Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/102/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123300852
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123300852.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava-
mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 681 156, zastúpeného advokátskou kanceláriou Martin Pavle s.r.o.,
so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: OZ Miniregión
21, so sídlom Zámocká 162/1, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 37 788 183, zastúpenému JUDr.
Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 524, o zaplatenie
sumy 73.297,83 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 73.297,83 eura, 9,00 % ročný úrok z omeškania, a to

zo sumy 8.092,04 eura od 17.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 11.931,13 eura od 17.9.2020 do zaplatenia
a zo sumy 53.274,66 eura od 17.9.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,00 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica na
upomínacie konanie elektronicky dňa 26.4.2023, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 73.297,83 eura, 9,00 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 8.092,04 eura od
17.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 11.931,13 eura od 17.9.2020 do zaplatenia a zo sumy 53.274,66
eura od 17.9.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, ako
aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobu) odôvodnil tak, že žalobca ako
poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ spolu uzatvorili dňa 15.08.2017 Zmluvu o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. I312021G69501 (ďalej len ako „Zmluva“). Predmetom Zmluvy
bola úprava podmienok pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len ako „NFP“) zo
strany žalobcu žalovanému na realizáciu aktivít projektu s názvom: „Podpora zamestnanosti obcí
mikroregiónu Hanušovce nad Topľou“, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP v rámci výzvy:
OP ĽZ DOP 2016/2.1.1/02. Na základe Zmluvy bol žalobcom žalovanému poskytnutý NFP celkovo

vo výške 73.297,83 eura. Žalovaný viacnásobne porušil Zmluvu. Žalobca v dôsledku toho listom zo
dňa 25.06.2020 doručeným dňa 18.07.2020 odstúpil od Zmluvy (ďalej len „Odstúpenie“). Zároveň
Odstúpením bol žalobca vyzvaný na vrátenie poskytnutého NFP v celom rozsahu v lehote najneskôr
60 dni od doručenia Odstúpenia v zmysle čl. 10 ods. 3 v spojení s ods. 4 VZP, teda do 16.09.2020.ŽalovanýneuhradilsvojdlhzodpovedajúcipovinnostivrátiťposkytnutýNFPvzniknutýOdstúpením,ktorý
jepredmetomuplatneniavtunajšomkonaní.Vzhľadomnaomeškaniežalovanéhosuhradenímjehodlhu
(ako vyplýva z bodu 3. vyššie) si žalobca voči žalovanému v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka

v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 73.297,83 eura od
17.09.2020 do zaplatenia. Okrem toho si žalobca uplatňuje voči žalovanému paušálnu náhradu spojenú
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s §
2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Žalobcasiuplatňujeajnáhradutrovprávnehozastúpeniavovýške1.404,31eurasDPHpozostávajúcich
zo sumy 1.374,26 eura (2 úkony právnej pomoci po 687,13 eura s DPH/úkon (572,61 eura bez DPH
plus DPH 114,52 eura) plus režijný paušál 2 x po 15,02 eura/úkon (12,52 eura bez DPH plus DPH 2,50
eura) podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z .z.). Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH registrovaným
pod č. SK2022702858 (Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty v prílohe).

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.5.2023 platobný rozkaz č. k. 16Up/716/2023, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 73.297,83 eura s príslušenstvom v prospech. Voči tomu vydanému
platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením.

4. Žalovaný v odpore zo dňa 15.5.2023 voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že

žalovaný namieta neopodstatnenosť návrhu na vydanie platobného rozkazu a neplatnosť odstúpenia
od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (ďalej len „Zmluvy“). Žalovaný považuje odstúpenie od
Zmluvy za neplatné, právny dôvod – Zmluvu - považuje za platnú, preto nevznikol nárok na vrátenie
požadovanej sumy. K bodu 1/ odstúpenia od zmluvy: 1. Námietky k návrhom voči prekrývaniu aktivít
v prípade lektorov A. B. C. a B. C. D. (ďalej len „lektori“). V odôvodnení odstúpenia od Zmluvy je

konštatované prekrývanie sa pracovných činností lektorov (v rovnakom čase na rôznych miestach) na
základe dohôd o vykonaní práce (ďalej len „dohoda o VP“) a pracovného pomeru a služobného pomeru
lektorov. Žalovaného tvrdenia a dôkazy poskytnuté žalobcovi pred vydaním tohto platobného rozkazu
zostávajú nemenné a žalovaný sa odvoláva sa na tvrdenia uvedené v dokumente: „Odstúpenie od
zmluvy o NFP z 15.8.2017 č. z. I312021G69501 – odpoveď“ zo dňa 01.08.2020 (dôkaz č. 1). Lektori v

rámci projektu svoju činnosť v zmysle dohody o VP riadne vykonali, o čom sú žalovaným predkladané
dôkazy - vedené pracovné výkazy (dôkaz č. 2), prezenčné listiny (dôkaz č. 3) a fotodokumentácia - časť
( dôkaz č. 4). Lektori v rámci projektu vykonali svoju činnosť podľa uzatvorenej dohody o VP a žalovaný
im za túto činnosť vyplatil dohodnutú odmenu. V pracovných výkazoch (dôkaz č. 2) sa lektori vyjadrujú
okrem popisu, rozsahu vykonanej činnosti na projekte aj k účasti na iných projektoch, k forme a počte

hodín na realizovanom projekte a v dohode o VP zaväzujú sa dodržiavať vlastné pracovnoprávne vzťahy
a všeobecnoprávne predpisy. Žalovaný počas celého projektu nemal vedomosť o prekrývaní aktivít.
Žalobca vyvodil záver o porušení Zmluvy žalovaným z dôkazov – pracovných výkazov žalovaného
a dochádzok zamestnávateľov lektorov (EKG Prešov, ÚPSV a R Vranov n/T), pričom vyhodnotil, že
dôkazy predložené žalovaným nie sú relevantné a spoľahol sa na výpovednú hodnotu dôkazov -

dochádzok zamestnávateľov lektorov. Nie je však žalovanému jasné a žalobca ani bližšie neodôvodnil,
prečo považoval ako dôvod na odstúpenie od zmluvy za postačujúce závery, ktoré vyvodil len z týchto
(na prvý pohľad možno protichodných) dôkazov a prečo nepovažoval žalovaným predložené dôkazy
za dôveryhodné. Ak proti sebe stoja dôkazy (žalovaným predložené pracovné výkazy a evidencie
dochádzkyzamestnávateľovlektorov),ktorémôžumaťrovnakúprávnusiluaktorépreukazujú(zdanlivo)

identické skutočnosti, žalovaný sa domnieva, že je potrebné doplniť takéto listinné dôkazy vykonaním
ďalších dôkazov, a to napr. výsluchom samotných lektorov, ich zamestnávateľov alebo predložiť a
vykonať také dôkazy, z ktorých bude nepochybné, ako a či okolnosti prekrývania dochádzky reálne aj
nastali (nemuselo dôjsť k časovému prekrývaniu, pretože napr. lektor mohol zadať prácu v projekte a
medzitým si mohol ísť splniť povinnosť, ktorú mu uložil jeho zamestnávateľ v rámci jeho pracovných

povinností alebo zamestnávateľ ho mohol na výkon aktivít v rámci projektu uvoľniť). Žalovaný ďalej
uviedol, že dôkaz – pracovná zmluva s lektorom A. C. z 31.08.2020 ani nemohla byť posudzovaná
ako dôkaz pre neúčasť na projekte, keďže v tomto čase už projekt bol ukončený. Lektor A. C. uvádza
vo svojom vyjadrení, že jeho zamestnávateľ mal vedomosť o jeho aktivitách na projekte a nevidí
poškodenie činnosťou lektora (dôkaz č. 5), aktivitami na projekte nedošlo ani k porušeniu pracovnej

zmluvy, resp. pracovného poriadku zamestnávateľa (dôkaz č. 6). O mimoprojektových pracovných
aktivitách lektorky B. C. D. žalovaný nemá vedomosť ani v čase podania tohto odporu. V prípade, ak
žalobca bude pokračovať v konaní žalovaný navrhol, aby súd vykonal dôkaz a vypočul oboch lektorov
a vyžiadal si vyjadrenia ich zamestnávateľov. Na záver žalovaný uviedol, že nemá kapacitu, dôvodani oprávnenie monitorovať aktivity účastníkov projektu mimo dohodnutého vzťahu - dohody o VP,
spoľahol sa na čestné vyhlásenia o tom, že im v uskutočňovaní aktivít na projekte nebráni žiadna
skutočnosť. K bodu 2/ odstúpenia od zmluvy: 2/ Námietky k návrhom v prípade RNDr. Malý - lektor

vs. štatutár žalobca v odstúpení od zmluvy uvádza: „Overením deklarovaných mzdových výdavkov z
lektorskej činnosti predsedu OZ Miniregion 21 (E. B. F.) bolo zistené nesplnenie podmienky zachovania
kontrolného prostredia tým, že všetky pracovné výkazy vypracované v súvislosti s pozíciou lektora E.
F. na projekte boli na strane osoby zúčastnenej na projekte a na strane štatutárneho orgánu podpísané
tou istou osobou.“ Uvedeným postupom došlo k porušeniu kap. 4.7.1.1.1 Príručky pre žiadateľa, v. 1.3 s

účinnosťou od 21. 12. 2016, ktorá tvorí Prílohu Výzvy č. OP LZ DOP 2016/2.1.1/02 (ďalej len Príručka“)
a v zmysle ktorej ,,Poskytovateľ neodporúča zamestnávať v rámci realizácie projektu štatutárny orgán
žiadateľa, nakoľko by mohlo dôjsť k strate kontrolného prostredia a v tom prípade vynaložené výdavky
na mzdu/odmenu budú považované za neoprávnené“. Na základe vyššie uvedeného Prijímateľ porušil
aj článok 2, ods. 2.4 Zmluvy: „Prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP, použiť ho v súlade s
podmienkami stanovenými v Zmluve o poskytnutí NFP a jej účelom a realizovať všetky Aktivity Projektu

tak, aby bol dosiahnutý cieľ Projektu a aby boli hlavné Aktivity Projektu zrealizované riadne a včas, a to
najneskôr do uplynutia doby Realizácie hlavných aktivít Projektu tak, ako to vyplýva z definície pojmu
Realizácia hlavných aktivít Projektu v článku 1 ods. 3 VZP.“ K uvedenej argumentácii žalovaný uviedol,
že lektor E. F. ako štatutár si od projektového manažéra projektu A. G. písomne vyžiadal stanovisko
k jeho osobnej účasti na projekte v pozícii lektora. Projektový manažér A. G. voči takému postupu

nenamietal a udelil súhlas s jeho realizáciou po predložení súhlasu príslušného orgánu žalovaného
(dôkaz č. 7). Žalovaný bol preto presvedčený a uistený, že k strate kontrolného prostredia so súhlasom
žalobcu nemohlo dôjsť a ak to žalobca spochybňuje, žalovaný namieta že neplatnosť Zmluvy spôsobil
sám. Žalovaný sa odvoláva sa na bod 2.1.1, článku 2. ods. 5 Príručky, v zmysle ktorého: Počas realizácie
projektu prijímateľ komunikuje ohľadom projektu a iných záležitostí súvisiacich so Zmluvou o NFP s

projektovým manažérom na strane poskytovateľa, ktorý písomne oznámi emailovú adresu prijímateľovi
po uzatvorení a zverejnení zmluvy o NFP v CRZ. Prijímateľ po uzatvorení a zverejnení zmluvy o
NFP v CRZ písomne oznámi poskytovateľovi svoju kontaktnú osobu vo veci komunikácie ohľadom
projektu a iných záležitostí súvisiacich so Zmluvou o NFP. Prijímateľ je v elektronickej komunikácii
povinný uvádzať ITMS2014+ kód projektu a názov projektu podľa článku 2 ods. 2.1. zmluvy o NFP.

V prípade personálnych zmien pri kontaktných osobách vo veci vzájomnej komunikácie si prijímateľ a
poskytovateľ tieto zmeny vzájomne oznámia. Keďže pokyny a usmernenia od projektového manažéra
boli pre žalovaného rozhodujúce, nemohol porušiť Zmluvu, keď rešpektoval jeho súhlas s navrhovaným
postupom. Znenie bodu kap. 4.7.1.1.1 Príručky: ,,Poskytovateľ neodporúča zamestnávať v rámci
realizácie projektu štatutárny orgán žiadateľa, nakoľko by mohlo dôjsť k strate...“, nemá charakter

absolútneho zákazu, ale odporúčania s možnosťou existencie výluk, resp. výnimiek. Preto, keď žalovaný
dostal súhlas na realizáciu aktivity lektora štatutárnym orgánom vopred od projektového manažéra,
považoval takýto súhlas za výnimku z pravidla, kedy k narušeniu kontroly nemôže dôjsť. Všetky
pracovné výkazy vypracované v súvislosti s pozíciou lektora E. F. na projekte boli na strane „osoby
zúčastnenej na projekte“ a na strane „štatutárneho orgánu“ podpísané tou istou osobou preto, že tlačivo

žalobcu obsahovalo podpisovú kolónku len pre lektora a štatutára. Ak by tlačivo žalobcu jednoznačne
obsahovalo všeobecnú kolónku „prevzal“, bol by tam podpis preberajúcej a nedošlo by k vytýkanej
nezrovnalosti. Žalovaný sa podpisoval v kolónke „štatutárny orgán“ v zmysle poverenia príslušného
orgánu - predsedníctva OZ - ktoré štatutára poverilo týmto podpisom pre uvedený prípad (dôkaz č. 8).
Preberanie výkazov je určené v dohode o VP s tútorkou projektu – pani H. (dôkaz č. 9). Z podpisu lektora

a štatutára na pracovnom výkaze lektorom E. F. nie je možné tvrdiť, že práce si prevzal sám lektor a takto
bola ohrozená podmienka kontrolného prostredia. Je možné konštatovať, že preberajúca pracovníčka
sa na výkaz nepodpísala, lebo to z neho jednoznačne nevyplývalo a že šlo maximálne o formálne
nedorozumenie. Ako dôkaz č. 10 žalovaný predložil čestné vyhlásenie tútorky projektu, pani H., ktorá v
ňom vysvetľuje, v zhode s vyššie uvedeným tvrdením dôvod, prečo tieto pracovné výkazy nepodpísala

sama, ale predložila ich na podpis lektorovi E. F. ako štatutárnemu zástupcovi. Činnosťou lektora E. F.
ani nemohlo dôjsť k ohrozeniu kontrolného prostredia, keďže výsledkom jeho činnosti bol hmotný výstup,
ktorý bol zaslaný poskytovateľovi na kontrolu. Úlohou lektora bolo odborne pomôcť každému účastníkovi
projektuvypracovaťpodnikateľskýzámer.Každývypracovanýpodnikateľskýzámerúčastníkomprojektu
bol zaslaný poskytovateľovi (žalobcovi) - (dôkaz č. 11 - doloženie jedného podnikateľského zámeru

kvôli veľkému rozsahu). Formálny nedostatok, existencia podpisu žalovaného v oboch kolónkach
nie je preto dôvodom pre neplatnosť zmluvy. Keďže odstúpenie od zmluvy bližšie neuvádza iné
dôvody na odstúpenie, k ostatným sumám uvedeným v platobnom rozkaze sa podrobne žalovaný
nevyjadruje a odkazuje na jeho predchádzajúcu argumentáciu k skôr vytýkaným nezrovnalostiam,ktoré zrejme žalobca už ako dôvod na odstúpenie od zmluvy nepovažoval. Pre vylúčenie pochybností
však žalovaného širšiu argumentáciu k v minulosti vytýkaným nezrovnalostiam (aj k tým uvedeným v
odstúpení od Zmluvy) predkladá žalovaný vo forme memoranda, s ktorým sa naďalej stotožňuje aj na

účely tohto odporu (dôkaz č. 12). Zo všetkých uvedených tvrdení a dôkazov preto nepovažuje Zmluvu za
neplatnú (ak bude súd ďalej konať, žalovaný navrhol posúdiť otázku (ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy
ako predbežnú) a žalovaný nevidí dôvod na vrátenie žalovanej sumy.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 14.9.2023 k odporu žalovaného, okrem

iného uviedol, že žalobca považuje odpor za nedôvodný a navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci v zmysle CSP v súlade s § 14 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Súčasne žalobca trvá na podanej
žalobe a žiada, aby jej príslušný súd vyhovel v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu
trov konania žalobcu. Žalovaný odôvodnil odpor námietkami voči úkonu Odstúpenia vykonaného
listom zo dňa 25.06.2020 (ďalej len „Odstúpenie“), ktorým žalobca odstúpil od Zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku č. I312021G69501 zo dňa 15.08.2017 (ďalej len ako „Zmluva“).
Žalobca rozporuje námietky žalovaného ako nedôvodné. Trvá na platnosti Odstúpenia, na základe
ktorého vznikol nárok na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku (ďalej len ako
„NFP“),ktoréhovráteniesižalobcauplatňujevtunajšomkonaní.Odstúpeniespĺňalozmluvnépodmienky
a dôvody v ňom uvedené boli verifikované treťou osobu ako nezávislou autoritou – Úradom vládneho

auditu, do ktorého zákonnej pôsobnosti okrem iného patrí kontrola čerpania NFP, a to vládnym auditom
č. A967, v rámci ktorého výberom náhodnej vzorky boli kontrolované viaceré projekty financované z
NFP (nielen predmetný projekt realizovaný žalovaným). Pre vylúčenie pochybností žalobca doložil ako
dôkaz Správu z vládneho auditu č. A967, obsahujúcu zistenia odôvodňujúce Odstúpenie. Predmetná
kompetencia Úradu vládneho auditu ako oprávnenej osobe vyplýva zo Zákona č. 357/2015 Z. z.

o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ako aj
čl. 12 ods. 1 písm. c) Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) /dôkaz č. 1 k žalobe/.
Preto dôvody Odstúpenia nepredstavujú subjektívny názor žalobcu, ale sa jedná o objektívne overenú
skutočnosť zistenú nezávislým orgánom, ktorý ma na to danú kompetenciu. Právny vzťah založený
Zmluvou o NFP má súkromnoprávny charakter s prvkami verejného práva, čo potvrdzuje aj súdna prax

v civilných konaniach. Osobitná povaha právneho vzťahu odôvodňuje jeho nastavenie vzhľadom na
kontrolu nakladania s NFP, keďže žalovaný získal verejné finančné prostriedky (NFP) bez poskytnutia
protihodnoty. Preto je opodstatnený osobitný režim kontroly nakladania s NFP. Žalovaný riadne uzatvoril
Zmluvu a tak akceptoval podmienky poskytovania NFP na základe Zmluvy ako prejav slobodnej
vôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody. Žalovaného nikto nenútil, aby svoj projekt financoval

prostredníctvom NFP.

6. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 19.9.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému
súdu Prešov príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016

Z. z. o upomínacom konaní.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 6.12.2024, okrem iného
uviedol, že žalobca sa vo svojom vyjadrení k odporu nevyjadril k žiadnym, ním v odpore predloženým
dôkazom, ani nepredložil žiaden nový dôkaz na podporu svojich tvrdení - okrem správy Úradu vládneho

auditu - k záverom ktorej sa už žalovaný opakovane písomne vyjadroval pred podaním žaloby a v
podanom odpore. Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobcu, ako aj závery uvedené v správe Úradu
vládneho auditu a ich v súlad s tým, ako sa skutočnosti a udalosti súvisiace s čerpaním NFP reálne
odohrali a pre účely tohto súdneho konania žalovaný poukázal na vyjadrenia a dôkazy uvedené v
odpore. Žalovaný dodal, že projekt sa skončil v septembri 2018 a vládny audit začal 07.06.2019 a

povinnou (kontrolovanou) osobou bol žalobca. Audit bol zameraný na kontrolu zákonnosti správnosti
deklarovaných výdavkov v projektoch v rámci operačného programu Ľudské zdroje. V návrhu žalobcu
sú uvedené ako dôvody odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP 1/ prekrývanie pracovného času u
lektorov A. B. C. a B. C. D. a 2/ výkon lektorskej činnosti štatutárom žalovaného. V audítorskej správe
sa konštatuje, že v oboch prípadoch sprostredkovateľský orgán žalobcu - Implementačná agentúra

ministerstva(ďalejlen„IAM“)pochybilatým,ženedostatočnevykonalakontrolupodmienokoprávnenosti
poskytnutia výdavkov. IAM sa bráni v prípade 1/ prekrývania časov - nedostatkom informácií o lektoroch
a v prípade 2/ výkonu lektorskej činnosti štatutárom - nesúhlasí so záverom auditu, že došlo k porušeniu
kontrolného prostredia. Žalovaný ako prijímateľ NFP a realizátor projektu prehlasuje, že v prípadelektorov A. B. C. a B. C. D. aj v prípade lektora – štatutára, boli práce vykonané podľa uzatvorených
dohôd a žalobca nemal voči ním žiadne námietky. V prípade lektora - štatutára bola uzatvorená
dohoda a vykonané práce na základe osobitne vyžiadaného súhlasu poskytovateľa NFP - žalobcu.

( Dôkazy: harmonogram školení a hlásenie jeho zmien - ako dôkaz (1) jedno hlásenie (ide o väčší počet
hlásení ), podnikateľské zámery, ktoré boli pripravené pre podanie žiadosti o finančný príspevok pri
začatí podnikania na úrad práce (dôkaz zaslaný v odpore - len jedného účastníka pre ich rozsah), súhlas
poskytovateľaNFPprelektora-štatutárabolzaslanývodpore.)Podnikateľskýzámerboljedinýlektorský
výstup v projekte, ktorý kontroloval žalobca, a preto tu nemohlo byť narušené kontrolné prostredie,

keď platený výstup si platca sám kontroluje. Pokiaľ audítorská správa konštatuje porušenie podmienok
pre poskytnutie NFP, resp. výdavkov na projekt, tak žalovaný postupoval podľa požiadaviek IAM a
nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutia IAM, ani súkromné aktivity lektorov mimo projektu. Po
vykonaní vládneho auditu podal žalobca podnet na NAKA pre podozrenie z nezákonného postupu pri
realizácii tohto projektu. Uvedené pochybenia boli predmetom vyšetrovania a boli podrobení výsluchu.
Po vykonaní vyšetrovania žalovanému bol, na jeho podnet doručený výsledok vyšetrovania, v ktorom

sa konštatuje, že podozrenie z nezákonného postupu žalovaného pri realizácii predmetného projektu
je nedôvodné (Dôkaz (2): Vyjadrenie Ministerstva vnútra k vyšetrovaniu ČSV:PPZ-279/NKA-VY1-2020).
Na základe uvedených argumentov a predložených dôkazov považuje žalovaný odstúpenie od zmluvy
a túto žalobu za nedôvodné a žalobu navrhuje zamietnuť. Pre posilnenie jeho procesnej pozície v
prípade, ak by súd ním predložené písomné dôkazy nepovažoval za dostatočné, navrhol, aby sa pre súd

vykonal aj dôkaz vypočutím svedkov na pojednávaní, ktorých účasť sa pokúsi zabezpečiť. Záverečné
konštatovania žalobcu o 1/ charaktere právneho vzťahu založeného Zmluvou o NFP ako právneho
vzťahu s prvkami súkromného aj verejného práva, o 2/ kompetencii Úradu vládneho auditu kontrolovať
čerpanie NFP, ani to, 3/ že by žalovaného niekto nútil jeho projekt financovať prostredníctvom NFP
žalovaný nenamieta, ani nikdy nenamietal.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.5.2024, okrem iného uviedol, že žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu si dovoľuje predložiť aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v obdobnej veci ako v tunajšom konaní, a to Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.11.2023, č. k.: 2Obdo/36/2023 (ďalej len „Uznesenie NS SR“). Uznesenie NS SR

nadväzuje na žalobcovu argumentáciu z podania zo dňa 14.09.2023 ohľadom špecifickosti právneho
vzťahu prejednávaného v tunajšom konaní. Niektoré časti odôvodnenia Uznesenia NS SR si žalobca
dovolil odcitovať: „26.1 (...) Nárok prijímateľovi na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu,
v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Na základe uvedeného bolo dané
zmluvné oprávnenie žalobcu na posúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie danej

prejavom vôle zmluvných strán bolo dané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia
je kontrolou, ktorá bola taktiež presne definovaná. Nárok prijímateľa na vyplatenie, alebo uznanie
príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavku. To
znamená, že poskytovateľ po obdržaní žiadosti o platbu s príslušnými dokladmi je oprávnený v zmysle
dohodnutých zmluvných podmienok preskúmať jej oprávnenosť. Oprávnenie žalobcu neuznať výdavky

nevyplýva len zo zmluvy o NFP, ale aj z ust. § 7 ods. 6 Zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 26.4 (...) Pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov sa
skúma ich hospodárnosť, formálne podklady, efektívnosť ich vynaloženia, pomer priamych a nepriamych
výdavkovaďalšieskutočnosti,pričomsúdniejeoprávnenýskúmaťaposudzovaťoprávnenosťvýdavkov
žalovanej, keďže na takúto kontrolu je podľa zákona oprávnený žalobca alebo tzv. auditujúce orgány,

ktoré majú na to právomoc. Žalovaná akceptovala podmienky zmluvy, keď k nej pristúpila, ako aj
výlučné právo kontroly výdavkov žalobcom, pričom išlo o príspevok bez protihodnoty danej žalovanou,
preto nie je oprávnená odmietať žalobcove vyhodnotenie oprávnenosti výdavkov. (...) 34. (...) Práve s
poukazom na verejnoprávny charakter musí žalovaná zniesť zvýšené povinnosti na režim nakladania
s finančnými prostriedkami.“ Právny vzťah založený Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku č. I312021G69501 zo dňa 15.08.2017 (ďalej len ako „Zmluva o NFP“) má súkromnoprávny
charakter s prvkami verejného práva, čo potvrdzuje aj súdna prax v civilných konaniach. Osobitná
povaha právneho vzťahu odôvodňuje jeho nastavenie vzhľadom na kontrolu nakladania s NFP, keďže
žalovaný získal verejné finančné prostriedky - nenávratný finančný príspevok (ďalej len ako „NFP“) bez
poskytnutia protihodnoty. Preto je opodstatnený osobitný režim kontroly nakladania s NFP. Žalovaný

riadne uzatvoril Zmluvu o NFP a tak akceptoval podmienky poskytovania NFP na základe Zmluvy
o NFP ako prejav slobodnej vôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody. Žalovaného nikto nenútil,
aby svoj projekt financoval prostredníctvom NFP. S ohľadom na uvedenú osobitnú povahu daného
právneho vzťahu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení NS SR potvrdzuje, že posudzovanieoprávnenosti výdavkov je osobitná odborná činnosť. Na kontrolu oprávnenosti výdavkov sú zákonom
určené a personálne a metodicky vybavené špecializované subjekty, a to predovšetkým žalobca ako
poskytovateľ a riadiaci orgán, či tzv. auditujúce orgány. Toto posudzovanie patrí do oblasti finančného

práva vzhľadom na osobitnú povahu daného právneho vzťahu a je zákonom vyčlenené uvedeným
špecializovaným subjektom. Ako vyplýva aj z doloženého Uznesenia NS SR, ani samotný súd nie je
oprávnený skúmať a posudzovať zistené závery auditujúcich orgánov. Vzhľadom na tento právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má žalobca za to, že v konaní doložil a preukázal skutočnosti
zakladajúce dôvodnosť Odstúpenia od Zmluvy o NFP vykonaného listom zo dňa 25.06.2020 (ďalej len

„Odstúpenie“), a to vzhľadom na záver vládneho auditu č. A967 vykonaného treťou osobou – na to
špecializovaným orgánom – Úradom vládneho auditu. Ak by tunajší súd napriek týmto skutočnostiam
považoval predmetné dôvody Odstúpenia za nepreukázané (k čomu by mal zaujať stanovisko postupom
v zmysle § 181 ods. 2 CSP), označil žalobca ako dôkazy všetky listiny preukazujúce skutočnosti
uvedené v Odstúpení (tieto boli označené aj ako dôkaz k jeho podaniu zo dňa 14.09.2023, v častiach
zoznam podkladov, z ktorých vychádzali auditné zistenia). Aktuálne nepovažuje žalobca za hospodárne

a efektívne zahlcovať súdny spis v tunajšom konaní predmetnou dokumentáciou, keďže aj tak sú
rozhodujúce auditné zistenia obsiahnuté už v samotnej správe z vládneho auditu (dôkaz k podaniu
žalobcu zo dňa 14.09.2023), z ktorých je súd povinný vychádzať, pričom súd nemá právomoc preverovať
v civilnom konaní závery auditujúceho orgánu, ako to vyplýva z doloženého Uznesenia Najvyššieho
súdu SR.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.6.2024, okrem iného uviedol, že preštudoval si celé
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Obdo/36/2023, z ktorého vo svojom vyjadrení cituje žalobca.
Podľa názoru žalovaného predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu sa týka celkom inej situácie, ako
je jeho. Právny zástupca žalobcu cituje z uznesenie NS SR sp. zn.: 2Obdo/36/2023 izolovane len tie

odseky, ktoré mu vyhovujú a sú vytrhnuté z kontextu celého rozhodnutia. Snaží sa predostrieť absurdnú
situáciu, že názor Úradu vládneho auditu je vždy všeobecne platný, neomylný a fakticky vylučuje
právomoc súdu skúmať jeho zákonnosť. V spomínanom uznesení NS SR, ktoré predložil zástupca
žalobcu ide o prípad, kde žalovaná strana odmietla akceptovať aktualizáciu usmernenia, podľa ktorej sa
posudzovali oprávnené výdavky prijímateľa NFP a žalovaná odmietla akceptovať neoprávnené výdavky,

ktoré podľa tejto aktualizácie vznikli. V prípade žalovaného bol projekt riadne ukončený podľa pokynov
riadiaceho orgánu, kontrola oprávnených výdavkov bola zo strany riadiaceho orgánu odsúhlasená a
výdavky boli účastníkom projektu podľa odsúhlasených dohôd mimo pracovného pomeru ako odmeny
riadnevyplatenéaodvodyzodmienriadneodvedené.Spornastalažvďalšomrokupoukončeníprojektu
po vykonaní vládneho auditu u riadiaceho orgánu (RO) - MPSVaR SR. Správa vypracovaná kontrolnou

skupinou, ktorá vykonala vládny audit, vyčíta RO nedostatky v našom projekte (kontrolné prostredie
pri štatutárovi a evidenciu súbehu práce u vlastných zamestnávateľoch v prípade dvoch lektorov). RO
orgán dokonca nesúhlasil s konštatovaním v správe vládneho auditu, že došlo k porušeniu kontrolného
prostredia (RO vydal súhlas na lektorovanie štatutárovi) a o súbehu vykazovania práce v projekte a
u zamestnávateľa prijímateľ NFP nemal vedomosť. OZ ako prijímateľ NFP sa striktne riadil pokynmi

RO a teraz nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutia RO, ktoré vládny audit v správe spochybňuje.
Práce na základe dohôd boli riadne vykonané, skontrolované a vyplatené. Lektori ich nemajú dôvod
vracať. V prípade súbehu výkazov OZ Miniregión 21 nemalo možnosť ovplyvniť konanie lektorov u
zamestnávateľa, lebo OZ bližšie informácie o zamestnávateľoch lektorov a ich pracovnej dobe nemalo.
Lektori si v rámci projektu práce riadne vykonali. Pracovnoprávna zodpovednosť lektorov vo vzťahu k

zamestnávateľom pokiaľ ide o ich pracovný čas je celkom mimo kompetencie OZ. Právny zástupca
žalobcu v bode 2. svojho vyjadrenia cituje časť bodu 26.4 rozhodnutia NS SR. V tomto bode sa však
tiež uvádza: V rozhodnutí v konaní sp. zn. 8Cdo/146/2019 najvyšší súd uviedol, že ,,nespochybňuje
právo žalovaného (v súdenej veci žalobcu) rozhodnúť o oprávnenosti uplatnených výdavkov, ani jeho
právo preplatiť iba tie výdavky, ktoré spĺňajú kritériá ich oprávnenosti, avšak na druhej strane (keďže sa

jedná o zmluvný vzťah) i žalobca (resp. v súdenej veci žalovaná) musí mať zachované právo oboznámiť
sa, ktoré z výdavkov boli žalovaným vyhodnotené ako neoprávnené, a z akého dôvodu a takisto mať
zachované právo brániť sa proti svojvoľnému vyhodnoteniu neoprávnenosti výdavkov žalovaným i
tým, že v prípadnom súdnom konaní bude môcť preukázať ich oprávnenosť. Interpretácii zmluvného
dojednania, že „nárok vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov“

potom nemôže zodpovedať taký výklad, že prijímateľ príspevku sa nemôže ohľadne nepriznanej časti
výdavkov nijako brániť a toto rozhodnutie musí bez ďalšieho v plnom rozsahu akceptovať (t. j. že mu
týmtoautomatickyzanikolnároknapreplatenienepriznanýchvýdavkov,hocibysavsúdnomkonanítieto
preukázali ako oprávnené), nakoľko by išlo o príliš formalistický výklad tohto zmluvného ustanovenia..Toto stanovisko je aj odpoveďou na body 5. a 6. vyjadrenia žalobcu. V bode 4. predloženého vyjadrenia
sa ďalej uvádza, že ide o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) bez protihodnoty. Ak by
ministerstvo vyhadzovalo peniaze bez získania protihodnoty, tak by asi nemalo morálne právo žalovať

a kontrolovať verejné zdroje. Poskytnutý NFP mal protihodnotu v podobe vyškolených vyše 30 mladých
ľudí z regiónu s vyššou nezamestnanosťou, ktorí získali odborné poznatky pre založenie si živnosti, či
obchodnej spoločnosti (každý získal certifikát z účtovníctva a podnikateľský zámer na získanie podpory
podnikania). Časť z týchto účastníkov projektu si dala žiadosť na úrad práce o príspevok na podnikanie
a úspešne si vedú živnosť. Realizácia tohto projektu bola verejnoprospešnou aktivitou a plnila úlohu,

ktorú má plniť štát v oblasti zamestnanosti a pomoci mladým ľudom. V bode 5. a 6. svojho vyjadrenia
napokon žalobca presviedča súd, že nie je spôsobilý posúdiť oprávnenosť výdavkov v projektoch.
V týchto projektoch ide o porovnanie realizovaných výdavkov s výdavkami uvedenými v aktuálnych
usmerneniach RO. Takýto výklad predmetného uznesenia najvyššieho súdu by založil absolútnu a
fakticky nikým nekontrolovateľnú svojvôľu štátnych orgánov v procese čerpania zdrojov z projektov o
NFP. Právne vzťahy vyplývajúce zo zmlúv o NFP uzavreté prijímateľmi so štátom by sa stali celkom

nepredvídateľnými a odporovali by princípu právnej istoty. V žiadnom prípade nie je možné akceptovať
premisu, že podpísaním zmluvy o NFP prijímateľ súhlasí, že výhradne poskytovateľ má absolútnu moc
rozhodovať o tom, či zmluva bola alebo nebola zo strany prijímateľa splnená korektne.

10. Na pojednávaní konanom dňa 13.6.2024 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že žalobca

trvá na podanej žalobe a pridržiava sa jej. Žiada, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi voči
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odkázal na doterajšie písomné vyjadrenia
a podania, ktoré žalobca doložil do konania, vrátane dôkazov. Dôvody odstúpenia, na základe ktorého
si žalobca uplatňuje nárok, boli verifikované verejnou autoritou Úradom vládneho auditu, pracovisko
Košice, ktorý v rámci výkonu svojej kompetencie v zmysle Zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole

avládnomaudite,akoajpríslušnýchustanoveníZmluvyoNFP,vykonalkontrolu,okreminéhoajprojektu
žalovaného v rámci systémového auditu a zistil v troch prípadoch vysokú závažnosť porušenia, v jednom
prípadne strednú závažnosť a v jednom prípade nízku závažnosť porušenia na strane žalovaného.
Všetky predmetné skutočnosti boli verifikované danými audítormi. Auditórsku skupinu tvorilo 16 členov.
Vykonávali audit takmer polroka. Zároveň sú to odborne spôsobilé osoby, ktoré poznajú jednotlivé normy

a predpisy, ktorými sa daný právny vzťah spravuje a zároveň to nebol ani sám žalobca, ktorý by tieto
zistenia vykonal, bola to tretia osoba, o ktorej objektivite niet pochýb. Niektoré zistenia ani sám žalobca
nemohol zistiť, pretože nemá také kompetencie, aby mohol od tretích osôb požadovať súčinnosť,
napríklad zistenie prekrývania výdavkov tým, že jeden z lektorov bol aj učiteľom na strednej škole a
zároveň vlastne pracoval paralelne v tom istom čase akože pre projekt. Takéto zistenie nemohol vykonať

sám žalobca, pretože on si nemôže lustrovať iné tretie osoby. Avšak Úrad vládneho auditu je výslovene
na to určený orgán a zistil, či sú dané výdavky z NFP poskytnuté hospodárne a v súlade so všetkými
predpismi. Zmluva o NFP zakladá osobitný právny vzťah, ktorý má zmiešanú povahu, má aj prvky
verejného, konkrétne finančného práva, v princípe súdy toto potvrdzujú. Žalobca doložili aj posledné
aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Obdo/36/2023, ktoré uvádza, že skúmať oprávnenosť

výdavkov majú primárne na to určené orgány, medzi nich patrí aj Úrad vládneho auditu a súdy na
toto v princípe ani kompetenciu a takisto aj rozsah časový pravdepodobne nemajú, pretože bola to 16
členná auditórska skupina, ktorá to vykonávala pol roka. Z tohto dôvodu duplicitne nedokladali všetky
dôkazy a dokumentáciu, z ktorej by vyplývali tieto skutočnosti, pretože vyplývajú zo samotnej správy
vládneho auditu. Ak by však súd mal za to, že tieto skutočnosti sa mu javia ako nepreukázané, tak si

právnyzástupcažalobcudovoliloznačiťakodôkazyvšetkyprílohykjednotlivýmzisteniam,prípadnebyv
dodatočnej lehote označil a doložil tie dôkazy, ktoré k dispozícii žalobca má v rámci projektu žalovaného
a tie dôkazy, ktoré sú u tretích osôb, by označil ako dôkazy, ktoré by následne musel zabezpečiť súd
od tretích osôb, napríklad teda od spomínaného gymnázia. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na
to, že v zmysle § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na

pojednávaní. O tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Pokiaľ mu je známe, takéto niečo
sa neuskutočnilo, takže ani nebol zabezpečený, ani žalobca ani súd nemal vedomosť o tom, že by mal tu
byť dnes niekto vypočúvaný. Podľa odseku 2, ak nemožno postupovať podľa ods.1, požiada strana súd
o predvolanie svedka. Tiež nemá vedomosť o tom, že by žalovaná strana požiadala súd, aby dotyčná
osoba bola predvolaná. Takže má za to, že to je v rozpore s princípmi CSP a koncentrácie konania.

K tvrdeniu žalovanej strany, že nemali vedomosť o kumulácii a prekrývaní značeného rozsahu právny
zástupca žalobcu uviedol, že nebola to jedna, dve hodiny, boli to v desiatkach až stovkách hodín, tak
ak súd založí svoje rozhodnutie najmä na tejto skutkovej okolnosti, tak má za to, že právoplatnosťourozsudku a jeho následným výkonom vznikne žalovanému škoda, ktorú si môže uplatniť titulom náhrady
škody voči daným osobám.
11. Na pojednávaní konanom dňa 13.6.2024 právna zástupkyňa žalovaného, okrem iného uviedla, že

žalovaný považuje žalobu za celkom nedôvodnú. Odvoláva sa na svoje doterajšie vyjadrenia, jednak
k platobnému rozkazu, ale takisto aj ku všetkým vyjadreniam žalobcu, ktoré súdu doručil a takisto aj
na priložené dôkazy. Žalobu považuje za nedôvodnú, až absurdnú a šikanóznu zo strany žalobcu z
toho dôvodu, že žalovaný sa v celom procese realizácie projektu a zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku riadil jednak textom zmluvy a príslušnou dokumentáciou, ako aj sa striktne

riadil pokynmi kompetentného pracovníka riadiaceho orgánu. Čiže má za to, že žalovaný nemôže
byť žiadnym spôsobom sankcionovaný za to, že si riadne plnil svoje povinnosti, za to, že sa riadil
záväznými odporúčaniami, ktoré mu poskytol riadiaci orgán, ktorý teda bol v prvom rade zodpovedný
za plnenie Zmluvy o poskytnutí NFP a zastupoval v tomto štát. Žalovaný neporušil zmluvu, vôbec nie
úmyselne a ani z nedbanlivosti. Nemožno mu teda pričítať žiadne zavinenie a má za to, že ani štátu
žiadna škoda nevznikla, pretože projekt bol riadne realizovaný a riadne splnený. Štát za neho dostal

protihodnotu v podobe vyškolených mladých ľudí, ktorí sa do tohto projektu zapojili. Všetky odmeny
z daného projektu boli riadne vyplatené, riadne z nich boli odvodené odvody. Pokiaľ sa žalobca aj na
dnešnom pojednávaní opätovne odvoláva na prekrývanie aktivít spomínaných lektorov v projekte, k tejto
okolnosti opätovne žalovaný poukazuje, že pokiaľ uviedol sám právny zástupca žalobcu, že riadiaci
orgán nemal kompetenciu a možnosti skúmať, aký je pracovnoprávny vzťah týchto lektorov, aký je ich

pracovný čas ich primárnych zamestnávateľov, tak pokiaľ riadiaci orgán ako štátny orgán nemal túto
kompetenciu, tak už vôbec takúto kompetenciu nemohol mať žalovaný ako občianske združenie, aby si
on osobitne verifikoval u dotknutých zamestnávateľov jednotlivých lektorov, ako si oni dohodli so svojim
zamestnávateľom to, že mohli odprednášať svoje časti v danom projekte. Žalovaný popiera, že tu išlo
ako sa vyjadril právny zástupca žalobcu, o akože účasť lektorov v projekte, lebo to nebola akože účasť,

ale tá účasť bola reálna. Žalovaný má za to, že zo strany žalovaného všetko prebehlo korektne. Žalovaný
nevidí žiaden dôvod na odstúpenie od zmluvy a na vrátenie poskytnutých finančných príspevkov. Žalobu
považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Právna
zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve súdu z 21.11.2023,
okrem vyjadrenia sa k veci uviedol aj, že navrhuje, aby súd vykonal aj dôkaz vypočutím svedkov na

pojednávaní, ktorých účasť sa pokúsi zabezpečiť a zároveň aj svedkov označil, avšak keďže obaja
svedkovia sú v pracovnom pomere, jeden vo vzťahu k škole a druhý je vo vzťahu k štátnemu orgánu,
nemohol svojvoľne týchto zamestnancov uvoľniť zo zamestnania, preto chce navrhnúť súdu, aby tento
si vyžiadal týchto svedkov potom, po vypočutí právneho názoru súdu. Čiže súd dnes nejaký právny
názor vyjadril, žalovaný to rešpektuje s tým, že ale má za to, ak vychádza z výzvy, ktorá bola daná

na čerpanie tohto projektu, tak tá explicitne nezakazovala kumulovať pracovné pozície jednej osoby za
predpokladu, že by nedošlo k jasnému časovému prekrývaniu pracovných činností. A toto preukázané
nebolo, prekrývanie pracovných činností a k tomuto týchto svedkov žalovaný navrhoval vypočuť. Ako
dnes súd predniesol na pojednávaní, mal toto za potrebné, keďže sa na dnešnom pojednávaní žiadne
dokazovanie navyše už nevykonávalo, tak poukazuje len na tie prednesy, ktoré boli súdu písomne

doručené a na tých záveroch trvá. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na závery memoranda,
ktoré žalovaný doložil tiež do súdneho spisu, kde je právna analýza celého zmluvného vzťahu a kde je
aj stanovisko k tomu, ako je potrebné vnímať námietku žalobu, pokiaľ ide o prekrývanie alebo kumuláciu
pracovných pozícií osoby, ktorá sa na projekte ako lektor zúčastnila. Predmetné memorandum si dal
žalovaný vypracovať, kde mal za to, že aj toto mu dáva za pravdu v tom, že nijakú zmluvu, ani žiaden

právny predpis neporušil. Je pravda, že do tohto zmluvného vzťahu išiel žalovaný dobrovoľne. Ale na
druhej strane nemôžme brať zmluvnú voľnosť, alebo teda súhlas s tým, že do takéhoto záväzku so
štátom išiel, ako absolútnu svojvôľu zo strany poskytovateľa. Vykladať si zmluvný vzťah podľa toho, ako
to jemu vyhovuje, ako to uzná za vhodné, bez možnosti nejakej kontroly alebo bez nejakého rácia celého
zmluvného vzťahu. V danom prípade je nepochybné to, že ten projekt prebehol, že bol splnený účel

tohto projektu a že peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté, boli použité účelne. Nedošlo k žiadnemu
protiprávnemu konaniu, čo napokon bolo zachytené aj vo vyjadrení, ktoré takisto bolo doložené do
súdneho spisu, že teda zo strany žalovaného nebol spáchaný žiaden trestný čin. Vyjadrila sa vo vzťahu k
tomu Ministerstvu vnútra Národná kriminálna agentúra, ktorá sa predmetnou vecou zaoberala. Žalovaný
naozaj celé toto konanie zo strany žalobcu vníma ako veľmi šikanózne so snahou odradiť kohokoľvek,

abydotakéhotozmluvnéhovzťahuniekedysoštátomvôbecišiel,abynasebabremenopovinností,ktoré
sú ohromné pri týchto projektoch, vôbec na seba bral a aby vôbec zastupoval štát v činnostiach, ktoré si v
prvom rade štát má plniť sám. Do týchto projektov vstupujú predovšetkým neziskové spoločnosti, a teda
tretí sektor, ktorý nemá vlastné zdroje na to, aby mohol takéto aktivity pokrývať. Čiže teraz vyhlasovaťto, veď nech si žaluje niekoho, to sú úplne absurdné vyjadrenia zo strany žalobcu. Žalovaný vníma ako
úplný alibizmus, ako snahu hľadať chybu tam, kde tá chyba nie je. Žalovaný to vníma ako obrovskú
nespravodlivosť,toužkeďnatomorálnehľadiskopoukáže.Ztýchvyjadrení,ktorésúdužalovanýdoložil,

mázato,žetentonárokžalobcudanýnieje.Takistomázato,žetenpriestornadokazovanie,pokiaľideo
výsluch svedkov, nejakým spôsobom vo vzťahu k súdu nezneužil, ani nekonal nejak neeticky so snahou
nejak sa voči súdu správať neúctivo. Žalovaný akceptuje názoru súdu, že týchto svedkov vypočúvať
nebude. Žalovaný chcel preukazovať skutočnosť, že k prekrývaniu pracovného času nedošlo. Ale
vyplýva to aj z iných listinných dôkazov.

12. Na pojednávaní konanom dňa 16.6.2024 štatutárny zástupca žalovaného, okrem iného uviedol, že
by sa chcel len vyjadriť k tomu štatutárovi, lebo tam sa spochybňovalo to, že tá kontrola bola určená tým,
že tam niekto iný podpísal. Bol to jediný výstup, ktorý išiel na kontrolu poskytovateľovi, to znamená, že
výstup mohol kontrolovať aj tam, čiže vedel za čo platí. Takisto je v zmluve jasne zachytené, že výstup
preberá pracovníčka, toto bolo tam ošetrené, takže aj tie tlačivá boli dodržané presne také, aké mali

predtlače. Takže nevie, nemá vôbec pocit, že tam došlo k nejakému pochybeniu. To je jeho názor a tu
má všetko v dôkazoch, čo sa toho týka.

13. Na pojednávaní konanom dňa 13.6.2024 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku vrátane Prílohy č. 1, Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, Výpisov z účtu žalobcu potvrdzujúcich úhrady žalovanému celkovo 73.297,83,-
eura, Odstúpenia od zmluvy zo dňa 25.06.2020 s doručenkou, Pracovných výkazov, Prezenčných listín,
Dohody o vykonaní práce (lektor) zo dňa 23.1.2018, Čestného vyhlásenia zo dňa 11.11.2019, fotografií,
e-mailovej komunikácie, Správy z vládneho auditu č. A967, projektu žalovaného realizovaného na

základe Zmluvy sa týkajú nedostatky č. A007 (str. 44-47); zoznamu podkladov, z ktorých vychádzala
audítorskáskupina(str.76-77)č.A008(str.47-50);zoznamupodkladov,zktorýchvychádzalaaudítorská
skupina (str. 77-78), č. A012 (str. 57-58); zoznamu podkladov, z ktorých vychádzala audítorská
skupina- str. 79), č. A017 (str. 64-65), zoznamu podkladov, z ktorých vychádzala audítorská skupina
(str. 80) a č. C003 (str. 68-70), harmonogramu školení a hlásení jeho zmien, podnikateľských

zámerov, ktoré boli pripravené pre podanie žiadosti o finančný príspevok pri začatí podnikania na úrad
práce, súhlasu poskytovateľa NFP pre lektora – štatutára, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.12.2023,
Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.5.2024, Uznesenia NS SR č. k. 2Obdo/36/2023 zo
dňa 30.11.2023, vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.6.2024, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil
tento skutkový stav:

14. Žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ spolu uzatvorili dňa 15.08.2017 Zmluvu o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. I312021G69501. Predmetom Zmluvy bola úprava
podmienok pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany žalobcu žalovanému na
realizáciuaktivítprojektusnázvom:„PodporazamestnanostiobcímikroregiónuHanušovcenadTopľou“,

ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP v rámci výzvy: OP ĽZ DOP 2016/2.1.1/02. Na
základe Zmluvy bol žalobcom žalovanému poskytnutý NFP celkovo vo výške 73.297,83 eura. Žalovaný
viacnásobne porušil Zmluvu (prekrývanie sa pracovných činností lektorov A. B. C. a B. C. D. /v rovnakom
čase na rovnakých miestach/ a nesplnenie podmienky zachovania kontrolného prostredia tým, že všetky
pracovné výkazy vypracované v súvislosti s pozíciou lektora E. F. na projekte boli na strane osoby

zúčastnenej na projekte a na strane štatutárneho orgánu podpísané tou istou osobou). Žalobca v
dôsledku toho listom zo dňa 25.06.2020, doručeným žalovanému dňa 18.07.2020 odstúpil od Zmluvy.
Zároveň s odstúpením bol žalobca vyzvaný na vrátenie poskytnutého NFP v celom rozsahu v lehote
najneskôr 60 dni od doručenia odstúpenia v zmysle čl. 10 ods. 3 v spojení s ods. 4 VZP, teda do
16.09.2020. Žalovaný neuhradil svoj dlh zodpovedajúci povinnosti vrátiť poskytnutý NFP vzniknutý

odstúpením.

15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka.

18. Podľa § 25 ods. 7 Zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je oprávnený od zmluvy

odstúpiť alebo zmluvu vypovedať za podmienok dohodnutých v zmluve alebo ak tak ustanovuje tento
zákon.

19. Podľa § 20 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa poskytujú prostriedky prostredníctvom
príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej

osoby podľa osobitného predpisu.24a)

20. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

21. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

22. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a

povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušenímzmluvy,anizmluvnýchustanovenítýkajúcichsavoľbyprávaalebovoľbytohtozákonapodľa§
262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

23. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

25. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je

v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia

alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

27. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.29. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho
polroka omeškania.

32. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z

omeškania platí počas celej doby omeškania.

33. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný
ako prijímateľ spolu uzatvorili dňa 15.08.2017 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. I312021G69501. Predmetom Zmluvy bola úprava podmienok pri poskytnutí nenávratného
finančného príspevku zo strany žalobcu žalovanému na realizáciu aktivít projektu s názvom: „Podpora

zamestnanosti obcí mikroregiónu Hanušovce nad Topľou“, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti
o NFP v rámci výzvy: OP ĽZ DOP 2016/2.1.1/02. Na základe Zmluvy bol žalobcom žalovanému
poskytnutý NFP celkovo vo výške 73.297,83 eura. Žalovaný viacnásobne porušil Zmluvu (prekrývanie sa
pracovných činností lektorov A. B. C. a B. C. D. /v rovnakom čase na rovnakých miestach/ a nesplnenie
podmienky zachovania kontrolného prostredia tým, že všetky pracovné výkazy vypracované v súvislosti

s pozíciou lektora E. F. na projekte boli na strane osoby zúčastnenej na projekte a na strane štatutárneho
orgánu podpísané tou istou osobou). Žalobca v dôsledku toho listom zo dňa 25.06.2020, doručeným
žalovanému dňa 18.07.2020 odstúpil od Zmluvy. Zároveň s odstúpením bol žalobca vyzvaný na vrátenie
poskytnutého NFP v celom rozsahu v lehote najneskôr 60 dni od doručenia odstúpenia v zmysle čl. 10
ods. 3 v spojení s ods. 4 VZP, teda do 16.09.2020. Žalovaný neuhradil svoj dlh zodpovedajúci povinnosti

vrátiť poskytnutý NFP, vzniknutý v súvislosti s platným odstúpením od predmetnej zmluvy zo strany
žalovaného. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 73.297,83 eura. Súd preto oprávnenej
žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 73.297,83 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie
v prospech žalobcu.

35. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v
súlade s ust. 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného
9 % ročného úroku z omeškania, odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9,00 % ročného úroku
z omeškania, a to zo sumy 8.092,04 eura od 17.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 11.931,13 eura od
17.9.2020 do zaplatenia a zo sumy 53.274,66 eura od 17.9.2020 do zaplatenia.

36. V súlade s ust. § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.

z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, zaviazal súd žalovaného aj
na zaplatenie žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 eur.37. Pokiaľ ide o obranu a námietky žalovaného, tak tu je potrebné uviesť, že súd súhlasí s názorom
žalobcu, že odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalobcu spĺňalo zmluvné podmienky a
dôvody v ňom uvedené boli verifikované treťou osobu ako nezávislou autoritou – Úradom vládneho

auditu, do ktorého zákonnej pôsobnosti, okrem iného patrí kontrola čerpania NFP, čo sa v danom
konkrétnom prípade zrealizovalo Vládnym auditom č. A967, v rámci ktorého výberom náhodnej vzorky
boli kontrolované viaceré projekty financované z NFP (nielen predmetný projekt realizovaný žalovaným).
Žalobca doložil ako dôkaz Správu z vládneho auditu č. A967, obsahujúcu zistenia odôvodňujúce
predmetné odstúpenie. Predmetná kompetencia Úradu vládneho auditu ako oprávnenej osobe vyplýva

zo Zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení, ako aj čl. 12 ods. 1 písm. c) Všeobecných zmluvných podmienok. Dôvody predmetného
odstúpenia predstavujú objektívne overené skutočnosti zistené nezávislým orgánom, ktorý ma na to
danú kompetenciu. Právny vzťah založený Zmluvou o NFP má súkromnoprávny charakter s prvkami
verejného práva. Osobitná povaha právneho vzťahu preto odôvodňuje jeho nastavenie vzhľadom na
kontrolu nakladania s NFP, keďže žalovaný získal verejné finančné prostriedky (NFP). Preto je na mieste

osobitný režim kontroly nakladania s NFP. Žalovaný riadne uzatvoril Zmluvu a tak akceptoval podmienky
poskytovania NFP, na základe Zmluvy ako prejav slobodnej vôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody.
Ako bolo uvedené vyššie, na kontrolu oprávnenosti výdavkov sú zákonom určené a personálne a
metodicky vybavené špecializované subjekty, a to predovšetkým žalobca ako poskytovateľ a riadiaci
orgán, či tzv. auditujúce orgány. Toto posudzovanie patrí do oblasti finančného práva vzhľadom na

osobitnú povahu daného právneho vzťahu a je zákonom vyčlenené hlavne uvedeným špecializovaným
subjektom. Toto posudzovanie nie je vylúčené ani v priebehu civilného konania, avšak žalovaný
v priebehu dokazovania nepredložil súdu žiadne také dôkazy, ktorými by žalovaná strana spochybnila
závery auditujúceho orgánu (s jednou malou výnimkou – lektor E. F. ako štatutár si totiž od projektového
manažéra projektu A. G. písomne vyžiadal stanovisko k jeho osobnej účasti na projekte v pozícii

lektora, projektový manažér A. G. voči takému postupu nenamietal a udelil súhlas s jeho realizáciou po
predloženísúhlasupríslušnéhoorgánužalovaného–osobnáúčasťE.F.pretonemohlabyťdôvodompre
odstúpenie od predmetnej zmluvy). Z tých listinných dôkazov, ktoré boli predložené konajúcemu súdu
či už zo strany žalobcu alebo zo strany žalovaného, konajúci súd nevyvodil žiadne ďalšie pochybenia
auditujúceho orgánu, takže jeho rozhodnutie v danej veci vychádzalo práve zo záverov auditujúceho

orgánu ohľadne porušenia povinnosti žalovaného, ktoré mu vyplývajú z právneho vzťahu medzi
sporovými stranami.

38. Súd zamietol návrh žalovaného na vypočutie svedkov obsiahnutý v jeho písomnom podaní zo dňa
21.11.2023 s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 154 CSP, ako aj

s prihliadnutím na nedodržanie zákonného postupu žalovanej strany, upravujúceho postup pri výsluchu
svedkov v zmysle ust. § 197 ods. 1 CSP.

39. Podľa§ 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov

lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravnéuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.