Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27Pc/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206690
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125206690.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., t.č. bytom F. G. A. XXXX/X, XXX XX H., proti odporcovi
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (ďalej tiež „manželka“) podala dňa 21.08.2025 návrh na určenie manželského
výživného. Poukázala na skutočnosť, že z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu je odkázaná na
poskytovanie sociálnej služby s celoročnou pobytovou službou a aktuálne je jej sociálna služba

poskytovaná v Zariadení opatrovateľskej služby v H.. Jej aktuálny dôchodok nepostačuje na úhradu za
poskytované služby a vzhľadom ku skutočnosti, že manžel sa písomne zaviazal k úhrade chýbajúcej
sumy navrhla, aby ho súd zaviazal k úhrade manželského výživného vo výške 250,- Eur mesačne.
V súčasnej dobe dopláca chýbajúce finančné prostriedky za poskytovanie sociálnej služby jej otec.

2. K podanému návrhu sa vyjadril manžel, ktorý v konaní uviedol, že v dôsledku svojej finančnej situácie
nemôže prispievať manželke v domove sociálnych služieb. Uviedol, že sám má zdravotné problémy a

berie lieky.

3. Súd v konaní nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovania výsluchom manžela a listinnými
dôkazmi.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav:

4. Manželka a manžel uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. (č.l. 8)

5. Manželka sa z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu t.č. nachádza v Zariadení
opatrovateľskej služby v H.. (č.l. 10) Jej mesačný príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške
XXX,XX Eur. (č.l. 9) Mesačné finančné náklady za poskytované sociálne služby predstavujú v závislosti
od počtu dní v tom ktorom mesiaci sumu od XXX,XX Eur po XXX,XX Eur. (č.l. 47-48)

6. Manžel t.č. žije v podnájme v 2-izbovom byte, za ktorý uhrádza 480,- Eur mesačne. (č.l. 23) Priemerná

mesačná mzda netto manžela za rok 2025 predstavuje sumu XXX,XX (č.l. 36-38)

7. Manžel sa na základe Zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu poskytovanú inej osobe č. 01-2024
zo dňa 30.06.2025 v zmysle jej dodatkov zaviazal uhrádzať za sociálnu službu poskytovanú jehomanželke doplatok v závislosti od počtu dní v tom ktorom mesiaci vo výške od XXX,XX Eur po XXX,XX
Eur. (č.l. 12-13, 47-48)

Zistený skutočný stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

8. Podľa § 71 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov

bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť
detí voči rodičom.

9. Podľa § 75 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Právne posúdenie veci:

10.Podstatoukonaniaourčenievýživnéhopremanželazaloženéhonaprincípesolidarityvmanželských
vzťahoch spočíva v tom, aby mali manželia v zásade rovnakú životnú úroveň. Z povinnosti manželov
„žiť spolu a vzájomne si pomáhať“ vyplýva aj požiadavka starať sa podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, a najmä však z ich vzájomnej
vyživovacej povinnosti aj požiadavka, aby za trvania manželstva bola hmotná a kultúrna úroveň oboch
manželov zásadne rovnaká. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na
právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne
teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje

sa, aby mali rovnakú životnú úroveň

11. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov stále trvá, manželka
poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Eur a po odrátaní sumy 25 % životného minima je potrebné
za sociálne služby vo výške cca XXX,- Eur doplácať sumu XXX,XX - XXX,XX Eur mesačne. Manžel

zarába v priemere XXX,XX Eur a po odrátaní nájomného vo výške 480,- Eur a platby za telefón mu
zostáva na živobytie suma XXX,XX Eur.

12. V konaní vyšlo najavo, že manžel sa síce zaviazal doplácať na úhradu za poskytované sociálne
služby manželke sumu vo výške cca XXX,- Eur, avšak nie je v jeho možnostiach reálne prispievať

manželke. Samému mu na život a uspokojovanie základných životných potrieb po uhradení nájomného
a úhrady za telefón zostáva približne X,XX Eur denne. Z takejto sumy si manžel musí zabezpečiť
základné potreby v podobe jedla, prepravy do práce, ošatenia, hygienických potrieb, prípadne liekov
apod..Pritaktodosahovanompríjmepodľasúduniejeobjektívnemožnéuhrádzaťakékoľvekvýživnéna
manželku. Sám manžel sa nachádza v ťažkej životnej situácii a v konaní nie je možné konštatovať, že by

mal vyššiu životnú úroveň ako manželka. Ak samotný manžel žije z menej ako XX,- Eur denne, nemožno
od neho očakávať platenie výživného na manželku a už vôbec nie v sume požadovanej manželkou vo
výška 250,- Eur.

13. V súvislosti s nevyhnutnými výdavkami na život manžela v podobe bývania súd skúmal, či suma

480,- Eur za prenájom 2-izbového bytu je primeraná a či manžel, žijúci sám skutočne potrebuje na
život 2-izbový byt. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že priemerná cena
prenájmu 2-izbového bytu v E. sa pohybuje v priemere okolo 600,- - 700,- Eur,
a preto sumu 480,- Eur, ktorú manžel reálne uhrádza, považuje súd za viac ako adekvátnu. Čo sa týka
prípadného prenájmu menšieho, teda 1-izbového bytu, zo všeobecne dostupných informácií a portálov

(nehnuteľnosti.sk) vyplýva, že podnájom jednoizbového bytu sa v E. v závislosti od lokality pohybuje
okolo 500,- - 600,- Eur mesačne. Navyše, pri zmene bývania by manžel musel zaplatiť depozit, častokrát
v sume niekoľkomesačného nájomného, na čo podľa jeho výpovede nemá finančné prostriedky. Nazáklade uvedeného súd právne uzatvára, že suma 480,- Eur za nájom je odôvodneným výdavkom
manžela nevyhnutným pre život.

14. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že manžel navrhovateľky podpísal Zmluvu o platení
úhradyzasociálnuslužbuposkytovanújehomanželkevmylnejdomnienke,kedymuzostranymanželky,
ako aj zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby bolo uvedené, že ide len o formalitu.

15. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd návrh zamietol,

pretože nemal za preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach manžela navrhovateľky prispievať
jej na výživu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. Majúc na zreteli uvedené súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.