Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121202951
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8121202951.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: A. B., miesto

podnikania Česká 263, 664 31 Lelekvice, Česká republika, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK
ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Weberová 2, 080 01 Prešov, IČO: 51 290 901, proti žalovanej:
C. D. E., miesto podnikania Slanská 2493, 080 06 Prešov, IČO: 51 478 871, zastúpenej advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, o
zaplatenie sumy 1.086,50,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 19.4.2021 sa žalobca domáhal, aby súd vydal
európsky platobný rozkaz, ktorým žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 796,50 eura
s príslušenstvom (zákonný úrok z omeškania), ako aj nahradiť trov konania (trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 6.720 Kč a uhradeného súdneho poplatku vo výške 47,79 eura).

2. Žalobca svoj návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu odôvodnil tak, že žalobca uzavrel so
žalovanou dňa 14.9.2020 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru. Hoci bol predmetný
tovar riadne zaslaný a riadne dodaný, žalovaná odmietla tovar prevziať a zaplatiť kúpnu cenu, a to
aj napriek tomu, že sa tak zaviazala uzatvorením kúpnej zmluvy. Na základe objednávky bola okrem
iného, vystavená faktúra č. 05/2021 sa sumu vo výške 590 eur so splatnosťou k 28.2.22021. Podľa tretej
časti kúpnej zmluvy (zmluvná pokuta) konaním žalovanej vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu

vo výške 35 % z kúpnej ceny objednaného. Zmluvná pokuta sa stala splatnou doručením predžalobnej
výzvy (19.3.2021). Zmluvná pokuta tak robí (35 % z neuhradenej sumy 590 eur) sumu vo výške 206,50
eura. Žalovaná z dlžnej čiastky vzniknutej z titulu kúpnej ceny vo výške 590 eur a zmluvné pokuty vo
výške 206,5 eura neuhradila do dnešného ničoho, a to aj napriek tomu, že bola vyzvaná predžalobnou
výzvou dňa 9.3.2021. Na túto predžalobnú výzvu nijako nereagovala, a tak zostalo žalobcovi nič iné
ako sa domôcť svojho práva prostredníctvom orgánu súdnej moci. Oproti uhradeniu dlžnej sumy bude
umožnené žalovanej si vyzdvihnúť predmet kúpy (svadobné šaty).

3. Okresný súd Prešov vydal dňa 7.12.2021 európsky platobný rozkaz pod č. k. 21Cb/58/2021-21,
ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 796,50 eura s príslušenstvom. Voči tomuto
vydanému európskemu platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor.4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.2.2022 k odporu žalovanej uviedol, že s ohľadom na to, že
žalovaná neuviedla žiadne dôvody pre podanie odporu (iba samotný odpor), tak sa žalobca nemôže

dostatočne v predmetnej veci vyjadriť. Žalobca teda naďalej trvá na svojom nároku na uhradenie
celej dlžnej sumy s príslušenstvom. Žalobca už všetky rozhodné skutočnosti uviedol v návrhu na
vydanie európskeho platobného rozkazu a tieto skutočnosti podložil príslušnými dôkazmi, ktoré úplne
osvedčujú jeho právny nárok na zaplatenie celej dlžnej čiastky. Žalovaná doposiaľ nárok žalobcu nijako
nerozporovala, ani neuviedla žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že vymáhaný nárok žalobcu

neexistuje. S ohľadom na uvedené, žalobca trvá na svojom nároku uvedenom v návrhu na vydanie
európskeho platobného rozkazu.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 8.11.2021, okrem iného uviedla, že žalobca v rámci podaného
návrhu uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 14.9.2020 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie
tovaru, pričom tento tovar bol riadne zaslaný a dodaný. Žalovaná poukazuje na to, že predmetný tovar

jej riadne dodaný nebol o čom svedčí v prvom rade vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý následne v
rámci svojho návrhu sám uviedol, že žalovaná tovar odmietla prevziať. Z uvedeného teda nepochybne
vyplýva, že tento tovar dodaný nebol a žalovaná týmto tovarom nedisponuje. Podľa § 349 ods. 3
Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníku platí, že: „Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ
nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od

zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.“
Obchodný zákonník upravuje fixné zmluvy v ustanovení § 349 ods. 3, podľa ktorého ak z obsahu zmluvy
vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky
odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá
na plnení záväzku. Vzhľadom na povahu objednaného tovaru, ktorým boli svadobné šaty, s presným

určením termínu dodania v mesiaci november 2020 a január 2021, možno konštatovať, že nesplnením
záväzku dodania v určenom termíne zo strany žalobcu, došlo v zmysle uvedeného ustanovenia k
odstúpeniu od zmluvy priamo zo zákona. Žalobca objednávku s určeným termínom dodania november
2020 v dohodnutom termíne nezaslal vôbec a následne objednávku s určeným termínom január 2021
zaslal spolu s objednávkou s určeným termínom dodania november 2020, a to s dátumom odoslania z

Českej republiky dňa 29.1.2021 (piatok), a teda doručenie v určenom termíne ani pre druhú objednávku
nemohlo nastať včas, nakoľko najbližší pracovný deň bol pondelok 1.2.2021. Vo vzťahu k uvedenému
má žalovaná za to, že nesplnením záväzku žalobcu, s poukazom na povahu predmetu plnenia, z
ktorého vyplýva, že veriteľ nemal záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastali
účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, nakoľko veriteľ neoznámil pred touto dobou,

že trvá na plnení záväzku, naopak po tomto žalobcu o tejto skutočnosti informoval. V neposlednom
rade žalovaná poukazuje na to, že žalobca sa domáha vydania kúpnej ceny bez toho, aby žalovaná
disponovala predmetom kúpy, čím by podľa žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na
úkor žalovanej. Podľa § 34 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníku platí, že: „Písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich

podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.“ K uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu okrem vyššie
uvedeného žalovaná uviedla, že samotná kúpna zmluva (vo forme objednávky zo dňa 14.9.2020) je
podpísaná inou osobou pri mene vystaviteľa (žalobcu) ako podpis na doručenej faktúre, z čoho žalovaná
vyvodzuje, že ju nepodpísal žalobca. V zmysle uvedeného má žalovaná za to, že samotná kúpna zmluva

(vo forme objednávky zo dňa 14.9.2020) nespĺňa podstatné náležitosti písomnej formy právneho úkonu
a v dôsledku uvedeného nie je možné uplatňovať ustanovenia o zmluvnej pokute. Navyše zmluvná
pokuta vo výške 35 % z celkovej kúpnej ceny v spojitosti so všetkými okolnosťami obchodného vzťahu
je podľa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V zmysle všetkého
vyššie uvedeného žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú

a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2022, ktoré bolo tunajšiemu súdu
doručené dňa 2.11.2022, okrem iného uviedol, že právní nárok žalobce na zaplacení kupní ceny vyplývá
ze smlouvy ze dne 14.9.2020, která splňuje veškeré obligatorní zákonné náležitosti, tudíž je závazek v

celém svém rozsahu platný a oprávněný a strany mají tedy práva na z ní vyplývající, tedy i právo na
zaplacení kupní ceny kupujícím vyplývající mimo jiné i z 409 odst. (1) z. č. 513/1991 Zb. Žalovaná uvádí,
že dle § 349 odst. 3 z. č. 513 / 1991 Zb. vyplývá - li z obsahu smlouvy, že věřitel nemá zájem na splnéní
závazku po době stanovené pro jeho plnéní, nastanou účinky odstoupení od smlouvy počátkem prodlenídlužníka, jestliže věřitel neoznámí před touto dobou, že trvá na plnéní závazku.“ Dané ustanovení je
zcela dispozitivního charakteru a vzhledem k tomu, že z obsahu smlouvy nic takého nevyplývá, tak
není tato námitka předmětná, tudíž se neaplikuje žalovanou uvedené odstoupení od smlouvy. Zcela

nad rámec žalobce uvádí, že navíc je toto tvrzení žalované v logickém rozporu s tvrzením žalované v
jejím podání, kdy na jednu stranu tvrdí, že závazek (smlouva) tedy zanikl odstoupením od smlouvy a na
stranu druhou si ponechala část dodaného zboží (Dodané šaty MC 181334 v cené 70 eur + poštovné
10 eur celkem 80 eur (fa č. 17/2020), které řádné uhradila. Z jakého právního titulu si tedy ponechala
část dodaného zboží - šaty MC 181334? A z jakého titulu si ponechala šaty NC 3122 doručené společné

se šaty MC 181334 viz smlouva v hodnotě 260 eur, které doposud neuhradila? Argumentace žalované
ohledně skutečnosti, že objednávka dorazila až 1.2.2021, je opět irelevantní a nesmyslná. V objednávce
nebyl stanoven přesný termín dodání, ale pouze uveden měsíc, kdy bude mít prodávající objednané
zboží k dispozici (sám prodávající-žalobce totižtoto zboží objednává od 3 subjektů - což žalovaná opět
dobře ví) a po kterém tedy bude zboží odesláno kupujícímu. Ve smlouvě tedy není uveden prěsný datum
- termín, kdy má být zboží dodáno, navíc objednané zboží bylo řádně odesláno v termínu dodání. I kdyby

byl nějaký datum v předmétné smlouvé závazný (termín dodání: říjen 2020 a leden 2021), v SMS zprávě
ze dne 8.2. 2021 žalovaná píše, že její provozovna je z důvodu covid 19 uzavřena, a že objednané
zboží bez ohledu na okolnosti nepřevezme. Z komunikace stran v SMS zpráv ze dne 29. ledna 2021
a ze dne 8.2.2021 je tedy zřejmé, že kupující byl informován i o skutečnosti, že zboží bylo odesláno v
lednu 2021 (v termínu dodání uvedeného ve smlouvě) a kupující s tímto neprojevil nesouhlas, tudíž bylo

zboží řádné odesláno a předáno dopravci (resp. kupující projevil nesouhlas až dne 8.2.2022, kdy ale
uvedl jak výše, že zboží prosté nepřevezme z důvodu zavřené provozovny). Objednané zboží bylo tedy
prodávajícím odesláno již dne 28.1.2021 (čtvrtek) a následné pro nemožnost doručení žalované uloženo
na poště, kde měl kupující (žalovaná) možnost si zboží vyzvednout. Z § 447 a násl. z. č. 513/1991
Zb. konec koncú vyplývá, že kupující má povinnost řádné dodané zboží převzít. Máme tedy za to, že

prodávající své povinnosti splnil řádně a včas a neporušil žádné povinnosti vyplývající ze smlouvy či ze
zákona. Skutečnost, že zboží nebylo vyzvednuto, byť kupující tuto možnost měl, je porušením smlouvy
ze strany kupujícího a prodávající má tak zcela legitimní nárok na zaplacení kupní ceny a smluvní pokuty.
O bezdůvodné obohacení žalobce a na úkor žalovaného, jenž uvádí žalovaná ve vyjádření, by se z výše
uvedeného důvodu vůbec jednat nemohlo a žalobce považuje dané tvrzení za zcela bezpředmětné. K

otázce vadného zboží (šaty NC 3122), jenž žalovaná uvádí ve svém vyjádření se žalobce staví tak,
že pokud byla první dodaná část objednávky u šatů NC 3122 vadná, tak měl kupující nárok požádat o
nápravu nebo slevu z kupní ceny dle § 437 odst. 1 z. č. 513/1991 Zb., resp. měl postupovat dle uzavřené
smlouvy, tato skutečnost však nemění nic na povinnosti kupujícího za zboží, které převzal, řádné a včas
zaplatit. Dle objednávky č.19, ze dne 14.9.2020 ČI. II. vyplývá, že zjevnou vadu má kupující oznámit

bezodkladně a vadu skrytou, kterou mohl odhalit po dodání zboží, má oznámit bez zbytečného odkladu,
nejpozději však do sedmi dnů od převzetí zboží. Dále má být tato reklamace provedena písemnou
formou s označením druhu zboží, dnem dodání zboží a popisu vady na zboží, což kupující neučinil a
nemá tedy již nárok na odstoupení od smlouvy ohledné první objednávky zboží. Z SMS komunikace
ze dne 8.2.2021 je zřejmé, že toto údajné vadné zboží bylo kupujícím převzato, tedy že toto zboží má

kupující u sebe stále v dispozici, zároveň z této zprávy nevyplývá, že reklamace byla učinéna řádné dle
smlouvy, a tudiž i v tomto připadě má kupující povinnost zaplatit kupní cenu za dodané zboží (a to nutno
podotknou ješté nad rámec žalobního návrhu). Žalovaná tyto první šaty NC 3122 žalobci nikdy nevrátila
ani neměla snahu vrátit, tedy je to naopak v tomto bodě žalovaná, která se obohatila o tyto svatební šaty
a sama to písemně stvrdila. Závěrem k tomuto tvrzení žalované by žalobce rád uvedl, že prodal přes 10

tisíc šatú za dobu podnikání a nikdy, nutno zopakovat nikdy se na nich neobjevila žádná vada. K námitce
ohledně odlišného podpisu faktury č. 05/2021 a smlouvy: smlouva a faktura splňuje veškeré náležitosti
stanovené zákonem a není tedy důvod pochybovat o legitimné těchto dokumentú a pravosti podpisů.
ManželéHalahijovipůsobívesvémpodnikáníspolečnéjižvícenež30let,avesvépodnikatelskéčinnosti
běžné dokumenty stvrzují podpisem oba dva, tudíž námitka odlišnosti podpisů na dokumentech není

důvodem pro neplatnost a pro způsobení pochybností o pravosti dokumentů. Žalovaná navíc nemohla
být ani v nejistoté a o pravosti faktury, což je mimo jiné možno doložit SMS komunikací mezi žalovanou a
žalobcem, ze které zřetelné vyplývá, že si jsou strany o svých závazcích plné vědomi, tedy že žalovaná
nemohla být z tohoto důvodu v pochybnostech o své povinnosti zaplacení kupní ceny vyplývající z výše
zmíněné smlouvy a vystavené faktury žalobcem. S námitkou ohledné pochybnosti pravosti dokumentů

z důvodú podpisú zcela nesouhlasíme a považujeme ji tedy za neopodstatněnou a účelovou. Žalovaná
je si dobře vědoma, že manželé Halahijovi jednají společné, také s nimi společné jednala při uzavření
smlouvy (oba, tedy jak žalobce, tak F. B. (manželka žalobce) byly přítomní v salonu žalované, tedy
vjejímsvatebnímsaloněpřiprezentacizboží,následnéhoobjednávánízboží,sepisudokumentů,hrazeníčástek, psaní SMS, emailů a řady telefonátú. Jako další zřejmé již nadbytečný důkaz k této námitce
žalované přikládá žalobce generální plnou moc ze dne 2. 1. 2014, která je jednou za X let obnovována
již od roku 1995, poslední je po datu účinnosti nového občanského zákoníku (1.1.2014 z. č. 89/2012 Sb.,

Občanskýzákoník).Žalobcetímtovsouladusezákonemrozšiřuježalobnínávrhočástkuzaneuhrazené
svatební šaty NC 3122 v hodnoté ve výši celkem 290 eur (uvedené taktéž ve smlouvě). Právní zástupce
žalobcetutoskutečnostmělpůvodnéuvéstdožalobníhonávrhu,avšaknepochopilřádnépokynžalobce.
Žalovaná nikdy šaty NC 3122 za částku 290 eur neuhradila a sama stvrdila, že je převzala a byly údajné
vadné (šaty MC 181334 uhradila, tedy nelze zpochybňovat, že by snad mělo jít o jiné šaty ze smlouvy

- celkem byly 4 šaty, 2 zvýrazněné ve smlouvé modrou barvou žalovaná nepřevzala a nikdy převzít
nechtěla i dle jejího vyjádření, 2 zvýrazněné ve smlouvé oranžovou barvou převzala a jedny uhradila
(fakt. č. 17/2020 na šaty MC 181334) a druhé šaty NC 3122 - údajně vadné, nezaplatila a ani nevrátila
žalobci. A jak nyní také vyplývá ze spisu, tyto šaty žalobci nevrátila a řádné nereklamovala dle smlouvy.
Pro úplnost žalobce uvádí, že smluvní pokutu a zákonný úrok z prodlení z této žalované částky ve
prospéch žalované nepožaduje.

7. Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2023 súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „I. Žalovaná je p
o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 590 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaná je
p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 290 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaná
je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 35% z čiastky 590 eur, a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 8 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 590 eur od 19.3.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 6.2.2023, okrem iného uviedol, že v nadväznosti
na posledné pojednávanie žalobca doplňuje, ale najmä vysvetľuje doklady k predmetnému tovaru a

prikladá čestné vyhlásenie p. F. B., t. j. manželky žalobcu, ktorá osobne so žalovanou opakovane
telefonicky komunikovala. V čestnom vyhlásení, ktorého obsah môže p. B. súdu taktiež objasniť aj
osobne na pojednávaní v pozícii svedka (ako to bolo už súdu aj navrhnuté), p. B. vysvetľuje, ako
prebiehal telefonát so žalovanou ohľadom predmetných „poškodených šiat“, kde nad rámec je potrebné
zdôrazniť, že pán žalobca u telefonátu osobne nebol prítomný a nemôže tak súdu povedať viac ako sa

domnieva, že telefonát prebiehal. Žalobca celkom vystavil 2 faktúry, t. j. jedna faktúra č. 05/2021 znela na
čiastku 590,- eur a druhá faktúra č. 17/2020 znela na čiastku 370,-eur. Faktúra č. 05/2021 je „nesprávne“
označená ako „daňový dobropis č. 05/2021“, na ktorej je však v texte okrem iného uvedené veľkým
písmom: fakturujeme Vám za dodávku tovaru, zároveň uvedený druh dodávaného tovaru, splatnosť
fakturačnej čiastky, fakturovaná čiastka (táto čiastka navyše nie je uvedená v mínusovej hodnote, ako je

na dobropise zvykom, ale naopak v plusovej hodnote, a pod.). Z pohľadu obsahu, teda tento dokument
úplne spĺňa zákonné náležitosti faktúry, z ktorej vyplýva výška povinnosti zaplatiť. Táto faktúra bola
súčasťou balíka s dodávanými šatami, ktorý však žalovaná nikdy neprevzala. Napriek tejto skutočnosti
sa uvedená faktúra č. 05/2021 dostala do dispozičnej sféry žalovanej najneskoršie s predžalobnou
upomienkou zo dňa 9. 3. 2021, z tohto dôvodu je teda vylúčené, aby žalovaná mala nejaké pochybnosti

o tom, že za dodaný tovar, ktorý si riadne objednala, má povinnosť zaplatiť sumu vo výške 590,-eur.
Suma 590,-eur je navyše presne špecifikovaná aj v predžalobnej výzve, kde je okrem iného uvedené,
že ide o dlh žalovanej, ktorý má uhradiť. Žalovaná teda aj na základe tejto výzvy veľmi dobre vedela, že
má zaplatiť za objednávku a dodávku tovaru. Predmetná predžalobná výzva bola žalovanej doručená
dňa 09.03.2021 (doručenka je tiež súčasťou súdneho spisu),teda ešte pred podaním žaloby. Pokiaľ

ešte ide o prípadný argument žalovanej, že nemá povinnosť zaplatiť, pretože bol vystavený „Daňový
dobropis“ a nie „Faktúra“, tak tento argument nemôže podľa žalobcu obstáť ani z tohto pohľadu, že v
prípade faktúry č. 17/2020, ktorá je tiež označená ako „Daňový dobropis“ žalovaná na jej základe plnila,
keď čiastočne uhradila zo sumy 370,- eur, čiastku 80,- eur, a teda nemala teda žiadne pochybnosti
o povinnosti plniť. Faktom teda ostáva, že „chybný názov“ si všimol až súd, čo však nič nemení na

posudzovaní dokumentu podľa obsahu, nie podľa jeho označenia a tiež to nič nemení ani na vyššie
uvedenom, a to že žalovaná na základe „daňového dobropisu“ č. 17/2020 uhradila žalobcovi sumu vo
výške 80,-eur, a zároveň to ani nič nemení na skutočnosti o obsahu predžalobnej výzvy zo dňa 9. 3.
2021 a ani na komunikácii pani B. so žalovanou. Druhý doklad, t. j. faktúra č. 17/2020 (taktiež označený
ako „daňový dobropis“) znejúci na čiastku 370,-eur bola žalovanej doručená spoločne so šatami, ktoré

si žalovaná ponechala. Ako už bolo uvedené aj na pojednávaní, keďže žalovanej sa nepáčila kvalita
jedných šiat v tejto dodávke, po telefonickej komunikácii manželky žalobcu so žalovanou, že za šaty,
ktoré sa jej kvalitou nepáčili nezaplatí s tým, že ich vráti, žalobca vystavil žalovanej druhý „Daňový
dobropis“ č. 17/2020 na sumu 80,-eur, t. j. za tie šaty, ktoré si žalovaná ponechala, ale nie za tie šaty,ktoré mala vrátiť. Následne žalovaná sumu vo výške 80,-eur žalobcovi na základe „daňového dobropisu“
č. 17/2020 zaplatila, avšak druhé nezaplatené šaty žalobcovi nikdy nevrátila. V súvislosti s tou časťou
dodávky tovaru – šiat, fakturovaných dokladom č. 17/2020 chce žalobca poukázať aj na to, že podľa

jeho názoru nedošlo ohľadne zvyšku dodaného tovaru k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo
strany žalovanej. Žalovaná síce po doručení tovaru telefonovala s manželkou žalobcu, t. j. pani B., že
jedny šaty z predmetnej dodávky majú nejakú vadu, následne však žalovaná nezaslala žalobcovi žiadne
oficiálne oznámenie, na základe ktorého by si uplatňovala niektorý zo zákonných nárokov z vadného
plnenia v prípade, ak by išlo o vadu tovaru, ktorou by bola zmluva porušená podstatným spôsobom v

zmysle ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka,
„Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo
včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení....“ V zmysle ust. § 436
ods. 2 Obchodného zákonníka, „Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku
2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Na základe vyššie uvedeného sa
žalobca domnieva, že ak jeho manželka ako splnomocnený jeho zástupca nemohla podľa predbežného

názoru súdu platne dohodnúť písomné ustanovenie o zmluvnej pokute, rovnako tak potom nemohla
ani platne rozhodnúť namiesto žalovanej ako kupujúcej o jej nároku z uplatnenej vady, zvlášť ak takáto
voľba patrí v zmysle zákona KUPUJÚCEMU, nie predávajúcemu, a o to viac, že oznámenie o voľbe
nároku má byť zaslané predávajúcemu. V tomto kontexte však žalobca zároveň dodáva, že podľa jeho
názoru, vada, ktorú žalovaná v telefonáte spomínala ani nebola vada, ktorá by porušovala zmluvu

podstatnýmspôsobom,čoznamená,žepritakomtoporušenízmluvyprichádzaliprežalovanúlennároky
z nepodstatného porušenia zmluvy v zmysle ust.§ 437 Obchodného zákonníka, avšak žiadne z týchto
nárokov si žalovaná doposiaľ neuplatnila. Z uvedeného teda vyplýva, že či už z dôvodu, že žalovaná
neurobila včasné zaslanie svojej voľby medzi nárokmi z vadného plnenia alebo z dôvodu že samotná
vada tovaru neporušovala zmluvu podstatným spôsobom, ani v jednom z týchto prípadov nebolo daná

zákonná možnosť odstúpenia od zmluvy (nehovoriac opäť o tom, že to v takomto kontexte nemohla
robiť strana žalobcu ako predávajúceho v zastúpení jeho manželkou). Nakoľko tovar bol dodaný, ale z
jeho hodnoty bola zaplatená len suma 80,-eur, žalobca požaduje doplatenie zvyšnej sumy z dokladu č.
17/2020 vo výške 290,-eur aj príslušenstvom. V súvislosti s odstúpením od zmluvy, t. j. ak by sa súd
nestotožnil s predchádzajúcou právnou argumentáciou, žalobca poukazuje ešte na jednu významnú

okolnosť, a to, že sa domnieva, že žalovaná žalobcovi druhé šaty z predmetnej dodávky tovaru nevrátila,
a ani si nijako neuplatňovala ich výmenu, či opravu z toho dôvodu, že v skutočnosti tie šaty už nemá, ale
ich predala niekomu ďalšiemu, a teda nemôže ich vrátiť v stave, v akom ich dostala. Táto skutočnosť
tak sama o sebe spôsobuje neúčinnosť prípadného odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 441 ods. 1
Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka, „Účinky odstúpenia od

zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.“ V zmysle
ust. § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka, „Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.“ Na základe
uvedených dôvodov žalobca trvá na svojich tvrdenia v uvedených v žalobe a ďalších vyjadreniach,
nakoľko sú tieto vyjadrenia pravdivé a podložené.

9.Právnyzástupcažalovanejvosvojomvyjadrenízodňa10.3.2023,okreminéhouviedol,žeskutočnosti
obsiahnuté v doloženom čestnom prehlásení p. F. B. nie sú pravdivé a žalovaná ich popiera. Žalovaná
naďalej trvá na tom, že s p. B. sa dohodla na tom, že za šaty NC 3122 nemusí zaplatiť žiadnu sumu z
dôvodu ich vadnosti. Toto tvrdenie je potvrdené aj samotnou výpoveďou žalobcu na pojednávaní dňa
26.01.2023, ktorý sa jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadril, že (cit. zo zápisnice z pojednávania)

„balík obsahoval dodací list a faktúru, pretože prebehla komunikácia medzi manželkou a žalovanou,
kde žalovaná tvrdila, že šaty sú poškodené, tak manželka jej povedala, že ich nemusí zaplatiť. On
vystavil novú faktúru, na ktorej tá položka už nefigurovala, išlo o šaty NC3122.“ Až vo vyjadrení zo dňa
06.02.2023 žalobca odrazu tvrdí, že pri telefonáte medzi p. B. a žalovanou nebol prítomný a nemôže tak
súdupovedaťviacakosadomnieva,žetelefonátprebiehal.Žalobcatedavovyjadrenízodňa06.02.2023

odrazu relativizuje svoje tvrdenia, podľa žalovanej s jediným cieľom – pokúsiť sa spochybniť nespornú
skutkovú okolnosť v podobe existencie dohody medzi žalobcom (v zastúpení p. B.) a žalovanou o
tom, že žalovaná za šaty NC3122 nemusí zaplatiť. O účelovosti predmetnej argumentácie žalobcu v
konečnom dôsledku svedčí aj to, že sám žalobca dokonca vo vyjadrení zo dňa 06.02.2023 tvrdí priamy
opak, keď na str. 3 tvrdí: „Ako už bolo uvedené na pojednávaní, keďže žalovanej sa nepáčila kvalita

jedných šiat v tejto dodávke, po telefonickej komunikácii manželky so žalovanou, že za šaty, ktoré sa
jej kvalitou nepáčili nezaplatí s tým, že ich vráti, žalobca vystavil žalovanej druhý „Daňový dobropis“
č. 17/2020 na sumu 80,- eur, t. j. za tie šaty, ktoré si žalovaná ponechala, ale nie za tie šaty, ktoré
mala vrátiť.“ Na základe uvedeného je teda zrejmé, že sa jedná o zjavnú účelovú obranu žalobcu.Existencia dohody medzi žalobcom (v zastúpení p. B.) a žalovanou o tom, že žalovaná nemusí za
šaty NC3122 zaplatiť kúpnu cenu, je nesporná skutková okolnosť. Žalovaná pritom aj na tomto mieste
uvádza, že zo strany žalobcu nebola doposiaľ vyzvaná na vrátenie šiat NC3122. Akékoľvek snahy

žalobcu o navodenie dojmu, že vo vzťahu k týmto šatám už „in integrum restitutio“ nie je možné, sú
len ničím nepodloženými domnienkami žalobcu. Vo vzťahu ku chybnému označeniu daňových dokladov
ako daňových dobropisov, žalovaná ponecháva na zákonnom zvážení súdu, či takéto doklady posúdi
ako faktúry spĺňajúce všetky zákonné náležitosti alebo nie. V každom prípade však neobstojí argument
žalobcuotom,žezaplateniesumy80,-eurnapodkladedaňovéhodokladuč.17/2020žalovanouzakladá

obchodnú zvyklosť medzi stranami sporu o tom, že predmetné daňové doklady označené ako dobropisy
sú faktúrami. Na účtovanie peňažných nárokov pri podnikateľskej činnosti sa vzťahujú všeobecne-
záväzné právne predpisy verejného práva, teda podnikateľské subjekty majú v tomto smere kogentné
práva a povinnosti, ktoré nemôžu konvalidovať vzájomnou dohodou, resp. obchodnou zvyklosťou. Ak
teda žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 80,- eur účtovanú daňovým dokladom č. 17/2020 (t. j. za šaty
MC181334), neznamená to a ani to nemôže znamenať, že by žalovaná uznala spôsob účtovania medzi

stranami. Žalovaná zaplatila uvedenú sumu z dôvodu, že príslušné šaty jej boli dodané a nárok na
zaplatenie kúpnej ceny v tomto prípade žalobcovi vznikol, pričom v záujme poctivého obchodného
styku a korektných vzťahov so žalobcom chcela mať so žalobcom vysporiadané záväzky, hoci aj na
podklade účtovného dokladu, ktorý je nesprávny. Vo vzťahu k ostatným šatám žalovaná peňažné nároky
žalobcu neuznáva, a to primárne z iných dôvodov ako sú vady daňových dokladov, a teda ju nemusí ani

zaujímať, čo z daňových dokladov vystavených žalobcom vlastne vyplýva. Netreba pritom pripomínať,
že je na žalobcovi, aby svoje vznesené peňažné nároky vydokladoval zákonným spôsobom. Tvrdenie
žalobcu, že sa v danom prípade jedná o faktúry, a teda o relevantné doklady podporujúce existenciu
peňažných nárokov z podnikateľskej činnosti, je iba jeho subjektívnym názorom, ktorý však nie je
nijako objektivizovaný. Argumentácia žalobcu je v priebehu celého súdneho konania zjavne zmätočná.

Najnovšie žalobca v zmysle vyjadrenia zo dňa 06.02.2023 požaduje po žalovanej zaplatenie sumy 290,-
eur za šaty NC3122, a to na podklade daňového dokladu č. 17/2020 znejúceho na sumu 370,- eur,
ktorý žalobca dokladá k tomuto vyjadreniu. Aj žalobca však sám tvrdí (viď aj vyššie citované), že daňový
doklad č. 17/2020 znejúci na sumu 370,- eur dobropisoval (v dôsledku dohody medzi p. B. a žalovanou,
že netreba zaplatiť kúpnu cenu za šaty NC3122), pričom po novom znel na 80,- eur. To korešponduje aj

s argumentáciou žalovanej, že k šatám NC3122 nie je aktuálne vystavená žiadna faktúra, žiadny daňový
doklad. Daňový doklad č. 17/2020 znejúci na 80,- eur je súčasťou súdneho spisu, pričom daňový doklad
č. 17/2020 znejúci na sumu 370,- eur, ktorého znenie už nie je aktuálne, žalobca dokladá do konania
až teraz. Žalobca teda zjavne predkladá do konania dôkaz, o ktorom sám vie, že už nie je aktuálny,
napriek tomu sa však na jeho podklade domáha peňažného plnenia. Aj v tomto smere ide o zmätočnú

a zjavne účelovú snahu žalobcu „nájsť“ právny titul na vymoženie sumy 290,- eur za šaty NC3122.
Žalobca dokonca vo svojej snahe „nájsť“ právny titul na vymoženie sumy 290,- eur za šaty NC3122 v
závere svojho vyjadrenia uvádza ďalšiu samostatnú argumentáciu, a to, že nemohlo dôjsť k platnému
odstúpeniuodzmluvy,resp.žežalovanánezaslalažalobcovivčasnéoznámenievád.Tátoargumentácia
žalobcu je však bezpredmetná, nakoľko je v konaní nesporné, že došlo k telefonickej dohode medzi

žalobcom (v zastúpení p. B.) a žalovanou o tom, že žalovaná nemusí za šaty NC3122 zaplatiť kúpnu
cenu. V tejto súvislosti žalobca argumentuje dokonca aj tým, že žalovaná vlastne nemohla odstúpiť
ohľadne šiat NC3122 od zmluvy aj z dôvodu, že p. B. nemohla za žalobcu platne rozhodnúť o nároku
z uplatnenej vady, ak nemohla platne dojednať zmluvnú pokutu. Aj táto argumentácie žalobcu je však
nesprávna. Žalobcovi zjavne ušlo pozornosti, že dôvod, pre ktorý p. B. nemohla platne dojednať zmluvnú

pokutu, je to, že neboli splnené formálne náležitosti, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute si vyžaduje
obligatórne písomnú formu. V konaní je však nesporné, že p. B. za žalobcu jednala, keďže žalovaná
rozporovala iba platnosť dojednania o zmluvnej pokute p. B. pre nesplnenie formálnych náležitostí.
Prípadnérozhodovanieonárokuzvádpritomnevyžadujepísomnúformu.Navyše,sámžalobcavkonaní
po celý čas argumentoval tým, že p. B. bola na konanie za žalobcu žalobcom poverená. Argumentácia

žalobcu, že p. B. vlastne za žalobcu konať nemohla, je preto aj zjavne účelová. Ak by však žalovaná
pripustila túto novú argumentáciu žalobcu o tom, že p. B. vlastne nebola oprávnená konať za žalobcu,
znamenalobyto,žepredmetnákúpnazmluvajeneplatná,čobysamoosebespôsobovalonedôvodnosť
vzneseného žalobného nároku v celom rozsahu. Napokon, domáhaniu sa žalobcom neplatnosti konania
p. B. za žalobcu bráni aj právna zásada „nemo turpitudinem suam allegans auditur“, t. j. „nikto sa nemôže

dovolávať vlastnej nepoctivosti“. Je teda nepochybné, že argumentácia žalobcu je účelová, zmätočná,
nesprávna a vzájomne rozporná. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne šiat, ktoré mali byť dodané
v januári 2021 (šaty RP043H), že tu termín dodania bol splnený v súlade s § 412 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keďže šaty boli v januári 2021 odovzdané prepravcovi na dopravu, je potrebné podotknúť,že aj táto argumentácia žalobcu neobstojí. Ustanovenie § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je
možné aplikovať na predmetnú kúpnu zmluvu, keďže zmluvné strany boli dohodnuté na tom, že tovar
je dodaný až jeho doručením na adresu žalovanej. Existencia takejto dohody vyplýva aj zo samotného

znenia objednávky. V zmysle čl. III. bod 3.1. objednávky platí: „Kupující je povinen zaplatit za Zboží
Prodávajícímu cenu způsobem uvedeným ve Smlouvě, tedy v hotovosti při odebrání Zboží nebo formou
dobírky, nejpozději však v termínu dodání Zboží.“ Z citovaného zmluvného dojednania vyplýva, že kúpnu
cenu možno zaplatiť buď v hotovosti pri prevzatí tovaru, formou dobierky, najneskôr však v termíne
dodania tovaru. Toto jednoznačne potvrdzuje, že dojednaný termín dodania je až doručenie tovaru

kupujúcemu a nie už jeho odoslanie, keďže v opačnom prípade by to znamenalo, že platba na dobierku
(pri nutnosti zaplatiť tovar najneskôr pri jeho dodaní) by bola fakticky vylúčená. Existencia dohody
žalobcu a žalovanej o tom, že dodanie tovaru sa uskutoční až jeho doručením na adresu žalovanej, je v
konečnom dôsledku potvrdená navyše aj tým, že žalobca (v zastúpení p. B.) žalovanej nikdy nenamietal,
že tovar má byť dodaný už jeho odoslaním, hoci žalovaná v rámci vzájomnej komunikácie (ktorá sa
nachádzavsúdnomspise)namietala,žetovar–konkrétnešatyRP043Hmalavjanuári2021užobdržať.

Argumentáciaustanovením§412ods.1Obchodnéhozákonníkajelenúčelovouargumentácioužalobcu
s cieľom navodenia dojmu, že aspoň tieto šaty (šaty RP043H) boli dodané včas. Žalobca vo vzťahu k
šatám RP043H, ktoré mali byť dodané v januári 2021, argumentuje aj tým, že žalovaná mala v zmysle
jej sms správy zo dňa 08.02.2021 aktuálne salón zatvorený, a teda by podľa žalobcu aj tak nestratila
zákazníčky na tieto šaty. Jedná sa však iba o ničím nepodloženú domnienku žalobcu, ktorá navyše

vo vzťahu k § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka ani nie je relevantná. Podstatný je totiž charakter
zmluvného vzťahu, teda to, že z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na plnení záväzku
po dobe určenej na jeho plnenie, kde žalovaná v priebehu konania zreteľne uviedla dôvody, pre ktoré
sa v danom prípade jedná o fixnú zmluvu v zmysle § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaná aj
na tomto mieste v celom rozsahu odkazuje na svoju doterajšiu argumentáciu, uvedenú ako vo svojich

písomných podaniach, tak aj na pojednávaní dňa 26.01.2023. V zmysle tejto argumentácie, ako aj vyššie
uvedeného má žalovaná za to, že žalobný nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, na základe
čoho žalovaná navrhuje súdu, aby žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal jej proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 24.3.2023, okrem iného uviedla, že žalovaná
sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu snaží budiť dojem, že ona neporušila žiadne svoje
povinnosti, že celá žaloba je vlastne účelová a zmätočná a že teda žaloba sa domáha niečoho, čo
mu nepatrí. Cez optiku žalovanej sa teda žalobca len účelovo domáha zaplatenia kúpnej ceny za šaty
dodanéžalovanej,ktoréonanikdyneprevzala(ajkeďbezdôvodne),atiežsaúčelovodomáhazaplatenia

za šaty, ktoré žalovaná síce prevzala, ale pre nejakú vadu ich nechcela, nezaplatila za nich (keďže
jej manželka žalobcu povedala, že za nich nemusí zaplatiť), a následne ich nikdy žalobcovi nevrátila.
Žalovaná opiera svoju obranu na to, že dodanie tovaru model RP0043H a model NC3121 nebolo
uskutočnené včas, pretože aj keď bol tovar odosielaný z Českej republiky dňa 28.01.2021, nemohol jej
byť dodaný včas, to je v januári 2021. Túto skutočnosť nijako nepreukázala. K obrane žalobcu podľa

ust. § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalovaná uviedla, že použitie ust. 412 ods. 1 v danom prípade
neprichádza do úvahy, pretože zmluvné strany si v kúpnej zmluvy dohodli iné, a to „Kupujíci je povinnen
zaplatit za Zboží Prodávajícímu cenu způsobem uvedeným ve Smlouvě, tedy v hotovosti při odebráni
Zbožíneboformoudobírky,nejpozdějivšakvtermínudodávaníZboží.“Atedanazákladetohtožalovaná
usudzuje, že termín dodania je až doručenie tovaru kupujúcemu a nie už jeho odoslanie, keďže v

opačnom prípade by to podľa nej znamenalo, že platba na dobierku (pri nutnosti zaplatiť tovar najneskôr
pri jeho dodaní) je fakticky vylúčená. Žalobca chce uviesť, že táto argumentácia je zavádzajúca, a to z
dôvodu, že v danom ustanovení sa zmluvné strany nedohodli na spôsobe dodania tovaru, ale len na
spôsobe a termíne platenia kúpnej ceny. Ako už bolo uvedené termíny dodania sú na objednávkach
len orientačne uvedené ako mesiace. Na základe tohto ustanovenia má kupujúci možnosť zaplatiť za

dodanýdovarpriprevzatí,nadobierku,alenajneskôrvtermínedodania.Akjetermíndodaniaurčenýako
celý mesiac, tak platiť môže v rámci mesiaca, aj keď dodanie tovaru sa už uskutočnilo jeho odoslaním, či
dokonca bol už tovar aj prevzatý. Možnosť platenia dobierky nie je nijako vylúčená. Ohľadne ust. § 349
ods.3 Obchodného zákonníka a tzv. “fixných zmlúv“ žalobca uvádza, že sa k nemu už vyjadril, pričom
trvá na tom, že z obsahu zmluvy nijako nevyplýva, že žalovaná nemá záujem na splnení záväzku po

dobe určenej pre jeho plnenie. Navyše toto tvrdenie vyplýva aj zo samotného správania sa žalovanej,
ktorá tovar model NC3122, s orientačným dátumom dodania ako začiatok októbra 2020, prevzala aj keď
bol dodávaný koncom októbra 2020. Žalovaná uznáva, že za dodaný tovar nemala problém zaplatiť aj
na základe nesprávne označených dokladov, a to z dôvodu, že podľa nej jej to vyplýva už z toho, že tovarjej bol dodaný a odvoláva sa tiež na poctivý obchodný styk, či korektné vzťahy. Z uvedeného dôvodu
žalobca preto nerozumie, z akého dôvodu má žalovaná problém zaplatiť aj za zvyšný dodaný tovar.
Pokiaľ ide o komunikáciu s p. B., žalobca trvá na jej výsluchu za účelom odstránenia pochybností o

obsahu rozhovoru a spôsobu jej konania za žalobcu. V zmysle ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka,
„Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo
včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení....“ Na základe vyššie
uvedeného už žalobca uviedol, že žalovaná ako kupujúca si nároky z uplatnenej vady mala uplatniť v
oznámení zaslanom predávajúcemu, čo neurobila.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.3.2023 v rámci záverečného prednesu
uviedla, že z vykonaného dokazovania má žalobca za to, že jeho žaloba je dôvodná, pretože v konaní
preukázal uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovanou, predmetom ktorej bola dodávka troch druhov tovaru,
alebo troch druhov svadobných šiat, ktoré boli dodávané v dvoch samostatných dodávkach. Takisto
v rámci konania bolo preukázané, že tá prvá dodávka bola zo strany žalovanej aj prevzatá, avšak druhá

dodávkašiat,ktorejobsahomboltovarvovýške590eur,nebolazostranyžalovanejprevzatá.Žalobcasa
v rámci tejto žaloby domáha zaplatenia za dodávku druhej dodávky šiat a takisto zaplatenia za jedny šaty
v prvej dodávke šiat vo výške 290 eur. Žalobca poukazuje na svoje písomné vyjadrenia, ktoré dokladoval
do súdneho konania. Chce zdôrazniť, alebo poukázať na to, že jednotlivé nároky, ktoré fakturoval na
dokladoch a ktoré boli spochybňované v rámci tohto konania, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaná

aj napriek vadám týchto dokladov zaplatila za jeden druh šiat, pričom sa odvoláva, že tá povinnosť platiť
jej vyplýva už zo samotného dodania šiat a zároveň sa odvoláva na obchodné zvyklosti a poctivosť
obchodného styku. Z tohto dôvodu žalobca má za to, že ak uznáva takýto obsah dokladov u jedného
druhu tovaru, nevidí dôvod, prečo by nemala platiť na základe dokladov aj u iného druhu tovaru, aj
keď tie doklady ako vyplynulo z dokazovania, obsahujú nejaké chyby vo formálnych náležitostiach,

pokiaľ ide o označenie, že nie sú označené ako faktúry, ale ako dobropis. Aj v rámci vyjadrenia žalobca
poukazoval na to, že samotné označenie dokladov je len chyba v názve, ale samotný obsah je správny
a je v súlade s českými účtovnými dokladmi, a teda nijako nebráni alebo nevyviňuje žalovanú z toho,
aby mala povinnosť platiť. Pokiaľ ide o samotné dodanie druhej dodávky šiat, žalovaná opakovane
v konaní tvrdila, že jej neboli dodané včas a že ide o akúsi fixnú zmluvu a že od tejto zmluvy odstúpila,

pretože nejak z jej konania vyplývalo, že by na oneskorenom plnení nemala záujem. Žalobca však
v konaní preukazoval, že v žiadnom prípade medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená fixná zmluva,
pretože ide o dispozitívne ustanovenie a nijako si to v zmluve nedohodli, že na oneskorenom plnení
nemá žalovaná záujem. Okrem toho aj zo samotného správania sa žalovanej vyplynulo, že má záujem
aj na oneskorenom plnení, pretože to vyplynulo z prvého dodávania šiat, ktoré podľa orientačného

dátumu dodania mali byť dodávané začiatkom októbra 2020 a v skutočnosti boli dodávané až koncom
októbra 2020. Navyše žalobca v konaní preukázal, že svoju povinnosť dodať však splnil aj tým, že
dodal tovar prvému dopravcovi ešte v rámci dátumu odoslania. Žalovaná sa takisto snažila preukázať
vo svojom vyjadrení, že § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nevzťahuje na daný prípade medzi
žalobcom a žalovanou, a to z toho dôvodu, že vraj si zmluvné strany v zmluve písomne dohodli akýsi

termín dodania, alebo povinnosť zaplatenia a že najneskôr v termíne dodania a že to vylučuje možnosť
platiť ako na dobierku. Túto argumentáciu však žalobca vyvracia tým, že termín dodania bol určený
orientačne ako mesiac a vôbec to nevyvracia možnosť platiť na dobierku, pretože odoslanie mohlo byť
kľudne uskutočňované začiatkom mesiaca kedy mohol byť tovar prevzatý a mohlo sa tak zaplatiť aj na
dobierku, alebo v tom termíne dodania, napríklad do konca mesiaca. Z tohto teda vyplýva, že žalobca

si svoju povinnosť ohľadne dodávky týchto šiat splnil, riadne tovar doručil, pričom žalovaná nemala
žiaden dôvod odstúpiť od zmluvy, a to ani zmluvný ani zákonný. Podľa názoru žalobcu je povinná tieto
šaty zaplatiť. Pokiaľ ide ešte o dodávku tých prvých šiat, z ktorých jedny boli zaplatené a druhé neboli
zaplatené a nikdy ani neboli vrátené, tak žalobca uvádza, že aj v tomto prípade má za to, že jeho
žaloba je dôvodná a to z toho dôvodu, že povinnosť platiť vznikla samotným doručením alebo dodaním

týchto šiat a pokiaľ žalovaná namieta, že dané šaty mali nejakú vadu, samotnú reklamáciu však nikdy
písomne neuskutočnila vo vzťahu k žalobcovi a tieto šaty ani nikdy nevrátila, teda žalobca sa domnieva,
že ani dané šaty nemá k dispozícii, keďže ich nikdy nevrátila, a preto jeho povinnosť platiť stále trvá.
Navyše sa žalobca domnieva, že aj jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, a to preto,
že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, v rámci písomnej kúpnej zmluvy, ktorú žalobca predložil

do konania. Aj keď žalovaná rozporovala podpis žalobcu, za ktorého v danom prípade konala jeho
manželka a žalobkyňa do konania predložila plnomocenstvo. Takisto ani žalovaná nerozporovala , že
by mala problém, že žalovaná v niektorých prípadoch komunikovala alebo konala za žalobcu, a pretomá za to, že aj zmluvná pokuta je dôvodná. Čiže na základe tohto trvá na podanej žalobe a na zaplatení
celého tohto nároku a žiada priznanie náhrady trov konania.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 28.3.2023 v rámci záverečného prednesu
uviedol, že žalovaná v celom rozsahu trvá na doterajšej argumentácii, ktorú uviedla v tomto súdnom
konaní. Právny zástupca žalovanej si osobitne dovolil zdôrazniť predovšetkým písomné vyjadrenie
žalovanej zo dňa 5.4.2022, taktiež argumentáciu na pojednávaní dňa 26.1.2023, ako aj písomné
vyjadrenie žalovanej zo dňa 9.3.2023. Iba na zdôraznenie si dovolil vyjadriť sa stručne k jednotlivým

druhom šiat, resp. k jednotlivým nárokom, ktorých sa žalobca domáha v tunajšom súdnom konaní. Čo
sa týka šiat označených značkou NC3122, tak tu existuje nesporná skutková okolnosť, a to dohoda
medzi žalobcom a žalovanou o tom, že žalovaná nemusí za predmetné šaty zaplatiť kúpnu cenu.
O existencii takejto dohody sa bez akýchkoľvek pochybností vyjadril aj samotný žalobca na pojednávaní
dňa 26.1.2023 a v konečnom dôsledku existencii takejto dohody nasvedčuje aj to, že v konaní je
jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k poníženiu fakturovanej sumy faktúrou č. 17/2020

zo sumy 370 eur na 80 eur. To, že žalobca vo svojom predposlednom písomnom vyjadrení, t. j. po
pojednávaní dňa 26.1.2023 následne sa snaží relativizovať svoje skutkové tvrdenia, podľa názoru
žalovanej ako to už uviedla aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2023, sú iba tendenčné
a účelové argumenty zo strany žalobcu. Čo sa týka šiat označených ako NC3121 a šiat označených
ako RP043H, tak obe tieto šaty neboli dodané včas a v nadväznosti na to, že žalovaná trvá na tom, že

sa v danom prípade jednalo o fixnú zmluvu, tak nastal následok v zmysle § 349 ods. s 3 Obchodného
zákonníka, a teda nastali účinky odstúpenia od zmluvy priamo zo zákona. Dodanie predmetných šiat
malo nastať až doručením týchto šiat žalovanej, nie ich odoslaním prvému prepravcovi na dopravu
a v tomto smere žalovaná trvá na tom, že medzi žalobcom a žalovanou existovala takáto dohoda
o tom, že šaty budú dodané až doručením žalovanej a o existencii takejto dohody v konečnom dôsledku

svedčia aj skutočnosti, na ktoré žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení zo dňa 9.3.2023, t. j. článok
3 bod 3.1 predmetnej kúpnej zmluvy, resp. teda objednávky a aj tá skutočnosť, že napriek tomu, že
žalovaná vo vzájomnej komunikácii, ktorá je v súdnom spise, namietala, že šaty jej neboli doručené
v jednotlivých termínoch, t. j. v januári, resp. v novembri, tak zo strany žalobcu, resp. pani F. B., ktorá
za neho konala, táto skutočnosť nejakým spôsobom rozporovaná nebola a argument o použití § 412

Obchodného zákonníka bol prvýkrát zo strany žalobcu použitý až v rámci argumentácie v predmetnom
súdnom konaní zo strany právneho zástupcu žalobcu. V tunajšom súdnom konaní zo strany žalobcu
nebolidoloženéžiadnedôkazy označenéakofaktúra.Bližšiektomusidovolilprávnyzástupcažalovanej
odkázať na jeho argumentáciu v písomnom podaní zo dňa 9.3.2023. Vo vzťahu k uplatnenému nároku
zo zmluvnej pokuty má žalovaná za to, že to, že aj tento nárok je v celom rozsahu nedôvodný už len

z toho dôvodu, že nebola dodržaná obligatórna zákonná písomná forma a v nadväznosti na to ešte má
žalovaná navyše aj za to, že výška uplatnenej zmluvnej pokuty je neprimeraná. Žalovaná má teda za
to, že žalobný nárok žalobcu ako taký v celom rozsahu je nedôvodný.

13. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov

založených v spise, a to konkrétne Objednávky (Zmluvy) č.19 zo dňa 14.9.2020, Predžalobnej výzvy zo
dňa 9.3.2021, dokladu o doručovaní, Daňového dobropisu č. 05/2021, Dodacieho listu zo dňa 28.1.2021,
Dokladovodoručovaní,európskehoplatobnéhorozkazu,odporuprotieurópskemuplatobnémurozkazu,
Vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.2.2022, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej zo dňa 5.4.2022, SMS
komunikácie medzi sporovými stranami, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.10. 2022,

Daňového dobropisu č. 17/2020, Dodacieho listu č.19/2020, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 6.2. 2023, Daňového dokladu č. 17/2020, Výpisu z bežného účtu žalobcu, vyjadrenia právneho
zástupcu žalovanej zo dňa 10.3.2023, Vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 24.3.2023, , ako
aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento s k u t k o v s t a v :

14. Dňa 14.9.2020 podpísala žalovaná Objednávku č.19, ktorá je podľa jej obsahu zároveň kúpnou
zmluvou. Predmetnú objednávku, resp. kúpnu zmluvu na druhej strane za žalobcu podpísala jeho
manželka p. B.. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy sa zaviazal žalobca ako predávajúci dodať
žalovanej ako kupujúcej tri kusy šiat. Žalobca sa zaviazal dodať šaty s označením NC 3121 v novembri
2020 a tiež sa zaviazal dodať šaty s označením RP043H v januári 2021. Tento tovar-vyššie uvedené

šaty však nebol zo strany žalobcu žalovanej dodaný riadne a včas, teda v dohodnutom termíne. Tento
tovar žalobca odovzdal na prepravu až dňa 28.1.2021, z čoho jednoznačne vyplýva, že tento tovar nebol
žalovanej dodaný do konca januára 2021 ako bolo dohodnuté pri šatách RP043H (pri šatách NC3121 bol
dokonca dohodnutý termín dodania – november 2020-takže tu termín dodania nebol zďaleka dodržaný).Žalovaná preto odmietla tento tovar prevziať. Vzhľadom na povahu objednaného tovaru, ktorým boli
svadobné šaty, s presným určením termínu dodania v mesiaci november 2020 a január 2021, mala
žalovaná za to, že nesplnením záväzku dodania v určenom termíne zo strany žalobcu, došlo v zmysle

uvedeného k odstúpeniu od zmluvy priamo zo zákona. Žalobca teda šaty s určeným termínom dodania
november 2020 v dohodnutom termíne nezaslal vôbec a následne šaty s termínom dodania november
2020 zaslal spolu so šatami s termínom dodania január 2021, a to s dátumom odoslania z Českej
republikydňa29.1.2021(piatok),atedadoručenievurčenomtermíneanipredruhúobjednávkunemohlo
nastaťvčas,nakoľkonajbližšípracovnýdeňbolpondelok1.2.2021.Žalovanážalobcuinformovalaotom,

že zásielku od žalobcu nepreberie. Keďže došlo zo zákona k odstúpenie od kúpnej zmluvy ohľadne šiat
NC 3121 a šiat RP043H nebola žalovaná povinná prevziať predmetný tovar a ani jej nevznikla povinnosť
zaplatiť kúpnu cenu tohto tovaru-týchto šiat v celkovej výške 590 eur (580 eur + 10 eur poštovné).
Nemohla jej teda voči žalobcovi ani vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 35 % zo sumy
590 eur, keďže neporušila žiadnu zo svojich zmluvných povinnosti.

15. Pokiaľ ide o tretie šaty, ktoré sú uvedené v predmetnej objednávke zo dňa 14.9.2020, teda šaty
s označením NC3122, tu sa žalovaná s manželkou žalobcu p. B. dohodla na tom, že za šaty NC 3122,
(ktoré jej boli dodané s inými šatami-MC181334) nemusí zaplatiť žiadnu sumu z dôvodu ich vadnosti.
Z tohto dôvodu žalobca vystavil novú faktúru (Daňový dobropis č. 17/2020), na ktorej tá položka (tie
šaty) už nefigurovala. Nová faktúra sa týkala len šiat MC181334. Nová faktúra bola zo dňa 22.10.2020,

znela na sumu 80 eur splatnú dňa 30.10.2020. Túto novú faktúru žalovaná žalobcovi uhradila. Žalobca
doposiaľ nevyzval žalovanú na vydanie šiat NC3122 a žalovaná žalobcovi tieto šaty doposiaľ nevydala.
Žalovaná žalobcovi doposiaľ neuhradila ani pôvodne vyúčtovanú kúpnu cenu šiat NC3122.

16. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

17. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť

aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

18. Podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem
na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom

omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

19. Podľa § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar
v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre
kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť

práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej
zmluvy.

20. Podľa § 412 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru
predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z

určitých zásob alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde
sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

21. Podľa § 412 ods. 3 Obchodného zákonníka, v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2,
splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde

má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak
predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 14.9.2020 podpísala žalovaná
Objednávku č.19, ktorá je podľa jej obsahu zároveň kúpnou zmluvou. Predmetnú objednávku, resp.

kúpnu zmluvu za žalobcu podpísala jeho manželka (bez toho, aby k predmetnej písomnej objednávke,
resp. zmluve priložila svoje písomné plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného). Na základe
predmetnej kúpnej zmluvy sa zaviazal žalobca ako predávajúci dodať žalovanej ako kupujúcej tri kusy
šiat. Žalobca sa zaviazal dodať šaty s označením NC3121 v novembri 2020 a tiež sa zaviazal dodaťšaty s označením RP043H v januári 2021. Tento tovar-vyššie uvedené šaty jej však zo strany žalobcu
neboli dodané riadne a včas o čom svedčí vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý následne v rámci
svojho návrhu sám uviedol, že žalovaná tovar odmietla prevziať. Z uvedeného nepochybne vyplýva,

že tento tovar žalovanej dodaný nebol a žalovaná týmto tovarom nedisponuje. Obchodný zákonník
upravuje fixné zmluvy v ustanovení § 349 ods. 3, podľa ktorého ak z obsahu zmluvy vyplýva, že
veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia
od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení
záväzku. Vzhľadom na povahu objednaného tovaru, ktorým boli svadobné šaty, s presným určením

termínu dodania v mesiaci november 2020 a január 2021, možno konštatovať, že nesplnením záväzku
dodania v určenom termíne zo strany žalobcu, došlo v zmysle uvedeného ustanovenia k odstúpeniu
od predmetnej kúpnej zmluvy priamo zo zákona. Žalobca objednávku s určeným termínom dodania
november 2020 v dohodnutom termíne nezaslal vôbec a následne objednávku s určeným termínom
január 2021 zaslal spolu s objednávkou s určeným termínom dodania november 2020, a to s dátumom
odoslania z Českej republiky dňa 29.1.2021 (piatok), a teda doručenie v určenom termíne ani pre druhú

objednávku nemohlo nastať včas, nakoľko najbližší pracovný deň bol pondelok 1.2.2021. Nesplnením
záväzku žalobcu, s poukazom na povahu predmetu plnenia z ktorého vyplýva, že veriteľ nemal záujem
na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastali účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom
omeškania dlžníka (predávajúceho), nakoľko veriteľ (žalovaná) neoznámil pred touto dobou, že trvá na
plnení záväzku, naopak po tomto žalovaná žalobcu o tejto skutočnosti informoval. (Žalobca sa domáha

zaplatenia kúpnej ceny bez toho, aby vo svojom žalobcom petite zohľadnil akcesorickú povahu právneho
vzťahu založeného medzi sporovými stranami, teda bez toho, aby sa domáhal vydania kúpnej ceny
oproti jeho povinnosti vydať žalovanej predmetný tovar, keďže žalovaná nedisponuje predmetom kúpy-
už táto samotná skutočnosť bez ďalšieho je dôvodom na zamietnutie žaloby). Keďže došlo zo zákona
k odstúpenie od kúpnej zmluvy ohľadne šiat NC 3121 a šiat RP043H nebola žalovaná povinná prevziať

predmetný tovar a ani je nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu týchto šiat v celkovej výške 590
eur (580 eur + 10 eur poštovné), ktorú jej žalobca vyúčtoval Daňovým dobropisom č. 05/2021 zo dňa
28.1.2021 sumou 590 eur splatnou 28.2.2021. Nemohla jej teda voči žalobcovi ani vzniknúť povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 35 % zo sumy 590 eur, keďže neporušila žiadnu svoju zmluvnú
povinnosť. K uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu okrem vyššie uvedeného je potrebné dodať, že

samotná kúpna zmluva (vo forme Objednávky zo dňa 14.9.2020) je podpísaná inou osobou pri mene
vystaviteľa (žalobcu) ako podpis na doručenej faktúre, z čoho možno vyvodiť, že ju nepodpísal žalobca.
Samotná kúpna zmluva (vo forme Objednávky zo dňa 14.9.2020) preto nespĺňa podstatné náležitosti
písomnej formy právneho úkonu, čo ma vplyv na neplatnosť dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá musí
byť dojednaná písomne.

23. Pokiaľ ide o tretie šaty, ktoré sú uvedené v predmetnej objednávke zo dňa 14.9.2020, teda šaty
s označením NC3122, tu sa žalovaná s manželkou žalobcu p. B. preukázateľne dohodli na tom, že za
šaty NC 3122, (ktoré jej boli dodané s inými šatami-MC181334) nemusí zaplatiť žiadnu sumu z dôvodu
ich vadnosti. Z tohto dôvodu žalobca vystavil novú faktúru (Daňový dobropis č. 17/2020), na ktorej

tá položka (tie šaty) už nefigurovala. Až vo vyjadrení zo dňa 06.02.2023 žalobca zrazu tvrdil, že pri
telefonáte medzi p. B. a žalovanou nebol prítomný a nemôže tak súdu povedať viac ako sa domnieva,
že telefonát prebiehal. Súd však súhlasí s názorom žalovanej strany, že žalobca sa následne pokúsil
spochybniť nespornú skutkovú okolnosť v podobe existencie dohody medzi žalobcom (v zastúpení p. B.)
a žalovanou o tom, že žalovaná za šaty NC3122 nemusí zaplatiť. O účelovosti predmetnej argumentácie

žalobcu v konečnom dôsledku svedčí aj to, že sám žalobca dokonca vo vyjadrení zo dňa 06.02.2023
tvrdí priamy opak, keď na str. 3 tvrdí: „Ako už bolo uvedené na pojednávaní, keďže žalovanej sa nepáčila
kvalita jedných šiat v tejto dodávke, po telefonickej komunikácii manželky so žalovanou, že za šaty, ktoré
sa jej kvalitou nepáčili nezaplatí s tým, že ich vráti, žalobca vystavil žalovanej druhý „Daňový dobropis“
č. 17/2020 na sumu 80,- eur, t. j. za tie šaty, ktoré si žalovaná ponechala, ale nie za tie šaty, ktoré

mala vrátiť.“ Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaná nemá povinnosť za šaty NC3122 zaplatiť. Zrejme
nemá ani povinnosť tieto šaty vrátiť. Ak by tu však boli pochybnosti o tejto jej povinnosť, je potrebné
dodať, že žalovaná zo strany žalobcu nebola doposiaľ ani vyzvaná na vrátenie šiat NC3122. Žalobca
by musel najprv žiadať vydanie týchto šiat a len ak by bolo preukázané, že to už nie je možné, mohol
by sa domáhať peňažnej náhrady za tieto šaty. Súd súhlasí so žalovanou stranou, že akékoľvek snahy

žalobcu o navodenie dojmu, že vo vzťahu k týmto šatám už „in integrum restitutio“ nie je možné, sú len
ničím nepodloženými domnienkami žalobcu. Zaplatenie sumy 80,- eur na podklade daňového dokladu
č. 17/2020 žalovanou v žiadnom prípade nezakladá obchodnú zvyklosť medzi stranami sporu o tom,
že predmetné daňové doklady označené ako dobropisy sú faktúrami. Súd opätovne pritakáva názoružalovanej strany, že na účtovanie peňažných nárokov pri podnikateľskej činnosti sa vzťahujú všeobecne-
záväzné právne predpisy verejného práva, teda podnikateľské subjekty majú v tomto smere kogentné
práva a povinnosti, ktoré nemôžu konvalidovať vzájomnou dohodou, resp. obchodnou zvyklosťou. Ak

teda žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 80,- eur účtovanú daňovým dokladom č. 17/2020 (t. j. za šaty
MC181334), neznamená to a ani to nemôže znamenať, že by žalovaná uznala spôsob účtovania medzi
stranami. Žalovaná zaplatila uvedenú sumu z dôvodu, že príslušné šaty jej boli dodané a nárok na
zaplatenie kúpnej ceny v tomto prípade žalobcovi vznikol.

24. K argumentácii žalobcu, a to, že nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy, resp. že žalovaná
nezaslala žalobcovi včasné oznámenie vád je potrebné uviesť, že v konaní je nesporné, že došlo k
telefonickej dohode medzi žalobcom (v zastúpení p. B.) a žalovanou o tom, že žalovaná nemusí za
šaty NC3122 zaplatiť kúpnu cenu. V tejto súvislosti žalobca argumentuje dokonca aj tým, že žalovaná
vlastne nemohla odstúpiť ohľadne šiat NC3122 od zmluvy aj z dôvodu, že p. B. nemohla za žalobcu
platne rozhodnúť o nároku z uplatnenej vady, ak nemohla platne dojednať zmluvnú pokutu. Aj táto

argumentácie žalobcu je však nesprávna. Dôvodom, pre ktorý p. B. nemohla platne dojednať zmluvnú
pokutu, je to, že neboli splnené formálne náležitosti, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute si vyžaduje
obligatórne písomnú formu. Na základe vykonaného dokazovania je však nesporné, že p. B. za žalobcu
bežne jednala. Prípadné rozhodovanie o nároku z vád pritom nevyžaduje písomnú formu. Navyše, sám
žalobca v konaní po celý čas argumentoval tým, že p. B. bola na konanie za žalobcu žalobcom poverená.

Argumentácia žalobcu, že p. B. vlastne za žalobcu konať nemohla, je preto aj zjavne účelová. Ak by
však súd pripustil túto novú argumentáciu žalobcu o tom, že p. B. vlastne nebola oprávnená konať za
žalobcu, znamenalo by to, že predmetná kúpna zmluva je v celom rozsahu neplatná, čo by samo o sebe
spôsobovalo nedôvodnosť vznesených nárokov žalobcu.

25. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne šiat, ktoré mali byť dodané v januári 2021 (šaty RP043H),
že tu termín dodania bol splnený v súlade s § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže šaty boli v
januári2021odovzdanéprepravcovinadopravu,jepotrebnépodotknúť,žeajtátoargumentáciažalobcu
neobstojí. Ustanovenie § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné aplikovať na predmetnú
kúpnu zmluvu, keďže zmluvné strany boli dohodnuté na tom, že tovar je dodaný až jeho doručením

na adresu žalovanej. Aj podľa názoru súdu (nielen žalovanej) existencia takejto dohody vyplýva aj zo
samotného znenia objednávky. V zmysle čl. III. bod 3.1. objednávky platí: „Kupující je povinen zaplatit za
Zboží Prodávajícímu cenu způsobem uvedeným ve Smlouvě, tedy v hotovosti při odebrání Zboží nebo
formou dobírky, nejpozději však v termínu dodání Zboží.“ Z citovaného zmluvného dojednania vyplýva,
že kúpnu cenu možno zaplatiť buď v hotovosti pri prevzatí tovaru, formou dobierky, najneskôr však v

termíne dodania tovaru. Toto jednoznačne potvrdzuje, že dojednaný termín dodania je až doručenie
tovaru kupujúcemu a nie už jeho odoslanie, keďže v opačnom prípade by to znamenalo, že platba na
dobierku (pri nutnosti zaplatiť tovar najneskôr pri jeho dodaní) by bola skutočne fakticky vylúčená.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/22015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

30. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Podľa pomeru úspechu žalovanej vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že
priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od
jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa

osobitného právneho predpisu.