Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/150/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

X.X.XXXX bytom A. XXX, XXX XX A., zast. C. C. C., advokát, so sídlom Karpatská 804/10, proti
žalovanému 365. bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47
232 471, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o
určenie NZP, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013 (ďalej aj ako
„Zmluva“), je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 879,06 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 879,06 EUR od 29.10.2024 do zaplatenia; to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom
tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení

nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a
Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
službyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokúveruvovýške168,17EURab)zaposkytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške ... EUR v prípade ak
bude Dlžníkovi revolving poskytnuty´. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody

o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za
poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto

Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výškyrevolvingupodľačlánku4.1.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/ZmluvyoprotipohľadávkeVeriteľavoči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/

Zmluvy. Rozdiel bude uhradeny´ na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je neprijateľnou
zmluvou podmienkou.V. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve, v Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8.
Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1

a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať
ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený,
resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až
okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VI. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve, Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8.
Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3., v znení: „Dlžník, Spoludlžník
1, Spoludlžník 2 je povinny´ oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosti
plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ.“ je neprijateľnou zmluvou
podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 14.
Sankcie, bod 14.1., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace

stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).“ je
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

IX.Žalobcovipriznávanároknanáhradutrovkonaniavčastižalobynapeňažnéplnenievočižalovanému

v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 10.10.2024 domáhal voči žalovanému nárokov vyplývajúcich zo
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 20.11.2013 (ďalej aj ako „Zmluva“), a

to nárokov (-) vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 879,06 EUR, (-) určenie, že úver zo Zmluvy
je bezúročný a bez poplatkov, (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.170 EUR (ďalej
aj ako „Úver“). Zmluva neobsahuje predpísané povinné náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom k dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), a to (-) dobu trvania Zmluvy a termín konečnej splatnosti Úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)), (-) ročnú
percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j)) a (-) uvedenie všetkých predpokladov použitých na
výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j)). Nakoľko Zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, tak v zmysle

§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa sa poskytnutý spotrebiteľsky´ Úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

1.2. V Zmluve je uvedená ročná úroková sadzba: 70,02 %. Úrok v tejto výške je v rozpore s dobrými
mravmi a preto je neplatný.

1.3. Žalobca na Úver zaplatil splátky spolu vo výške 1.880,89 EUR. Žalovaný sa teda na jeho úkor
bezdôvodne obohatil o sumu 879,06 EUR. Bezdôvodné obohatenie vo výške 879,06 EUR pozostáva z
časti splátky z 19.5.2016 vo výške 62,69 EUR (časť vo výške 61,29 EUR na istinu a časť vo výške 1,40
EUR nad istinu úveru) a splátok od 22.6.2016 do 14.9.2017 spolu vo výške 877,66 EUR. O podozrení,že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 11.10.2022.

1.4. Žalobca napokon identifikoval tieto zmluvne podmienky uvedené v Zmluve ako neprijateľné: (-)
zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.1. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 1“); (-)
zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku 8, bod 8.4. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 2“); (-)
zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8. Práva a povinnosti
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 3“); (-) zmluvná

podmienka uvedená v Zmluve, Zmluvných dojednaniach Zmluvy, v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 4“) a (-) zmluvná podmienka
uvedenávZmluve,vZmluvnýchdojednaniachZmluvy,včl.14.Sankcie,bod14.1.(ďalejajako„Zmluvná
podmienka 5“).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 11.11.2024 (vyjadrenie k žalobe), pričom

uviedol, že žaloba je v časti uvedeného určovacieho výroku o bezúročností podľa žalovaného procesne
neprípustnou, pretože na požadovanom určení nie je právny záujem ani len v zmysle § 131 CSP, pričom
toto ustanovenie vyžaduje právny záujem na každej žalobe (aj o plnenie). Prípustnosť žaloby v časti
určovacieho výroku pod bodom I. (teda určenie bezúročností úveru) za situácie, kedy sa žaluje aj o
plnenie, nevyplýva ani z ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

2.1. Ďalej žalovaný uviedol skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k dobe trvania
Zmluvy, RPMN a k predpokladom na výpočet RPMN. Ďalej sa vyjadril k úrokovej sadzbe za poskytnutý
Úver.

2.2. Vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam sa vyjadril k všetkým žalobcom namietaným
zmluvným podmienkam, pričom má za to, že tie nie je možné kvalifikovať ako neprijateľné.

2.3. Žalovaný napokon vzniesol voči uplatnenému nároku na zaplatenie peňažnej sumy námietku
premlčania. Žalobca nepreukázal žiadnu skutočnosť, že by akékoľvek údaje uvedené v liste subjektu

HOOS boli skutočné, reálne a pravdivé. Obsah listu subjektu HOOS je nevierohodný, z informácií
vyplývajúcich zo súdnych spisov (napríklad 8Csp/140/2024, 9Csp/140/2024) je zrejmé, že dátum
údajného predloženia podkladov a dátum informovania sú vždy a bez výnimky prispôsobené tomu, aby
medzi vyhotovením listu a podaním žaloby neuplynula práve 2-ročná subjektívna premlčacia doba. O
skutočnostiach uvádzaných v žalobe sa žalobca dozvedel 27.08.2022, pretože rovnaké skutočnosti mu

boli údajne subjektom HOOS oznámené pri inej zmluve dňa 27.08. 2022. Premlčacia doba mu uplynula
dňa 27.08. 2024. Žaloba bola na súde podaná po uplynutí premlčacej doby.

3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam a inštitútom: (-)
doba trvania Zmluvy, (-) RPMN, (-) predpoklady použité na výpočet RPMN a (-) namietané zmluvné

podmienky.

3.1. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Poukázal k súčasnej aplikačnej praxi a vývoj
judikatúry vydanej Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR, predovšetkým v súvislosti s vydaním
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19, z 22.04.2021 a v spojených veciach C-698/18 a

C-699/18, z 09.07.2020, ktoré vyústil už do ustálenej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej
premlčacej dobe. Čo sa týka osobitne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu,
poukázal na odôvodnenie 18. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022.
Združeniu HOOS predložil na posúdenie Zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania až 10.10.2022 a nie

27.08.2024. Žalobca nemám právne vzdelanie a nevie posúdiť a bezpoplatkovosť úveru. Nič sa na tom
nezmenilo ani po tom, čo bol podľa tvrdenia žalovaného o údajne rovnakých skutočnostiach poučený
dňa 27.8.2022. Nepamätá si o čom bol poučený 27.8.2022 a v súvislosti s akou zmluvou. Práve preto
sa po porade so združením obrátil na právneho zástupcu, aby ho zastupoval v súdnych konaniach.

4. Žalovaný právo na dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 29.7.2025 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

6. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazným
prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1.MedzižalobcomažalovanýmbolauzatvorenáZmluva,nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutý

Úver vo výške 1.170 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 62,69 EUR, v počte
splátok 42, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 2.632,98 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá
na deň 1.1.2014. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,02 %, RPMN bola vo výške 67,96
% a priemerná RPMN vo výške 45,94 %.

6.2. Súd ďalej v zmysle § 151 CSP (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval
za nesporné aj tieto skutočností: (-) Žalobca na Úver zaplatil splátky spolu vo výške 1.880,89 EUR. (-)
Žalovaný si voči žalobcovi započítal poplatok vo výške 168,17 EUR (titulom bodu 8.1. Zmluvy a tento
mu stiahol už pri vyplatení sumy Úveru. (-) Žalovaný reálne poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo

výške 1.001,83 EUR.

6.3. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 11.10.2022 vyplýva, že
žalobca sa obrátil na združenie so žiadosťou, že potrebuje poradiť so Zmluvou. Po posúdení Zmluvy
združenie informovalo žalovaného, že podľa ich názoru je pravdepodobné, že ide o Zmluvu bezúročnú

a bez poplatkov a taktiež je pravdepodobne, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

6.4. Zmluvnou podmienkou 1 sa strany dohodli, že „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby
je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu

poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladusplatnostisplátokúveruvovýške168,17EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnosti
odkladusplatnostisplátokrevolvinguvovýške...EURvprípadeakbudeDlžníkovirevolvingposkytnuty´.
Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje

Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty,
pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“

6.5. Zmluvnou podmienkou 2 sa strany dohodli, že „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na

započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia

revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia
revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradeny´ na účet

Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“

6.6. Zmluvnou podmienkou 3 sa strany dohodli, že „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri
úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto
Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne,

čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej
identifikácii zo strany Veriteľa.“6.7. Zmluvnou podmienkou 4 sa strany dohodli, že „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinny
´ oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosti plniť záväzky Dlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ.“

6.8. Zmluvnou podmienkou 5 sa strany dohodli, že „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania (t. j. 14,6
% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru

o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými
všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každy´ deň omeškania
(t. j. 14,6 % p.a.).“

7.Navyššiezistenýaopísanýskutkovýstavsúdaplikovaltietoprávnenormyazmluvnédojednaniastrán

sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený
právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54 Občianskeho zákonníka,
(-) § 100 Občianskeho zákonníka, (-) § 107 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 Občianskeho zákonníka,
(-) § 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods.

2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády 87/1995“) a (-)
53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie

na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,

a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto
vzťahov.

11. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu vo vzťahu k Zmluve (Zmluva neobsahuje
predpísané zákonné náležitostí), ktorá mala spôsobovať to, že Úver by bolo potrebné v zmysle § 11 ods.

1 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch účinnom považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to
z dôvodu námietky: Zmluva neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN.

11.1. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

11.2. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákon o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnúpercentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

11.3. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v Zmluve absentuje explicitné vyjadrenie predpokladov
použitých na výpočet RPMN.

11.4. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú

na lícnej strane Zmluvy a tiež vyplýva z článku 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní Zmluvy: Ročnou
percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v tejto Zmluve o RU), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.Takéto vymedzenie
p redpokladov použitých na výpočet RPMN je v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, ale

aj smernicou Rady 2008/48, konkrétne jej článku 19. A zodpovedá aj rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu SR, ktorý v rozhodnutí z 24. februára 2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020 (publikovanom pod R 86/2021)
uviedol aj nasledovné: „Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo
znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyply´va povinnosť veriteľa uviesť v zmluve
konkrétny matematicky´ vy´počet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani

predpoklady pre vy´počet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre vy´počet RPMN.
Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramaticky´m (jazykovy´m) ani teleologicky´m (účelovy
´m) vy´kladom daného zákonného ustanovenia.“

11.5. S uvedenou argumentáciou sa súd nestotožnil. V tomto smere považuje súd za relevantnú

judikatúru v zmysle Rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, podľa ktorého Článok
10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle,
že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať
preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

11.6. Zmluva teda musí obsahovať aj premenné (predpoklady) použité na výpočet RPMN, s explicitným
vyjadrením, že sú to predpoklady použité na výpočet RPMN.

11.7. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11

ods. 1 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch (účinnom k dňu 30.4.2014) považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

12. Žalovaný taktiež namietal, že žaloba je v časti určovacieho výroku o bezúročností podľa žalovaného
procesne neprípustnou, pretože na požadovanom určení nie je právny záujem ani len v zmysle § 131

CSP, pričom toto ustanovenie vyžaduje právny záujem na každej žalobe (aj o plnenie). Prípustnosť
žaloby v časti určovacieho výroku pod bodom I. (teda určenie bezúročností úveru) za situácie, kedy sa
žaluje aj o plnenie, nevyplýva ani z ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch

12.1. K uvedenej námietke žalovaného súd poukazuje na § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľoch v znení

účinnom k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, pričom poznámka pod č. 18ba) odkazuje na § 137 ods.
c) a d) CSP.

13. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobe v časti určenia bezúročností a bezpoplatkovostí
Úveru v celom rozsahu vyhovel.

14. Keďže súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí Úveru z vyššie uvedených dôvodov,

tak sa ďalej z dôvodu hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami
žalobcu vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam Zmluvy a rozporu úrokov s dobrými mravmi, ktoré
by taktiež odôvodňovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť Úveru. K predmetnému záveru súdu pritom
postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitosti Zmluvy vyžadovaných dotknutými právnymi normami.15.Nakoľkosúddospelkzáveru,žeÚverposkytnutýtitulomZmluvyjepotrebnépovažovaťzabezúročný
a bezpoplatkový, tak sa ďalej zaoberal otázkou jeho prípadného preplatenia, a teda, či sa žalovaný na

úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, resp. či má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

15.1. Nakoľko žalovaný si voči žalobcovi započítal poplatok vo výške 168,17 EUR, a to titulom bodu
8.1. Zmluvy (pričom toto zmluvné dojednanie považuje súd za neplatné, tak ako uvádza nižšie v časti
odôvodnenia o neprijateľností zmluvných podmienok) a tento mu stiahol už pri vyplatení dohodnutej

sumy Úveru, pričom mu reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.001,83 EUR, tak súd vychádzal
z toho, že výške Úveru je 1.001,83 EUR.

15.2. Žalobca na Úver zaplatil splátky spolu vo výške 1.880,89 EUR. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu
mal bezdôvodne obohatiť o sumu 879,06 EUR. Bezdôvodné obohatenie by malo pozostávať z časti
splátky z 19.5.2016 vo výške 62,69 EUR (časť vo výške 61,29 EUR na istinu a časť vo výške 1,40 EUR

nad istinu úveru) a splátok od 22.6.2016 do 14.9.2017 spolu vo výške 877,66 EUR, tak ako to vymedzil
žalobca vo svojom žalobnom návrhu.

16. Žalobca tak žalovanému preplatil na Úvere sumu v celkovej výške 879,06 EUR. Žalobcovi teda
vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplateného Úveru.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd ďalej zaoberal jej dôvodnosťou.

16.1. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

16.2. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako
ako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii

subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty
na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej
vedomosti oprávneného o tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor
obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza
k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k

bezdôvodnému obohateniu došlo.

16.3. V ustanovení § 106 (pozn. súdu obdobné platí aj na § 107) sa využíva normatívny konštrukt
kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, resp
desaťročnej. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená,

že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne
definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína
plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota
však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína
plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade

škodná udalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody
najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však
vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty (ŠTEVČEK,
DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL. Občiansky zákonník I. 2. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2019, s. 759–760.).

17. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a jej odôvodnenie bolo potrebné určiť začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty.

17.1. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo

dňa 28. septembra 2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/96/2020 zo dňa 28. februára
2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. septembra 2021 a Uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. mája 2029) vyplýva záver, že súd akcentuje
špecifickosť situácie, vzniknutú a vyvolanú osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmäZákona o spotrebiteľských úveroch. Aj v tejto špecifickej situácii je ale pre určenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné skúmať okamih, kedy
oprávnený subjekt (t. j. spotrebiteľ) nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Za skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti),
ktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a
o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom,
že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez

tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý
záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery
spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto
len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla alebo
mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova
vedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky)

je v úverovej spotrebiteľskej zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou,
nie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len
dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti). Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o
vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od
ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve

o spotrebiteľskom úvere a u každého spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej
vedomosti o bezdôvodnom obohatení len na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy
o úvere a povinnosti plnenia na účet veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti
o rozpore jej (niektorých) ustanovení so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí
sp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, že starorímsky princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým)

v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V uznesení sp. zn. 6MCdo/9/2012
zo dňa 16.01.2013 najvyšší súd doplnil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je
nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality občanov. Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať
základné právo a spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný.
Najvyšší súd tiež uviedol, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebiteľských
právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na

strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z
povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na
ujmu. [...] Na základe východísk uvedených v bodoch 15. a 16. tohto uznesenia dovolací súd udáva,

že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto
podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné
si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti,

ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť
sa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy
žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom,

že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/121/2009,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/107/2017). Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. zn. 14Co/1455/2014 uviedol, že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa pre určenie začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná
vedomosť na strane oprávneného, pričom navrhovateľka jednoznačne uviedla, že to, že sa odporca

na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela až po porade so svojím právnym zástupcom. Logickým
následkom zistenia takýchto vedomostí bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie návrhu
na začatie konania. Ten istý krajský súd v rozhodnutí sp. zn. 17Co/1008/2014 vychádzal z toho, že
za preukázaný možno mať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od prvej poradynavrhovateľky s advokátom. Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby v danom (konkrétnom)
prípade nemožno považovať za dôvodnú všeobecnú okolnosť tvrdenú odporcom, že nakoľko už od r.
2009 sa v masovokomunikačných prostriedkoch často diskutuje téma spotrebiteľských úverov, z tohto

dôvodu museli byť navrhovateľke známe skutočnosti ohľadom jej nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia minimálne od roku 2009. Dovolací súd dopĺňa, že aj v prejednávanom spore je potrebné
vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného)
právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom je aj podľa
dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s

jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné
odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy
úveru ako bezdôvodného obohatenia).

17.2. V nadväznosti citovanú judikatúru je potom potrebné považovať za začiatok plynutia dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty pri žalobe spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia voči
veriteľovi okamih, keď sa spotrebiteľ o bezúročností a bezpoplatkovostí Úveru dozvedel pri porade so
svojim právnym zástupcom, v tomto prípade pri konzultácií so Združením na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, a to dňa 11.10.2022. Týmto okamihom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,
pričom k dnešnému dňu ešte ani neuplynula.

17.3. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že o skutočnostiach uvádzaných v žalobe sa žalobca
dozvedel 27.8.2022, pretože rovnaké skutočnosti mu boli údajne subjektom HOOS oznámené pri inej
zmluve dňa 27.8.2022, a tak mu premlčacia doba uplynula dňa 27.8.2024.

17.4. Podľa názoru súdu subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu ku konkrétnym nárok vyplývajúcim
zo Zmluvy a uplatneným v tomto konaní, plynie od okamihu, keď sa žalobca dozvedel o bezúročností
a bezpoplatkovostí tohto konkrétneho Úveru, teda informácií vo vzťahu ku konkrétnej Zmluve, nároky
z ktorej si uplatňuje v tomto konaní, a nie akejkoľvek inej zmluve, a to aj za predpokladu, že by išlo
o zmluvu obdobnú.

18. Ďalej bolo potrebné určiť, aká objektívna premlčacia lehota sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka aplikuje na tento prípad, či trojročná alebo desaťročná.

18.1.PodľaUzneseniaNajvyššiehosúduSRč.k.7Cdo/268/2021zodňa28.februára2022(publikované

v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 15): Podľa Uznesenia Najvyššieho
súdu SR č. k. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. februára 2022 (publikované v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 15): Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej
doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je

právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla
2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. [...] Dovolací súd konštatuje, že právne otázky položené
dovolateľkou sú vyriešené judikatúrou, a to ad1/ rozsudkom SDEU C-485/19 a ad2/ rozhodnutím
najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/29/2021. [...] Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, je

nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na
vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukazuje
na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-
ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42 v spojení so záverom Písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla,

že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká
vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia
bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky,
má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil

práva spotrebiteľa. Aplikácii uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018
bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19.18.2. Objektívna premlčacia lehota pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je teda 10 ročná a plynie odo dňa, keď
k nemu došlo.

18.3. V tomto prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 14.9.2017 (úhrada poslednej splátky),
a teda desaťročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 14.9.2027.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej judikatúry potom súd nepovažoval vznesenú

námietku premlčania za dôvodnú. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere sumu v celkovej výške 879,06
EUR. Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
preplateného Úveru.

20. V nadväznosti na takto uvedené, potom súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný a
opodstatnený, pričom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 879,06

EUR.

21. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v
súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 v znení
účinnom k vzniku záväzkového vzťahu zo Zmluvy, a to v zmysle žalobného návrhu, teda odo dňa

nasledujúceho po doručení žaloby (výzva na splnenie si dlhu).

22. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok.

22.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch

súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Spotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

22.3. V zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

22.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.22.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

23. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu
neprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade

nevidí dôvod sa od nich odchýliť, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich
neprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia.

24. Zmluvná podmienka 1

24.1. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovanú na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu,

resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné
započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov,
považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto
zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumu vyššiu ako je 4 a pol násobok

výšky splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky (Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 2Co/38/2017
zo dňa 30. novembra 2017).

24.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za
neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/35/2021 zo dňa

3. februára 2021, Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 9Co/117/2017 zo dňa 30. novembra 2017 a
Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 23Co/84/2017 zo dňa 16. apríla 2018.

25. Zmluvná podmienka 2

25.1. Obdobná argumentácia ako v prípade Zmluvnej podmienky 1.

26. Zmluvná podmienka 3

26.1. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci
dlžník splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej
splátky, dostal do omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje
dostatočnými technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol,
alebo obsahuje neprávny variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve (Rozsudok Okresného súdu

Prešov č. k. 20Csp/91/2020 zo dňa 7. septembra 2020).

26.2. Zmluvnú podmienku, podľa ktorej neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované za
neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami je nutné považovať
za neprijateľnú, keďže touto formálnou požiadavkou veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci

dlžník splátku uhradil (Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 24Csp/26/2017 zo dňa 4. apríla 2018).

26.3. Čo sa týka podmienok, ktoré boli vyslovené za neprijateľné, takisto v celom rozsahu sa stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie tak vo vzťahu k nesprávnemu údaju o variabilnom symbole a
následkoch, ktoré s týmto sú spojené, ako aj zmluvnej pokute a poplatkov za upomienku. K týmto

veciamužboliajprijatérozhodnutia,žepritakýchtozmluvnýchpodmienkachjepotrebnéhodnotiťjednak
obsah týchto podmienok, jednak protihodnotu dodávateľa, čo je zrejmé, že z týchto podmienok nijaká
protihodnota spotrebiteľovi nie je ponúknutá (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/90/2018
zo dňa 19. novembra 2018).

26.4. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za
neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/54/2020 zo
dňa 10. júna 2021, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/35/2021 zo dňa 13. októbra 2021 a
Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/88/2020 zo dňa z 13. októbra 2021.27. Zmluvná podmienka 4

27.1. Sporné zmluvné podmienky podľa súdu nie sú formulované určito a zrozumiteľne, ostáva totiž
len na posúdení banky, ktoré zmeny ovplyvňujúce bonitu žalobcu považuje za relevantné, ktoré by mal
žalobca oznámiť. Navyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená,
že žalobca by sa nedokázal s ňou vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický
význam splnenia tejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už daný záväzok žalobcu vyplývajúci zo

zmluvy. [...] Preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, čo upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo § 11
ods. 2. Nemá teda žiadne právne a ani faktické opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa po
uzavretí úverovej zmluvy a ponechať aktivitu na spotrebiteľa a ešte s neurčitými podmienkami, keď
nie je konkretizované, čo spotrebiteľ by mal hlásiť. Problém je teda v tom, že napadnuté zmluvné
podmienky upravujú povinnosť pre spotrebiteľa nie dostatočne určito, čo by znamenalo, že bolo by len

na posúdení banky, čo podľa jej názoru mal jej spotrebiteľ nahlásiť (Rozsudok Okresného súdu Prešov
č. k. 11C/115/2016 zo dňa 29. júna 2016).

27.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za
neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/56/2022 zo

dňa 23. februára 2023 a Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/7/2023 zo dňa 26.4.2023.

28. Zmluvná podmienka 5

28.1. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku,

je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa

je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné
považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú
typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná
pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany
žalovanéhonaformulovanábezmožnostiovplyvneniazostranyspotrebiteľa(RozsudokOkresnéhosúdu

Prešov č. k. 20Csp/35/2021 zo dňa 3. februára 2021).

28.2. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená
zmluvná podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných
zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute

(§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo
zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných
dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné
zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z

uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a
neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak
dodávateľ koná, možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto
dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k

tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokula dojednaná len v tej časti zmluvy,
na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis (Rozsudok Krajského súdu v Prešov č. k. 12Co/33/2020 zo
dňa 20. októbra 2020).

29. Vo vzťahu k procesnej obrane a námietkam žalovaného vo vzťahu k jednotlivým namietaným

zmluvným ustanoveniam, tak súd poukazuje na vyššie uvedené, ako aj na odôvodnenie jednotlivých
rozhodnutí.30.Nazákladevyššieuvedenéhopotomsúddospelkzáveru,žežalobnýnávrhžalobcujevčastiurčenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný a určil dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľne
(Zmluvné podmienky 1 až 5).

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore.

31.1. Úspech žalobcu v časti určovacieho žalobného návrhu o určenie bezúročností a bezpoplatkovostí

Úveru a o určenie 2 x NZP predstavoval 100 % (vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo
vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

31.2.Úspechžalobcuvčastižalobnéhonávrhunapeňažnéplnenie(vydaniebezdôvodnéhoobohatenia)
predstavoval 100 % (vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

31.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.