nárok na úhradu žalovanej sumy, teda na vrátenie sumy vo výške 204.154,54
eura. Žalobca svoj uplatnený nárok opiera o Protokol o kontrole č. 18620071 zo dňa 15.11.2018 a
Zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 18620071. Žalobca poukazoval na určité

nedostatky žalovaného pri výkone poskytovanej zdravotnej starostlivosti, avšak v priebehu dokazovania
nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by aj osvedčil existenciu tvrdených nedostatkov zo strany
žalovaného. Liečba mala byť podľa tvrdení žalovaného vo všetkých prípadoch v kontrolovanom období
indikovanánazákladeodporúčaniaA.B.A.(zamestnancažalovaného),čomapreukazovaťajzdravotná
dokumentácia a výlučne na základe toho mala byť aj zdravotná starostlivosť poskytovaná. Súd súhlasí

s názorom žalovaného, že ak aj v niektorých prípadoch bola tá istá liečba odporúčaná aj všeobecným
lekárom (popri návrhu A. A.), je to v danom prípadne irelevantné a nesúvisí vôbec s činnosťou
žalovaného a s týmto nemá žalovaný nič spoločné a nemôže to ísť na jeho úkor. Tu však treba
skôr zdôrazniť to, že žalobca v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol a ani relevantným spôsobom
nepreukázal, kde mala byť zdravotná starostlivosť indikovaná len na odporúčania všeobecného lekára,
a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľná a naozaj nemôže byť rozumným

a zákonným dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti To, že
si v niektorých prípadoch pacienti/klienti priniesli lieky od svojho iného lekára, rovnako nemôže ísť na
ťarchu žalovaného, nakoľko ten je platený cenou bez ohľadu na to, či lieky zakúpi alebo nie. Žalovaný
poukázal, že v Zápisnici o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. 18620071 je uvedené, že
činnosť zaznamenanú v predloženej dokumentácii nie je možné z medicínskeho hľadiska považovať

za ošetrovací deň v stacionári. K tomu nie je žiadnym spôsobom uvedené, čo žalobca považuje za
medicínske hľadisko a čo iné by tam teda malo byť uvedené, aby bolo možné činnosť chápať ako
stacionár. Súdu, rovnako ako žalovanému, chýba rozumné odôvodnenie, kde je hranica toho, čo je a
nie je stacionár a hlavne kde to je presne špecifikované tak, aby to bolo zrejme a jasne oddeliteľné.
Podstatné z hľadiska dokazovania opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu je však to, že žalobca

v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde k tomu malo dôjsť, a preto je táto argumentácia tiež
nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľná a nemôže byť dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene
vykázanej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výkony za poistencov, ktorý údajne nie sú vzhľadom na
svoj vek geriatricky pacienti, mala byť cena výkonu za týchto pacientov jasne oddeliteľná od celkovo
nárokovateľnej sumy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil súdu relevantné

dôkazy o konkrétnych prípadoch, že žalovaný nepožadoval presne oddelenie a vyčíslenie sumy, ktorá
by mala na týchto pacientov pripadať. Pokiaľ ide o výkony za pacientov, ktorý údajne v stanovenom
čase boli hospitalizovaný u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, mala byť cena výkonu za
týchto pacientov jasne oddeliteľná od celkovo nárokovateľnej sumy s uvedením, kde boli títo pacienti
hospitalizovaní. Súdu však neboli ani v súvislosti s týmto tvrdením predložené dôkazy o tom, že

pacienti vykázaní žalovaným v stacionári, nemohli byť ošetrení v stacionári, nakoľko boli údajne
hospitalizovaní u iného poskytovateľa. Vo vzťahu k vedeniu zdravotnej dokumentácie je potrebné uviesť,
že formálne chyby vo vedení zdravotnej dokumentácii nemôžu byť dôvodom na odmietnutie an bloc
celej poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Navyše žalobca v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol,
kde malo dôjsť k nesprávnemu vedeniu zdravotnej dokumentácie a ako to malo presne byť, a preto je

táto argumentácia tiež nepreskúmateľná, neurčitá a neuveriteľná a nemôže byť dôvodom tvrdenia o
nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Žalobca pravidelne mesačne vykonával
v období od 1.1.2016 do 31.8.2019 u žalovaného kontrolu a v prípade nezrovnalostí zasielal žalobcovi
(ak sa tak stalo) po zrevidovaní dávky v prípade sporných výkonov – neoprávnene vykázaných
poistencovChybovýprotokol,vktoromboliuvedenípoistenci,ktorýbolineoprávnenevykázanívprípade

nedbanlivosti alebo nedôslednosti pracovníka – zdravotnej sestry, ktorá dávku vykazovala. Teda hneď
nasledujúcimesiacsaodčítalasumazlimitu,ktorýboldanýžalobcomzaneoprávnenevykázanévýkony.
Ani jedna kontrola počas predmetného obdobia akékoľvek nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje
predmetnú pohľadávku, nezistila. Aj táto skutočnosť v kontexte s vyššie uvádzanými skutočnosťami
spochybňuje dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu.

28. Spísanie protokolu s uvedením nejakých skutočnosti o nedostatkoch pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, bez uvedenia a doloženia konkrétnych dôkazov o pravdivosti uvádzaných skutočnosti,
nemôžem byť dôvodom na odňatie odplaty za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zástupkyňa žalobcu
poukazovala na nejaké výpovede sestier, ale v priebehu dokazovania nebol navrhnutý dôkaz výsluchom

konkrétnych zdravotných sestier. Žalobca poukazoval na nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácii,
ale v priebehu dokazovania nepredložil ako dôkaz žiadnu nesprávne vedenú dokumentáciu na
preukázanie svojich tvrdení v tomto smere. Žiadne tvrdenie o údajnej duplicite v tom smere, že pacient,za ktorého zdravotnú starostlivosť vykázal odplatu žalovaný, bol v tom istom čase hospitalizovaný v
inom zariadení, nebolo potvrdené svedeckou výpoveďou takéhoto pacienta ako svedka.

29. Kontrolórom žalobcu bola poskytnutá zdravotná dokumentácia a boli im poskytnuté aj údaje čo
sa týka zamestnancov, ich pracovné zmluvy, úväzky, a podobne. To znamená, že žalovaný kontrolórom
počas predmetnej kontroly preukázal a poskytol všetko, čo bolo potrebné pre účely kontroly. Ak mali
kontrolóri žalobcu k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, v tom protokole o kontrole mali presne uviesť, u
ktorýchkonkrétnychpacientochakdedošlo kpochybeniuprizhotovovanízdravotnejdokumentáciu,kde

nebolvýkonzaznamenaný,alebonebolvykonanýsprávne.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťhlavne
na čl. 6 bodu 9. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého ak je vykonanou kontrolou zistená
nesprávne alebo neoprávnene vykázaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poisťovňou uhradená,
poskytovateľ je povinný vrátiť takto uhradenú sumu poisťovni. Ustanovenie čl. 7 tým nie sú dotknuté.
Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že poskytovateľ je povinný vrátiť poisťovni uhradenú sumu za
zdravotnú starostlivosť, ale len v takom prípade ak je kontrolou zistená nesprávne alebo neoprávnene

vykázaná zdravotná starostlivosť. Ak kontrola zistí iné porušenie povinnosti poskytovateľa, môže
poisťovňa pristúpiť len k uloženiu sankcií-zmluvných pokút, prípadne vypovedať uzatvorenú zmluvu. Pri
porušení akejkoľvek povinnosti zo strany poskytovateľa je však poisťovňa povinná v protokole o kontrole
presne uviesť, ktorá povinnosť bola porušená a zároveň uviesť primeranú lehotu na odstránenie
porušenia povinnosti (čl. 7 bod 4. Všeobecných zmluvných podmienok). Žalobca však, ako už bolo

opakovane uvedené vyššie, v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde malo dôjsť k nesprávnemu
vedeniu zdravotnej dokumentácie a ako to malo presne byť v dokumentácii uvedené a v tejto súvislosti
žalobca žalovanému neposkytol žiadnu primeranú lehotu na odstránenie prípadných nedostatkov, a
preto je táto argumentácia nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľná a nemôže byť rozumným dôvodom
tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný počas dokazovania

preukázal,ženavšetkýchpracoviskách(FričovceaŽupčany)spĺňalvkontrolovanomobdobípersonálne
zabezpečenie. Odborný zástupca A. B. A. (lekár špecialista v geriatrii) vykonával činnosť počas 10
hodín týždenne s úväzkom 0,125 na každú ambulanciu, teda presne tak ako stanovujú právne predpisy
a platná zmluva medzi žalovaným a žalobcom a rovnako tak bola zabezpečená činnosť sestry. Uvedený
úväzokniejevrozporesakýmkoľvekprávnympredpisomalebovýnosomMZSRarovnakotak splatnou

zmluvou so žalovaným. Uvedené žalovanému potvrdil aj Prešovský samosprávny kraj, pričom na
základe tohto úväzku 0,125 aj vydal rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia
stacionárovvodboregeriatria,bezpreukázaniatohoúväzku0,125byanirozhodnutienevydal.Oúväzku
odborného zástupcu bol žalobca pred podpisom zmluvy informovaný žalovaným a s týmto žalobca
súhlasil a zmluvu so žalovaným uzatvoril a nič nenamietal. Uvedený úväzok bol v celom rozsahu

odborným zástupcom vykonaný. Pokiaľ ide o pracovný úväzok zdravotnej sestry bakalár v študijnom
odbore pôrodná asistentka, tak išlo len o obdobie od marca 2018 do augusta 2018, pričom je však
potrebné uviesť, že zdravotná starostlivosť napriek tomu bola v celom rozsahu zabezpečená. Od
1.1.2016domarca2018činnosťzdravotnejsestryvodbore sestravykonávaloniekoľkoosôbuvedených
v prílohe č. 1, pričom uvedenú prílohu má žalobca k dispozícii, nakoľko táto príloha je listom pre žalobcu

zo dňa 25.10.2018. Personálne zabezpečenie ambulantných zariadení sa na účely predmetného výnosu
vyjadruje v podobe počtu fyzických osôb v jednotlivých kategóriách zdravotníckych pracovníkov, ktoré
zodpovedajú druhu poskytovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá teda hovorí o počte lekárov
a nie o úväzku 1. Liečba bola vo všetkých prípadoch v kontrolovanom období indikovaná na základe
odporúčania návrhu A. B. A. (zamestnanca žalovaného), čo preukazuje aj zdravotná dokumentácia

a výlučne na základe toho bola zdravotná starostlivosť aj poskytnutá. Návrh lekára na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v stacionári je súčasťou každej jednotlivej dokumentácie pacientov ošetrených
v stacionári žalovaného (to preukázal žalovaný predložením originálnej zdravotnej dokumentácie).
Žalobca v žiadnom prípade nepreukázal, že hradil duplicitne lieky triedy A, a to tak, že tieto lieky triedy
A uhradil žalobca lekárni, kde si ich poistenec vyzdvihol a následne údajne žalovanému, ktorý mal tento

liek aplikovať v stacionári, pričom cena tohto lieku mala byť zahrnutá v cene výkonu. To, že si pacient
prinesie odosielajúcim lekárom predpísaný liek s inou formou úhrady ako je spôsob úhrady A nie je
v rozpore s platnou zmluvou. Aj keby si akýkoľvek pacient aj doniesol lieky triedy A žalovanému na
aplikáciu, nič to nemení na tom, že má žalovaný nárok na cenu za výkon v stacionári. To, že si lieky
priniesli pacienti / klienti žalobcu aj od svojho iného lekára rovnako nemôže ísť na ťarchu žalovaného,

nakoľko je platený cenou bez ohľadu na to, či lieky zakúpi alebo nie.

30. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o úväzok A. A., nikde, zo žiadneho právneho predpisu,
ani zo zmluvy so zdravotnou poisťovňou nevyplýva, že ten doktor v stacionári, má mať úväzok 1. Jejediný dokument z Ministerstva zdravotníctva SR, kde sa hovorí o tom, že čo má mať ten stacionár –
geriatrickú ambulanciu tvorí lekár so špecializáciou v počte 1 a sestra 1. To znamená jeden lekár, jedna
sestra. Nie úväzok 1. Vtedy, keď sa vydávalo povolenie VÚC Prešov, tak žalovaný predkladal doklad o

pracovnoprávnom vzťahu s A. A., kde je uvedený jeho úväzok. Toto sa predkladalo a oni to skontrolovali,
na základe toho vydali povolenie. Rovnako tak predtým, ako sa uzatvárala zmluva s poisťovňou, tak sa
im predkladal ten pracovný úväzok. Poisťovňa vedela aký má úväzok a nenamietala to, do zmluvy sa
nedalo, že má mať úväzok 1. To, čo je tam uvedené - 0,125 oni to akceptovali a zmluvu so žalovaným, na
základe práve tohto aj podpísali. Strana žalobcu mala prehľad o personálnom obsadení u žalovaného,

keďže žalobca mal aj príslušné zmluvy pracovníkov, mal aj ich diplomy. pretože niečo k tomu v priebehu
tohto konania namietali.

31. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,

ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu
žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu
žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov
v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboliuplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej

lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.