Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121205704
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2121205704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci sporu žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpený: JUDr. Matej Oslacký, IČO: 53 580 842, advokát
so sídlom Jarabinková 8E, Bratislava, proti žalovanej: B. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/
XX,E.H.,zastúpená:Mgr.Ing.JurajTrokan,IČO:42403375,advokátsosídlomVajanského10,Trnava,
o zaplatenie sumy 3.225,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.225,89

eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/6 osobného motorového
vozidla Ford Fiesta, EČV: I., VIN: J. (ďalej len „Vozidlo“). Žalovaná Vozidlo účelovo zadržiava od
10.03.2016. Žalovaná nie je vlastníčkou Vozidla. Keďže žalobca nemôže Vozidlo užívať, požaduje
svoj podiel ako nájomné, náhradu finančnej straty a úžitkovej straty. Priemerná cena nájmu vozidla
s podobnými parametrami predstavuje 17,66 eur denne.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela, že by žalobcovi bránila v užívaní Vozidla. B. K. C. tesne
pred svojou smrťou žil u žalovanej, preto bolo Vozidlo u nej odparkované. Žalovaná vozidlo neužívala.
Žalobca žalobou sleduje získanie finančných prostriedkov, keďže sa nedomáha vydania Vozidla.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná nepreukázala vlastníctvo k Vozidlu. On mal záujem Vozidlo
užívať, na odovzdanie Vozidla ju písomne vyzval.

5. Žalovaná sa v duplike pridržala svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Vyjadrila názor, že nárok za
neužívanie veci sa týka veci v podielovom spoluvlastníctve, pričom predpokladom nároku je užívanie
veci druhým spoluvlastníkom, lebo len v takom prípade si spoluvlastník prisvojuje úžitkovú hodnotu
veci vo vyššej miere, než zodpovedá jeho podielu. Ak by spoločná vec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by nevznikol.

6. V konaní nebolo sporným, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom Vozidla, že žalovaná nie je
podielovou spoluvlastníčkou Vozidla.7. Skutkový stav si súd z nesporných skutkových tvrdení ustálil tak, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom Vozidla s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/6. Žalovaná nie je vlastníčkou Vozidla.

8. Na pojednávaní dňa 10.09.2025, po prednesoch podľa § 181 ods.1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), súd podľa § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
nesporné, pričom pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné zohľadniť sporné skutkové tvrdenia, preto
tieto neurčil a určil, že nevykoná dôkaz výsluchom žalovanej. Následne súd uviedol svoje predbežné
právne posúdenie.

9. Potom ako súd uviedol predbežné právne posúdenie veci podľa druhej vety § 181 ods. 2
CSP, predstúpil právny zástupca žalobcu a navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia
dedičského konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 27D/56/2016. Návrh na prerušenie konania
odôvodnil tým, že predmetné dedičské konanie nie je právoplatne skončené, pričom jeho predmetom
je spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/6 k vozidlu a nie je zrejmé, ktorá sporová strana tento podiel

nadobudne. Výsledok dedičského konania považoval za dôležitý pre rozhodnutie v tejto veci.

10. K návrhu žalobcu na prerušenie konania súd uvádza, že bol podaný neskoro, pretože bol podaný až
potom, ako si súd postupom podľa §186 ods. 2 CSP skutkovo ustálil otázku vlastníctva sporových strán
k Vozidlu. Výsledok dedičského konania (sp. zn. 27D/56/2016) by mal význam pre rozhodnutie súdu

v tejto veci v prípade, keby otázka vlastníctva k Vozidlu by bola spornou. Žalobca v žalobe výslovne
uviedol, že žalovaná nie je vlastníčkou Vozidla a vo svojej replike konštatoval, že žalovaná nepreukázala
vlastníctvo k Vozidlu. Keďže otázka vlastníctva k Vozidlu nebola sporná, nebol dôvod konanie prerušiť
do právoplatného skončenia dedičského konania, v ktorom sa táto otázka rieši. Súd preto návrh na
prerušenie konania zamietol. Iný postup by bol v rozpore s § 157 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Súd uplatnený nárok posúdil ako nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva.

14. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 OZ uplatňovať

prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žalobou na vydanie veci a žalobou zapieracou, pričom
obe predstavujú žaloby na plnenie. Každá z nich poskytuje ochranu proti inému spôsobu narúšania
subjektívnych práv vlastníka. Ustanovenie § 126 ods. 1 OZ obsahuje vymedzenie tzv. „vlastníckych
žalôb“, ktoré sú hmotnoprávnym inštitútom. Medzi žaloby, ktoré smerujú k ochrane vlastníckeho práva,
avšak netvoria súčasť katalógu vlastníckych žalôb v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, možno tiež

zaradiť žaloby o určenie vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pri ktorých právna
úprava obligatórne vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. (pozri komentár k § 126 OZ,
1. vydanie, 2025, Nakladateľstvo C. H. Beck)

15. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. lat. actio rei vindicatio) je základnou vlastníckou žalobou

(odborná literatúra používa aj označenie „pravá“). Prostredníctvom žaloby na vydanie veci sa vlastník
veci – žalobca môže domáhať vydania veci od toho subjektu – žalovaného, ktorý vec neoprávnene
zadržiava. Žaloba na vydanie veci je žalobou na plnenie. Aktívna legitimácia na jej podanie svedčí
vlastníkovi (resp. spoluvlastníkovi) veci. Pasívna vecná legitimácia bude svedčiť subjektu, ktorý vec
neoprávnene zadržiava. Vlastník sa môže domáhať vydania veci v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ,

ktoré sú ďalej v zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 OZ diferencované na veci hnuteľné a nehnuteľné.

16. Prostredníctvom zapieracej žaloby (negatórnej, resp. lat. actio negatoria) sa vlastník veci –
žalobca môže domáhať toho, aby sa určitý subjekt – žalovaný zdržal neoprávnených zásahov do
jeho vlastníckeho práva alebo aby vec uviedol do pôvodného stavu. Zapieracia žaloba je žalobou na

plnenie.Aktívnalegitimácianajejpodaniesvedčívlastníkovi(resp.spoluvlastníkovi)veci.Pasívnavecná
legitimáciabudesvedčiťtomusubjektu,ktorýsadopúšťaneoprávnenýchzásahovdovlastníckehopráva
k veci. Je potrebné, aby skutkový dej v žalobe obsahoval špecifikáciu neoprávneného zásahu, resp.
zásahov.17. Náhrada za neužívanie spoločnej veci je nárokom vyplývajúcim z podielového spoluvlastníctva.
V predmetnom prípade predmet vlastníctva – Vozidlo, nie je v podielovom spoluvlastníctve sporových

strán. Žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou Vozidla, žalobca preto nie je oprávnený domáhať sa
náhrady vo forme peňažného plnenia za to, že neužíva vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
Žalobca je oprávnený domáhať sa súdnej ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 OZ. Keďže
sa žalobca ako vlastník domáha nároku, ktorý mu zo zákona nevyplýva, nebolo možné aby súd jeho
žalobe vyhovel a preto ju vo výroku I. zamietol.

18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá
mala vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%. V konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je žalobca oprávnený podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).Žalovaná nie je oprávnená podať proti tomuto rozsudku odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení a
odôvodnení rozsudku výslovne vzdala (§ 368 CSP).