Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100448
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1S/33/2023

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v
právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX D., proti žalovanému:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-49/2023-P zo dňa 01. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

1S/33/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1S/33/2023

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) listom

zo dňa 15. februára 2023, doručeným žalobcovi v rovnaký deň, žalobcu upovedomil o začatí konania
a vyzval ho, aby sa k nemu dňa 08. marca 2023 v čase o 10:00 hod. dostavil za účelom ústneho
pojednávania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 24. januára 2023
v čase o 13:00 hod. v Bratislave na ulici Popradská s osobným motorovým vozidlom značky E. E.,
evidenčného čísla F., zo spáchania ktorého bol podozrivý. Konštatoval, že v danom prípade sa jedná
o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORP-P-17/BAI-ODI1-2023 zo dňa 08. marca 2023
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že žalobca dňa 24. januára 2023 v čase o 13:00 hod.
viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky E. E., evidenčného čísla F. v Bratislave na ulici
Popradská, pričom motorové vozidlo nemalo rozsvietené stretávacie svetlá alebo im na roveň postavenéosvetlenie. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Balkán 505. Pri kontrole
predložil hliadke len občiansky preukaz Českej republiky, žiadne iné doklady nepredložil, uviedol, že ich
zabudol. Kontrolou vozidla bolo zistené, že je nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, nakoľko

malo poškodené čelné sklo a nebolo v ustanovenej lehote podrobené technickej a emisnej kontrole.
Následnou lustráciou bolo zistené, že žalobca nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Žalobca bol
hliadkouvyzvaný,abysidemontovalzmotorovéhovozidlatabuľkysevidenčnýmčíslom,bolomuvydané
potvrdenie o zadržaní tabuliek s evidenčným číslom a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Konštatoval, že
týmto svojím konaním bol žalobca dôvodne podozrivý z porušenia ustanovenia § 32 ods. 1, § 4 ods.

1 písm. a), písm. b), § 4 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q) zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), za čo ho
uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l), § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona
o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch žalobcovi uložil sankciu: a) pokuta vo
výške 500 eur, b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov.

3. Konštatoval, že správne konanie začal ako príslušný správny orgán na základe správy o výsledku
objasňovania priestupku príslušníkov Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave II, odbor
poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava - Vrakuňa. Uviedol, že obvinený
sa dňa 08. marca 2023 v čase o 10:00 hod. bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na správny
orgán za účelom prejednania priestupku, hoci bol predvolávaný prostredníctvom aktívnej elektronickej

schránky, preto vykonal prejednanie priestupku žalobcu v jeho neprítomnosti. Pri rozhodovaní
o priestupku vychádzal z kompletného spisového materiálu, najmä zo správy o výsledku objasňovania
priestupku- predloženie zo dňa 30. januára 2023, správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 24.
januára 2023 spísanej na mieste kontroly (túto žalobca potvrdil svojím podpisom, hoci sa po riadnom
poučení odmietol vyjadriť), úradného záznamu s podrobným popisom zistenia a dokumentovania

priestupku, potvrdenia G. H. E. XXXXXX o zadržaní 2ks tabuliek s evidenčným číslom F. podpísaného
žalobcom a výpisu z európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov – EUCARIS
s negatívnym výsledkom vyhľadávania vodičského preukazu žalobcu.

4. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov považoval za preukázané, že žalobca

svojím konaním porušil ustanovenie § 32 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), písm. b), § 4 ods. 2 písm. a)
s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke, čo zakladá jeho zodpovednosť
za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l), 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch. Pri určovaní
druhu sankcie a jej výmery vychádzal zo skutočnosti, že sa jedná o priestupok s vyššou spoločenskou
nebezpečnosťou, nakoľko žalobca viedol vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia. V súlade

s § 12 zákona o priestupkoch prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a osobu páchateľa. Konštatoval, že žalobca podľa evidenčnej karty
nie je držiteľom vodičského oprávnenia vydaného na území Slovenskej republiky a podľa lustrácie
v informačnom systéme EUCARIS nie je držiteľom vodičského preukazu vydaného iným štátom
Európskej únie, za sledované obdobie posledných dvoch rokov sa podľa evidenčnej karty dopustil

štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom ani pri jednom priestupku
nemá uvedené číslo vodičského preukazu. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žalobcu
je potrebné za toto jeho protiprávne konanie na určitú dobu vylúčiť z cestnej premávky. Po zvážení
všetkých skutočností svedčiacich v prospech aj v neprospech žalobcu, vzhľadom na povahu a charakter
priestupku, a osobu páchateľa žalobcovi uložil finančnú sankciu, a to pokutu v menšej polovici možnej

finančnej sadzby tak, aby bola pre žalobcu dostatočnou ujmou nútiacou ho vyvarovať sa obdobného
konania v budúcnosti a zákaz činnosti taktiež v menšej polovici možnej sadzby tak, aby bol pre žalobcu
dostatočným tak represívnym, ako aj preventívnym opatrením.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-

BA-KDI21-49/2023-P zo dňa 01. júna 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

6. Po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech žalobcu dospel
k záveru, že tento predmetný skutok spáchal a ako účastník cestnej premávky sa pohyboval - viedol

nespôsobilé motorové vozidlo v rozpore s predpismi. Poukázal na skutočnosť, že zo spisového
materiálu nevyplýva, že by svedkovia - zasahujúci príslušníci Policajného zboru uvádzali nepravdivé
údaje alebo ako zaujatí vo veci úmyselne skreslili údaje v neprospech žalobcu. Upozornil, že listinné
dôkazy ako je správa o výsledku objasňovania priestupku, ako aj potvrdenie o zadržaní tabulieks evidenčným číslom žalobca na znak súhlasu s ich obsahom vlastnoručne podpísal. Argument žalobcu,
že hliadka ho zastavila bez právneho dôvodu, čo môže preukázať svedeckou výpoveďou spolujazdca,
preto považoval za účelový. Konanie žalobcu vyhodnotil ako jeho vedomé a úmyselné konanie, nakoľko

sám vedel, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, a napriek tomu túto činnosť vykonával. Bol
toho názoru, že takéto správanie v pozícii vodiča bez odbornej spôsobilosti bolo zo strany žalobcu
nezodpovedné a ľahkovážne, čomu nasvedčuje tiež fakt, že vozidlo bolo nespôsobilé na prevádzku
v cestnej premávke, nakoľko malo poškodené čelné sklo, a nebolo v ustanovenej lehote podrobené
technickej a emisnej kontrole. Upozornil, že z evidenčnej karty vodiča je zjavné, že nerešpektovanie

dopravných predpisov je dlhodobým znakom vedenia motorového vozidla zo strany žalobcu, pričom
k rešpektovaniu dopravných predpisov ho nedokázali priviesť ani viaceré peňažné pokuty, ktoré mu boli
ukladané v blokovom konaní.

7. Správny orgán prvého stupňa podľa jeho názoru zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do
takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Mal za to, že správny orgán
prvého stupňa sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by
mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe predloženého spisového materiálu mal
za to, že správny orgán prvého stupňa riadne objasnil priestupky, resp. ustálil všetky znaky skutkovej
podstaty priestupkov. Konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by

záver o zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa vyvrátili, jeho
odvolacie námietky boli nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

8. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prvého stupňa podľa jeho mienky postupoval
v súlade s ustanovením § 12 zákona o priestupkoch. V konkrétnom prípade sa jedná o priestupok

vyššou spoločenskou nebezpečnosťou, nakoľko žalobca viedol vozidlo bez vodičského oprávnenia.
Podotkol, že hoci sa žalobca dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, bola
mu uložená pokuta, ako i sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v dolnej polovici sadzby
určenej zákonom. Uloženú sankciu pokladal za zákonnú, dôvodnú, primeranú a dostatočne preventívne
a výchovne pôsobiacu na žalobcu, aby sa v budúcnosti obdobného skutku nedopustil.

II.
Správna žaloba

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-

BA-KDI21-49/2023-P zo dňa 01. júna 2023, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č.
p. ORP-P-17/BAI-ODI1-2023 zo dňa 08. marca 2023. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutiasúnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov,zistenieskutkovéhostavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

10. Namietal, že prvostupňovým rozhodnutím, potvrdeným napadnutým rozhodnutím, bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch v jednočinnom súbehu

s priestupkom podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch bez toho, aby mu za spáchanie
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch bolo vznesené obvinenie.
Podotkol, že k zmene právnej kvalifikácie skutku nedošlo zo strany prvostupňového správneho orgánu
ani v priebehu správneho konania, hoci povinnosť vzniesť podozrivému obvinenie za priestupky, ktoré
hodlá správny orgán v správnom konaní prejednať, vyplýva správnemu orgánu nielen zo základných

princípovsprávnehotrestania,aleboajzpodstatnýchnáležitostíoznámeniaozačatísprávnehokonania,
pričom poukázal na podstatné náležitosti uznesenia o vznesení obvinenia v zmysle § 206 ods. 3 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „trestný poriadok“). Súčasne
mal za to, že oznámenie o začatí správneho konania vrátane jeho predvolania neobsahuje riadne
vymedzenie skutku (skutkovú vetu). V dôsledku uvedeného ako obvinený nepoznal dôvody a rozsah

svojho obvinenia, a preto sa proti nemu nemohol adekvátne brániť, čím mu bolo odňaté právo byť
bez meškania v jemu zrozumiteľnom jazyku podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia
proti nemu vyplývajúce z čl. 6 ods. 3 písmeno a) Dohovoru, ako aj jeho právo na prípravu obhajoby
vyplývajúce z čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru.11. Ďalej namietal, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia neobsahuje riadne vymedzenie skutku
(skutkovú vetu) a celá výroková časť je zmätočná, keď napr. prvostupňový správny orgán vo výroku

rozhodnutia uvádza, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania priestupkov, avšak zároveň týmto
rozhodnutím uznáva žalobcu vinným. S ohľadom na skutočnosť, že na prejednávanú vec sa vzťahuje čl.
6 Dohovoru, v dôsledku čoho musí rozhodnutie správneho orgánu spĺňať obsahové náležitosti rozsudku
podľa trestného poriadku, bol toho názoru, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia nemôže
obstáť.

12. Prvostupňovému správnemu orgánu tiež vytkol, že mu odňal právo vyjadriť sa v zmysle § 33
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok“) k podkladom rozhodnutia. Okrem toho namietal, že žalovaný svojvoľne
odmietol jeho návrh na výsluch svedkov, a to obidvoch členov hliadky a uviedol aj osobné údaje svedka,
ktorý s ním sedel v priebehu cestnej kontroly vo vozidle. Zároveň tvrdil, že k svojmu odvolaniu pripojil

videonahrávku hliadky Policajného zboru, ktorej obsah spochybňuje tvrdenie hliadky o právnom dôvode
zastavenia vozidla, v dôsledku čoho došlo aj k rozporu v skutkovom deji. Tvrdil, že na predmetnom
kamerovom zázname sa pýtal zasahujúceho policajta, zo spáchania ktorých konkrétnych priestupkov je
podozrivý a policajt mu odpovedal: „technický stav vozidla a nepredloženie dokladov“. V tomto smere
považoval skutkový stav ustálený prvostupňovým správnym orgánom, ktorý žalovaný prevzal za základ

napadnutého rozhodnutia, za rozporný s administratívnym spisom. Navyše poznamenal, že prakticky
ani nie je možné, aby vozidlu, ktoré viedol, nesvietili predné svetlá, nakoľko denné svietenie sa
na dotknutom vozidle zapína samo po naštartovaní vozidla, pričom ho nie je možné vypnúť.

13. Prvostupňový správny orgán podľa jeho názoru pochybil aj v tom, že vo svojom rozhodnutí

ako priťažujúcu okolnosť uviedol, že žalobca sa za sledované obdobia posledných dvoch rokov podľa
evidenčnej karty vodiča dopustil štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
pričom ani pri jednom priestupku nemá uvedené číslo vodičského preukazu, hoci všetky tieto priestupky
boli prejednané v blokovom konaní a v žiadnom z týchto konaní nebol uznaný vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch. Tieto skutky by podľa jeho mienky

mali byť hodnotené ako priťažujúca okolnosť maximálne v tom, že nerešpektuje dopravné predpisy
opakovane. Mal za to, že daným konaním došlo k porušeniu jeho práva na prezumpciu neviny v zmysle
§ 77 zákona o priestupkoch, ako aj § 2 ods. 4 trestného poriadku.

14. Súčasne namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje forma zavinenia, teda

upresnenie, akou formou konania mal dotknuté delikty spáchať - úmyselným konaním alebo
z nedbanlivosti. Žalovaný preto podľa jeho názoru nemohol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
tvrdiť, že žalobca spáchal stíhané delikty formu úmyselného zavinenia, keďže táto skutočnosť nevyplýva
z prvostupňového rozhodnutia, ktoré by musel žalovaný najprv zmeniť, čo však neučinil. Konajúcim
správnym orgánom tiež vytkol, že ho v oznámení o začatí správneho konania ani neskôr v priebehu

správneho konania nepoučili o tom, že má právo nechať sa pre účely správneho konania zastúpiť
advokátom, resp. si zvoliť splnomocnenca, v čom videl možné odňatie práva na obhajobu.

15. V súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu poukázal na skutočnosť, že bol zo strany
zasahujúcej hliadky zastavený za účelom prevedenia bežnej cestnej kontroly, pričom k zastaveniu

vozidla došlo bez toho, aby spáchal priestupok alebo aby bol podozrivý zo spáchania priestupku, ktoré
skutkové tvrdenia doložil kamerovým záznamom vyhotoveným v priebehu cestnej kontroly. Bol toho
názoru, že príslušníci Policajného zboru nie sú oprávnení svojvoľne zastavovať vozidlá. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 44/00
zo dňa 15. januára 2001 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.

Tdo/13/2011 zo dňa 11. mája 2011, uznesenie NS SR sp. zn. 3 Toš 7/2008 súd dňa 29. júna 2009 a
rozsudok NS SR sp. zn. 4 Tdo/92/2016 zo dňa 18. apríla 2018. Zároveň podotkol, že v predmetný deň sa
na území Bratislavského kraja nekonala žiadna dopravno-bezpečnostná akcia, ktorej cieľ by oprávňoval
príslušníkov Policajného zboru zastavovať vozidlá náhodne, čo doložil odpoveďou Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave poskytnutou na základe jeho žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa

31. marca 2023.

16. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí videl v tom, že aj keď z výroku prvostupňového
rozhodnutiamožnonadobudnúťdojem,žeprvostupňovýsprávnyorgánaplikovaltzv.absorpčnúzásadu,v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje akákoľvek zmienka o jej aplikácii. V tomto smere
tiež namietal, že prvostupňový správny orgán iba konštatoval, že prihliadol na závažnosť spáchaných
priestupkov, najmä na spôsob ich spáchania a na následky, na okolnosti, za ktorých boli spáchané,

na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, avšak bez ďalšej konkrétnej špecifikácie, a vo
výroku svojho rozhodnutia opomenul uviesť, či mal žalobca dané priestupky spáchať úmyselne alebo
z nedbanlivosti.

III.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 11. decembra 2023, v ktorom ju
žiadal zamietnuť. Na napadnutom rozhodnutí trval, považoval ho za zákonné a zrozumiteľné s tým,
že počas celého konania žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán plne rešpektovali predpisy
hmotného aj procesného práva, pričom sa dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom.

Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí presne a správne posúdil skutkový stav a použil primerané
ustanovenia zákona o cestnej premávke, pričom aj správne určil skutkové podstaty priestupku.

18.Vyjadrilsa,ževdanomprípadejekonanienezameniteľné,žalobcabolupovedomený,žejepodozrivý
z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s uvedením konkrétneho miesta, dátumu,

hodiny a evidenčného čísla motorového vozidla spáchaného skutku. Uviedol, že konanie o priestupku
bolo účinne začaté v zmysle § 18 zákona o správnom konaní, a to vo vzťahu k účastníkovi konania.
Mal za to, že žalobca v tomto prípade nebol ukrátený na procesných právach v priebehu konania,
pričom aj celková absencia iba formálneho nedostatku upovedomenia o začatí konania by nemala
mať vplyv na zákonnosť, resp. vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal podľa jeho

mienky možnosť svoje výhrady zaznamenať do správy o výsledku objasňovania priestupku na mieste,
ktorú nevyužil, a následne mal možnosť vyjadriť sa na ústnom pojednávaní, na ktoré sa bez včasného
ospravedlnenia nedostavil.

19. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že bol bezdôvodne zastavený policajnou hliadkou, sa vyjadril,

že zákon o cestnej premávke v § 69 upravuje oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky. Podotkol, že jednou z hlavných úloh vyplývajúcich z § 2 ods. 1
písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o Policajnom zbore“) je, že Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a podľa
§ 2 ods. 1 písm. k) citovaného zákona odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a priestupky

objasňuje a prejednáva. Upozornil, že z predmetnej správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva,
že žalobca viedol motorové vozidlo bez rozsvietených svetiel a až na základe toho bol hliadkou polície
zastavený a následne kontrolovaný. Z uvedených dôvodov považoval všetky námietky žalobcu za jeho
subjektívne tvrdenia s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za spáchanie predmetných skutkov.

IV.
Replika žalobcu

20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 07. januára 2024, v ktorej zotrval
na svojej žalobnej argumentácii. Podotkol, že vzhľadom na to, že mu nebola oznámená zmena

právnej kvalifikácie predmetného skutku, považuje prvostupňové rozhodnutie, potvrdené napadnutým
rozhodnutím, vo vzťahu k priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch
za prekvapivé a nezákonné. V súvislosti so záverom žalovaného, že mal predmetný priestupok spáchať
úmyselne, poukázal na skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí bližšie nešpecifikuje, o akú
formu úmyslu sa má jednať (dolus directus alebo dolus indirectus). Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že

mal svoje výhrady zaznamenať do správy o objasňovaní priestupku, čo neurobil, uviedol, že nie je jeho
povinnosťou zaznamenávať do správy o objasňovaní priestupku akékoľvek informácie a tento postup
je iba jeho právom.

21. Žalovaný sa k replike žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.V.
Konanie na správnom súde

22. Prejednávaná vec, ktorá je pred Správnym súdom v Bratislave vedená pod sp. zn. 1S/33/2023, bola
v súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu dňa 24. júla 2023 v zmysle § 51 ods.
1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č.
757/2004 Z. z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu

v Bratislave a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu
8S Správneho súdu v Bratislave.

VI.
Pojednávanie

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 05. februára 2026 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti žalobcu a poverených zástupcov žalovaného. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vrátane konania, ktoré

predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe, ako aj podľa § 195 SSP a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ktorej dôvody zhrnul. Súčasne poukázal na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo dňa 16.

novembra 2004. Upozornil tiež, že jemu doručené oznámenie o začatí konania o priestupku neobsahuje
poučenie o možnosti nahliadnuť do spisu ani o možnosti nechať sa zastúpiť advokátom. Vo vzťahu ku
kamerovému záznamu, ktorý si vyhotovil mobilným telefónom počas zákroku policajnej hliadky, uviedol,
že tento priložil k podanému odvolaniu a elektronicky odoslal. Podotkol, že podľa rozhodovacej praxe NS
SR polícia nie je oprávnená zastavovať vozidlá bez právneho dôvodu, pričom poukázal na rozhodovaciu

činnosť týkajúcu sa drogových trestných činov.

25. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na argumentácii obsiahnutej v podanom
vyjadrení k správnej žalobe. Na otázku členky senátu uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by
žalobca konajúcim správnym orgánom predložil videozáznam zo zákroku policajnej hliadky vykonanému

voči žalobcovi. Na otázku položenú členom senátu reagoval, že neexistuje žiadny záznam o tom,
že by žalobca, prípadne jeho splnomocnenec požiadal o nahliadnutie do spisu alebo o kópiu spisu.
Zároveň zdôraznil, že všeobecné oprávnenie policajta dohliadať nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky vyplýva z § 69 zákona o cestnej premávke a poukázal tiež na § 2 ods. 1 písm. j)
a písm. k) zákona o Policajnom zbore. V súvislosti so žalobcom uvádzanou rozhodovacou praxou vo

vzťahu k drogovým trestným činom podotkol, že išlo o usmernenie týkajúce sa prehliadky motorových
vozidiel, v ktorých sa našli drogy.

VII.
Relevantné právne predpisy

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.29.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

30. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

31. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne
na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých

bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

32. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných
v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie
postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

33. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia,
bez osoby spolujazdca, ak prítomnosť spolujazdca vyžaduje osobitný predpis alebo počas zadržania
vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo v autoškoly kurze podľa osobitného

predpisu, vedie motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie, podrobuje sa skúške z odbornej
spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase
zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu.
34. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

35. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) prvý
bod a c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

36. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o
nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

37. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo,
ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.

38. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke vodič je povinný mať pri sebe platné doklady

predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

39. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť motorové vozidlo
bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského
preukazu; to neplatí, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, vedie

motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla,
preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70
ods. 4 a § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke.

40. Podľa § 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34

ods. 4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí
pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej
viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové
svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené.

41. Podľa § 73 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodičské oprávnenie je právo osoby viesť motorové
vozidlo určitej skupiny.42. Podľa § 74 ods. 1 zákona o cestnej premávke motorové vozidlo určitej skupiny smie viesť len osoba,
ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia príslušnej skupiny.

43. Podľa § 137 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby
spolujazdca podľa § 74 ods. 2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak osoba vedie
motorovévozidloautoškolyvkurzepodľaosobitnéhopredpisu,vediemotorovévozidlovkurzezákladnej
kvalifikácie, podrobuje sa skúške alebo preskúšaniu z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú

jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného

č.KRPZ-BA-KDI21-49/2023-Pzodňa01.júna2023vspojenís rozhodnutímprvostupňovéhosprávneho
orgánu č. p. ORP-P-17/BAI-ODI1-2023 zo dňa 08. marca 2023, ktorým bol žalobca uznaný vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l), § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch a
podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 500
eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov.

45. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá

oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

46. Konkrétne tvrdil, že prvostupňovým rozhodnutím bol uznaný vinným aj zo spáchania priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch bez toho, aby mu zaň bolo vznesené obvinenie

alebo by došlo k zmene právnej kvalifikácie. Súčasne mal za to, že oznámenie o začatí konania
neobsahuje riadne vymedzenie skutku. Rovnakú vadu vytýkal aj vo vzťahu k výroku prvostupňového
rozhodnutia, ktorého výrokovú časť pokladal za zmätočnú aj pre formuláciu, že je dôvodne podozrivý
zo spáchania priestupkov, avšak zároveň sa uznáva vinným. Prvostupňovému správnemu orgánu
tiež vytkol odňatie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Namietal aj to, že žalovaný odmietol

jeho návrh na výsluch členov hliadky a svedka, ktorý s ním sedel vo vozidle. Zároveň tvrdil, že k
odvolaniu pripojil videonahrávku naznačujúcu rozpor zisteného skutkového stavu s administratívnym
spisom. Prvostupňovému správnemu orgánu tiež vytkol prihliadnutie na jeho predchádzajúce priestupky
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pri ktorých nemá uvedené číslo vodičského preukazu,
hoci nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o

priestupkoch. Súčasne namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje forma zavinenia,
a preto žalovaný nemohol ustáliť úmyselné zavinenie. Správnym orgánom tiež vytkol absenciu poučenia
o práve nechať sa zastúpiť advokátom, resp. splnomocnencom. Poukázal na skutočnosť, že k
zastaveniu vozidla došlo bez podozrenia zo spáchania priestupku, čo doložil kamerovým záznamom.
Ďalej namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje zmienka o aplikácii absorpčnej zásady

a špecifikácia, ako bolo prihliadnuté na závažnosť spáchaných priestupkov, spôsob ich spáchania,
následky, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútky a osobu páchateľa.

47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj
postupu predchádzajúceho ich vydaniu v medziach podanej žaloby a tiež v zmysle § 195 SSP dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutia ani konanie, ktoré im predchádzalo, nevykazujú také vady, ktoré by
zakladali dôvod na zrušenie daných rozhodnutí.

48. Pokiaľ ide o žalobné body, týkajúce sa procesného postupu konajúcich správnych orgánov, správny
súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo zo strany prvostupňového správneho orgánu

ani žalovaného k natoľko závažnému porušeniu ustanovení o konaní, že toto by mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej
sa nedostatkov oznámenia o začatí správneho konania spočívajúcich v nedostatočnom vymedzení
skutku a jeho právnej kvalifikácie, je správny súd toho názoru, že v danom prípade nešlo o taképrocesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na správnosť napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na skutočnosť, že riadne vymedzenie predmetného skutku bolo uvedené v
správe o výsledku objasňovania priestupku vypracovanej v deň spáchania tohto skutku (24. januára

2023) obsiahnutej v administratívnom spise, s ktorou sa žalobca oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom
nadanejspráve,pričomtotožnosťskutkubolavpriebehukonaniazachovaná.Pokiaľajvprvostupňovom
rozhodnutí došlo k odlišnej právnej kvalifikácii predmetného skutku ako v oznámení o začatí správneho
konania, žalobca mal možnosť túto právnu kvalifikáciu namietať v odvolaní, čo napokon aj urobil.
Priestupkový zákon pritom neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správnemu orgánu ukladalo

povinnosť obvineného z priestupku osobitne informovať o zmene právnej kvalifikácie skutku.

49.Správnysúdsanestotožnilanisnámietkoužalobcu,žemubolozostranyprvostupňovéhosprávneho
orgánu odňaté právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku,
keďže žalobca bol o tomto svojom práve poučený v oznámení o začatí správneho konania, avšak túto
možnosť nevyužil a nezúčastnil sa ani na ústnom pojednávaní, a to bez včasného ospravedlnenia.

Súčasne správny súd konštatuje, že aj keď prvostupňový správny orgán žalobcu nepoučil o jeho práve
nechať sa v správnom konaní zastúpiť advokátom alebo si zvoliť splnomocnenca, nemohlo to mať
vplyv na správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože žalobca si v odvolacom konaní aj napriek absencii
tohto poučenia splnomocnenca zvolil. Okrem toho sa nechal jednorazovo zastúpiť splnomocnencom aj
v prvostupňovom konaní za účelom podania ospravedlnenia z ústneho pojednávania o priestupku, ktoré

však bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené až dňa 09. marca 2023, t. j. v deň nasledujúci
po vykonaní ústneho pojednávania o priestupku, a v ktorom ospravedlnení splnomocnenec žalobcu
uviedol, že žalobca súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

50. Správny súd nepovažoval za dôvodné ani žalobné body, týkajúce sa ním tvrdenej

nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Je toho názoru, že výrok prvostupňového rozhodnutia
obsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade s § 77 zákona o priestupkoch, a to riadny popis skutku
s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny aj druh a výšku sankcie, pričom
obsahuje aj uvedenie porušených ustanovení zákona o cestnej premávke a zákona o priestupkoch,
ako aj ustanovenie zákona o priestupkoch, podľa ktorého bola žalobcovi uložená sankcia. Žalobcom

vytýkanú formuláciu vo výroku prvostupňového rozhodnutia, že je dôvodne podozrivý z porušenia
príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke a zároveň sa uznáva vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l), § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch, správny súd
vyhodnotil výlučne ako chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ
žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie síce aplikoval absorpčnú

zásadu, avšak opomenul to uviesť v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, správnemu súdu nie je
zrejmé, akým spôsobom tým mohlo dôjsť k ujme na subjektívnych právach žalobcu. Použitie absorpčnej
zásady podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch totiž znamená, že za viac priestupkov toho istého
páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží výlučne sankcia vzťahujúca sa na priestupok
najprísnejšie postihnuteľný, čo prináša obvinenému z priestupku určitú výhodu. Z tohto dôvodu správny

súd na danú námietku nemohol prihliadnuť.

51. Správny súd zároveň konštatuje, že konajúce správne orgány pri určení druhu sankcie a jej
výmery prihliadli na všetky zákonné kritériá obsiahnuté v § 12 zákona o priestupkoch, čo aj náležite
odôvodnili. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že sa jedná o priestupok s vyššou

spoločenskou nebezpečnosťou, nakoľko žalobca viedol vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia,
pričom za obdobie posledných dvoch rokov sa dopustil štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, pri ktorých nemá uvedené číslo vodičského preukazu. Žalovaný konanie žalobcu
vyhodnotil ako vedomé a úmyselné konanie, nakoľko vedel, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia,
a napriek tomu túto činnosť vykonával. Takéto správanie žalobcu v pozícii vodiča bez odbornej

spôsobilosti vyhodnotil ako nezodpovedné a ľahkovážne, čomu nasvedčuje tiež fakt, že vozidlo bolo
nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Zároveň upozornil, že podľa evidenčnej karty vodiča
je nerešpektovanie dopravných predpisov dlhodobým znakom vedenia motorového vozidla zo strany
žalobcu a k ich rešpektovaniu ho nedokázali priviesť ani viaceré peňažné pokuty uložené v blokovom
konaní. V súvislosti so žalobcom namietaným prihliadnutím na jeho predchádzajúce priestupky proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pri ktorých nemá uvedené číslo vodičského preukazu, zo
strany prvostupňového správneho orgánu, je správny súd s prihliadnutím na doplnenie tejto časti
argumentácie žalovaným toho názoru, že na dané priestupky bolo konajúcimi správnymi orgánmiprihliadnuté výlučne z toho hľadiska, že žalobca dlhodobo nerešpektuje dopravné predpisy, a to aj
napriek viacerým uloženým blokovým pokutám.

52. Aj keď prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal formou zavinenia pri
spáchaní predmetného priestupku, žalovaný ako odvolací orgán túto otázku náležite posúdil, čo
správny súd vyhodnotil ako dostatočné, keďže v zmysle judikatúry v oblasti správneho súdnictva
tvorí odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a rozhodnutia o odvolaní jeden
argumentačný celok (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/304/2015 zo dňa 26. apríla 2017, rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/28/2023 zo dňa 27. mája 2024).
Na uvedenom pritom nič nemení ani žalobcom uvádzaná skutočnosť, že vo výroku prvostupňového
rozhodnutia absentuje forma zavinenia, keďže takúto požiadavku na obsah výroku rozhodnutia
o priestupku § 77 zákona o priestupkoch nekladie.

53. Správny súd napokon nemohol dať za pravdu ani námietkam žalobcu týkajúcim sa nedostatočného

zistenia skutkového stavu, resp. rozporu zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi. Pokiaľ
žalobca žalovanému vytýkal svojvoľné odmietnutie návrhu žalobcu na výsluch svedkov, správny súd
je s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia toho názoru, že žalovaný nevykonanie
tohto dôkazu dostatočne zdôvodnil, keď uviedol, že nezistil, že by svedkovia - zasahujúci príslušníci
Policajného zboru uvádzali nepravdivé údaje alebo úmyselne skreslili údaje v neprospech žalobcu,

a súčasne listinné dôkazy - správu o výsledku objasňovania priestupku a potvrdenie o zadržaní tabuliek
s evidenčným číslom žalobca podpísal, a preto považoval argument žalobcu, že hliadka ho zastavila
bez právneho dôvodu, čo môže preukázať svedeckou výpoveďou spolujazdca, za účelový. Správny súd
zároveň konštatuje, že spolujazdkyňa žalobcu, ktorú tento navrhoval vypočuť, takisto podpísala správu
o výsledku objasňovania priestupku a súčasne v ňom uviedla, že súhlasí s opisom skutku uvedeným

na prvej strane.

54. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný sa odmietol zaoberať dôkazom predloženým žalobcom
v priebehu odvolacieho konania, a to kamerovým záznamom priebehu cestnej kontroly. Správny
súd v tejto súvislosti uvádza, že z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca k

podanému odvolaniu ním uvádzaný kamerový záznam skutočne pripojil, pričom ani samotný žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že takýto dôkaz žalovanému odoslal elektronickými
prostriedkami. Napokon správny súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu, že k predmetnému zastaveniu
vozidla došlo bez podozrenia zo spáchania priestupku, keďže skutočnosť, že dané vozidlo bolo
zastavené z dôvodu nerozsvietenia stretávacích svetiel, vyplýva aj zo samotnej správy o výsledku

objasňovania priestupku, ktorú žalovaný podpísal bez toho, aby túto skutočnosť spochybnil a súčasne
nepredložil ani kamerový záznam, ktorý mal preukázať opak.

55. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 správneho súdneho poriadku zamietol.

56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno od žalobcu spravodlivo
požadovať, aby mu nahradil trovy konania, a súčasne žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

1S/33/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.