Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205933
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205933.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom: C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom
Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO: 42 029 759, proti žalovaným 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja C. XXX, XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Bujňákom,
advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 185, o odstránenie stavby oplotenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odstránenie oplotenia v rozsahu 8,26 m dĺžka x 0,18 m šírka vo výmere 1,48 m2
vymedzenom bodmi 1 až 2 v zameraní vyhotovenom E. F. zo dňa 14.6.2024 zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť z pozemku,
parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o výmere 606 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
a z pozemku, parcela registra „C", parcelné číslo: XXX o výmere 581 m2, druh pozemku: záhrada,

zapísané v katastri nehnuteľností vedeného Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom na Liste
vlastníctva č. XXX, pre obec: Poloma a katastrálne územie: C. stavbu oplotenia, ktorou je neoprávnene
zabratá časť pozemkov žalobcu v rozsahu 8,26 m dĺžka x 0,18 m šírka vo výmere 1,48 m2 vymedzenom
bodmi 1 až 2 v zameraní vyhotovenom E. F. zo dňa 14.06.2024 a v rozsahu 37,54 m dĺžka x 0,18 m
šírka vo výmere 6,75 m2 vymedzenom bodmi 3 až 8 v zameraní vyhotovenom E. F. zo dňa 14.06.2024
na vlastné náklady, a to v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2.Žalobuodôvodniltým,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomvpodiele1/1týchtonehnuteľností:pozemok,
parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o výmere 606 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
a pozemok. parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o výmere 581 m2, druh pozemku: záhrada,
zapísané v katastri nehnuteľností vedeného Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom na Liste
vlastníctva č. XXX, pre obec: Poloma a katastrálne územie: C. (ďalej aj „pozemky žalobcu"). Žalovaný 1/
a žalovaná 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 k celku týchto nehnuteľností: pozemok,
parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie

a pozemok, parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o výmere 617 m2 druh pozemku: záhrada,
zapísané v katastri nehnuteľností vedeného Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom na Liste
vlastníctva č. XXX, pre obec: Poloma a katastrálne územie: C. (ďalej aj „pozemky žalovaných"). Žalobca
a žalovaní sú bezprostrednými susedmi. Žalobca má na svojom pozemku parc. č. XXX postavenýrodinný dom, súpisné číslo: XXX a rovnako aj žalovaní majú na svojom pozemku pare. č. XXX postavený
rodinný dom, súpisné číslo: XXX. Žalovaní postavili bez súhlasu žalobcu. a bez ohlásenia. resp. bez
staveného povolenia medzi pozemkami oplotenie vo forme plotového panelu s lamelami. Žalobca

si dal zamerať oplotenie postavené žalovanými a zistil, že žalovaní postavili oplotenie na pozemku
žalobcu. Podľa zamerania vyhotoveného E. F. zo dňa 14.06.2024 je oplotenie žalovaných postavené
za hranicou pozemkov, na pozemkoch žalobcu po celej jeho dĺžke. Neoprávnene postavené oplotenie
žalovanými na pozemku žalobcu je v rozsahu 8,26 m dĺžka x 0,18 m šírka vo výmere 1,48 m2 v
zameraní vymedzená bodmi l až 2, v rozsahu 37,54 m dĺžka x 0,18 m šírka vo výmere 6,75 m2 v

zameraní vymedzená bodmi 3 až 8. Žalobca ústne oslovil žalovaných so žiadosťou o nápravu tejto
situácie odstránením závadného stavu a posunutím oplotenia, avšak bezvýsledne. So žalovanými nie je
možná rozumná komunikácia. Žalovaní pritom museli vedieť, že oplotenie stavajú na pozemku žalobcu.
Žalovaní vzhľadom na skutočnosť, že postavili oplotenie - plotové panely s lamelami bez stavebného
povolenia a bez ohlásenia stavebnému úradu a navyše oplotenie postavili na pozemku žalobcu, zasiahli
tým do vlastníckych práv žalobcu a preto sa žalobca domáha odstránenia oplotenia z jeho pozemku.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedli, že predložené
zameranie oplotenia medzi pozemkami účastníkov konania bolo vyhotovené bez účasti žalovaných,
podľa ich názoru nezodpovedá skutočnosti, je nesprávne a ani nemá náležitosti overenia správnosti
katastrálnym úradom a nie je relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu a zápis do katastra

nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu žalovaní považujú aj petit žaloby za nevykonateľný. Hranica medzi
pozemkami je po celej dĺžke nesporná od roku 1977, kedy bol otcom žalobcu vybudovaný betónový
múrik s osadením železného oplotenia v časti medzi parcelami G. XXX a G. XXX. Následne bola hranica
medzi pozemkami oplatená v súlade s priebehom hranice za účasti a súhlasom vlastníkov pozemkov.
Žalobca a predovšetkým jeho právni predchodcovia po celý čas rešpektovali existujúci priebeh hranice

a nikdy jej priebeh nenamietali. Ak aj v minulosti dochádzalo k výmene oplotenia resp. výmene materiálu
výplne oplotenia ( drevené dosky, železné lamely) nikdy sa priebeh hranice nemenil. Údajný spor o
priebeh hranice vznikol až potom , čo žalobca si postavil stavbu, záhradný domček v blízkosti hranice
pozemkov bez stavebného povolenia a súhlasu žalovaných.

4. Žalobca v replike uviedol, že predloženým Listom vlastníctva č. XXX, k.ú. C. preukázal, že je výlučným
vlastníkom pozemku. Na základe predloženého zamerania vyhotoveného E. F. zo dňa 14.06.2024
preukázal, že oplotenie žalovaných je postavené za hranicou pozemkov, na pozemkoch žalobcu po celej
ich dĺžke v rozsahu 8,26 m dĺžka x 0,18 m šírka vo výmere 1,48 m2 v zameraní vymedzená bodmi 1 až
2 a v rozsahu 37,54 m dĺžka x 0,18 m šírka vo výmere 6,75 m2 v zameraní vymedzená bodmi 3 až 8.

Žalobca má za to, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že oplotenie žalovaných je postavené
na jeho pozemkoch a zo strany žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva.
Práve sú to žalovaní, ktorí žiadnym spôsobom nepreukázali, že na postavenie oplotenia mali vydané
stavebné povolenie alebo, že stavbu oplotenia ohlásili stavebnému úradu. Oplotenie nebolo postavené
zo strany žalovaných v súlade so zákonom. Bolo postavené na cudzom pozemku a bez potrebného

ohlásenia, teda ide o neoprávnenú a čiernu stavbu. Navyše samotní žalovaní predložili geometrický
plán vyhotovený v roku 1987, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu medzi oplotením postaveným
žalovanými a hranicou pozemkov. Plot postavený žalovanými ohrozuje život, zdravie a majetok žalobcu
a jeho rodiny. Plot nie je správne ukotvený a pri silnejšom vetre sa vrchná časť oplotenia vykláňa do strán
a môže dôjsť k deštrukcií plota a jeho jednotlivých súčasti. Medzi účastníkmi konania bola ústna dohoda,

že záhradný domček bude postavený najmenej 0,5m od hranice pozemkov. Až potom, keď žalovaní v
stavebnom konaní namietali tieto skutočnosti a popreli ústnu dohodu medzi účastníkmi konania, žalobca
bol nútený si dať zamerať hranicu pozemkov podľa skutočného stavu a na základe zamerania zistil, že
oplotenie žalovaných je postavené na pozemkoch žalobcu. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, v prípade,
že medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode, je potrebné definitívne ustáliť platnú právnu hranicu

medzi pozemkami žalobcu a žalovaných.

5. Žalovaní v duplike uviedli, že zameranie geodeta E. F. nie je hodnoverným dôkazom, keďže
nemá náležitosti vkladuschopnej listiny, ide o zameranie, náčrt bez overenia listiny správou katastra.
Naviac zameranie bolo vykonané bez účasti žalovaných, bez možnosti sa vyjadriť. Žalobca doposiaľ

nepreukázal náležitým a zákonným spôsobom svoje vlastnícke právo k časti pozemku na ktorej stojí
oplotenie a teda, že oplotenie je postavené na pozemku v jeho vlastníctve. Za podstatnú považujú
žalovaní nie tú skutočnosť, že plot medzi parcelami bol postavený bez stavebného povolenia alebo
ohlásenia stavebnému úradu, ale podľa ich názoru je rozhodujúce to, že oplotenie je postavené nahranici pozemkov, pričom práve na tejto hranici otec žalobcu v roku 1977 sám postavil betónový základ,
múrik a osadil železné oplotenie medzi parcelami. Žalobca a predovšetkým jeho právni predchodcovia
po celý čas rešpektovali existujúci priebeh hranice, nikdy jej priebeh nenamietali a nespochybňovali ani

postavenie oplotenia, ktoré napriek určitým výmenám materiálov oplotenia vždy rešpektovali. Žalovaní
sú toho názoru, že oplotenie stojí na hranici parciel, na tom istom mieste, ako bolo postavené pôvodné
oplotenie v roku 1977 otcom žalobcu a so súhlasom vlastníkov pozemkov. Podľa žalovaných rozhodujúci
je v tomto prípade užívací stav, trvajúci nepretržite od roku 1977 až do podania žaloby, založený na
dobrej viere, dobromyseľnosti. Nie je pravdou, aby existujúci plot ohrozoval život a zdravie, či majetok

žalobcu. Oplotenie je v dobrom, vyhovujúcom stave, ide o plechové výplne, zakúpené v Hornbachu,
zodpovedajúce bezpečnostným štandardom. Tvrdenie žalobcu, že medzi účastníkmi existovala ústna
dohoda, že záhradný domček postaví žalobca najmenej 0,5 m od hranice pozemkov je nepravdivé.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, svedkov, listinnými dôkazmi a obhliadkou na mieste
samom a zistil tento skutkový stav:

7. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností: pozemok,
parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o výmere 606 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
a pozemok. parcela registra „C", parcelné číslo: XXX o výmere 581 m2, druh pozemku: záhrada,
katastrálne územie: C..

8. Z výpisu listu vlastníctva XXX vyplýva, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele
1/2 k celku týchto nehnuteľností: pozemok, parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o výmere 600 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemok, parcela registra „G.", parcelné číslo: XXX o
výmere 617 m2 druh pozemku: záhrada, katastrálne územie: C..

9. Z fotografie na č.l. 5 vyplýva, že medzi pozemkami strán sporu sa nachádza oplotenie vo forme
plotového panelu s lamelami.

10. Žalobca v konaní predložil zameranie oplotenia medzi pozemkami vyhotoveného E. F. zo dňa

14.06.2024, podľa ktorého oplotenie sa nachádza na pozemku žalobcu rozsahu 37,54 m dĺžka x 0,18
m šírka v zameraní vymedzená bodmi 3 až 8.

11. Žalovaní v liste zo dňa 26.07.2024 oznámili právnemu zástupcovi žalobcu, že za rodinným domom
žalobcu so súhlasom otca žalobcu, po vzájomnej dohode, osadil otec žalovanej 2/ pletivo, ktorého časť

v zadnej časti pozemkov sa nachádza ešte dnes. Týmto sa určila hranica a rozsah pozemkov. Určená
hranica bola premietnutá aj do geometrického plánu zo dňa 05.03.1987 a meračského náčrtu č. 018, 015
z júna 1991. So súhlasom otca žalobcu a vzájomnej dohode v roku 1993 položili betónový základ, na
ktorý umiestnili drevené oplotenie, ktoré pred 2 rokmi bolo nahradené panelmi z lamelami. V 90 rokoch
ústne upovedomili starostu o realizácii oplotenia.

12. Z obhliadky na mieste samom vyplynulo, že oplotenie vo forme plotového panelu s lamelami sa
nachádza na pôvodnom betónovom múriku (fotografie na č.l. 71 a 74) a časť pôvodného dreveného
oplotenia nasleduje po oplotení s lamelami (fotografie na č.l. 72). Zároveň v súčasnosti na v zadnej časti
nachádza pôvodne pletivové oplotenie (fotografia na č.l. 73).

13. Žalovaní v konaní predložili fotografie (č.l. 92 – 98), podľa ktorých došlo k upevneniu panelu
s lamelami.

14. Z notárskej zápisnice na č.l. 100 – 101 vyplýva, že žalovaná 2/ nadobudla parcelu EN XXX/XX

o výmere 1.184 m2 na LV XXX od svojej sestry F. H. zámennou zmluvou a následne darovacou zmluvou
darovala 1 uvedenej parcely žalovanému 1/.

15. Žalobca v konaní predložil čestné prehlásenie E. B., matky žalobcu, v ktorom táto uviedla, že plot,
ktorý postavili v roku 1974 bol postavený výlučne na ich pozemku. Plot nestavali na presnej hranici

z dôvodu predísť komplikáciám, Susedný pozemok bol využívaný výlučne na hospodárske účely. O
plote za domom nemá vedomosť o žiadnej dohode. Cítila sa oklamaná, že susedia si postavili plot bez
vytýčenia geodetmi, pričom to tolerovala.16. Žalovaná 2/ pri svojom výsluchu uviedla, že keď sa v roku 1985 vzali, tak chceli stavať a preto im
otec navrhol, že má pozemok. V tom čase bola vlastníčkou jej sestra. Tak si vymenili pozemky. Tento
pozemok už v tom čase bol ohradený a ohradili ho jej otec a otec žalobcu. Pôvodne tam bol pletivový

plot a v roku 1993 ho vymenili za múrik a na tom bol postavený drevený plot. Pristúpili kvôli tomu, že
žalobca preskakoval cez ten plot a nevyzeralo to dobre. Pred troma rokmi vymenili plot za ten, čo je v
súčasnosti a to z dôvodu toho, že drevený plot zhnil. Zo strany žalobcu, alebo jeho predchodcu nikdy
neboli námietky voči plotu. Problém nastal až keď si žalobca postavil záhradný domček, ktorý je blízko
plotu. Boli na stavebnom úrade a na obecnom úrade a im odporučili, aby pozastavili stavbu a teda nastal

tento spor. S rodičmi žalobcu neboli nikdy problémy ohľadne plotu. Ďalej uviedla, že fyzicky musela byť
vytýčená hranica v prírode, keďže medzi pozemkami bol plot.

17. Žalovaný 1/ pri svojom výsluchu uviedol, že keď začal žalobca stavať, tak mu povedal, aby staval
nižšie. Pôvodne bol ten domček 50 cm od plota. Nechal si ho zatepliť a už je to iba 30 cm. Pokiaľ ide
o plot, keď sa staval prvýkrát, tak rodičia žalobcu nič nenamietali. Keď staval pred troma rokmi, tak sa

pýtal a nič nenamietal a pokiaľ ide o žalobcu, tak v piatok sa ho pýtal, aby odstránil saš nad plotom,
tento ho odstránil a nič viac k tomu nehovoril. Pôvodne plot sa trochu hýbal a však ho už teraz ukotvil.
Nežiadali o stavebné povolenie z dôvodu toho, že sa jednalo iba o rekonštrukciu plotu.

18. Svedok C. E., syn žalovaných, pri svojom výsluchu uviedol, že problém nastal, keď bola stavba blízko

hranice. Zastupoval žalovaných v stavebnom konaní, pričom žalobca vznášal námietky. Pokiaľ ide o
plot, tento bol iba obnovovaný a v roku 2022 bol postavený na pôvodnom betónovom múriku. Žalobca,
jeho manželka a aj matka o tom vedeli. Zo strany žalobcu neboli námietky voči obnoveniu plotu.

19. Svedkyňa F. H., sestra žalovanej 2/, pri svojom výsluchu uviedla, že je bývalá vlastníčka pozemku

žalovaných. Tento jej darovali rodičia v roku 1987 a oplocoval ho otec s dedkom na jednej strane a otec
žalovaných na strane druhej v roku 1975. Pôvodne tam bol pletivový plot.

20. Svedkyňa E. B., matka žalobcu, pri svojom výsluchu uviedla, že plot v r. 1975 nebol postavený,
nakoľko to bolo vo vlastníctve Jednotného roľníckeho družstva a keďže sa oralo až hore, kde boli

parcely, čo stavali v r. 1973, Plot sa postavil až v r. 1987, keď sa žalovaní začali budovať. Jej manžel
bol ovplyvňovaný žalovanými a ona nebola stále doma, keďže pracovala. V r. 1974 si postavili záhradku
a teda tam nemohlo byť oplotenie.

21. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

22. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

25. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,

kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

26. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

27. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.28. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti odstránenia oplotenia v rozsahu 8,26 m dĺžka x 0,18 m
šírka vo výmere 1,48 m2 vymedzenom bodmi 1 až 2 v zameraní vyhotovenom E. F. zo dňa 14.6.2024
a žalovaní nemali námietky, súd konanie v tejto časti zastavil.

30. Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostalo rozhodnúť o žalobe na odstránení oplotenia
v rozsahu 37,54 m dĺžka x 0,18 m šírka vo výmere 6,75 m2 vymedzenom bodmi 3 až 8 v zameraní
vyhotovenom E. F. zo dňa 14.06.2024.

31. Súd spor medzi žalobcom a žalovanými posúdil po právnej stránke ako žalobu o odstránenie stavby

na cudzom pozemku podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre úspešnosť takto podanej žaloby
bolo potrebné preukázať zo strany žalobcu, že aktuálny priebeh hranice pozemkov medzi pozemkami
žalobcu a žalovaných je správny a že časť oplotenia žalovaných zasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu.

32. Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podanou
žalobou sa žalobca domáhal, aby žalovaní odstránili oplotenie, ktoré postavili na pozemku žalobcu.
Podľa zamerania vyhotoveného E. F. zo dňa 14.06.2024 je oplotenie postavené na pozemku žalobcu
v rozsahu 37,54 m dĺžka x 0,18 m šírka, vo výmere 6,75 m2 a v zameraní vymedzené bodmi 3 až 8.
Žalovaní v konaní správnosť zamerania relevantným spôsobom nevyvrátili, a preto mal súd za to, že

uvedené zameranie je správne. Žalovaní sa však v konaní bránili tým, že za rodinným domom žalobcu
so súhlasom otca žalobcu, po vzájomnej dohode, osadil otec žalovanej 2/ pletivo, ktorého časť v zadnej
časti pozemkov sa nachádza ešte dnes. Týmto sa určila hranica a rozsah pozemkov. Určená hranica
bola premietnutá aj do geometrického plánu zo dňa 05.03.1987 a meračského náčrtu č. 018, 015 z júna
1991. So súhlasom otca žalobcu a vzájomnej dohode v roku 1993 položili betónový základ, na ktorý

umiestnili drevené oplotenie, ktoré v roku 2022 bolo nahradené panelmi z lamelami.

33. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej

doby. V zmysle § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či
držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej)opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a
ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v

neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti
súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),
vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je

ospravedlniteľný .Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona
je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.34. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí
byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú

možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus
putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký
právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom

výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadneposkytolinédohodnutéplnenie,alebopreukázateľneišloodarakobezodplatnéplnenie.(Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018).

35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 2/ nadobudla parcelu I. XXX/XX o výmere 1.184
m2, zapísanú na LV XXX, katastrálne územie C., od svojej sestry F. H. zámennou zmluvou a následne
darovacou zmluvou darovala 1 uvedenej parcely žalovanému 1/. V čase, keď žalovaní nadobudli
nehnuteľnosť sa medzi ich pozemkom a pozemkom predchodcov žalobcu nachádzal pletivový plot,

ktorého časť sa v súčasnosti ešte nachádza v zadnej časti pozemkov. Uvedená skutočnosť vyplynula
jednak z výsluchu žalovaných, ale aj z výsluchu pôvodnej vlastníčky F. H.. Nakoniec aj matka žalobcu
v čestnom vyhlásení uvedenú skutočnosť potvrdila. Táto síce následne pri svojom výsluchu uvedené
vyvrátila, avšak súd jej už neuveril. Následne v roku 1993 položili žalovaní betónový múrik na mieste
pôvodného pletivového plota, na ktorý osadili drevené oplotenie. Uvedené vyplynulo z obhliadky, na

ktorej bolo zistené, že pôvodný betónový múrik sa medzi pozemkami stále nachádza a v súčasnosti sa
tam nachádza aj časť pôvodného dreveného oplotenia. Drevené oplotenie žalovaní v roku 2022 vymenili
za oplotenie vo forme plotového panelu s lamelami, ktoré osadili na pôvodnom betónovom múriku
z roku 1993. Z vyššie uvedeného je zrejme, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných
k pozemku, pôvodne parcele I. XXX/XX, hranice pozemkov boli vyznačené oplotením. Od nadobudnutia

vlastníctva nehnuteľností neboli žalovaní žiadnym spôsobom v ich vlastníctve rušení, keďže žalobca
v konaní nepreukázal, aby jeho právni predchodcovia spochybňovali priebeh hraníc. V roku 1993
došlo na vlastníckej hranici k výmene pletivového oplotenia za betónový múrik s dreveným oplotením,
pričom opäť nebolo preukázané, aby zo strany právnych predchodcov žalobcu došlo k spochybneniu
priebehu hraníc. Tu je potrebné dodať, že ak by bol spor o priebeh hraníc tak by sa betónový múrik

nestaval na pôvodnom mieste ako stalo pletivové oplotenie. Ako už bolo vyššie uvedené tak žalovaní
v roku 2022 vymenili drevené oplotenie za oplotenie vo forme plotového panelu s lamelami, pričom
uvedené osadili na pôvodnom betónovom múriku z roku 1993. Súd teda má za to, že žalovaní v čase
zámennej a darovacej zmluvy v roku 1987 boli dobromyseľní v tom, aká nehnuteľnosť im patrí. Táto
bolo vyznačená oplotením, pričom aj vzhľadom na veľkosť plochy nadobudnutej nehnuteľnosť 1.184

m2 a veľkosťou plochy, ktorú obhospodarovali (+6,75 m2 podľa zamerania), možno konštatovať, že
sa jednalo o ospravedlniteľný omyl žalovaných. Súd mal teda za preukázané, že žalovaní boli od roku
1987 oprávnenými držiteľmi, nakladali s vecou ako s vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti boli
dobromyseľní, že im nehnuteľnosť patrí v rozsahu, akým bola vyznačená oplotením. Následné v roku
1993 postavali betónový múrik a drevené oplotenie. Keď v roku 2022 vymenili drevené oplotenie za

oplotenie vo forme plotového panelu s lamelami, stavali na vlastníckej hranici, keďže nehnuteľnosť už
vtedy vydržali, a preto sa nejednalo o stavbu na cudzom pozemku. Súd preto žalobu zamietol.

36. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaní postavili oplotenie bez stavebného povolenia tak k tomu súd
uvádza, že nariadiť odstránenie stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebným

povolením môže iba stavebný úrad. Predmetom tohto konania bolo odstránenie neoprávnenej stavby,
pričom je potrebné dôsledne odlišovať neoprávnenú stavbu v zmysle občianskoprávnych predpisov od
nepovolenej alebo nesprávne postavenej stavby v zmysle stavebných predpisov. Všeobecný súd v
civilnom konaní môže posudzovať len to, či stavba je alebo nie je neoprávnene zriadená na cudzom
pozemku (§ 135c Občianskeho zákonníka). Otázka, či bola stavba povolená stavebným úradom, či bola

zriadená v súlade s týmto povolením a so stavebnou dokumentáciou, nepatrí do kompetencie civilného
súdnictva,aledokompetenciestavebnýchúradov,resp.následnesprávnychsúdov(porovnajuznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2025, sp. zn. 9Cdo/109/2023).37. Pokiaľ ide o námietku, že plot postavený žalovanými ohrozuje život, zdravie a majetok žalobcu a jeho
rodiny tak k tomu súd uvádza, že žalovaní uvedené tvrdenie žalobcu v replike, v duplike popreli. Dôkazné
bremeno teda zaťažuje žalobcu. Tento však k tomu nenavrhol žiadne dokazovanie. Nepredložil žiadne

odborné vyjadrenie, že plot je nesprávne osadený a hrozí jeho spadnutie, Navyše žalovaní v konaní
predložili fotografie (č.l. 92 – 98), podľa ktorých došlo k upevneniu panelu s lamelami. V čase vyhlásenia
rozsudku teda bol plot spevnený, pričom žalobca tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyvrátil a ani
nenavrhol dokazovanie. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý ho neuniesol.

38. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral
žalobu čiastočne späť bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania
a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Súd preto priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným

uznesením. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP
zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).