Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cb/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124301593
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124301593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne AIO service 2 s. r. o., so

sídlom Znievska 36, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 06, IČO: 52 396 045, zastúpenej LEGAL
& CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, Bratislava 811 09, IČO: 47 237 325, proti žalovanej Mestská časť
Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, Bratislava - mestská časť Karlova Ves,
84104, IČO: 00603520, o zaplatenie 3642 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 3.642 eur s príslušenstvom. Tvrdila, že so žalovanou uzavrela
11.03.2021 Zmluvu o príprave a donáške stravy pre odberné tímy a realizačný tím na odberových
miestach s testovaním na COVID-19 realizovaným mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves uzavretá
podľa § 261 ods. 2 a §269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva“).
Predmetom rámcovej Zmluvy bola príprava a rozvoz stravy na odberné miesta s testovaním na
ochorenie COVID-19, umiestnené na štyroch stanovištiach v Bratislave - Karlovej Vsi, počas dopredu
zverejnených víkendov (sobota, nedeľa) v čase o 7.00 hod. a o 11.00 hod. Predpokladané obdobie

plnenia zmluvy bolo 10 testovacích víkendov, t. j. 20 testovacích dní, s predpokladaným počtom 60
objednávok dennej porcie stravy na osobu na každý deň testovania. Za 5 testovacích víkendov rozniesla
žalobkyňa 538 porcii dennej stravy. Plnenie zmluvy medzi stranami sporu pokračovalo až do 12.04.2021,
kedy žalovaná žalobkyni e-mailom zaslala oznámenie o vypovedaní Zmluvy na základe Článku
IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy. Doručovanie upravuje Článok IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy iba v súvislosti
s doručovaním upozornení a to „písomne listom“; e-mailové podania neboli spôsobilé vyvolať právne
účinky. 15.04.2021 doručila žalovaná žalobkyni e-mailom podanie označené ako Odstúpenie od Zmluvy

o príprave a donáške stravy pre odberné tímy a realizačný tím na odberových miestach s testovaním na
COVID-19 realizovaným mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves uzavretej podľa §261 ods. 2 a §269
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zo dňa 13.04.2021, ktoré zaslala len ako prílohu
k e-mailu. Písomné odstúpenie doručila žalovaná žalobkyni listom až 29.04.2021. Žalovaná v odstúpení
doručeným žalobkyni e-mailom 15.04.2021 a listom 29.04.2021 uviedla, že odstupuje od Zmluvy so
žalobkyňou na základe Článku IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy z dôvodu údajného neplnenia si povinnosti
žalobkyne zabezpečiť obedy v požadovanej kvalite vyplývajúcej z Článku II. bod 9. a bod 10. Zmluvy.

Vo svojom odstúpení žalovaná uviedla, že žalobkyňu opakovane upozornila na údajné nedostatky v
kvalite stravy a nedostatky v použitom baliacom materiály. Jediné upozornenia boli žalobkyni doručené
e-mailom 16.03.2021, 07.04.2021 a 12.04.2021. Odstúpenie od Zmluvy označila za neplatné, pretože na
platné odstúpenie od zmluvy bolo v zmysle Článku IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy nevyhnutnou podmienkoudoručiť 2 písomne upozornenia listom, čo sa nestalo. Neboli naplnené ani hmotné dôvody odstúpenia.
Od začiatku plnenia Zmluvy bolo objednaných od žalobkyne za 10 testovacích dní spolu 538 porcií
dennej stravy. Do konca doby plnenia Zmluvy zostávalo ešte ďalších 10 testovacích dní, za ktoré by

žalovaná s prihliadnutím na predošlé plnenie Zmluvy, za bežného chodu vecí, objednala na zostávajúce
testovacie víkendy (t. j. 5 víkendov od 17.04.2021 do 16.05.2021) s pravdepodobnosťou približujúcou sa
kistoteminimálnerovnakýpočetporciidennejstravynaosobu,akopočaspredošlýchpiatichtestovacích
víkendov. Žalovaná preto porušením formálnych aj hmotných podmienok Zmluvy spôsobila žalobkyni
škodu vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk bol vyčíslený na sumu 3.642 eur s odkazom na znalecký

posudok č. 5/2024 z 09.05.2024 vypracovaný GRADIENT 5, spol. s r.o.. Tvrdenia preukazovala výzvou
na predloženie ponuky, elektronickou správou z 10.03.2021, Zmluvou, odstúpením, elektronickou
komunikáciou, znaleckým posudkom vrátane faktúry za jeho vyhotovenie a jej úhrady.

2. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica
16.09.2024platobnýrozkazsp.zn.36Up/1038/2024,ktorýmnávrhužalobkynevcelomrozsahuvyhovel.

3. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Potvrdila, že so žalobkyňou uzavrela
Zmluvu. Predmetom uzavretej rámcovej zmluvy bola príprava, rozvoz a zabezpečenie stravy pre
odberové a realizačné tímy na stanovištiach, kde prebiehalo testovanie na ochorenie COVID-19,
pričom strava bola dodaná na základe čiastkových objednávok žalovanej. Spolu bolo realizovaných 10

dodávok stravy pre odberné tímy v dňoch 13.03.2021, 14.03.2021, 20.03.2021, 21.03.2021, 27.03.2021,
28.03.2021, 01.04.2021, 06.04.2021, 10.04.2021 a 11.04.2021. Stravníci sa opakovane žalovanej
sťažovali na kvalitu žalobkyňou pripravovaného a dodávaného jedla, a taktiež mali obavy o zdravotnú
nezávadnosť jedla. S ohľadom na tieto okolnosti žalovaná opakovane prostredníctvom e-mailu
upozorňovala žalobkyňu, že dodávaná strava nie je v požadovanej kvalite. Konkrétne polievka, ktorá

bola dodaná 13.03.2021 bola nedovarená, v dôsledku čoho obsahovala tvrdé fazuľky a bola bez chuti.
Burger, ktorý bol dodaný toho istého dňa bol studený a mäso bolo vysušené. Dňa 14.03.2021 dodala
žalobkyňapolievkyvobale,ktorýsaroztopil,pričomvpolievkecítilistravníciplast(všetkyvyššieuvedené
nedostatky boli žalovanou deklarované v e-maile zo 16.03.2021). Nespokojnosť s dodanou stravou a
formou jej dodania zo 06.04.2024, z 10.04.2021 a z 11.04.2021 deklarovala žalovaná tiež v e-mailoch

zo 06.04.2021 a z 12.04.2021 adresovaných žalobkyni. Keďže ani po týchto opakovaných písomných
upozorneniach nedošlo zo strany žalobkyne k náprave, žalovaná 15.04.2021 zaslala žalobkyni formou
e-mailu odstúpenie od Zmluvy a 16.04.2021 bolo toto odstúpenie doručené žalobkyni aj písomne.
Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že odstúpenie od Zmluvy je neplatné a ani s tým, že neboli naplnené
hmotné dôvody odstúpenia. Argumentovala tým, že stravníci sa opakovane žalovanej sťažovali na

kvalitu jedla a mali obavy o jej zdravotnú nezávadnosť. Posúdenie kvality dodávanej stravy je aj
na stravníkoch, ktorí kvalitu dodávanej stravy opakovane vyhodnotili ako nedostatočnú. Namietala aj
výpočet ušlého zisku zo strany žalobkyne. Od ukončenia spolupráce so žalobkyňou objednala žalovaná
od nového dodávateľa 223 jedál, čo ale neznamená, že by si rovnaký počet jedál objednala od
žalobkyne, pretože o jedlo pripravované žalobkyňou už nebol zo strany stravníkov záujem, nechutilo

im a bolo nekvalitné. Aj keby zmluvná spolupráca medzi stranami sporu aj naďalej prebiehala a
Zmluva by nebola ukončená, nie je možné ani len predpokladať, koľko porcií a či vôbec nejaké
by žalovaná od žalobkyne objednala. Tým, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol založený
rámcovou zmluvu, ktorá v žiadnom zo svojich ustanovení neurčovala žalovanej povinnosť uskutočniť
objednávku a taktiež neurčovala žalovanej uskutočniť objednávku v nejakom minimálnom počte, alebo

inom konkrétnom počte má žalovaná za to, že nárok žalobkyne je neopodstatnený a nemá v predmetnej
Zmluve nijakú oporu. Žalobkyňa požaduje hypotetický ušlý zisk. Zdôraznila, že žiadne ustanovenie
Zmluvy nešpecifikovalo, aký počet porcií sa žalovaná zaväzuje od žalobkyne objednať v jednotlivé dni
v ktorých prebiehalo testovanie. Rovnako Zmluva nešpecifikovala koľko dní bude prebiehať testovanie.
Žalovanej zo žiadneho ustanovenia Zmluvy nevyplýva povinnosť zrealizovať záväznú objednávku.

Žalovanánijakýmspôsobomnemohlaspôsobiťžalobkyniškodu,pretožesanikdevZmluvenezaviazala,
že záväznú objednávku zrealizuje, a najmä že ju zrealizuje v nejakom konkrétnom počte jedál.

4. Žalobkyňa reagovala podaním z 20.12.2024. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej uvedenými v odpore
proti platobnému rozkazu. Doručovanie upravuje Zmluva iba v súvislosti s doručovaním upozornení

a to „písomne listom“ z čoho vyplýva, že e-mailové podania neboli spôsobilé vyvolať právne účinky.
Odpoveď na e-mail rovnakou formou nie je možné považovať za úkon, ktorý by menil obsah písomnej
Zmluvy. Podľa žalobkyne na platné odstúpenie od Zmluvy bolo nevyhnutnou podmienkou doručiť
dva písomné upozornenia listom, čo sa nestalo. Z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, ato formy zasielania upozornení žalobkyni pred samotným odstúpením, je odstúpenie žalovanej od
Zmluvy neplatné. Podľa žalobkyne nie sú naplnené ani hmotné dôvody odstúpenia od Zmluvy, a preto
odstúpenie žalovanej nemôže byť vyhodnotené ako platné. Žalovaná svoje odstúpenie nepodložila

žiadnymi objektívnymi dôvodmi založenými na pravde, ale odstúpila od Zmluvy výlučne na základe
svojho subjektívneho a neodôvodneného vyhodnotenia skutočností. Upozornenia zasielané žalobkyni
poukazovali na nedostatky v kvalite dodanej stravy, ktoré nie je možné objektívne zhodnotiť a to:
teplota stravy v čase konzumácie a nedostatočná nutričná hodnota jedál. Z predložených upozornení
nie je jasné na základe čoho žalovaná dospela k záveru, že dodaná strava nemala primeranú nutričnú

hodnotu. Hmotná podstata upozornení bola založená na subjektívnom vyhodnotení situácie žalovanej,
a teda tak ako pri nesplnení procesných podmienok na odstúpenie, rovnako neboli splnené ani hmotné
predpoklady na odstúpenie od Zmluvy z dôvodu nedodávania obedov v požadovanej kvalite, a preto
je odstúpenie od Zmluvy v celom rozsahu neplatné. K vyjadreniu pripojila „Vyjadrenie k predžalobnej
výzve“ z 23.06.2021,Zmluvu, elektronickú komunikáciu.

5. Súd nariadil pojednávanie na 23.05.2025, na ktorom sa zúčastnili sporové strany a zotrvali na
písomných podaniach. Žalobkyňa tvrdila, že ak podľa súdu je žaloba postavená na hypotetickom ušlom
zisku,takminimálnevpočtejedál223ježalobadôvodná,pretožetentorozsahstravyžalovanáobjednala
od iného (ďalšieho) zmluvného partnera (dodávateľa). Minimálne rovnaký rozsah stravy by žalovaná
objednala aj od žalobkyne. Treba vychádzať z pravidelného chodu vecí. Žaloba nie je hypotetická.

Žalovaná argumentovala tým, že skutočnosť, že došlo k objednaniu 223 jedál od iného dodávateľa
neznamená, že by došlo k rovnakému rozsahu objednávok aj vo vzťahu k žalobkyni, pretože o jedlo
pripravované žalobkyňou nebol zo strany stravníkov záujem; považovali ho za nekvalitné a zdraviu
škodlivé. Nie je možné predpokladať koľko porcií by si žalovaná za takých okolností od žalobkyne
objednala. Zmluva neurčovala žiadny minimálny počet objednávok zo strany žalovanej voči žalobkyni.

6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná oprávnenosť nároku žalobkyne na
ušlý zisk vrátane výšky ušlého zisku, ako aj posúdenie (ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy zo strany
žalovanej.

7. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

9. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku

záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

11. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

13. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamenáani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

14. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a

sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje

dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

16. Medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi sebou uzavreli Zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok
žalobkyne pripraviť a zabezpečiť rozvoz stravy počas dopredu zverejnených víkendov (sobota, nedeľa),
v rámci ktorých žalovaná testovala občanov na ochorenie COVID-19 a záväzok žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu dohodnutú v Zmluve (Článok I. bod 1. Zmluvy). Podľa Článku II bod 2. Zmluvy žalovaná
podľa zaslanej ponuky od žalobkyne zrealizuje záväznú objednávku najneskôr 2 pracovné dni pred

samotným rozvozom stravy, podľa včas zaslanej ponuky jedál od dodávateľa najneskôr však v stredu
k danému rozvozu stravy.

17. Na základe vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená Zmluva, ktorá je rámcovou zmluvou a ustanovuje všeobecné podmienky a pravidlá

spolupráce. Rámcová zmluva ale nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z
nej nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejšiu
spoluprácu (obchodný vzťah), určia si prostredníctvom rámcovej zmluvy základné pravidlá, ktorým budú
podliehať všetky konkrétne (tzv. realizačné) zmluvy na jej základe v budúcnosti uzatvorené, ak nebude
v konkrétnej realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva tak nemá iný význam (inú funkciu),

než že určí zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, tj. v tom či
onom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej
zmluvy sa teda v rozsahu, v ktorom sa strany nedohodli v realizačnej zmluve inak, stávajú pravidla
(zmluvné podmienky) dohodnuté v rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. Uvedené
potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016

(R 62/2017), v ktorom uviedol, že rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky
zmluvných strán z nej teda nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde
predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, stanoví jej prostredníctvom základné pravidlá, ktorým budú
podliehať všetky konkrétne (tzv. realizačné) zmluvy na jej základe v budúcnosti uzavreté, ak nebude vjednotlivej realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva tak nemá iný význam (inú funkciu), než
že stanoví zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, t. j. v danom
rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy

sa teda v rozsahu, v ktorom strany nedohodli v realizačnej zmluve inak, stávajú pravidlá (zmluvné
podmienky) dojednané v rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. Rámcovou zmluvou si
teda strany sporu nastavili základné pravidlá, ktorými sa bude spravovať ich právny vzťah, pohľadávky
a záväzky (a zjednodušene práva a povinnosti) vznikajú až na základe jednotlivých realizačných zmlúv,
ktoré boli uzatvorené na podklade rámcovej zmluvy.

18. Keďže rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z
nej teda nevznikajú, je toto samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobkyne. V tomto smere
súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/16/2023 z 29.09.2023, podľa
ktorého „Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o distribúcii
tovaru, ktorú procesné strany medzi sebou uzatvorili, je iba rámcovou zmluvou, pričom táto v zásade

vyžaduje na naplnenie vzájomnej spolupráce ďalšie úkony zmluvných strán, ako uplatnenie objednávky,
žiadosti o súčinnosť a pod., bez uskutočnenia ktorých zmluvným stranám žiadne konkrétne záväzky,
práva ani povinnosti nevznikajú a bez uskutočnenia ktorých preto ani nie je možný vznik škody
ktorejkoľvek zmluvnej strane.“.

19. Pokiaľ žalobkyňa požaduje ušlý zisk tak opomína, že podľa Článku II bod 2. Zmluvy sa vyžaduje
záväzná objednávka, pričom žalobkyňa nepredložila žiadnu objednávku zo strany žalovanej, a teda
žiadny ušlý zisk jej nevznikol. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného
je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až

blížiaca sa k istote (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017, sp. zn.
5Cdo/195/2015), čo v danom spore naplnené nie je. Bez existencie objednávok žalovanej nemohol
vzniknúť žiadny ušlý zisk a zároveň ani neexistuje porušenie povinnosti žalovanej zo Zmluvy. Keďže ide
o jednu z podmienok vzniku nároku na náhradu škody, tak bez jej splnenia nemožno o ušlom zisku ani
len uvažovať. Platí preto, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať splnenie všetkých kumulatívnych

predpokladov zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti zo strany žalovanej, vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody na strane žalobkyne.
Uvedené znamená, že žalobkyňa bola povinná v rozhodovanom spore preukázať, že žalovaná porušila
vo vzťahu k žalobkyni nejakú zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy, v dôsledku ktorej žalobkyňa
nedosiahla zisk, ktorý by nebyť porušenia právnej povinnosti žalovanej dosiahla (a zvýšil by sa jej jej

vlastný majetok). Splnenie týchto podmienok ako už súd uviedol žalobkyňa nepreukázala. Zo Zmluvy
nevyplýva žiadna povinnosť žalovanej uskutočniť objednávky, prípadne uskutočniť objednávky v určitom
rozsahu. Nemožno identifikovať porušenie žiadnej povinnosti žalovanej zo Zmluvy. Samotný výpočet
ušlého zisku potom predstavuje len hypotetické a ničím nepodložené čísla a z predloženého znaleckého
posudku nemožno vychádzať.

20. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žaloba musí byť dôvodná v rozsahu 223 porcií jedál, ktoré žalovaná
objednala od iného dodávateľa, tak s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Skutočnosť, že žalovaná
objednala tento rozsah stravy od iného dodávateľa neznamená, že rovnaký rozsah stravy by objednala
aj od žalobkyne. Uvedené platí o to viac, že z elektronickej komunikácie medzi stranami sporu (rozvoz

stravy 13.03.2021, 14.03.2021, 07.04.2021, 10.04.2021, 11.04.2021) vyplynulo, že kvalita stravy bola
namietaná, a teda nie je predpoklad, že stravníci by mali o stravu žalobkyne rovnaký záujem - v rozsahu
223 porcií jedál.

21. Z dôvodu, že žalobkyňa požaduje hypotetický ušlý zisk, súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Za ušlý zisk tak nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiaden konkrétny preukázateľný
základ.

22. Napokon podľa konajúceho súdu je samotné odstúpenie od Zmluvy z 13.04.2021 zo strany žalovanej
platné. Žalovaná od Zmluvy odstúpila podľa Článku IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy, t. j. nedodávanie

obedov v požadovanej kvalite, o čom musí byť žalobkyňa 2 krát písomne upozornená listom. Slovo
„list“ predstavuje písomnú správu. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
písomnáformajezachovaná,akjeprávnyúkonurobenýajelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. E-mail žalovanej tedanapĺňa pojem „písomný list“, pretože ide o správu a jej písomná forma je zachovaná. E-mailom zo
16.03.2021, zo 07.04.2021 a z 12.04.2021 žalovaná upozornila žalobkyňu na kvalitu stravy a následne
odstúpila od Zmluvy, čo je v súlade so Zmluvou (vyššie označeným Článkom IV. Zmluvy). Žalobkyňa

podľa súdu v tomto smere porušila aj zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu

strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Porušenie spomenutej zásady spočíva v
tom, že žalobkyňa nepreukázala, že reagovala na dotknuté elektronické správy (namietala okolnosti v
nich uvedené) a nepreukázala ani tú okolnosť, že ňou dodaná strava bola v poriadku. Žalobkyňa preto
nemôže úspešne namietať nedostatok hmotných dôvodov pre odstúpenie žalovanej od Zmluvy.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.

1 C. s. p. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná by
preto mala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná nebola zastúpená
advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných
princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania
žalovanej proti žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.