Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Pc/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923201673
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:7923201673.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, D. proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., v konaní
o určenie otcovstva k mal.: G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že E. F., nar. XX.XX.XXXX j eo t c o m mal. G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej
z matky A. A., nar. XX.XX.XXXX.

II. Z v e r u j e mal. G. H. do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. U r č u j e otcovi prispievať na výživu mal. G. H. sumou 70 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť
k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2023 opakovane do budúcna.

V. Dlžné výživné za obdobie od 01.05.2023 do 28.02.2026 vo výške 2 380 Eur

p o v o ľ u j e súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným, až do
úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.

VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, svojím návrhom podaným na Okresný súd v C. dňa 02.05.2023, žiadala určiť
otcovstvo k maloletej G. H. a zároveň upraviť pomery k maloletej. Túto žiadala zveriť do svojej osobnej

starostlivosti, zo strany určeného otca určiť výživné 100 Eur od 01.04.2023 a zmeškané výživné zaplatiť
kjejrukámvsplátkachpo50Eur.Navrhovateľkasvojnávrhodôvodnilatým,žesodporcomsazoznámila
v roku 2020 cez sociálne siete, postupne začali spolu po krátkej známosti žiť v H., neskôr odišli do C..
V lete v roku 2021 odišla na návštevu k svojej rodine do I. a tam zistila, že je tehotná. O tomto informovala
odporcu, pričom sa opätovne vrátila do C. a žili spolu s odporcovými rodičmi v jednom byte až do
narodenia maloletej. Po pôrode odmietal podpísať súhlasné vyhlásenie rodičov a po troch mesiacoch
od narodenia dieťaťa odišiel pracovať do Čiech. Odvtedy navrhovateľka uviedla, že odporcu nevidela.

O dieťa sa stará sama. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa iného sexuálneho partnera nemala.

2. Odporca súhlasil s návrhom na určenie otcovstva, potvrdil, že je otcom mal. G. H.. Pôvodne nesúhlasil
s návrhom o zverenie maloletej do starostlivosti matky, túto chcel zveriť do svojej osobnej starostlivosti.Uviedol, že starostlivosť zo strany matky o maloletú nie je dobrá. Neskôr sa na pojednávanie nedostavil,
súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti a uviedol, že s návrhom súhlasí.

3. Opatrovník navrhol určiť otcovstvo k maloletej, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a zo
strany otca určiť výživné podľa úvahy súdu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s informáciami od
opatrovníka, informáciami zo sociálnej poisťovne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Dňa 27.04.2022 sa narodila mal. G. H. z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí žili v C.
u rodičov odporcu. Navrhovateľka uviedla, že po 3 mesiacoch od narodenia odporca odišiel zo
spoločnej domácnosti do Čiech, údajne za prácou, aby zabezpečil rodinu. Po mesiaci sa navrhovateľka
odsťahovala z C. aj s dcérou. Žila v podnájme v rôznych mestách.
Odporca uvádzal, že on chcel uznať otcovstvo, ale údajne v tom čase matka už odišla s maloletou do

I.. Odporca spochybnil starostlivosť o maloletú zo strany matky a z tohto dôvodu chcel dieťa zveriť do
svojej osobnej starostlivosti. Na posledné pojednávanie sa však nedostavil a s návrhom súhlasil. Matka
má ďalšie 3 deti, staršieho H., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX.

6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že domnelý otec sa občas ozve, chce vidieť dcéru, ale na jej

výživu nijako neprispieva. Matka uzatvorila dň 13.09.2024 manželstvo, pričom s manželom žije v byte
jeho matky, kde užívajú jednu izbu. Kuchyňu a ostatné príslušenstvo užívajú spoločne, stravujú sa
samy. Za ubytovanie podľa vyjadrenia matky platia 50-100 Eur mesačne. Z terajšieho manželstva má
matka mal. C.. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na 3 deti.
Rodičovský príspevok XXX Eur, prídavky XXX Eur. Manžel matky nie je trvalo zamestnaný, chodí na

brigády. Matka spláca peňažný trest, ktorý jej bol uložený za krádež, a to vo výške 160 Eur. Spláca ho
po 20 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie, lieky. Dieťa je zdravé, prekonáva bežné
detské ochorenia.
Otec žije s družkou a jej matkou v rodinnom dome v C., kde žije ešte aj jej sestra s dvoma malými deťmi.
Rodina užíva 4 izby a kuchyňu. Otec uviedol, že nič nevlastní, nemá vodičský preukaz, je nezamestnaný,

evidovaný na úrade práce, chodí príležitostne na brigády na výpomoc do kamenárskej dielne. Podľa
jeho vyjadrenia má príjem XXX -XXX Eur mesačne. Stravu mu kupuje jeho matka, ktorej prispieva 20-30
Eur mesačne, za bývanie nič neplatí, cestovné náklady nemá. Telefón mu údajne platí otec. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k synovi H., kde má platiť výživné 100 Eur, avšak platí 55 Eur. Nemá žiadne úvery,
ani dlhy, ani iné zvýšené výdaje. Je zdravý.

7. Podľa § 94 ods. 1 zák.č. 36/2005 o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
8. Podľa § 94 ods. 2 zák.č. 36/2005 o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho

otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

9. Podľa § 110 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o určenie otcovstva je
spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

10 . Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.14.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V predmetnom konaní bolo zistené, že účastníci splodili maloleté dieťa. Matka určila domnelého otca
a tento so svojim otcovstvom súhlasil. Súd teda určil otcovstvo k mal. G. H.. Následne bolo potrebné

upraviť pomery k maloletej. O dieťa sa riadne a po každej stránke stará matka. Hoci otec spochybnil
starostlivosť matky, bližšie dôkazy nepredložil a súd nezistil žiadne pochybenia v starostlivosti matky.
Matka žije v byte svojej svokry, o dieťa zabezpečuje riadne starostlivosť, chodí s ním na potrebné
preventívne lekárske prehliadky. Súd teda zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka
výživného, matka žiadala určiť výživné 100 Eur od 01.04.2023. Návrh bol podaný 02.05.2023. Súd

nevidel dôvod určovať spätne 1 mesiac výživné, neboli tu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd
teda určil výživné od 01.05.2023 a v prevyšujúcej časti, čo do obdobie od 01.04. do 30.04.2023 návrh
zamietol. Čo sa týka samotnej výšky, súd vychádzal z potrieb maloletej, ktorá je naďalej v starostlivosti
matky, je zdravá a možnosti a schopnosti otca s poukazom na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Súd sa javilo za prijateľné výživné vo výške 70 Eur mesačne s tým, že toto výživné má otec platiť vždy

do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

20. Od 01.05.2023 do 28.02.2026 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 2 380 Eur ( 70 Eur x 34
mesiacov). Tento dlh súd povili otcovi zaplatiť v splátkach po 30 Eur. Aj keď sa samotná výška splátky
javí nízka, súd má zato, že v takejto výške je otec schopný platiť výživné a samotná splátkach spolu

s určeným výživným je pre maloleté dieťa v terajšej situácii dostačujúca. V opačnom prípade by sa otec
mohol dostať do nebezpečenstva trestného stíhania, čo by ani matke, ani maloletej neprospelo. Pokiaľ
nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatným celý dlh naraz.

21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.

(§ 362 ods. 1 CSP)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)