Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010928
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224010928.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX,stíhanéhopreprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.04.2025,
č.k. 24T/67/2024-186, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bola rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len ,,prvostupňový súd“
v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 30.04.2025, č.k. 24T/67/2024-186 uznaný za vinného, že
dňa 06.03.2024 v čase o 02:20 hod., v meste Dunajská Streda, na Galantskej ceste, okres Dunajská
Streda, po predchádzajúcom požití návykových látok viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn.

Škoda Octavia, EČV: D., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Dunajská Streda a nakoľko javil známky požitia návykových látok, tak bol následne vyzvaný k
odberu biologického materiálu, ktorému sa podrobil v čase o 03:10 hod., pričom bolo zistené, že hladina
metamfetamínu v jeho krvi v čase odberu krvi a v čase vedenia motorového vozidla bola minimálne
709,2 ng/ml, ktorá hladina medicínsky jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča spoľahlivo a bezpečne
viesť a ovládať motorové vozidlo,

teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť,
pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím
spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to
mu prvostupňový súd uložil podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36
písmeno l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace a podľa § 51 odsek 1
Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody

súd obžalovanému podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu
na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd uložil
obžalovanému primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania návykových látok počas trvania
skúšobnej doby. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný a to voči výroku o treste. Podané odvolanie
obžalovaný písomne odôvodnil dňa 24.06.2025, pričom uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Obžalovaný sa ku skutku v plnom rozsahu priznal. K zastaveniu jeho vozidla došlo dňa 06.03.2024
v čase o 02:20 hod v meste Dunajská Streda, na Galantskej ceste. Cesta bola v tomto čase prázdna,
neexitovalo žiadne ohrozenie majetku alebo osôb. Počas jazdy obžalovaný nespôsobil žiadnu dopravnú
nehodu, ani škodu na zdraví, či majetku. Súd v rozsudku uvádza, že pri úvahe nad druhom trestu a jeho

výškou vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnostia vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Vychádzajúc tiež zo všetkých
relevantnýchkritériíupravenýchv§34ods.2,ods.4Trestnéhozákona,tiežprihliadolnajmänaokolnosti
a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce

okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa názoru obžalovaného,
sud pri uložení druhu trestu nevychádzal zo zásad ustanovených v citovanom ustanovení § 34 Trestného
zákona. Súd nezdôvodnil vôbec, z akých dôvodov prihliadol pri menej závažnom trestnom čine, pričom
sa nejedná v osobe obžalovaného o recidivistu, na potrebu uloženia trestu odňatia slobody, na základe
akých skutočnosti dospel k záveru, že mu uložením trestu odňatia slobody vytvoril podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
2.2. Pri uložení trestu sa súd zaoberal len trestom odňatia slobody a prihliadnuc na poľahčujúce
okolnosti pri absencii priťažujúcich okolností uložil trest vo výmere od 0 do 8 mesiacov. Vychádzal
z toho, že obžalovaný požil návykovú látku, a rozhodol sa viesť motorové vozidlo krátko po jej požití,
na pomerne vyťaženej ceste v Dunajskej Strede. Ak súd pri uložení trestu vychádzal z tej skutočnosti,
potom je tento záver súdu nesprávny, keďže obžalovaný viedol motorové vozidlo v skorých ranných

hodinách o 2:20 hod. na prázdnej ceste a žiadna vyťaženosť v tomto čase ani pohyb na ceste nebol
preukázaný a ani v tomto čase nie je obvyklý. Nesprávne tiež vyhodnotil následok konania v podobe
ohrozenia objektu chráneného trestným zákonom, nakoľko neprihliadol na to, že obžalovaný jazdil
osamelo na prázdnej nevyťaženej ceste v noci a následkom jeho konania nedošlo k žiadnemu ohrozeniu
ani skutočnej škode na zdraví alebo majetku. Považovať obžalovaného za mierene narušenú osobu z

hľadiska kriminogénneho v dôsledku priestupkov na úseku cestnej premávky, a z toho dôvodu mu uložiť
trest odňatia slobody (aj keď podmienečne odložený) je vzhľadom na najnižšiu závažnosť spáchaného
trestného činu trestného činu z hľadiska jeho trestnosti trestným zákonom pri prihliadnutí na zásady
ukladania trestov stanovené v § 34 ods. 1 v spojení s ods. 2, 3 a 4 Trestného zákona neprimerané.
Čo sa týka priestupkov na úseku dopravy, obžalovaný nespôsobil žiadnu škodu na zdraví. Rozsudok

nezohľadnil všetky relevantné okolnosti majúce vplyv na posúdenie určenia druhu trestu. Súd rozhodol
v rozpore so zásadou subsidiarity trestnej represie a individualizácie trestu, ktorý má byť primeraný
závažnosti činu, páchateľovej osobe a napĺňať výchovný ciel bez použitia prísnejších trestov než je
nevyhnutné.
2.3. Obžalovaný nebol doteraz právoplatne odsúdený. Jeho skutok nemal žiaden ani menej závažný

následok, ku skutku sa v plnom rozsahu priznal, svoj čin oľutoval, mohol byť preto peňažný trest
dostatočný na splnenie účelu trestu. Trest odňatia slobody má byť podľa novely trestného zákona
krajným riešením, ktorý sa má ukladať len vtedy, ak iný trest nie je dostatočný. S poukazom na povahu
trestnéhočinu,ktorýjezhľadiskajehoposudzovaniapodľaTrestnéhozákona najmenejzávažný,trestný
čin nemal žiadne nepriaznivý následok, neexistuje preto odôvodnená potreba ochrany spoločnosti pred

obžalovaným formou uloženia trestu odňatia slobody. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný riadne
a sústavne pracuje, je schopný zaplatiť peňažný trest, neexistuje preto dôvod neuložiť peňažný trest
namiesto podmienečného trestu odňatia slobody, pričom je všeobecne známe, že samotným odňatím
slobody nebude zabezpečená náprava páchateľa, ak takýto cieľ súd svojim rozsudkom sledoval, takýto
trest má význam pri izolovaní páchateľa od spoločnosti z dôvodu jej ochrany pred páchateľom. Peňažný

trest je menej stigmatizujúci a zároveň zabezpečuje rýchly represívny aj výchovný účinok.
2.4. Vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý pochádza z usporiadanej rodiny, riadne pracuje, stará sa o dve
maloleté deti, súd nezdôvodnil vôbec, z akého dôvodu nepristúpil k menej stigmatizujúcemu, ale rovnako
účinnému prostriedku uloženia trestu. Ministerstvo spravodlivosti prijatím novely Trestného zákona
odporúča využívať alternatívne tresty pri menej závažných trestných činoch, ktorým nepochybne skutok

obžalovaného je . Súd pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade s princípom primeranosti a neriadil sa
dôsledne ustanovením § 33a Tr. zák.,§ 34 a nasl. Súd vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu
neprihliadal na explicitnú úpravu všeobecných zásad ukladania sankcii a explicitné vyjadrenie princípu
proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená
pre páchateľa citeľnejšia sankcia. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na

osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložení sankcie nespojenou s ujmou na
osobnej slobode páchateľa.
2.5. Trest odňatia slobody je ultimum remedium. Pri priestupkovej minulosti, bez trestnej recidívy, je
možné dosiahnuť nápravu aj miernejšími prostriedkami – napr. peňažný trest, atď. Princíp restoratívnej
justície smeruje k tomu, napraviť vzťah páchateľa k spoločnosti, nie ho izolovať, najmä ak nie je

spoločensky nebezpečný. Páchateľ sa môže napraviť aj bez izolácie. Najmä ak je preukázané, že trest
odňatia slobody bez ďalšieho nemá za následok nápravu páchateľa, čo napokon viedlo aj zákonodarcu
k úprave ukladania trestov a zavedeniu retroaktívnej justície. Nie je prípustné "trestať" za priestupky
v trestnom konaní (R 84/2016 NS SR- iné ako trestné sankcie nemôžu mať rozhodujúci vplyv navýmeru trestu). Súd by sa mal zdržať nepriamych sankcií za predchádzajúce správne delikty, ak
nepreukazujú závažnú recidívu. Skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti riešený za priestupky v
cestnej premávke, sama osebe nemôže odôvodiť uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Tieto

delikty nemajú charakter trestnej recidívy a nevykazujú takú mieru spoločenskej škodlivosti, ktorá by
vyžadovala trest s priamym ohrozením osobnej slobody. V zmysle zásady subsidiarity trestnej represie
(§ 10 Trestného zákona) a cieľov restoratívnej spravodlivosti podľa novely Trestného zákona účinnej od
1.júla 2024 je vhodnejšie uložiť peňažný trest alebo iný alternatívny trest - trest zákazu činnosti, ktorý
postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Nová právna úprava taktiež v záujme preferencie

alternatívnych trestov rozšírila podmienky pre ukladanie samostatných trestov aj pri treste zákazu
činnosti, ktorý sa týka aj prejednávanej veci. V nadväznosti na úpravu v ustanovení § 33a Trestného
zákona, tiež § 3-4 Trestného zákona a novoprijatú úpravu v § 61 ods. 1 Trestného zákona vzťahujúcu
sa na ukladanie trestu za skutok súdený v tomto konaní, mal súd prihliadnuť na tieto princípy ukladania
trestov a proporcionality a nahradiť uloženie sankcie spojenej s ujmou na osobnej slobode so sankciou
nespojenou na osobnej slobode páchateľa. Súd nevzhliadol potrebu zachovania dodržania ustanovenia

§ 34 ods. 3 Trestného zákona, aby trest postihol iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný zabezpečuje pravidelnú starostlivosť o svoje
maloleté deti, ktoré by nesporne boli závažne dotknuté trestom odňatia slobody obžalovaného, pričom
charakter skutku vykazuje nízku závažnosť k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Vzhľadom na povahu
spáchaného trestného činu, ktorý súd sankcionoval na spodnej hranici v rozsahu štyroch mesiacov

odňatiaslobody,malamoholprihliadnuťvsúladesnovoprijatýmiprincípmiukladaniatrestovnamožnosť
uloženiasamostatnéhotrestuzákazučinnostiavprípadepotrebyuloženiaďalšiehotrestumoholuplatniť
ďalšie sankcie – peňažný trest ako samostatný trest. Účel sankcie mohol byť dosiahnutý uložením trestu
zákazu činnosti, bez uloženia sankcie spojenej s trestom odňatia slobody s možnosťou súčasného
uloženia peňažného trestu.

2.6. Obžalovaný iná ukončené vysokoškolské vzdelanie na PF UK v Bratislave. Je v stálom pracovnom
pomere a stará sa o dve maloleté deti. Rodinné zázemie obžalovaného vzhľadom na povahu
spáchaného skutku môže byť prostredím, v ktorom má možnosť uvedomiť si závažnosť svojho konanie
a v porovnaní s jeho izoláciou je nesporne vhodnejším prostredím, ktoré môže viesť k jeho náprave,
trestom odňatia slobody pri uvedenom - nezávažnom trestnom čine by bol postihnutý nielen obžalovaný,

ale aj jeho najbližšia rodina. Účinnosť nápravy môže byť dosiahnutá skôr uložením alternatívneho
trestu než trestu odňatia slobody, ktorý nesporne vychádzajúc z doterajšej praxe, k náprave páchateľov
nevedie a dáva možnosť obžalovanému oľutujúc svoje konanie začleniť sa do spoločnosti a viesť riadny
život. Trest odňatia slobody aj podmienečný zásadne ovplyvní vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho
vzdelania, pracovného života, ďalší život obžalovaného, u ktorého charakter trestu má vplyv na jeho

ďalšie pracovné uplatnenie v živote, najmä ak charakter trestného činu a jeho závažnosť umožňuje
sankcionovanie alternatívnym trestom konkrétne sa vzťahujúcim na uvedený skutok, v ust. § 56 a 61
Trestného zákona. Preto restoratívny charakter trestnej politiky po novele Trestného zákona dáva
priestor na to, aby páchateľ nebol potrestaný odňatím slobody, najmä ak nejde o závažnú recidívu
alebo brutálny čin. Predchádzajúce priestupky nie sú trestnými činmi, a nemôžu byť automaticky

priťažujúcou okolnosťou, ktorá by sama osebe ospravedlňovala trest odňatia slobody (aj podmienečný).
Tento druh trestu má závažnejšie právne dôsledky pre obžalovaného než alternatívny trest. Ak nešlo
o závažné opakované porušenia s dôsledkami, nemožno na základe nich vyvodzovať, že páchateľ
je ,,nepolepšiteľný" či spoločensky nebezpečný. Novela má viesť k náprave páchateľa, nie k represii
za každú cenu.

2.7. Obžalovaný preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zmenil výrok o treste a uložil obžalovanému primeraný peňažný trest vychádzajúci
z jeho príjmov preukázaných v konaní ako primeraného postihu za trestný čin podľa § 289 Trestného
zákona. Obžalovaný je doposiaľ netrestaný, skutok nemal žiaden následok a vzhľadom na osobné a
majetkové pomery obžalovaného možno očakávať, že peňažný trest s trestom zákazu činnosti postačí

na dosiahnutie trestu v zmysle § 56 a nasl. Trestného zákona.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
obžalovaného, obhajkyňa uviedla, že dopĺňa odvolanie v tom smere, že vzhľadom na uplynutie lehoty,
ktorá uplynula od spáchania skutku, poukazuje na to, že trest, ktorý bol uložený prvostupňovým súdom
predstavuje taký zásah do práv obvinenému, ktorý nie je plne dôvodný. Zo skutkových okolností vyplýva,

že nebola spôsobená žiadna škoda, že nebolo preukázané ohrozenie konkrétnych osôb, jazda prebehla
v skorých ranných hodinách na opustenej ceste bez premávky. Od spáchania tohto trestného činu
uplynuli 2 roky, počas ktorých obžalovaný nespáchal trestný čin, ani priestupok obdobného charakteru.
Zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v rozsahu 2 roky fakticky uplynul, a ako uviedla nedopustilsa protiprávneho konania obdobného charakteru v tejto dobe. Nariadenie probačného dohľadu tak
isto z uvedených dôvodov považuje už za neúčelné. Obžalovaný nezľahčuje skutok. Je si vedomý
svojho pochybenia. Obžalovaný sa podrobuje kontrolám na požívanie návykových látok, pri dopravných

kontrolách. Tieto boli s negatívnym výsledkom. Vzhľadom na zmenu jeho správania a vedenia života,
by už prvostupňovým súdom uložený trest pôsobil len represívne a preto zotrváva na návrhu, ktorý je
formulovaný aj v závere odôvodnenia odvolania a navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Trestného poriadku rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodol vo veci samej. Prokurátor uviedol,
že žiada odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti

výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutého výroku (výroku o treste) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri úvahe
nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1

Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných kritérií upravených
v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a

jeho výmery. Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od
0do1roka.Skúmajúcpomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostípodľa§38ods.2Trestnéhozákona

súd zistil, že u obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a
to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Na základe tohto zistenia preto súd z dôvodu
prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil - znížil hornú hranicu doúvahy prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (od 0 do
1 roka) o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba
trestu odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov. Súd mohol obžalovanému v zmysle

trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona po jej úprave podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0 do 8 mesiacov.
8. Prvostupňový súd taktiež uviedol, že pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti
prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu, a to na konanie obžalovaného, ktorý aj napriek tomu,
že požil návykovú látku, rozhodol sa viesť motorové vozidlo krátko po jej požití, i keď v skorej rannej

hodine (o 02:20 hod.), avšak na pomerne vyťaženej ceste v Dunajskej Strede (t.j. na Galantskej ceste),
pričom v jeho krvi bola zistená hladina metamfetamínu v čase skutku najmenej 709,2 ng/ml, ktorá z
medicínskeho hľadiska jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať
motorové vozidlo. Súd prihliadal tiež na následok konania obžalovaného v podobe ohrozenia objektu
chráneného Trestným zákonom, a to života, zdravia a majetku jednotlivcov spoločnosti. Pokiaľ ide
o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil tohto konania vedome, v priamom

úmysle, nakoľko motorové vozidlo chcel viesť a aj viedol krátko po požití návykovej látky (čo potvrdil
sám vo svojej výpovedi pred súdom), pričom je zrejmé, že ako vodič motorového vozidlá veľmi dobre
vedel, že vedením motorového vozidla pod vplyvom návykových látok minimálne ohrozí život a zdravie
ľudí, ako aj ich majetok. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zohľadnil existenciu
jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a absenciu priťažujúcich okolnosti

podľa § 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
v tomto smere súd prihliadal tiež na skutočnosť, že obžalovaný je slobodný, má dve maloleté detí,
je zamestnaný a má príjem, a v odpise z registra trestov má len jeden záznam z roku 2013, kde
bolo jeho trestné stíhanie za totožnú trestnú činnosť ako je tomu v predmetnej veci, avšak na inom
odseku, t.j. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,

podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby, v súvislosti s ktorou sa osvedčil. Z jednotlivých
evidencii priestupkov a evidenčných kariet vodiča je zrejmé, že nie je vôbec disciplinovaným vodičom,
nakoľko od roku 2007 až doposiaľ sa dopustil až cca 35 priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho
v posledných 5 rokoch až 15 priestupkov, pričom za pozornosť stojí práve priestupok z 01.05.2020, kedy
obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok, za čo mu bola

uložená sankcia - pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov.
Po zohľadnení všetkých týchto okolností možno konštatovať, že u obžalovaného ide z kriminogénneho
hľadiska o mierne narušenú osobu, čo zohľadnil pri ukladaní druhu a výmery trestu. Vychádzajúc z
výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných okolností prípadu,
vzhľadom aj na nižší stupeň narušenia obžalovaného dospel súd k presvedčeniu, že na obžalovaného

je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom odňatia slobody,
ktorý sa nachádza v polovici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0 do 8 mesiacov), t.j. v
trvaní 4 mesiace. Túto výmeru trestu odňatia slobody považoval súd za primeranú a zohľadňujúcu
nielen skutočnosť, že obžalovaný doteraz viedol inak usporiadaný život (stará sa o 2 maloleté deti,
bol a je i aktuálne zamestnaný), a aktuálne má v odpise z registra trestov len jeden záznam za

totožný trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, vo vzťahu ku ktorému bolo jeho trestné stíhanie
podmienečne zastavené a osvedčil sa v skúšobnej dobe, a od roku 2007 sa dopustil cca 35 priestupkov,
z toho v jednom prípade priestupku obdobného charakteru ako je predmetná trestná činnosť, keď v
máji v roku 2020 viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok, ale aj skutočnosť, že sa
priznal k tomuto trestnému činu a svoje konanie pred súdom úprimne oľutoval. Napokon uvedená

výmera trestu zohľadňuje aj závažnosť a nebezpečnosť konania, ktorého sa obžalovaný dopustil, keď
motorové vozidlo viedol pod vplyvom návykových látok. Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä
s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje (viď vyššie), na okolnosti
prípadu (motorové vozidlo viedol krátko po požití návykových látok, a to aj napriek tomu, že v roku
2013 bolo jeho trestné stíhanie za totožnú trestnú činnosť podmienečne zastavené a v roku 2020 mu

bola za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok v rámci priestupkového konania
uložená pokuta 300 eur a zákaz činností viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov), a vzhľadom
aj na postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto
mu jeho výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podľa § 51 ods. 1

Trestnéhozákonapodmienečneodložilstým,žemuzároveňuložilprobačnýdohľadnadjehosprávaním
v skúšobnej dobe, ktorý považoval za potrebný a efektívny prostriedok na dosiahnutie požadovanej
nápravy obžalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom
návykových látok opakovane, a teda aj napriek tomu, že v roku 2013 bolo jeho trestné stíhanie za totožnútrestnú činnosť podmienečne zastavené a v roku 2020 mu bola za vedenie motorového vozidla pod
vplyvom návykových látok v rámci priestupkového konania uložená pokuta 300 eur a zákaz činností
viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov, súd považoval za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu

uložiť obžalovanému ako súčasť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody aj probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň ako súčasť probačného a mediačného dohľadu
aj primerané obmedzenie podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona spočívajúce v
zákaze požívania návykových látok počas trvania skúšobnej doby, nakoľko z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, že obžalovaný požíva návykové látky dlhodobo (min. od roku 2013). Skúšobnú

dobu určil súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 18 mesiacov, nakoľko takúto dĺžku trvania
skúšobnej doby a dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného považoval
vzhľadom na okolnosti prípadu a závažnosť žalovanej trestnej činnosti za primeranú a dostatočnú na
dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie
stavu, aby si obžalovaný plne uvedomil nebezpečnosť a absolútnu neprípustnosť takéhoto konania.
Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaný dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i

súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život bez kriminálneho konania. Zároveň zohľadňujúc, že
obžalovaný spáchal úmyselný a spoločensky nebezpečný trestný čin v súvislosti s vedením motorového
vozidla, súd mu popri treste odňatia slobody uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. Trest v takejto výmere
považoval súd vzhľadom na okolnosti prípadu, zistenú hladinu metamfetamínu v krvi obžalovaného,

závažnosť a nebezpečnosť jeho konania, ako aj vzhľadom na jeho priestupkovú minulosť na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (od roku 2007 sa dopustil cca 35 dopravných priestupkov
rôzneho charakteru, spravidla prekročenia maximálnej dovolenej rýchlosti, za ktoré mu boli uložené
aj vyššie pokuty - najviac vo výške 800 eur, a v roku 2020 sa dopustil závažnejšieho priestupku,
keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok), z ktorej je evidentné, že obžalovaný je

nedisciplinovaným vodičom, za dostatočne prevýchovný na ponaučenie sa obžalovaného a zároveň
za dostatočne represívny. Na základe uvedeného bolo podľa názoru súdu potrebné obžalovaného
ako vodiča dočasne vyradiť z cestnej premávky na obdobie 24 mesiacov. Trest zákazu činnosti v
kratšej výmere by bol pre obžalovaného vzhľadom na jeho nedisciplinované sa správanie ako vodiča
neprimerane mierny a nepostačujúci na dosiahnutie účelu trestu (nápravy obžalovaného, ochranu

spoločnosti a naplnenie individuálnej a generálnej preventívnej funkcie).
9. Prvostupňový súd záverom dodal, že sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že na nápravu
obžalovaného a ochranu spoločnosti postačí aj uloženie peňažného trestu, prípadne samostatného
trestu zákazu činnosti, a to z dôvodu, že obžalovaný sa opätovne dopustil konania, resp. trestnej
činnosti podľa § 289 Trestného zákona, aj napriek tomu, že sa v roku 2015 osvedčil v skúšobnej dobe

podmienečného zastavenia jeho trestného stíhania pre totožnú trestnú činnosť, a aj napriek tomu, že
v roku 2020 mu bola za obdobné konanie s intenzitou priestupku (t.j. vedenie motorového vozidla
pod vplyvom návykových látok) uložená pomerne vysoká pokuta - vo výške 300 eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov, ktoré ho neodradili od pokračovania v obdobnom konaní.
Keďže predmetom tohto trestného konania je opäť konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom

vedenímotorovéhovozidlapodvplyvomnávykovýchlátok,jeevidentné,žedoterajšiesúdnerozhodnutie
o podmienečnom zastavení trestného stíhania za totožnú trestnú činnosť s určením skúšobnej doby
a ani neskôr uložené sankcie za obdobný priestupok nemali na obžalovaného potrebný výchovný
vplyv, a preto je podľa názoru súdu potrebné na obžalovaného pôsobiť prísnejším podmienečným
trestom odňatia slobody aj s probačným dohľadom nad jeho správaním počas trvania skúšobnej doby

a súčasným obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania návykových látok, nakoľko z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že obžalovaný je dlhodobým užívateľom návykových látok, ktoré predstavujú
pre jeho osobu rizikový faktor majúci na neho negatívny vplyv. Na to, aby sa dosiahol účel trestu, je
podľa názoru súdu nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť práve vyššie uvedenými súdom uloženými
trestami. Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým

spôsobilé dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o
treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu. V konkrétnom prípade odvolateľ namietol výrok
o treste z dôvodu neprimeranej prísnosti trestu.11. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného, čo
do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia
prvostupňovým súdom), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

12. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody v trvaní 4 mesiacov podmienečne, t.j. jeho výkon prvostupňový súd podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Trestnú sadzbu uvedenú v § 289 ods. 1 Trestného zákona
prvostupňový súd upravoval v jej hornej hranici (znížením, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer
poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, a preto znížil hornú hranicu

trestnej sadzby o jednu tretinu na 8 mesiacov).
13. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bola tento doposiaľ jedenkrát súdne trestaný
(ide o odsúdenia za prečin drogovej povahy, pričom v rozsahu tohto sa na neho hľadí ako na
netrestaného, keďže v jeho prípade došlo k zahladeniu odsúdenia vykonaním peňažného trestu –
predmetné rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť po vyhlásení napadnutého rozsudku – viď rozsudok
prvostupňového súdu zo dňa 09.10.2024, sp. zn.: 23T/12/2022-240 v spojení s uznesením odvolacieho

súdu, sp. zn.: 5To/30/2025 zo dňa 09.10.2025) a v jednom prípade došlo k podmienečnému zastaveniu
trestného stíhania za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Okrem uvedeného má obžalovaný
vykázanéspáchanie35priestupkovvcestnejdoprave,ztoho15zaposledných5rokov,pričomvjednom
prípade dokonca za priestupok v cestnej doprave spáchaný pod vplyvom návykovej látky.
14. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, priestupkovú a trestnú minulosť obžalovaného

(ide o teda o súbor vyššie uvedených skutočností) a taktiež fakt, že sa k trestnej činnosti priznal a
urobil vyhlásenie o vine, je trest uložený napadnutým rozsudkom v uloženej výmere v celosti primeraný
a zákonný, rozhodne nie prísny. Rovnako ako prvostupňový súd je aj odvolací súd toho názoru, že
po zohľadnení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy, ochranu spoločnosti pred
páchateľom splní dostatočne uložený podmienečný trest.

15. Obhajoba žiada uloženie peňažného trestu, resp. iného alternatívneho trestu. S uvedeným sa
nestotožnil prvostupňový súd a tento postup považuje za vylúčený aj odvolací súd. Obžalovaný je
osobou špeciálne recidivujúcou a hoci sa skoršie trestné stíhanie skončilo podmienečným zastavením,
predpokladom pre takýto postup je súhlas, resp. priznanie obžalovaného, je teda zrejmé, že daný skutok
nerozporoval. Následne prvostupňový súd správne zistil, že obžalovaný má vykázaný vysoký počet

priestupkov a to aj za posledného obdobie, dokonca aj za priestupok – vedenie motorového vozidla
pod vplyvom návykovej látky. Nejde preto len o založenie druhu trestu (odôvodnenie uloženia trestu
odňatia slobody) na priestupkových postihoch, hoci ich samotná početnosť a štruktúra by na tento účel
postačovala. Okrem uvedeného je zrejmé, že obžalovaný má problém s konzumáciou návykových látok,
vzhľadom na predchádzajúce zastavenie trestného stíhania, priestupkový postih a aktuálne trestné

stíhanie. Keďže prvostupňový súd nemal v čase rozhodovania vedomosť o medzičasom právoplatne
skončenej trestnej veci obžalovaného, kde bol tento odsúdený za držbu drog pre vlastnú potrebu, nie je
nutné na túto skutočnosť v odvolacom konaní ďalej prihliadať.
16. Argumentácia obhajoby sa zakladá na nízkej závažnosti skutku a s tou sa odvolací súd nestotožňuje.
Ak obhajoba namieta, že nedošlo k poruchovému následku, tak odvolací súd udáva, že ide o pravidelný

dôsledok tohto trestného činu, kde práve poruchový následok môže byť okolnosťou podmieňujúcou
použitie vyššej trestnej sadzby. Ak obhajoba namieta, že ku skutku prišlo k v noci, na prázdnej
cesty, odvolací súd dodáva, že ide o nezriedka sa vyskytujúci jav, kedy prichádza reálne k rádovo
vyššiemu ohrozeniu, čo by bola okolnosť svedčiaca v prospech ešte vyššieho trestania (čo nie je
predmetný prípad). Ak potom ku skutku prišlo v noci na ceste, kde aktuálne (údajne) práve v tom čase

nikto nebol, ide o zhodu náhod, nie o okolnosť, ktorá dramaticky znižuje závažnosť skutku. V tomto
smere je nutné uviesť, že vedenie vozidla v nočných hodinách, za logicky zníženej viditeľnosti, pod
výrazným vplyvom pervitínu, nie je možné vyhodnotiť ako konanie minimálnej závažnosti, teda tak,
ako sa snaží podsúvať obhajoba. Odvolací súd je toho názoru, že pri osobe s takýmto profilom, je
nevyhnutnosťou monitorovať správanie obžalovaného v priebehu skúšobnej doby a to aj s nariadením

probačného dohľadu. Právne probačný dohľad je pri osobe obžalovaného nevyhnutnosťou, aj vzhľadom
na problematickosť konzumácie návykových látok obžalovaným a potrebu jej monitorovania v rámci
probačného dohľadu. Neobstojí ani argument o sťažení pracovného zaradenia obžalovaného, nakoľko
v danom prípade musí obžalovaný tento stav strpieť za účelom dosiahnutia nevyhnutného rozsahu
individuálnej prevencie.

17. Pokiaľ obžalovaný namieta pracovné a rodinné zázemie, resp. vlastné vzdelanie, ide o okolnosti,
ktoré boli v prevažnej miere prítomné už pred spáchaním stíhaného skutku (a aj v minulosti pri páchaní
napr. priestupkov) a tieto nemali na obžalovaného ten vplyv, že by zvážil vhodnosť, čo nevhodnosť
svojho konania. V tomto smere hrozba trestu odňatia slobody môže pôsobiť stigmatizujúco, na druhejstrane je nutné túto ukladať ako hrozbu pred vedením iného ako riadneho života v rámci skúšobnej doby
obžalovaným. Ak obhajoba poukazuje na odstup od spáchania skutku, tento je daný jednak postupom
obžalovaného (využitie práva na opravný prostriedok je síce právom obžalovaného, ale oneskorenie

z tohto plynúce potom nie je pochybením súdu), navyše odvolací súd posudzuje trest k stavu vlastného
rozhodnutia a žiada sa dodať, že pri existencii takéhoto počtu negatívnych záznamov bol trest v čase
jeho uloženia skôr neprimerane miernym ako prísnym a aj preto ho v čase rozhodovania odvolacieho
súdu možno považovať (aj vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech výroku o treste)
za primeraný. Odvolací súd v konaní nepozoroval prieťahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní,

či súdu, skutok sa stal 06.03.2024, teda do skončenia odvolacieho konania uplynuli cca 2 roky.
18. Obhajobná argumentácia smerujúca k záveru o potrebe extenzívnej aplikácie ustanovení
o retroaktívnej justície nie je namieste, pri osobe obžalovaného už prvostupňový súd prejavil primeranú
zhovievavosť, tým, že mu ako osobe špeciálne recidivujúcej, uložil trest v strede zníženej trestnej sadzby
s podmienečným odkladom. V prípade peňažného trestu by nedošlo k splneniu základného atribútu
individuálnej prevencie vo vzťahu k obžalovanému a tomuto by v prípade negatívnych poznatkov po

jeho odsúdení nehrozilo riziko premeny trestu.
19. Správnym spôsobom bola aj ustálená relevantná právna úprava, aj podľa názoru odvolacieho
súdu ide o právnu úpravu účinnú do 05.08.2024, nakoľko práve táto umožňuje zníženie hornej
hranice trestnej sadzby obžalovaného až na 8 mesiacov. Je síce pravdou, že právna úprava účinná
od 06.08.2024 umožňuje rozširujúce posudzovanie podmienok pre aplikáciu alternatívneho trestania,

v prípade obžalovaného však vzhľadom na jeho osobu nie je takýto postup dôvodný, aj vzhľadom na
skutočnosti, ktoré súd uviedol vyššie, vzhľadom k potrebe uloženia podmienečného trestu s probačným
dohľadom. Je potom zrejmé, že pre obžalovaného je priaznivejšia právna úprava účinná do 05.08.2024.
20. K trestu zákazu činnosti odvolací súd udáva, že vzhľadom na fakt, že jeho výška nebola
argumentačne spochybnená, možno len stručne poukázať, že úvaha o potrebe ukladania tohto trestu

v prvostupňovým súdom uloženej výmere, je rovnako správna, preto odvolací súd na argumenty
prvostupňového súdu len odkazuje. Pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom a dĺžku skúšobnej doby (s probačným dohľadom), táto sa rovnako javí primeraná nielen
okolnostiam skutku, ale predovšetkým okolnostiam na strane obžalovaného (a jeho minulosti).
21. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.