Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723201345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723201345.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti: A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u otca a A. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obidve v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava,
deti rodičov: D. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, H. a otec B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom

I. XX, J., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Štefánikova 14, Bratislava, o návrhu otca na
zvýšenie a zníženie výživného na mal. deti o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
II, č.k. 5P/36/2023-169 zo dňa 25.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zvýšenie výživného
na mal. A. B. a na zníženie výživného na mal. A. C. a rozhodol, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva
nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom zo dňa 22.06.2023
sa otec mal. A. B. domáhal zvýšenia výživného na syna zo sumy 200,- eur mesačne od podania
návrhu. Dôvodil, že výživné bolo naposledy matke určené v apríli 2021, pričom sa odvtedy významne
zmenili pomery, je nezamestnaný, aktívne si hľadá prácu, doposiaľ sa mu však nepodarilo nájsť si

zamestnanie, nemá vytvorené také úspory, ktoré by pokrývali výdavky na mal. do budúcna. Zmena
nastala aj narastajúcim vekom maloletého, jeho zdravotným stavom, ktorý sa zhoršuje a tiež infláciou.
Maloletý má aspergerov syndróm a jedinečné potreby. Navštevuje kliniku Calma, kde mesačne uhrádza
600,- eur. Ide o súkromnú kliniku, nakoľko iná typovo podobná v blízkom okolí nie je. Tiež navštevuje
súkromnú školu K., ktorá sa venuje deťom ako je maloletý a náklady na maloletého sú cca 1.642,-
eur mesačne. Pozostávajú z polovice nákladov na bývanie, nákladov na stravu, drogériu, hygienické

potreby, oblečenie, pohonné hmoty, knihy, vitamíny, lieky, výlety, krúžok kreslenia, Andreas terapiu,
individuálnezdravotnépotreby,doučovanieainé.Nejednásaozvýšenévýdavkynazákladerozhodnutia
otca, ale vzhľadom na špeciálne potreby maloletého. Okrem A. B. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na
mal. A. C. v sume 400,- eur mesačne, ktorú sumu žiadal znížiť na sumu 200,- eur mesačne. Má za
to, že výdavky maloletého vzhľadom na jeho zdravotný stav sú nákladnejšie ako na zdravú mal. A.
C.. Nevlastní ani auto, nie je vysokoškolsky vzdelaný. Vo svojej profesii nedostal žiadnu inú pracovnú

ponuku, hľadal prácu aj s nižšou kvalifikáciou, avšak bezúspešne. Matka s návrhom nesúhlasila,
uviedla, že mal. syna naposledy videla v auguste 2022, všetky snahy o stretnutie s ním skončia tak, že
maloletý podľa vyjadrenia otca nie je v stave alebo nálade sa stretnúť. O zdravotnom stave syna nie
je vopred informovaná, do terapie zahrnutá nebola. Poskytovaná starostlivosť napomáha stavu izolácie
od matky a sestry maloletého. Otec zmenil maloletému školu bez konzultácie s matkou. Nedostala
matka žiadne informácie o zásadnej zmene prospechu, až následne sa dozvedela, že vraj neopakuje

ročník. Pokúšali sa aj so sestrou udržiavať s maloletým kontakt prostredníctvom správ, keď bol u matky
aktívne komunikoval prostredníctvom telefónu. Teraz neodpovedá na žiadne správy ani fotky. Od roku2022 má matka len jednu iniciatívu od syna a to pred narodeninami vo februári, kedy si pýtal darček
v hodnote 350,- eur grafický tablet. Poslala mu finančný príspevok 50,- eur, prevzatie potvrdil a odvtedy
nekomunikoval. Návrh otca pôsobí dojmom, že majú len jedno dieťa, avšak deti sú dve, tiež s dcérou

musia existovať a rovnako majú náklady. Je zamestnaná ako pedagogický zamestnanec, má tabuľkový
plat. Potvrdenie o príjme otca a odstupné nebolo doložené. Finančná situácia otca je lepšia ako finančná
situácia matky. Obe ich deti, ak budú deti nezamestnaného a učiteľky treba zvážiť náklady na ne, napr.
náklady na súkromnú školu a súkromnú zdravotnú starostlivosť. Matka nemá možnosti na úhradu týchto
nákladov a je možné navštevovať aj štátne zariadenia. Navyše otec zmenil školu aj zariadenie bez

vedomia matky a teraz sa domáha pokrytia finančných nákladov. Vysoká životná úroveň otca sa nikdy
neodzrkadľovala u maloletej, všetko smerovalo len k uspokojovaniu jeho potrieb. Navrhnuté zvýšenie
výživného a zároveň zníženie výživného je pre matku likvidačné. Kolízny opatrovník navrhol výživné
ponechať, alebo s ohľadom na príjem otca znížiť. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že mal. A. B.
a A. C. sú deti rodičov D. C. E. a B. A.. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
bola naposledy rozsudkom zo dňa 28.04.2021, kde bola schválená rodičovská dohoda. Otec sa zaviazal

prispievať na výživu maloletej A. C., ktorá bola zverená matke sumou 400,- eur a matka sa zaviazala
prispievať na mal. A. B., ktorý bol zverený otcovi sumou 200,- eur mesačne. Z dokazovania vyplynulo,
že náklady na výživu mal. A. B. sú v sume cca 1.642,- eur mesačne. Maloletý navštevuje súkromnú
školu a súkromné zdravotné zariadenie, preto má zvýšené náklady. Súd považuje tieto výdavky za
odôvodnené, keďže maloletý trpí psychickou poruchou a to aspergerovým syndrómom a inou úzkostnou

poruchoubližšieneurčenousepizódoustredneťažkejdepresie.Maloletýmázvýšenévýdavkyvzhľadom
k zdravotnej starostlivosti. Náklady na mal. A. C. sú 480,- eur mesačne. Matka má výdavky v sume
1.093,- eur. Matka má priemerný mesačný príjem cca 1.090,- eur. Otcov príjem zo závislej činnosti
za obdobie minulého roka vrátane odstupného bol 9.343,- eur mesačne, bez odstupného 7.886,- eur.
Otec je toho času nezamestnaný, poberal dávky v nezamestnanosti, ktoré toho času už nepoberá. Súd

uvádza, že aj v prípade, ak rodič nie je zamestnaný musí vychádzať z potencionality príjmu rodiča.
V prípade, ak otec v minulosti dosahoval uvedený príjem má súd za to, že otec je schopný dosahovať
takýto príjem aj v budúcnosti. Súd považoval určené výživné 200,- eur na A. B. a 400,- eur na A. C. za
výživné, ktoré zodpovedá schopnostiam a možnostiam obidvoch rodičov, keď matka pracuje s príjmom
1.100,- eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s mal. A. C.. Otec je toho času nezamestnaný, jeho

poslednýpríjemzarok2023bol65.407,-eur.Tohočasužijezúsporspolusmal.A.B..Bývajúupartnerky
otca. Súd vzhliadol na zvýšené náklady v súvislosti s potrebami mal. A. B., avšak má za to, že je možné
saoňhopostaraťajvštátnychzariadeniach.Súduviedol,ževychádzalzpotencionalitypríjmuotca,ktorý
je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať takýto príjem a uhrádzať takto stanovené výživné.
Na strane matky jej príjem neumožňuje uhrádzanie zvýšeného výživného na syna. Stanovené výživné

400,- eur mesačne, ktoré má uhrádzať otec je výživné, ktoré je v možnostiach a schopnostiach otca,
keďže jeho posledný príjem bol v roku 2023 65.407,- eur. Zároveň je tu potencionalita príjmu otca, ktorý
podľa názoru súdu je schopný dosahovať takýto príjem aj v budúcnosti. Súd mal ďalej za to, že zníženie
výživného na A. C. nie je v najlepšom záujme maloletej. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov
osoby povinnej platiť výživné súd vychádza z jeho potencionálnych príjmov čiže takých, ktoré by povinný

potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Princíp potencionality si nevyžaduje detailné
preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd vymedzuje príjem, ktorý
je následne základom pre určenie výživného na dieťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých.
Uviedol, že zastáva názor, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd mal
v konaní za preukázané, že matkin aktuálny mesačný príjem je 1.090,- eur. Pri rozhodovaní vychádzal
z potencionality príjmov otca. Súd v tomto smere však zásadným spôsobom pochybil, keď bral pri

rozhodovaní do úvahy iba potencionálny príjem otca a nie aj matky. Nesprávne vyhodnotil skutočný stav
a bez hlbšieho skúmania prijal skutočnosť, že otec v minulosti dosahoval príjem 4.500,- eur mesačne
a teda je schopný dosahovať takýto príjem aj v budúcnosti. Otec tento príjem dosahoval v čase, kedy
pracoval v obchodnej spoločnosti E. A. na pozícii business development manager. Dňa 31.07.2023 na
základe úsporných opatrení spoločnosti bol prepustený, nakoľko jeho pracovnú pozíciu zamestnávateľ

zrušil. Od 01.08.2023 je zaregistrovaný na úrade práce. Poslal už viac ako 40 životopisov na rôzne
pracovné pozície, ktoré odzrkadľovali jeho vzdelanie, ale zatiaľ bez úspechu. Dôvod jeho neúspechu je
jeho vyšší vek v porovnaní s inými uchádzačmi a aj jeho klasifikácia, nakoľko nemá ukončenú žiadnu
vysokú školu. Má ukončené iba stredoškolské vzdelanie v odbore stavebníctvo a teda práca, ktorúvykonával v spoločnosti E. A. presahovala jeho odborné vedomosti, znalosti aj zručnosti, s čím sa súd
nijako nevysporiadal. Túto prácu vykonával len vďaka dlhoročným osobným dobrým vzťahom s vedením
spoločnosti. Nie je v jeho možnostiach sa o takúto pracovnú pozíciu uchádzať aj v budúcnosti. Matka má

ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore právo. To, že sa rozhodla zamestnať sa ako pedagogický
zamestnanec s omnoho nižším príjmom ako by mohla dosahovať v odbore, ktorý vyštudovala nemôže
byť na ťarchu otca. Len priemerný mesačný plat na pozícii právnika, ktorý by matka vzhľadom na
svoje vzdelanie mohla dosahovať je cca 2.000,- eur. Súd uvádza, že náklady na výživu mal. A. B.
vo výške 1.642,- eur považuje za odôvodnené. Avšak zamietol návrh na zvýšenie výživného. Matkina

životná úroveň je podstatne lepšia ako otcova. Rovnako tak náklady na mal. A. C. sú neporovnateľné
s tými, ktoré má mal. A. B. v dôsledku svojej choroby. Súd aj napriek tomu, že nemal výhrady voči
vyčísleným nákladom na maloleté deti, t.j. 480,- eur na mal. A. C. a 1.093,- eur na mal. A. B. nepovažoval
za potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti a namiesto toho ustálil, že určené výživné 200,-
a 400,- eur považuje za výživné, ktoré zodpovedá schopnostiam a možnostiam rodičov. Je zrejmé,
že náklady otca na maloletého A. B. sú dvojnásobne vyššie ako matkine náklady na maloletú A.

C.. Nie je zrejmé na základe akého výpočtu súd dospel k záveru, že výživné na maloletú A. C. vo
výške 400,- eur je adekvátne výživné, napriek tomu konštatoval, že výdavky na maloletého A. v sume
1.090,- eur sú vzhľadom na jeho zdravotný stav opodstatnené, avšak hneď na to uviedol, že určené
výživné v sume 200,- eur je adekvátne a zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky. Rozhodnutie
nemá žiadny logický základ a už vôbec oporu v zákone. Súd sa v rozhodnutí nezaoberal majetkovými

pomermi matky, s týmito sa nijako nevysporiadal. Otec žije s maloletým v prenajatom byte, na rozdiel od
matky, ktorá je vlastníčkou dvoch rodinných domov. Matka býva s dcérou v rodinnom dome, ktorého je
výlučnou vlastníčkou. Je zrejmé, že súd pri posudzovaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov
otca vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia budú
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň

vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Súd sa nevysporiadal s majetkovými
pomermi rodičov. Uvádza, že otec môže úhradu nákladov maloletého hradiť z jeho príjmu a majetku.
Prehliadol však jeho vyjadrenie o tom, že nevlastní žiaden majetok a býva v prenajatom byte. Súd však
túto úvahu o úhrade nákladov z majetku nepreniesol na matku. Otec všetky náklady na maloletého hradí
zo svojich úspor, ktoré sa veľmi rýchlo míňajú, nemá také možnosti ako matka nájsť si dobre platenú

prácu a to s ohľadom na jeho vzdelanie ako aj z dôvodu, že zdravotný stav syna vyžaduje zvýšenú
starostlivosť a je preňho nemožné zamestnať sa na plný úväzok. Navrhol rozsudok zmeniť, výživné na
maloletého A. zvýšiť na sumu 600,- eur a výživné na maloletú A. znížiť na sumu 200,- eur.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyhotovení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa

10.04.2024, má za to, že v dotknutom konaní bol preukázaný faktický príjem oboch rodičov a bolo
zároveň konštatované, že v prípade ak rodič nie je zamestnaný vychádza sa z potencionality príjmu
rodičov. Vzhľadom na uvedené a tiež vek detí, špecifické potreby, má za to, že súdom stanovené výživné
je dôvodné.

4. Otec doručil odvolaciemu súdu písomné vyjadrenie zo dňa 21.06.2024, v ktorom okrem skutočnosti
uvádzaných v odvolaní uviedol, že má za to, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal odôvodnené
potreby detí a zárobkové a majetkové schopnosti rodičov, dospel k nesprávnym zisteniam, pričom svoje
závery nedostatočne odôvodnil. K odôvodneným potrebám maloletého A. B. dodal, že maloletému
vzhľadom na pribúdajúci vek sa zmenili aj potreby a záľuby, má osobitné potreby spojené s jeho

diagnózou. Nevie sa vôbec zapojiť do kolektívu rovesníkov, pretrvávajú uňho tendencie k afektívnym
raptom, nevie adekvátne reagovať na sociálne podnety, neuvedomuje si sociálne pravidlá správania
a má senzorickú hypersenzitivitu – akustickú aj čuchovú, ktorá mu sťažuje život a bežné fungovanie
vspoločnosti.Máúzkostnúporuchu,ktoráopakovanevyústiladosuicidálnychmyšlienok.Máopakovane
problémy s príjmom potravy, nakoľko afektívne odmieta ochutnávať nové jedlá a preto má obmedzený

jedálny lístok na pár jedál. Napriek tomu, že disponuje mimoriadnym nadaním a vysoko nadpriemerným
IQ, psychicky nezvládal štúdium na štátnej škole pre mimoriadne nadané deti, nevedel sa nijako zapojiť
do kolektívu, vadil mu hluk i pachy v triede, akonáhle sa rozrušil strácal pevnú pôdu pod nohami,
zneistil, dostával záchvaty zúrivosti, bolo nebezpečenstvo z jeho strany aj fyzického útoku, preto bol otec
nútený hľadať zariadenie, ktoré by mu vedelo ponúknuť primerané vzdelanie a kde by boli rešpektované

jeho individuálne potreby. Jediným vhodným zariadením, ktoré bolo ochotné maloletého prijať aj s jeho
diagnózami bola súkromná škola K.. Maloletého zdravotný stav sa však po prestupe na túto školu
zlepšil len čiastočne. Na odporúčanie detskej psychiatričky vo februári 2023 maloletému bol donútený
z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu prerušiť štúdium. Od začiatku školského roka nastúpilspäť do školy, pričom musel opakovať ročník, na odporúčanie školy bol otec opäť donútený hľadať
preňho iné školské zariadenie. Zdravotný stav maloletého je naďalej neuspokojivý. Otec považuje za
absurdné a cynické konštatovanie matky, že mohol nájsť pre syna podobné štátne zariadenie. Súd

bez toho, aby si urobil prieskum alebo akýkoľvek dopyt na voľné kapacity v podobných štátnych
zariadeniach uvedenú argumentáciu matky prevzal. Psychologickú podporu a pomoc musel hľadať
otec z dôvodu nedostupnosti a vyťaženosti štátneho sektora v súkromnej sfére. Práve na odporúčanie
detskej psychiatričky z dôvodu akútneho zhoršovania zdravotného stavu maloletého sa musel obrátiť
na súkromné zdravotnícke zariadenie Autistické centrum Andreas n.o. Následne maloletý navštevoval

zdravotníckezariadenieCalma,kdesiprivykolnapsychologičkuD.L.,ktorámupomohla,vjejdispenzári
je maloletý dodnes. Súd považuje tieto zvýšené výdavky za odôvodnené napriek tomu túto zmenu
nepremietol do výživného oboch rodičov, ale ponechal toto bremeno na pleciach jedného rodiča.
Matkou vyčíslené náklady na maloletú sú značne nadhodnotené, sú v nich zahrnuté položky, ktoré sú
len príležitostné a niektoré výdavky spadajú do kategórie luxusných. Rovnako sa súd nevysporiadal
s vyjadreniami matky, ktorá uznala nevyhnutnosť zmeny úpravy výživného. Na informatívnom stretnutí

rodičov na súde navrhla riešenie tak, že sa zníži otcove výživné na maloletú A. C., čím by si obaja rodičia
navzájom platili výživné 200,- eur, čím sama priznala, že výživné na maloletú sa nespotrebováva vo
výške, v ktorej ho otec poukazuje.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359, § 362 ods. 2 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
a contrario CSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie jemu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/36/2023 je zmena výživného
na maloleté deti A. B. nar. XX.XX.XXXX a A. C. nar. XX.XX.XXXX na základe návrhu otca na zvýšenie
výživného na maloletého A. B. a zníženie výživného na maloletú A. C.. Predmetom odvolacieho konania
je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým boli návrhy otca na zvýšenie
výživného na maloletého A. B. a zníženie výživného na maloletú A. C. zamietnuté.

7. Výhrady odvolateľa smerovali predovšetkým k postupu súdu, ktorý nesprávnym procesným postupom
mu znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Zároveň namietol nedostatky v skutkových zisteniach súdu, neúplne
zistenom skutočnom stave veci a nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd preskúmal napadnuté

rozhodnutie a musel dať odvolateľovi za pravdu.

8. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov deťom je zo zákona povinnosť,
ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o detí osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť
(4).

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery, okrem výživného pre maloletého je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

11. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred odvolacím súdom.

13. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý súdny proces. Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces.

14. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu vymedzuje § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Korektným i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru,
že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov

rozhodnutia, ale napríklad aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku,
existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, respektíve prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a naopak nielen všeobecné súhrnné
zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto
vyvodené.

15. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotnoprávnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí
byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase
pôvodného rozhodnutia o výživnom v porovnaní s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne
porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného,
životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné
ako aj náhodné výdavky dieťaťa, ako aj jeho. Rovnako na strane povinných osôb musí porovnávať

aktuálneschopnosti,možnostiamajetkovépomeryskonkrétnymipomermizistenýmivčaseposledného
rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že
k zmene pomerov nedošlo. Majetkové pomery pritom treba posudzovať komplexne nakoľko zahŕňajú
jednak majetok povinného ako aj objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa
prezentuje navonok.

16. Vyššie uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie dôsledne neaplikoval. Súd v napadnutom
rozsudku sa vôbec riadne nezaoberal pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia a takisto
absentuje porovnanie týchto pomerov so súčasnými, zistenými, odôvodnenými potrebami maloletých,
ako aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporuplné. Súd

prvej inštancie skonštatoval, že zistil odôvodnené potreby maloletého vo výške 1.642,- eur. Neuviedol,
či tieto od posledného rozhodnutia o výživnom vzrástli, ale je predpoklad, že vzrástli. Neporovnal príjmy
rodičov a neuviedol konkrétne prečo považuje výživné určené posledným rozhodnutím za primerané,
ak pravdepodobne odôvodnené potreby maloletého vzrástli. To isté platí aj pri výživnom na maloletú A.
C.. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil tiež majetkové pomery oboch rodičov, s týmito sa nijakým

spôsobom nevysporiadal, nevyhodnotil ich, takže nezistil riadne skutočný stav veci.

17.Pokiaľsatýkapríjmuotcatusúdprvejinštancievychádzalzpotencionálnehopríjmu.Priposudzovaní
potencionality príjmu povinnej osoby musí súd postupovať veľmi prísne, zhodnotiť všetky relevantné
okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. V mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp, preto súd

nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy
na preukázanie objektívneho stavu veci. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej
platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré
dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzv. príjmov, ktorépovinný potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania, jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj
vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú

činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k jeho strate. Na zníženie, či stratu
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. V danom prípade súd prvej inštancie skonštatoval,
že u posledného zamestnávateľa otec dosahoval za zdaňovacie obdobie minulého roka vrátane
odstupného 9.343 eur mesačne , bez odstupného 7.886 eur, v ďalšom odseku uviedol, že posledný

príjem otca za rok 2023 bol v sume 65.407 eur, čo je 5.450 eur mesačne a skonštatoval, že otec napriek
tomu, že je teraz nezamestnaný, mohol by dosahovať taký istý príjem. Táto konštatácia však nie je
správna. Z odôvodnenia rozsudku je tak zrejmé, že súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými
skutočnosťami ohľadne zisťovania výšky potenciálneho príjmu. Z odôvodnenia nie je zrejmé, aké má
otec skončené vzdelanie, v akom odbore, akú má prax, aký má zdravotný stav, jazykové znalosti ani aký
je dopyt na trhu práce. Takže na zistenie potenciálneho príjmu nevykonal potrebné dokazovanie. Súd

prvej inštancie nevykonal žiadne relevantné dokazovanie, z ktorého by vyplynulo, že je od otca možné
požadovať, aby dosahoval aj v súčasnosti príjem v takej výške, ako u posledného zamestnávateľa,
nevysporiadal sa so skončením pracovného pomeru, s nezamestnanosťou otca, či si riadne hľadá
prácu a z akého dôvodu je neúspešný. Odvolací súd má za to, že pri uplatnení princípu potencionality
musí byť uvedená a odôvodnená konkrétna výška príjmu, prípadne rozpätie potenciálneho príjmu,

z ktorého súd následne stanoví výšku výživného na dieťa. Ak takáto výška nie je riadne uvedená a tiež
riadne odôvodnená, nemožno považovať rozhodnutie za preskúmateľné. Potenciálny príjem musí byť
konkrétnym spôsobom vyjadrený, nielen zhrnuté pomery otca bez bližšieho záveru, ktoré v danom
prípade však ani dostatočne zistené neboli. Navyše súd v odôvodnení uviedol 3 rôzne výšky príjmu otca
u posledného zamestnávateľa a tak aj v prípade ak by jeho záver o potencionalite ( že môže dosahovať

taký príjem ako u posledného zamestnávateľa, čo nebolo nijako odôvodnené a na čo neboli vykonané
žiadne dôkazy) bol správny, nie je zrejmé, z ktorej výšky príjmu vychádzal pri určení výšky výživného.
Vdanomprípadeideozávažnýnedostatokrozhodnutiaazásahudoprocesnýchprávúčastníka,ktorého
intenzita zakladá až porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

18. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie
týkajúce sa majetkových pomerov rodičov, príjmov, výdavkov rodičov, odôvodnených potrieb maloletých
detí, porovná ich so stavom v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Zrozumiteľne porovná

a následne vyhodnotí zistené zmeny pomerov, konkrétne zistenia premietne do svojich úvah na podporu
zdôvodnenia prípadnej potreby zmeny výživného a tiež o primeranosti určeného výživného na to, ktoré
dieťa. Následne súd opätovne rozhodne o bežnom výživnom a v prípade potreby aj o zročnom výživnom.
Svoje nové rozhodnutie náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodní a v novom rozhodnutí rozhodne
tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).