Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227479
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1112227479.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu AGRO REAL
911, s.r.o., Bystrická 214/15, 900 33 Marianka, IČO: 45 635 242, právne zast. Studio Legale, s.r.o.,
Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 811 874, proti žalovanému
AGRO SLAVIA s.r.o., Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 860 026, právne zast. JUDr.

Radoslav Repa, advokát, s.r.o., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 36 742 023, o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IIII č.k. B1-33Cb/232/2012-1088 zo dňa 21.3.2025 v spojení s opravným uznesením č.k.
B1-33Cb/232/2012-1120, zo dňa 3.10.2025 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IIII č.k. B1-33Cb/232/2012-1088 zo dňa
21.3.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-33Cb/232/2012-1120 zo dňa 3.10.2025, p o t v r

d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu

dňa 18.2.2025 domáhal nariadenia zabezpečovacieho práva v konaní, v ktorom sa domáha voči
žalovanému zaplatenia sumy 170.000,- Eur s prísl.. Ako žalobca doplnil, záložné právo má zabezpečiť
jeho pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu už bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I, č.k. 33Cb/232/2012 - 552 zo dňa 28.11.2017. Rozsudok nie je právoplatný z dôvodu, že proti nemu
podal žalovaný odvolanie. Z návrhu vyplýva, že dňa 29.9.2010 uzatvorili žalobca ako sprostredkovateľ
a žalovaný ako záujemca Zmluvu o sprostredkovaní, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu vyvíjať

činnosť s cieľom čo najlepšieho a najvýhodnejšieho umiestnenia scelených pozemkov nachádzajúcich
sa v k.ú. A., a to za odmenu. Žalobca svoje povinnosti podľa Zmluvy o sprostredkovaní splnil. Žalovaný
neuhradil žalobcovi v plnej výške odmenu v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní. Z dlžnej sumy vo výške
204.000,- Eur žalovaný zaplatil len časť fakturovanej sumy, a to vo výške 34.000,- Eur. Neuhradená
tak ostala zvyšná čiastka vo výške 170.000,- Eur. Nárok na zaplatenie tejto zvyšnej čiastky si žalobca
uplatnil v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn.33Cb/232/2012, kde súd

priznal rozsudkom zo dňa 28.11.2017 žalobcovi istinu 170.000,-Eur s príslušenstvom voči žalovanému
z titulu odmeny žalobcu za činnosti uvedené v Zmluve o sprostredkovaní. Proti uvedenému rozsudku
sa žalovaný odvolal a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie, vedené na Krajskom súde v Bratislave,
sp. zn. 1Cob/60/2022.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom vysporiadania nároku žalobcu na odmenu

navrhol žalovaný odpredaj svojich pozemkov v k.ú. A. žalobcovi. Po podaní návrhov na vklad
vlastníckeho a záložného práva zo zmlúv /kúpnych, záložných/ v prospech žalobcu, žalovanýdoručil žalobcovi list zo dňa 29.11.2012, v ktorom mu oznámil, že odstupuje od predmetných zmlúv,
pričom doručil oznámenie o odstúpení aj Správe katastra v Malackách, následkom čoho kataster
vkladové konanie prerušil. Za účelom zabezpečenia svojich práv podal žalobca proti žalovanému

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému
nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve nachádzajúcimi sa v kat. úz. A.. V danom konaní
bolo Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/145/2013-421 zo dňa 7.5.2013 nariadené
predbežné opatrenie, ktorým súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 21.1.2013,
č.k.10Cb/2/2013-385 tak, že zakázal žalovanému predať, darovať, prenajať, vypožičať, uzavrieť zmluvu

o nájme, atď. k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres Malacky, obec A.,
katastrálne územie A.. Krajský súd v Bratislave zároveň žalobcovi uložil povinnosť podať návrh vo veci
samej o určenie neplatnosti právneho úkonu odstúpenia žalovaného od kúpnych a záložných zmlúv
týkajúcich sa predmetných nehnuteľností v kat. úz. A. /iné konanie/. Krajský súd v Bratislave nariadil
predbežné opatrenie z dôvodu, že žalovaný po doručení odstúpenia žalobcovi podal návrh na vklad
do katastra, ktorým sa snažil zaťažiť svoje nehnuteľnosti. Predmetom vkladového konania bol návrh na

vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 19.11.2012 uzavretej medzi žalovaným a
spoločnosťou SB Construction, s.r.o. ako záložným veriteľom na zabezpečenie budúcej pohľadávky SB
Construction, s.r.o. a to do výšky 2.000.000,- Eur. Túto Záložnú zmluvu uzatvoril žalovaný ešte pred
odstúpením od záložných zmlúv uzatvorených so žalobcom a napriek prebiehajúcemu exekučnému
konaniu.

4. Vkladové konania z titulu uzatvorenia kúpnych a záložných zmlúv v roku 2012 medzi žalobcom
a žalovaným sú evidované k nehnuteľnostiam uvedeným na LV č. XXXX - práve voči týmto
nehnuteľnostiam smeruje návrh žalobcu, keďže ide o jediný významný majetok žalovaného. Plomby
vyznačené na LV č. XXXX na základe U. - XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U.- XXXX/XXXX, U. - XXXX/

XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. - XX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. -
XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX, U. - XXXX/XXXX,
U. - XXXX/XXXX E. U. - XXXX/XX sa týkajú vkladového konania uvedených kúpnych a záložných zmlúv
uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor prerušil konanie
do momentu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Malacky. Preto žiadnym spôsobom nemajú

vplyv na zriadenie záložného práva podľa tohto návrhu.
5. Žalobca podal dňa 30.1.2013 žalobu na Okresnom súde v Malackách, ktorou sa domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu (odstúpenia), určenia vlastníckeho práva i určenia platnosti viacerých
právnych úkonov uzatvorených medzi stranami. V predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde
Malacky, sp. zn. 10Cb/9/2013 súd rozhodol tak, že v určitej časti konanie zastavil (výrok I.), žalobu

zamietol (výrok II.) a zrušil neodkladné opatrenie (predbežné opatrenie) nariadené uznesením zo
dňa 21.1.2013 č.k.10Cb/2/2013-385 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
7.5.2013 č.k. 1Cob/145/2013-421 (výrok IV). Žalobca podal proti rozsudku Okresného súdu Malacky
odvolanie a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp.
zn. 6Cob/176/2024. Podľa žalobcu zrušením predbežného opatrenia /neodkladného opatrenia/ nebudú

zabezpečené nehnuteľnosti žalovaného žiadnym súdnym ani iným opatrením a žalovaný bude môcť
okamžite previesť na tretie osoby svoj celý majetok. Ten tak nebude môcť slúžiť na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu, ktorej sa domáha súdnou cestou už viac ako 10 rokov. Z verejne dostupných
informácií, ako je napr. účtovná závierka žalovaného vyplýva, že ten žiadny iný majetok na uspokojenie
pohľadávky žalobcu nemá.

6. Podľa žalobcu exekúcia jeho pohľadávky vo výške 170.000,- Eur môže byť zmarená, a to vzhľadom
na to, že:
(i) rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 10Cb/9/2013 zo dňa 27.9.2023, bolo zrušené predbežné
opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané nakladať s jeho nehnuteľnosťami evidovanými na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. úz. A.,

(ii) veľká časť pozemkov zapísaných pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX bola po schválení projektu
pozemkových úprav zaregistrovaná na liste vlastníctva č. XXXX. Práve tieto pozemky, ktorých sa týka
aj tento návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavujú jedinú významnú a hodnotnú časť
majetku žalovaného.
(iii) ak bude rozhodnutie Okresného súdu Malacky potvrdené v odvolacom konaní (vedené Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cob/176/2024), následkom bude zrušenie zákazu žalovaného nakladať
s nehnuteľnosťami a ich okamžitý prevod, resp. zaťaženie,
(iv) existuje dôvodný predpoklad, že sa žalovaný bude snažiť zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu
(poukázal na záložnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou SB Construction, s.r.o. akozáložným veriteľom na zabezpečenie budúcej pohľadávky záložného veriteľa, a to do výšky 2.000.000,-
Eur). Z vyššie uvedených dôvodov žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že pohľadávka, ktorú sa snaží žalobca
návrhom zabezpečiť je peňažnou pohľadávkou priznanou rozsudkom Okresného súdu Bratislava I,
č.k. 33Cb/232/2012- 552 zo dňa 28.11.2017. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu bola priznaná
súdnym rozhodnutím osvedčuje, že peňažný nárok žalobcu trvá a je dôvodný. K obavám zmarenia
budúcej exekúcie žalobca uviedol, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť

zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca vyvodzuje obavu ohrozenie
exekúcie zo skutočnosti, že žalovaný má so spoločnosťou SB Construction, s.r.o. ako záložným
veriteľom uzatvorenú záložnú zmluvu na zabezpečenie budúcej pohľadávky záložného veriteľa a to
do výšky 2.000.000,- Eur. Pohľadávka žalobcu je podstatne nižšia (170.000,- Eur) ako pohľadávka
záložného veriteľa žalovaného - SB Constructions, s.r.o.. V prípade, ak by sa záložný veriteľ
rozhodol, že pristúpi k výkonu záložného práva na uspokojenie svojich pohľadávok, môže nastať

situácia, že žalovaný nebude vlastniť dostatok finančných prostriedkov, prípadne nebude mať iné
prostriedky, ktorými by mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu . Vzhľadom na prebiehajúce odvolacie
konanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, sp. zn.10Cb/9/2013, v prípade ak odvolací súd
potvrdí rozhodnutie prvoinštančného súdu bude neodkladné opatrenie (predbežné opatrenie nariadené
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.5.2013 č.k. 1 Cob/145/2013-421) zrušené, hrozí

žalobcovi, že žalovaný bude s pozemkami svojvoľne nakladať a nič mu nebráni previesť ich na iné
osoby alebo zaťažiť. Žalobca doplnil, že z portálu Finstat vyplýva, že žalovanému klesajú každým
rokom tržby, celkové výnosy, hrubá marža je v záporným percentách a celková zadlženosť má
stúpajúcu tendenciu. Z účtovnej závierky z roku 2023 vyplýva, že žalovaný nedisponuje iným majetkom
ako pozemkami. Ich hodnota je v účtovnej závierke vyčíslená na 1.880.851,- Eur. Žalobca má

tiež za to, že zriadenie záložného práva z hľadiska proporcionality neobmedzuje žalovaného vo
vykonávaní podnikateľskej činnosti alebo užívaniu uvedených pozemkov. Zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v navrhovanom výroku žiadnym spôsobom nezhorší súčasnú právnu
pozíciu žalovaného, pretože záložné právo nezasahuje do jeho vlastníckych ani užívacích práv k
dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaný môže bez akéhokoľvek obmedzenia ich aj ďalej užívať a nakladať

s nimi. No na druhej strane v prípade, ak svoju pohľadávku voči žalobcovi v budúcnosti neuhradí,
bude sa môcť táto prednostne uspokojiť exekúciou vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Záložné právo na
nehnuteľnosti žalovaného bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu. K
trvaniu zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že má za to, aby navrhované zabezpečovacie
opatrenie nebolo časovo ohraničené presným dátumom, keďže nie je možné predpokladať, kedy dôjde

k splneniu povinnosti zo strany žalovaného. V tomto ohľade je pre trvanie zabezpečovacieho opatrenia
smerodajný zánik pohľadávky žalovaného. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa
žalobca domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie svojej
pohľadávky vo výške 170. 000,-Eur uplatnil v konaní OS BA I, sp. zn. 33Cb/232/2012. Nárok mal
byť v predmetnom konaní žalobcovi priznaný rozsudkom z 28.11.2017, pričom na základe odvolania
žalovaného v predmetnej veci prebieha odvolacie konanie, ktoré nemalo byť ku dňu podania tohto
návrhu ukončené. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že Krajský súd v Bratislave už rozhodol

vo veci uznesením č.k.1Cob/60/2022-977 dňa 27.2.2025 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava
I, č.k. 33Cb/232/2012-552 zo dňa 28.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť aj v prípade,
ak je samotný nárok v podobe peňažnej pohľadávky sporný, avšak iba v prípade, že sú kumulatívne
splnené všetky zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Konajúci súd dospel k záveru, že žalobca

neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu bude v prípade
jej právoplatného judikovania nevymožiteľná z dôvodov na strane žalovaného, a že je daná obava z
budúceho marenia exekúcie. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške cca 170.000,-
EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za vykonanú činnosť súd poukázal na skutočnosť, že
samotnáexistenciadlhunemôžebyťbezďalšiehodôvodomnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.

Súd dospel k záveru, že nebolo osvedčené také konanie žalovaného, odôvodňujúce záver o tom,
že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený. Samotná skutočnosť, že zo strany
žalovaného nemalo dôjsť k úhrade splatných záväzkov voči žalobcovi, bez ďalšieho neosvedčuje také
konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje obavu zo zmarenia exekúcie v prípade, že pohľadávka žalobcubude žalobcovi voči žalovanému právoplatne priznaná v súdnom konaní. Pokiaľ žalobca videl potrebu
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tom, že žalovaný bude mať možnosť predať časť jemu
patriacich nehnuteľností, súd uviedol, že týmto konaním by žalovaný realizoval svoje právo disponovať

so svojím majetkom, pričom nebolo nijako osvedčené, že by tento úkon vykonal v úmysle zmariť budúcu
exekúciu pohľadávky žalobcu. Zároveň nebolo zo strany žalobcu nijako osvedčené, že by sa žalovaný
účelovo zbavoval svojho majetku. Súd v tento súvislosti poukázal na fakt, že samotným predajom
nehnuteľného majetku patriaceho žalovanému nedochádza k zmenšeniu celkového majetku, ale iba k
jeho transformácii z pasív (nehnuteľnosť) na aktíva (hotovosť), čo bez ďalšieho neznamená ohrozenie

výkonu exekúcie, nakoľko je predpoklad, že žalovaný bude disponovať finančnými prostriedkami z
predaja predmetných nehnuteľností. Žalobca tak neosvedčil to, že žalovaný sa predajom uvedených
nehnuteľností snaží ohroziť výkon budúceho rozhodnutia.

9. Rovnako tak mal súd za to, že ani skutočnosť, že žalovaný má so spoločnosťou SB Construction,
s.r.o., ako záložným veriteľom uzatvorenú záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky do výšky

2.000.000,- Eur, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ žalobca nijakým
spôsobomnepreukázal,žebybolatátozmluvaúčelovou,vovzťahukžalobcomuplatnenejpohľadávkes
cieľom ohroziť jej exekúciu. Poukázal na to, že účelom predmetnej zmluvy bolo založenie nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaného v prospech veriteľa spoločnosti vo vzťahu k budúcej zmluve o pôžičke
poskytnutej veriteľom do výšky 2.000.000,-Eur. Z uvedeného tak vyplýva, že na základe predmetnej

zmluvy tak môžu byť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky do výšky 2.000.000,- Eur, pričom je
zrejmé, že v prípade judikovania žalobcovej pohľadávky v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.
B1-33Cb/232/2012, môže byť táto uhradená práve z týchto finančných prostriedkov.

10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zo strany žalobcu nebolo osvedčené žiadne iné konanie

žalovaného, ktoré by mohlo viesť k záveru o úmyselnom zbavovaní sa majetku žalovaného na úkor
žalobcu ako jeho veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k
žalovanej strane sporu. Okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť
aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému
ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna, objektívna a musí hroziť bezprostredne. Žalobca však v

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani listinnými dôkazmi k nemu predloženými reálne
ohrozenie alebo hrozbu ohrozenia prípadnej exekúcie voči žalovanému neosvedčil, neboli osvedčené
také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že vo fáze exekúcie žalovaný nebude mať relevantné aktíva,
voči ktorým sa bude môcť žalobca uspokojiť. Súd mal rovnako za to, že ani skutočnosť, že žalovanému
majú medziročne klesať tržby a celkové výnosy nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, nakoľko na posúdenie ekonomickej situácie žalovaného by bolo potrebné poznať celú
ekonomickú situáciu ,avšak ani tá nie je nemenná. S poukazom na vyššie uvedené dospel konajúci súd
k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená.
V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby
bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

spočívajúcehovzriadenízáložnéhoprávavprospechžalobcuknehnuteľnostivovlastníctvežalovaného
špecifikovanej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O nároku na náhradu trov konania
súd nerozhodoval s poukazom na § 262 ods. 1 C.s.p..

11. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na ust. § 365 ods.1

písm. h) a f) C.s.p. a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd návrhu vyhovie a zároveň
prizná žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné a nesprávne. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil to, či žalobca
(ne)osvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. Žalobca je toho
názoru, že založenie predmetných nehnuteľností žalovaným má jednoznačne znaky účelovosti. Vznik

záložného veriteľa, pôžička, ktorá má byť poskytnutá v budúcnosti, výška pôžičky nad rámec hodnoty
všetkéhomajetkužalovanéhoznamená,žežalovanýsasnažízaťažiťnehnuteľnosti,abyzmarilexekúciu
žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 4.8.2020, sp.zn.
III.ÚS 294/2020 kde je konštatované: „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé
následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím

opatrenímsatedamáposkytnúťrýchlaochranaporušenýchaleboohrozenýchprávsubjektu,ktorýpodal
návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp
rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovanírozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní
vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj

pri rozhodovaní na súde odvolacom.“ Podľa žalobcu argumentačne udržateľný právny či skutkový
záver súdu v konkrétnej veci si vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných okolností prípadu, ale
obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
realizuje faktické alebo právne kroky smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
Postačuje aj dôvodná obava resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Žalobcu nemožno v tomto štádiu

konania všeobecne zaťažovať povinnosťami preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k
ohrozeniu exekúcie. Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v realizácii úkonov s konkrétnym
dopadom na exekvovateľný majetok, ale môže spočívať aj v samotnej hrozbe takýchto úkonov proti
zexekvovateľnému majetku dlžníka.

12. Podľa žalobcu možno v danom prípade zriadenie záložného práva na majetok, v zmysle praxe

všeobecných súdov považovať za nakladanie s majetkom. Už len tento samotný úkon žalovaného by
mal byť súdom považovaný za spôsob marenia exekúcie. Zisťovanie samotného úmyslu žalovaného, t.j.
či naozaj zabezpečuje pôžičku, t.j. koná v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti alebo chce ukrátiť
veriteľa o možnosť vykonať judikované rozhodnutie je podľa žalobcu, aj vzhľadom na vyššie uvedený
nález Ústavného súdu SR, nad rámec toho, čo je žalobca povinný súdu predložiť a dokázať. Neobstojí

záver súdu, že ide len o akúsi transformáciu majetku žalovaného z nehnuteľnosti ( pasív ) na hotovosť
( aktíva ) a že prípadná exekúcia by v takomto prípade nebola ohrozená. Súd nemôže predvídať, akým
spôsobom by bola vyplatená kúpna cena za nehnuteľnosti - ak vôbec, keďže pravdepodobne by došlo
k výkonu záložného práva a teda predaju nehnuteľnosti z dôvodu existencie domnelej pohľadávky voči
žalovanému. Na základe uvedeného súd nesprávne po právnej stránke posúdil, že žalobca neosvedčil

existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. Už len samotné faktické konanie
žalovaného, ktorým zriadil záložné právo na zabezpečenie budúcej pohľadávky vo veľkom rozsahu (2
000 000,-Eur) je marením budúcej exekúcie. Sú tak splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia súdom. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu
vyhovie a priznal žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

13. Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 25.11.2025 sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý navrhuje potvrdiť napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného medzi
predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia patria dôvodnosť peňažného nároku, ktorý má

byť zabezpečený a dôvodná, bezprostredná a reálna obava z budúceho zmarenia exekúcie, pričom
ani jeden predpoklad nie je naplnený. Pokiaľ ide o dôvodnosť pohľadávky vo výške 170. 000,-
Eur s príslušenstvom, uplatnenej v konaní, vedenom aktuálne na Mestskom súde Bratislava III, sp.
zn. B1-33Cb/232/2012, k tomu žalovaný uviedol, že časť pohľadávky vo výške 34.000,-Eur uhradil
žalovaný prostredníctvom bývalého konateľa žalovaného T. Y. - životného partnera - druha pani Ing.

R., konateľky žalobcu, aby žalobca mal k úhrade 20% DPH zo zdaniteľného plnenia - sumy 170 000,-
Eur. Uvedený osobný vzťah potvrdila konateľka a spoločníčka žalobcu pani Ing. R.Č. aj na pojednávaní
na Okresnom súde Bratislava I, vo veci vedenej vtedy pod sp. zn.: 33Cb/232/2012 dňa 20.9.2013.
Žalovaný popiera pohľadávku od počiatku konania, uvádza, o.i., že sa jedná o účelové konanie s
cieľom vygenerovať pohľadávku žalobcu voči žalovanému. Žalobca v uvedenom konaní od svojho

vzniku dosiahol iba (v podstatnejšej výške) ako výnos iba pohľadávku voči žalovanému vo výške
170.000,-Eur bez DPH s príslušenstvom, čo uvedený názor žalovaného len potvrdzuje. Predmet plnenia
podľa sprostredkovateľskej zmluvy je neurčitý, upravoval sa v priebehu zmluvného vzťahu, žalobca nič
nesprostredkoval. Pohľadávka uplatnená v konaní vo veci samej je teda nedôvodná, druhý rozsudok vo
veci samej v konaní B1-33Cb/232/2012, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 170.000,-Eur s

príslušenstvom bol zrušený uznesením odvolacieho súdu č. k. 1Cob/60/2022-977 zo dňa 27.2.2025

14. Pokiaľideoďalšiuzákonnúpodmienkunariadeniazabezpečovaciehoopatrenia-ohrozeniebudúcej
exekúcie, žalobca sa odvoláva na zmluvy o zriadení záložného práva v prospech budúcej pohľadávky
spoločnosti SB Constructions s.r.o. V prvom rade treba podotknúť, že sa jedná o záložnú zmluvu z roku

2012 a teda tu absentuje bezprostrednosť z obavy konania žalovaného, ktoré by mohlo ohroziť budúcu
exekúciu v prospech pohľadávky žalobcu. Pokiaľ ide o údajnú hrozbu zmarenia budúcej exekúcie a
záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa SB Constructions s.r.o., súd prvej inštancie v napádanom
uznesení podľa žalovaného správne poukázal na skutočnosť, že sa jedná o budúcu pôžičku ktorú možnopoužiťnaúhraduprípadnéhozáväzkužalovanéhovočižalobcovivprípadeúspechu žalobcuvprocesnej
pozícii žalobcu v konaní B1-33Cb/232/2012. Návrh na nariadenie zabezpečujúceho opatrenia podľa
žalovaného nerešpektuje princíp proporcionality. Žalobca žiada zabezpečiť pohľadávku 170.000,- Eur

s príslušenstvom, ale pritom žiada zabezpečiť túto údajnú pohľadávku majetkom, ktorý má žalovaný
vedený v účtovnej hodnote 1.880 851,- Eur. Žalovaný má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie potvrdil a
priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
15. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez

nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne správne.
16. Podľa § 387 ods.1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
17. Podľa § 387 ods.2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
18. Podľa § 324 ods.1, C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods.1, C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 329 ods. 2, C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
21. Podľa § 343 ods. 1, C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Podľa§344C.s.p.,ustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacie
opatrenie.
23. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru

o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie
dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i
dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.
24. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a nedôvodnosť

podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konštatuje správnosť skutkových a
právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalobca v súlade s § 325
ods. 1, C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Ohľadom posúdenia
potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie sa odvolací súd plne
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd

na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatreniazákladnépredpokladyvyžadovanézákonomneosvedčil,t.j.nepodarilosaosvedčiťobligatórnu

podmienku zabezpečovacieho opatrenia, a to, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
keďže nebezpečenstvo zmarenia výkonu nehrozí bezprostredne. Osvedčenie ohrozenia prípadnej
exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného, a teda či vykonáva nejaké
kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy,
že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna

predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u
žalobcu vyvolalo, nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcie za splnenú.

25. Odvolací súd mal za osvedčené existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorú si uplatnil v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I /teraz Mestským súdom Bratislava III/ sp.zn. 33Cb/232/2012, kde súd

prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 170.000,-
Eursprísl..NaodvolaniežalovanéhoKrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.1Cob/60/2022-977zodňa
27.2.2025 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podľa odvolacieho súdu žalobca v konaní osvedčil existenciu neprávoplatnej pohľadávkyžalobcu voči žalovanému. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však okrem existencie tvrdenej
peňažnej pohľadávky musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady v zmysle ust. § 343 C.s.p..
Preto k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil to, či žalobca osvedčil

dôvodnosť obavy zo zmarenia budúcej exekúcie, odvolací súd uvádza, že táto je nedôvodná. Ako
už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca základné predpoklady
vyžadovanézákonomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenianeosvedčil,t.j.nepodarilosaosvedčiť
obligatórnu podmienku zabezpečovacieho opatrenia, a to, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že už samotný úkon žalovaného a to nakladanie s majetkom,

mal byť súdom prvej inštancie považovaný za spôsob marenia exekúcie. Ani s uvedeným tvrdením
žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný ako vlastník nehnuteľností nemôže byť bez osvedčenia
existencie dôvodnej obavy zo zmarenia budúcej exekúcie obmedzovaný v užívaní svojich nehnuteľností
a v realizácii vlastníckeho práva. Pričom je potrebné zdôrazniť a ako uviedol aj súd prvej inštancie,
že samotným predajom nehnuteľného majetku patriaceho žalovanému nedochádza k zmenšeniu
celkového majetku, ale iba k jeho transformácii z pasív (nehnuteľnosť) na aktíva (hotovosť), čo bez

ďalšieho neznamená ohrozenie výkonu exekúcie, nakoľko je predpoklad, že žalovaný bude disponovať
finančnými prostriedkami z predaja predmetných nehnuteľností.

26. K odvolacej námietke žalovaného, že už samotné faktické konanie žalovaného, ktorým zriadil
záložné právo na zabezpečenie budúcej pohľadávky vo veľkom rozsahu /2.000. 000,-Eur/ v prospech

spoločnosti SB Construction, s.r.o. je marením budúcej exekúcie, odvolací súd uvádza, že ani táto
odvolacia námietka nie je dôvodná. Z listinných dokladov predložených samotným žalobcom k návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia /záložná zmluva č.l. 1073/ vyplýva, že záložná zmluva
o zriadení záložného práva v prospech budúcej pohľadávky spoločnosti SB Construction s.r.o. ako
v budúcnosti poskytnutej pôžičky v prospech žalovaného vo výške 2.000.000,-Eur, bola podpísaná

zmluvnými stranami /spoločnosťou SB Construction, s.r.o. a žalovaným/ dňa 19.11.2012. Predmetom
vkladového konania č. V- 4387/2012 bol návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou SB Constrruction s.r.o., na zabezpečenie pohľadávky do
výšky 2.000.000,-Eur. Z rozhodnutia Správy katastra Malacky zo dňa 20.11.2012 /č.l.1058/ vyplýva,
že uvedené vkladové konanie /V-4387/12/ bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia o vkladoch

vlastníckeho a záložného práva v prospech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že o návrhu na vklad /
V-4387/12/ do katastra nehnuteľností nebolo doteraz rozhodnuté. Taktiež nie je zrejmé, či k
poskytnutiu pôžičky zo strany spoločnosti SB Construction, s.r.o. vo výške 2.000.000 Eur žalovanému
skutočne došlo. Odvolací súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že len existencia záložnej
zmluvy so spoločnosťou SB Construction, s.r.o. nemôže bez ďalšieho zakladať dôvodnosť nariadenia

neodkladného opatrenia a nepreukazuje zmarenie budúcej exekúcie. Odvolací súd sa preto stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by bola záložná zmluva
účelovou, vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke s cieľom ohroziť budúcu exekúciu. Pričom
na základe predmetnej zmluvy môžu byť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky až do výšky
2.000.000,- Eur a v prípade judikovania pohľadávky žalobcu môže byť táto uhradená práve z finančných

prostriedkov poskytnutých spoločnosťou SB Construction, s.r.o..

27. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právom chránené záujmy žalobcu sú ku dňu rozhodovania
súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zabezpečené nariadeným
neodkladným opatrením /pôvodne predbežným opatrením/, podľa ktorého sa žalovanému zakazuje

nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. A. v zmysle rozhodnutia
Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/2/2013-385 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 7.5.2013, č.k. 1Cob/145/2013-421. Okresný súd Malacky svojim rozhodnutím sp.zn. 10Cb/9/2013
zo dňa 27.9.2023 o.i. zrušil nariadené neodkladné opatrenie, vo veci bolo podané odvolanie, o
ktorom Krajský súd v Bratislave v konaní sp.zn.6Cob/176/2024 do rozhodnutia odvolacieho súdu v

prejednávanej veci nerozhodol. Preto účinky nariadeného neodkladného opatrenia stále trvajú.

28. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že žalobca hodnoverne
neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom
by došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Len

predpokladaná, uvažovaná obava zo strany žalobcu, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom
osvedčení, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať
splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z predložených dôkazov
nevyplýva úmyselné konanie žalovaného spočívajúce v zabavovaní sa majetku na úkor žalobcu.Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalobca v posudzovanej veci neosvedčil žiadne konanie
žalovaného, t.j. realizáciu faktických alebo právnych úkonov, ktorých dôsledkom by bolo znižovanie
hodnoty majetku, ktorý možno postihnúť exekúciou. Takáto obava nevyplýva aj z dôvodu celkovej

hodnoty majetku žalovaného, čo preukazuje Účtovná závierka žalovaného za rok 2023, podľa ktorej
má žalovaný v časti A.II. - dlhodobý hmotný majetok vo výške 1.880.851,-Eur, ktorý ďaleko prevyšuje
hodnotu spornej pohľadávky.

29.Odvolacísúdzadanéhoskutkovéhostavuazasituácie,kedynevykonávarozsiahlejšiedokazovanie,

dospel k záveru, že v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu. Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil (§ 387ods. 1, 2 C.s.p.).

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd
nerozhodoval, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p., súd teda o nároku na náhradu
trov konania nerozhoduje.

31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).