Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-14C/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515205992
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2515205992.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouMgr.SimonouSzabóvsporežalobkyne:M.C.,T..XX.XX.XXXX,H.Y.XX,

zastúpená splnomocnencom JUDr. V. C., T.. XX.XX.XXXX, H. D., H.Y. XXX, proti žalovanej: Nemocnica
Alexandra Wintera, n.o., so sídlom Piešťany, Winterova 66, IČO: 36 084 221, zastúpenej: Advokátska
kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, o náhradu
škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1 414,80 eura titulom bolestného, sumu 2 829,60 eura
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 621,06 eura titulom náhrady výdavkov spojených s
liečením, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.08.2015, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 03.09.2015,
po zmene petitu žaloby uznesením zo dňa 31.07.2019, domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
1 414,80 eura titulom bolestného, sumy 2 829,60 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a
sumy 621,06 eura titulom náhrady výdavkov spojených s jej liečením. Zároveň žiadala rozhodnúť o
trovách konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.09.2012 pri korčuľovaní nešťastne spadla a zlomila
si pravú ruku. Bola nútená vyhľadať lekárske vyšetrenie u žalovaného, vyšetrenie absolvovala na

ÚPS chirurgická ambulancia. Uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy spočívajúce
v neodbornom prvotnom ošetrení a vyšetrení dňa 02.09.2012, požiadal písomne Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, o prešetrenie postupov poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, v ktorom popísala priebeh vyšetrenia dňa 02.09.2012. Listom zo dňa 17.10.2013 Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, oznámil žalobkyni okrem iných skutočnosti
aj závažné nedostatky, ktorých sa dopustil zamestnanec žalovaného, a to, citovala: „Po úraze ste
boli vyšetrená a ošetrená odborným lekárom na ÚPS chirurgickej ambulancii, ale stanovenie diagnózy

zlomeniny dolnej časti vretennej kosti bez posunutia úlomkov nemožno v žiadnom prípade akceptovať.
Na RTG snímke v bočnej projekcii bola zjavná dislokácia (posun) celej dolnej časti vretennej kosti
až do 50 stupňov, čo možno považovať za závažný posun. Pri takomto náleze bola nevyhnutná
okamžitá repozícia (napravenie) zlomeniny v lokálnej anestézii dorzálnym tlakom (smerom dozadu)
na dolnú časť vretennej kosti, jedným z odporúčaných spôsobov s následnou retenciou úlomkov
pomocou dorzálnej sadrovej dlahy. Vzhľadom na typ zlomeniny bolo možné už pri prvotnom ošetrení
vykonať exaktné chirurgické ošetrenie s napravením dislokácie a naložením sadrovej dlahy. Ťažkosti

v zmysle popisovaných bolestí možno plne akceptovať, nakoľko pri takomto posune ste nemohli bez
takýchto ťažkostí ani byť. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že postupoval tak preto, že predpokladal
neskôr posun úlomkov, čo bude vyžadovať znovu napravenie zlomeniny je absolútne nesprávne.
Lekár sa musí pokúsiť pri prvotnom ošetrení zlomeniny s posunom o čo najideálnejšie napraveniezlomeniny a retenciu úlomkov, a pokiaľ neskôr dôjde znovu k posunu možno takýto postup považovať
za odborne správny. Postup ošetrujúceho lekára na ÚPS možno považovať za odborne nesprávny,
nepostupoval podľa zaužívaných diagnostických a liečebných algoritmov aké sú odporúčané pri

danom type zlomeniny. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a primerane zdravotníckemu
zariadeniu pri diagnostike a liečbe utrpenej zlomeniny. Ďalšiu liečbu po napravení zlomeniny dňa
11.09.2012 možno považovať za odborne správnu. Po podrobnom preštudovaní zaslanej zdravotnej a
RTG dokumentácie prvotného ošetrenia možno konštatovať, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v NAW Piešťany, n.o. dňa 02.09.2012 bolo neštandardné pre traumatologicko-ortopedické a chirurgické

ambulancie, ktoré riešia takéto zlomeniny v oblasti dolnej časti vretennej kosti. Uvedeným postupom
úrad zistil porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Úrad bude ďalej postupovať zmysle § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. a svojich
vnútorných predpisov.“ Podľa názoru žalobkyne zodpovednosť za škodu je daná v zmysle § 421a
Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Záverom uviedla, že dňa 05.09.2014 bol spracovaný a vydaný žalobkyni lekársky posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom hodnotí bolestné na celkový počet bodov
90 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na celkový počet bodov 120 bodov, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje čiastku: bolestné 90 bodov x 15,72 eura za jeden bod = 1 414,80 eura, sťaženie
spoločenského uplatnenia 120 bodov x 15,72 eura za jeden bod = 1 886,40 eura. V priamej súvislosti s

nesprávnym postupom pri vyšetrení žalobkyne, sa žalobkyňa stala čiastočne invalidnou od 02.09.2013,
pričom táto invalidita trvá do podania tejto žaloby a teda je tu zákonný dôvod pre postup súdu podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení a preto navrhla priznať a zvýšiť sťaženie spoločenského
uplatnenia o 50 %, teda o sumu 943,20 eura. Zároveň si v konaní uplatňuje aj náhradu na cestovnom,
náklady na lieky a stratu na zárobku spolu vo výške 187,29 eura, z toho náklady na cestovné vo

výške 112,30 eura. Cesty boli vykonané do zdravotníckych zariadení Bratislava, Nitra, Trnava, kde
len žalobkyňa vykonala z miesta trvalého bydliska do zdravotníckeho zariadenia v Trnave 40 ciest za
účelom rehabilitácie, preukázateľné náklady na lieky vo výške 46,28 eura a strata na zárobku počas
hospitalizácie vo výške 28,71 eura.

2. Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 04.02.2016, v ktorom uviedla, že Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, svojim rozhodnutím zo dňa 13.02.2024,
č. k. ZG. rozhodol o uložení pokuty 1 000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Ďalej
uviedla, že dňa 02.09.2012 došlo k vyšetreniu žalobkyne u žalovanej na chirurgickej ambulancii ústavnej
starostlivosti pohotovostnej služby žalovanej. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že úrad vychádzal

nielen zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorá bola vedená u žalovanej, ale aj zo zdravotnej
dokumentácie z následných vyšetrení pacientky - žalobkyne v období po úraze na traumatologicko -
ortopedickej klinike Fakultnej nemocnice Trnava (ďalej len FNTT). Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň
vyplýva, že dňa 17.10.2012 bola žalobkyňa vyšetrená v ambulancii traumatologicko - ortopedickej
kliniky FNTT. Pri ďalšej kontrole v tejto ambulancii, a teda v ambulancii FNTT, bolo realizované

RTG vyšetrenie. Podkladmi pre vypracovanie protokolu č. 483/2013 o vykonanom dohľade zo dňa
05.08.2013, na základe ktorého úrad vydal rozhodnutie, okrem iného, bola zdravotná dokumentácia
z následných vyšetrení žalobkyne v období po úraze na traumatologicko- ortopedickej klinike FNTT.
Úrad si zaobstaral aj vyjadrenie FNTT, obsahujúce vyjadrenie primára traumatologicko - ortopedickej
kliniky, zo dňa 17.06.2013. V predmetnom vyjadrení, primár TOK FNTT, k predmetnej veci podľa

zdravotnej dokumentácie uviedol, že pri kontrolnom vyšetrení na chirurgickej ambulancii FNTT dňa
11.09.2012 bola zistená dislokácia úlomkov, preto bola vykonaná repozícia úlomkov v lokálne anestézii
a naložená sadrová fixácia. Žalovaná mala za to, že v zmysle poskytovania zdravotnej starostlivosti
lege artis je takýto postup FNTT neprijateľný. Zdravotná starostlivosť v danom štádiu žalobkyne v
žiadnom prípade nemala byť poskytnutá výkonom repozície úlomkov. FNTT ako poskytovateľ zdravotnej

starostlivosti mala posúdiť v akej polohe bola ruka zlomená a na základe toho malo byť navrhnuté buď
konzervatívna alebo operačná liečba, avšak v prípade žalobkyne mala byť jednoznačne poskytnutá
liečba operačná, a teda malo byť vhodne zvolené operačné riešenie. V tejto súvislosti je absolútne
jasné, že práve poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany FNTT, a teda jej konaním non lege artis,
došlo v priamej príčinnej súvislosti k poškodeniu zdravia žalobkyne. Žalobkyni až následne pri ďalšom

vyšetrení vo FNTT dňa 17.10.2012 bolo vykonané RTG vyšetrenie, na základe ktorého bola žalobkyni
zložená sadrová fixácia a naložená originálna ortéza. Pri ďalšej kontrole vo FNTT dňa 24.10.2012
bola žalobkyni doporučená a vypísaná rehabilitácia a boli predpísané, okrem iného, analgetiká a
antireumatiká. Žalovaná podotkla, že takýto postup nebol taktiež poskytnutý lege artis, nakoľko RTGvyšetrenie malo byť vykonané už pri prvom vyšetrení vo FNTT a aj v tomto prípade mala byť žalobkyni
stále navrhnutá vhodná operačná liečba a je výslovne nemysliteľné, aby bola opätovne naložená
originálnaortéza.RTGvyšetreniemusíbyťvykonanéprávepreto,abysazachytilaprípadnáredislokácia

úlomkov a bola možná nová repozícia a následná liečba (konzervatívna alebo operačná). V tomto štádiu
poškodenia zdravia žalobkyne, ktoré bolo následkom primárneho konania FNTT non lege artis, mala
FNTT okamžite vykonať vhodnú operáciu postihnutej oblasti. Aj napriek tomu, že žalovaná postupovala
v prípade žalobkyne non lege artis, mala za to, že iba táto skutočnosť, ešte nezakladá zodpovednosť
žalovanej za škodu, nakoľko nie sú zákonom splnené obligatórne predpoklady pre vznik zodpovednosti

za vznik škody. Nevyhnutnou podmienkou pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti je aj existencia
bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi konaním non lege artis a vzniknutou škodou. Jedným z typov
príčinnej súvislosti je prerušená príčinná súvislosť, a teda ide o dve alebo viac udalosti, pri ktorých
každá spôsobila rovnakú škodu, ku škode však došlo iba jednou udalosťou. Udalosťou, ktorou došlo
k trvalému poškodeniu zdravia žalobkyne, je rozhodne poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege
artis zo strany FNTT, nakoľko práve jej konaním došlo až k takému poškodeniu zdravia, že žalobkyňa

má trvalé následky. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 3 Obo 162/2010 z 24. apríla
2012. Trvala na názore, že aj keď zdravotná starostlivosť zo strany žalovanej nebola poskytnutá lege
artis, nie je konanie žalovanej priamou príčinou, ktorá spôsobila vznik škody žalobkyni a žalobkyňa
túto príčinnú súvislosť rozhodne nepreukázala. Za takúto priamu a bezprostrednú príčinu žalovaná
pokladá práve konanie FNTT a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 5 Cdo 126/2009

z 30. júna 2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6M Cdo 11/2010 ku kauzálnemu nexusu.
Zároveň podčiarkol, že samotná existencia nesprávneho postupu ešte nezakladá právnu zodpovednosť
žalobcu voči žalovanému - tá vzniká až v prípade, ak je následkom tohto nesprávneho postupu škoda
na pacientovom zdraví. Medzi nesprávnym postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť,
tzv. kauzálny nexus. Ďalej uviedla, že preukázanie príčinnej súvislosti je vždy na pleciach žalobcu,

ktorý tvrdí, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný poskytovateľ. Rozhodnutie Nejvyššího soudu
ČR sp. zn. 25 Cdo 168/2003 poukazuje práve na dôležitosť preukázania príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym postupom a následkom (vznikom škody). Nevyhnutnosť preukázania existencie príčinnej
súvislosti je imanentnou súčasťou každého druhu zodpovednosti. Podotkla, že žalovaná žalobkyňu
riadne poučila o tom, že v prípade komplikácií zdravotného stavu, sa má obrátiť na žalovanú. Avšak aj

napriek riadnemu upozorneniu a poučeniu žalovanou, sa žalobkyňa pri vzniku komplikácie rozhodla, že
podstúpi vyšetrenie u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to FNTT. V tejto súvislosti mala
za to, že je potrebné overiť, či poškodená osoba - žalobkyňa, vynaložila ako uvedomelá osoba náležitú
starostlivosť, aby zabránila ujme alebo obmedzila jej rozsah. Príčinná súvislosť môže byť prerušená
nedbanlivosťou poškodenej osoby - žalobkyne, keďže jej konanie môže byť rozhodujúcou príčinou

ujmy. V zmysle uvedeného je evidentné, že žalobkyňa vlastným konaním zapríčinila to, že jej zdravotný
stav sa zhoršil a vyskytli sa ďalšie komplikácie. Mala za to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaného a vznikom škody, nakoľko sama žalobkyňa svojim konaním prerušila plynutie
príčinnej súvislosti tak, že aj napriek poučeniu žalovanej, absolvovala vyšetrenie na klinike FNTT, ktoré
bolo s poukazom na vyššie uvedené, vykonané non lege artis. Záverom uviedla, že nakoľko žalobkyňa

nepreukázala naplnenie obligatórneho predpokladu príčinnej súvislosti, považuje nárok žalobkyne za
absolútne neopodstatnený. Zároveň namietla pasívnu legitimáciu žalovanej a trvala na tom, že v tomto
konaní má byť ako žalovaná označená práve FNTT. Navrhla návrh žalobkyne ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnuť.

3. Podaním zo dňa 22.03.2021 sa žalovaná vyjadrila k meritu veci a k znaleckému posudku MUDr. Ivana
Rohaľ-Iľkiva a uviedla, že prvá pomoc bola žalobkyni pokytnutá správne - lege artis a bola doporučená o
5 dní kontrola. Žalobkyňa však išla nie na 5 deň, ale až na 6 deň na kontrolu, z čoho považoval za zrejmé,
že ak by sa mala zle, určite by vyhľadala skoršie vyšetrenie, čo nezrealizovala. Ďalej uviedla, že na
ambulancii Poliklinika Družba, Trnava MUDr. Varga, nebola ani vyšetrená, ani nález nebol zrealizovaný.

Tu je jednoznačné pochybenie. Pacientka - žalobkyňa sa mala zle a tu už prišla na skoršie vyšetrenie,
nie ako doporučil lekár v Trnave o 5 týždňov a až na 9 deň od zranenia bola žalobkyňa ošetrená na
ambulancii MUDr. Kramára. Pri tejto kontrole v Trnave nebolo zrealizované kontrolné vyšetrenie, čo je
vždy nutné aj keby sa jednalo o zlomeninu, ktorá pri prvotnom vyšetrení nejavila známky posunu, ale
zlomeniny v danej oblasti sa správajú tak, že sa aj po opakovaných kontrolách môžu posunúť a preto

je nutné realizovať opakované rdg kontroly. Ak by to mala pacientka zrealizované a bola by zlomenina
posunutá, bola by nutná operácia v celkovej anestéze. V ambulancii jej ruku naprávali, pričom zažila
podľa udania obrovskú bolesť. Takýmto postupom došlo jednoznačne k pochybeniu, pretože ak bola
kosť posunutá, tak po takom časovom intervale ako bolo 9 dní, nie je možné ju naprávať inak, ako vcelkovej anestéze za použitia osteosyntetického materiálu. Takýto nesprávny postup sa podieľal na tom,
aby pacientka mala zlú prognózu, čo sa týka funkčnosti a ochrane pred Sudeckovým syndrómom. Ak
by sme aj pripustili, že u žalovaného sa nenapísalo, že zlomenina bola posunutá, tak nie je problém

operovať danú končatinu do 10 dní, ale operácia a naprávanie musí byť v celkovej anestéze a za použitia
osteosyntetického materiálu. Keď si žalobkyňa sťažovala na bolesť v zápästí, malo sa zrealizovať
CT vyšetrenie, MRI vyšetrenie zápästia a riešiť chirurgicky daný problém. Samozrejme u pacientky
od akútneho štádia je nutná RHB liečba - fyzikálna, ktorá zmenšuje opuch a prospieva jednoznačne
k lepšiemu hojeniu, jednak kosti samotnej magnetoterapia, jednak pri počínajúcom Sudeckovom

syndróme zlepšuje krvné zásobenie končatiny, čomu napomáha napr. elektroliečba. Pri kontrole vo
Fakultnej nemocnici v Trnave 17.10.2012, aj keď mala pacientka - žalobkyňa bolesť, bola sňatá sádrová
fixácia a nájdený spomínaný Sudeckov syndróm, ktorý jednoznačne mohol byť privodený pri naprávaní
zlomeniny a pretrvávaní bolesti. V tomto momente sa malo zrealizovať znova CT vyšetrenie ev. MRI
vyšetrenie končatiny. Keďže žalobkyňa mala v čase úrazu 46 rokov, mohlo sa doporučiť denzitometrické
vyšetrenie a vyšetrenie krvi na osteoporózu a nasadiť liečba - zavápnenie končatiny. Bohužiaľ MRI

bolo u žalobkyne zrealizované až 26.03.2015, čo je 2,5 roku od úrazu. Kde už sú známky arthtrózy. K
znaleckému posudku uviedla, že na strane 8 je uvedené, že išlo o kontrolu po 6 týždňoch od úrazu, a v
tejto fáze je zvyčajne zlomenina zhojená kostným kalusom, čím sa pokladá za zhojenú a nie je možná
zmena postavenia úlomkov. Tu si dovolil výrazne oponovať, nakoľko nebolo robené ani raz za celú dobu
liečby CT vyšetrenie zápästia, čo je štandardné vyšetrenie. Vyšetrenie MRI bolo robené až po 2,5 roku

od úrazu. Ak by uvedené vyšetrenia boli urobené riadne a včas, ukázal by sa možný posun úlomkov do
kĺbu. Takisto namietal, že po 6 týždňoch nie je možné nič robiť. Realizujú sa korekčné operácie, realizujú
sa miniinvazívne operácie - arthtroskopia zápästia, kde sa dá vidieť postihnutie kĺbu. Aj keď kosti sú
dobrezhojené,vovnútrikĺbusútakéštruktúry-podobnéakomeniskusvkolene,ktorýkeďjepoškodený,
tak prispieva k trvalým poškodeniam pacienta. Ďalej sa chcel vyjadriť k posudku na strane 8 : cit.

„lekár rozpoznal nesprávnosť prvotného ošetrenia v nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch” - veľkú
dislokovanú zlomeninu vnútrokĺbovú. Z medicínskeho hľadiska je potrebné konštatovať, že zlomenina
sa mohla sama dislokovať od prvotného ošetrenia v Piešťanoch, z tohto dôvodu sa robia aj pravidelné
RTG kontroly. A v prípade, že MUDr. Kramár našiel danú zlomeninu, tak sa malo správne postupovať
tak, že sa malo spraviť CT vyšetrenie a naplánovať operácia v celkovej anestéze. V žiadnom prípade

sa nemalo robiť naprávanie v lokálnej anestéze. Takisto nesúhlasil s tvrdením znalca, že cit. „lekár v
Trnave nemohol dosiahnuť optimálny spôsob ošetrenia zlomeniny”, ak by tomu tak bolo, malo sa spraviť
CT vyšetrenie a operácia v celkovej anestéze, tak ako sme už uviedli. Na strane 9 znaleckého posudku
sa uvádza cit. „pri tomto prvom ošetrení vo FN Trnava už v žiadnom prípade nebolo možné odhaliť
nedostatky prvotného ošetrenia zranenia v nemocnici Piešťany”. Opätovne poukázal na postup lege

artis, keď sa malo urobiť CT ev. MRI vyšetrenie. Ak mala pacientka bolesti, tak mala byť zahájená
infúzna liečba, elektroliečba a iná fyzikálna liečba. (vôbec nemáme k dispozícii aký druh RHb bol dávaný
žalobkyni). Podľa nálezu na CT eventuálne na MRI vyšetrení, ktoré neboli zrealizované sa malo pristúpiť
k operačnému riešeniu. Ak, ale znalec tvrdí, že nebolo možné v žiadnom prípade odhaliť nedostatky
prvotného ošetrenia zranenia v nemocnici Piešťany, tak ako zároveň dospel k záveru o vôbec existencii

nejakých nedostatkov? Ďalej sa na strane 9 posudku uvádza : „lekár v Trnave vykonal repozíciu v
lokálnej anestéze ...... podarilo sa mu dosiahnuť vyhovujúce postavenie zlomeniny” Nerozumieme, čo
to znamená vyhovujúce postavenie zlomeniny. Postavenie zlomeniny musí byť anatomické, pokiaľ tak
nie je, musí sa operovať, aby postavenie bolo anatomické. Zo znaleckého posudku na strane 10 :
„1. Prvá komplikácia je iritácia nervus medianus”, ak bola iritácia nervu malo sa okamžite zrealizovať

EMG vyšetrenie pri prvej kontrole na chirurgickej ambulancii v Trnave. A nie až po 5 rokoch, kde sa
už nič neukázalo. Z tohto dôvodu, nie je možné preukázateľne hovoriť, že tu bola iritácia n. medianus
navodená zlým ošetrením v Piešťanskej nemocnici, keď to nemáme verifikované riadnym vyšetrením,
ale len subjektívnym pocitom pacientky - žalobkyne. Zo znaleckého posudku na strane 11 : „U pani C.
bol rozvoj komplexného bolestivého regionálneho syndrómu s vysokou pravdepodobnosťou spôsobený

silnou posttraumatickou bolesťou nezreponovanej zlomeniny so súčasnou iritáciou veľkého nervu po
chybnom prvotnom ošetrení v nemocnici Piešťany.” Opätovne nesúhlasíme s týmto konštatovaním,
nakoľko v monografii knihy Poranenie hornej končatiny od autora Killiana a Vajczikovej je jednoznačne
napísané, že na rozvoj Sudeckovho syndrómu vplýva reponovanie v lokálnej anestéze, čo bolo aj u
žalobkyne robené na ambulancii v Trnave a nie v nemocnici Piešťany. Zároveň keby bola daná liečba

okrem analgetickej aj podporná, ako je fyzikálna liečba a napríklad aj liečba vit D nemuselo vôbec prísť k
rozvoju Sudeckovho syndrómu. Záverom zhrnul ich medicínske výhrady k nasledovnej liečbe žalobkyne
akznaleckémuposudku:1.Akmápacientrdgpotvrdenúzlomeninumusiasarobiťkontrolnérdgsnímky,
lebo počas celej doby liečby cca 5 týždňov môže dôjsť k posunu zlomeniny. 2. Ak dôjde k posunuzlomeniny musí sa zrealizovať vyšetrenie CT a ak na základe tohto vyšetrenia sa dospeje k záveru,
že zlomenina je v anatomickom postavení, ale u pacientky pretrvávajú bolesti, alebo aj tŕpnutie prstov,
musia byť zrealizované aj iné ďalšie vyšetrenia ako MRI, alebo EMG vyšetrenie. 3. Ako podporná liečba

musí byť okrem analgetickej aj rehabilitačná liečba hneď od 5 dňa úrazu, čo žalobkyňa preukázateľne
nemala. Takisto je potrebné vyšetrenie krvi, či pacientka nemala aj osteoporózu, ktorá sa potvrdzuje
z vyšetrenia krvi a denzitometrickým vyšetrením, čo pacientke taktiež nebolo realizované. Zároveň aj
v neskoršej fáze liečby je možné operačné riešenie komplikácii, aj keď je zlomenina zle zhojená, čo v
znaleckom posudku bolo vylúčené. Takúto následnú zdravotnú starostlivosť pacientka nemala. Záverom

uviedol, že znalecký posudok má množstvo nedostatkov a s jeho závermi nemôžu súhlasiť po odbornej
stránke.

4. Žalovaná sa podaním zo dňa 05.06.2024 vyjadrila k výsluchu znalca a opakovane sa vyjadrila aj k
znaleckému posudku. Poukázal na publikáciu Traumatológia hornej končatiny dospelých (Doc. MUDr.
Vajczikova, PhD, MUDr. Miroslav Kilian, posúdiť: prof. MUDr. Peter Šimko, PhD) z roku 2012, podľa

ktorej sa v súčasnosti dá približne 75-95 % zlomenín distálneho rádia liečiť konzervatívne, ale 20-30 %
z nich so zlým výsledkom. Je to dané nesprávnou indikáciou druhu liečby (napr. voľba konzervatívnej
liečby pre intraartikulárne nestabilné zlomeniny)... Podľa zdravotných záznamov z FN Trnava sa jednalo
o intraartikulárnu (zlomenina ktorá zasahuje do kĺbu) zlomeninu. Takáto zlomenina mala byt' podľa
literatúry operovaná. Indikáciou na operačnú terapiu sú:

a) Zlomeniny, ktoré sú zreteľne nestabilné: - zlomenina s trieštivou dorzálnou kortikalis metafýzy rádia, -
zlomenina s dorzálnou anguláciou viac ako 20 st., - zlomenina intraartikulárna, - zlomenina s prídavnou
zlomeninou distálnej ulny, - zlomenina vo výraznom osteoporotickom teréne. Uviedla, že podľa záveru
úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa jednalo o zlomeninu s dorzálnou anguláciou až 50
st. (popis prvého RTG). Podľa literatúry je takýto typ zlomeniny jasne indikovaný na operačnú liečbu.

b) Zlomeniny, ktoré nemožno zreponovať do vyhovujúceho postavenia. U starších pacientov s nižším
funkčnýmnárokomnakončatinumožnotolerovaťintraartikulárnyschodíkdo1-2mm,dorzálnuanguláciu
do 5 st. (niekedy do 10 st.), skrátenie rádia do 2 mm (niekedy do 5 mm). U mladých pacientov je
potrebná anatomická repozícia. Uviedol, že pacientka mala v čase úrazu 46 rokov. Išlo jednoznačne z
pohľadu ortopéda o mladého pacienta, ktorý potrebuje končatinu aktívne používať. Znalec uviedol, že

MUDr. Kramár zreponoval zlomeninu slušne a bol to dobrý výsledok vzhľadom na to, že zlomenina bola
napravená 9 dní od úrazu a preto ju neposlal na operáciu. Znalec uviedol, že aj podľa MUDr. Kramára to
bola ťažká zlomenina a bol rád, že sa im ju podarilo takto slušne napraviť. Znalec uviedol, že RTG nález
po repozicií videl a zlomenina mala porepozične dorzálny sklon 5 st. a že to je vyhovujúce postavenie.
Literatúra jasne uvádza, že postavenie by bolo vyhovujúce, ak by sa jednalo o staršieho pacienta s

nižším funkčným nárokom. Literatúra jasne udáva, že u mladých pacientov je potrebná anatomická
repozícia(toznamená100percentná).Nieslušná,nies5st.dorzálnymsklonom(17st.odanatomického
postavenia). Znalec sám uviedol, že časové okno na možnú operáciu bolo vhodné a pacientka mohla byť
operovaná. Znalec sám uviedol, že ideálne (anatomické) postavenie ide dosiahnuť len u nekompletných
zlomenín, toto bola ale komplikovaná posunutá vnútro kĺbna zlomenina. Takýto typ zlomeniny, ale

podľa literatúry vyžaduje anatomickú (ideálnu) repozíciu a preto je podľa literatúry indikovaná na
operačnú terapiu. Ďalej z literatúry uvádza, že častou komplikáciou je už spomínaný Sudeckov syndróm.
Pri volárne dislokovaných fragmentoch iritáciou nervus medianus möže vzniknúť syndróm canalis
carpi. Ďalšími komplikáciami sú „poúrazová rádiokarpálna artróza. Znalec ale aj literatúra udáva, že k
dráždeniu nervus medianus môže dôjsť volárnou dislokáciou fragmentov. Pacientka mala, ale dorzálnu

dislokáciu fragmentov. Docentka udáva, že Sudeckov syndróm je častou komplikáciou. Literatúra udáva,
že sadrová dlaha musí byť naložená vo fyziologickej polohe zápästia. Nesprávne naložená sadrová
dlaha v hyperflexií vedie ku komplikáciám s kompresie nervus medianus (brnenie, mravčenie, pálenie
palca, ukazováka a prostredníka) a k nemožnosti cvičenia prstami. Znalecký posudok sa nevyjadruje
k tomu, v akom postavení bola končatina zasadrovaná, nesprávne sadrovanie mohlo taktiež viesť

ku komplikáciám a v konečnom dôsledku k vzniku bolestivého syndrómu. Porepozičné RTG museli
zachytiť aj postavenie sadrovej fixácie. Znalec sa k postaveniu ale nevyjadril. Prípadne pacientka by
si to mohla pamätať. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že na vzniku bolestivého regionálneho
syndrómusąpodieľa„zvýšenáadlhšietrvajúcapostraumątickáalebopooperačnábolesťanevhodnýtyp
fixácie zápästia. Pacientka mala odporučenú kontrolu o 5 dní na ortopedickej ambulancii (problematika

poranenie zápästia je komplikovanejšia a nedá sa zúžiť iba na kostné štruktúry), pacientka ale na piaty
deň išla na chirurgickú ambulanciu (kde ju odmietli vyšetriť) a na kontrolné vyšetrenie sa dostavila
až na 9 deň od úrazu a to na chirurgickú a nie ortopedickú ambulanciu. Na ortopedickú ambulanciu
začala chodiť až 17.10.2012 čo je 6 týždňov od úrazu. Ak by sa pacientka dostavila na kontrolu na 5deň na ortopedickú ambulanciu, posun zlomeniny by bol správne a odborne vyriešený a tým pádom
by pacientka mala postraumatickú bolesť o 4 dni menej (ako udáva znalec trvanie postraumatickej
bolesti je jeden z faktov rozvoja regionálneho bolestivého syndrómu). Čo sa týka traumatizácie, vykonať

repozíciu zlomeniny 9 dní od úrazu v lokálnej anestéze je výrazne bolestivý manéver, ktorý taktiež
môže mať vplyv na vznik regionálneho bolestivého syndrómu. Ako prevencia vzniku regionálneho
bolestivého syndrómu je dôležitá skorá rehabilitácia. Po operačnej terapii nie je v podstate potrebná
žiadna sadrová fixácia a pacientka môže začať rehabilitovať v podstate okamžite po operácii. Aj táto
skutočnosť môže výrazne znížiť riziko vzniku regionálneho bolestivého syndrómu. Žalovaná mala za

to, že postup MUDr. Kramára nebol správny a nemalou mierou mohol prispieť k rozvoju nebolestivého
regionálneho syndrómu, útlaku nervus medianus a vzniku artrotických zmien. Ďalšie výhrady mala k
liečbe bolestivého regionálneho syndrómu vo FN Trnava. Literatúra Ortopédie od prof. Dungla udáva,
že ak je bolestivý regionálny syndróm zachytený v prvom a druhom štádiu (takže do 6 mesiacov) a je
vhodneliečenýtakjeireverzibilný(upravísa).VFNTrnavalekárizachytilisyndrómuž6týždňovodúrazu
(v prvom štádiu). Základná farmakologická liečba podľa vyššie uvedenej literatúry (ale aj všeobecne)

je v podávaní troch skupín liekov a to: Nesteroidné antiflogistiká, Alfa-sympatikolytiká, Anxiolytiká. V
prvých 6 týždňoch liečby v FN Trnava (3 mesiace liečby zlomeniny, čo je akútne štádium) boli ordinované
iba nesteroidné antiflogistiká. V 3 mesiacoch liečby bol predpísaný liek frontin, ktorý sa radí medzi
Anxiolytiká. Počas celej liečby neboli nikdy ordinované alfa-sympatikolytiká, ako základného lieku na
morbus sudeck. Až tri mesiace od zlomeniny bola do liečby pridaná malá dávka axiolytika. Prvá a druhá

fáza liečby bolestivého regionálneho syndrómu ako udáva literatúra sa dá farmakologicky zvládnuť. Vo
FN Trnava, ale nebola ordinovaná dostatočná farmakologická liečba v ktorej úplne absentovali alfa-
sympatikolytiká. Mala za to, že lekári vo fakultnej nemocnici správne a skoro zachytili rozvoj bolestivého
regionálneho syndrómu, avšak farmakologická liečba bola nedostatočná a to prispelo k prechodu do
tretieho ireverzibilného štádia bolestivého regionálneho syndrómu. Sám znalec uviedol, že bolestivý

regionálny syndróm sa môže rozvinúť bez ohľadu na závažnosť úrazu a poskytnutú akútnu terapiu. V
kontexte voľne dostupnej odbornej literatúry, ktorá jasne poukazuje na absenciu indikovania operačnej
liečby zo strany MUDr. Kramára a nedostatočnú farmokologickú terapiu v skorom štádiu zo strany FN
Trnava, je izolované obvinenie NAW Piešťany, ako poskytovateľa starostlivosti prvého kontaktu veľmi
prísne.

5. Súd na pojednávaní konanom dňa 21.09.2017 v zmysle § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP ) určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami nesporné, ktoré skutkové tvrdenia

považuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Za nesporné považoval tvrdenia, že
žalobkyňa dňa 02.09.2012 utrpela následkom úrazu zlomeninu pravej ruky, v tento deň bola ošetrená u
žalovanej, pričom nebolo sporným, že zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného nebola poskytnutá
lege artis. Následné vyšetrenie absolvovala žalobkyňa dňa 11.09.2012 na chirurgickej ambulancii FNTT
a odo dňa 02.09.2013 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok. Za sporné považoval tvrdenia strán,

či konanie žalovanej bolo príčinou trvalého poškodenia zdravia žalobkyne.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, znaleckým
posudkom, výsluchom znalca a listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to lekárskou správou zo
dňa 02.09.2012, lekárskou správou zo dňa 11.09.2012, podnetom na prešetrenie postupu poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti, oznámením o začatí šetrenia zo dňa 07.05.2013, oznámením o výsledku
šetrenia podania zo dňa 17.10.2013, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 05.09.2014, odborným posudkom o invalidite zo dňa 15.04.2014, rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 15.04.2014, vyjadrením zo dňa 04.02.2016, rozhodnutím Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 13.02.2014, protokolom č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade

zo dňa 12.08.2013, nálezom zo dňa 20.12.2012, žiadankou na RTG vyšetrenie zo dňa 20.12.2012,
nálezom zo dňa 17.10.2012, žiadankou na RTG vyšetrenie zo dňa 17.10.2012, oznámením Sociálnej
poisťovne o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tabuľkou - nákladmi žalobkyne na
cestovné, technickým preukazom vozidla, tabuľkou - súvisiacimi nákladmi žalobkyne, fotokópiami
bločkov, lekárskym nálezom, fotokópiami bločkov, sprievodným listom na RTG vyšetrenie a lekárskym

predpisom, fotokópiami bločkov, znaleckým posudkom č. 1/2020, vyjadrením MUDr. Branislava Kramára
zo dňa 31.03.2018, fotokópiami textov z odbornej literatúry a zistil nasledovný skutkový stav:7. Žalobkyňa dňa 02.09.2012 spadla pri korčuľovaní, následkom čoho si zlomila pravú ruku. Po
páde vyhľadala lekárske ošetrenie u žalovaného, ktoré absolvovala na ÚPS chirurgická ambulancia.
Vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné ťažkosti po prvotnom ošetrení dňa 02.09.2012, požiadala

písomne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, o prešetrenie postupu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka
Trnava, konštatoval okrem iných skutočností aj závažné nedostatky, ktorých sa mal dopustiť
zamestnanec žalovaného. Uviedol, že stanovenie diagnózy zlomeniny dolnej časti vretennej kosti bez
posunutia úlomkov nemožno v žiadnom prípade akceptovať, keďže z RTG snímky v bočnej projekcii bola

zjavná dislokácia (posun) celej dolnej časti vretennej kosti až do 50 stupňov, čo možno považovať za
závažný posun. Ďalej uviedol, že pri takomto náleze bola nevyhnutná okamžitá repozícia (napravenie)
zlomeniny v lokálnej anestézii dorzálnym tlakom (smerom dozadu) na dolnú časť vretennej kosti,
jedným z odporúčaných spôsobov s následnou retenciou úlomkov pomocou dorzálnej sadrovej dlahy.
Postup ošetrujúceho lekára na ÚPS považoval za odborne nesprávny, keďže nepostupoval podľa
zaužívaných diagnostických a liečebných algoritmov, aké sú odporúčané pri danom type zlomeniny. Mal

za to, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a primerane zdravotníckemu zariadeniu
pri diagnostike a liečbe utrpenej zlomeniny. Ďalšiu liečbu po napravení zlomeniny dňa 11.09.2012 (vo
FN TT) považoval za odborne správnu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka
Trnava, zistil porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Dňa 05.09.2014 bol žalobkyni vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom posudkový lekár hodnotil bolestné na celkový počet bodov
90 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na celkový počet bodov 120. Vo finančnom vyjadrení
bolestné90bodovx15,72eurazajedenbodpredstavuječiastku1414,80eura,sťaženiespoločenského
uplatnenia 120 bodov x 15,72 eura za jeden bod predstavuje čiastku 1 886,40 eura. Na základe vyššie

uvedených skutočností sa žalobkyňa stala čiastočne invalidnou, a to od 02.09.2013, pričom invalidita
naďalej trvá.

8. Z lekárskej správy žalovanej zo dňa 02.09.2012, ÚPS chirurgia, vyplýva, že žalobkyňa mala bolestivý
opuch a obmedzený pohyb pravého zápästia, bez deformity, max. bolestivosti v oblasti processus

styloidei radii, kožný kryt neporušený, NC pomery v norme. Z RTG snímku vyplynulo, že žalobkyňa má
zlomeninu distálneho konca pravého rádia bez dislokácie. Žalobkyni bola naložená sadrová dlaha a
záves. Doporučené bolo polohovanie končatiny, cvičenie prstami a kontrola na ortopedickej ambulancii
o 5 dní. Prvotné vyšetrenie a ošetrenie bolo vykonané u žalovanej na ÚPS chirurgia, lekárom MUDr.
Rostyslavom Durdom.

9. Z lekárskej správy chirurgickej ambulancie v Trnave, MUDr. Branislava Kramára, zo dňa 11.09.2012
vyplýva, že žalobkyňa trpela významnými bolesťami. Bol vyhotovený RTG snímok s popisom: fr. Radii
loco typico comminutiva intraarticularis cum dislocationem, s dorzálnou anguláciou 15 st. Za sterilných
podmienok bolo žalobkyni aplikované lokálne anestetikum - 10 % Mesocain vnútrokĺbne, bola vykonaná

repozícia a opätovne naložená sadrová dlaha. Zároveň bol urobený kontrolný RTG snímok s popisom:
dobré postavenie fragmentov, bez dorzálnej angulácie a bez skrátenia radia. Kontrola bola stanovená
na deň 14.09.2012.

10. Z listu adresovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava vyplynulo,

že žalobkyňa dala podnet na prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a postupu
MUDr. Rostyslava Durdu.

11. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava zo dňa 17.10.2013
vyplynulo, že: „Po úraze ste boli vyšetrená a ošetrená odborným lekárom na ÚPS chirurgickej

ambulancii, ale stanovenie diagnózy zlomeniny dolnej časti vretennej kosti bez posunutia úlomkov
nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Na RTG snímke v bočnej projekcii bola zjavná dislokácia
(posun) celej dolnej časti vretennej kosti až do 50 stupňov, čo možno považovať za závažný posun.
Pri takomto náleze bola nevyhnutná okamžitá repozícia (napravenie) zlomeniny v lokálnej anestézii
dorzálnym tlakom (smerom dozadu) na dolnú časť vretennej kosti, jedným z odporúčaných spôsobov

s následnou retenciou úlomkov pomocou dorzálnej sadrovej dlahy. Vzhľadom na typ zlomeniny bolo
možné už pri prvotnom ošetrení vykonať exaktné chirurgické ošetrenie s napravením dislokácie a
naložením sadrovej dlahy. Ťažkosti v zmysle popisovaných bolestí možno plne akceptovať, nakoľko
pri takomto posune ste nemohli bez takýchto ťažkostí ani byť. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára, žepostupoval tak preto, že predpokladal neskôr posun úlomkov, čo bude vyžadovať znovu napravenie
zlomeniny je absolútne nesprávne. Lekár sa musí pokúsiť pri prvotnom ošetrení zlomeniny s posunom o
čonajideálnejšienapraveniezlomeninyaretenciuúlomkov,apokiaľneskôrdôjdeznovukposunumožno

takýto postup považovať za odborne správny. Postup ošetrujúceho lekára na ÚPS možno považovať
za odborne nesprávny, nepostupoval podľa zaužívaných diagnostických a liečebných algoritmov aké sú
odporúčané pri danom type zlomeniny. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a primerane
zdravotníckemu zariadeniu pri diagnostike a liečbe utrpenej zlomeniny. Ďalšiu liečbu po napravení
zlomeniny dňa 11.09.2012 možno považovať za odborne správnu. Po podrobnom preštudovaní zaslanej

zdravotnej a RTG dokumentácie prvotného ošetrenia možno konštatovať, že poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v NAW Piešťany, n.o. dňa 02.09.2012 bolo neštandardné pre traumatologicko-ortopedické
a chirurgické ambulancie, ktoré riešia takéto zlomeniny v oblasti dolnej časti vretennej kosti. Uvedeným
postupom úrad zistil porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Úrad bude ďalej postupovať zmysle § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. a svojich

vnútorných predpisov.“

12. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Beaty Janíkovej
vyplýva ohodnotenie bolestného - diagnózy žalobkyne uvedenej v časti I a III prílohy č. 1 k zákonu č.
437/2004 Z. z. pod položkou 147c - zlomenina dolného konca vretennej kosti s posunom úlomkov v

počte 60 bodov, za súčasného zvýšenia bodov v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona o 30 bodov (z dôvodu
dlhodobého liečenia s opakovanou rehabilitáciou a dlhodobou sadrovou fixáciou), spolu 90 bodov.
Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 120 bodov a vyplýva z diagnózy žalobkyne
uvedenej v časti I a III prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. pod položkou 351b - obmedzenie
pohyblivosti zápästia stredne ťažkého stupňa. Z posudku zároveň vyplýva začiatok liečenia 12.09.2012

a dátum ukončenia liečenia 22.01.2013.

13. Z odborného posudku o invalidite vypracovaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava dňa
15.04.2014 vyplýva miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Vznik invalidity bol
stanovený dňom 02.09.2013 s tým, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu.

14. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 666 121 6518 0 zo dňa 04.07.2014 bol žalobkyni
priznaný od 02.09.2013 invalidný dôchodok.

15. Z rozhodnutia č. k. ZS 204/00001/2014 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka

Trnava zo dňa 13.02.2014 bola žalovanej uložená pokuta vo výške 1 000 eur za porušenie § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. za porušenie
povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, ktoré spočívalo v tom, že poskytovateľ zdravotnej
starostlivostinesprávnestanovilpacientkediagnózuzlomeninydolnejčastivretennejkostibezposunutia

úlomkov a nerealizoval včasnú repozíciu dislokovanej zlomeniny v lokálnej anestézii dorzálnym tlakom
na dolnú časť vretennej kosti.

16. Z protokolu č. 483/2013 o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Trnava zo dňa 05.08.2013 vyplýva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanou boli

zistené nedostatky, a to nesprávne stanovenie diagnózy zlomeniny časti vretennej kosti a nerealizovanie
včasnej repozície dislokovanej zlomeniny v lokálnej anestézii dorzálnym tlakom na dolnú časť vretennej
kosti. Výkonom dohľadu úrad zistil porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podanie bolo ohodnotené ako opodstatnené.

17. Z lekárskej správy Rádiologickej kliniky FN Trnava zo dňa 17.10.2012 vyplýva, že žalobkyni bolo
urobené RTG pravého zápästia (2. projekcie), s výsledkom bez dislokácie v sadrovej dlahe.

18. Z lekárskej správy Rádiologickej kliniky FN Trnava zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že žalobkyni bolo

urobené RTG pravého zápästia (2. projekcie), s výsledkom bez dislokácie.

19. Zo znaleckého posudku č. 1/2020 vypracovaného znalcom MUDr. Ivanom Rohaľ-Iľkivom na
položené otázky vyplýva nasledovné:Otázka č. 1: Ak ošetrujúci lekár pri prvotnom ošetrení v nemocnici Alexandra Wintera nepostupoval
optimálne, bolo možné tento optimálny spôsob dosiahnuť i pri prvej včasnej následnej kontrole vo
Fakultnej nemocnici v Trnave? Znalec k otázke č. 1 uviedol, že pri prvej kontrole vo Fakultnej nemocnici

v Trnave nebolo v žiadnom prípade možné dosiahnuť optimálny spôsob prvotného ošetrenia zlomeniny
pravého zápästia pacientky, nakoľko sa prvé lekárske vyšetrenie pacientky v tomto zdravotníckom
zariadení uskutočnilo až dňa 17.10.2012. Išlo o kontrolu po 6 týždňoch od úrazu, v tejto fáze hojenia
je zvyčajne zlomenina prehojená kostným kalusom, čím sa pokladá za zhojenú a nie je možná
zmena postavenia úlomkov. Doplnil, že prvá včasná následná kontrola zlomeniny pravého zápästia

pacientky bola prevedená dňa 09.11.2012 v neštátnom zdravotníckom zariadení, chirurgickej ambulancii
MUDr. Branislava Kramára. Lekár pri vyšetrení rozpoznal nesprávnosť prvotného ošetrenia v nemocnici
Alexandra Wintera v Piešťanoch. V klinickom náleze popísaná bajonetová deformita pravého zápästia,
ktorá ukazuje na pretrvávajúcu veľkú dislokáciu fragmentov zlomeniny. V röntgenologickom náleze
popisuje trieštivú vnútroklbnú zlomeninu dolnej vretennej kosti s posunom fragmentu dozadu 15 stupňov.
Pri ošetrení bola vykonaná repozícia zlomeniny v lokálnej anestéze správny spôsobom a podarilo

sa dosiahnuť dobré postavenie fragmentov bez dislokácie. Následne bola zlomenina stabilizovaná v
sadrovej dlahe. Tento postup bol podľa znalca medicínsky správny a adekvátny podľa zaužívaných
terapeutických štandardov. Napriek správnemu postupu však lekár nemohol dosiahnuť optimálny
spôsob ošetrenia zlomeniny, ktorý mohol byť dosiahnutý pri včasnej a správnej repozícii zlomeniny pri
prvotnom ošetrení o 9 dní skôr v nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch.

Otázka č. 2: Ak by bola následná prvá kontrola vo Fakultnej nemocnici v Trnave vykonaná správnym
spôsobom bolo by možné odhaliť nedostatky prvotného ošetrenia zranenia v Nemocnici Alexandra
Wintera? Znalec k otázke č. 2 uviedol, že pri prvom ošetrení vo Fakultnej nemocnici v Trnave už v
žiadnom prípade nebolo možné odhaliť nedostatky prvotného ošetrenia zranenia v Nemocnici Alexandra

Wintera. Ďalej uviedol, že lekár pri klinickom a röntgenologickom vyšetrení zistil viacfragmentovú
zlomeninu pravého distálneho radia v zlom postavení s dislokáciou fragmentov. V rámci terapie
vykonal repozíciu zlomeniny v lokálnej anestéze a následnú fixáciu sadrovou dlhou štandardnou
metódou. Podarilo sa mu dosiahnuť vyhovujúce postavenie zlomeniny. Tento postup lekára bol
správny a adekvátny poľa zaužívaných terapeutických štandardov. Odhalil nesprávne určenie diagnózy

a pretrvávajúcu dislokáciu fragmentov zlomeniny po prvotnom ošetrení. Správne určil diagnózu a
repozíciou fragmentov zlomeniny do správneho postavenia a ich korektnou fixáciou nie len odhalil, ale
aj v maximálnej možnej miere napravil nedostatky prvotného ošetrenia.

Otázka č. 3: Ak by bola následná prvá kontrola vo Fakultnej nemocnici v Trnave vykonaná správnym

spôsobom boli by následky zlomeniny miernejšie? Znalec k otázke č. 3 uviedol, že prvá včasná následná
kontrola zlomeniny pravého zápästia pacientky vykonaná dňa 11.9.2012 v chirurgickej ambulancii MUDr.
Branislava Kramára na poliklinike Družba v Trnave, pri ktorej bola zlomenina správne zreponovaná a
fixovaná prispela rozhodujúcou mierou k zmierneniu následkov prvotne nesprávne ošetrenej zlomeniny
pravého zápästia. Napriek tejto snahe a následnej medicínsky správnej starostlivosti došlo u pacientky k

vývoju viacerých komplikácií hojenia zlomeniny jej pravého zápästia. S odstupom 7 rokov po zranení je
možné na základe vyšetrenia pacientky, dostupnej zdravotnej a rádiologickej dokumentácie identifikovať
tri komplikácie rôzneho stupňa závažnosti. Prvá komplikácia je iritácia nervus medianus. V prípade
pacientky išlo o poškodenie nervu prejavujúce sa tŕpnutím štvrtého prsta pravej ruky. Pretrvávajúci
tlak fragmentu kosti pri nezreponovanej zlomenine na nervy výrazne zvyšoval bolestivosť zranenia a

mechanickú iritáciu nervu. Stav sa postupne v priebehu asi 2 rokov stabilizoval a tŕpnutie štvrtého prsta
ustúpilo. Elektromyelografické vyšetrenie nervus medianus z roku 2017 nediagnostikovalo už žiadne
poškodenie. Druhou komplikáciou je rozvoj komplexného regionálneho bolestivého syndrómu pravého
zápästia. Znalec podrobne opísal tento syndróm a uviedol, že u pacientky bol rozvoj komplexného
bolestivého regionálneho syndrómu s vysokou pravdepodobnosťou spôsobený silnou pretrvávajúcou

posttraumatickou bolesťou nezreponovanej zlomeniny so súčasnou iritáciou veľkého nervu (nervus
medianus) po chybnom prvotnom ošetrení v nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch. Priebeh
ochorenia bol u pacientky aj napriek včasnej diagnostike a správnej interdisciplinárnej liečbe zdĺhavý
s opakovanými zlepšeniami a zhoršeniami. V súčasnosti je stav relatívne stabilizovaný s trvalými
obmedzeniami pohybu pravého zápästia. Pacientka má naďalej bolesti, potenie a chlad pravého

zápästia. Bol jej priznaní 45 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre toto obmedzenie
musela zmeniť pracovné zaradenie na prácu, kde nie je potrebné používanie oboch rúk. Pri prerušení
kontinuálnej ergoterapie a rehabilitácii a nepravidelnému užívaniu analgetík by došlo k zhoršeniu stavu.Treťou komplikáciou zlomeniny pravého zápästia identifikovateľnou až s odstupom dlhšieho času je
rozvoj posttraumatickej artrózy zápisného kĺbu.

Otázka č. 4: Ak by bola následná prvá kontrola vo Fakultnej nemocnici v Trnave vykonaná správnym
spôsobom boli odhalené nedostatky prvotného ošetrenia zranenia, bolo by možné nedostatky napraviť?
Znalec k otázke č. 4 uviedol, že vzhľadom na fázu hojenia zlomeniny, bola prvá následná kontrola
liečby zlomeniny vo Fakultnej nemocnici Trnava vykonaná správnym spôsobom. Bolo rozpoznané
nebezpečenstvo rozvoja komplikácie, komlexného regionálneho bolestivého syndrómu, ktorý bol

následne v tejto nemocnici aj dlhodobo interdisciplinárne liečený. Táto prvá kontrola už nemohla odhaliť,
ani napraviť nedostatky prvotného ošetrenia, avšak diagnostikovala a liečila komplikácie vzniknuté
s vysokou pravdepodobnosťou pri nesprávnom prvotnom ošetrení v Nemocnici Alexandra Wintera
v Piešťanoch. Nesprávnu diagnózu a nezrealizovanie včasnej repozície zlomeniny, identifikované
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trnava ako hlavné nedostatky prvotného ošetrenia
v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch, boli odhalené a v maximálnej prevediteľnej miere

napravené dňa 11.9.2012 pri ošetrení v chirurgickej ambulancii MUDr. Branislava Kramára na poliklinike
Družba v Trnave.

20. V rámci výsluchu znalca na pojednávaní konanom dňa 13.03.2023 predvolaný znalec uviedol, že
pri komunikácii s MUDr. Kramárom, MUDr. Kramár uviedol, že zlomenina pacientky bola veľmi náročná,

podarilo sa dať zlomeninu do postavenia, v ktorom sa dobre zhojila. Tým, že pacientka medzičasom
nebola u žiadneho iného lekára ošetrená, logicky sa dá predpokladať, že tento stav bol z Piešťan. RTG
snímky z nemocnice v Piešťanoch sa v archíve nepodarilo dohľadať, resp. podarila sa dohľadať prázdna
obálka s menom žalobkyne a s dátumom vyšetrenia, avšak snímok tam nebol. Ďalej uviedol, že nevie
vylúčiť, že k posunu zlomeniny mohlo dôjsť v priebehu 9 dní, od vyšetrenia v PN po vyšetrenie v TT. Je

to zlomenina, ktorá v nejakom percente prípadov sa vie posunúť. Ďalej uviedol, sú rôzne školy, ktoré
hovoriaorôznomspôsobeošetrenia-tátozlomeninajenajčastejšiazlomeninavľudskejpatológiifraktúr.
Na SR je tendencia skôr neoperovať a liečiť tieto zlomeniny neoperačne. Časové okná sú všade na
svete rovnaké, dá sa to operovať, áno - operujú sa aj po 2 týždňoch, aj staršie zlomeniny, kde je potrebný
rozšírenejší zákrok. Tu sa asi vychádzalo v rámci slovenských zvyklostí, neviem reálnu úvahu MUDr.

Kramára, ale je to to, čo som sa učil v rámci môjho vzdelania na SR - pomôcť pacientovi neoperačne a
keďtonejde,ažpotomoperovať,nakoľkooperáciasamaosebenesieďalšieaniemalézdravotnériziká.
Myslím, že urobil pokus o repozíciu, čo sa mu aj podarilo, ten výsledok bol aj na tých RTG veľmi slušný.
Po 9 dňoch dosiahnuť takýto výsledok repozície je dobrý výkon, a preto neodoslal pacientku na ďalšie
riešenie operačne. Ďalej uviedol, že ideálne postavenie sa dá dosiahnuť pri nekompletnej zlomenine. Tá

repozícia sa pohybovala pod piatimi stupňami, to znamená pokladá sa to za dobrý repozičný výsledok.
Zlomenina bola viacfragmentová, operačne by ste to neurobili asi lepšie. Orientácia tej repozícii nie je v
samotnej zlomenine, ale v stuhnutých mäkkých tkanivách, v skrátených svaloch, vzniknutom hematóme,
ktorý vzniká pri úraze a jeho organizácii. Ďalej uviedol, že nerv je vláknitá štruktúra a vždy sú postihnuté
iba regióny, ktorých vlákien sa tento útvar dotkne. V oblasti zápästia máme nervus medianus, ktorý

dokáže byť takto poškodený. Palcová strana 4. prsta je zásobovaná senzoricky nervus medianus. Je to
bežná, opakovane popisovaná komplikácia tohto typu zlomeniny práve s versálnou dislokáciou. EMG
vyšetrením sa tam nič nepodarí dokázať, nakoľko tie zmeny na tom nerve ešte nemajú štrukturálnu
odozvu, pokiaľ nie je nerv pretrhnutý - v tomto prípade nebol. Tŕpnutie prsta sa štandardne dávalo
dokopy 6-8 týždňov celkovo. Bolestivý regionálny syndróm je diagnóza, ktorá nie je známa do detailov,

ako sa rozvíja po patologickej línii. Je však známe, kedy je zvýšené riziko - nesprávna repozícia,
opakované repozície, iný extrémne bolestivý spôsob liečby sú v každej literatúre vypichnuté ako hlavné
príčiny, avšak tento syndróm (po starom Sudeckov syndróm) sa vyskytuje aj po správne zreponovaných
zlomeninách, aj po správne zoperovaných zlomeninách, v extrémnych prípadoch sa vyskytuje aj po
úplne obyčajných narazeniach, kde nebola dokázaná žiadna zlomenina alebo roztrhnutie. Nedá sa

odpovedať na túto otázku s úplnou istotou. Ďalej uviedol, že situácia s touto postraumatickou artrózou
ako sekundárnou komplikáciou je obdobná ako so Sudeckovým syndrómom. Aj absolútne správne
anatomicky zreponované zlomeniny majú podobnú šancu na vývoj sekundárnych artrotických zmien
ako zlomeniny, ktoré nie sú urobené ideálne, avšak zlomeniny, ktoré sú hrubo dislokované - tá šanca
enormne stúpa. Tam je riziko vývoja od 3x až 9x väčšie podľa toho, ktorú štúdiu si zoberiete. Všetci sa

zhodujú v tom, že nesprávne zreponované zlomeniny zvyšujú riziko sekundárnych artrotických zmien.
Tiež uviedol, že artrotické zmeny sú podmienené samotnou zlomeninou. Pri anatomickej repozícii a
miernej dislokácii je toto riziko porovnateľné. Pri hrubej dislokácii stúpa toto riziko násobne. Mal za to,
že tá repozícia MUDr. Kramára neprispela k tomu. Mohlo sa to stať aj s operáciou aj bez operácie.Postup MUDr. Kramára podľa toho, čo som posudzoval pokladám za lege artis a nemocnica Trnava,
ktoránásledneliečilastav,ktorýsanepodarilozvládnuťbežnýmspôsobomprekomplikáciuregionálneho
syndrómu - tiež som tam nenašiel žiadne pochybenia alebo hrubé porušenia medicínskych postupov.

Výsledok tohto postihnutia je rátaný za tie dobré, nie vynikajúce. Tí pacienti majú ďaleko viac problémov,
v najhorších prípadoch chcú odobratie ruky, aby sa zbavili chronickej bolesti. Sú odkázaní na doživotné
užívanie silných analgetík a ako medicína nevieme pomôcť. Obidva postupy aj MUDr. Kramára aj
Fakultnú nemocnicu TT musím v rámci možností pokladať za medicínsky správne. Tiež uviedol, že
vzhľadom na to, že objektívna dokumentácia z nemocnice v PN nie je dostupná, nedala sa dohľadať,

nevie odpovedať, či postup nemocnice PN bol lege artis. Keď predložíte snímok aj ja, aj pán riaditeľ
vám povie, či to bolo správne urobené alebo nie. Ten snímok k dispozícii bohužiaľ nie je. Znalecký
posudok bolo možné zhotoviť aj bez chýbajúce snímku, máte to zdôvodnené, ako som sa dopracoval
k záverom znaleckého posudku. Prvá následná kontrola u MUDr. Kramára už bola zdokumentovaná
snímkom, ktorý som mal k dispozícii.

21. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal na nezrovnalosť, že neexistoval RTG snímok,
keď na základe RTG snímku a prvotnej dokumentácie bolo stanovené, že poskytovanie zdravotnej
starostlivosti u pani Rozálie Potočnej v Nemocnici A. Wintera PN dňa 02.09.2012 bolo neštandardné
pre traumatologicko, ortopedicko a chirurgické ambulancie, ktoré riešia takéto zlomeniny v oblasti dolnej
časti vretennej kosti. Pacientka bola síce ošetrená odborným lekárom po úraze na ÚPS chirurgickej

ambulancie, ale stanovenie diagnózy - zlomeniny dolnej časti vretennej kosti bez posunutia úlomkov
nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Ďalej sa tam uvádza, že na RTG snímke - čiže tá snímka
musela existovať a tím lekárov z úradu ju musel posudzovať, pretože v čase posudzovania úradom
snímka existovala. To, že ju nemal k dispozícii pán znalec, nemá žiadny vplyv na záver Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ona v danom čase, keď ju posudzovali, existovala. Ďalej uviedol,

že na RTG snímke v bočnej projekcii bola zjavná dislokácia celej dolnej časti rádia dorzálne až do
50 stupňov, čo možno považovať za závažný posun. Pri takomto náleze bola nevyhnutná okamžitá
repozícia zlomeniny v lokálnej anestézii dorzálnym tlakom na dolnú časť vretennej kosti. Jedným z
odporúčaných spôsobov s následnou retenciou úlomkov pomocou dorzálnej sadrovej dlahy. Vzhľadom
na typ zlomeniny bolo možné už pri prvom ošetrení vykonať exaktné chirurgické ošetrenie s napravením

dislokácie a naložením sadrovej dlahy. Ťažkosti pacientky v zmysle popisovaných bolestí možno plne
akceptovať, nakoľko pri takomto posune nemohla bez takýchto ťažkostí ani byť. Ďalej uviedol, že Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že ďalšiu liečbu po napravení zlomeniny dňa
11.09.2012 možno považovať za odborne správnu.

22. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní spochybnil správnosť znaleckého posudku o tom, že
znalec mal pre vyhotovenie znaleckého posudku všetky potrebné podklady. Sám znalec pripustil, že
nevie vylúčiť, že k posunu zlomeniny mohlo prísť aj v období po ošetrení žalovaného do obdobia
ošetrenia u MUDr. Kramára. Znalec pripustil, že vychádzal z logického predpokladu. Potvrdil, že neriešil
otázku, či žalovaná poskytla zdravotnú starostlivosť lege artis. Potvrdil, že existujú rôzne postupy

ošetrenia takéhoto zranenia, dokonca potvrdil, že takéto zranenie sa dá operovať aj po dvoch týždňoch.
Povedal, že podľa jeho názoru výsledok po ošetrení u MUDr. Kramára bol slušný výsledok, ale
nedozvedeli sme sa z jeho výpovede, čo pod týmto pojmom „slušný výsledok“ sa má na mysli. Znalec
potvrdil, že následky v podobe Sudeckovho syndrómu, prípadne artrotické zmeny môžu nastať aj po
správnych ošetreniach, teda aj pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis. Zostala otázka ako

mal postupovať MUDr. Kramár. Sám znalec potvrdil, že existovala aj operačná možnosť, na ktorú
poukazujeme a tvrdíme, že v prípade takéhoto zranenia k nej aj malo byť pristúpené. Ďalej tvrdil, že
takúto operáciu možno vykonať v rozmedzí 6-10 dňa po takomto zranení, a to bolo obdobie, kedy
žalobkyni poskytoval zdravotnú starostlivosť iný poskytovateľ, a to konkrétne MUDr. Kramár.

23. Splnomocnený zástupca žalobkyne v rámci záverečnej reči uviedol, že v rámci dokazovania nebol
žalovaným popretý a vyvrátený ani jeden listinný dôkaz predložený žalobkyňou. Hlavný dôkaz znalecký
posudok č. 1/2020 vypracovaný MUDr. Iľkivom Roháľom, ktorý navrhol žalovaný v plnej miere potvrdil
tvrdenia žalobkyne. Na záver uviedol, že podľa ich názoru nemenej významnú skutočnosť, že do
dnešného dňa sa nenašiel v nemocnici Alexandra Wintera nikto, kto by sa žalobkyni aspoň ústne alebo

písomne ospravedlnil, za to, čo jej spôsobil.

24. Právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči uviedol, že aj po vykonanom dokazovaní
majú za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Zdravotná starostlivosť zo strany žalovanejbola poskytnutá lege artis a v prípade, ak by sme aj pripustili nejaké porušenie povinnosti žalovanej,
tak upriamujem pozornosť na judikatúru, ktorú sme citovali v našom písomnom vyjadrení zo dňa
04.02.2016, kde hovoríme, že škoda a porušenie právnej povinnosti samé o sebe ešte nezakladajú

zodpovednosť za škodu, je potrebné, aby bola bezpečne preukázaná aj príčinná súvislosť, čo z nášho
pohľadu preukázané nebolo, a to najmä z týchto dôvodov: pacientka sama nedodržala odporúčané
termínykontrolyavyšetrení,ktorémalaabsolvovať,nariešeniezdravotnéhostavupacientkysapodieľali
ďalší poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a podľa nášho názoru, títo ďalší poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti nepostupovali v danej situácii lege artis, čo zapríčinilo nepriaznivý zdravotný stav pacientky,

a to najmä aj trvalé následky, ktoré pacientka má.

25. V zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva od 1. júna 2023 z Okresného súdu Piešťany na Okresný
súd Trnava.

26. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník),
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

28. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z.), sťaženie spoločenského uplatnenia
je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

33. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

34. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,

môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.35. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

36. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko

poškodeného k odporúčanému zákroku.

37. Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

38. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví,
hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však
viacpoškodenínazdravívzťahujenatenistýorgánalebokončatinu,nesmiesúčetbodovéhohodnotenia
prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

39. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v
položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.

40. Občiansky zákonník ustanovuje zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu v ustanovení § 420,
ktorými sú porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou,

pričom tieto musia byť splnené kumulatívne.

41. Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného. Ide o nárok nemajetkovej povahy, ktorý je výlučne viazaný na poškodeného.
Tento nárok neplní, podľa platných právnych predpisov, reparačnú funkciu, ale je satisfakčnej povahy.

Bolestným sa nahrádza bolesť poškodeného spôsobená poškodením jeho telesného alebo duševného
zdravia a jeho liečenie vrátane rehabilitácie. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa nahrádza, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na život poškodeného, pre uspokojovanie
jeho potrieb alebo pre plnenie úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského postavenia. Škoda na zdraví
pri posúdení všetkých činností jedinca v živote nevyhnutne v sebe zahŕňa psychickú škodu, estetickú

škodu, škodu v sexuálnej sfére, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopnosti súťaživosti a schopnosti
dosahovať zisk, stratu potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existenciálnu ujmu, stratu
životného komfortu, zníženie fyzickej a psychickej integrity.

42. Občiansky zákonník priznáva v súvislosti s náhradou škody na zdraví viaceré právne nároky,

ktoré si môže uplatniť voči zodpovednému subjektu poškodená osoba, medzi nimi aj jednorazové
odškodnenie za vytrpenú bolesť a jednorazové odškodnenie za prípadné trvalé následky. Spôsob
určovania výšky odškodnenia podlieha určitým pravidlám, ktoré sú uvedené v zákone č. 437/2004 Z.
z. a odvíja sa od počtu bodov, ktoré jednotlivým utrpeným zraneniam priradí posudzujúci lekár, pričom
posudzuje oddelene každý z týchto samostatných nárokov, t. j. osobitne bolestné a osobitne sťaženie

spoločenského uplatnenia. Sadzby bodového hodnotenia sa nachádzajú v prílohe vyhlášky a vyhláška
tiež ustanovuje pravidlá pri posudzovaní a hodnotení týchto nárokov s tým, že výška náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou stanovenou Ministerstvom zdravotníctva
Slovenskej republiky.

43. Zásady hodnotenia sú upravené v ustanovení § 9 a 10 citovanej vyhlášky, ktorá pri bolestnom
ukladá lekárovi stanoviť bodové hodnotenie v rámci určeného rozpätia, a to v závislosti od rozsahu
a spôsobu poškodenia na zdraví, jeho závažnosti a priebehu liečenia, v presne vymedzených
prípadoch zvýšiť hodnotenie až o polovicu. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí
závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov a ak je sadzba bodového hodnotenia

ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu
súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže
posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnostipoškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na
zdraví.

44. Pri posudzovaní vzniku nároku na náhradu škody musí súd ustáliť, či došlo k vzniku škody, aké
konanie spôsobilo vznik škody, či je medzi konaním a škodou bezprostredná príčinná súvislosť, a v
prípadoch určených zákonom aj zistenie zavinenia škodcu. V prejednávanej veci neboli sporné skutkové
okolnosti a to, že dňa 02.09.2012 došlo k úrazu žalobkyne - zlomenine pravej ruky pri páde počas
korčuľovania, dňa 02.09.2012 absolvovala žalobkyňa vyšetrenie a ošetrenie u žalovanej z dôvodu

bolestivéhoopuchunásledkompádunakorčuliachaobmedzenýpohybpravéhozápästia,bezdeformity,
max. bolestivosti v oblasti processus styloidei radii, kožný kryt neporušený, NC pomery v norme. Z RTG
snímku vyplynulo, že žalobkyňa má zlomeninu distálneho konca pravého rádia bez dislokácie. Žalobkyni
bola naložená sadrová dlaha a záves. Doporučené bolo polohovanie končatiny, cvičenie prstami a
kontrola na ortopedickej ambulancii o 5 dní; dňa 11.09.2012 absolvovala žalobkyňa kontrolné vyšetrenie
u MUDr. Kramára z dôvodu, že trpela významnými bolesťami. Bol vyhotovený RTG snímok s popisom:

fr. Radii loco typico comminutiva intraarticularis cum dislocationem, s dorzálnou anguláciou 15 st. Za
sterilných podmienok bolo žalobkyni aplikované lokálne anestetikum - 10 % Mesocain vnútrokĺbne, bola
vykonaná repozícia a opätovne naložená sadrová dlaha. Zároveň bol urobený kontrolný RTG snímok
s popisom: dobré postavenie fragmentov, bez dorzálnej angulácie a bez skrátenia radia. Kontrola bola
stanovená na deň 14.09.2012. Dňa 17.10.2012 absolvovala žalobkyňa ďalšie kontrolné vyšetrenie vo

Fakultnej nemocnici Trnava, kde jej bol súčasne vykonaný RTG snímok pravej ruky, s výsledkom bez
dislokácie v sadrovej dlahe. Následne dňa 20.12.2012 žalobkyňa absolvovala opakovane RTG snímok
pravého zápästia, s výsledkom bez dislokácie. Žalovaná nerozporovala ani to, že jej postup pri prvotnom
ošetrení žalobkyne nebol v súlade s právnymi predpismi. Takisto žalovaná nerozporovala ani výšku
uplatnených nárokov žalobkyne. Súd na základe toho považoval uvedené skutočnosti za nesporné.

45. Procesná obrana žalovanej spočívala v tom, že žalobkyňa nepreukázala kauzálny nexus medzi
ujmou na zdraví, ktorú utrpela a konaním žalovanej, resp. že nezákonný postup žalovanej nebol
bezprostrednou príčinou ujmy na zdraví, ktoré utrpela žalobkyňa s tým, že podľa názoru žalovanej
bezprostrednou príčinou ujmy na zdraví žalobkyne mal byť následný liečebný postup Fakultnej

nemocnice v Trnave. Na základe toho odvodzovala žalovaná aj nedostatok svojej pasívnej legitimácie
v konaní.

46. Súd preto vykonal dokazovanie v súvislosti s objasnením príčinnej súvislosti medzi (nesporným)
konaním žalovanej a (nespornou) ujmou na zdraví žalobkyne. Napriek tomu, že vo svojich rozsiahlych

vyjadreniach žalovaná nachádzala zodpovednosť za zdravotný stav žalobkyne u iných subjektov
(Fakultná nemocnica Trnava, MUDr. Kramár), z vykonaného dokazovania súd zistil, že bezprostrednou
príčinou zdravotného stavu žalobkyne je nepochybne nesprávne zvolený a zrealizovaný liečebný postup
žalovanej pri prvotnom vyšetrení a ošetrení dňa 02.09.2012 v Nemocnici Alexandra Wintera Piešťany.

47. Žalobkyňa preukázala namietaný kauzálny nexus listinnými dôkazmi, a to predovšetkým oznámením
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava zo dňa 17.10.2013, rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. k. ZS 204/00001/2014 zo dňa
13.02.2014, protokolom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. 483/2013
o vykonanom dohľade zo dňa 05.08.2013, a tiež znaleckým posudkom č. 1/2020 vypracovaným

znalcom MUDr. Ivanom Rohaľ-Iľkivom. Zo všetkých uvedených dôkazov, ako aj zo samotného výsluchu
znalca MUDr. Ivana Rohaľ-Iľkiva, možno jednoznačne vyvodiť, aký konkrétny liečebný postup vykonala
žalovaná pri prvotnom ošetrení žalobkyne, že išlo o nesprávny postup (non lege artis) a aké následky
na zdravie žalobkyne tento postup žalovanej mal.

48.Napriektomu,žežalovanásozávermitýchtodôkaznýchprostriedkovnesúhlasí,neznamenátosamo
o sebe relevantné spochybnenie vykonaných dôkazov. Žalovaná neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý
by spochybnil jej priamu zodpovednosť za nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, resp. nepreukázala
žiadnym z dôkazov prípadnú (spolu)zodpovednosť iného subjektu, MUDr. Krámara a tiež Fakultnej
nemocnice Trnava. Zároveň súd považuje za nutné spomenúť, že práve dôkaz, ktorým mohla žalovaná

preukázať, že postupovala pri prvotnom ošetrení žalobkyne lege artis, a to prvý RTG snímok zhotovený
po úraze žalobkyne, do skončenia dokazovania súdu predložený nebol, sama žalovaná uviedla, že ním
nedisponuje a že sa stratil.49. V súvislosti s podružnými argumentmi žalovanej, kedy žalovaná vytýkala žalobkyni, že napriek
poučeniu zo strany žalovanej pre prípad komplikácií, žalobkyňa podstúpila vyšetrenie u iného
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to u MUDr. Kramára a následne aj vo Fakultnej nemocnici

Trnava, resp. že na kontrolné vyšetrenie prišla žalobkyňa nie na 5. deň, ale až na 6. deň, súd uvádza,
že je síce pochopiteľné, že procesná strana môže argumentovať čímkoľvek v konaní, avšak domnieva
sa, že aj procesná obrana žalovanej strany by mala mať aspoň nejakú úroveň. Vyčítať žalobkyni, že na
kontrolné vyšetrenie išla do Fakultnej nemocnice Trnava a nie opäť k žalovanej, a že tak učinila na 6.
deň a nie už 5. deň, je nanajvýš banálna a prvoplánová argumentácia, nemajúca absolútne žiadny vplyv

na súdom vyššie konštatované závery.

50. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala nároku na náhradu bolestného, nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia a tiež náhrady škody spojenej s jej liečením. Žalobkyňa predložila posudok o
bolestnom aosťaženíspoločenskéhouplatnenia,kdejejbolobolestnéohodnotenévovýške90bodova
sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené vo výške 120 bodov, čo pri hodnote jedného bodu

15,72 eura predstavuje sumu vo výške (90 x 15,72) = 1 414,80 eura za bolestné a (120 x 15,72) = 1 886,4
eura za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň si uplatnila náhradu škody spojenej s jej liečením
vo výške 621,06 eura, a to náklady na cestovné, lieky a parkovanie v zdravotníckych zariadeniach, čo
taktiež preukázala rozpisom absolvovaných ciest na vyšetrenia a pokladničnými blokmi na parkovné a
lieky. Záverom súd uvádza, že tieto náklady v konaní ani neboli zo strany žalovaného rozporované a

spochybnené.

51. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú
a vyhovel jej v celom rozsahu.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.