Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/52/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200369
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1226200369.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – D. E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. F. XXX, toho času bytom G. H. XX/X, I., a otec – J. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

K. XXX, L., zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát so sídlom Stará Vajnorská 90, Bratislava,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 37P/16/2026-27 zo dňa 06. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia,výrokomII.rozhodolovrátenísúdnehopoplatkuvsume25,-eurotcovi,ktorýmubudevrátený
do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s. a výrokom III. žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods.

1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 330 ods. 1 a § 331 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne tým, že dňa 02.02.2026 bol súdu prvej inštancie
doručený návrh otca, v ktorom sa domáhal zapretia otcovstva voči maloletému dieťaťu a nariadenia
neodkladného opatrenia. Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 37Pc/6/2026-22 zo dňa 03.02.2026
vylúčil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Predmetným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec domáhal, aby súd zakázal matke vycestovať s maloletým

dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky, a to až do právoplatného skončenia konania o zapretie
otcovstva k maloletému dieťaťu vedeného na Mestskom súde Bratislava II. Zároveň žiadal zákaz opustiť
územie Slovenskej republiky maloletým v sprievode jeho matky a zákaz opustiť územie Slovenskej
republiky matke zapísať do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru
SRdo3dnípoprávoplatnostiuzneseniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia.Otecsúčasnealternatívne
navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal matke vycestovať s maloletým

dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca, a to až do
právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu vedeného na Mestskom
súde Bratislava II. Taktiež žiadal zapísať zákaz opustiť územie Slovenskej republiky maloletým dieťaťom
v sprievode jeho matky a zákaz opustiť územie Slovenskej republiky matke do evidencie Úradu
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR do 3 dní po právoplatnosti uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a jeho

prílohami, ako aj s celou spisovou dokumentáciou k maloletému dieťaťu a po dôkladnom vyhodnotení
a zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemácharakter neodkladnosti. Zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu vyplýva, že obava otca z možného
vycestovania matky s maloletým dieťaťom do Vietnamskej socialistickej republiky (ďalej aj „Vietnam“)
je založená najmä na údajných tvrdeniach členov vietnamskej komunity a na predpokladoch otca o

možnom budúcom konaní matky. Uvedené skutočnosti však neboli podložené konkrétnymi dôkazmi,
ktoré by preukazovali bezprostrednú hrozbu takéhoto konania. Z návrhu zároveň vyplýva, že otec
pripúšťa možnosť, že v konaní vo veci samej by mohlo byť znaleckým dokazovaním preukázané, že nie
je biologickým otcom maloletého dieťaťa, pričom v takom prípade by s konaním matky bol uzrozumený.
Súčasne však poukazuje na skutočnosť, že matke neudelil písomný súhlas s vycestovaním alebo

odsťahovaním sa s maloletým dieťaťom do zahraničia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
maloleté dieťa je na základe právoplatného rozsudku zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom
styk otca s maloletým dieťaťom nie je upravený. Zo spisového materiálu vyplýva, že rodičia spolu
komunikujú a sú si navzájom vedomí svojich práv a povinností v otázkach starostlivosti o maloleté dieťa
ako aj nesúhlasu otca s vycestovaním maloletého dieťaťa do Vietnamu. Z predloženej komunikácie
medzi účastníkmi konania vyplýva, že matka uviedla úvahy o možnom odchode zo Slovenskej republiky,

pričom tieto úvahy boli spojené s jej pobytovým statusom. Samotné údajné vyjadrenia matky však
nepreukazujú existenciu konkrétneho a bezprostredného zámeru vycestovať s maloletým dieťaťom
bez súhlasu otca. Podľa súdu prvej inštancie život, zdravie a priaznivý vývin maloletého dieťaťa sú
v súčasnosti zabezpečené v nevyhnutnej miere až do rozhodnutia vo veci samej v konaní o zapretie
otcovstva, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 37Pc/6/2026.

3. O vrátení súdneho poplatku otcovi rozhodol súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 1 z. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

4. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného

mimisporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa
prostredníctvom splnomocneného zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného

sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

6. Uviedol, že v návrhu upozorňoval na zánik zákonných dôvodov, ktoré oprávňovali matku zotrvať
na území Slovenskej republiky. Matka je občiankou Vietnamskej socialistickej republiky a maloleté
dieťa občanom Slovenskej republiky i Vietnamskej socialisticky republiky. V návrhu žiadal, aby do

času právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva (správne malo byť „konania o zapretie
otcovstva“ – pozn. odvolacieho súdu) bolo neodkladným opatrením zakázané matke a maloletému
dieťaťu opustiť územie Slovenskej republiky. V návrhu taktiež poukázal na svoje slovenské štátne
občianstvo a uviedol, že nie je občanom Vietnamskej socialistickej republiky. Otec mal za to, že ak matka
odcestuje aj s maloletým dieťaťom do Vietnamu, tak sa jednak zmarí účel konania o zapretie otcovstva

k maloletému dieťaťu a zároveň sa zmarí i jeho právo ako otca na výkon rodičovských práv a povinností
voči maloletému dieťaťu, ak by sa ukázalo, že je otcom maloletého dieťaťa. Matke nikdy neudelil súhlas
na vycestovanie s maloletým dieťaťom zo Slovenskej republiky. Nesúhlasil s tvrdením prvoinštančného
súdu o nedostatočných dôvodoch pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bolo predvídateľné, že matka
odcestuje aj s maloletým dieťaťom, ktoré má rozsudkom slovenského súdu zverené do jej osobnej

starostlivosti,doVietnamu,keďžezanikliprávnedôvody,prektorébymohlazotrvaťnaúzemíSlovenskej
republiky. Otec poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o prešetrení
pobytu matky a maloletého dieťaťa na adrese H. XX/X, I., z ktorej vyplýva, že matka približne dňa
14.02.2026 opustila spolu s maloletým dieťaťom Slovenskú republiku a odišla do Vietnamu. Ako
dôvod odchodu vrátnikovi ubytovne uviedla, že jej skončilo povolenie na pobyt. Tvrdenia uvedené

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak ukázali ako opodstatnené. Podľa otca súd prvej
inštancie hrubým spôsobom podcenil situáciu, keď k jeho návrhu pristúpil formalisticky, pričom dokonca
v opise zisteného skutkového stavu uvádza skutočnosti, ktoré z ničoho nevyplývajú. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia postačovalo, že matka nie je občiankou Slovenskej republiky a na území
Slovenskej republiky jej skončilo povolenie na pobyt. Otec v neposlednom rade uviedol, že podané

odvolanie nevráti matku s maloletým dieťaťom späť na územie Slovenskej republiky, avšak na jeho
základe žiada o preskúmanie postupu súdu prvej inštancie za účelom predchádzania medzinárodným
únosom maloletých detí v obdobných prípadoch.7. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu, prípadne, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)

Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otec sa svojim návrhom zo dňa 01.02.2026 domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatného skončenia konania o zapretie

otcovstva uložil matke zákaz vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky,
pričom sa uložený zákaz zapíše do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného
zboru SR. Alternatívne žiadal uložiť matke zákaz vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územie
Slovenskej republiky bez jeho predchádzajúceho súhlasu a zapísať uložený zákaz do evidencie Úradu
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR. Napadnutým uznesením súd prvej

inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V rámci odvolacieho konania
bolo zistené z otcom predloženej správy kolízneho opatrovníka podanej v konaní o zapretie otcovstva
k maloletému dieťaťu zo dňa 18.02.2026, že po vydaní napadnutého prvoinštančného uznesenia matka
okolo dňa 14.02.2026 spolu s maloletým dieťaťom odcestovala do Vietnamu z dôvodu ukončenia jej
povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky.

10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý

bolo nariadené.

12. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

13. Podľa čl. 4. ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

14. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu

súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v dôsledku zmeny skutkových okolností
po jeho vydaní stratilo svoje opodstatnenie, tak ako v danom prípade odpadnutím dôvodu potreby
nariadenia neodkladného opatrenia, keďže matka sa s maloletým dieťaťom už nenachádza na území
Slovenskej republiky. V predloženej veci nemožno priamo aplikovať ustanovenie § 386 Civilného
sporového poriadku o odmietnutí odvolania podaného oneskorene, podaného neoprávnenou osobou,

ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo ktoré nemá náležitosti
podľa § 363 Civilného sporového poriadku.

15. Procesný kódex dáva v citovaných základných princípoch súdu možnosť v prípade, ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona (Civilného sporového

poriadku), ani podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a
účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, aby ju rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon (Civilný sporový poriadok). Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/41/2008 zo dňa29.01.2009uvádza,ževprípade,keďsapririešeníurčitéhoprípadunenájdeanipodobnáprávnanorma,
postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré
platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia

práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona, na jeho ducha. Rovnako aj Ústavný súd SR v
rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 317/09 zo dňa 29.09.2009 konštatuje, že v prípadoch medzery zákona,
ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený,
vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie
práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením

príslušnéhozákona,resp.inéhoprávnehopredpisu(analogialegis),resp.akexistujespoločenskývzťah,
na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris; viď. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/187/2021 zo dňa 29.11.2021).

16. Nakoľko v danom prípade došlo po vydaní napadnutého uznesenia k zmene skutkových okolností
spočívajúcej v tom, že matka spolu s maloletým dieťaťom opustila územie Slovenskej republiky a odišla

doVietnamu,t.j.nastalaskutočnosť,prektorúužrozhodnutieonávrhuotcananariadenieneodkladného
opatrenia stráca opodstatnenie, odpadol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod vecného preskúmania
odvolania otca smerujúceho proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia Civilného sporového poriadku danú procesnú situáciu
neriešia, odvolací súd v preskúmavanej veci využil možnosť upravenú v čl. 4 Základných princípov
tohto procesného kódexu. Je totižto dôvodné v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona (Civilného sporového poriadku), posúdiť ju podľa
tohto ustanovenia alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu

posudzovanej právnej veci, a v prípade ak takého ustanovenia niet, aby súd právnu vec prejednal a
rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Pretože na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré stratilo svoje opodstatnenie v dôsledku podstatnej zmeny skutkového
stavu (vycestovanie matky s maloletým dieťaťom zo Slovenskej republiky), nemožno priamo aplikovať
ustanovenie § 386 Civilného sporového poriadku, odvolací súd v záujme rozumného usporiadania
procesných vzťahov vychádzal z možnosti spravodlivo a racionálne dotvoriť normu na tento konkrétny
prípad, keď pritom vychádzal aj zo skôr platnej a účinnej procesnoprávnej úpravy /ustanovenie § 218

ods. 1 písm. e) z. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku/, a na základe uvedeného v zmysle
článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku odvolanie otca odmietol.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov
tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci

samej o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.
37Pc/6/2026 (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).