Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200388
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O. F., narodený XX. S. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. V. XXX,
právne zastúpený: JUDr. Martina Šišková Kočíková, advokátka, so sídlom Kapitulská 26, Trnava, proti
žalovanému:OkresnýúradTrenčín,odboropravnýchprostriedkov,sosídlomHviezdoslavova3,Trenčín,
za účasti: 1. K. F., narodená XX. F. XXXX, trvale bytom N. N. XX/XX, XXX XX D., 2. O. Š., narodená X.
A. XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX T., 3. N. K., narodený X. K. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX
XX A. R. C., 4. Š. K., narodený XX. K. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX A. R. C., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-14/2022 zo dňa 10. októbra 2022, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. TN-11S/109/2022-142 zo
dňa 19. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na?kasačnom súde voči žalovanému v?rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TN-11S/109/2022-142

zo dňa 19. septembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil
rozhodnutie žalovaného č. Xo 14/2022 zo dňa 10. októbra 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“)
a rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.
X 13/2020 zo dňa 17. júna 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 59a ods. 1 zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“), že ruší zápis
záznamu Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru sp. zn. Z 784/2016 (ďalej taktiež „záznam“ alebo
„zápis záznamu“) v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. a údaje v liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie D. opravuje takto: v časti A listu vlastníctva č. XXXX sa vymazáva zápis stavby
- stavba súpisné č. XXX, postavenej na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX/X (ďalej taktiež
„stavba“), v časti B listu vlastníctva č. XXXX sa vymazáva pri spoluvlastníkovi č. 1 a spoluvlastníkovi č. 2

titul nadobudnutia - „Oznámenie o určení súpisného čísla č. 75/16 zo dňa 14.3.2016 - Z 784/16. - 77/16“,
Kolaudačné rozhodnutie č. ŽP - 11725/2001 - FX 11 - A/10 zo dňa 18.7.2001 - Z 1935/01 - 74/01“ (ďalej
taktiež „oznámenie o určení súpisného čísla“).3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán dôvodil, že (i) sa v konaní
preukázalo, že zápis záznamu bol vykonaný v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z. z., ako aj s §
31 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa

vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“), pretože v oznámení obce absentoval údaj o stavebníkovi stavby;
(ii) ďalej dôvodil, že oznámenie obce z dôvodu absencie tohto údaja nebolo listinou spôsobilou na
zápis do katastra nehnuteľností; (iii) konštatoval, že z oznámenia obce o určení súpisného čísla pre

stavby postavené pred rokom 1976 sa zapíše ako vlastník stavby jej stavebník; (iv) ďalej uviedol, že je
oprávnený opravovať chyby v katastrálnom operáte aj nad rámec návrhu na opravu chýb v katastrálnom
operáte, keďže podľa právnej úpravy správneho konania nie je viazaný návrhom; (v) poukázal na to, že
záznamové konanie sp. zn. Z 784/2016 bolo procesne ukončené vykonaním záznamu, a teda nebolo
možné uvažovať o jeho prerušení; (vi) na záver prvostupňový správny orgán konštatoval, že zápis
nespôsobilej listiny je možné zrušiť iba ako celok, a teda nie je možné zrušiť iba zápis súpisného čísla.

4. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dôvodil, že (i) v konaní nezistil žiadne pochybenia prvostupňového správneho orgánu, na základe
ktorých by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec opätovne vrátiť prvostupňovému
správnemu orgánu na nové konanie; (ii) uviedol, že sa s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového

správneho orgánu stotožnil a nezákonnosť zápisu záznamu sp. zn. Z 784/2016 považoval za
jednoznačne preukázanú; (iii) ďalej poukázal na to, že vykonanie opravy údajov, ktorou je výmaz
nezákonného vykonaného zápisu sp. zn. Z 784/2016, umožňuje prvostupňovému správnemu orgánu
ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/1995 Z. z.; (iv) konštatoval, že zápis záznamovej listiny
sp. zn. Z 748/2016 bol vykonaný v rozpore s § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. a § 31 ods. 1

vyhlášky č. 461/2009 Z. z.; (v) uviedol, že nespôsobilosť listiny sp. zn. Z 784/2016 bola daná z dôvodu
absencie údajov o stavebníkovi stavby a že oznámenie o udelení súpisného čísla v prípade stavieb
postavených pred rokom 1976 nie je listinou, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti; (vi)
ďalej dôvodil, že vlastníctvo k stavbe vzniklo vytvorením nehnuteľnej veci - stavby, a preto pokiaľ obec
uvedie v oznámení údaj o stavebníkovi, je možné takúto stavbu do katastra nehnuteľností zapísať ako

vlastníctvo stavebníka; (vii) uviedol taktiež, že v roku 2016 bolo možné vykonať zápis stavby postavenej
pred rokom 1976 na základe oznámenia obce iba v súlade s § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorá
ustanovovala, že údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie
nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976, sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia
obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom; (viii)

k tvrdeniu žalobcu, že zrušením zápisu záznamovej listiny sp. zn. Z 784/2016 došlo k porušeniu jeho
ústavou garantovaného vlastníckeho práva, žalovaný uviedol, že neeviduje v katastrálnom operáte
žiadnu spôsobilú listinu, ktorá by preukazovala vlastnícke právo žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti
(stavbe);(ix)vzáverezdôraznil,žesprávneorgányniesúvkonanípodľa§59anasl.zákonač.162/1995
Z. z. viazané návrhom na opravu chyby a zisťujú existenciu chyby v katastrálnom operáte aj nad rozsah

návrhu; (x) konštatoval, že v súlade so zásadou materiálnej pravdy zisťuje správny orgán úplný skutkový
a právny stav aj nad rozsah návrhu a jeho rozhodnutie nie je limitované rozsahom opravy uvedeným
v návrhu.
5. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd tak,
ako je uvedené v bode 1 vyššie.

6. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh správneho, ako aj súdneho konania a aplikovateľné právne
predpisy, napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) v úvode konštatoval, že prvostupňový správny orgán
síce vykonal vo veci rozsiahle a na účely predmetu katastrálneho konania orientované dokazovanie,
avšak pri vydaní rozhodnutia vychádzal tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný z nesprávneho
právneho posúdenia veci; (ii) správny súd ďalej dôvodil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom

operáte je konaním, v ktorom je možné odstraňovať výlučne chyby v zmysle § 59 zákona č. 162/1995
Z. z., t.j. konanie o oprave chyby je konaním, v ktorom správny orgán opravuje chybné údaje katastra,
ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných
osôb na základe chybných podkladov; (iii) uviedol, že oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra
na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby; (iv) zdôraznil však, že pod

chybami v katastrálnom operáte sa rozumie evidovanie nesprávnych údajov alebo chybné zobrazenie
v katastri nehnuteľností spôsobené formálnou chybou, ktorá vyplýva buď z vlastnej činnosti správneho
orgánu, resp. jeho predchodcom alebo z konania iných osôb; (v) vychádzajúc z uvedeného správny
súd judikoval, že „Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je osobitným druhom správnehokonania a má nesporový charakter. Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže teda v rámci konania
o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Ak sa vyskytne spor
týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor sa môže vyriešiť len cestou

súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva.
Vzhľadom na túto skutočnosť je často v aplikačnej praxi pomerne náročné určiť, či je ešte okresný úrad,
katastrálny odbor oprávnený vykonať opravu chyby, alebo už takéto oprávnenie nemá. Aby okresný
úrad, katastrálny odbor nemal právomoc opraviť chybu v katastrálnom operáte, spor o existenciu či
neexistenciu určitého práva musí objektívne existovať - samotné nepodložené namietanie spornosti

(ne)existencie určitého práva k nehnuteľnosti zo strany jedného z dotknutých subjektov v rámci konania
o oprave chyby však nevylučuje právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru meritórne rozhodnúť
vo veci opravy chyby.“ (bod 114 napadnutého rozsudku); (vi) ďalej v tejto súvislosti dôvodil, že v
prejednávanej veci absentuje nesporová povaha opravy chyby v katastrálnom operáte, pričom však
rozhodnutie vydané podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. nemôže zasahovať do sféry hmotnoprávnych
oprávnení a povinností účastníkov konania; (vii) konštatoval preto, že „Riešenie otázky vlastníckeho

práva k spornej nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorej ďalšia účastníčka konania v rade 1/ tvrdí, že jej
vlastníkom je jej nebohý otec prostredníctvom inštitútu opravy chýb v katastrálnom operáte podľa § 59
Katastrálneho zákona nie je možné, ak navrhovaná oprava nie je založená iba na zjavnom rozpore
zápisu s príslušnou listinou. Orgán verejnej správy síce tvrdí, že listinu na podklade ktorej bol vykonaný
záznam sp. zn. Z 748/2016, teda oznámenie o určení súpisného čísla vyhodnotil ako nezákonnú z

dôvodu, že v nej nebolo uvedené kto je stavebníkom dotknutej nehnuteľnosti, avšak na strane druhej je z
oznámenia o pridelení súpisného čísla zjavné, že za vlastníkov tejto stavby sú označení žalobca a ďalšia
účastníčka konania v rade 1/, pričom tento právny stav bol až do času po rozvode manželstva vyššie
uvedených osôb tolerovaný ako právne správny. V čase vykonania záznamu nebolo medzi dotknutými
subjektami sporné kto je stavebníkom a kto vlastníkom vyššie uvedenej stavby.“ (bod 116 napadnutého

rozsudku); (viii) správny súd preto uzavrel, že správny orgán v konaní o oprave chýb v katastrálnom
operátepostupujepodľaustanovení§59nasl.zákonač.162/1995Z.z.,pričompriposudzovaníprihliada
na všetky skutočnosti s tým súvisiace, čo sa v prejednávanej veci neudialo, keďže správny orgán
neprihliadol na sporný charakter vlastníckych práv žalobcu a ďalšej účastníčky konania.
7. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP; keďže bol žalobca v konaní

úspešný, správny súd mu voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Správny súd zároveň nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, keďže im správnym
súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa

domáhal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu
súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že správnu
žalobu zamieta. Dôvod kasačnej sťažnosti žalovaný v úvode kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na
(i) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a (ii) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
9. Žalovaný odôvodnil kasačnú sťažnosť tým, že uviedol, že (i) súhlasí so záverom správneho súdu o
tom, že konanie o oprave chyby má nesporový charakter; zdôraznil však, že vždy je potrebné zisťovať

existenciu objektívneho sporu; (ii) upozornil na skutočnosť, že nie každý nesúhlas s opravou údajov je
možné označiť ako spor; v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že kvalifikovaný spor o vecné právo
charakterizuje existencia dvoch protichodných právne relevantných listín; samotný nesúhlas dotknutého
účastníka konania s opravou údajov nie je možné kvalifikovať ako spor; (iii) následne konštatoval, že
správny súd bližšie nezdôvodnil, prečo dospel k záveru, že uvedený spor je naozaj kvalifikovaný a

vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu o oprave chyby objektívny; namietal, že správny súd neuviedol,
ako výsledok napadnutého konania zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov účastníkov konania; (iv)
dôvodil, že má za to, že ak je možné opraviť údaje z dôvodu jeho rozporu so zapísanou spôsobilou
listinou, je nevyhnutne možné opraviť aj údaj zapísaný na základe zjavne nespôsobilej listiny; (v)
následne namietal nesprávnosť právnej úvahy správneho súdu obsiahnutej v bode 116 napadnutého

rozsudku, tvrdiac, že táto je rozporná s ustanovením § 34 ods. 1 a § 36 zákona č. 162/1995 Z. z.,
ako aj s princípmi konania o oprave chyby podľa § 59 citovaného zákona; (vi) vyjadril nesúhlas so
záverom správneho súdu, že v predmetnej veci zisťovanie súladu zapísaných údajov v katastri so
skutočným stavom nesie v sebe spornú povahu, ktorá je neoddeliteľne spojená s rozhodovaním súduv civilnom konaní; (vii) zdôraznil, že opravu zápisu nespôsobilej listiny, ktorá bola omylom zapísaná do
katastrálneho operátu nie je možné podmieňovať skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania existuje
subjektívny skôr o vlastníctvo; akcentoval skutočnosť, že objektívna spornosť v konaní o oprave chyby

je chápaná iba v rámci katastrálneho operátu, a to medzi skôr zapísanými listinami a neskoršie zapísaný
listinami; (viii) podľa jeho názoru správne orgány na úseku katastra nemôžu konštatovať spornosť
z dôvodu existencie nejakej inej listiny, ktorá nebola nikdy do katastrálneho operátu zapísaná alebo
na základe právnej skutočnosti, ktorá nebola osvedčená a zapísaná do katastrálneho operátu; (ix)
následne uviedol, že mu nie je jasné, prečo správny súd akceptuje opravy údajov v prípadoch, ak je

oprava založená iba na zjavnom rozpore zápisu s príslušnou listinou; (x) akcentoval skutočnosť, že
oznámenie obce o určení súpisného čísla k stavbe postavenej pred rokom 1976, v ktorom obec neuvedie
stavebníka,niejelistinouspôsobilounazápisdokatastrálnehooperátu;(xi)uviedol,žeotázkaexistencie
chyby v katastrálnom operáte nebola v napadnutom administratívnom konaní medzi účastníkmi konania
sporná a bola jednoznačne preukázaná; (xii) dôvodil, že navrhovanej oprave nebráni ani následný zápis
zmeny vlastníckeho práva; (xiii) podľa jeho názoru v prejednávanej veci žiadny zápis ďalšej skutočnosti

neexistuje, a teda sú splnené podmienky na opravu chyby; (xiv) ďalej dôvodil, že podľa jeho názoru
ponechanie nezákonného zápisu sa javí ako rozhodovanie v spore, pretože sa jednoznačne straní
žalobcovi, ktorý zostane ako zapísaný spoluvlastník, napriek tomu, že v katastrálnom operáte neexistuje
žiadna listina, ktorá by jeho vlastníctvo potvrdzovala; (xv) následne uviedol, že pokiaľ je zrejmé, že
stavbu nepostavil žalobca ani K. F., je potrebné evidovať vlastníctvo v prospech žalobcu a K. F.E.

na základe iného právneho titulu; (xvi) následne zdôraznil, že v katastri nehnuteľností nemôže byť
evidované vlastnícke právo osôb, na základe „hocijakých“ listín iba preto, že o to tieto osoby žiadajú a
nemajú medzi sebou spor o tom, kto je vlastník; (xvii) dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm.
f) SSP vzhliadol v tom, že sa správny súd nevysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré si uplatnil vo
vyjadrení k správnej žalobe žalobcu vo vzťahu k sporovému charakteru opravy; (xviii) v závere uviedol,

že správny súd uložil žalovanému povinnosť opätovne rozhodnúť, pričom však vo výroku napadnutého
rozsudku vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu.
10. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadrili ďalší účastníci 1, 2 a 3, a to podaním zo dňa
20. februára 2025, v ktorom uviedli, že trvajú na tom, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného
je spravodlivé. Uviedli, že pred súdom prvej inštancie nebol daný dôvod na iné rozhodnutie, než

rozsudok, ktorým súd žalobu zamietne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považovali za zmätočné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia a z nesprávne vyhodnoteného dôkazného stavu.
Poukázali na podania právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1 v administratívnom konaní. Zdôraznili,
že zápis záznamom vykonaný v roku 2016 bol nezákonný. V závere uviedli, že žalobca nikdy nebol
vlastníkom stavby, a teda opravou chyby v katastri nemohlo dôjsť k zásahu do jeho vlastníckeho či iného

práva.
11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 8. marca 2025, v ktorom uviedol,
že žalovaný v kasačnej sťažnosti len reprodukuje vyjadrenie K.G. F.V.. Zdôraznil, že táto po rozvode
manželstva začala robiť všetko pre to, aby žalobcu pripravila o akýkoľvek majetok, čomu jej mal pomôcť
aj „kataster“. Uviedol, že podľa jeho názoru správny súd rozhodol správne. V súvislosti so stavbou

uviedol, že táto bola kompletne vybudovaná v roku 2016 a aj keď tam predtým bola z dreva doslova
„zbúchanábúda“,taktábolacelározobratáabolapostavenánanovoztehálbudova,ktorábolaohlásená
a schválená stavebným úradom. Spochybnil tvrdenie ďalšieho účastníka 1, že túto stavbu postavil jej
otec a dedo, keďže išlo len o drevenú búdu, ktorá bola spojená len klincami a bola tam provizórna
strecha. Zdôraznil skutočnosť, že z predložených dokladov v roku 2016 bolo jasné a zrozumiteľné, kto

bol stavebníkom a bol predložený doklad o pridelení súpisného čísla a kolaudačné rozhodnutie.
12. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 23. apríla
2025.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z
toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas

[§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 25. februára 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len
„vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).
17. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, záznam je úkon
okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k

nehnuteľnostiam.
18. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k
nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv,

zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku
obcealebosprávymajetkuvyššiehoúzemnéhocelkusadokatastrazapisujúzáznamom,atonazáklade
verejnýchlistínainýchlistín.Záznamomsazapisujeizmenaporadiazáložnýchprávzdohodyzáložných
veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
19. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, okresný úrad posúdi,

či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých
nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
20. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je verejná listina
alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
21. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, konanie o oprave

chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou
činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných
podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o
oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.
22. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, okresný

úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu
do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.
23.Podľa§59aods.2zákonač.162/1995Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase,akniesúpodmienky
na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne
alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby.

24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
25. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,

výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 7 vyššie.

27. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že ruší zápis záznamu,
konkrétne údaje v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. opravuje tak, že (i) v časti A
listu vlastníctva vymazáva zápis stavby a (ii) v časti B listu sa vymazáva pri spoluvlastníkovi č. 1a spoluvlastníkovi č. 2 titul nadobudnutia stavby. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o
odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že jeho odvolanie zamietol.
28. Podstatou rozhodnutí správnych orgánov bola teda zmena zápisov údajov v katastri nehnuteľnosti,

pričom (i) pred ich rozhodnutím bola v časti A listu vlastníctva č. XXXX zapísaná stavba súpisné č. XXX,
postavená na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX/X a jedným z jej zapísaných spoluvlastníkov
bol žalobca a (ii) po/na základe rozhodnutí správnych orgánov bol zápis stavby vymazaný, rovnako
ako (spolu)vlastníctvo žalobcu k nej. V priebehu konania pritom nebolo sporným, že stavba v čase
rozhodovania správnych orgánov existovala, bola skolaudovaná, pričom k jej zápisu došlo na základe

oznámenia o určení súpisného čísla č. 75/16 zo dňa 14. marca 2016. Rovnako tak v konaní „nebola
spornou existencia sporu“ žalobcu a ďalšieho účastníka 1, ktorý spor sa týkal tvrdení strán o vlastníckych
vzťahoch k stavbe a jej podstate. Rozhodnutia správnych orgánov (prvostupňové rozhodnutie v spojení
s preskúmavaným rozhodnutím) uvedený „spor fakticky vyriešili“ v neprospech jedného z účastníkov
sporu tak, že „opravou chyby“ došlo k výmazu zápisu o jeho spoluvlastníckom práve.
29. Naopak „sporným“ bol charakter vyššie opísaného sporu. Žalovaný, poukazujúc na ním selektovanú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), dôvodil, že „ ... otázku
„spornosti“ je vždy potrebné skúmať individuálne a je potrebné konštatovať objektívny spor o vlastnícke
právo. Objektívna spornosť v konaní o oprave chyby je podľa sťažovateľa chápaná iba v rámci
katastrálneho operátu ...“. Žalovaný vo svojej kasačnej sťažnosti svoju polemiku s právnym názorom
správneho súdu zavŕšil úvahou, že „ ... s vymedzením definície spornosti ako procesného postoja

nesúhlasí a naopak za spornosť nepovažuje nepodložené namietanie spornosti v konaní.“.
30. V súvislosti s vyššie uvedenou mylnou interpretáciou ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. zo strany
žalovaného kasačný súd v prvom rade poukazuje na (i) čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) - „V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.“; (ii) čl. 142
ods. 1 ústavy - „Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.“; (iii) čl. 143 ods. 1 ústavy - „Sústavu súdov tvoria Najvyšší
súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.“ a v neposlednom
rade (iv) čl. 2 ods. 2 ústavy - „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“.

31. Účelom a zmyslom sumarizácie obsiahnutej v predchádzajúcom bode je poukázať na ústavnoprávne
zakotvenie a rámec vedúci k záveru, že práve nesporový charakter je jednou zo základných čŕt konania
o oprave chyby. Nie je úlohou (a rozhodne nie právomocou) správneho orgánu po/súdiť (si), či vo veci ide
o spor relevantný alebo nie, pokiaľ má byť výsledkom jeho rozhodovacej činnosti „oprava“ spočívajúca
v zmene osoby vlastníka nehnuteľnosti.

32. Nad rámec uvedeného kasačný súd poukazuje na rozsiahlu a ustálenú judikatúru najvyššieho súdu,
resp. najvyššieho správneho súdu reflektujúcu vyššie opísaný princíp: (i) „Za účelom opravy chýb v
katastrálnom operáte zákonodarca v § 59 katastrálneho zákona upravuje inštitút, ktorý ako osobitný
druh katastrálneho konania slúži na odstraňovanie chýb v katastri zaznamenaných a zistených a to
najmä za účelom zabezpečenia súladu medzi skutkovým a právnym stavom v katastri zapísanom,

čo nepochybne speje k posilňovaniu právnej istoty. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv.
materiálnu publicitu katastra) možno vyvrátiť preukázaním opaku práve v konaní o oprave chyby,
kedy v nespornom prípade dôjde k jej odstráneniu na základe rozhodnutia správneho orgánu podľa
ust. § 59 katastrálneho zákona, buď z vlastného podnetu správneho orgánu, alebo na návrh alebo
v prípade veci spornej na návrh rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti podľa ust. § 137

písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (predtým ust. § 80 písm. c/ O.s.p.). Opravu
chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie zmieneného ustanovenia možno vykonať za predpokladu,
že sa jedná o vec nespornú tj. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou
nadväznou do katastra už zapísanou zmenou. Zmyslom vykonania opravy v katastrálnom operáte je
teda dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi, bez toho aby táto okolnosť mohla

viesť k založeniu, zmene, či pozbaveniu vlastníckeho, či iného práva k nehnuteľnosti. Konaním o oprave
chyby preto zásadne nemožno riešiť spory o zmenu hraníc pozemkov, o existenciu a obsah vlastníckeho
práva, či iného práva k nehnuteľnostiam. Je tomu tak preto lebo opravou chyby v katastrálnom operáte
nemôžu byť zmenené, či novo založené právne vzťahy k nehnuteľnostiam evidovaným v KN, pretože
dochádza iba k nahradeniu chybného údaja, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu, údajom správnym

teda údajom, ktorý je v súlade so skutočnosťou.“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/74/2015
z 30. novembra 2016; pozri taktiež rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžrk/10/2017 z 23. januára
2019); (ii) „Nesporový charakter je jednou zo základných čŕt konania o oprave chyby. Ako zdôraznil aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí (obdobne aj rozsudok Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžrk/10/2017, zo dňa 23. januára 2019), jedným z predpokladov
vykonania opravy je, aby dotknuté strany takúto opravu nespochybňovali. Z administratívneho spisu je
však zrejmé, že v prejednávanom prípade o nespornú vec nejde. Žalobkyňa sa pred zápisom záložného

práva na jej list vlastníctva bránila už v konaní pred prvostupňovým orgánom, a to listom zo dňa ...“.
(rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžrk/1/2021 z 30. januára 2023); (iii) „ ... Všetky údaje
o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že nezodpovedajú
súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v
katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať

iné právo a vyžadujú preto zmenu zápisu v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou
zápisupostupompodľa§59katastrálnehozákona.“(rozsudoknajvyššiehosúdusp.zn.6Sžo/126/2008);
(iv) „Zároveň absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať
o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je. Odstránenie
právnej spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých vlastníkov je možné dosiahnuť
len právoplatným rozsudkom príslušného súdu v uvedenej veci.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

10Sžrk/1/2018); (v) „...Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie
patrí do výlučnej právomoci súdu... Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného
vlastníka.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/57/2011; pozri taktiež rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 1Sžo/93/2009) alebo (vi) „Kasačný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou orgánov verejnej
správy a krajského súdu (a sekundárne aj s argumentáciou ďalšieho účastníka konania) v tom zmysle,

že oprava chyby v katastrálnom operáte (podľa § 59 katastrálneho zákona) slúži na korekcie formálnej
povahy, t.j. na opravu takých chýb a nedostatkov v katastrálnom operáte, ktorými sa materiálne
nevstupuje do vlastníckych práv ...“.
33. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov (obsahu kasačnej sťažnosti) vo vzťahu k?
napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a
relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa
k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti preto kasačný súd konštatuje, že správny súd v

napadnutom rozsudku vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom
dospel k správnym a nepochybným záverom a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie
ktorej by zostalo na kasačnom súde. Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší
správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

35. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP
zamietol.
36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP.
37. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.