Rozsudok · Život a zdravie · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010690
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2120010690.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaných: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom C. XXXX/X, D., 2/ A. E., nar.
XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C. F. XXXX/XX, D., 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C.
XXXX/X, D., 4/ G. H. I., J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. XXX/XX, L., 5/ M. M., nar. XX.XX.XXXX
v D., trvale bytom M. E. J. XXX, pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 18.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Ku skutku v bode 1
Obžalované

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C. XXXX/X, D.
2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C. F. XXXX/XX, D.

sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

oslobodzujú

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 13.03.2020, zn. 1 Pv 248/18/2207-64,
pre skutok právne posúdený vo vzťahu k obžalovanej: A. B. ako prečin subvenčného podvodu podľa
§ 225 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona a vo vzťahu k obžalovanej: A. E. ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že
A. B. ako konateľka spoločnosti ALDIMENZO s. r. o., IČO: 46 107291, so sídlom na adrese Šafárikovo
námestie 7, Bratislava, a so sídlom poslednej reálnej prevádzky podnikania na adrese D. N. X, D., a
ako osoba zodpovedná za riadne plnenie odvodových povinností tejto spoločnosti, zaslala elektronicky

z presne nezisteného miesta dňa 17.10.2016 do Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, registračný list
fyzickej osoby - prihlášku, ktorou spätne prihlásila A. E. ako zamestnanca spoločnosti ALDIMENZO
s. r. o. s deklarovaným pravidelným príjmom od 01.07.2016 do 30.11.2016, a to aj napriek tomu, že
vedela, že pracovný pomer A. E. bol len predstieraný v snahe vylákať dávku sociálneho poistenia,
pričom A. E. u tohto zamestnávateľa v skutočnosti nepracovala, a dňa 12.01.2017 zaslala za ňu ako za
zamestnanca odhlášku, následne A. E. dňa 15.03.2017 a dňa 12.07.2017 podala Sociálnej poisťovni,
pobočka Trnava žiadosti o dávku v nezamestnanosti, v ktorých uviedla ako zamestnávateľa v období

od 01.07.2016 do 30.11.2016 spoločnosť ALDIMENZO s. r. o., na základe čoho Sociálna poisťovňa,
pobočka Trnava, vydala rozhodnutia č. 5085/2017-TT-DvN zo dňa 02.05.2017 a č. 7794/2017-TT-DvN
zo dňa 26.07.2017, ktorým A. E. priznala nárok na dávku v nezamestnanosti a do výšky denného
vymeriavaciehozákladuzapočítalavdôsledkutaktovyvolanéhoomyluajvymeriavacízákladdosiahnutý
v spoločnosti ALDIMENZO s. r. o., ktorý sa v dôsledku takto predstieraného zamestnania v tejto
spoločnosti zvýšil zo 14,0600 eur na 18,2594 eur, za obdobie od 11.03.2017 do 14.06.2017 a od
21.06.2017 do 23.07.2017 jej tak bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 1.178,eur,

hoci jej vzhľadom na neexistenciu pracovného pomeru v spoločnosti ALDIMENZO s. r. o. prináležala iba
vo výške 907,10 eur, čím Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava vznikla škoda v celkovej výške 270,90 eur,pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalované stíhané.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29.

augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, odkazuje s nárokom na náhradu škody vo výške 270,90
eur na civilný proces.

Ku skutku v bode 2
Obžalovaní

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C. XXXX/X, D.
2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C. XXXX/X, D.,
sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

oslobodzujú

A. B. ako konateľka spoločnosti ALDIMENZO s. r.o., IČO: 46 107 291, so sídlom na adrese Šafárikovo
námestie 7, Bratislava, a so sídlom poslednej reálnej prevádzky podnikania na adrese D. N. X,
D., a ako osoba zodpovedná za riadne plnenie odvodových povinností tejto spoločnosti, zaslala
elektronicky z presne nezisteného miesta dňa 28.11.2016 do Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava,
registračný list fyzickej osoby - prihlášku, ktorou spätne prihlásila A. B. ako zamestnanca spoločnosti

ALDIMENZO s. r. o. s deklarovaným pravidelným príjmom od 01.07.2016 do 30.11.2016, a to aj napriek
tomu, že vedela, že pracovný pomer A. B. bol len predstieraný v snahe vylákať dávku sociálneho
poistenia, pričom A. B. u tohto zamestnávateľa v skutočnosti nepracoval, a dňa 13.02.2017 zaslala
za neho ako za zamestnanca odhlášku, následne A. B. podal dňa 24.07.2017 Sociálnej poisťovni,
pobočka Trnava, žiadosť o dávku v nezamestnanosti, v ktorej uviedol ako zamestnávateľa v období

od 01.07.2016 do 30.11.2016 spoločnosť ALDIMENZO s. r.o., na základe čoho Sociálna poisťovňa,
pobočka Trnava vydala rozhodnutie Č. 9216/2017-TT-DvN zo dňa 07.09.2017, ktorým A. B. priznala
dávku v nezamestnanosti a do výšky denného vymeriavacieho základu započítala v dôsledku takto
vyvolaného omylu aj vymeriavací základ dosiahnutý v spoločnosti ALDIMENZO s. r.o., ktorý sa v
dôsledku takto predstieraného zamestnania v tejto spoločnosti zvýšil z 31,3362 eur na 41,8475 eur, za

obdobie od 01.06.2017 do 30.11.2017 mu tak bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške
3.829,50 eur, hoci mu vzhľadom na neexistenciu pracovného pomeru v spoločnosti ALDIMENZO s. r. o
prináležala iba vo výške 2.867,70 eur, čím Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, vznikla škoda v celkovej
výške 961,80 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29.
augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, odkazuje s nárokom na náhradu škody vo výške 961,80
eur na civilný proces.

Ku skutku v bode 3
Obžalovaní
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C. XXXX/X, D.
2/ G. H. I., J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. XXX/XX, L.,
sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

oslobodzujú

§ 225 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 spáchaný formou účastníctva ako pomocník
podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a vo vzťahu k obžalovanej: H.
I. ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
na skutkovom základe, žeA. B. ako konateľka spoločnosti ALDIMENZO s. r.o., IČO: 46 107 291, so sídlom na adrese Šafárikovo
námestie 7, Bratislava, a so sídlom poslednej reálnej prevádzky podnikania na adrese D. N. X, D., a
ako osoba zodpovedná za riadne plnenie odvodových povinností tejto spoločnosti, zaslala elektronicky

z presne nezisteného miesta dňa 29.11.2016 do Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, registračný list
fyzickej osoby - prihlášku, ktorou spätne prihlásila G. H. I., J. ako zamestnanca spoločnosti ALDIMENZO
s. r. o. s deklarovaným pravidelným príjmom od 01.05.2016 do 30.11.2016, a to aj napriek tomu, že
vedela, že pracovný pomer G. H. I., J. bol len predstieraný v snahe vylákať dá ku sociálneho poistenia,
pričom G. H. I., J. u tohto zamestnávateľa v skutočnosti nepracovala, a dňa 13.02.2017 zaslala za ňu

ako za zamestnanca odhlášku, následne G. H. I., J. podala žiadosť o materské z poistného vzťahu
zamestnanca zo dňa 03.03.2017, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves,
dňa 16.03.2017, aj napriek tomu, že vedela, že v spoločnosti ALDIMENZO s. r. o. nikdy nepracovala,
a preto v skutočnosti nesplnila základnú podmienku pre nárok na nemocenskú dávku - materské, a
to dosiahnutie minimálnej doby nemocenského poistenia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred
pôrodom, na základe čoho Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves zohľadnila aj jej dobu

zamestnania u zamestnávateľa ALDIMENZO s. r. o. a v takto vyvolanom omyle, že G. H. I., J. splnila
podmienku dosiahnutia minimálnej doby nemocenského poistenia 270 dní, vydala rozhodnutie č. XXX-
XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 24.03.2017, ktorým G. H. I., J. priznala nárok na nemocenskú dávku -
materské, a tú jej v období od 03.03.2017 do 26.10.2017 vyplatila v celkovej výške 7.607,90 eur, čím
Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves bola spôsobená škoda vo výške 7.607,90 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalované stíhané.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29.
augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, odkazuje s nárokom na náhradu škody vo výške 7.607,90
eur na civilný proces.

Ku skutku v bode 4
Obžalované

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C. XXXX/X, D.

X/ M. M., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom M. E. J. XXX,
sa uznávajú za vinné, že
A. B., napriek tomu, že už nebola konateľkou spoločnosti ALDIMENZO s. r.o., IČO: 46 107 291, so
sídlomnaadreseŠafárikovonámestie7,Bratislavasosídlomposlednejreálnejprevádzkypodnikaniana
adrese D. N. X, D., ani osobou zodpovednou za riadne plnenie odvodových povinností tejto spoločnosti,

využijúc skutočnosti, že naďalej disponovala Grid kartou a prihlasovacími údajmi do elektronického
systému Sociálnej poisťovne, predstierajúc oprávnenie naďalej konať v mene tejto spoločnosti, zaslala
elektronicky z presne nezisteného miesta dňa 18.05.2017 do Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava,
registračný list fyzickej osoby - prihlášku, ktorou spätne prihlásila M. M. ako zamestnanca spoločnosti
ALDIMENZO s. r. o. s deklarovaným pravidelným príjmom od 01.05.2015 do 30.06.2016, a to aj

napriek tomu, že vedela, že pracovný pomer M. M. bol len predstieraný v snahe vylákať dávku
sociálneho poistenia, pričom M. M. u tohto zamestnávateľa v skutočnosti nepracovala, a dňa 29.05.2017
zaslala za ňu ako za zamestnanca odhlášku, pričom M. M. podala žiadosť' o materské z poistného
vzťahu zamestnanca zo dňa 15.05.2017, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, dňa
23.06.2017,ajnapriektomu,ževedela,ževspoločnostiALDIMENZOs.r.o.nikdynepracovala,apretov

skutočnosti nesplnila základnú podmienku pre nárok na nemocenskú dávku - materské, a to dosiahnutie
minimálnej doby nemocenského poistenia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, na
základe čoho Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves zohľadnila aj jej dobu zamestnania
u zamestnávateľa ALDIMENZO s. r. o. a v takto vyvolanom omyle, že M. M. splnila podmienku
dosiahnutia minimálnej doby nemocenského poistenia 270 dní, vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-

XXXX/XXXX zo dňa 19.07.2017, ktorým M. M. priznala nárok na nemocenskú dávku - materské, a
tú jej v období od 15.05.2017 do 31.07.2017 vyplatila v celkovej výške 861,10 eur, stým, že ďalšia
výplata dávky bola pozastavená, voči rozhodnutiu o priznaní materskej dávky podala M. M. odvolanie
požadujúc prehodnotenie sumy dávky o vymeriavacie základy u zamestnávateľa ALDIMENZO s. r.o.,
pričom v prípade nepozastavenia dávky a jej vyplatenia podľa deklarovaných vymeriavacích základov u

zamestnávateľa ALDIMENZO s. r. o. by nemocenská dávka - materské bola za obdobie od 15.05.2017
do 13.01.2018 vyplatená v celkovej výške 10.625,60 eur, čím by bola Sociálnej poisťovni, pobočka
Trnava spôsobená celková škoda vo výške 10.625,60 eur,teda
1/ A. B.:
úmyselne poskytla inému pomoc na to, aby sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo

k dokonaniu trestného činu tým, že vylákal od iného iné plnenie z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie,
ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to
tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia, avšak k jeho dokonaniu nedošlo,
2/ M. M.:
sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu tým, že vylákala

od iného iné plnenie z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne
záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke
ich splnenia, avšak k jeho dokonaniu nedošlo,
čím spáchali
1/ A. B. prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, formou účastníctva ako

pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
2/ M. M. prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Za to sa
odsudzujú

1/ A. B.
Podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. p) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 56 ods. 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 na peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pre prípad, že by výkon peňažného trestu

bol obžalovanou úmyselne zmarený, sa jej ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace.

2/ M. M.
Podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. j), písm. p) Trestného

zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 56 ods. 1
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na peňažný trest vo výške 2.500 (dvetisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pre prípad, že by výkon peňažného trestu
bol obžalovanou úmyselne zmarený, sa jej ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

I. Výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní

1. Obžalovaný A. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Uviedol, že pre
spoločnosť Aldimenzo vykonával prípravu podkladov pre e-shop - písal článkov, nahrával produkty a

popis produktov, zabezpečoval grafické riešenie stránky O.. Na tejto stránke sa podieľal s kamarátom
D. P. od konca roka 2015 a následne počas prvého polroka 2016. Táto príprava sa týkala tzv. kostry
stránky, ktorá bola dokončená v lete 2016. Práce vykonával na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej
niekedy pred letom 2016, prácu vykonával z domu, pracovná doba nebola pevne stanovená, prácu
vykonával prevažne po večeroch, vo voľnom čase, počas víkendov. Na webovú stránku umiestňoval

produkty o zdravých potravinách a výživových doplnkov, pričom išlo približne o 100 produktov, ktoré
nakúpil od dodávateľov. Mal vedomosť, že spoločnosť Aldimenzo podnikala v oblasti papierenských
produktov. Jeho mama prišla s myšlienkou založenia e-shopu, ktorý by jej on pomohol skompletizovať.
Pracovný pomer bol ukončený po tom, čo boli práce na stránke ukončené, a to z dôvodu, že jeho
mama sa rozhodla, že činnosť tejto stránky nebude prevádzkovať, preto mu ju darovala. Obžalovaný

pokračovalnáslednevprácachvsúvislostisostránkou.Včase,keďvykonávalprácu,prevádzkovateľom
stránkybolamanželkaobžalovaného.Vtomobdobístránkareálnaeštenefungovala,tedanevykonávala
obchodnú činnosť, keďže na jej obsahu stále pracoval. Ku koncu roka 2016 sa dohodol na darovaní
stránky, a preto uviedol ako prevádzkovateľa svoju manželku, ktorá mala platnú živnosť. I. mu bola
vyplatená v hotovosti, nepravidelne vo výške približne 700 eur mesačne, posledný mesiac približne

dvojnásobok, a to na základe výplatných pások. Nevedel sa vyjadriť k obchodnej činnosti, finančnejsituácii, k sídlu spoločnosti, k pracovnej náplni ostatných zamestnancov spoločnosti Aldimenzo. Uviedol,
že v minulosti na účet spoločnosti posielal peňažné prostriedky, pričom išlo o vzájomné pôžičky
medzi ním a jeho matkou. Po skončení pracovného pomeru v spoločnosti Q. J. sa zaregistroval

na úrade práce a požiadal o vyplatenie dávky v nezamestnanosti, pričom v žiadosti uviedol oboch
zamestnávateľov, vrátane Aldimenzo s.r.o.. V evidencii uchádzačov bol zaradený od 01.06.2017.
Obžalovaný sa nezaujímal o to, či bol prihlásený do Sociálnej poisťovne, ani o to, či zamestnávateľ
za neho platil odvody. V daňovom priznaní neoznačil príjem zo spoločnosti Aldimenzo z dôvodu, že to
opomenul. Spoločnosť Aldimenzo nebola vlastníkom domény O..

2. Obžalovaná H. I. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní poprela vinu za spáchaný skutok. Uviedla, že
obžalovanú B. spoznala pri svojej práci,. Pracovný pomer uzatvorila z podnetu pani B., ktorá uviedla, že
má veľa práce so zakladaním dokumentov a ponúkla jej možnosť práce. Pre spoločnosť A. pracovala
na základe riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy, od 01.05.2016 do 30.11.2016, prácu riadne
vykonávala, nemusela robiť žiadne špekulácie, ktoré sa jej kladú za vinu. Nezaoberala sa tým, kde

má spoločnosť sídlo, či má kancelárie alebo iných zamestnancov, ani to nepotrebovala vedieť. Jej
práca bola jednoduchá, nenáročná, spočívala v triedení príjmových a výdavkových dokladov, ktoré
chronologicky ukladala podľa dátumov. Dokumenty určené na zatriedenie obdržala spravidla 2 až 3
krát mesačne. Mesačne založila približne od 40 do 100 dokladov. Jej pracovný čas bol nepravidelný,
spravidla 5 hodín týždenne. Výplatné pásky nedostávala, neprikladala tomu dôležitosť, keďže sa jednalo

o minimálnu mzdu. Nemali presne stanovený výplatný termín, mzda jej bola vyplatená v hotovosti 50
eur v hrubom mesačne. V lete 2016 zistila, že je tehotná, keďže nevedela či jej práca na živnosť
pôjde, začala vykonávať aj pracovné aktivity pre iný subjekt, a preto aj prestala vykonávať prácu pre
spoločnosť Aldimenzo. Nevedela či boli alebo neboli za ňu uhradené odvody. Daňové priznanie za rok
2016 podávala, nemala, ale potvrdenie o príjme od spoločnosti Aldimenzo, preto tento príjem neuviedla

a išlo o nízky príjem. Na návrh prokurátora bola táto skutočnosť odstraňovaná prečítaním zápisnice
o výpovedi z prípravného konania, a to z dôvodu rozporu vo výpovediach obžalovanej. V prípravnom
konaní obžalovaná k tejto skutočnosti uviedla, že nevie vysvetliť, prečo v daňovom priznaní za rok
2016 nemá uvedený aj príjem zo spoločnosti Aldimenzo. K rozporu obžalovaná uviedla že nevedela v
prípravnom konaní správne reagovať, ak by potvrdenie o príjme mala, toto by do daňového priznania

zahrnula.

3. Obžalovaná M. M. odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať. Postupom podľa § 258 ods.
4 Trestného poriadku bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Obžalovaná uviedla, že
spáchanie skutku popiera, tento nespáchala. A. B. spoznala asi v roku 2012 alebo 2013. Mala

vedomosť o existencii spoločnosti A., ktorá sa zaoberala predajom papierenských výrobkov a A. B. bola
konateľka. Nevedela koľko zamestnancov táto spoločnosť zamestnávala, keďže ona pracovala z domu.
Oslovila ju A. B.. Pracovala na základe pracovnej zmluvy, pričom si nevedela spomenúť kedy pracovnú
zmluvu podpísala. V období od 01.05.2015 do 30.06.2016 počas trvania jej pracovného pomeru mala
spoločnosťskladnaTrstínskejceste,čobolozároveňajsídlospoločnosti.Pracovnýpomerbolukončený

z iniciatívy obžalovanej, pričom nevedela uviesť či uzatvárali dohodu o skončení pracovného pomeru.
Jej pracovná náplň spočívala vo vyhľadávaní drobných odberateľov pre papierenský sortiment. Týchto
vyhľadávala z domu. Cez internet si vyhľadala potenciálnych odberateľov, následne ich kontaktovala
telefonicky, opísala predávaný produkt a požiadala o možnosť osobného stretnutia a prezentáciu.
Odberateľov vyhľadávala len v Trnavskom kraji. Pokiaľ súhlasili, išla tovar prezentovať buď sama alebo

v spoločnosti A. B. alebo jej syna A.. Obžalovaná si nespomínala, či jej pracovnou náplňou bolo aj
vytváranie objednávok a kúpnych zmlúv. Niekedy tovar spoločne s A. B. aj dodala. Prácu vykonávala
z domu, v sklade na Trstínskej ceste Trnava bola ešte v roku 2014. Pracovný čas si rozvrhla podľa
vlastného uváženia, nemala stanovený konkrétny čas kedy mala prácu vykonávať, avšak väčšinou ju
aj 4 hodiny denne vykonávala, kedy kontaktovala telefonicky odberateľov. Od januára 2016 pracovala

8 hodín denne, nevedela uviesť či pracovná doba bola upravená aj dodatkom. Po zmene rozsahu
pracovného času vykonávala rovnakú prácu, pričom pracovný čas nemala striktne určený a prácu
vykonávala väčšinou z domu, niekedy vybehla za pani B. na D. cestu do Trnavy. K zmene rozsahu
pracovného času došlo z dôvodu, že pani B. chcela nájsť viac odberateľov, a žiadala, aby pracovala
viac hodín. Nevedela uviesť koľkých odberateľov našla a ani nevedela žiadneho odberateľa označiť.

Čo sa týka dodávok tovaru pre odberateľov, nevedela uviesť množstvá, išlo o malých odberateľov a
tovar sa skladoval na Trstínskej ulici. Ona oslovovala väčšinou nových odberateľov a pokiaľ prišli nové
produkty, tie ponúkali aj starým odberateľom. Odberateľov kontaktovala zo svojho vlastného telefónu.
Telefonovala zo svojho čísla, ktoré často menila. Výška mzdy bola dohodnutá za obdobie do konca roka2015vovýške120eurmesačnevhrubom,mzdajejnebolavyplácanápravidelne,niekedysomeškaním,
niekedy po častiach, avšak zamestnávateľ jej nie je dlžný žiadnu časť mzdy. Od 01. januára 2016 bola
mzda stanovená vo výške 850 eur v hrubom, v čistom 750 eur. Dostávala aj výplatné pásky. Nevedela

uviesť či bol určený výplatný termín, mzda jej bola vyplácaná na ruku A. B.. Okrem mzdy dostával
aj odmeny podľa počtu odberateľov, naviac zarobila 100 až 200 eur. V roku 2017 požiadala Sociálnu
poisťovňu o materskú dávku. Táto jej bola priznaná vo výške 300 eur a bola jej vyplatená počas obdobia
dvoch mesiacov. Sociálna poisťovňa zistila nezrovnalosti u zamestnávateľa A. teda, že ju zamestnávateľ
spätne prihlásil a výplatu dávky jej pozastavila. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala

v období dvoch rokoch ako čašníčka na základe dohody o brigádnickej práci študenta, od začiatku
leta 2016 do októbra 2016. Predtým pracovala v spoločnosti A.. Okrem toho bola zamestnaná aj u
zamestnávateľa O. J. – servis hasiacich zariadení. Nevedela uviesť, prečo bola prihlásená do Sociálnej
poisťovne spätne po skončení pracovného pomeru a či v čase, keď požiadala o materskú dovolenku
bola spätne prihlásená ani to, prečo za ňu neboli uhradené odvody. Uviedla, že daňové priznanie mal
podať zamestnávateľ.

4. Obžalovaná A. E. odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať. Postupom podľa § 258 ods.
4 Trestného poriadku bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Obžalovaná uviedla, že
spáchanie skutku popiera, tento nespáchala. A. B. pozná dlhodobo, pri náhodnom stretnutí jej ponúkla
možnosť, aby písala pre ňu články k zdravej výžive. Mala vedomosť, že menovaná mala obchodnú

spoločnosť A., ale nevedela uviesť, čím sa táto spoločnosť zaoberala, kde mala sídlo alebo miesto
prevádzky a či mala nejakých zamestnancov. Pracovnú zmluvu uzatvorila na obdobie od 01.07.2016 do
30.11.2016 a nespomínala si, kedy a kde túto podpisovala. Svoju prácu riešila výlučne s A. B.. Články
písala z domu na notebooku, ktorý jej poskytol zamestnávateľ, všetky články jej odovzdávala, tieto si
neponechala, keďže mala za to, že sú majetkom spoločnosti. Išlo o zdroj privyrobenia si popri jej ďalšej

práci pre spoločnosť Q. R. servis hasiacich zariadení. Nevedela uviesť koľko článkov mesačne napísala,
rozsah článkov bol spravidla od dvoch do piatich strán. Tému jej zadával zamestnávateľ ohľadom
problematiky zdravej výživy, bez konkrétnych pokynov, následne si vyhľadala informácie a tieto použila
pri napísaní článkov, ktoré odovzdala pani B.. Nebolo stanovené koľko a v akých termínoch články
bude odovzdávať, ale vždy, keď boli vypracované ich odovzdala. Nezaujímala sa o to, akým spôsobom

bolo ďalej s článkami naložené. Pracovnú dobu ani rozsah pracovného času nemala stanovené. Prácu
vykonávala z domu. Jej mzda bola približne 530 eur v čistom, mzda jej bola vyplácaná na ruku A. B.,
pravidelne vo výplatnom termíne stanovenom v pracovnej zmluve. Nevedela uviesť z akého dôvodu bola
prihlásená do systému sociálneho poistenia spätne a ani to, či boli alebo neboli odvedené za ňu ako
zamestnanca odvody. Pracovný pomer ukončila z dôvodu, že nemala ďalšie nápady ani ju to nebavilo.

Pracovný pomer ukončili so zamestnávateľom po vzájomnej dohode, nevedela uviesť či dohoda bola
uzatvorená aj v písomnej forme alebo len ústne. Dňa 01.03.2017 ukončila pracovný pomer v spoločnosti
Q. R. (neskôr podnikajúci pod obchodným menom Oboril s.r.o.) a požiadala o dávku v nezamestnanosti.
V čase podávania žiadostí bola Sociálnej poisťovni známa informácie aj o jej zamestnávateľovi A..
Má za to, že jej nárok vznikol právoplatným rozhodnutím aj so zohľadnením jej pracovného pomeru

v spoločnosti A.. Príjem z tohto pracovného pomeru nezahrnula do daňového priznania za rok 2016,
keďže nemala podklady, tieto si následne vyžiadala, tak aby mohla podať dodatočné daňové priznanie.

5. Obžalovaná A. B. uviedla, že popiera to, čo je jej kladené za vinu. Zamestnancov za zamestnávateľa
prihlasovala s omeškaním z dôvodu vlastného zlého prístupu k administratívnym povinnostiam a nie

účelovo. Takto konala aj v minulosti vo vzťahu k veľkému počtu iných zamestnancov. Je toho názoru,
že aj po ukončení výkonu funkcie konateľa spoločnosti A. mala oprávnenia na elektronický prístup do
Sociálnej poisťovne s možnosťou prihlásenia a odhlásenia zamestnancov. Dodatočné (spätné) prihlášky
a odhlášky iných zamestnancov realizovala opakovane aj v minulosti, dokonca na základe žiadosti
Sociálnej poisťovne, a to aj v čase, kedy nebola štatutárnym orgánom zamestnávateľa. Podľa jej názoru,

ak neboli odvody uhradené, dávky nemali byť priznané, prípadne mali byť odvody vymáhané. E-shop
bol zriadený za účelom predaja zdravých výrobkov. Všeobecné obchodné podmienky vytváral A. B. v
roku 2017, tak aby boli platné v čase spustenia v online priestore, ako prevádzkovateľa uviedol svoju
manželku, ktorá mala živnostenské oprávnenie. Vznik stránky je dlhodobý proces. Pri tvorbe stránky
pomáhal A. B. jeho kamarát, kostra bola pripravená v máji 2016 a veľká časť práce na stránke len začala.

Na túto činnosť zamestnala svojho syna a A. E., ktorá vytvárala články, A. B. realizoval nahrávanie tovaru
a popis tovaru tak, aby sa stal z toho plnohodnotný e-shop. Potvrdila, že žiadnemu zo zamestnancov
neposkytla za rok 2016 riadne účtovné doklady pre podanie daňového priznania, teda potvrdenie o
zdaniteľnej mzde. Má za to, že v prípravnom konaní bolo celé obvinenie nafúknuté. Aj v dôsledku jejnedbanlivosti neboli prihlásení do zdravotnej poisťovne a na daňový úrad neboli podávané hlásenia a
prehľady. Poukázala na absenciu motívu či už z jej strany alebo zo strany ostatných spoluobžalovaných,
aby podvodným konaním vylákali dávky zo Sociálnej poisťovne, najmä ak dovtedy o žiadne dávky zo

Sociálnej poisťovne nežiadali, hoci boli zamestnaní u iných zamestnávateľov. Má za to, že celé konanie
je vyvolané z dôvodu osobnej averzie zamestnanca Sociálnej poisťovne voči nej a jej zamestnancom.

6. Svedkyňa – splnomocnená zástupkyňa Sociálnej poisťovne S. J. vypovedala na hlavnom
pojednávaní,žeuzamestnávateľaA.došlokspätnémuprihláseniuviacerýchzamestnancovdosystému

sociálneho poistenia, ktorí si následne uplatnil nárok na dávky. Došlo k následnému preverovaniu
týchto zamestnancov. Uplatnili si nárok na materské a dávku v nezamestnanosti a príplatok 50%
dávky v nezamestnanosti. Základnými podmienkami priznania nároku v prípade materského je trvania
nemocenského poistenia v trvaní minimálne 270 dní počas obdobia dvoch rokov pred pôrodom
a pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti trvania poistného pomeru počas obdobia dvoch
rokov v posledných štyroch rokoch pred vznikom nároku. Vymeriavací základ má vplyv na výšku

dávky. V prípade, ak výška materského nedosiahne výšku rodičovského príspevku, materské sa
vypláca do výšky rodičovského príspevku. Zákonné povinnosti ohľadom prihlásenie a odhlásenie
zamestnancov do sociálneho poistenia sú uložené len zamestnávateľovi. Na žiadosti o materské sa
uvádza zamestnávateľ, od ktorého sa žiada poskytnúť materská dovolenka, ostatné obdobia pre určenie
vymeriavacieho základu sa skúmajú samostatne. V prípade, ak si žiadateľ platil príspevky z titulu

samostatne zárobkovo činnej osoby zohľadňujú sa aj tieto vymeriavacie základy. V prípade, ak osoba
nespĺňa podmienky vzniku nároku na materské, Sociálna poisťovňa vydáva o tom potvrdenie pre účely
posúdenia nároku na rodičovský príspevok.

K jednotlivým obžalovaným svedkyňa uviedla že:

a) Obžalovaná Selecká bola evidovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne od 01.05.2015 do
30.06.2016, prihlásená bola spätne dňa 18.05.2017 a odhlásená dňa 29.05.2017. Prihlášky odhlášky
boli podávané elektronicky formou registračných listov s tým, že tieto vyplnila obžalovaná B.. M. M.
si uplatnila nárok na materské dňa 23.06.2017, od 15.05.2017. Na žiadosti o materské bol uvedený
ako posledný zamestnávateľ, u ktorého čerpá materskú dovolenku O. J.- servis hasiacich zariadení,

u ktorého trvalo obdobie sociálneho poistenia 126 dní. Materské jej bolo vyplatené za obdobie
od 15.05.2017 do 31.07.2017, s následným pozastavení výplaty z dôvodu podozrenia na podvod.
Menovaná dňa 18.08.2017 podala odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým jej bolo priznané materské so
žiadosťou o prehodnotenie výšky a so zohľadnením vymeriavacieho základu u zamestnávateľa A. za
obdobie január až jún 2016. Uvedené konanie je prerušené. K odvolaniu predložila pracovnú zmluvu,

dohodu o skončení pracovného pomeru, dodatok k pracovnej zmluve a výplatné pásky. V prípade, ak
by bolo materské vyplatené, celkovo by jej bola vyplatená suma 10.625 eur. Vo vzťahu k obžalovanej
M. svedkyňa uviedla, že v prípade rozhodovania o jej žiadosti na poskytnutie materského, Sociálna
poisťovňa vychádzala aj z vymeriavacích základov z titulu pracovného pomeru v spoločnosti A., pričom
boli nesprávne uvedené údaje o výške vymeriavacích základov. Vo vzťahu k splneniu podmienky

trvania poistného pomeru minimálne 270 dní sa zohľadňoval pracovný pomer u zamestnávateľa O. J.
a zamestnávateľa A..

b) Obžalovaný Kovács bol evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne od 01.07.2016 do
30.11.2016, prihlásený spätne dňa 28.11.2016 a odhlásený spätne dňa 13.02.2017. Registračné listy

vypĺňala A. B.. Menovaný si podal žiadosť o dávku v nezamestnanosti dňa 24.07.2017 a uviedol
aj zamestnávateľa A.. Dávka v nezamestnanosti mu bola vyplatená za obdobie od 01.06.2017 do
30.11.2017 vo výške 3.829,50 eur. V prípade, ak by neboli zohľadnené príjmy zamestnávateľa A., bola
by mu vyplatená dávka vo výške 2867,70 eur.

c) Obžalovaná Nitková bola evidovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne od 01.07.2016
do 30.11.2016, prihlásená bola spätne dňa 17.10.2016 a odhlásená spätne dňa 12.01.2017. Dňa
15.03.2017 si podala prvú žiadosť o dávku v nezamestnanosti a druhú žiadosť podala dňa 12.07.2017.
Uviedla aj obdobie poistenia v spoločnosti A.. Dávka v nezamestnanosti jej bola vyplatená od 11.03.2017
do 14.06.2017 a od 21.06.2017 do 23.07.2017 vo výške 1.178 eur. V prípade, ak by sa nezohľadnilo

obdobie poistenia v spoločnosti A. bola by jej vyplatená suma 907,10 eur. Dňa 19.09.2018 si podala
žiadosť o jednorazové vyplatenie 50% dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného
obdobia, konanie bolo prerušené. V prípade, ak by sa zohľadnila obdobie poistenia v spoločnosti A. bolo
by jej vyplatená suma 251,10 eur, v prípade, ak by sa nezapočítalo, tak suma 193,40 eur.d) Obžalovaná I. bola evidovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v období od 01.05. 2016
do 30.11.2016. Prihlásená bola spätne 29.11.2016 a odhlásená spätne dňa 13.02.2017 A. B.. Žiadosť

o materské bola doručená 16.03.2017, ako zamestnávateľ bol uvedený SZT strojárne s tým, že u tohto
zamestnávateľa dosiahla 111 dní poistenia a u zamestnávateľa A. 214 dní. Materské bolo vyplatené za
obdobie od 03.03.2017 do 26.10.2017 vo výške 7607,90 eur.
Splnomocnená zástupkyňa poškodenej ďalej uviedla, že v prípade spätného prihlásenia zamestnanca
Sociálna poisťovňa preverí, či osoba poberá dávku dotazom na konateľa, prípadne podnetom na

inšpektorát práce, ktorý je oprávnený konštatovať nelegálne zamestnávanie, prípadne vykonaním
mimoriadnych kontrol. Sociálna poisťovňa môže kontrolovať len správnosť odvodu na sociálne poistenie
a plnenie povinností zamestnávateľa v zmysle zákona o sociálnom poistení ako dokladová kontrola, stav
registračných listov s predloženými pracovnými zmluvami, mesačné výkazy poistného, výplatné pásky,
listina dochádzky. V prípade spoločnosti A. bola vykonaná kontrola a kontrolovaným obdobím bol jún
2016 až október 2016 a v tom období boli u zamestnávateľa registrovaní zamestnancami obžalovaní

B., E., I. ( okrem nich aj P. B.), pričom neboli splnené povinnosti zamestnávateľa ohľadom riadneho
prihlásenia a odhlásenia zamestnancov, za čo bola zamestnávateľovi uložená pokuta.
7. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením zápisníc o výsluchu svedka – splnomocneného
zástupcu Sociálnej poisťovne - T. U. z prípravného konania. Svedok vo vzťahu k obžalovanej M. uviedol
registračné údaje zhodne ako svedkyňa J.. Ďalej poukázal na tú skutočnosť že dňa 16.01.2017 bola

u zamestnávateľa A. vykonaná kontrola odvodu poistného za obdobie od 01.06.2016 do 31.10.2016,
za toto obdobie zamestnávateľ odsúhlasil stav zamestnancov, čo potvrdil podpisom a obžalovaná M. v
tomto zozname nefigurovala. Zamestnávateľ ku kontrole nepredložil jej pracovnú zmluvu, mzdový list
ani výplatné pásky. V rámci kontroly boli skontrolovaní štyria zamestnanci, aktívni boli traja. Sociálna
poisťovňa požiadala o súčinnosť finančnú správu a zdravotné poisťovne. Zdravotné poisťovne uviedli,

že zamestnávateľ nebol registrovaný v evidencii platiteľov poistného a finančná správa uviedla, že
zamestnávateľ nepodal hlásenia za rok 2015 a 2016. Sociálnej poisťovni vznikla škoda na vyplatených
dávkach nemocenského poistenia obžalovanej M. vo výške 861,10 eur za obdobie od 15.05.2017 do
31.07.2017, keby bola výplata dávky pozastavená.
Vo vzťahu k obžalovaným B., E. a I. svedok U. vo svojej výpovedi uvádzal zhodné skutkové tvrdenia ako

ich uvádzala svedkyňa S. J. na hlavnom pojednávaní , keďže obaja boli splnomocnenými zástupcami
poškodenej Sociálnej poisťovne, preto ich súd opakovane neuvádza.
8. Z listinných dôkazov (uvedených v zátvorkách pri jednotlivých skutkových zisteniach) súd zistil
nasledovný skutkový stav:

8.1 Obžalovaná I. ako zamestnankyňa a spoločnosť A. ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 01.05.2016
pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce administratívne práce, s miestom výkonu práce v Trnave
s nástupom do zamestnania 01.05.2016, s dohodnutou mesačnou mzdou 50 eur brutto, s pracovným
časom 40 hodín týždenne (pracovná zmluva zo dňa 01.05.2016). Pracovný pomer bol ukončený
dohodou dňa 30.11.2016 (dohoda o skončení pracovného pomeru).

8.2 Obžalovaná M. ako zamestnankyňa a spoločnosť A. ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 01.05.2015
pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce obchodný zástupca a administratíva, s miestom výkonu
prácevTrnava,snástupomdozamestnania01.05.2015,sdohodnutoumesačnoumzdou120eurbrutto,
s pracovným časom 40 hodín týždenne. Obžalovaná bola okrem osobných údajov na pracovnej zmluve

identifikovaná aj číslom občianskeho preukazu H. XXXXXX (pracovná zmluva zo dňa 01.05.2015).
Dodatkom zo dňa 01.12.2015 bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 850 eur brutto a odmena.
Obžalovaná bola okrem osobných údajov na dodatku k pracovnej zmluve identifikovaná aj číslom
občianskeho preukazu H. XXXXXX (dodatok k pracovnej zmluve). Pracovný pomer bol ukončený
dohodou dňa 30.06.2016. Obžalovaná bola okrem osobných údajov na dohode o skončení pracovného

pomeru identifikovaná aj číslom občianskeho preukazu H. XXXXXX (dohoda o skončení pracovného
pomeru).

8.3 Obžalovaný B. ako zamestnanec a spoločnosť A. ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 01.07.2016
pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce obchodný zástupca, s miestom výkonu práce v Trnave,

s nástupom do zamestnania 01.07.2016, s dohodnutou mesačnou mzdou 950 eur brutto, s pracovným
časom 40 hodín týždenne (pracovná zmluva zo dňa 01.07.2016). Pracovný pomer bol ukončený
dohodou dňa 30.11.2016 (dohoda o skončení pracovného pomeru).8.4 Obžalovaný E. ako zamestnanec a spoločnosť A. ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 01.07.2016
pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce obchodný zástupca, s miestom výkonu práce v Trnave,
s nástupom do zamestnania 01.07.2015, s dohodnutou mesačnou mzdou 750 eur brutto, s pracovným

časom 40 hodín týždenne (pracovná zmluva zo dňa 01.07.2016). Pracovný pomer bol ukončený
dohodou dňa 30.11.2016 (dohoda o skončení pracovného pomeru).

8.5 V mesiaci jún 2016 bola vyplatená mzda zamestnancom H. I., P. B.. V mesiacoch júl až október
2016 bola vyplatená mzda zamestnancom H. I., P. B., A. E. a A. B.. (rekapitulácia miezd zamestnancov

spoločnosti A. predložená Sociálnej poisťovni ku kontrole, výplatná listina zamestnancov spoločnosti).

8.6 Z výpisov z bankových účtov vedených v ČSOB, a. s. , za obdobie od 01.05.2015 do 31.12.2016 pre
majiteľa účtu Aldimenzo s.r.o. vyplýva, že na účtoch boli mesačné kreditné a debetné obraty v rádovo
len v desiatkach eur (výpisy z bankového účtu vedených ČSOB).

8.7 Z výpisov z bankových účtoch vedených pre spoločnosť A. v M. M., A. vyplývajú nasledovné zistenia:
a) Kreditné pohyby sú vo forme bezhotovostných vkladov realizovaných v niekoľko 100 eur až tisíc eur
zo strany P. B. a A. B..
b) Debetné položky pozostávajú z výberov v hotovosti a poplatkov za výber, úhrady za mobilné
telekomunikačné služby, úhrada úrokov z nepovoleného prečerpania (výpisy z bankového účtu

vedených v M. M.).

8.8 Z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, ktoré podávala spoločnosť A. vyplýva, že jej daňová
povinnosť bola v januári 2015 vo výške 224 eur, vo februári 2015 vo výške 167,17 eur, v marci 2015
vo výške 222,74 eur, v apríli 2015 vo výške 116,84 eur, v máji 2015 vo výške 79,12 eur, v júni 2015 vo

výške 168 eur, v júli 2015 vo výške 175 eur, v auguste 2015 vo výške 230 eur, septembri 2015 vo výške
300 eur, v októbri 2015 vo výške 286 eur, v novembri 2015 vo výške 347,36 eur, v decembri 2015 vo
výške 442,93 eur, v januári 2016 vo výške 83,36 eur, vo februári 2016 vo výške 103,32 eur, v apríli 2016
vo výške 110,52 eur, v júni 2016 vo výške 120 eur. Za všetky zdaňovacie obdobia vznikol spoločnosti A.
nárok na nadmerný odpočet (daňové priznania k DPH za mesiace 01/2015 až 06/2016).

8.9 Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 daňovník H. I. vyplýva že jej
príjmy za zdaňovacie obdobie boli vo výške 25.382,77 eur, a to výlučne príjmy zo živnosti (riadne daňové
priznanie k dani z príjmov za rok 2016).

8.10 Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 daňovník A. E. vyplýva že jej
príjmy za zdaňovacie obdobie boli vo výške 4.860 eur, a to z titulu pracovného pomeru. Prílohou bolo
potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby vystavené zamestnávateľom Q. R. – servis hasiacich
zariadení, z ktorého vyplýva, že úhrn príjmov uvedeného daňovníka za rok 2016 bol vo výške 4.860 eur
(riadne daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2016). Z dodatočného daňového priznania daňovníka A.

E.zarok2016vyplýva,žeúhrnpríjmovodvšetkýchzamestnávateľovbolvovýške7.930,33eur.Prílohou
uvedeného daňového priznania boli výplatné pásky zo spoločnosti A. za mesiac júl až november 2016
a potvrdenie o zdaniteľných príjmov od zamestnávateľa František Oboril– servis hasiacich zariadení
(dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2016).

8.11 Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 daňovníka A. B. vyplýva, že
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov bol vo výške 12.245,36 eur. Prílohou uvedeného daňového
priznania je potvrdenie zamestnávateľa FIT Plus o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej
činnosti vo výške 12 245,36 eur (riadne daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2016).

8.12 Zdravotná poisťovňa Union uviedla, že zamestnávateľ A. nebol evidovaný v evidencii platiteľov
poistného. Obžalované E. a I. nie sú poistencami uvedenej zdravotnej poisťovne. Obžalovaný B. je
poistencom zdravotnej poisťovne od 01.01.2015, s tým, že odvádzateľom poistného za obdobie od
01.01.2015 do 31.05.2017 bol zamestnávateľ Fit Plus. Obžalovaná Selecká bola poistencom zdravotnej
poisťovni od 01.01.2012 do 31.12.2017 s tým, že v období od 16.04.2015 do 31.12.2017 bol platiteľom

poistného štát, M. P. (z titulu dohody o vykonaní práce ) a samoplatca (potvrdenie zdravotnej poisťovne
Union).

X.XX L. J. F. V., W. M. A. E. O. A. J. J. E. K. L. J. A. W. L. R. E. K. L. J. K. F. J. (J. L. J. F.).8.14 Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla, že obžalovaná E. bola v období od 01.07.2016 do
30.11.2016 evidovaná ako poistenec – u zamestnávateľa Q. R. servis hasiacich zariadení. Obžalovaná

I. bola v období od 01.05.2016 do 30.11.2016 evidovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba
(potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne).

8.15 Sociálna poisťovňa v období od 10.01.2017 do 26.01.2017 vykonala kontrolu odvodu poistného
na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinností

zamestnávateľa podľa zákona o sociálnom poistení, za kontrolované obdobie od 01.06.2016 do
31.10.2016. Z protokolu vyplýva, že pri kontrole dátumu prijatia registračných listov - prihlásenie a
odhlásenie zamestnancov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zamestnávateľ v kontrolovanom
období, aj mimo kontrolovaného obdobia nesplnil zákonnú podmienku a neprihlásil zamestnancov
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia pred vznikom pracovného
pomeru, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a neodhlásil zamestnancov najneskôr

v deň nasledujúci po zániku pracovného vzťahu. V kontrolovanom období boli prihlásení poistenci –
zamestnanci: A. B. poistený od 01.07.2016 do 30.11.2016, prihlásený dňa 28.11.2016, odhlásený dňa
13.02.2017, H. I. poistená od 01.05.2016 do 30.11.2016, prihlásená 29.11.2016, odhlásená 13.02.2017,
A. E. poistená od 01.07.2016 do 30.11.2016, prihlásená 17.10.2016, odhlásená 12.01.2017 (okrem
obžalovaných bola evidovaná aj zamestnankyňa Barbora Kovácsová). Za kontrolované obdobie boli

zamestnávateľovi vystavené rozhodnutia na úhradu dlžného poistného za obdobie jún 2016 až október
2016 vo vzťahu k správnej výške vymeriavacích základov. Kontrolou bolo tiež zistené, že zamestnávateľ
neodviedol Sociálnej poisťovni poistné na sociálne poistenie za obdobie od augusta 2015 do novembra
2016 (protokol Sociálnej poisťovne číslo 700 - 0410002117 - AG02/17).

8.16 Skutočnosti vyplývajúce z protokolu Sociálnej poisťovne sú zachytené aj v registračných listoch
fyzických osôb o prihlásení a odhlásení jednotlivých zamestnancov spoločnosti A. a evidenčných
záznamov Sociálnej poisťovne o priebehu poistení obžalovaných. Obžalovaná Selecká bola poistená
od 01.05.2015 do 30.06.2015, prihlásená 18.05.2017, odhlásená 29.05.2017 (registračné listy -
prihlášky a odhlášky na č. l. 1152 – 1161 a z potvrdenia Sociálnej poisťovne o priebehu poistných období

Č L 471 - 476 ).

8.17 Obžalovaný Kovács požiadal o dávku v nezamestnanosti žiadosťou zo dňa 24.07.2017. Do
zoznamu priebehu poistení uviedol aj zamestnávateľa Aldimenzo v období od 01.07.2016 do
30.11.2016. V žiadosti uviedol, že paralelne s trvaním uvedeného pracovného pomeru mu trval pracovný

pomer u zamestnávateľa FIT PLUS. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2017 mu bol
priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške denného vymeriavacieho základu 41,8475 eur
(žiadosť o dávku v nezamestnanosti, rozhodnutie Sociálnej poisťovne).

8.18 Obžalovaná Selecká požiadala o materské žiadosťou zo dňa 15.05.2017, doručená Sociálnej

poisťovni 23.06.2017 s tým, že materská dovolenka jej bola poskytnutá zamestnávateľom O. J. –
servis hasiacich zariadení. Sociálna poisťovňa rozhodnutím z 19.07.2017 priznala obžalovanej Seleckej
nárok na materské vo výške cca. 11 eur denne. Obžalovaná M. proti uvedenému rozhodnutiu podala
dňa 18.08.2017 odvolanie a následným podaním žiadala, aby toto podanie bolo posúdené len ako
žiadosť o poskytnutie informácie o výške materského (Žiadosť o materské a rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, odvolanie, žiadosť o zmenu posúdenia podania). Z oznámenia Sociálnej poisťovne o
začatí konania zo dňa 25.09.2017 vyplýva začatie konanie vo veci preverenia opodstatnenosti
prihlásenia M. M. u zamestnávateľa A., keďže obdobie poistenia v tejto spoločnosti jej bolo zahrnuté
do posúdenia splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia. Sociálna poisťovňa rozhodnutím
z 27.09.2017 predbežným opatrením pozastavila výplatu materského od 01.08.2017 a to z dôvodu

preverenia opodstatnenosti prihlásenia zamestnanca u zamestnávateľa A. (oznámenie o začatí
konania, Rozhodnutie o predbežnom opatrení).

8.19 Obžalovaná E. žiadosťou zo dňa 15.03.2017 požiadala o dávku v nezamestnanosti. Do
zoznamu priebehu poistení uviedol aj zamestnávateľa A. v období od 01.07.2016 do 30.11.2016.

V žiadosti uviedla, že paralelne s trvaním uvedeného pracovného pomeru jej trval pracovný pomer
u zamestnávateľa O. J.. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2017 jej bol priznaný
nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške denného vymeriavacieho základu (Žiadosť o dávku v
nezamestnanosti). Žiadosťou zo dňa 19.09.2018 požiadala o jednorazové vyplatenie 50% dávky vnezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa
26.07.2017 rozhodla o výplate dávky v nezamestnanosti obžalovanej E. vo výške cca 18 eur denne.

8.20 Obžalovaná I. si žiadosťou zo dňa 03.03.2017, doručená Sociálnej poisťovni dňa 16.03.2017,
požiadala o materské s tým, že materskú dovolenku čerpala od zamestnávateľa SZT Strojárne. Sociálna
poisťovňa rozhodnutím z 24.03.2017 rozhodla, že obžalovaná I. má nárok na materské od 03.03.2017
vo výške cca. 30 eur denne (Žiadosť o materské a rozhodnutie Sociálnej poisťovne).

8.21ObžalovanémuB.bolivyplatenédávkyvnezamestnanostivcelkovejvýške3829,50eur,zaobdobie
od 01.06.2017 do 30.11.2017 (potvrdenie Sociálnej poisťovne) .

8.22 Obžalovanej E. boli vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 1178 eur, za obdobie od
11.03.2017 do 23.07.2017 (potvrdenie Sociálnej poisťovne).

8.23 Obžalovanej M. bolo vyplatené materské za obdobie máj až júl 2017 v celkovej výške 861,10 eur
(potvrdenie Sociálnej poisťovne).

8.24 Spoločnosť Železničná preprava ako vlastník nehnuteľnosti stavba s. č. XXX na LV číslo XXX,
pre katastrálne územie D., ako prenajímateľ, uzatvorila dňa 30.11.2011 zmluvu o nájme nebytových

priestorov so spoločnosťou A. ako nájomcom, na dobu neurčitú, za účelom užívania skladovacieho
priestoru. Dňa 31.10.2014 doručil prenajímateľ nájomcovi výpoveď z uvedenej nájomnej zmluvy s tým,
že výpovedná doba končí 31.12.2014 (nájomná zmluva, výpoveď).

8.25 Spoločnosť SK.NIC oznámila, že doména rituálbio.sk bola zaregistrovaná 10.09.2015,

registrátorom Websupport s tým, že dňa 10.01.2018 bol držiteľ domény zmenený na A. B. (oznámenie
SK.NIC).

8.26 Spoločnosť ritualbio.sk zverejnila obchodné podmienky platné od 15.04.2016 s tým, že ako
predávajúci je označená F. B. s miestom podnikania Košolná 77, miesto prevádzkarne Pekárska 21,

Trnava (obchodné podmienky).

8.27 Z písomného podania spoločnosti P. X., M. vyplýva, že táto spoločnosť nevytvorila stránku O..
Postarala sa o technické parametre ako naprogramovanie a základnú kostru stránky od decembra
2015 do mája 2016 s tým, že komunikovala len s A. B.. Obsahová náplň nebola predmetom zadania.

Poskytoval aj technické poradenstvo pri riešení problémov. Stránka bola od začiatku tvorená ako e-shop
(vyjadrenie spol. Buges Web).

8.28 Daňový úrad Bratislava vykonával šetrenie a zisťovanie sídla spoločnosti A. na adrese Šafárikovo
námestie 7, Bratislava v súvislosti s uplatneným nadmerným nárokom na vrátenie dane z pridanej

hodnoty. Z miestneho zisťovania vyplýva, že na uvedenej adrese je umiestnených približne 60 schránok,
na jednej zo schránok je označená spoločnosť A., spolu s ďalšími desiatimi inými spoločnosťami. Na
príslušnom poschodí budovy sa nenachádzali žiadne priestory, ktoré by boli prístupné (úradné záznamy
Daňového úradu Bratislava, výzvy a oznámenia Daňového úradu Bratislava, zápisnica z miestneho
zisťovania).

8.29 Zo zápisnica o výsluchu A. B. v procesnom postavení svedka v prípravnom konaní vedenom
pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave dňa 13.04.2017, v trestnom konaní vedenom
pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270
Trestného zákon, A. B. uviedla, že je konateľkou spoločnosti A., so sídlom Šafárikovo námestie 7,

Bratislava. Na uvedenej adrese má spoločnosť iba virtuálne sídlo. Spoločnosť sa od začiatku venovala
predaju papierenského sortimentu s tým, že sklad mala do decembra 2014 na adrese D. X, D..
Spoločnosť nevykonávala podnikateľskú činnosť približne od októbra 2015, pretože sa jej prestalo
dariť v podnikateľských aktivitách. Vo výsluchu dňa 13.04.2017 uviedla, že spoločnosť nevykonáva
podnikateľské aktivity. Spoločnosť mala zamestnaných zamestnancov podľa potreby od jedného do

štyroch ľudí. Naposledy daňové priznanie podala za rok 2014, nemá vedomosť, kde sa nachádza
účtovníctvo, keďže spoločnosť nepodniká od októbra 2015, a to z dôvodu nevýhodného kurzu českej
koruny. Spoločnosť od októbra 2015 do júla 2016 v podstate neexistovala, nemala žiaden majetok,dostala sa do finančných problémov, do Sociálnej poisťovne riadne posielala mesačné výkazy ale platby
nerealizovala, keďže nemala žiadne finančné prostriedky (zápisnica o výsluchu).

II. K výroku o oslobodení spod obžaloby obžalovaných B., B. E. a I.

9. Súd po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané
zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré bolo založené na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral,

s konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie relevantné dôkazy,
dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že stíhaný skutok
spáchali skutočne obžalovaní B., E., I. a obžalovaná B. ako účastník vo vzťahu ku skutkom uvedeným
v bode 1 až 3 obžaloby.

10. Na preukázanie viny obžalovaného by mal súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,

ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasnevylučujemožnosťakéhokoľvekinéhomožnéhozáveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalen
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.

11. Zo skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024 vyplýva, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné
plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu
vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne

záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v
otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky a šesť mesiacov.

12. Objekt tohto trestného činu spočíva v ochrane verejných rozpočtových zdrojov určených na podporu
alebo rozvoj, pred ich neoprávneným vylákaním.

13. Objektívna stránka spočíva v neoprávnenom vylákaní dotácie, subvencie, podpory, pomoci, platby,
dávky z verejných rozpočtov uvedením do omylu alebo využitím omylu kompetentnej osoby v otázke
splnenia podmienok pre poskytnutie, resp. vyplatenie uvedenej čiastky. Spravidla pôjde o konania
páchateľa, že v žiadosti, resp. súvisiacich podkladoch uvedie nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje

alebo zamlčí podstatné údaje, pričom musí ísť o dotácie, subvencie, podpory, platby a pomoci z iných
zdrojov.

14.Znakomzákladnejskutkovejpodstatysubvenčnéhopodvodu jepojem"uvedenieniekohodoomylu".
Znamená aktívne vedomé predstieranie faktov alebo skutočností, ktoré sú rozporné s realitou. Môže tak

konať nielen vo vzťahu priamo k poškodenému, ale aj k iným osobám. Uvedený znak je v skutkovej
vete obžaloby pre skutky pod bodom 1 až 3 vymedzený tak, že obžalovaní B., E. a I. boli prihlásení do
Sociálnej poisťovne z titulu vzniku pracovného pomeru napriek tomu, že obžalovaná B. ako konateľka
spoločnosti A. vedela, že ich pracovný pomer bol len predstieraný a obžalovaní u zamestnávateľa nikdy
nepracovali.

15. Kvalifikačný znak „uvedenie do omylu“ je interpretovaný ustálenou rozhodovacou súdnou praxou
všeobecne pre trestný čin podvodu, nasledovne.

15.1 Z rozhodnutia publikovanom pod B 2/1973 sa uvádza, že „k naplneniu subjektívnej stránky podvodu

spáchaného vylákaním pôžičiek sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v dobe pôžičky konal
v úmysle peniaze nevrátiť, lebo vedel, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť a že uvádza
veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu obohatil. Pri posudzovaní takéhoto podvodu je potrebné po
subjektívnej stránke zisťovať, čo uvádzal páchateľ veriteľovi pri uzatváraní pôžičky, koľko pôžičiek v
rozhodnej dobe uzatvoril, ako stanovil lehoty pre splatnosť dlhov, v akej finančnej situácii bol v rozhodnej

dobe, či mal reálnu možnosť v dojednanej dobe splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh uhradiť, ako
reagoval na upomienky veriteľov po splatnosti dlhov atď.“15.2 Obdobne aj v rozhodnutí publikovanom pod R 57/1978 Najvyšší súd uviedol, že „skutočnosť, že
páchateľ nevrátil zapožičané peňažné čiastky v zmluvnej lehote, ale neskôr, sama osebe neodôvodňuje
záver, že obvinený sa obohatil ku škode cudzieho majetku tým, že veriteľa uviedol do omylu a naplnil

tým znaky trestného činu podvodu. K naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu sa
po subjektívnej stránke vyžaduje, aby páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze
vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v zmluvnej lehote, poprípade konal s vedomím, že peniaze nebude
môcť v zmluvnej lehote vrátiť a že tým uvádza iného do omylu“.

15.3 Najvyšší súd ČR (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14. februára 1967 –
3 Tz 5/67.) uviedol, že „skutečnost, že vypůjčitel nesplnil svůj závazek k vrácení peněz ve sjednané
lhůtě, ač tak mohl učinit, ještě nedokazuje, že uvedl zapůjčitele v omyl, aby ke škodě jeho majetku se
obohatilvesmysluustanovení§250odst.1písm.a)TZ.Knaplněnízákonnýchznakůsubjektivnístránky
trestného činu podvodu podle cit. ustanovení se v tomto případě tzv. úvěrového podvodu vyžaduje, aby
bylo prokázáno, že pachatel již v době půjčky peněz jednal v úmyslu vypůjčené peníze vůbec nevrátit

nebonevrátitjevesmluvenélhůtě,nebojednalalespoňsvědomím,žepenízevesmluvenélhůtěnebude
moci vrátit, a že tím uvádí zapůjčitele v omyl, aby ke škodě jeho majetku se obohatil. Jestliže teprve po
uzavření půjčky peněz vznikly překážky, které bránily vypůjčiteli splnit závazek z půjčky a které nemohl
v době uzavření půjčky ani předvídat, když jinak byl tehdy schopen závazek splnit, nebo jestliže byl sice
schopen peníze vrátit ve sjednané lhůtě, ale z různých důvodů vrácení peněz odkládal, nebo dodatečně

pojal úmysl peníze vůbec nevrátit, pak jeho jednání nelze považovat za trestný čin podvodu podle § 250
odst. 1 písm. a) TZ (teraz ustanovenie § 221 Trestného zákona)“

16. Závery tejto rozhodovacej praxe je možné v analogickom rozsahu aplikovať aj vo vzťahu k
subvenčného podvodu, keďže tento kvalifikačný znak je uvedený spoločne v skutkovej podstate

podvodu, ako aj v skutkových podstatách iných osobitných druhov podvodu. Z rozhodovacej praxe
vo vzťahu, napríklad k úverovému podvodu vyplýva, že pri trestnom čine podvodu sa vyžaduje, aby
páchateľ mal úmysel uviesť iného do omylu nevrátením pôžičky už v čase, kedy dochádza k vzniku
právneho vzťahu medzi páchateľom a poškodeným, na čo možno usudzovať z okolností prípadu ako
správanie sa páchateľa, jeho finančná a majetková situácia, celková zadlženosť. Rozhodujúci je aj

moment, kedy páchateľ pojme úmysel uviesť iného do omylu, či už v čase, kedy vstupuje do vzťahu
s poškodeným alebo takýto úmysel tom čase absentuje, čo vylučuje protiprávnosť.

17. Vychádzajúc z citovanej rozhodovacej praxe súd uvádza, že ako predbežnú právnu otázku, ktorú
vyhodnocoval bolo to, či pracovný pomer obžalovaných skutočne vznikol za účelom skutočného

výkonu práce alebo bol len predstieraný (formálny, nenaplnený), tak ako je to uvedené v obžalobe.
Znamená to posúdiť, či uzatvorením pracovného pomeru zmluvné strany mali úmysel tento uzatvoriť
len predstierane, s tým, že v budúcnosti z titulu vzniku a trvania formálneho pracovného pomeru, si
zmluvná strana uplatní nárok na peňažné plnenie zo systému sociálneho poistenia. Platí totiž, že z titulu
vzniku pracovného pomeru obžalovaným ako zamestnancom vznikol riadny poistný vzťah so Sociálnou

poisťovňou a doba jeho trvania alebo výška vymeriavacieho základu ovplyvnili buď prípadný vznik
nároku na dávku alebo výšku dávky zo sociálneho poistenia.

18. Všeobecne platí, že sociálne poistenie je viazané na existenciu pracovného pomeru (prípadne
iného právneho vzťahu, ktorý zakladá zákonu povinnosť účasti na sociálnom poistení). Odvody na

sociálne poistenie predstavujú časť pozostávajúcu z príjmu zamestnanca a časť pozostávajúcu z
plnenia zamestnávateľa. Hoci sociálne poistenie platí zamestnanec aj zamestnávateľ, úhradu odvodu
vykonáva výlučne zamestnávateľ, ktorý z tohto titulu vykonáva aj registračné povinnosti a zrážky zo
mzdy zamestnanca. Preto, ak vznikne pracovný pomer bez ohľadu na ďalšie platí, že účastníci tohto
pracovného pomeru sú povinní platiť sociálne poistenie, pričom platcom je výlučne zamestnávateľ. Na

druhej strane z poistného vzťahu má nárok na dávky, v prípade splnenia zákonných podmienok, len
zamestnanec.

19. Je potrebné zdôrazniť to, že súd nemal v tomto konaní priamy dôkaz spočívajúci v rozhodnutí
príslušného správneho orgánu alebo rozhodnutia súdu z obsahu, ktorého by vyplývalo, že pracovný

pomer obžalovaných bol skutočne len fiktívny, predstieraný, mal výlučne formálny charakter. Ak aj
Sociálna poisťovňa ako poškodená podávala oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu
trestného činu, v skutočnosti táto nie je oprávnená posúdiť či pracovný pomer vznikol alebo nevznikol. V
prípade sporu o vzniku a trvaní pracovného pomeru zase rozhoduje spravidla súd v pracovnoprávnomspore, ktorého účastníkmi sú zamestnanec a zamestnávateľ. Takýto spor ale nevznikol, keďže účastníci
pracovnoprávneho vzťahu existenciu pracovného pomeru nespochybňujú. Podľa § 2 ods. 1 z. č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce inšpekcia práce vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych

predpisov, ktoré upravujú dodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov, najmä vznik, zmenu a skončenie
pracovného pomeru. Ani inšpektorát práce, ktorý má rozsiahle kompetencie preskúmať či skutočne
nedochádza len k uzatváraniu fiktívneho pracovného pomeru, nebol v tejto veci zaangažovaný.

20. Preto súd túto skutočnosť ako predbežnú otázku vyvodzoval výlučne z dôkazov vyplývajúci z

dôkazných prostriedkov, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Išlo výlučne o nepriame dôkazy, čo
inak pre účely dokazovania znamená, že súbor týchto nepriamych dôkazov by mal zakladať ničím
neprerušenú reťaz, z ktorej súd môže bez akýchkoľvek zásadných pochybností vyvodiť záver o vine
obžalovaných.

21. V prípade zamestnancov B., E. a I. mal pracovný pomer vzniknúť na základe písomnej pracovnej

zmluvy so zamestnávateľom Aldimenzo. Pracovné zmluvy boli uzatvorené v písomnej forme vzhľadom
na podpis pracovnej zmluvy oboma zmluvnými stranami. Išlo o štandardné formulárové pracovné
zmluvy, ktoré sa vzhľadom na splnenie všetkých obsahových predpokladov javia ako právne perfektné.
V obžalobe nebolo uvedené tvrdenie a ani nebola preukázaná tá skutočnosť, že by pracovné zmluvy
boli podpísané v iný deň, ako je na nich uvedený.

22. Okrem formálno - právnych predpokladov sa súd ďalej zameral na posúdeniemateriálnych
podmienok naplnenia pracovného pomeru, teda toho či vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
zamestnanci prácu aj vykonávali, lebo len tak je možné dôvodné vylúčiť, že pracovný pomer bol
predstieraný. Za takéto okolnosti je možné považovať (pri analogickom použití kritérií súdnej praxe

aplikovaných k podvodu) najmä to, či, kde a za akých podmienok zamestnanci pracovali, aké boli ich
pracovné výstupy, či zamestnávateľ v skutočnosti vykonával podnikateľskú činnosť, ktorú by realizoval
aj za účasti zamestnancov, aká bola jeho finančná situácia a či vôbec je možné objektívne ustáliť to,
že týchto zamestnancov evidoval v čase pred tým, ako si títo uplatnili nároky na dávky zo sociálneho
poistenia a túto skutočnosť aj navonok deklaroval.

23. Platí pritom, že je v rozpore s ekonomickou logikou, aby zamestnávateľ zamestnával zamestnanca,
platil mu mzdu a odvádzal poistenie, ak zamestnanec neprináša zamestnávateľovi ekonomický profit v
podobe vykonanej práce, ktorá umožňuje zamestnávateľovi realizovať jeho predmet podnikania alebo
akejkoľvek inej činnosti súvisiacej s jeho podnikaním. V takom prípade je dôvodné sa domnievať, že

účelom pracovného pomeru nie je niekoho reálne zamestnávať, ale len simulovať pracovný pomer, a to
bez ohľadu na konkrétny účel simulačného úkonu.

24. Preto súd hodnotil aj to, či bolo možné z dokazovania vôbec ustáliť skutočnosť, že pracovný pomer
obžalovaných bol predstieraný, fiktívny. V konaní sa obžalovaní bránili, že prácu reálne vykonávali

pre zamestnávateľa, zhodne uvádzali, že prácu vykonávali z domu, v nimi zvolenom pracovnom čase,
bez toho, aby mali určený konkrétny časový úsek, kedy sú povinní prácu vykonávať. Navyše ani v
jednom prípade nebolo možné zaznamenať výstupy ich pracovnej činnosti, keďže sami túto skutočnosť
nepreukázali. Na druhej strane z povahy ich práce zase vyplýva, že išlo o výstupy, ktoré mali formu
či už článkov alebo popisov produktov, určených na zverejnenie na webovej stránke e- shopu V

prípade obžalovanej I. išlo fakticky o jednoduché administratívne práce spočívajúce v triedení účtovných
dokumentov, kedy reálny výsledok práce nie je možné vôbec verifikovať . Žiadny z nich nepreukázal, že
by skutočne dohodnutú prácu vykonával v podobe akýchkoľvek výstupov, ale vzhľadom na obžalovaciu
zásadu je potrebné vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
preukázať, že obžalovaní prácu reálne nevykonávali, teda neboli schopní ani priniesť zamestnávateľovi

ekonomický profit.

25. Obžaloba pritom poukazovala na to, že nebolo možné preukázať konkrétne pracovné výstupy
obžalovaných, webová stránka ritualbio.sk bola registrovaná na inú tretiu osobu a bola spustená ešte
pred tým ako vôbec obžalovaní B. a E. uzatvorili pracovný pomer. Navyše z dokazovania vyplynulo aj

tá skutočnosť že v čase kedy trval pracovný pomer obžalovaných, spoločnosť na svojich bankových
účtoch nemala žiadne peňažné pohyby v podobe príjmov alebo výdavkov, ktoré sú bežné a obvykle
vynakladané pri podnikaní, s výnimkou vkladov a výberov, ktoré realizovala obžalovaná B. a jej dcéra.
Účtovníctvo spoločnosti nebolo dostupné, vzhľadom na prevod obchodných podielov na tretiu osobu,ktorej totožnosť sa nepodarilo ustáliť. Aj samotná obžalovaná B. v procesnom postavení svedka v inom
trestnom konaní uvádzala, že už v roku 2015 spoločnosť A. bola neaktívna, nevykonávala žiadnu
podnikateľskú činnosť v súvislosti s papierenským sortimentom, neprevádzkovala sklad a bola vo

finančnom útlme, keďže nedokázala konkurovať na trhu. Z uvedeného súd ustálil, že v čase kedy mali
trvať pracovné pomery obchodná spoločnosť A. skutočne nevykonávala navonok žiadnu podnikateľskú
činnosť. Zamestnávanie obžalovaných ako zamestnancov by za uvedených podmienok nedávalo žiadny
ekonomický zmysel, keďže spoločnosť by nemala peňažné prostriedky na úhradu mzdy a iných nárokov
spojených s trvaním pracovného pomeru.

26. Ďalej je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť že v registrovanom sídle bola táto spoločnosť
nedostupná, žiadne zásielky si nepreberala. Súd má za preukázané aj to, že žiadny z obžalovaných
zamestnancov nebol prihlásený do zdravotnej poisťovne z titulu pracovného pomeru v spoločnosti A.,
za zamestnancov neboli daňovému úradu predkladané príslušné výkazy a žiadny zo zamestnancom
neuviedol zamestnávateľa A. v riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016. Súd uvádza,

že všetky tieto skutočnosti zakladajú dôvod pre konštatovanie, že spoločnosť A. bola v skutočnosti
neaktívna, nevykonávala žiadnu ekonomickú a podnikateľskú činnosť, a preto ani nemohla/ nemala
logicky zamestnávať žiadnych zamestnancov, keďže týchto by nemala ako zaplatiť, prípadne znášať
ďalšie náklady spojené s trvaním ich pracovného pomeru.

27. Na druhej strane je potrebné zaoberať sa aj obhajobou obžalovaných.

28. Súd uvádza, že hoci konkrétne pracovné výstupy obžalovaných preukázané neboli a títo žiadne
podrobnosti o svojej práci neuviedli, neznamená to, že je možné úplne ignorovať aj ich obranu. Hoci
na základe skutočností ako absencia pracovných výstupov zamestnancov, chýbajúci právny vzťah

zamestnávateľa k webovej doméne a chýbajúce obvyklé finančné pohyby na účtoch zamestnávateľa,
prihláška zamestnancov výlučne na sociálne poistenie, neprihlásenie zamestnancov do zdravotnej
poisťovneztituludanéhopracovnéhopomeruapreúčelydaňovéhoúradubysamohlojaviť,žepracovný
pomer bol skutočne len predstieraný, nebolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
ustáliť, že obžalovaní prácu pre zamestnávateľa nevykonávali. Nie je možné totižto vylúčiť, že títo prácu

vykonávali za podmienok, ktoré sa bežnému pozorovateľovi môžu javiť neštandardné, pričom samotný
zamestnávateľ mohol očakávať výnosy v neskoršom období s tým, že pri zmene druhu a typu podnikania
je nútený najskôr vynaložiť náklady na sprevádzkovanie podnikania. Nemožno totiž prehliadnuť to, že v
prípade pracovnej náplne, ktorú uvádzali obžalovaní, išlo o zmenu podnikateľských aktivít spoločnosti
A., keďže táto sa pôvodne zaoberala predajom papierenského sortimentu, pričom predmet podnikania

zmenila na predaj iného druhu tovaru prostredníctvom e-shopu. V súčasnosti nie je neštandardné,
že sa práca vykonáva z domáceho prostredia, v pracovnom čase, ktorý si zvolí zamestnanec s tým,
že mnohých prípadoch je pracovný výstup len v elektronickej podobe ako výsledok duševnej činnosti,
ktorý má svojím spôsobom význam len pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže s takýmto výstupom
zamestnanca naložiť podľa vlastného uváženia. Obranu obžalovaných súd považuje za legitímny

postup, ako jednu z možných verzií, ktorú nemožno a priori vylúčiť a opak ich tvrdení preukázaný nebol.

29. Ako bolo vyššie uvedené poukazujúc na judikatúru platí, že páchateľ uvádza inú osobu -
poškodeného do omylu, ak páchateľ už v čase pôžičky peňazí konal v úmysle vypožičané peniaze buď
vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že peniaze v

dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku
obohatil. Analogicky pre tento prípad platí, že znak uvedenie do omylu je naplnený za predpokladu, ak
pracovný pomer zo strany obžalovaných by už v čase uzatvorenia bol len nástrojom na prihlásenia sa
do sociálneho poistenia, z ktorého by títo následne žiadali dávky.

30. V súvislosti s uvedeným rozhodným momentom súd na tomto mieste upriamuje pozornosť na tú
skutočnosť, že všetci traja obžalovaní boli síce spätne (dňa 17.10.2016 obžalovaná E., dňa 28.11.2016
obžalovaný B. a dňa 29.11.2016 obžalovaná I.) a po uplynutí zákonnej lehoty, ale ešte počas trvania ich
pracovného pomeru prihlásení do systému sociálneho poistenia, čo vyplýva tak z protokolu Sociálnej
poisťovne o kontrole, ktorá konštatovala, že v sledovanom období, respektíve v kontrolovanom období,

t.j. od 01.06.2016 do 30. 11. 2016, boli tieto osoby registrované v systéme Sociálnej poisťovne ako
zamestnanci. Táto skutočnosť vyplýva aj z registračných listov, ktoré zamestnávateľ predložil Sociálnej
poisťovni pri kontrole a nepriamo aj zo zoznamu zamestnancov, ktorým spoločnosť v období od 05/2016
do 11/2016 vyplácala mzdu. Obžalovaní si na nárok na dávky sociálneho poistenia uplatnili nasledovne:obžalovaný B. dňa 24.07.2017, obžalovaná E. dňa 12.07.2017 a obžalovaného I. dňa 16.03.2017.
Za tejto situácie platí, že medzi uzatvorením pracovnej zmluvy, prihlásením do Sociálnej poisťovne a
uplatnením nárokov na dávky zo sociálneho poistenia uplynula doba niekoľkých mesiacov. Z týchto

skutočností súd ustálil, že zamestnávateľ verejne deklaroval zoznam svojich zamestnancov vo vzťahu k
Sociálnej poisťovni v čase niekoľko mesiacov pred uplatnením nárokov na dávky zo systému sociálneho
poistenia.

31. V čase prihlásenia obžalovaných zo strany spoločnosti A. do Sociálnej poisťovne si žiadny z nich

nároky na dávky zo sociálneho poistenia neuplatňoval. Súd z tejto skutočnosti ustálil, absenciu motívu
obžalovaných uzatvárať pracovný pomer ako budúci predpoklad vzniku nárokov, ktoré by im inak
nevznikli, ak medzi momentom registrácie - prihlášky a momentom uplatnenia nárokov obžalovanými
uplynulo obdobie niekoľkých mesiacov. Tento časový úsek, v spojení s tým, že Sociálna poisťovňa bola
oboznámená so stavom zamestnancov vopred vylučuje podľa názoru súdu také konanie, ktorým by
obžalovaní uvádzali poškodeného do omylu. Je potrebné tiež zdôrazniť , že všetci traja mali zároveň

uzatvorený iný pracovnoprávny alebo obdobný vzťah s tretími osobami. Súd nemal dokazovaním
preukázanú tú skutočnosť, že by obžalovaní skutočne už v čase uzatvorenia pracovného pomeru v
spoločnosti A. poňali úmysel v budúcnosti žiadať o dávky nemocenského poistenia. Obžalovaní B., I.
a E. si nároky uplatnili až po uplynutí niekoľkých mesiacov po skončení pracovného pomeru.

32. Súd uzatvára, že vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať,
že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá
sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné
vykladať tieto v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani prípadný vysoký stupeň podozrenia sám o
sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.

33. Opierať výrok o vine iba o nepriame dôkazy možno, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom
súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich
a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti,
ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a

súčasne vylúčiť možnosť iných záverov – to však v danom prípade absentuje. Nepriame dôkazy vedúce
síce k podozreniu voči obžalovanému, nevylučujúce ale reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť i iná
osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného (judikát R XX/XXXX-X).

34.Vsúvislostisužnaznačenou„dôkaznounúdzou“,ktorásavyskytlavposudzovanomprípade,jepreto

potrebné poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní
o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré
môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Toto pravidlo znamená, že ak

sa v dôkaznom konaní nedosiahne praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t.j. ak
sú prítomné v danom kontexte dôvodné pochybnosti, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho
dôkazu, je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného, pretože trestné konanie vyžaduje ten najvyšší
možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni „preukázania
mimo akejkoľvek rozumnej pochybnosti“ (porov. § 2 ods. 2 a 5 trestného poriadku). Keďže súd nezískal

vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného za stíhaný skutok uvedený v obžalobe prokurátora, spod
obžaloby ho oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Závery vykonaného dokazovania v danom prípade však nevytvárajú dostatočný súvislý rad
skutočností na seba nespochybniteľne nadväzujúcich, ktoré by vinu obžalovaných preukazovali bez

relevantných pochybností; táto v danom prípade ostala po vykonanom dokazovaní iba v rovine
pravdepodobnosti či možnosti. V trestných veciach však musia byť dôkazy nad slnko jasnejšie (lat. In
criminalibus probationes debent esse luce clariores)“.

36. Zhrnúc uvedené je potrebné konštatovať že súd na základe uvedeného nadobudol zásadné

pochybnosti o tvrdeniach uvedených v skutkovej vete obžaloby a to, že obžalovaní predstierali vznik
a trvanie pracovného pomeru s tým motívom, aby si v budúcnosti uplatnili dávky zo sociálneho
poistenia. Túto skutočnosť nemal za preukázanú v rozsahu potrebnom na vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti voči obžalovaným. Keďže nebolo preukázané, že by obžalovaní svojim konaním naplniliznaky skutkovej podstaty prečinu subvenčného podvodu, oslobodil ich spod obžaloby prokuratúra,
keďže nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli trestne stíhaní. S poukazom na § 288
ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú Sociálnu poisťovňu obligatórne odkázal na civilné konanie

s nárokom na náhradu škody.

37. Status účastníka vo forme pomocníka je akcesorický. Znamená to, že ak konanie, ktoré je kladené
za vinu primárnemu páchateľovi nie je trestným činom, ani účastníctvo v podobe pomoci pri spáchaní
skutku, nemôže byť trestné. Vzhľadom na to, že obžalovaní B., E. a I. boli oslobodení, je dôvodné

absenciu trestnoprávnych predpokladov vyvodiť aj vo vzťahu k obžalovanej B. a to vo vzťahu ku
skutkom v bode 1 až 3 obžaloby.

III. K vine obžalovanej M. a obžalovanej B. ku skutku v bode 4 a k výrokom o treste.

38. V prípade obžalovanej M. sa súd pri posudzovaní otázky uvedenia do omylu zaoberal tými istými

skutočnosťami ako v prípade obžalovaných B., E. a I.. Obžalovanú uznal za vinnú zo spáchania
skutku, keďže z dokazovania súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná prácu v spoločnosti
A. nevykonávala. Jej pracovný pomer bol skutočne len fiktívny a predstieraný. Keďže obžalovaná
Kovácsová ako konateľka spoločnosti A. poskytla obžalovanej pomoc pri uzatváraní pracovnej zmluvy,
ktorej uzatvorenie založilo vznik poistného vzťahu obžalovanej Seleckej, súd uznal za vinnú aj

obžalovanú B. ako pomocníka.

39. Aj v tomto prípade platí, že pracovná zmluva obžalovanej M. bola uzatvorená v písomnej forme. Súd
dôsledne preveril, či sa preukázali tvrdenia uvedené v obžalobe, alebo existujú dôvodné pochybnosti
o tom, či obžalovaná skutok spáchala.

40. Tak ako aj v prípade ostatných obžalovaných platí, že spôsob akým bol pracovný pomer vykonávaný
je vecou dohody zamestnanca a zamestnávateľa, ale zároveň platí aj to, že ak je uzatvorený pracovný
pomer za iným účelom, ako za účelom výkonu práce, teda len z dôvodu formálneho uzatvorenia
pracovnej zmluvy, súd môže ako predbežnú otázku skonštatovať, že tento pracovný pomer je fiktívny.

41. V danom prípade súd z dokazovania dospel k záveru, že pracovný pomer obžalovanej bol
predstieraný a k uvedenému záveru dospel na základe nasledovnej reťaze nepriamych dôkazov.

42. Obžalovaná Selecká uvádzala, že jej pracovná náplň spočívala vo vyhľadávaní záujemcov

o papierenský sortiment, ale nevedela uviesť nič bližšie o svojej práci, len to, že prácu mohla vykonávať
doma v pracovnom čase, ktorý si sama zvolila. Nevedela označiť žiadneho potenciálneho odberateľa
papierenského sortimentu, s ktorých komunikovala. Jej tvrdenia o pracovnej náplni súd vyhodnotil
ako nepravdivé vzhľadom na nasledovné okolnosti. V čase, kedy mal trvať jej pracovný pomer, bola
spoločnosť A. ekonomicky neaktívna a nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Uvedené vyplýva

z absencie akýchkoľvek príjmov z výkonu podnikateľskej činnosti a zo samotného tvrdenia obžalovanej
B., ktorá takto vypovedala v inej trestnej veci v postavení svedka. Obžalovaná Selecká tiež uvádzala,
že v čase trvania pracovného pomeru mala spoločnosť sklad na Trstínskej ceste, pričom aj toto
tvrdenie sa preukázalo ako nepravdivé, keďže nájomný vzťah bol ukončený k 31.12.2014, t. j. ešte
v čase kedy pracovný pomer nemal ani vzniknúť. Navyše súd dáva do pozornosti tú skutočnosť,

že obžalovaná Selecká nebola evidovaná v stave zamestnancov tak ako táto skutočnosť vyplývala z
protokolu Sociálnej poisťovne o kontrole. Obžalovaná mala byť zamestnaná v období od 01.05.2015 do
30.06.2016. Sociálna poisťovňa vykonávala kontrolu za obdobie od 01.06.2016, pričom v mesiaci jún
2016 spoločnosť A. zamestnávala len dvoch zamestnancov a obžalovaná Selecká v zozname uvedená
nebola. Rovnako ani z ďalších listín vykonaných na hlavnom pojednávaní nevyplýva - konkrétne

rekapituláciamiezd,výplatnálistinazamestnancov, zoznamzamestnancov,ktorýmbolamzdavyplatená
- že by ju zamestnávateľ A. registroval vo svojich interných zoznamoch ako zamestnanca, ktorému
by vyplácal mzdu, alebo ju registroval pre účely sociálneho poistenia. Z týchto skutočností súd ustálil,
že objektívne obžalovaná nemohla vykonávať prácu, ktorú podľa vlastných tvrdení vykonávať mala,
keďže takúto obchodnú činnosť spoločnosť už nevykonávala. Navyše ju spoločnosť A. ani neviedla ako

svoju zamestnankyňu keďže ju ani neuviedla za kontrolované obdobie v zozname, ktorý bol predložený
Sociálnej poisťovni, teda zamestnávateľ navonok vôbec neoznačil obžalovanú Seleckú ako osobu, ktorú
by v rozhodnom období zamestnával.43. V neposlednom rade obžalovaná B. prihlásila a odhlásila obžalovanú M. do Sociálnej poisťovne
v čase, kedy nebola konateľom spoločnosti A. a nemohla ani disponovať oprávnením konať navonok za
túto spoločnosť. Je bez akéhokoľvek právneho významu, že obžalovaná B. disponovala elektronickými

prístupmi k informačnému systému Sociálnej poisťovne tzv. Grid kartou, keďže z právneho hľadiska
zánikom funkcie konateľa, zanikli akékoľvek jej oprávnenia konať za spoločnosť A..

44. Zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaná Selecká uzatvorila so
spoločnosťou A., za ktorú konala obžalovaná B. len fiktívny, predstieraný pracovný pomer, ktorý

vzhľadom na ďalej uvedené okolnosti mal vytvoriť predpoklady na vyplatenie dávky - materskej, na ktorej
nárok by jej inak bez označeného pracovného pomeru v spoločnosti A. nevznikol.

45. Súd prihliadol aj na samotný motív, keďže v čase kedy obžalovaná Selecká uplatnila nárok na
dávku zo sociálneho poistenia, v Sociálnej poisťovni prihlásená ako zamestnanec A. nebola. V čase
kedy si obžalovaná Selecká uplatnila nárok na materské, nespĺňala, bez deklarovania pracovného

pomeru v spoločnosti A., základnú zákonnú podmienku dĺžky trvania nemocenského poistenia. Nie
je preto bez akéhokoľvek významu tá skutočnosť že na materskú dovolenku nastúpila 15.05.2017
a zamestnávateľ A. ju registroval dňa 18.05.2017, teda v období kedy jej už uplynula doba, za ktorú
by sa jej materské poskytlo. Práve naopak, tieto časové súvislosti, spolu s tým, že pracovný pomer jej
objektívne nevznikol, napĺňajú znaky konania, ktorým uviedla Sociálnu poisťovňu do omylu. V danom

prípade súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 v časti dokonaného, vzhľadom na výplatu časti
nároku a v časti v štádiu pokusu, keďže výplata dávky jej bola pozastavená . Vzhľadom na to, že
bolo preukázaná účasť obžalovanej B. na spáchaní uvedeného trestného činu vo forme poskytnutia
pomoci pri predstieranom uzatváraní pracovného pomeru a predstieranom prihlásení obžalovanej M. do

Sociálnej poisťovne, súd uznal aj obžalovanú B. za vinnú z účastníctva na trestnej činnosti obžalovanej
M..

46. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

47. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

48. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská
individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť
súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu.

49. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu dospel k záveru, že vzhľadom na povahu trestnej činnosti,
z ktorej boli obe obžalované uznané za vinné - teda trestnej činnosti majetkového charakteru sa
ako primeraný a vhodný javí peňažný trest. Tento druh trestu je spôsobilý naplniť v prípade obochobžalovaných svoj účel vo forme individuálnej a generálnej prevencie, nakoľko obžalovaná Selecká
mala úmysel získať majetkový prospech a obžalovaná B. jej poskytla pomoc. Súd má zato, že
tento alternatívny trest je postačujúci a nie je nutné obžalované postihnúť aj trestom odňatia slobody,

hoci s podmienečným odkladom, čo navrhoval prokurátor, keďže takýto trest by nezodpovedal povahe
spáchanej trestnej činnosti, následku, okolnostiam za ktorých bol trestný čin spáchaný a významný
odstup času od spáchania skutku.

50. Obžalovaná Selecká je bezúhonná a v priestupkovom registri má len starší záznam o priestupku

na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo bola postihnutá blokovou pokutou vo výške
10 eur. Navyše uvedeného priestupku sa dopustila po spáchaní skutku. Súd jej priestupkovú a trestnú
bezúhonnosť zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života. Okrem toho jej priznal aj
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. p) Trestného zákona, vzhľadom na dĺžku trestného konania,
ktorú nezavinila . Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je obžalovaná zamestnaná a jej hrubý mesačný
príjem je vo výške priemerne približne 1.000 eur v hrubom. Pri výmere trestu súd zohľadnil výšku

majetkového plnenia, ktorú by inak dosiahla v prípade naplnenia a dokonania trestného činu, výšku
už vyplatenej dávky, rozsah poľahčujúcich okolností, absenciu priťažujúcich okolností, jej majetkové
pomery a v neposlednom rade spôsobilosť uhradiť peňažný trest. Súd má za to, že peňažný trest
vo výške 2500 eur zohľadňuje uvedené kritériá, je primeraný, nie mierny ani neprimerane prísny,
obžalovaná je vzhľadom na jej príjmové možnosti spôsobilá tento uhradiť. Pre prípad zmarenia tohto

trestu jej súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

51. Obžalovaná Kovácsová je bezúhonná, v priestupkovom registri má 4 záznamy na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Priestupkov sa opakovane dopustila prekročením povolenej rýchlosti a
nerešpektovaním dopravného značenia. Súd v jej prípade zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. p) Trestného zákona - dĺžku trvania trestného konania a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Súd lustráciou v registri poistencov Sociálnej poisťovne nezistil, že by obžalovaná v súčasnosti poberala
akýkoľvek príjem. Keďže obžalovaná odmietla vypovedať nad rozsah monologickej výpovede, súd
nemohol preveriť jej majetkové pomery a aktuálne príjmové možnosti z jej výpovede. Táto skutočnosť
ale nie je dôvodom na to, aby súd vychádzal z fikcie nemajetnosti, pokiaľ takáto skutočnosť nie

je preukázaná. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná bola v konaní zastúpená obhajcom, pričom
nepožiadalaoustanovenieobhajcuprenemajetnosť,čobolovyhodnotenétak,žeobžalovanámázdroje,
z ktorých je spôsobilá financovať svoje životné náklady. Súd pri výmere trestu zohľadnil mieru jej účasti
na spáchaní trestnej činnosti obžalovanej M., zneužitie jej oprávnení konať za spoločnosť A., v čase
kedy nebola oprávnená konať, ako aj skutočnosť, že jej bol známy motív, ktorý obžalovaná Selecká

sledovala uzatvorením predstieraného pracovného pomeru. V prípade dokonania trestného činu by
došlo k majetkovej škode na strane Sociálnej poisťovne. Súd má za to, že peňažný trest vo výške
2000 eur zohľadňuje uvedené kritériá, je primeraný, nie je mierny ani neprimerane prísny, obžalovaná
je vzhľadom na jej príjmové možnosti spôsobilá tento uhradiť. Pre prípad zmarenia tohto trestu jej súd
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Život a zdravie , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025