Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200251
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej,
v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., so sídlom 616, 956 07 Veľké Ripňany, IČO: 35 953 624,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r.
o.), so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100552304/2022 zo dňa 22.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č.
101836308/2021 zo dňa 30.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil

podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) úrok
z omeškania v sume 21.069,70 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“)
vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 103748743/2016 zo dňa 17.08.2016 (ďalej len
„prvostupňové podkladové rozhodnutie“) v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

2. Správca dane uviedol, že prvostupňovým podkladovým rozhodnutím bol určený rozdiel v sume

nadmerného odpočtu vo výške 35.116,29 eur, ktorý nebol ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia
uhradený.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 18.11.2021, ktoré bolo následne
doplnené podaním zo dňa 12.01.2022.

4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100552304/2022 zo dňa 22.03.2022

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že
správca dane vydal dňa 17.08.2016 rozhodnutie o určení rozdielu dane, ktorým na základe výsledkov
daňovej kontroly určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 35.116,29 eur,
pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom – rozhodnutie č. 104386849/2016 zodňa 30.11.2016 (ďalej len „odvolacie podkladové rozhodnutie“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07.12.2016. Na podklade uvedeného bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane do 15 dní, t. j. do
22.12.2016. Podľa daňového poriadku je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daň alebo

rozdiel dane nebol zaplatený v stanovenej lehote alebo v stanovenej výške.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca mohol využiť § 57 ods. 1 daňového poriadku – žiadosť o povolenie
odkladu platenia dane, avšak žalobca danú možnosť nevyužil. Keďže tak žalobca nezaplatil daň
v stanovenom termíne, nevyužil možnosť požiadať správcu dane o povolenie platenia dane v splátkach,

správca dane mu vyrubil úrok z omeškania. Žalovaný tak nevyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako
dôvodné.

6. Žalovaný konštatoval, že z dikcie § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplýva, že vyrubenie
úroku z omeškania je obligatórne. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuhradil rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie november 2012 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške, správca dane bol povinný pristúpiť

k vyrubeniu úroku z omeškania.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 06.06.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

8. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Uviedol, že k zastaveniu konania

o preskúmanie zákonnosti podkladových rozhodnutí nedošlo vinou žalobcu, ale pre nečinnosť tretej
osoby, vo vzťahu ku ktorej žalobca už podniká aj právne kroky. Za takejto situácie žalobca považuje za
nespravodlivé, aby bol potrestaný ďalšou sankciou zo strany žalovaného.

9. Žalobca mal za to, že rozhodnutia sú nezákonné, a boli vydané z účelových dôvodov, pretože žalobca

je dlhodobo perzekvovaný zo strany vybraných orgánov verejnej správy ako dôsledok toho, že žalobca
poukazuje na možné ohýbanie zákona zamestnancami žalovaného, na možné páchanie ekonomickej
trestnej činnosti správcu dane. Žalobca ako oznamovateľ vystupuje vo viacerých trestných konaniach,
a práve táto skutočnosť má podľa jeho názoru následok jeho postupnej ekonomickej likvidácie, a to aj
formou vydávania rozhodnutí ukladajúcich žalobcovi rôzne sankcie, pokuty, či vyrubené nedoplatky.

10. Žalobca namietol predčasnosť vydania rozhodnutí, keď tieto majú základ v rozhodnutí zo dňa
03.02.2019 a v rozhodnutí zo dňa 13.03.2020, ktoré boli predmetnom správneho súdneho prieskumu,
žaloba bola zamietnutá, ale žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na
uvedené mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.09.2022, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí
a mal za to, že žalobca neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť
napadnutých rozhodnutí.

12. Žalovaný poukázal na podkladové rozhodnutia, na to, že žalobca vyrubený rozdiel dane neuhradil,

a preto správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie. Žalobca nepožiadal o odklad platenia dane,
a preto správca dane bol povinný vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania. Žalovaný navrhol žalobu
zamietnuť.

13. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov14. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-11S/5/2022.

15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo
veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP

žalobu zamietol.

16. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 25.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

17. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19.Podľa§156ods.1písm.a)daňovéhoporiadku,úrokzomeškaniasprávcadanevyrubípodľaodseku
2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo

v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

20. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane
vyrubil žalobcovi úrok z omeškania, a to z dôvodu nezaplatenia DPH vyrubenej právoplatným

rozhodnutím správcu dane. Správny súd tak zameral správny súdny prieskum na to, či orgány finančnej
správy postupovali v súlade s daňovým poriadkom.

21. Správny súd prvotne poukazuje na to, že vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže
na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti

v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania
omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Možno tak uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z
omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby
trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby
bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje

autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a
slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania (k tomu pozri napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/38/2021 zo dňa 28.02.2023).

22. Z § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí

alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote
alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, príslušný správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku
z omeškania. Ide pritom o uloženie povinnosti sankčnej povahy, ktorej predchádza zo strany daňového
subjektu porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo
v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu. Správca dane tak

pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne (čo vyplýva znenia § 156 ods. 1 písm. a) daňového
poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo
strany daňového subjektu nedošlo k zaplateniu alebo odvedeniu dane alebo rozdielu dane v ustanovenej
lehote alebo výške, vydá rozhodnutie, ktorým za dobu omeškania daňového subjektu so zaplatením/odvedením dane alebo rozdielu dane vyrubí úrok z omeškania. Úrok z omeškania pritom správca dane
v súlade s § 156 ods. 2 veta prvá daňového poriadku vyrubí z dlžnej sumy. V prípade, ak je daň alebo
rozdiel dane určený rozhodnutím správcu dane, je dlžnou sumou na účely vyrubenia úroku z omeškania

suma dane, resp. jej rozdielu určená týmto rozhodnutím.

23. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu
november 2012 bolo vydané odvolacie podkladové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07.12.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Súčasne

bolo nesporné, že žalobca vyrubenú daň nezaplatil, a teda sa dostal do omeškania. Boli tak nepochybne
naplnené predpoklady, ktoré daňový poriadok v § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku predpokladá,
aby mohol správca dane pristúpiť k vyrubeniu úroku z omeškania.

24. V prípade, ak žalobca namietol podkladové rozhodnutia, tu je potrebné uviesť, že podkladové
rozhodnutia nie sú predmetnom správneho súdneho prieskumu v predmetnom súdnom konaní, a preto

na ne správny súd nazerá ako na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré tvoria zákonný podklad
pre vyrubenie úrokov z omeškania. Ak žalobca poukázal na to, že (i) dlhodobo poukazuje na možné
ohýbanie práva zamestnancami správcu dane, (ii) poukazuje na možné páchanie ekonomickej trestnej
činnosti zo strany správcu dane a že (iii) žalobca vystupuje v rámci viacerých trestných konaní, tak tu
správny súd uvádza, že tieto námietky nie sú objektívne schopné spochybniť závery orgánov finančnej

správy. Jedná sa o všeobecné, relevantnými dôkazmi nepodporené tvrdenia, ktoré nemajú žiaden
konkrétny súvis s prejednávanou vecou.

25. Ak žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, tak tu správny súd
uvádza,žežalobcaodkázalnazjavnenesúvisiacerozhodnutia–prvostupňovérozhodnutieanapadnuté

rozhodnutie bolo vydané na podklade rozhodnutia správcu dane č. 103748743/2016 zo dňa 17.08.2016
a rozhodnutia žalovaného č. 104386849/2016 zo dňa 30.11.2016, pričom žalobca odkazoval na
rozhodnutia z roku 2019 a 2020. Nie je tak zrejmé, na aké rozhodnutia žalobca v žalobe odkazoval.

26. K námietke žalobcu, ktorý uviedol, že považuje za nespravodlivé, ak k zastaveniu konania o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom napadnutých rozhodnutí, nedošlo vinou
žalobcu, ale tretej osoby, a bol za to sankcionovaný, správny súd uvádza, že mu nie je zrejmé, k
čomu daná námietka smeruje. Žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal, aké konanie bolo
zastavené, kto je uvádzanou treťou osobou a aký súvis majú dané skutočnosti na predmetné súdne
konanie.

27. Správny súd ďalej posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z
vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú
z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru,

že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd
dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).