Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205447
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123205447.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18C/19/2023

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. A. A., zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému: Slovenská republika –
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

18C/19/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

18C/19/2023

1.Žalobouzodňa11.07.2023,doručenoutunajšiemusúdudňa12.07.2023,sažalobcadomáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.571,20 Eur
titulom náhrady majetkovej ujmy a sumu vo výške 30.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako
aj priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Uznesením vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Trnave, Odboru kriminálnej polície, 3. Oddelenia vyšetrovania, Piešťany zo dňa 22.09.2021, ČVS:
ORP 1367/3-VYS-TT-2021 bolo začaté proti žalobcovi trestné stíhanie vo veci prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 23.09.22021 bolo voči
žalobcovi vznesené obvinenie za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov,
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b), c) a d) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 Trestného

zákona. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Tp/54/2021 zo
dňa 24.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tpo/57/2021 zo dňa
12.10.2021 z dôvodov podľa § 71 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku bol žalobca vzatý do väzby.
V priebehu trestného konania žalobca podával opakované žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu,pričom všetky jeho žiadosti ako nedôvodné boli zamietnuté. Lehota väzby žalobcovi plynula od
21.09.2021, z ktorej bol rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tpo/1/2022 zo dňa 18.01.2022
prepustený na slobodu za súčasného prijatia peňažnej záruky vo výške 20.000,- Eur od jeho matky

E. B.. Uznesením Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 391/21/2204-129 zo dňa 05.04.2022 bolo
voči žalobcovi zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.
Žalobca má trvalé bydlisko v obci Ťapkové. Jedná sa o malú dedinku, kde každý každého pozná,
a to doslova. Osobnej slobody bol žalobca v dôsledku výkonu väzby pozbavený od 21.09.2021 do
18.01.2022, teda 120 dní. V priebehu tohto obdobia bol žalobca ako i jeho príbuzní, najmä tí s ktorými

žil v spoločnej domácnosti, ukrátení o súkromný a rodinný život. Predtým, ako bol žalobca vzatý do
väzby, boli vzťahy medzi žalobcom a rodičmi dobré a pomerne úzko boli vzájomne citovo naviazaní.
Pomáhali žalobcovi so zvládaním životných situácii a riešením problémov, s ktorými sa žalobca nevedel
vysporiadať sám. Rovnako žalobcovi pomáhali aj po stránke finančnej so zabezpečovaním potrieb.
V priebehu výkonu väzby sa však vzťahy medzi žalobcom a rodičmi zmenili a city medzi nimi začali
postupne chladnúť. Žalobca zmeny registroval čoraz zreteľnejšie. Prostredie ústavu, ktoré rodičia

vnímali pri návštevách žalobcu, prísny režim, ktorý bol v ňom zavedený a ktorému bol žalobca
podriadený v nich vzbudzoval pohoršenie nad osobou žalobcu a pochybnosti o nevine žalobcu.
Následne po tom, ako bol žalobca prepustený z väzby na slobodu sa vzťah žalobcu s príbuznými, ako
aj s niektorým priateľmi podarilo čiastočne obnoviť a zároveň niektoré z nich v istej miere aj prehĺbiť. Z
ďaleka však nie na úroveň v akej boli pôvodne. V súčasnosti, po uplynutí viac ako roka od prepustenia

z väzby na slobodu, žalobca stále registruje určité bariéry v komunikácii a neistotu v prejavoch dôvery.
Skutočnosť,žebolžalobcavovýkoneväzbyajnapriektomu,ževnejbolnezákonne,jedanáanemenná.
Uvedená skutočnosť bude u žalobcu po zvyšok života a na vedomí ju budú mať rovnako aj príbuzní a
osoby, ktoré žalobcu poznajú. Predmetné nepríjemné situácie budú sprevádzať žalobcu pri budovaní
si profesijného a súkromného života, kariéry a partnerského vzťahu a výstavbe jedného zo základných

pilierov oboch týchto oblastí, a to piliera dôvery a istoty. Ujma, ktorá bola žalobcovi spôsobená, bola
vyvolaná bolesťou zo straty osobnej slobody, straty rodinného a spoločenského života a zármutkom
nad tým, že príbuzní a priatelia hľadeli na žalobcu ako na kriminálnika. Česť a dôstojnosť žalobcu
bola oslabená v značnej miere a jeho spoločenská hodnota klesla. Obnoviť stav týchto dotknutých
osobnostných atribútov a uviesť žalobcu do pôvodného psychického stavu, sociálnej a spoločenskej

pozície sa vynesením oslobodzujúceho rozhodnutia nepodarilo a pocit odčinenia ujmy, ktorá mu bola
zásahomspôsobená,sanedostavilaprítomnýnieje.Užibaúkonvzatiadoväzbyznížildôstojnosťosoby
žalobcu v očiach verejnosti a zasiahol do žalobcových osobnostných práv. Trpel tým nielen žalobca, ale i
jeho rodičia a v očiach iných obyvateľov, rodiny, priateľov, známych, ktorí sa o tom dozvedeli, bol žalobca
dôsledkom trestného stíhania vedeného proti jeho osobe vnímaný ako údajný páchateľ závažnej trestnej

činnosti.
S ohľadom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. sa žalobca obrátil so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky podaním zo dňa 22.12.2022. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
následne podaním č. 11811/2023/141 zo dňa 15.06.2023 označeným ako „Oznámenie o výsledku

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody“ oznámilo, že predmetná žiadosť bola v zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. prerokovaná a žiadosti nebolo vyhovené. Žalobca zároveň uviedol,
že nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje
sumu vo výške 3.571,2 Eur. Nárok žalobcu je vyrátaný z údajov daňového priznania žalobcu ako
živnostníka (SZČO) podaného za rok 2020 (t.j. rok pred vzatím do väzby). Žalobca bol vo väzbe v období

od 21.09.2021 do 18.01.2022 (t.j. 120 dní). Príjmy žalobcu podľa podaného daňového priznania za rok
2020 boli 10.861,99 Eur, resp. 29,76 Eur za jeden kalendárny deň. Nezákonná väzba trvala 120 dní,
čo v zmysle vyššie uvedeného, predstavuje ušlý zisk sumu vo výške 3.571,20 Eur (120 dní x 29,76 Eur
= 3.571,20 Eur).
Podľa žalobcu bol neprávom obvinený za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b), c) a
d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa
§ 13 Trestného zákona, ktoré sú nepochybne negatívnym javom s nulovou toleranciou v spoločnosti
a tento fakt spôsobil značný diskomfort nielen v jeho profesionálnom, ale i v súkromnom živote a
rovnako tak zasiahol aj do súkromnej sféry jeho rodinných príslušníkov. Ako slušný človek, ktorý bol

zrazu prakticky zo dňa na deň obmedzený na slobode a odvedený v putách príslušníkmi policajného
zboru pred zrakmi svojej rodiny a susedov, 120 dní žalobca strávil nevinne vo väzbe a nakoniec bolo v
predmetnej trestnej veci zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal
obvinený. Je preto nepochybné, že v prípade žalobcu iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú jeho väzobným stíhaním. Žalobca
tiež poukázal v tejto súvislosti na Uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 91/2020-15, zo dňa 11. 2.
2020 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24. januára 2017 sp. zn. III. ÚS 754/2016. Ohľadom

uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej sumy považuje žalobca odškodnenie v rozsahu 30.000,-
Eur za dôvodný, nakoľko je preukázané, že zadržanie a umiestnenie žalobcu vo väzbe mu spôsobilo
ujmu prejavujúcu sa okrem iného aj v jeho zdraví, teda psychickom rozpoložení, nechutenstvom a
stratou hmotnosti a nespavosťou. Tieto nepriaznivé následky pretrvávali aj po prepustení z väzby a
čiastočne pretrvávajú až dodnes. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z toho, že

uvedenými zásahmi - rozhodnutiami (o vznesení obvinenia a začatí trestného stíhania, o vzatí do väzby
aosobnejprehliadky)bolozasiahnutédojehosúkromnéhoarodinnéhoživotaadojehozdravia.Žalobca
má za to, že bolo tiež porušené jeho právo na osobnú slobodu a právo na rešpektovanie a ochranu
súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti. Pokiaľ išlo o rozsah zásahu,
tento sa najsilnejšou mierou prejavil vo forme následkov väzby, a to v už uvedenej oblasti rodinného i
spoločenského života žalobcu ako aktívneho muža, syna, priateľa a kamaráta. Dôstojnosť žalobcu, ale

aj zdravie, strata súkromia, dobrá povesť a osobná česť boli jednoznačne vo veľkom rozsahu zasiahnuté
a tomu je podľa žalobcu primerané odškodnenie v rozsahu 30.000,- Eur. Žalobca má za to, že táto suma
predstavuje iba čiastočnú satisfakciu za to, čím všetkým si musel žalobca prejsť a potrvá ešte veľmi
dlho, kým sa s touto negatívnou udalosťou vysporiada, ak to bude vôbec niekedy možné.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že nárok uplatnený žalobcom považuje v celom rozsahu
za bezdôvodný, keďže v prípade žalobcu absentuje kumulatívna existencia zákonom vyžadovaných
predpokladov pre možnosť vzniku zodpovednosti štátu za žalobcom deklarovanú škodu a nemajetkovú
ujmu, resp. sú v danom prípade naplnené okolnosti na strane žalobcu, ktoré s ohľadom na príslušnú
právnu úpravu vylučujú možnosť priznania náhrady akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy. Právo na

náhradu škody však nemožno vykladať ako právo absolútne, ktoré možno uplatňovať voči štátu bez
splnenia akýchkoľvek zákonných podmienok. Na účely precizovania práva na náhradu škody slúži
zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, za ktorých je štát nositeľom hmotnoprávnej
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu takto spôsobenej škody sa v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. vyžaduje kumulatívne splnenie

nasledujúcich predpokladov: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu,
resp. rozhodnutia o väzbe, ktoré možno považovať za „škodovú udalosť“, a ktoré predstavujú tzv. právny
titul nároku na náhradu škody, 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, resp. rozhodnutím o väzbe a
škodou. V prípade, ak nie je naplnený čo i len jeden z uvedených predpokladov, zodpovednostný vzťah

medzi štátom a subjektom dožadujúcim sa náhrady škody nevzniká. V zákonom taxatívne ustanovených
prípadoch právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe nevznikne, ani keby boli inak
splnené podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej takýmto rozhodnutím. Medzi takéto
prípady patrí zavinenie väzby samotným poškodeným. Zákon vyslovene nedefinuje, čo možno rozumieť
pod pojmom zavinenie väzby. V tomto smere žalovaný považoval za potrebné upriamiť pozornosť

na okolnosti väzobného trestného stíhania žalobcu, charakter trestnej činnosti, ktorá bola žalobcovi
kladená za vinu, ako aj dôvod, pre ktorý bol žalobca vzatý do väzby. Obdobné závery o podmienkach
pre priznanie nároku na náhradu škody je možné prijať aj vo vzťahu k vzneseniu obvinenia, keďže
z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva možnosť/povinnosť prihliadať na všetky okolnosti vznesenia
obvinenia,ačiknemunedošlozdôvodovnastranepoškodeného.Otázkuzavineniatrestnéhostíhaniaa

väzby je potrebné podľa názoru žalovaného skúmať komplexne a to nielen vo svetle výsledku trestného
konania,alepredovšetkýmvovzťahukukonaniužalobcu,ktorébolodôvodomzačatiatrestnéhostíhania
(vznesenia obvinenia žalobcovi), ako i následnému vzatiu žalobcu do väzby a podrobne verifikovať
naplnenie dôvodov, pre ktoré bol žalobca v rozhodnom čase trestne stíhaný a vzatý do väzby, ako
aj mieru zavinenia trestného stíhania a väzby zo strany samotného žalobcu, ktorá má rozhodujúci

význam pre priznanie práva na náhradu škody z titulu rozhodnutia o väzbe. Ako vyplýva z obsahu
trestného spisu vzťahujúceho sa na trestnú vec žalobcu, žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením
vyšetrovateľa OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania, Piešťany zo dňa
23.09.2021, ČVS: ORP-1367/3-VYS-TT-2021 zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

1, písm. b), c) a d) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v
štádiu prípravy podľa § 13 Trestného zákona, a to na skutkovom základe podrobne popísanom v
uznesení o vznesení obvinenia. Podstatnou okolnosťou v tomto smere je, že žalobca bol zadržaný
ako podozrivý zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona
dňa 21.9.2021, v čase o 23:10 v Piešťanoch v blízkosti letiska Piešťany, kde sa nachádzal v osobnom
motorovom vozidle AUDI A4, s evidenčným číslom A., VIN: F., v ktorom pri vykonávaní colného

dohľadu a daňového dozoru hliadka Finančnej správy Slovenskej republiky našla a zadržala omamné a
psychotropné látky podrobne špecifikované v uznesení o vznesení obvinenia. Už pri vznesení obvinenia
polícia vychádzala zo skutkového stavu zisteného výsluchom zadržaných podozrivých G. H. a D. B.,
pričomžalobcavyužilsvojeprávoavprocesnompostavenízadržanéhopodozrivéhoakoajvprocesnom
postavení obvineného v predmetnej trestnej veci odmietol vypovedať. Dôvodnosť vznesenia obvinenia

saprimárneopieralaovýpovedeD.B.aG.H.vprocesnompostavenízadržanýchpodozrivýchataktiežo
výpoveďD.B.vprocesnompostaveníobvineného,ovýsledkyprehliadkyosobnéhomotorovéhovozidla,
predbežné vyjadrenie Kriminalisticko-expertízneho ústavu Bratislava k látkam zaisteným pri prehliadke,
ako aj listinné dôkazy založené vo vyšetrovacom spise – výpis z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a odpis registra trestov žalobcu. Výpovede spoluobvinených
D. B. a G. H. boli realizované po začatí trestného stíhania vo veci, v procesnom postavení zadržaných

podozrivých, v súlade s Trestným poriadkom a svojím obsahom tvorili zákonný a plne spôsobilý podklad
prevznesenieobvinenia.Včasevydaniauzneseniaovzneseníobvineniadoposiaľzabezpečenédôkazy
svedčali v neprospech žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal počas jeho výsluchu v
procesnom postavení zadržaného podozrivého možnosť orgánom činným v trestnom konaní objasniť,
prípadne poprieť spáchanie skutku, pričom tak neurobil. Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva,

že v danom čase bol žalobca obvinený z iného trestného činu (ČVS:ORP-938/3-VYS-TT-2021), bol
opakovane priestupkovo riešený a zároveň z odpisu z registra trestov žalobcu bolo zistené, že žalobca
v čase, kedy bol zadržaný vo vozidle spolu s D. B. a G. H., bol v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8T/48/2020 zo dňa 20.07.2020 za
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona, pričom tento

skutok spáchal voči blízkym osobám (matke a sestre) a pod vplyvom návykových a psychotropných
látok, na základe čoho mu bolo vo veci vedenej Okresným súdom Piešťany, sp. zn. 8T/48/2020 o. i.
zakázané používanie omamných a psychotropných látok a nariadené ochranné liečenie ambulantnou
formou. V zmysle znaleckého posudku KEÚ - BA č. PPZ-KEU-BA-EXP-2021/11037 zo dňa 29.10.2021
bolo zistené, že žalobca bol v čase zadržania pod vplyvom návykových a psychotropných látok, a to

metamfetamínu a THC, z čoho vyplýva aj porušenie zákazu užívania omamných a psychotropných látok
uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8T/48/2020.
Za vyššie uvedeného stavu bol dňa 23.09.2021 voči osobe žalobcu, ako v tom čase obvineného,
podaný Okresnou prokuratúrou Piešťany návrh na vzatie do väzby. Prokurátor navrhoval vzatie žalobcu
do tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z uznesenia Okresného

súdu Piešťany zo dňa 24.09.2021, sp. zn. 8Tp/54/2021, ktorým bol žalobca vzatý do väzby podľa §
71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a ktoré žalobca predložil spoločne so žalobou, vyplýva, že
súd vzal pri rozhodovaní na zreteľ všetky vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa trestnej veci žalobcu,
pričom zohľadnil kombinácie okolností prípadu ako aj osobnosť žalobcu a jeho trestnú a priestupkovú
minulosť, a to najmä jeho predchádzajúce odsúdenie za nebezpečné vyhrážanie voči svojej mame

a sestre, ktorým sa s kladivom v ruke vyhrážal zabitím, pričom tento skutok spáchal pod vplyvom
návykových a psychotropných látok ako aj skutočnosť vyplývajúcu z dovtedy vykonaného dokazovania,
asícežežalobcaporušilpovinnostiuloženémuprávoplatnýmsúdnymrozhodnutím(trestnýmrozkazom)
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (požitie omamných a psychotropných látok).
Žalobca pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o jeho väzobnom stíhaní počas výsluchu

na verejnom zasadnutí dňa 24.10.2021, opäť odmietol k veci vypovedať. Súd rozhodujúci o väzbe
skonštatoval, že v danom prípade jednoznačne existujú materiálne podmienky väzby žalobcu podľa §
71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom tieto vyplývajú z objektívnych dôkazov – predovšetkým
odsudzujúceho trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8T/48/2020 zo dňa 20.07.2020.
Vzhľadomnato,žebolisplnenétaktiežvšetkyformálnepodmienkyprevydanierozhodnutiaoväzbe,súd

so zreteľom na osobu žalobcu ako obvineného v predmetnej trestnej veci, ktorý pravidelne užíva drogy,
bol za trestnú činnosť násilného charakteru pod vplyvom drog odsúdený aj priestupkovo postihnutý a bol
v čase spáchania skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodol o vzatí žalobcu do
väzby. S týmto rozhodnutím sa v plnej miere stotožnil aj Krajský súd v Trnave rozhodujúci o sťažnosti
žalobcu podanej proti rozhodnutiu o väzbe, ktorý rovnako vyzdvihol skutočnosť priznaného konzumu

drog žalobcom, právoplatné odsúdenie a plynutie skúšobnej doby, vrátane diagnostikovanej závislosti
v spojení s uloženým ochranným liečením a jeho porušením, a záverom poukázal i na skutočnosť, že
žalobca pri výsluchu uviedol, že sa nelieči, čo je v rozpore so skutočnosťou uloženého ochranného
liečenia. Záverom sťažnostný súd konštatoval, že u žalobcu sú badateľné sklony k páchaniu trestnejčinnosti, a je primárne daná obava, že by vzhľadom na časté užívanie drog pokračoval práve v páchaní
drogovej trestnej činnosti.
Podľa žalovaného skutkové okolnosti týkajúce sa osoby žalobcu, jeho dovtedajšieho života

predchádzajúcehočasuvzneseniaobvineniaarozhodovaniaovzatídoväzby,trestnáminulosť,sociálne
zázemie, majú pri posudzovaní dôvodov pre vznesenie obvinenia, ako i dôvodov preventívnej väzby
zásadný vplyv na vyhodnotenie existencie týchto dôvodov, a tieto nie je možné prehliadať, resp. je nutné
na ne dôkladne prihliadnuť práve pri posudzovaní naplnenia hypotézy § 8 ods. 6 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z. V prípade žalobcu existovali prinajmenšom tri zásadné dôvody na strane žalobcu, ktoré

odôvodňovali vznesenie obvinenia za trestný čin ako i následné zabezpečenie jeho osoby na účely
trestného konania inštitútom väzby – 1/ trestná minulosť žalobcu – v tomto smere je nutné zdôrazniť,
že žalobca bol pred vznesením obvinenia rozhodovaním o vzatí do väzby právoplatne odsúdený za
spáchanie trestnej činnosti násilného charakteru, ktorej sa dopustil voči svojim blízkym, pod vplyvom
drog, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou, ktorá plynula v čase
spáchania skutku, v súvislosti s ktorým konajúci súd rozhodoval o väzobnom stíhaní a taktiež bol žalobca

v čase rozhodovania o väzbe obvinený z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.
1 Trestného zákona, ktorý je na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave, odbore kriminálnej
polície, 3. oddelení vyšetrovania vedený pod ČVS: ORP-938/3-VYS-TT-2021, pričom tieto okolnosti
mali zásadný vplyv pri posudzovaní dôvodov preventívnej väzby, 2/ záznamy v evidencii priestupkov
žalobcu,ktorýbolpriestupkovoriešenýzarôznepriestupkyvdoprave,kdebolzajazdupodvplyvomdrog

riešený aj v priestupkovom konaní Okresným dopravným inšpektorátom v A. pod číslom spisu ORPZ
TT-ODI3-20021/005531, za čo mu bola udelená bloková pokuta vo výške 400,- Eur a zákaz činnosti
na 12 mesiacov, pričom ani toto postihnutie za priestupok pod vplyvom marihuany na neho nemalo
výchovný účinok a 3/ skutočnosť, že žalobca ako obvinený bol v zmysle znaleckého posudku KEÚ -
BA č. PPZ-KEU-BA-EXP-2021/11037 zo dňa 29.10.2021 v čase zadržania pod vplyvom návykových

a psychotropných látok, a to metamfetamínu a THC, z čoho vyplývalo aj porušenie zákazu užívania
omamných a psychotropných látok uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 8T/48/2020, pričom táto skutočnosť v čase rozhodovania o väzbe preukazovala,
že podmienečné odsúdenie ako aj uložený zákaz užívania omamných a psychotropných látok nemali na
žalobcu ako obvineného výchovný účinok. V danej veci zo skutkových okolností vyplýva, že žalobca bol

vzatýdoväzbyzdôvodupodľa§71ods.1písm.c)Tr.poriadku(tzv.preventívnaväzba).Žalovanýtaktiež
poukázal na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu musel žalobca (ako konzument) vedieť, že v aute,
v ktorom sa nachádzal spolu so spoluobvinenými sa nachádzali aj drogy, nakoľko ich vzhľadom na ich
nájdené množstvo musel aj cítiť, pričom v zmysle výpovede obvineného D. B. v prípravnom konaní mal
žalobca spolu s obvineným D. B. manipulovať s nájdenými rastlinami rodu Cannabis tak, že sa rastliny

snažili zakryť a vôňu prestriekať deodorantom. V tomto smere žalovaný poukázal aj na úradný záznam
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Piešťany zo dňa
22.09.2021, č. 589729, v ktorom je príslušníkmi PZ zaznamenané, že boli vyslaní na miesto zadržania i z
dôvodu, že „z vozidla bola cítiť marihuana“. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že v čase vznesenia
obvineniaataktiežvčaserozhodovaniaoväzbeorgányčinnévtrestnomkonaníakoajsúdvychádzalizo

zabezpečených dôkazov smerujúcich k záveru o spáchaní trestného činu, proti ktorým v tom čase stálo
výlučne nesúhlasné stanovisko žalobcu ako obvineného (zachytené len v podaných sťažnostiach), ktorý
navyše počas celého prípravného konania ako aj pred sudcom pre prípravné konanie počas výsluchu
na verejnom zasadnutí, na ktorom sa rozhodovalo o väzbe žalobcu, odmietol k veci vypovedať. Podľa
názoru žalovaného pri starostlivom zohľadnení všetkých okolností prípadu je v tomto prípade v zmysle §

8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vylúčené priznanie nároku na odškodnenie, nakoľko žalobcovi
nevzniklo v tejto súvislosti právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu, že si žalobca
väzbu a trestné stíhanie zavinil sám, najmä svojim aktívnym konaním. Žalobca preto voči žalovanému
nedisponuje relevantným právnym titulom v podobe nezákonného rozhodnutia alebo rozhodnutia o
väzbe tak, ako deklaruje v žalobe, a v prípade ním uplatneného nároku teda nie je daná kumulatívna

existencia zákonom vyžadovaných predpokladov pre možnosť vzniku nároku na náhradu škody.
V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu škody vzniknutej v
príčinnej súvislosti s namietanými rozhodnutiami - uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania, Piešťany zo dňa
23.09.2021, ČVS: ORP-1367/3-VYS-TT-2021 o vznesení obvinenia a uznesením Okresného súdu

Piešťany sp. zn. 8Tp/54/2021 zo dňa 24.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 6Tpo/57/2021 zo dňa 12.10.2021 o vzatí do väzby. Primárnym pojmovým znakom škody je
existencia škodovej udalosti, v dôsledku ktorej vznikla ujma v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V prípade žalobcu je však nespochybniteľné, že nie je splnenápráve existencia škodovej udalosti, inak povedané neexistuje spôsobilý titul pre vznik práva na náhradu
škody v súvislosti s namietanými rozhodnutiami (nezákonným rozhodnutím a rozhodnutím o väzbe).
K požadovanej náhrade majetkovej škody v podobe ušlého zisku v celkovej výške 3.571,20 Eur,

ktorú žalobca vypočítava z daňového priznania v roku 2020 žalovaný uviedol, že žalobca absolútne
nesprávne postupoval pri výpočte ušlého zárobku vychádzajúc zo sumy príjmu z podnikania za rok 2020
(10.861,99 Eur), pričom nezohľadnil výdavky na podnikanie (8.009,40 Eur). Jeho ročný príjem tak v
roku 2020 podľa predloženého daňového priznania v skutočnosti predstavuje len sumu 2.852,59 Eur.
Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v súvislosti s preukázaním

existencie zárobkovej činnosti alebo akéhokoľvek príjmu žalobcu bezprostredne pred jeho vzatím do
väzby, nakoľko žalobca predložil len daňové priznanie za rok 2020, pričom do väzby bol vzatý až
v septembri 2021. K samotnému výpočtu odhadovaného (nie reálne dosiahnuteľného) ušlého zisku
žalovaný uviedol, že tento považuje za hypotetický, tzn. nemá žiaden reálny základ a nie je overiteľný,
ako ani preukázaný.
Vo vzťahu k žalobcom požadovanej skutočnej škode - náhrade trov právneho zastúpenia v trestnom

konaní žalobcu podľa záverečného vyčíslenia žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe len odkázal
na záverečné vyčíslenie úkonov, teda v žalobe neuviedol, na základe akých skutočností si tento nárok
uplatňuje, navyše požadovaná výška náhrady škody v tejto časti úplne absentuje nielen v samotnom
texte odôvodnenia žaloby, ale aj (a najmä) v žalobnom petite. Žalovaný zdôraznil, že je to práve žalobca
ako žalujúca strana koho zaťažuje dôkazné bremeno, kedy žalobca v konaní podľa názoru žalovaného

s výnimkou rozpisu úkonov v trestnej veci nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci ním tvrdenú
skutočnú škodu – trovy právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní (v rozpore s ustanovením §
132 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), t. j. žalobca nepreukázal uskutočnenie
úkonov právnej služby a nepredložil doklad o úhrade trov alebo iný doklad preukazujúci pravdivosť
jeho tvrdení, a teda nepreukázal, že trovy obhajoby reálne zaplatil (v žiadnom rozsahu). Žalobca však

nielenže nepreukázal vznik v žalobe tvrdenej škody – ušlého zisku a trov obhajoby v trestnom konaní,
ktorej náhrady sa (pravdepodobne) taktiež domáha, ale žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nepreukázal
ani rozsah deklarovanej škody a tomu zodpovedajúcu výšku požadovanej náhrady.
K požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ nielenže neuniesol
dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy a konkrétnych následkoch

v osobnostnej sfére žalobcu v súvislosti s konkrétnym titulom a celkovo požadovanou náhradou
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- Eur. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade žalobca v podanej
žalobeneprodukovalžiadnerelevantnétvrdenia,aužvôbecniedôkazyvovzťahukúdajnémuzásahudo
jeho pracovného, podnikateľského a súkromného života. Podľa názoru žalovaného nie je zrejmé, akým
spôsobom malo dôjsť k zásahu do súkromného života žalobcu v súvislosti s namietanými uzneseniami,

keď poznatky z vyššie uvedených trestných a priestupkových konaní zjavne vylučujú akýkoľvek vplyv
väzby/trestného stíhania na osobnostnú sféru žalobcu (rodinný, spoločenský alebo profesijný život)
alebo jeho integritu. Žalovaný poukázal predovšetkým na odsúdenie za násilný trestný čin, ktorého
sa dopustil voči svojej matke a sestre, a teda najbližším, čo preukazuje, že rodinné väzby žalobcu
boli narušené už pred spáchaním skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Žalovaný v tejto súvislosti

namietal taktiež tvrdenia žalobcu, že „príbuzní a priatelia hľadeli na žalobcu ako na kriminálnika, česť a
dôstojnosť žalobcu bola oslabená v značnej miere a jeho spoločenská hodnota klesla“, pričom poukázal
na absenciu príčinnej súvislosti s namietanými titulmi, nakoľko skutočnosti uvedené žalobcom mohli
a pravdepodobne nastali už v dôsledku jeho trestnej minulosti a to predovšetkým v dôsledku jeho
predchádzajúceho odsúdenia, v rámci ktorého bol rovnako väzobne stíhaný, a taktiež v dôsledku jeho

priestupkovej minulosti, nakoľko bol priestupkovo riešený za viaceré priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu, pričom sa týchto priestupkov dopúšťal v malej obci Ťapkové, kde ako uvádza sám
žalobca „každý každého pozná, a to doslova“. Sumarizujúc vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, kedy nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Požadovanú náhradu
nemajetkovej ujmy nie je možné založiť na prezumpcii jej dôvodnosti, naopak žalujúca strana je povinná

preukázať existenciu nemajetkovej ujmy, potrebu je náhrady v peniazoch a v požadovanej výške, pri
rešpektovaní zásady primeranosti. Žalovaný taktiež uviedol, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie
žalobcu, skôr vykonanú väzbu a jeho rozsiahlu priestupkovú minulosť je otázne, aký reálny dopad
na žalobcu malo toto konkrétne trestné stíhanie a rozhodnutie o väzbe, ergo splnenie podmienky
preukázania príčinnej súvislosti medzi žalobcom uplatnenými titulmi a vznikom nemajetkovej ujmy je de

facto nemožné.

4. V replike žalobca okrem už spomínaného uviedol, že nie je významné, či konanie obvineného
vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a tak naplnil skutkovú podstatu trestného činu, prektorý bol trestne stíhaný, ale to, či jeho chovanie, resp. konanie bolo dôvodom k obave, že utečie,
bude mariť vyšetrovanie alebo bude pokračovať v trestnej činnosti. Nie je možne za žiadnych okolností
dospieť k záveru, že by žalobca svojím konaním a správaním mal zaviniť jeho vzatie do väzby, a preto

argumentácia žalovaného v tomto smere je nedôvodná. V súvislosti s väzobným trestným stíhaním
žalovaný poukázal na uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenie
vyšetrovania pod ČVS: ORP-1367/3-VYS-TT-2021 zo dňa 23.09.2021, ku ktorému žalovaný uviedol,
že zabezpečené dôkazy mali svedčať v neprospech žalobcu. Žalobca ako obvinený v rámci podanej
sťažnosti proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia namietal nezákonnosť a nesprávnosť

tohto uznesenia vyšetrovateľa PZ z dôvodu, že v čase vydania predmetného rozhodnutia nebol
dostatočne zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, keďže nebolo vykonané
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, kedy sa vyšetrovateľ dostatočným spôsobom
nevysporiadal s vykonanými dôkazmi, kedy zohľadňoval iba niektoré časti výpovedí obvinených,
neodstránil rozpory vo vypovediac obvinených, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým
a právnym záverom. Aj keď k záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou stačí vyšší stupeň

pravdepodobnosti o tom, že trestný čin spáchala konkrétna osoba, tento však musí byť dostatočne
odôvodnený zistenými skutočnosťami, čo ale vo vzťahu k obvinenému splnené nebolo. Vyšetrovateľ
dospel k takým skutkovým zisteniam, ktoré absolútne nemali žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní,
kedy v rámci dokazovania nebol produkovaný ani jeden jediný dôkaz, ktorý by dokazoval, že zo
strany žalobcu došlo k spáchaniu skutku tak ako je tento popísaný vo výrokovej časti uznesenia

vyšetrovateľa PZ. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďami spoluobvinených a rovnako
ani žiadnymi listinnými podkladmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise. S poukazom na obsah
výpovede obvinených G. H. a D. B. ako aj samotné odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia,
vyšetrovateľ PZ oprel svoje rozhodnutie iba o rozporuplné výpovede spoluobvinených, pričom pri
svojom rozhodovaní zohľadňoval iba tie časti vypovedaných skutočností vyznievajúcich v neprospech

žalobcu, resp. ostatných spoluobvinených, čo vyvolávalo dôvodné pochybnosti o cielenom vytvorení
skutkovej vety tak, aby bola subsumovateľná pod zákonné ustanovenie stíhaného trestného činu.
Vyšetrovateľ nielenže nezohľadnil celý obsah výpovedí obvinených, ale ani neodstránil rozpory vo
výpovediach obvinených, v dôsledku čoho nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, čo sa
premietlo do vydania nezákonného a nesprávneho rozhodnutia, a preto sa žalobca ako obvinený

domáhal podanou sťažnosťou o zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. K tvrdeniam žalovaného,
že žalobca ako obvinený využil svoje právo a v procesnom postavení zadržaného podozrivého ako
aj v procesnom postavení obvineného v predmetnej trestnej veci odmietol vypovedať, nemá v danom
prípade absolútne žiadnu právnu relevanciu, keďže využitie tohto práva nie je dôkazom preukazujúcim
spáchanie skutku obvineným, a teda na tomto nemožno založiť ani dôvodnosť vznesenia obvinenia.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresnej prokuratúry Piešťany pod
č. k. PV 391/21/2204-129 zo dňa 05.04.2022 o zastavení trestného stíhania, v ktorom dozorujúci
prokurátor konštatuje, že žiadne z vykonaných dôkazov nepreukazuje, že stíhaného skutku sa mal
v spolupáchateľstve a v štádiu prípravy dopustiť aj žalobca ako obvinený, nakoľko ani z výpovedí
obvinených D. B. a G. H. a taktiež ani z vykonanej analýzy zaistených stôp – sterov z povrchov

jednotlivých igelitových tašiek s obsahom čerstvej rastliny konopu radou Canabis, či iných predmetov
obsahujúcich metamfetamín alebo usušené časti rastliny rodu Canabis, sa nenašli žiadne stopy DNA
profilu žalobcu ako obvineného, pričom dôkazy preukazujúce spáchanie trestného činu neboli zistené
ani zo sterov rúk žalobcu, na ktorých nebola potvrdená prítomnosť omamných a psychotropných látok.
Vzhľadom na skutočnosť, že akákoľvek účasť žalobcu ako obvineného na spáchanom trestnom činom

nebola vykonanými dôkazmi potvrdená, bolo nepochybným, že žalobca sa stíhaného skutku nedopustil,
a preto trestné stíhanie voči žalobcovi muselo byť zastavené. Nakoľko vyšetrovací spis neobsahuje
žiadny procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné dospieť k záveru o dôvodnom
podozrení, že skutok by mal spáchať práve obvinený, žalobca považuje jeho väzobné stíhanie za
nezákonné práve z dôvodu absencie materiálnych podmienok väzby. Čo sa týka dôvodov väzby, sudca

pre prípravné konanie oprel väzobné stíhanie o dôvodnú obavu, že v prípade prepustenia žalobcu na
slobodu by mohol v trestnej činnosti drogového alebo násilného charakteru pokračovať. K uvedenému
žalobca uviedol, že nikdy nebol za drogovú činnosť odsúdený a rovnako mu ani spáchanie trestnej
činnosti tohto charakteru nebolo preukázané, preto v tom čase nebol ani daný predpoklad na takúto
obavu. Vzhľadom na to, že žalobca sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil, reálne nemohol ani v

takejto údajnej trestnej činnosti pokračovať. Vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu za nebezpečné
vyhrážaniesozákazompožívaniapsychoaktívnychlátokžalobcauviedol,ževdanomprípadespáchanie
stíhaného skutku nebolo v čase rozhodovania o väzbe žalobcovi žiadnym spôsobom preukázané. Sohľadomnazásaduprezumpcieneviny,kuvedenémuzáverubybolomožnédospieťažpoprávoplatnom
preukázaní viny žalobcu.
Žalovaný vo vyjadrení taktiež poukázal na to, že z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že žalobca

bol v danom čase obvinený aj z iného trestného činu stíhaného v trestnom konaní pod ČVS: ORP-938/3-
VYS-TT-2021. V predmetnom trestnom konaní bolo voči žalobcovi ako obvinenému vznesené obvinenie
za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa ust. § 346 ods. 1 Trestného zákona. Samotná
skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie ešte automaticky neznamená, že sa stíhaného
skutku v skutočnosti aj dopustil.

Ako vyplýva z obsahu podanej žaloby, žalobca pri výpočte svojho nároku na náhradu ušlého zisku
vychádzal z údajov daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, teda za rok, ktorý
bezprostrednepredchádzaúčtovneobdobie,vktorombolžalobcavzatýdoväzby.Žalobcabolvovýkone
väzbyvobdobíod21.09.2021do18.01.2022,tedacelkovo120dní.Zpredmetnéhodaňovéhopriznania,
ktoré predstavuje ucelený finančný obraz o danej účtovnej jednotke za predchádzajúce účtovné obdobie
je zrejmé, že príjmy žalobcu z podnikania v danom roku predstavovali výšku 10.861,99 Eur. Čo sa

týka výdavkov vynaložených v tomto účtovnom období, ešte bez ďalšieho automaticky neznamená, že
tieto by žalobcovi vznikli aj v nasledujúcom účtovnom období, pričom nie je ani predpoklad, že by bolo
potrebné tieto vynaložiť, preto pri výpočte vychádzal z príjmu, ktorý bolo možné očakávať v ďalšom
účtovnom období s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. S poukazom na uvedené, žalobca mal za to,
že z predložených listinných dôkazov bola jednoznačne preukázaná výška ním dosahovaného príjmu

pred nástupom na výkon väzby, a preto jej akékoľvek spochybňovanie zo strany žalovaného ako aj jeho
domnienky v tomto smere poväzuje iba za účelové a neopodstatnené.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, v danom prípade je nepochybným, že nezákonným pôsobením na
žalobcu v podobe obmedzenia jeho osobnej slobody boli zásahy do jeho osobného a rodinného života
v takej intenzite, že tieto pretrvávajú až doposiaľ. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy žalobca

zohľadnil všetky skutkové okolnosti daného prípadu v súvislosti s nezákonnom väzobným stíhaním
a zodpovedajúcej utrpenej ujme žalobcu s tým, že pri určení je potrebne vziať do úvahy osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy
a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote
ako aj v spoločenskom uplatnení, povahu trestnej veci, a v neposlednom rade celkovú dĺžku trestného

konania a nezákonnej väzby. V dôsledku výkonu väzby došlo k výraznému narušeniu rodinných,
sociálnych a pracovných vzťahov so zásahom do jeho osobného, rodinného a pracovného života. Po
vzatí do väzby nielenže žalobca stratil všetky svoje prirodzené rodinné a spoločné väzby, ale uvedené
sa odzrkadlilo aj v podobe poškodenia jeho dobrého mena a povesti.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca považoval svoj nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej

škody za dôvodný a oprávnený, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR nárok žalobcu neuspokojilo, si
žalobca okrem náhrady škody uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy od
uplynutia šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ktoré nastalo skôr ako doručenie
oznámenia MS SR o neuspokojení nároku na náhradu škody, ktoré bolo žalobcovi doručené až dňa
29.06.2023. S poukazom na uvedené si žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa 23.06.2022 (po

uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.) do zaplatenia. Konkrétne si žalobca
uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.571,20 Eur odo dňa 23.06.2022 do zaplatenia a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000,- Eur rovnako odo dňa 23.06.2022 do zaplatenia.

5. V rámci dupliky sa žalovaný vyjadril, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci sa v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. vyžaduje kumulatívne splnenie
zákonných predpokladov, a to existencia nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu,
resp. rozhodnutia o väzbe, ktoré možno považovať za „škodovú udalosť“, a ktoré predstavujú tzv.
právny titul nároku na náhradu škody, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, resp. rozhodnutím o väzbe a

škodou. Žalovaný mal za to, že žalobca doposiaľ kumulatívne splnenie zákonných predpokladov v
konaní nepreukázal. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol v čase, kedy bol zadržaný vo vozidle spolu
s D. B. a G. H., v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia právoplatným trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8T/48/2020 zo dňa 20.07.2020, právoplatným toho istého dňa, za
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona, pričom tento skutok

spáchal voči blízkym osobám (matke a sestre) a pod vplyvom návykových a psychotropných látok, na
základe čoho mu bolo vo veci vedenej Okresným súdom Piešťany, sp. zn. 8T/48/2020 o. i. zakázané
používanie omamných a psychotropných látok a nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou.
Žalovaný poukázal na právoplatnosť trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8T/48/2020,a to dňa 20.07.2020. Žalobcovi v čase rozhodovania o väzbe preukázateľne plynula skúšobná doba
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, ktoré bolo v čase rozhodovania o väzbe právoplatné,
čo bolo jedným z dôvodov, prečo súd rozhodujúci o väzbe žalobcu rozhodol tak, že zobral žalobcu v

predmetnej trestnej veci do väzby.
K údajnému ušlému zisku žalovaný uviedol, že žalobca naďalej absolútne nesprávne postupuje pri
výpočte údajného ušlého zárobku, keď vychádza zo sumy príjmu z podnikania za rok 2020 (10.861,99
Eur), pričom nezohľadňuje výdavky na podnikanie (8.009,40 Eur). Žalovaný považoval uvedenú
argumentáciu žalobcu za absurdnú, pričom uviedol, že pri výpočte čistého zisku žalobcu je potrebné

rovnako zohľadniť výdavky, ktorých vynaloženie bolo potrebné na dosiahnutie určitého zisku v danom
roku, a teda rovnako ako uvádza žalobca, ani dosiahnutie určitého zisku v roku 2020 bez ďalšieho
automaticky neznamená, že by takýto zisk žalobca dosiahol aj v budúcnosti, a to dokonca, bez
vynaloženia rovnakých nákladov. Podľa žalovaného je potrebné ušlý zisk chápať ako ujmu spočívajúcu
v nerozmnožení majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, medzi
ktorý podľa názoru žalovaného patrí aj vynakladanie výdavkov na podnikanie. Žalovaný taktiež v tejto

súvislosti uviedol, že „prínos“ žalobcu z podnikania v roku 2020 bol jeho čistý zisk z podnikania v roku
2020, a teda po odčítaní výdavkov na podnikanie, čo činí 2.852,59 Eur.

6. Žalobca ako dôkazy predložil Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
22.12.2022, podrobné vyčíslenie trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, daňové priznanie k dani

z príjmov fyzickej osoby, Uznesenie Okresnej prokuratúry Piešťany č.: PV 391/21/2204-129 zo dňa
05.04.2022, Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tpo/1/2022-70 zo dňa 18.01.2022, Uznesenie
Okresného súdu Piešťany č.k. 8Tp/54/2021 zo dňa 24.09.2021, Uznesenie Okresného riaditeľstva
PZ v Trnave č.: ORP-1367/3-VYS-TT-2021 zo dňa 23.09.2021, Oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 15.06.2023, sťažnosť proti uzneseniu Okresného

riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: ORP-1367/3-VYS-TT-2021 zo dňa 23.09.2021, návrh obvineného na
zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní zo dňa 09.02.2022, sťažnosť proti uzneseniu
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-938/3-VYS-TT-2021 zo dňa
30.07.2021,sťažnosťprotiuzneseniuOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.8Tp/54/2021zodňa24.09.2021,
žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 10.12.2021.

7. Žalovaný ako dôkazy predložil zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 23.09.2021, Trestný
rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/48/2020 zo dňa 20.07.2020, Znalecký posudok č.
PPZ-KEU-BA-EXP-2021/11037, návrh Okresnej prokuratúry Piešťany na vzatie do väzby zo dňa
23.09.2021, Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave č.: ORP-1367/3-VYS-TT-2021 zo dňa

23.09.2021, odpis registra trestov žalobcu, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
SR ohľadom žalobcu, Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresný dopravný inšpektorát
v Trnave č.: ORPZ-TT-ODI3-2021/005531-010 zo dňa 11.05.2021, zápisnicu o výsluchu zo dňa
24.09.2021, Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 6Tpo/57/2021-89 zo dňa 12.10.2021, Úradný
záznam Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Odbor poriadkovej polície zo dňa 22.09.2021, Uznesenie

Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Tp/54/2021 zo dňa 24.09.2021.

8. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.04.2024 súd pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej
konal o petitoch v znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.571,20 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.571,20 Eur od 23.06.2022 do zaplatenia, a to titulom

náhrady majetkovej ujmy, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000,-
Eur odo dňa 23.06.2022 do zaplatenia, a to titulom náhrady nemajetkovej ujmy, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia podľa záverečného vyčíslenia.

9. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy,
vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými vyššie,
písomným výsluchom žalobcu a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po
právnom posúdení dospel k záveru o nedôvodnom podaní žaloby.

10. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, oddelenia vyšetrovania
Piešťany č.k. ORP-1367/3-VYS-TT-2021 zo dňa 22.09.2021 bolo začaté proti žalobcovi trestné stíhanie
vo veci prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ichdržanie a obchodovanie s nimi. Uznesením I. J. A. D. K., odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-1367/3-
VYS-TT-2021 zo dňa 23.09.2021 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou

spolupáchateľstva v štádiu prípravy. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 8Tp/54/2021 zo dňa
24.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tpo/57/2021 zo dňa 12.10.2021
bol žalobca vzatý do väzby. Lehota väzby žalobcovi plynula od 21.09.2021, z ktorej bol rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tpo/1/2022 zo dňa 18.01.2022 prepustený na slobodu za súčasného
prijatia peňažnej záruky vo výške 20.000,- Eur od jeho matky E. B.. Uznesením Okresnej prokuratúry

Piešťany sp. zn. Pv 391/21/2204-129 zo dňa 05.04.2022 bolo voči žalobcovi zastavené trestné stíhanie
z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.

11. Nárok žalobcu na náhradu škody bol predbežne prerokovaný u žalovaného, a to na základe jeho
žiadosti zo dňa 22.12.2022, ktorá bola žalovaným posúdená ako nedôvodná listom zo dňa 15.06.2023.

12. Medzi stranami sporu bolo sporné, či má žalobca nárok na náhradu majetkovej škody v podobe
ušlého zisku za obdobie výkonu väzby v sume 3.571,20 Eur a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 30.000,- Eur spôsobené v príčinnej súvislosti so vzatím do väzby. Tiež bolo sporné, či sú splnené
predpoklady pre možnosť vzniku zodpovednosti štátu za žalobcom deklarovanú škodu a nemajetkovú
ujmu, resp. či sú naplnené okolnosti na strane žalobcu, ktoré vylučujú možnosť priznania náhrady

akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy a teda či v tomto prípade ide alebo nejde o zavinenie väzby
samotným poškodeným, t. j. žalobcom.

13.Žalobcavpriebehukonaniasúduoznámil,žeunehodošlokzhoršeniujehopsychickéhostavu stým,
že mu tieto ťažkosti znemožňujú i výsluch pred súdom, o čom doložil súdu i lekársku správu. Vzhľadom

k tomu žalobca navrhol, aby bol jeho výsluch vykonaný inou formou, konkrétne prostredníctvom
písomných otázok. S poukazom na zdravotný stav žalobcu uznesením č. k. 18C/19/2023-156 zo dňa
14.01.2025 súd uložil žalobcovi povinnosť písomne odpovedať na otázky.

14. V rámci svojho písomného výsluchu žalobca uviedol, že počas väzby zažíval enormný stres,

pocit nespravodlivosti a bezmocnosti. Každý deň bol pre neho obrovskou psychickou záťažou,
pretože bol nespravodlivo zbavený slobody. Po prepustení ho neustále prenasledovali pocity úzkosti a
nedôvery. Dodnes sa lieči na odporúčanie odborníkov, pretože prežíva posttraumatické príznaky, ako sú
nespavosť, zvýšená podráždenosť a stavy depresie. Jedným z najvýraznejších následkov nezákonnej
väzby je jeho zhoršený psychický stav, ktorý vyústil do nutnosti psychiatrického liečenia. Dodnes je pod

odborným dohľadom psychiatra, pretože zážitky spojené s väzbou na ňom zanechali trvalé následky
v podobe úzkostí, nespavosti, depresívnych stavov a pocitu straty kontroly nad vlastným životom.
Táto liečba nie je len dočasná - pravdepodobne bude trvať dlhodobo, keďže pretrvávajúce psychické
problémy priamo súvisia so zásahom do jeho života. Väzba značne narušila i jeho vzťahy. Jeho rodina
bola vystavená obrovskému stresu a finančnej neistote. Počas väzby bola jeho rodina úplne odkázaná

na pomoc iných, čo bolo pre žalobcu ako otca a živiteľa nesmierne ponižujúce. Po prepustení mu
trvalo dlhý čas, kým dokázal finančne zabezpečiť rodinu na aspoň základnej úrovni. Niektorí priatelia
a známi ho po tejto skúsenosti začali vnímať inak, niektorí dokonca prerušili kontakt. Toto obdobie
zanechalo hlbokú priepasť v jeho osobných vzťahoch, ktorú sa mu dodnes nepodarilo úplne prekonať.
Počas väzby stratil všetky príležitosti na prácu, čo viedlo k ušlému zisku vo výške 3.571,20 Eur, ktorý

bol presne vyčíslený na základe jeho predošlých príjmov. Zároveň musel vynaložiť značné náklady na
právnu obhajobu a ďalšie výdavky, ktoré priamo súviseli s touto situáciou. Vzhľadom na to, čo všetko
musel počas nezákonnej väzby a po nej prežiť, žiadal žalobca súd o priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 30.00- Eur. Táto suma predstavuje len čiastočnú satisfakciu za psychické utrpenie,
stratu dôstojnosti, stigmatizáciu a zhoršenie jeho vzťahov s rodinou a komunitou, ktoré zažil v dôsledku

tohto nespravodlivého zásahu. Okrem toho si žalobca uvedomuje, že bude ešte veľmi dlho trvať, kým
sa dokáže s touto negatívnou udalosťou vyrovnať, ak to bude vôbec možné. Súčasťou jeho nároku
sú aj náklady, ktoré musel vynaložiť na svoju obhajobu, vo výške 1.520,13 Eur. Tieto náklady boli
nevyhnutné na ochranu jeho práv počas trestného konania, ktoré bolo následne zastavené, čím sa
potvrdila nezákonnosť jeho zadržania. Väzba žalobcovi úplne prerušila každodenný život a pracovnú

činnosť. Po prepustení mu trvalo niekoľko mesiacov, kým sa aspoň čiastočne adaptoval na normálny
život. Dodnes má problém nadviazať na predchádzajúce pracovné príležitosti a úplne obnoviť svoju
profesijnúdráhu.Spoločenskástigmatizáciabolatiežjednýmznajväčšíchnegatívnychdôsledkovväzby.
V malej obci, kde žalobca žije, sa informácie šíria rýchlo, a ľudia ho začali vnímať ako kriminálnika,hoci bol oslobodený. Stretával sa s podozrievaním, šepkaním za chrbtom a stratou dôvery zo strany
komunity, čo sa negatívne odrazilo aj na jeho rodinných vzťahoch. Mnohí známi sa mu vyhýbali, niektorí
ho prestali zdraviť a aj susedia sa na neho pozerajú s nedôverou. Táto situácia negatívne ovplyvnila

aj jeho pocit vlastnej hodnoty a vzťahy s ľuďmi, ktorí boli kedysi blízki. Partnerka žalobcu a ich dieťa
boli vystavení klebetám a šepkaniu v obci, čo spôsobilo obrovský stres a tlak. Rodina trpela sociálnou
izoláciou, pretože sa stali terčom nedôvery a predsudkov. Jeho partnerka musela často čeliť otázkam
a narážkam od susedov a známych, čo ju emocionálne vyčerpávalo. Ich vzťahy boli napäté. Podmienky
vo väzbe boli veľmi stresujúce a poníženie, ktoré žalobca zažíval, na ňom zanechalo trvalé emocionálne

následky. Každý deň žil s pocitom nespravodlivosti a strachom z budúcnosti. Tieto skúsenosti sa stále
odzrkadľujú na jeho psychickom stave. Pocit nespravodlivosti bol prítomný neustále. Žalobca vedel, že
je nevinný, ale bol zbavený slobody a označený za niečo, čo nespáchal. Tento pocit straty dôvery voči
systému je dodnes silný a ovplyvňuje jeho každodenné rozhodovanie a fungovanie.

15. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní zároveň uviedol, že nezákonná väzba

mala zásadný negatívny dopad na všetky aspekty jeho života – psychické zdravie, spoločenské
postavenie,finančnústabilituarodinnévzťahy.Jehovyjadreniajednoznačnereflektujúrozsahaintenzitu
zásahu, ktorý pretrváva dodnes a jeho dôsledky sa prejavujú najmä v oblasti psychického zdravia, kde
žalobca popisuje trvajúce symptómy úzkostných stavov, depresívnych epizód, nespavosti a celkového
pocitu nespravodlivosti, v osobných vzťahoch, ktoré boli narušené v dôsledku stigmatizácie v komunite

a straty dôvery zo strany niektorých priateľov a známych, vo finančnej oblasti, kde žalobca podrobne
vysvetlil svoj ušlý zisk a nevyhnutné výdavky na právnu obranu, ktoré musel znášať v dôsledku
nezákonného rozhodnutia o väzbe. Z odpovedí žalobcu, ako aj z obsahu trestného spisu, vyplýva,
že na jeho strane neexistovalo žiadne aktívne konanie, ktoré by odôvodňovalo jeho väzbu. V danom
prípade z obsahu trestného spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že žalobca

ovplyvnil priebeh vyšetrovania spôsobom, ktorý by odôvodňoval jeho väzbu. Neexistovali dôkazy o
tom, že by žalobca ovplyvňoval svedkov, zastrašoval znalca alebo odstraňoval dôkazy. Rovnako
nebolo preukázané, že by sa snažil ujsť alebo sa skrývať. Oslobodenie žalobcu spod obžaloby má
rovnaké právne dôsledky ako zrušenie rozhodnutia o väzbe pre nezákonnosť. Rozhodnutia prijaté počas
trestného konania je preto potrebné považovať za nezákonné a zakladajúce nárok na náhradu škody.

To znamená, že žalobca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na svojom vzatí do väzby a nemôže mu byť
pripisovaná zodpovednosť za dôsledky, ktoré táto situácia spôsobila.

16. Žalovaný k výsluchu žalobcu uviedol, že namieta tieto tvrdenia žalobcu ako nepreukázané, vo vzťahu
k posudzovaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy irelevantné, pričom zároveň medzi rozhodnutím

o väzbe a takto žalobcom tvrdenými následkami na jeho zdravotnom/psychickom stave absentuje
príčinná súvislosť. Taktiež žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam žalobcu by bolo
nevyhnutné skúmať i splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o väzbe a tvrdeným
(nepreukázaným a napokon i irelevantným) zhoršením psychického stavu žalobcu. Tento totiž mohol
byť (a žalovaný má za to, že aj bol) spôsobený v súvislosti s nadmerným užívaním drog, ktorých je

žalobca dlhodobým konzumentom, a to aj napriek tomu, že mu bolo Okresným súdom Piešťany sp.
zn. 8T/48/2020 zakázané požívanie omamných a psychotropných látok a bolo mu nariadené ochranné
liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Žalobca ďalej tvrdil, že väzba ovplyvnila jeho vzťahy
s rodinou, a že ho začali niektorí priatelia a známi po väzbe vnímať inak. Uvedené tvrdenia považoval
žalovaný za vyvrátené tým, že už pred väzbou bol žalobca odsúdený za nebezpečné vyhrážanie blízkym

osobám, kedy sa žalobca s kladivom v ruke matke a sestre vyhrážal zabitím, a to dokonca pod vplyvom
drog. Vzhľadom na uvedené, žalovaný mal za to, že jeho vzťahy s rodinou a vnímanie v spoločnosti
bolo narušené už predtým. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku väzby bol vystavený spoločenskej
stigmatizácii, v dôsledku čoho ho ľudia v malej obci, kde žije, začali vnímať ako kriminálnika, čo malo
dopad aj na jeho povesť. Ak by bolo možné akceptovať uvedené subjektívne a nepreukázané tvrdenia

žalobcu, potom by ale rovnako muselo platiť, že v malej obci, v ktorej žalobca žije, kde sa informácie
šíria rýchlo, museli obyvatelia tejto obce určite vedieť aj o jeho predchádzajúcej trestnej činnosti,
ktorú žalovaný spomínal vyššie. Zároveň vzhľadom na osobu žalobcu a jeho trestnú či priestupkovú
minulosť, ním tvrdené zásahy nemohli dosahovať takú intenzitu, nakoľko s postupmi OČTK bol už v
minulosti oboznámený. Taktiež vzhľadom na osobu žalobcu a jeho trestnú minulosť žalovaný opakovane

namietal absenciu príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe a žalobcom tvrdenou nemajetkovou ujmou,
nakoľko tá mohla vzniknúť už v súvislosti s predchádzajúcou trestnou činnosťou. Žalobca ďalej tvrdil, že
stigmatizácia v dôsledku väzby zasiahla aj jeho rodinu, a to tým, že jeho partnerka a dieťa boli vystavení
klebetám a narážkam od susedov. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že prípadná ujma blízkych osôbje irelevantná vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalobcu a nie je možné ju akokoľvek zohľadňovať pri
posudzovaní vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu (saturovať sa má ujma žalobcu, nie jeho partnerky/
dieťaťa).

17. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. (1)
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. (2)

18. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

19. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba
uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

20. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité
rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste
atď.). Štát teda podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá za škodu spôsobenú
rozhodnutím o väzbe.

21. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa štát svojej zodpovednosti za škodu nemôže
zbaviť, čím sa završuje právna úprava tejto zodpovednosti ako zodpovednosti objektívneho charakteru
(bez ohľadu na zavinenie) s absolútnou povahou (bez možnosti liberácie). Objektívna zodpovednosť
sa niekedy označuje aj ako zodpovednosť za výsledok a preto rozhodujúcim kritériom hodnotenia

zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je v konečnom dôsledku až výsledok tohto
konania.

22. Nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu škody je teda naplnenie niektorej z hypotéz
predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., t. j., že voči osobe, ktorá bola vzatá

do väzby, bolo trestné stíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená alebo vec bola postúpená
inému orgánu. Ide však len o prvý predpoklad vzniku tohto nároku, pretože vychádzajúc z logického a
systematického výkladu zákona č. 514/2003 Z.z., je kumulatívnou podmienkou súčasné nenaplnenie
žiadneho z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa § 8 ods. 6 (in
concreto zavinenie väzby). Inak povedané, v prípade naplnenia niektorého z negatívnych predpokladov

uvedenýchv § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. [napr. (i) zavinenie väzby, (ii) zastavenie trestného
stíhania zdôvodu, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý
pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo (iii) oslobodenie spod obžaloby, pretože osoba nie je
trestne zodpovedná], nárok na náhradu škody nevznikne ani v prípade danosti niektorého z pozitívnych
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe ustanovených v §

8ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z.. Čo je potrebné považovať za zavinenie väzby samotnou osobou,
ktorá žiada o náhradu škody, zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie neustanovuje, preto je interpretácia a
aplikáciatohtozákonnéhoustanoveniazverenávšeobecnýmsúdom,ktoréonárokochnanáhraduškody
spôsobenej väzbou rozhodujú. Pri tomto rozhodovaní vychádzajú vždy z konkrétnych okolností každého
prípadu zistených z riadne vykonaného dokazovania, vychádzajúc z ktorého im prislúcha urobiť právny

záver o zavinení, resp. nezavinení väzby osobou žiadajúcou náhradu škody. Pri tomto rozhodovaní sa
samozrejme musia vyvarovať svojvôle a svoje skutkové a právne závery riadne odôvodniť(z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/233/2021 z 23.11.2022).

23.Vkonanímedzistranaminebolosporné,žeuznesenímOkresnéhosúduPiešťany zodňa24.09.2021

bol žalobca vzatý do väzby, že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.01.2022 bol prepustený
z väzby, že pozbavenie osobnej slobody žalobcu trvalo 120 dní, pričom Okresná prokuratúra Piešťany
uznesením zo dňa 05.04.2022 zastavila trestné stíhanie obvineného žalobcu, keď vykonaným šetrením
nebola preukázaná účasť obvineného žalobcu na spáchanom trestnom čine. Nie je sporné, že nárokžalobcu bol predbežne prerokovaný u žalovaného, žiadosťou zo dňa 22.12.2022, posúdenou žalovaným
ako nedôvodnou listom zo dňa 15.06.2023. Sporné je, či si žalobca zavinil väzbu sám.

24. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že nie každé rozhodnutie v zmysle ust. § 8 ods. 5 písm. a) až c)
zákona č. 514/2003 zakladá nárok na náhradu škody. Zákonnú limitáciu náhrady škody predstavuje §
8 ods. 6 Zákona, ktorý limituje použitie odseku 5. Právo na náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy
SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov totiž nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej

istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Právo na náhradu
škody tak okrem iného nevznikne aj v prípade, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo
väzbu zavinila sama. Ide o obdobu inštitútu spoluzavinenia v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka,
avšakstýmrozdielom,žezavineniesavzťahujevýlučnenadôvody,prektorébolaosobavzatádoväzby.
Nanaplnenietohtopredpokladupritompostačujeajnevedománedbanlivosť,spočívajúcavnevedomosti
obvineného, že môže svojim konaním spôsobiť určitý následok, hoci to vzhľadom na okolnosti predvídať

mohol alebo mal a to za predpokladu jeho schopnosti rozoznať následok svojho konania a svoje konanie
ovládnuť či od neho upustiť. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby znamená, že jeho zavinené
konanie (aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti) bolo v danom prípade dôvodom na podanie návrhu
a vzatie obvineného do väzby. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby pritom nemožno stotožňovať
so zavinením začatia trestného stíhania v zmysle ust. § 199 Trestného poriadku prípadne vznesenia

obvinenia podľa ust. § 206 Trestného poriadku, pretože skutočnosti odôvodňujúce vzatie obvineného
do väzby sú skutkovo odlišné od tých, pre ktoré možno začať trestné stíhanie alebo vzniesť obvinenie.
Z tohto hľadiska teda nie je významné, či konanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný
trestný čin, či skutočne naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, prípadne
či išlo len o priestupok, ale to, či jeho správanie alebo iné relevantné skutočnosti v danom okamihu

vyvolávali dôvodnú obavu, zakladajúcu niektorý z dôvodov väzby. Z uvedeného vyplýva, že zavinenie
obvineného na vzatí do väzby treba zakaždým skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol do väzby vzatý,
a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe zvažoval, ktorými sa riadil
a v konečnom dôsledku odôvodnil vzatie obvineného do väzby. Platí pritom, že ak bol obvinený vzatý
do väzby z viacerých dôvodov, postačuje k záveru, že si väzbu zavinil sám, ak zavinil splnenie aspoň

jedného z nich. (z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/161/2013 zo dňa 13.5.2014;
obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/112/2012 zo dňa 17.7.2014).

25. Ako už bolo uvedené, nie každé rozhodnutie v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá
nárok na náhradu škody. Zákonnú limitáciu náhrady škody predstavuje § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003

Z.z., ktorý limituje použitie ods. 5. Právo na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov totiž nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty
podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

26.Aksúinaksplnenépodmienkyzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúrozhodnutímoväzbe,treste
alebo ochrannom opatrení, nenáleží právo na náhradu škody osobe, ktorá si sama svojím konaním
zavinila odsúdenie, ochranné opatrenie alebo väzbu. Ide tu o limitáciu náhrady škody plne logicky
odôvodniteľnútým,žeaksirazniektospôsobíškodusámsvojimkonaním,takzaňunemôžezodpovedať
niekto iný.

27. Základnou otázkou v konaní relevantnou pre posúdenie existencie nároku žalobcu na ním
uplatňovanú náhradu škody za rozhodnutie o väzbe bolo, či si žalobca väzbu zavinil sám, a teda, či
je naplnená negatívna podmienka uvedená v § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., vylučujúca
nárok žalobcu na náhradu škody. Na základe vykonaného dokazovania, po komplexnom posúdení

veci, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keď uvedená negatívna podmienka je naplnená,
keďže žalobca si väzbu zavinil sám. Z rozhodnutia Okresného súdu Piešťany o vzatí žalobcu do
väzby vyplýva, že žalobca pravidelne užíva drogy, marihuanu a občas pervitín, bol za trestnú činnosť
násilného charakteru pod vplyvom drog odsúdený, aj priestupkovo postihnutý, je v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, a tak má súd za to, že obvinený nespĺňa podmienky na nahradenie väzby

dohľadomprobačnéhoamediačnéhoúradníkavtomtoštádiu,nakoľkotýmtoinštitútombynebolomožné
dostatočne eliminovať obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti obvineným. Tiež sa tam uvádza,
že žalobca využil svoje právo nevypovedať. Tu súd dospel k záveru, že práve vzhľadom na dovtedajšiekonanie samotného žalobcu okresný súd pri rozhodovaní o väzbe žalobcu návrhu na vzatie do väzby
vyhovel.

28. Zavinenie väzby obvineným znamená, že jeho zavinené konanie vo forme úmyslu alebo
nedbanlivosti bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na jeho vzatie do väzby. Podľa názoru súdu
pritom nejde o to, či konanie žalobcu vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a či naplnilo
skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale podstatné je, či jeho správanie bolo dôvodom
k obave, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný. Zákon č. 514/2003 Z.z.

v znení neskorších predpisov, nevyžaduje pri zavinení väzby v zmysle ust. § 8 ods. 6 písm. a) určitú
formu zavinenia, k naplneniu tohto predpokladu tak postačuje aj nevedomá nedbanlivosť. Vzhľadom
k tomu, že pred spáchaním uvedeného skutku bol žalobca už súdne trestaný za spáchanie trestnej
činnosti násilného charakteru, pričom trestný čin spáchal pod vplyvom návykových a psychotropných
látok, tiež bol riešený v priestupkovom konaní za rôzne priestupky, a to i v doprave za jazdu pod vplyvom
drog, zároveň žalobca bol v čase zadržania pod vplyvom návykových a psychotropných látok, z čoho

vyplýva aj porušenie zákazu užívania omamných a psychotropných látok uloženého trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8T/48/2020, tiež bol v čase rozhodovania o
väzbe obvinený z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, súd zastáva názor, že žalobca si musel
byť vedomý rizika spôsobenia určitého následku, pričom opakovane odmietol i vypovedať, preto súd
dospel k záveru, že žalobca si väzbu v danom prípade zavinil sám. Z uvedeného vyplýva, že zavinenie

obvineného na vzatí do väzby treba zakaždým skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol do väzby vzatý,
a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe zvažoval, ktorými sa riadil
a v konečnom dôsledku odôvodnil vzatie obvineného do väzby. Je pritom zrejmé, že zavinenie väzby
nemožno vidieť v tom, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu v priebehu trestného stíhania kládol za
vinu. Naopak zavinenie vzatia do väzby, a to aspoň na úrovni nevedomej nedbanlivosti, bude spočívať

v konaní, ktorým obvinený prispel k uloženiu väzby.

29. Uvedenú väzbu si tak zavinil práve sám žalobca, a to minimálne v podobe nedbanlivostného
zavinenia, a to svojím predchádzajúcim konaním, kedy mal a mohol vedieť, že jeho konaním vyššie
popísaným bude naplnený dôvod väzby. Vedomosť rodiny žalobcu a skutočnosť, že vzatie do väzby

bolo i pre nich zásahom do ich života je vo veci irelevantným. Pre súd sú relevantné iba skutočnosti
týkajúce sa samotnej osoby žalobcu a jeho zavinenia vo vzťahu k väzobnému stíhaniu. Tu súd, ako
už uviedol, dospel k záveru, že práve vzhľadom na dovtedajšie konanie samotného žalobcu súd pri
rozhodovaní o väzbe návrhu na vzatie do väzby vyhovel. Žalobca si tak väzbu zavinil sám vlastným
konaním, resp. opomenutím splnenia zákonných povinností. V uvedenom súd poukazuje na skutočnosť,

že situácia by bola iná v prípade, ak by žalobca bol vzatý do väzby iba preventívne (z dôvodu obavy,
že bude pokračovať v trestnej činnosti, pôsobiť na svedkov a pod., prípadne, že ujde a bude sa
skrývať bez predchádzajúceho konkrétneho konania žalobcu napr. vzhľadom na vysoký hroziaci trest)
bez jeho predchádzajúceho konkrétneho konania, ktoré je základom väzby. V tomto prípade väzba,
do ktorej bol vzatý žalobca, bola však väzbou až následného charakteru, t.j. v reakcii na dovtedajšie

konanie žalobcu ako obvineného, ktorým bolo právoplatné odsúdenie za spáchanie trestnej činnosti
násilného charakteru, pričom trestný čin spáchal pod vplyvom návykových a psychotropných látok
(vyhrážanie sa smrťou svojej matke a sestre s kladivom v ruke), žalobca bol tiež riešený v priestupkovom
konaní za rôzne priestupky, ako napr. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti
majetku a opakovane priestupky v doprave, a to i za jazdu pod vplyvom drog, zároveň žalobca bol v

čase zadržania pod vplyvom návykových a psychotropných látok, z čoho vyplýva aj porušenie zákazu
užívania omamných a psychotropných látok uloženého právoplatným trestným rozkazom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8T/48/2020, zároveň bol v čase rozhodovania o väzbe
obvinený z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Uvedené konanie samotného žalobcu tak
spôsobilo následnú obavu, že obvinený bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti a preto bol vzatý

do väzby.

30. Súd tak po komplexnom vyhodnotení situácie dospel k záveru, že práve zavinené konanie žalobcu
(obvineného) bolo v danom prípade dôvodom na podanie návrhu a vzatie obvineného do väzby, keď
práve jeho správanie vyvolalo dôvodnú obavu zakladajúcu dôvod väzby. Súd pritom k argumentácií

žalobcu (poukazujúc na judikatúru), že nie je možné sa opierať len o samotné dôvody väzby z
rozhodnutia o väzbe, uvádza, že skúmal v konaní celkové konanie žalobcu ako obvineného v čase
predchádzajúcom väzbe, pričom ku svojím záverom dospel po komplexnom posúdení vykonaného
dokazovania. Súd sa neuspokojil iba s danosťou zákonného dôvodu väzby v zmysle ustanovenia §71 Trestného poriadku, ale mal za preukázané konkrétne konanie obvineného, ktoré vyššie popísal,
a ktorým dal sám žalobca príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby. Súd tu opätovne zdôrazňuje, že
je rozdiel, keď sa osoba berie do väzby z dôvodu preventívneho (bez vlastného zavinenia) a iné, ak

príčinou väzby je už doterajšie konanie obvineného/obžalovaného, kedy je väzba priamym následkom
práve tohto doterajšieho konania, a kedy si tak väzbu zaviní obvinený sám, pretože bez daného konania
by k väzbe nebolo potrebné pristúpiť.

31. Vzhľadom na naplnenie negatívnej podmienky uvedenej v § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003

Z.z., ktorá vylučuje možnosť priznania náhrady škody za rozhodnutie o väzbe, sa súd už (z dôvodu
hospodárnosti) bližšie nevenoval splneniu ostatných predpokladov na priznanie náhrady škody, ani
argumentácii ohľadne jej konkrétnej výšky a žalobu žalobcu vo výroku I. rozsudku zamietol.

32. Ďalšie argumenty žalobcu a žalovaného súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
Pretonaostatnúargumentáciužalobcuažalovanéhosúdnepovažovalzapotrebnéreagovaťšpecifickou
odpoveďou.

33. Súd zároveň nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov - rodičov žalobcu, keďže by išlo

o nehospodárny a nadbytočný dôkaz, ktorý by nemohol viesť k inému rozhodnutiu súdu, keďže súd
žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že v danom prípade neexistuje rozhodnutie o väzbe, ktoré by bolo
možné považovať za škodovú udalosť, a preto by nebolo hospodárne vykonávať dokazovanie ohľadne
toho, či a aké následky malo vykonanie väzby na osobnostnú a majetkovú sféru žalobcu, čo chcel
žalobca preukazovať práve výsluchom svojich rodičov.

34. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok

žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil
dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

18C/19/2023

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)

CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.)