Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alexandra Čerňanská Pindejová
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť a Iné práva a slobody
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: BN-6T/21/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3223010067
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Čerňanská Pindejová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3223010067.18
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C.,
pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a iné, samosudkyňou Mgr. Alexandrou Čerňanskou
Pindejovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. júla 2025 v Bánovciach nad Bebravou, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX v C. D. C., trvale bytom C. D. C., E. F., G. A. B.
XXXX/XX,
s a o s l o b o d z u j e
podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou č.k. Pv 351/22/3301 zo dňa 12.04.2023, pre skutky právne kvalifikované v bode 1 až 4
ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, v bode 1
sčasti v súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
v bode 1/
v presne nezistený deň začiatkom mesiaca október v roku 2022 v čase približne o 02:00 hod. cestoval
ako vodič s poškodenou H. I. spoločne v motorovom vozidle zn. Škoda Superb, ev. č. C. cez obec E.
smerom na obec F., kde na odstavnej ploche nachádzajúcej sa na konci obce zastavil vozidlo, uzamkol
ho a poškodenej prikázal nech si vypne svoj mobilný telefón z dôvodu, že ich niekto odpočúva, na čo
si poškodená z obavy o svoj život a zdravie vypla svoj mobilný telefón a svoj mobilný telefón si vypol aj
obžalovaný, následne oba telefóny odložil do priehradky na vodičových dverách a poškodenej povedal,
že tam s ním musí byť až pokým nepovie pravdu a pustí ju až vtedy, keď sa ju dozvie, s čím poškodená
nesúhlasila, svoj nesúhlas dala najavo a chcela odísť preč, na čo jej uviedol, že má pri sebe nôž, ktorý
vytiahol, otvoril a začal s ním pred poškodenou mávať a kričal na poškodenú nech mu povie pravdu,
počas čoho sa poškodená opakovane pokúšala otvoriť dvere, na čo vždy znervóznel a začal byť voči
poškodenej ešte viac agresívny, pričom poškodená obžalovanému uviedla, že má cukrovku a potrebuje
inzulín s jeho odpoveďou, že ju pre inzulín zavezie, ale až potom ako mu povie pravdu, ktoré konanie
trvalo celkom približne tri hodiny,
v bode 2/
v presne nezistený deň na začiatku mesiaca september roku 2022 v čase približne o polnoci na A. J. v
obci K. pred pamätníkom L. v zaparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Superb, ev.č. C.
po predchádzajúcom slovnom konflikte a výčitkách voči poškodenej H. I. a poškodenému M. N. zobral z
kufra motorového vozidla do rúk kladivo, ktoré ukázal poškodeným a následne ho vložil späť do kufra,
potom vytiahol z vrecka vyskakovací nôž o dĺžke približne 20 cm, s ktorým začal pred poškodenými
manipulovať, pričom im hovoril, že to začne riešiť inak, že príde veľkolepá šou a že všetci do jedného
pôjdu, následne v tú istú noc potom ako sa s uvedeným motorovým vozidlom presunuli všetci do miestajeho trvalého bydliska na adresu G. A. XXXX/XX, E. F., C. D. C. v čase približne o 02:00 hod., za
poškodenými uzamkol byt a vo svojej izbe opäť vytiahol z vrecka bundy vyskakovací nôž s čepeľou
dlhou približne 20 cm, ktorý položil na stôl a začal znova poškodenému M. N. nadávať a hovoriť, že ho
okráda o peniaze a obom poškodeným uviedol, že tam budú dovtedy, pokiaľ sa od nich nedozvie pravdu,
v bode 3/
dňa 25.09.2022 v čase približne o 01:00 hod. v C. D. C., E. F., G. A. XXXX/XX, po tom ako vstúpila do
bytu poškodená H. I. a poškodený M. N. zamkol za nimi dvere a vytiahol z vrecka bundy vyskakovací
nôž o dĺžke približne 20 cm, ktorý položil na stôl a poškodenej H. I. a poškodenému M. N. hovoril o
tom, ako ho klamú a okrádajú o peniaze za drogy, po čom následne začal poškodenému M. N. nadávať,
že mu rozbije papuľu, že mu ojebe hlavu o radiátor, pokiaľ mu nepovie skutočnú pravdu a že z domu
nepôjdu skôr, kým sa nepriznajú, počas čoho manipuloval s týmto nožom,
v bode 4/
v presne nezistenom čase v dobe od 08.10.2022 najneskôr do 04.12.2022 na doposiaľ nestotožnených
miestach sa prostredníctvom správ cez aplikáciu Messenger opakovane vyhrážal poškodenému M. N.,
trvale bytom E. XXX/XX, C. D. C. slovami, že:,,.....teším sa keď sa mi dostaneš do rúk...Ja ta zabijem
a potom ta znova zabijem pokiaľ pôjdeš ty zmrd pojebany", ,,Ty hnus skurveny, skákať budem po
tebe....moc sa teším a nikto ta neochrani lebo si filckaskurvena....A tvojho kamoša O. čaká to isté....Aj
O.....Aj tvoju mater....Máš na to? ...Nemáš....Ty si už skončil...." a toho istého dňa 04.12.2022 v presne
nezistenom čase sa z doposiaľ nestotožneného miesta prostredníctvom hlasových správ cez aplikáciu
Messeneger, ktoré adresoval H. I., vyhrážal poškodenému M. N. tým, že dobije M. N. a bude si to
nahrávať,
čím vzbudil u poškodených H. I. a M. N. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 13.04.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou k Okresnému súdu
Bánovce nad Bebravou (teraz Okresný súd Prievidza) obžalobu na obžalovaného A. B. pre skutky
právne kvalifikované v bode 1/ až 4/ obžaloby ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1 Trestného zákona, v bode 1/ sčasti v súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že:
v bode 1/ obžaloby
v presne nezistený deň začiatkom mesiaca október roku 2022 v čase približne o 02:00 hod. cestoval
ako vodič s poškodenou H. I. spoločne v motorovom vozidle zn. Škoda Superb, ev. č. C. cez obec E.
smerom na obec F., kde na odstavnej ploche nachádzajúcej sa na konci obce zastavil vozidlo, uzamkol
ho a poškodenej prikázal nech si vypne svoj mobilný telefón z dôvodu, že ich niekto odpočúva, na čo
si poškodená z obavy o svoj život a zdravie vypla svoj mobilný telefón a svoj mobilný telefón si vypol aj
obžalovaný, následne oba telefóny odložil do priehradky na vodičových dverách a poškodenej povedal,
že tam s ním musí byť až pokým nepovie pravdu a pustí ju až vtedy, keď sa ju dozvie, s čím poškodená
nesúhlasila, svoj nesúhlas dala najavo a chcela odísť preč, na čo jej uviedol, že má pri sebe nôž, ktorý
vytiahol, otvoril a začal s ním pred poškodenou mávať a kričal na poškodenú nech mu povie pravdu,
počas čoho sa poškodená opakovane pokúšala otvoriť dvere, na čo vždy znervóznel a začal byť voči
poškodenej ešte viac agresívny, pričom poškodená obžalovanému uviedla, že má cukrovku a potrebuje
inzulín s jeho odpoveďou, že ju pre inzulín zavezie, ale až potom ako mu povie pravdu, ktoré konanie
trvalo celkom približne tri hodiny,
v bode 2/ obžaloby
v presne nezistený deň na začiatku mesiaca september roku 2022 v čase približne o polnoci na A. J. v
obci K. pred pamätníkom L. v zaparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Superb, ev.č. C.
po predchádzajúcom slovnom konflikte a výčitkách voči poškodenej H. I. a poškodenému M. N. zobral zkufra motorového vozidla do rúk kladivo, ktoré ukázal poškodeným a následne ho vložil späť do kufra,
potom vytiahol z vrecka vyskakovací nôž o dĺžke približne 20 cm, s ktorým začal pred poškodenými
manipulovať, pričom im hovoril, že to začne riešiť inak, že príde veľkolepá šou a že všetci do jedného
pôjdu, následne v tú istú noc potom ako sa s uvedeným motorovým vozidlom presunuli všetci do miesta
jeho trvalého bydliska na adresu G. A. XXXX/XX, E. F., C. D. C. v čase približne o 02:00 hod., za
poškodenými uzamkol byt a vo svojej izbe opäť vytiahol z vrecka bundy vyskakovací nôž s čepeľou
dlhou približne 20 cm, ktorý položil na stôl a začal znova poškodenému M. N. nadávať a hovoriť, že ho
okráda o peniaze a obom poškodeným uviedol, že tam budú dovtedy, pokiaľ sa od nich nedozvie pravdu,
v bode 3/ obžaloby
dňa 25.09.2022 v čase približne o 01:00 hod. v C. D. C., E. F., G. A. XXXX/XX, po tom ako vstúpila do
bytu poškodená H. I. a poškodený M. N. zamkol za nimi dvere a vytiahol z vrecka bundy vyskakovací
nôž o dĺžke približne 20 cm, ktorý položil na stôl a poškodenej H. I. a poškodenému M. N. hovoril o
tom, ako ho klamú a okrádajú o peniaze za drogy, po čom následne začal poškodenému M. N. nadávať,
že mu rozbije papuľu, že mu ojebe hlavu o radiátor, pokiaľ mu nepovie skutočnú pravdu a že z domu
nepôjdu skôr, kým sa nepriznajú, počas čoho manipuloval s týmto nožom,
v bode 4/ obžaloby
v presne nezistenom čase v dobe od 08.10.2022 najneskôr do 04.12.2022 na doposiaľ nestotožnených
miestach sa prostredníctvom správ cez aplikáciu Messenger opakovane vyhrážal poškodenému M.
N., trvale bytom E. XXX/XX, C. D. C. slovami, že:,,.....teším sa keď sa mi dostaneš do rúk...Ja ta
zabijem a potom ta znova zabijem pokiaľ pôjdeš ty zmrd pojebany", ,,Ty hnus skurveny, skákať budem
po tebe....moc sa teším a nikto ta neochrani lebo si filckaskurvena....A tvojho kamoša O. čaká to
isté....Aj O.....Aj tvoju mater....Máš na to? ...Nemáš....Ty si už skončil...." a toho istého dňa 04.12.2022
v presne nezistenom čase sa z doposiaľ nestotožneného miesta prostredníctvom hlasových správ cez
aplikáciuMesseneger, ktoré adresoval H. I., vyhrážal poškodenému M. N. tým, že dobije M. N. a bude
si to nahrávať,
čím vzbudil u poškodených H. I. a M. N. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. BN-6T/21/2023 - 808 zo dňa 06.12.2023 súd uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 1/ až 4/ obžaloby, právne
kvalifikovaných ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona, v bode 1 sčasti v súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, za ktoré
trestné činy súd obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 56
mesiacov, so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovanému tiež uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a tiež trest
prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti rozsudku.
Na podklade podaného odvolania proti vyššie uvedenému rozsudku, bol rozsudok Okresného súdu
Prievidza č.k. BN-6T/21/2023 - 808 zo dňa 06.12.2023, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
3To/10/2024 - 867 zo dňa 07.03.2024 v celom rozsahu zrušený, vec bola vrátená okresnému súdu, aby
ju okresný súd v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Po vrátení veci prvostupňovému súdu, tento určil termín hlavného pojednávania, na ktorom hlavnom
pojednávaní súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhu prokurátora, výsluchom príslušníkov policajného
zboru konajúcich v predmetnej trestnej veci v počiatočnom štádiu trestného konania, teda výsluchom
poverenej príslušníčky policajného zboru O. P. A. a výsluchom vyšetrovateľa O. Q. J., ako aj
oboznámením listín zo spisu.
Svedkyňa O. P. A. na hlavnom pojednávaní sama súvisle bez kladenia otázok uviedla, že vypočúvala
poškodených vo veci podaných trestných oznámení. Zo stálej služby jej zavolali, že niekto prišiel podať
trestné oznámenie. Svedkyňa išla tieto osoby vyťažiť. Poškodení prišli spolu do budovy. Vyťažila ich
s tým, že zistila, že sú tam znaky nebezpečného vyhrážania. Následne išla svedkyňa spísať trestné
oznámenia,najskôrsjednýmpoškodeným,potomsdruhýmpoškodeným.Svedkyňanevedelauviesťkto
bol v poradí ako prvý. Ďalej svedkyňa uviedla, že tam boli znaky toho, že to nebol prečin nebezpečnéhovyhrážania,alezločin,oktorommákonaťvyšetrovateľ.Bolotoskonzultovanésnadriadenýmanásledne
odstúpené na odbor kriminálnej polície. Svedkyňa na základe kladených otázok ďalej uviedla, že
oznamovateľov poučila tak ako to ustanovuje Trestný poriadok a Trestný zákon. Pri spisovaní trestného
oznámenia bola prítomná svedkyňa, toto sa spisovalo štandardne v jej kancelárii, pri podpise bola
prítomná zrejme kolegyňa Doležalová. Svedkyňa uviedla, že po spísaní už prvého trestného oznámenia,
sa vec konzultovala s nadriadenou, z dôvodu znakov zločinu. Následne bolo spísané druhé trestné
oznámenie,tovykazovalotiežznakyzločinu.Pospísanídruhéhotrestnéhooznámeniabolavecprípisom
odstúpená na kriminálnu políciu. Obe trestné oznámenia boli odstúpené spolu. Obe trestné oznámenia
spisovala svedkyňa, najskôr s jedným poškodeným a potom s druhým poškodeným. Svedkyňa uviedla,
žepočasspisovaniaprvéhotrestnéhooznámeniaspoškodenýmurčitenebolprítomnýdruhýpoškodený.
Keď ich svedkyňa vyťažila dole pri stálej službe, jedného si zobrala hore, druhý zostal dole pri stálej
službe. V rámci vyťaženia sa pýtajú, v akej veci prišli podať trestné oznámenie a zisťujú, či to je pre nich
alebo je to priestupok, či je to pre hliadku alebo pre vyšetrovateľa. Svedkyňa uviedla, že predpokladá,
keďže spisovala trestné oznámenie, že to bolo najskôr vyhodnotené tak, že je to pre nich, teda, že to
má znaky nebezpečného vyhrážania. A až pri spisovaní trestného oznámenia vyplynuli aj skutočnosti
týkajúce sa obmedzenia osobnej slobody, a preto to bolo odstúpené. Svedkyňa uviedla, že už počas
spisovania trestného oznámenia to bolo konzultované so zástupkyňou svedkyne s tým, že to vykazuje
znaky zločinu, a ona to konzultovala s riaditeľom odboru kriminálnej polície. Svedkyňa uviedla, že
si nespomína, či mali poškodené osoby pripravené nejaké poznámky. Nevie, či sa stáva bežne, že
výsluchy dvoch oznamovateľov, ktorí sú vypočúvaní po sebe hodinu a pol, obsahujú také isté pasáže.
Svedkyňa uviedla, že trestné oznámenia spisovala tak ako poškodené osoby uvádzali. Určite nedošlo
k tomu, že by sa niečo kopírovalo alebo prepisovalo. Pri spisovaní prvého trestného oznámenia, do
zápisnice svedkyňa uvádzala všetko, čo bolo povedané zo strany oznamovateľa. Pri spisovaní prvého
trestného oznámenia svedkyňa nadobudla podozrenie, že sa má jednať aj o zločin, predpokladá, že
to bolo obmedzovanie osobnej slobody, pričom bolo uvádzané, že ich mal držať v aute alebo v dome.
Počas tohto úkonu svedkyňa nekomunikovala s prokurátorom. Po spísaní druhého trestného oznámenia
a zistení, že vec je určená pre odbor kriminálnej polície, sa napísal prípis a vec bola odovzdaná na
kriminálnu políciu. Svedkyňa uviedla, že si nepamätá, či komunikovala s konkrétnym vyšetrovateľom,
vie len, že to konzultovala s jej nadriadenou pani P.. Z výsluchu svedkyne ďalej vyplynulo, že táto nemá
vedomosť o tom, že by boli v minulosti alebo v súčasnosti poškodení trestne stíhaní. Sídlo Obvodného
oddelenia Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou a sídlo Odboru kriminálnej polície je to isté,
sú to kancelárie na tej istej chodbe. Keď spisový materiál je odstupovaný ide v podstate z ruky do
ruky. Nerobí sa ani obsah ani očíslovanie, napíše sa prípis, dá sa s trestným oznámením a obalom.
Keď sa vec odstupovala odboru kriminálnej polície spis obsahoval trestné oznámenia, informácie pre
poškodeného a samotný prípis. Svedkyňa uviedla, že pani P. určite išla za riaditeľom kriminálnej polície.
Je to štandardný postup, keď vec vykazuje znaky zločinu, ona to ide konzultovať s riaditeľom kriminálky.
Svedkyňa uviedla, že určite mala kriminálna polícia informácie o veci ešte predtým ako im bola vec
oficiálne odstúpená. Svedkyňa uviedla, že nevie, či oznamovateľ M. N. žiadal zápisnicu o trestnom
oznámení. Keby o ňu požiadal, tak by mu bola vydaná. Trestné oznámenie svedkyňa spisovala s
oznamovateľmi, s každým zvlášť. Keď svedkyňa spísala trestné oznámenie s M. N., odprevadila ho
a potom k sebe vzala H. I., ale ešte to išla odkonzultovať. Svedkyňa uviedla, že sa mohlo stať, že
oznamovatelia boli sami, keď svedkyňa vec konzultovala. Keď svedkyňa spísala prvú zápisnicu o
trestnom oznámení, ktoré podával M. N., dala ju k dispozícii zástupkyni, aby videla čo je obsahom, teda
či si to nechajú alebo či sú tam znaky zločinu.
Svedok O. Q. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetrovací spis a vyšetrovanie neviedol, robil
len prvotné úkony, zadržal obvineného a robil výsluch zadržaného podozrivého. Svedok uviedol, že
začínal trestné stíhanie, s týmto všetkým mu pomáhal kolega F., ktorý bol v tom čase vyšetrovateľ -
čakateľ, teda nemohol tieto úkony viesť sám, viedol ich on, kolega bol pri tom prítomný. Začalo to tak,
že stála služba ich informovala, aj skrátených vyšetrovateľov aj vyšetrovateľov, že je tu nejaké trestné
oznámenie, ktoré stála služba alebo príslušník stálej služby nevedel vyhodnotiť. Keď to stála služba
nevie vyhodnotiť, spravidla tam príde vyšetrovateľ, ale aj príslušník OO PZ, vyťažujú spolu, popýtajú
sa tej osoby základné veci a dohodnú sa, kto je príslušný a ten si prevezme osobu. Svedok uviedol,
že pri vyťažovaní bol prítomný, takže o tom skutku vedel. S poverenou príslušníčkou sa dohodli, že
trestné oznámenie bude vypočúvať poverený príslušník, vzhľadom na to, že oznamovateľ vypovedal
viacmenejknebezpečnémuvyhrážaniualeboskutočnostiam,ktorétomunasvedčovali.Počastrestného
oznámenia, ktoré bolo spísané detailnejšie, vzniklo podozrenie na obmedzovanie osobnej slobody, preto
im vec odstupovali ako vecne príslušnému útvaru. Svedok na základe kladených otázok uviedol, že voveci bola zo strany obvineného vznesená námietka zaujatosti voči jeho osobe a aj voči vyšetrovateľke
kolegyni R.. O námietkach bolo rozhodnuté každým samostatne. V tom čase svedok také rozhodnutie
ešte nerobil, kolegyňu R. požiadal o takéto tlačivo, ona mu ho poslala a svoje rozhodnutie písal podľa jej
predošlého rozhodnutia. Teda písal ho samostatne a vychádzal zo štruktúry toho tlačiva. Pri vyhotovení
uznesenia zrejme nastala nesprávnosť v ponechaní mena a priezviska I. R., avšak je tam jeho doložka,
uznesenie písal sám. Išlo o jeho uznesenie, ktorým sa nevylúčil z úkonov trestného konania. Nevylúčil
sa preto, lebo dovtedy obvineného nevidel, vtedy ho stretol prvýkrát. Ak sa vyšetruje trestná vec, kde
prebieha nejaká forma utajenia, tak zvykne na veci pracovať jeden vyšetrovateľ počas celej doby. Ak sa
jedná o bežnú výjazdovú vec, ako bola aj táto, tak sa vyšetrovatelia vo veci striedajú, nakoľko z časového
hľadiska je to obsiahle a aj obtiažne. Stáva sa, že vo veci pracujú súbežne aj dvaja vyšetrovatelia, pokiaľ
je vyšetrovanie rozsiahlejšie, pričom majú 48 - hodinovú lehotu, pracujú na tom aj viacerí vyšetrovatelia,
niekedy dvaja, niekedy traja. Pokiaľ pracujú súčasne viacerí vyšetrovatelia, rozhoduje o tom väčšinou
nadriadený. Pokiaľ sa im iba striedajú služby, tak tieto výjazdy si odovzdávajú samostatne. Svedok má
za to, že vec mu bola odstúpená až po skončení výsluchov. Technicky zrejme nie je možné, že by
odstúpenieboloriešenéešteskôr,t.j.predskončenímvýsluchov,nakoľkoažpočastrestnéhooznámenia
vyplynú skutočnosti, že je to vecne pre odbor kriminálnej polície. Svedok má za to, že bol informovaní
až po skončení trestného oznámenia. Čo sa týka skutkov týkajúcich sa nebezpečného vyhrážania, o
tom svedok vedel vopred, avšak pribudli tam ďalšie skutky týkajúce sa obmedzovania osobnej slobody.
Na otázku koľko časovo môže trvať postup od ukončenia spísania trestného oznámenia, rozhodnutia
o odstúpení, popodpisujú sa všetky papiere, spis príde na odbor kriminálnej polície, vyšetrovateľ si
to naštuduje, požiada o súhlas prokurátora, svedok uviedol, že vzhľadom na to, že väčšiu časť toho
trestného oznámenia poznal, nepotreboval to čítať viackrát, prebehol si to, prečítal, pochopil, môže
to trvať od 15 - 30 minút, do 40 minút, minimum 20 minút. Svedok uviedol, že trestné oznámenie sa
mu dostalo do rúk až po spísaní oboch trestných oznámení, skôr ich nemal. Svedok mal vedomosť
o tom, čo riešila poverená príslušníčka, nakoľko bol pri vyťažovaní, avšak následne počas spisovania
trestných oznámení s ňou už nekomunikoval. Svedok uviedol, že poškodeného M. N. osobne nepozná,
počul o ňom, nakoľko pracuje na kriminálnej polície. Z rodinného a priateľského hľadiska ho nepozná.
Raz ho vyšetroval za krivú výpoveď alebo krivé obvinenie. Konkrétnu skúsenosť s ním nemal, iba čo
počul z dôverníckej siete. Poškodenú H. I. vtedy spoznal a videl prvýkrát. Voči H. I. nebolo vedené
trestné stíhanie na kriminálnej polícii v Bánovciach nad Bebravou. Ohľadom H. I. sa na kriminálnej
polícii v Bánovciach nad Bebravou vybavovalo dožiadanie v trestnej veci vedenej v H.. Pri spisovaní
trestných oznámení v predmetnej trestnej veci svedok nebol prítomný. Svedok sa dozvedel o tom, že
mu bola vec pridelená ako vyšetrovateľovi ihneď po trestnom oznámení, kedy mu to vtedajší riaditeľ
pridelil ako výjazdovému vyšetrovateľovi. Bolo to po spísaní trestných oznámení. Po tom ako bola
svedkovi pridelená vec určite komunikoval s prokurátorom, je to pravidlo, že počas lehoty 48 hodín vždy
komunikujú s prokurátorom, nakoľko ho aj priebežne oboznamujú o úkonoch, ale obsahovo konkrétne
nevie čo s ním riešil a ani nevie kedy. Svedok uviedol, že obaja poškodení uvádzali skutočnosti týkajúce
sa drogovej trestnej činnosti. Myslí si, že začaté trestné stíhanie nebolo. Nepamätá si to. Poznatky
o drogovej kriminalite, všeobecne o kriminalite, sú postupované obvodnému oddeleniu. Svedok ďalej
uviedol,žepokiaľvievyšetrovateľnejakýmspôsobomvecobsahovozhodnotiť,tedažeinformáciijedosť
na zadržanie, tak prokurátor vie dať súhlas na zadržanie aj telefonicky. Pokiaľ sú nejaké nejasnosti, tak
nejedenkrát sa stalo, že prokurátor sa sám zúčastnil úkonov pred samotným požiadaním o zadržanie. V
tomto konkrétnom prípade postačovalo to, čo svedok vedel z vyťažovania na začiatku a z toho, čo zistil
po prečítaní spisu, na čo mu dal prokurátor so zadržaním súhlas. Takto to funguje bežne, keby vznikli
pochybnosti, doplnili by si trestné oznámenie a výsluchy. V tomto prípade to v danom čase postačovalo.
Svedok nevie, či si overoval osobu oznamovateľov, bolo mu známe, že pán N. bol v tom čase riešený
pre krivé obvinenie, nevie, či odsúdenie bolo pred alebo po skutku. Svedok uviedol, že nevie prečo sa
poškodená H. I. aj v čase 16:30 hod. nachádzala na polícii, oni s ňou v tom čase nepracovali. Svedok
uviedol, že obvineného začal vnímať až po skutku, nakoľko v jednej veci ho mal v procesnom postavení
svedka. Dovtedy o obvinenom nevedel, nestretli sa, nemali spolu osobné stretnutie. S poškodeným N.
sa nestretol. Poškodenú I. videl prvýkrát. Svedok sa necíti zaujatý.
Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, zo dňa 27.02.2025
vyplynulo, že uvedená trestná vec bola realizovaná Obvodným oddelením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bánovce nad Bebravou a Odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
PolicajnéhozboruBánovcenadBebravouvdňoch05.12.2022až07.12.2022,pričomtrestnéoznámenia
H. I. a M. N. boli prijaté povereným príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bánovciach
nad Bebravou, ppor. C. P. A., pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek1 Trestného zákona, pre ktorý je vecne a miestne príslušný konať poverený príslušníkobvodného
oddelenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, pričom z dôvodu, že z
obsahu trestného oznámenia vyplynulo aj podozrenie zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa §
183odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenoa)Trestnéhozákona,
kde je vecne a miestne príslušný konať vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície F. S. M. T. C. D. C. boli
tieto trestné oznámenia H. I. a M. N. bezodkladne odstúpené na ďalšiu realizáciu vyšetrovateľovi Odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou. Dňa 05.12.2022
vec prebral dosahujúci vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bánovce nad Bebravou npor. O. Q. J. spoločne s G. A. S. F. (pozn. v tej dobe vyšetrovateľ PZ- čakateľ),
ktorí v daný deň 05.12.2022 mali služobnú pohotovosť, a to v čase od 07:30 hod. dňa 05.12.2022 do
07:30 hod. dňa 06.12.2022. Dňa 06.12.2022 v čase od 07:30 hod. do 07:30 hod. dňa 07.12.2022
mala na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou
služobnú pohotovosť vyšetrovateľka npor. A. I. R. (pozn. v súčasnosti npor. A. I. L.), ktorási uvedenú vec
prevzala avykonávaladňa06.12.2022úkonytejtotrestnejveci.Dňa07.12.2022včaseod07:30hod.do
07:30 hod. dňa 08.12.2022 vykonával na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bánovce nad Bebravou služobnú pohotovosť vyšetrovateľ D. O. L. H. (v súčasnosti riaditeľ), ktorý
dokončovalúkonytejtotrestnejveciažponávrhnaväzbupredloženýprokurátoroviOkresnejprokuratúry
Bánovce nad Bebravou. Z uvedeného dôvodu realizovali túto trestnú vec štyria vyšetrovatelia Odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou a jeden poverený
príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Bánovce nad Bebravou.
Z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na č. l. 950-951, ako aj z lustrácie v databáze
súdov na č. l.956-957vyplynulo, že proti obžalovanému je aktuálne okrem predmetného trestného
konania, vedené trestné konanie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1
Trestného zákona pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou pod
sp.zn. ORP-61/BN-BN-2024, vedené pred Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 20T/87/2024.
Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov na č. l. 952-955vyplynulo, že
obžalovaný sa dopustil 3 priestupkov, a to:
- dňa 03.10.2020 priestupku na úseku cestnej premávky (prekročenie povolenej rýchlosti), za čo mu
bola uložená pokuta vo výške 50,-€,
- dňa 06.04.2022 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (poslal vulgárne sms správy O. G.), za
čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,-€,
- dňa 21.09.2022priestupku na úseku cestnej premávky (jazda pod vplyvom návykových látok), za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 400,-€ a zákaz činnosti.
Z aktuálneho odpisu registra trestov na č. l. 958vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne
trestaný, a to pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý
trestný čin mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon súd
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, za súčasného uloženia primeraných
obmedzení a povinností.
Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového súdu a konania, ktoré rozhodnutie
predchádzalo vo svojom rozhodnutí konštatoval niekoľko zásadných vecí týkajúcich sa postupu orgánov
činných v trestnom konaní, pričom uviedol, že úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude zaoberať
sa uvedenými skutočnosťami a otázkami za účelom posúdenia zákonnosti postupu orgánov činných v
trestnom konaní ako zákonnej podmienky pre možnosť rozhodnutia o uznaní viny obžalovaného.
V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či bolo zákonným spôsobom rozhodnuté
o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným voči osobe, ktorá začala trestné stíhanie. Z obsahu
spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči osobe, ktorá
začala trestné stíhanie, t.j. voči vyšetrovateľovi O. Q. J.. Obžalovaný nevzniesol námietku zaujatosti voči
vyšetrovateľke A. I. R., ktorá síce rozhodla tiež o vznesenej námietke zaujatosti, avšak bez toho, že by
obžalovaný jej zaujatosť namietal. Sústrediac sa na námietku zaujatosti vznesenej voči vyšetrovateľovi
O.Q.J.zdotknutéhouzneseniavspojenísvýsluchomvyšetrovateľanahlavnompojednávanívyplynulo,
že vyšetrovateľ O. Q. J. síce o námietke rozhodoval a rozhodoval o vylúčení svojej osoby, avšak
chybou v písaní (nakoľko ako vzor uznesenia použil uznesenie od vyšetrovateľky A. R.) ponechal vo
výrokovej časti uznesenia podstatnú časť výroku v znení, že: ,,na základe námietky smerujúcej vočiA. I. R., sa vyšetrovateľ nevylučuje z vykonávania úkonov trestného konania." Vyšetrovateľ O. Q. J.
síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že rozhodoval o námietke vznesenej voči jeho osobe, taktiež
uviedol dôvody, pre ktoré došlo k pochybeniu pri vyhotovovaní uznesenia, z vyšetrovacieho spisu však
vyplýva, že dané pochybenie nebolo doposiaľ žiadnym procesne správnym postupom odstránené a o
námietke zaujatosti nebolo riadne zákonným spôsobom doposiaľ rozhodnuté, čím došlo k porušeniu
práva obžalovaného na obhajobu. Zároveň súd pri výsluchu vyšetrovateľa na hlavnom pojednávaní
zisťoval, či sú u dotknutého vyšetrovateľa (ktorý začal trestné stíhanie) reálne dané dôvody na vylúčenie
jeho osoby z vykonávania úkonov v danom trestnom konaní, pričom vyšetrovateľ uviedol, že subjektívne
sa necíti zaujatý, obžalovaného dovtedy nevidel, stretol ho prvýkrát, poškodenú H. I. tiež videl prvýkrát
a poškodeného M. N. poznal z pracovného prostredia, v súvislosti s krivým obvinením a počul o ňom z
dôverníckej siete, s poškodeným M. N. sa inak nestretol. Hoci vyšetrovateľ O. Q. J. sa subjektívne vo
veci zaujatý necíti, z vyšetrovacieho spisu však vyplývajú také skutočnosti, ktoré dôvodné pochybnosti
o nestrannosti a nezaujatosti vyšetrovateľa, resp. orgánov činných v trestnom konaní však zakladajú,
pričom tieto neboli odstránené ani zrealizovanými výsluchmi príslušníkov policajného zboru na hlavnom
pojednávaní.
Z vyšetrovacieho spisu a tiež z výsluchov príslušníkov policajného zboru na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že poškodený M. N. a poškodená H. I. prišli spoločne podať na obžalovaného trestné
oznámenie. Nakoľko stála služba nevedela vyhodnotiť, kto konkrétne je príslušný na prijatie trestného
oznámenia, poverená príslušníčka policajného zboru O. P. A. a tiež vyšetrovateľ O. Q. J. spoločne
vyťažili poškodených, pričom zo skutočností nimi uvedených (nakoľko tieto nasvedčovali spáchaniu
trestného činu, o ktorom je príslušná konať poverená príslušníčka policajného zboru) ustálili, že na
prijatie trestného oznámenia je príslušná poverená príslušníčka policajného zboru O. P. A.. Tá spísala
najprv trestné oznámenie podané poškodeným M. N., toto spisovala v čase od 10:30 hod. do 12:30 hod.,
následne v čase od 12:50 hod. do 15:00 hod. spisovala trestné oznámenie s poškodenou H. I., pričom
z podaných trestných oznámení vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa obmedzovania osobnej slobody
(v zmysle bodu 1 obžaloby) a teda skutočnosti týkajúce sa zločinu (zakladajúce vecnú pôsobnosť
vyšetrovateľa) boli reálne uvedené až v poradí ,,druhom" podanom trestnom oznámení. Až po druhom
trestnom oznámení preto vôbec mohla vzniknúť úvaha o tom, či v danom prípade nie je daný dôvod na
odstúpenie veci odboru kriminálnej polície a mohli byť vykonávané postupy smerujúce k odstúpeniu veci
na odbor kriminálnej polície, spísaný podnet na postup veci odboru kriminálnej polície a následne vec
postúpená a pridelená konkrétnemu vyšetrovateľovi. K takémuto postupu sa príslušníčka policajného
zboru však reálne (opäť vychádzajúc zo spísaných trestných oznámení) mohla dostať najskôr o 15:00
hod., kedy ukončila spisovanie trestného oznámenia s poškodenou H. I. a následne mohla realizovať
úkony súvisiace s odstúpením spisového materiálu.
Z výsluchov príslušníkov policajného zboru ako aj z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že vec bola
následne skutočne odstúpená odboru kriminálnej polície a pridelená vyšetrovateľovi O. Q. J..
Ten na výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že trestné oznámenia a postúpený spisový materiál sa
mu,,dorúkdostali"ažpospísanítrestnýchoznámení,priichspisovaníprítomnýnebol,počasspisovania
nebol v kontakte ani s poverenou príslušníčkou, ktorá by mu uviedla, čo zistila (preto logicky nemohol
vedieť podrobnejšie informácie z podaných trestných oznámení, ktoré každé bolo pomerne rozsiahle,
spísané na troch stranách), tiež uviedol, že z vyťažovania pred stálou službou mal nejaké vedomosti o
skutočnostiach týkajúcich sa nebezpečného vyhrážania, o obmedzovaní osobnej slobody sa dozvedel
až z podaných trestných oznámení.
Ako správne skonštatoval aj Krajský súd v Trenčíne, vyvstáva logická otázka ako je reálne možné,
aby po spísaní druhého trestného oznámenia (ktoré bolo ukončené o 15:00 hod.), bola vec postúpená
na odbor kriminálnej polície a vyšetrovateľ po postúpení veci a pridelení veci jeho osobe (ktorý
postup si vyžaduje realizáciu určitých úkonov) reálne mohol naštudovať spisový materiál (každé trestné
oznámenie bolo pomerne rozsiahle, spísané na troch stranách), po náležitom preštudovaní spisového
materiálu informovať prokurátora a ten so znalosťou veci udeliť súhlas so zadržaním, a to všetko za
15 minút.
Logickú odpoveď na danú otázku však súd nezistil, a to ani z vykonaných výsluchov príslušníkov
policajného zboru na hlavnom pojednávaní, z ktorého dôvodu sú naďalej dané a doposiaľ ničím
nevysvetlené reálne pochybnosti o zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní.S poukazom na uvedené, hoc vyšetrovateľ O. Q. J. sa subjektívne necíti vo veci zaujatý, tieto
skutočnosti zakladajú dôvodné pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti orgánov činných v trestnom
konaní objektívneho charakteru, keď podľa názoru súdu nie je reálne možné, aby vyšetrovateľ O. Q.
J. vo veľmi krátkom čase (čo vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, že si dôkladne a v nevyhnutnej
miere, nestranne a nezaujato naštudoval mu predložený spisový materiál), t.j. za menej ako 15 minút
(keďže nejaký čas si vyžadovali aj úkony postúpenia spisového materiálu od poverenej príslušníčky
konkrétnemu vyšetrovateľovi) riadne naštudoval spisový materiál, o veci (hoc telefonicky) riadne
informoval prokurátora a požiadal o súhlas prokurátora so zadržaním obžalovaného, ktorý mu bol
udelený o 15:15 hod. Sám vyšetrovateľ na hlavnom pojednávaní dokonca uviedol, že postup od spísania
trestných oznámení, postúpenia veci, naštudovanie spisového materiálu prideleným vyšetrovateľom,
oboznámenie prokurátora o veci a vyžiadanie si súhlasu s zadržaním vyžaduje minimálne 20 minút.
Uvedené zistenia tak jednoznačne zakladajú dôvodné pochybnosti o zákonnosti postupu orgánov
činných v trestnom konaní, resp. o ich nestrannom a nezaujatom postupe v danej trestnej veci,
ktoré neboli doposiaľ žiadnym spôsobom vyvrátené. Pochybnosť o nestrannom a nezaujatom postupe
orgánov činných v trestnom konaní naviac podľa názoru súdu umocňuje aj skutočnosť, že trestné
oznámenia sú v niektorých častiach identické, rovnako je identický aj sled čiastkových útokov, čo pri
podávaní trestných oznámení dvoma osobami samostatne v rôznych časoch (kedy majú tieto osoby
samé spontánne rozprávať/oznamovať skutočnosti) nie je reálne možné.
Pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti orgánov činných v trestnom konaní a selektívnom prístupe
taktiež umocňuje skutočnosť, že hoci obžalovaný a tiež poškodené osoby uvádzali skutočnosti týkajúce
sa ,,drogovej trestnej činnosti", trestné stíhanie, resp. vznesené obvinenie pre ,,drogovú" trestnú činnosť
nebolo žiadnemu z nich, čo potvrdil aj vyšetrovateľ pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, a čo v
konečnom dôsledku vyplýva aj z vykonaných lustrácii na poškodené osoby.
Zároveň súd uvádza, že doposiaľ nebolo súdu predložené a z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiadne
opatrenie, či záväzný pokyn prokurátora, na základe ktorého došlo k zmenám v osobách vyšetrovateľov
tak ako to umožňuje Trestný poriadok, pričom ani písomné podanie Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bánovciach nad Bebravou, oboznámené na dnešnom hlavnom pojednávaní nedáva odpoveď
na otázku, akým ,,zákonným" postupom, t.j. na základe akého opatrenia, rozhodnutia, či pokynu a
zákonného ustanovenia došlo k zmene v osobe vyšetrovateľa.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo
zákonným spôsobom rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným, naďalej pretrvávajú
závažné pochybnosti o zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní, o ich nestrannom a
nezaujatom postupe v danom prípade, z ktorého dôvodu súd obžalovaného spod obžaloby v celom
rozsahu oslobodil, nakoľko podľa názoru súdu nebolo zákonným spôsobom (t.j. postupom v súlade s
Trestným poriadkom a bez akýchkoľvek pochybností) preukázané, že skutok, resp. všetky jednotlivé
skutky uvedené v bodoch 1 až 4 obžaloby, sa stali.
Nakoľko vykonaným dokazovaním neboli rozptýlené pochybnosti o zákonnosti postupu orgánov činných
v trestnom konaní (ako základný predpoklad pre uznanie viny obžalovaného), súd v ďalšom konaní
nepristúpil už ani k opätovnému výsluchu poškodených osôb tak ako prokurátor navrhol, nakoľko toto
vzhľadom k vyššie uvedenému považoval už v tomto štádiu konania za nadbytočné a nedôvodné. Preto
súd návrh na opätovný výsluch poškodených s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.