Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-24Cb/232/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210953
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1210210953.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava 814 53 IČO: 36 284 831, proti žalovanému:
Senaga spol. s r.o., Jašíkova 2, Bratislava 821 03, IČO: 31360262, o zaplatenie sumy 84.246,17 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 45.507,88 EUR s prísl. zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.113,61 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 8.10.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2010 domáhala zaplatenia sumy 84.246,17 EUR spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2009 do zaplatenia, titulom vrátenia neoprávnene vyplatenej
provízie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je zdravotnou poisťovňou, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie
na základe povolenia vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa výpisu
z obchodného registra a na základe vydaného povolenia je okrem iného povinný prijímať a potvrdzovať
prihláškynaverejnézdravotnépoisteniepodľazákonač.580/2004Z.z.ozdravotnompoisteníaozmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“). V čase podpisu mandátnej zmluvy bol
so žalovaným až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 12/2007 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od

15.1.2007 novelizoval zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 581/2004 Z.z.“) oprávnený vykonávať nábor poistencov aj na základe mandátnych zmlúv
alebo zmlúv o sprostredkovaní s fyzickými osobami alebo právnickými osobami za peňažnú odplatu
alebo za nepeňažnú odmenu. Žalovaný je oprávnený vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. Dňa
5.5.2006 uzatvoril so žalovaným mandátnu zmluvu č. MBI 11-01 (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa
žalovaný zaviazal, že pre žalobcu a v jeho mene zariadi za odplatu obchodnú záležitosť, ktorou je

prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri
vypĺňaní a preberaní prihlášok na verejné zdravotné poistenie. Žalobca na uvedené úkony žalovaného
splnomocnil; plná moc tvorila prílohu č, 1 zmluvy. Podľa článku V. bod 1 tejto zmluvy bol žalovaný
povinný vykonávať dohodnutú činnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade s Podmienkami spolupráce,so záujmami žalobcu a spravovať sa jeho pokynmi; podmienky spolupráce tvorili prílohu č. 3 zmluvy.
Podľa článku V. bod 8 zmluvy bol žalovaný oprávnený vykonávať dohodnutú činnosť osobne alebo
prostredníctvom tretích osôb (Ďalej v texte označené aj ako „konajúce osoby“), ktoré boli viazané

rovnakými právami a povinnosťami ako žalovaný. Podľa článku V. bod 9 zmluvy žalovaný zodpovedá
za správnosť a úplnosť údajov uvedených v prihláške a v písomnostiach k nej patriacich. Z bodu II.
žaloby a z obsahu mandátnej zmluvy je zrejmé, že jej predmetom bolo prijímanie prihlášok na verejné
zdravotné poistenie. V tejto súvislosti poukazuje na to, že prihláška na verejné zdravotné poistenie musí
mať písomnú formu a musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 8 zákona č. 580/2004 Z.Z. Akékoľvek

iné tlačivá s označením „prihláška“, ktoré predmetné predpísané údaje neobsahujú alebo obsahujú
nesprávne prípadne nepravdivé údaje, ako aj prihlášky podané inou osobou ako poistencom alebo
osobou oprávnenou konať v mene poistenca, pritom nie je možné za prihlášku na verejné zdravotné
poistenie považovať (ďalej len „neplatné prihlášky“). Rozhodnutie o zmene zdravotnej poisťovne je
podľa zákona č. 580/2004 Z.z. výlučným právom poistenca, resp. osoby oprávnenej podať prihlášku
za poistenca. Pokiaľ prihlášku podala iná osoba ako poistenec, alebo osoba, ktorá nebola oprávnená

konať v mene poistenca, nie je možné tento úkon považovať za úkon, v dôsledku ktorého dôjde
k zamýšľanému dôsledku, t.j. k zmene zdravotnej poisťovne. Žalovaný mal za výkon dohodnutej činnosti
podľa mandátnej zmluvy nárok na províziu podľa podmienok a vo výške dohodnutej v Províznom
poriadku, ktorý tvoril prílohu č. 2 zmluvy. Províziu vyplácal žalobca v plnej výške ak žalovaný doručil
riadne vyplnenú a podpísanú prihlášku verejného zdravotného poistenia a ak prihláška bola potvrdená

žalobcom po predchádzajúcej informácii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa bodu
2.4. Podmienok spolupráce žalovaný bol povinný dbať na to, aby prihláška bola riadne, správne a úplne
vyplnená a podpísaná poistencom alebo oprávnenou osobou. Podľa bodu 2.5. a 2.6. Podmienok
spolupráce žalovaný bol povinný overiť pri vypĺňaní prihlášky osobné údaje poistenca a osoby, ktorá
podáva prihlášku za poistenca. V prípade (bod 2.6. Podmienok spolupráce) ak za poistenca podáva

prihlášku iná osoba, vyžiadať si úradne overené splnomocnenie a priložiť ho k vyplnenej prihláške. Na
základe podnetov osôb uvedených v prílohe žaloby – zoznam neplatných prihlášok k 31.12.2007 –
uznal žalobca predmetné prihlášky za neplatné z dôvodu, že tieto v zmysle platnej právnej úpravy nie je
možné považovať za prihlášky podané poistencom, resp. oprávnenou osobou na základe slobodného
výberu zdravotnej poisťovne. Tieto prihlášky nespĺňali zákonom stanovené náležitosti (neboli podané

poistencom, resp. osobou oprávnenou konať v mene poistenca), a preto – pokiaľ by zdravotná poisťovňa
mala v čase ich spracovania túto informáciu – by ani nemohli byť zdravotnou poisťovňou potvrdené.
Na základe tejto dodatočne zistenej informácie o neplatnosti prihlášok zdravotná poisťovňa zrušila
potvrdenie uvedených prihlášok, na základe čoho týmto osobám poistný vzťah v zdravotnej poisťovni
od 1.1.2007 nevznikol, v dôsledku čoho tieto osoby ostali poistencami ich v tom čase doterajších

zdravotných poisťovní. Žalobca zdôrazňuje, že všetky podnety osôb týkajúcich sa neoprávneného
prepoistenia boli (a sú) predmetom dôkladného individuálneho šetrenia príslušným útvarom zdravotnej
poisťovne – odborom vnútornej kontroly; až na základe výsledkov šetrenia tohto útvaru boli predmetné
prihlášky označené za neplatné. Žalobca v prípadoch prihlášok odovzdaných žalovaným, ktoré ale
nie sú predmetom tejto žaloby zistil, že z dôvodu formálnej chyby (napr. nesprávneho označenia

kódu mandatára) neboli žalovanému za uvedené prihlášky vyplatené provízie. Žalovaný reagoval
reklamáciami zo dňa 24.1.2007, 26.1.2007, 2.2.2007 a 12.2.2007, pričom žalobca po ich prešetrení
uznal reklamáciu v sedemnástich prípadoch za opodstatnenú. Následne žalobca vystavil provízny
protokol č. XXXX-XXX v celkovej výške 1.752,64 EUR, ktorý bol žalovanému oznámený listom zo
dňa 10.5.2007. Týmto listom bol žalovaný súčasne informovaný, že predmetná suma sa započíta do

zúčtovania provízií po doriešení sťažností osôb na neoprávnené prepoistenie (pozn. išlo o sťažnosti
osôb, ktorých údajné prihlášky boli sprostredkované prostredníctvom žalovaného). žalovaný pristúpil
v súlade s ustanovením § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka k vykonaniu jednostranného zápočtu
pohľadávky žalovaného z titulu úspešnej reklamácie vo výške 1.752,64 EUR s pohľadávkou žalobcu
z dôvodu neplatných prihlášok, ktorá bola v tom čase vo výške 76.100,38 EUR. Jednostranný

zápočet bol žalovanému oznámený listom doručeným dňa 19.11.2007; výška pohľadávky po vykonaní
jednostranného zápočtu predstavovala sumu 74.347,74 EUR. Po realizácii jednostranného zápočtu boli
žalobcovi doručené ďalšie sťažnosti osôb týkajúce sa ich neoprávneného prepoistenia v roku 2006,
ktorých prihlášky boli prijaté žalovaným. Žalobca uznal tieto prihlášky za neplatné, nakoľko má za
preukázané, že neboli podané poistencami alebo oprávnenými osobami. Výška pohľadávky žalobcu

z titulu neoprávnene vyplatených provízií žalovanému po vykonaní jednostranného zápočtu predstavuje
ku dňu 30.9.2009 sumu 84.246,17 EUR, pričom na úhradu uvedenej sumy bol žalovaný vyzvaný listom
zo dňa 2.10.2009. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 13.10.2009, v ktorom odmietol akceptovať
nárok zdravotnej poisťovne na vrátenie uvedených provízií. Vzhľadom na uvedené vynaložil náklady napoštovné v celkovej výške 3,32 EUR (cena doporučenej zásielky 4 krát výzva na vrátenie a žaloba).Zo
strany žalovaného neboli dodržané zmluvné podmienky; porušil ustanovenie článku V. bod 1 zmluvy
azároveňajustanoveniebodu2.4.až2.6.Podmienokspolupráceanazákladetýchtodôvodovmupodľa

v tom čase platnej zmluvy č. MBI 11-01 nevznikol nárok na vyplatenie provízie za uvedené prihlášky.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu
odporcu, výsluchom svedkov A. A. B., C. A. B., C. D. E. a F. G. (prostredníctvom dožiadaného súdu),
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil

nasledovný skutkový stav veci.

4. Medzi sporovými stranami bola dňa 5.5.2006 uzavretá Mandátna zmluva č. A. XX-XX, predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného, že pre žalobcu v jej mene zariadi za odplatu obchodnú záležitosť, ktorou
je prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity
pri vypĺňaní a preberaní prihlášok na verejné zdravotné poistenie. Žalobca listom zo dňa 2.10.2009

oznámil žalovanému výsledok reklamácie a zároveň ho vyzval na úhradu neoprávnene prijatej provízie
vo výške 84.246,17 EUR, pričom ako prílohu priložil zoznam neplatných prihlášok. Žalovaný na uvedenú
výzvu reagoval listom zo dňa 13.10.2009, v prílohe ktorého mu zároveň zaslal Stanovisku zo dňa
19.12.2007 vypracované Advokátskou kanceláriou Krivák & Co.

5. Žalovaný v odpore proti platobného rozkazu uviedol, že podľa čl. II Mandátnej zmluvy č. MBI 11-01
z 5.5.2006 (ďalej len „mandátna zmluva) sa žalovaný ako mandatár zaviazal, že pre žalobcu zariadi
v jeho mene za odplatu obchodnú záležitosť, ktorou bolo prijímanie prihlášok na verejné zdravotné
poistenie a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní prihlášok na verejné zdravotné
poistenie. Za svoju činnosť mal žalovaný podľa čl. IV mandátnej zmluvy nárok na vyplatenie odplaty,

ktorej výška, splatnosť i spôsob úhrady boli uvedené v Províznom poriadku, ktorý tvoril prílohu č. 2
mandátnej zmluvy. V čl. I bod 2 písm. a) a b) Provízneho poriadku sa dohodlo, že žalovanému vzniká
nároknaplnúvýškuprovízie,aksúsúčasnesplnenénasledovnépodmienky:doručenieriadnevyplnenej
a podpísanej prihlášky verejného zdravotného poistenia na adresu žalobcu, ak nešlo o duplicitnú
prihlášku toho istého poistenca s neskorším dátumom prijatia prihlášky a potvrdenie prihlášky žalobcom

po predchádzajúcej informácii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. žalobca bol totiž
podľa ustanovenia § 6 ods. 10 písm. b) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
platnom do 30.9.2007 (ďalej len „zákon“) povinný pri zmene zdravotnej poisťovne písomne oznámiť
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do 10. októbra príslušného kalendárneho roka prijatie

prihlášky, dátum a čas prijatia, následne potvrdiť prihlášku do 15. novembra príslušného kalendárneho
roka (ak neodmietol jej potvrdenie podľa § 6 ods. 9 zákona z dôvodu podania prihlášky aj v inej
poisťovni), a oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdenie prihlášky do 5
dní od jej potvrdenia. Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 písm. b) zákona bol Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou povinný poskytnúť žalobcovi písomne informáciu o prijatí, dátume a čase

prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do
31.októbra;akbolaprihláškapodanávoviacerýchzdravotnýchpoisťovniach,bolpovinnýoznámiť,ktorá
zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou podľa ods. 5. Okamihom splnenia oboch vyššie uvedených
zmluvných podmienok, t.j. doručením prihlášok žalobcovi a ich následným potvrdením žalobcom, vznikol
žalovanému právny nárok na výplatu dohodnutej províznej sadzby uvedenej v čl. I bod 4 Provízneho

poriadku. Zmluvné strany nepodmienili nárok na vznik alebo výplatu provízií vznikom poistného vzťahu
alebo trvaním poistného vzťahu poistenca so žalobcom po určitú dobu, ale výlučne len dvoma vyššie
citovanými podmienkami. Žalovaný je preto presvedčený, že obe podmienky vzniku nároku na výplatu
provízií uvedené v čl. I bod 2 písm. a) a b) Provízneho poriadku boli splnené, nakoľko na adresu
žalobcu doručil riadne vyplnené a podpísané prihlášky osôb menovaných v prílohe žaloby (uvedené

môžu potvrdiť pracovníci žalovaného) a žalobca takto doručené prihlášky po predchádzajúcej informácii
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil a provízie vyplatil. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že išlo o prihlášky neplatné, ktoré poistenci nepodpísali na základe slobodného výberu zdravotnej
poisťovne, svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi, z ktorých by bolo možné neplatnosť vyvodiť.
Zoznam neplatných prihlášok, ktorý žalobca priložil k žalobe, ani ďalšie predložené listinné dôkazy

neplatnosť prihlášok v žiadnom smere nepreukazujú (neobsahujú ani údajné podnety menovaných osôb
na zrušenie prihlášky). K žalobcom tvrdenej neplatnosti prihlášok ďalej uvádza, že dôvody neplatnosti
právnych úkonov sú vo všeobecnosti uvedené v ustanovení § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Platnosť alebo neplatnosť zmluvného vzťahu sa musí dovolávať jedna zo zmluvných strán a musízároveň predložiť dôkaz o svojom tvrdení, v tomto prípade, že prihlášku poistenec naozaj nepodpísal,
že boli zneužité jeho osobné údaje a pod. Ak žalobca akceptoval podnety alebo sťažnosti uvedených
osôb vo veci ich neoprávneného poistenia bez riadne skúmania platnosti alebo neplatnosti konkrétnej

prihlášky, t.j. najmä bez požadovania relevantných dôkazov od poistencov, napr. len z toho dôvodu, že
poistenecsizmenupoisteniadodatočnerozmyslel,jemožnékonštatovať,žekzánikuzmluvnéhovzťahu
došlo po vzájomnej dohode. Samotný podnet alebo sťažnosť poistenca nemožno totiž považovať za
preukázanie neplatnosti prihlášky z dôvodu porušenia zásady slobodného výberu zdravotnej poisťovne,
a na tom základe požadovať od žalovaného vrátenie už vyplatených provízií. Podľa čl. III bodu 1 a 2

Provízneho poriadku sa žalovaný zaviazal vrátiť 100 % provízie za prihlášku len vtedy, ak Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou primárne nepotvrdil prestup poistenca k žalobcovi, alebo ak
s budúcim poistencom bola duplicitne spísaná prihláška inou osobou. Žalovaný nie je podľa mandátnej
zmluvy povinný vrátiť províziu v prípade, ak žalobca v rámci riešenia podnetov a sťažností od poistencov
sám podľa vlastného uváženia uzná prihlášky za neplatné, resp. ak Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou prihlášku najprv akceptuje, ale následne záznam v registri prihlášok dodatočne zruší

z dôvodov, ktoré žalovaný nezapríčinil. Požadovanie vrátenia provízií za riadne a včas vykonanú činnosť
podľa mandátnej zmluvy by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, t.j. išlo by o výkon
práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. V tejto súvislosti sa žalovaný dozvedel, že medzi poistencami,
ktorí podpísali prihlášku za účelom zmeny zdravotnej poisťovne, bol následne distribuovaný vzor listu
označený ako „Žiadosť o zrušenie platnosti prihlášky do ZP Union a.s. v dôsledku poskytnutia klamlivých

informácií zo strany sprostredkovateľov pre poisťovňu Union a.s.“, ktorý nasvedčuje o nekalosúťažných
praktikách iných subjektov namierených voči žalovanému, a mohol byť motívom pre žalobcu na to, aby
potvrdenie ich prihlášky dobrovoľne zrušil. Rovnako preto môže byť otázne, či podnety na zrušenie
potvrdenia prihlášky v nich uvedené osoby skutočne podpísali. S poukazom na znenie žalobného petitu,
podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 84.246,17 EUR s príslušenstvom z titulu

náhrady škody, uvádza, že v zmysle čl. V bod 5 mandátnej zmluvy prevzal na seba zodpovednosť
za škodu spôsobenú zavineným porušením dohodnutých zmluvných podmienok a v prípade, ak dôjde
k vzniku škody preukázateľne jeho vinou, sa zaviazal ju vo vzniknutom rozsahu uhradiť. Predpokladom
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu je porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a podľa znenia čl. V bod 5 mandátnej zmluvy

aj zavinenie. Žalobca v žalobe nepreukázal ani jeden z uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti
žalovanéhozaúdajnúškodu,nepredložilnajmädôkazyotom,žezostranyžalovanéhodošlokporušeniu
zmluvnej povinnosti, k vzniku škody, že medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody
existuje príčinná súvislosť, a ani to, že ku vzniku škody došlo zavinením žalovaného. Na tomto mieste
trebauviesť,žedôkaznébremenoohľadnepreukázaniaúdajnejzodpovednostižalovanéhozaškodumá

žalobca, nie žalovaný. To isté platí i v prípade preukázania nároku žalobcu na zaplatenie požadovanej
sumy z titulu neoprávnene vyplatených provízií. Je tak na žalobcovi, aby si v rámci konania splnil aj svoju
dôkaznú povinnosť, a to, aby predložil ku každej jednej prihláške relevantné dôkazy o tom, že žalovaný
svoju povinnosť vyplývajúcu z mandátnej zmluvy nesplnil, resp. ju porušil, a že je povinný províziu
vrátiť či už z titulu neoprávnene vyplatených provízií alebo z titulu náhrady škody. Žalovaný dodáva, že

mu okrem zoznamu neplatných prihlášok neboli pred začatím konania poskytnuté žiadne listinné ani
iné dôkazy, aby sa s nimi mohol oboznámiť, resp. sa k nim vyjadriť. K samotnému zoznamu údajne
neplatných prihlášok treba uviesť, že tento podľa vyjadrení spolupracovníkov žalovaného obsahuje
menáosôb,ktoréozmenuzdravotnejpoisťovnemaliskutočnýzáujemaprihláškupoosobnompohovore
riadne s vlastnoručne podpísali. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že žaloba je

nedôvodná, postráda skutkový a právny základ a preto žiada žalobu zamietnuť.

6. Žalobca svoju argumentáciu zhrnul do svojho záverečného vyjadrenia, v ktorom uviedol, že
v tomto konaní si uplatnil nárok na vrátenie odmeny, ktorá bola neoprávnene vyplatená žalovanému
za jeho náborovú činnosť, ktorú v prospech neho vykonával, keďže nesplnil podmienky stanovené

Mandátnou zmluvou zo dňa 5.5.2006 (ďalej len „mandátna zmluva“) na jej vyplatenie. Má za to,
že v konaní preukázal, že žalovaný nesplnil podmienky na vyplatenie odmeny a že nesprávne
interpretuje ustanovenia mandátnej zmluvy týkajúce sa vyplatenia odmeny. Podmienky pre vyplatenie
odmeny za vykonávanú obchodnú činnosť žalovanému boli stanovené v Prílohe č. 2 Provízny poriadok
mandátnej zmluvy, podľa ktorej mal žalovaný nárok na plnú výšku provízie, ak súčasne splnil dve

podmienky – doručenie riadne vyplnených a podpísaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie
a potvrdenie prihlášok žalobcom po predchádzajúcej informácii Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (ďalej len „ÚDZ“). Podmienkou riadne vyplnených prihlášok je potrebné vykladať
v súvislosti s v tom čase platným a účinným znením ustanovenia § 8 zákona č. 580/2004 Z.z., ktorýupravoval podstatné náležitosti prihlášky. Túto podmienku je taktiež potrebné vykladať v súvislosti
s povinnosťami žalovaného, ku ktorým sa zaviazal mandátnou zmluvou, najmä v čl. V. bod 9 mandátnej
zmluvy, podľa ktorého žalovaný ako mandatár zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov uvedených

v prihláškach a taktiež s povinnosťami špecifikovanými v prílohe č. 3 Podmienky spolupráce, najmä
v bode 2.4., 2.5. a 2.6. Vzhľadom na mandátnou zmluvou stanovené povinnosti, žalovaný zodpovedal za
materiálnu stránku prihlášok, teda ich úplnosť a správnosť a za doručenie riadne vyplnených prihlášok
žalobcovi. Po doručení boli tieto len formálne kontrolované žalobcom za účelom potvrdenia. Žalovaný
bol zodpovedný za overenie správnosti údajov uvádzaných v prihláške. Potvrdenie prihlášky žalobcom

alebo ÚDZS automaticky nepotvrdilo objektívnu materiálnu správnosť prihlášky. Je teda logické a aj
možné, že mohla nastať situácia, ktorá v konečnom dôsledku aj nastala, že prihlášky, ktoré boli
potvrdené, neboli doručené ako „riadne vyplnené“ a táto skutočnosť sa preukázala až následne, po
ich potvrdení. Z pohľadu posúdenia nároku na odmenu je splnenie jednej podmienky nezávislé od
druhej a nie je medzi nimi žiadna časová súslednosť ani iná súvislosť. Ak teda vyšlo ex post najavo,
že žalovaný nesplnil prvú podmienku pre vyplatenie odmeny, aj napriek tomu, že došlo k potvrdeniu

prihlášok zo strany žalobcu, nedošlo k súčasnému splneniu oboch podmienok a žalovaný bol povinný
vrátiť neoprávnene vyplatenú odmenu. Takúto povinnosť mu stanovovala aj mandátna zmluva v čl.
III. Prílohy č. 2 Provízny poriadok, v ktorom je dohodnuté, že mandatár je povinný za podmienok
uvedených v bode 3 čl. I. vrátiť všetky neoprávnene vyplatené provízie alebo preddavky, prípadne
provízie, na ktorých vyplatenie mu nevznikol právny nárok, najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia

písomnej výzvy Union ZP. Upozorňuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 31.5.2011 sám žalovaný
pripustil, že z občianskych preukazov predkladaných osobami podpisujúcimi jednotlivé prihlášky nebol
žalovaný častokrát schopný posúdiť, či ide o totožnú osobu. Žalobca opakovane konštatuje, že nárok
na odmenu nikdy nepodmieňoval vznikom a trvaním poistného vzťahu. Žalovaný tvrdil, že svojim
konaním nijakým spôsobom nezapríčinil odchod dotknutých poistencov z poisťovne žalobcu a že

k zrušeniu platnosti prihlášok došlo v súlade so zásadou slobodného výberu zdravotnej poisťovne
a táto skutočnosť nezakladá na strane žalovaného zodpovednosť za prípadnú škodu. Žalobca v tomto
prípade odmieta tvrdenie, že by k zrušeniu poistného vzťahu došlo v súlade so zásadou slobodného
výberu zdravotnej poisťovne. Práve naopak, dotknutí poistenci nikdy neprejavili vôľu stať sa poistencami
žalobcu a ten na základe sťažností bol povinný pristúpiť k stornu poistných vzťahov, keďže išlo

o neplatné prihlášky. Ak vy žalobca pristúpil k stornovaniu prihlášok bez objektívneho dôvodu, bolo
by to z pohľadu obchodnej činnosti žalobcu nelogické a absurdné a vystavoval by sa okrem iného
riziku dohľadu zo strany ÚDZS. K zrušeniu poistného vzťahu s príslušnou zdravotnou poisťovňou na
základe slobodného výberu zdravotnej poisťovne by došlo vtedy, ak by poistenec po tom, čo účinne
zmenil zdravotnú poisťovňu, túto zmenu urobil aj nasledujúci rok s účinnosťou od 01.01. nasledujúceho

kalendárneho roku. Viackrát prezentoval, že konanie poistencov, ktorí podávali sťažnosti, námietky,
podania, bolo motivované rôznymi okolnosťami ako napríklad finančnými poukážkami za prepoistenie
alebo rozhodnutím ÚDZS, ktorým uložil žalobcovi pokutu 3 milióny SK za zavádzajúcu prepoisťovaciu
kampaň. Tieto tvrdenia považuje za špekulatívne, ničím nepodložené a irelevantné vzhľadom na ich
charakter, najmä pokiaľ ide o rozhodnutie ÚDZS, ktoré bolo zrušené. Žalovaný taktiež uvádzal, že

konanie poistencov bolo motivované nekalou kampaňou v čase prepoisťovania a že sa často stávalo, že
osobaprihláškuriadnepodpísala,alenáslednesitútozmenurozmyslela.Takakojeuvedenévyššie,bez
objektívnych dôvodov by žalobca prihlášky nestornoval, bolo by to vzhľadom na jeho činnosť nelogické.
žalovaný ďalej uvádzal, že ku škode prispel samotný žalobca, tým že nevyžadoval overenie podpisov
na sťažnostiach alebo aj tým, že nepredvídal možné následky, keď uzatváral mandátnu zmluvu bez

vyžadovaniaručeniazatrvaniepoistnéhovzťahu.Žalobcaoponujetým,žetútopodmienkudomandátnej
zmluvy nemal za potrebné dopĺňať, keďže záruku mu poskytovali dohodnuté podmienky pre vyplatenie
provízie, najmä podmienka doručenia riadne vyplnených prihlášok a v zmluve dohodnutá zodpovednosť
žalovaného za to, že prihlášky budú mať všetky zákonom stanovené náležitosti. Nie je pravdou, že
by žalobca postupoval s cieľom získať čo najviac poistencov bez ohľadu na spôsob ich získania.

Práve mandátna zmluva, ktorou sa žalovaný zaviazal v prospech žalobcu obstarať obchodnú činnosť,
a síce nábor poistencov, obsahovala dohodnutú zodpovednosť žalovaného za správnosť a úplnosť
vyplnených prihlášok. Nasvedčovali tomu nielen zmluvne dohodnuté podmienky, manuál pre vypĺňanie
prihlášok,aleajskutočnosť,ževýplataprovíziebolaviazanánapodmienkudoručeniariadnevyplnených
prihlášok. Žalobca v neposlednom rade konštatuje, že na podávanie sťažností poistencov nemožno

aplikovať § 37 Obč. zák. o neplatnosti právneho úkonu. Aplikácia tohto ustanovenia je nesprávna,
keďže v prípade poistného vzťahu pri stornovaní prihlášok žalobcom nie je možné tvrdiť, že došlo
k dohode, resp. odstúpeniu poistenca od dohody, nakoľko podstatné náležitosti právneho úkonu, a to
prejav vôle, absentoval a dotknutí poistenci nikdy nedali podnet na to, aby boli poistencami žalobcu.Preto v prípade neplatných prihlášok nemožno hovoriť o akomkoľvek údajnom zmluvnom vzťahu
medzi žalobcom a poistencami. Vznik poistného vzťahu je následkom právneho úkonu, ktorým je
podanie prihlášky (riadne vyplnenej) poistencom. Žalovaný si pri náborovej činnosti neplnil riadne svoje

povinnosti vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy a že je nesporné, že v prípade 882 poistencov, ktorých
menný zoznam predložil žalobca spolu so žalobou, nevznikol poistný vzťah so žalobcom. Je si ale
vedomý, že v konaní nespochybniteľne preukázal podanie prihlášok a doručenie sťažností osôb, ktorých
sa tieto prihlášky týkali, len takmer v polovici prípadov. Má však za to, že v prípade 436 poistencov
uniesol dôkazné bremeno a jeho nárok je v tejto časti dôvodný a preukázaný. Preto, vzhľadom na

vyššie uvedenú interpretáciu splnenia podmienok pre vyplatenie odmeny a na predložené dôkazy
v konaní, ktoré preukazujú jeho tvrdenia o neúplne a nie riadne podávaných prihláškach žalovaným
a o sťažnostiach dotknutých poistencov, na základe ktorých bol žalobca povinný stornovať poistné
vzťahy, vznikla žalovanému povinnosť neoprávnene vyplatenú odmenu a jeho nárok je v preukázanej
časti dôvodný a oprávnený. V neposlednom rade upriamuje pozornosť súdu na zásadu iura novit curia
a v súlade s touto zásadou požiadal súd, aby sa zaoberal právnou kvalifikáciou jeho nároku a na základe

tejto vo veci rozhodol. Má za to, že jeho nárok by nemal byť posudzovaný ako náhrada škody, ale ako
bezdôvodné obohatenie, pretože odpadol dôvod, na základe ktorého sa plnilo, a to tým, že dodatočne
vyšlo najavo, že žalovaný nesplnil podmienky stanovené mandátnou zmluvou pre vyplatenie odmeny.

7. Žalovaný svoju argumentáciu zhrnul do svojho záverečného vyjadrenia, v ktorom uviedol, že žalobca

je zdravotnou poisťovňou, ktorý na základe povolenia vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vykonáva verejné zdravotné poistenie. Na základe predmetného povolenia je žalobca
v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o zdravotnom poistení“) oprávnený a zároveň povinný prijímať a potvrdzovať prihlášky na

verejné zdravotné poistenie a oznamovať ich prijatie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V zmysle zápisu v obchodnom registri žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá
je v rámci predmetu činnosti oprávnená okrem iného vykonávať činnosť poisťovacieho makléra
a sprostredkovanie poistenia ako poisťovací agent. Dňa 5.5.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným
Mandátnu zmluvu č. MBI 11-01, na základe ktorej ako mandatár v mene žalobcu ako mandanta

za odplatu prijímal prihlášky poistencov na verejné zdravotné poistenie a vykonával s tým súvisiace
konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok na verejné zdravotné poistenie
(ďalej len „Mandátne zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Mandátnej zmluvy bola Príloha č. 3 –
Podmienky spolupráce, ktorá bližšie upravovala všeobecné povinnosti žalovaného ako mandatára
a povinnosti žalovaného pri preberaní prihlášok. Na základe Mandátnej zmluvy žalovaný ako mandatár

vykonával odo dňa 5.5.2006 v mene žalobcu činnosť spočívajúcu v nábore nových poistencov pre
žalobcu a za tým účelom prijímať prihlášky poistencov a poskytoval poistencom všetky nevyhnutné
informácie o podmienkach verejného zdravotného poistenia, poskytovaného žalobcom. Na základe
ustanovení Mandátnej zmluvy žalovanému bola za výkon vyššie uvedenej činnosti, a teda za každú
jednu doručenú a žalobcom potvrdenú/akceptovanú prihlášku, zo strany žalobcu vyplatená odplata.

Dňa 30.11.2006 bol žalovanému zo strany žalobcu predložený návrh Dohody o skončení Mandátnej
zmluvy s dátumom ukončenia Mandátnej zmluvy ku dňu 30.11.2006 a súčasne výpoveď Mandátnej
zmluvy v prípade neakceptácie Dohody o skončení Mandátnej zmluvy (ďalej len „Dohoda“). Žalovaný
neakceptoval predmetnú Dohodu o skončení Mandátnej zmluvy, a preto zmluvný vzťah žalobcu
a žalovaného zanikol až uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 28.2.2007 a zároveň požiadal

žalobcu o vysporiadanie jeho reklamácií. Na vysporiadanie reklamácií žalobca reagoval listom zo
dňa 10.5.2007, v ktorom žalobca uznal reklamácie v prípade 17 prihlášok poistencov a oznámil
žalovanému, že odplata za uvedené prihlášky bude započítaná do zúčtovania provízií po doriešení
sťažností od poistencov za neoprávnené prepoistenie. Následne dňa 19.11.2007 žalovanému bolo
doručené Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok spolu s oznámením, že v dôsledku

stornovania poistných vzťahov na základe podania sťažnosti poistencom alebo na základe oznámenia
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, poistný vzťah nevznikol a preto nebola splnená
podmienka na vyplnenie provízie za uvedené prihlášky. Z uvedeného dôvodu žalobca ku dňu 30.4.2007
požaduje zaplatenie sumy 2.292.600,- Sk (76.100,378 EUR). Nakoľko žalovaný nárok žalobcu na
vrátenie vyplatených provízií neakceptoval, žalobca dňa 14.5.2010 podal žalobca na tunajší súd žalobu

o zaplatenie sumy vo výške 84.246,17 EUR s príslušenstvom z titulu náhrady škody, za ktorú údajne
zodpovedá žalovaný. Svoj nárok žalobca odôvodňuje tým, že zo strany žalovaného neboli dodržané
zmluvne dohodnuté podmienky; žalovaný porušil ustanovenia článku V. bod 1. Mandátnej zmluvy
a zároveň aj ustanovenia bodu 2.4. až 2.6. Podmienok spolupráce a na základe týchto dôvodovmu podľa v tom čase platnej Mandátnej zmluvy nevznikol nárok na vyplatenie provízie a je povinný
vrátiť vyplatené provízie. Na preukázanie svojho nároku na náhradu škody žalovaný v žalobe ako
dôkaz označil zoznam neplatných prihlášok k 31.12.2007, ktorý obsahuje zoznam prihlášok, ktoré

nespĺňajú zákonom stanovené náležitosti (neboli podané poistencom resp. osobou oprávnenou konať
v mene poistenca), vrátane podnetov poistencov na zrušenie prihlášky a ktoré by žalobca nepotvrdil
pokiaľ by v čase ich spracovania mal vedomosť o tom, že nespĺňajú zákonom stanovené náležitosti.
V priebehu celého konania žalobca dopĺňal vyššie uvedený zoznam neplatných prihlášok a predložil
súdu ďalšie prihlášky, sťažnosti, čestné vyhlásenia, podnety poistencov a odpovede a stanoviská

žalobcu zaslané Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo veci šetrenia podaní poistencov,
ktoré majú preukázať údajný nárok žalobcu na náhradu škody. Dňa 16.1.2015 došlo zo strany žalobcu
k čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu z dôvodu, že žalobca na základe reklamácií žalovaného
preveril reklamované prihlášky a žalobcom neuznané a neuhradené provízie a po vykonaní reklamácie
uznal reklamáciu žalovaného v 17 prípadoch. Na základe uvedeného žalobca upravil žalobný petit
a žiada úhradu sumy 83.887,67 EUR z titulu náhrady škody. Má za to, že predložením rozsiahlej

a spornej dokumentácie ohľadne neplatných prihlášok poistencov zo strany žalobcu a vykonaním
výsluchužalobcomnavrhnutýchsvedkov,sažalobcovianilenčiastočnenepodarilopreukázaťexistenciu
svojho nároku na náhradu škody a už vôbec nie výšku spôsobenej škody v sume 83.887,67 EUR.
Žalobca v súlade s podmienkami dojednanými v Mandátnej zmluve nijakým spôsobom nepreukázal,
že v dôsledku zavineného konania žalovaného došlo k stornovaniu jednotlivých prihlášok poistencov.

Je povinnosťou žalobcu v uvedenom konaní vo vzťahu ku každému jednému poistencovi uvedenému
v zozname neplatných prihlášok preukázať zavinené protiprávne konanie žalovaného. Iba za splnenia
uvedenej podmienky je možné žalobcovi priznať uplatnený nárok. Žalobca v predmetnom konaní
predložil zoznam osôb, ktoré sa nestali poistencami žalobcu, tzv. zoznam neplatných prihlášok a aj
napriek skutočnosti, že vo väčšine prípadoch došlo k zániku poistných vzťahov buď na základe dohody

žalobcu s poistencom alebo na základe neopodstatnenej, nečitateľnej alebo telefonickej sťažnosti, ako
osobu zodpovednú za uvedený stav označil osobu žalovaného. Žalovaný v žiadnom prípade nenesie
zodpovednosť za odchod poistencov z poisťovne žalobcu a uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom
nemohol ovplyvniť. Tak ako bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne F. G., žalovaný postupoval pri
nábore poistencov s odbornou starostlivosťou a v súlade s podmienkami dohodnutými v Mandátnej

zmluve zo dňa 5.5.2006. Každého záujemcu o poistenie v súlade s Manuálom Private Brokera náležite
poučil a pri podpisovaní prihlášky na verejné zdravotné poistenie overil totožnosť budúcich poistencov
v súlade s platnými dokladmi totožnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa prvýkrát domáhal
vrátenia vyplatených provízií rok po tom, čo prihlášky poistencov sprostredkovaných žalovaným prijal
a akceptoval a žalovanému za uvedené prihlášky vyplatil províziu, je zrejmé, že žalobca pristúpil ku

kontrole prihlášok až následne, napriek skutočnosti, že bol povinný vo vlastnom záujme a aj záujme
poistenca vykonať kontrolu prihlášky už v čase jej doručenia žalovaným. Zdravotná poisťovňa je
povinná prijať prihlášku na zdravotné poistenie. Zároveň je povinná skontrolovať, či prihláška obsahuje
náležitosti ustanovené zákonom a tiež, či je podaná oprávnenou osobou. V prípade, že prihláška
na zdravotné poistenie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, alebo nie je podaná oprávnenou

osobou, takúto prihlášku nemôže zdravotná poisťovňa prijať. Zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie
aj takej prihlášky poistenca, ak jeho prihláška bola podaná aj v inej zdravotnej poisťovni (§ 6 ods.
9 zákona o zdravotnom poistení). Ako vyplýva z dikcie ustanovení zákona o zdravotnom poistení,
predovšetkým jeho ustanovenia § 6 ods. 10 písm. b), zdravotná poisťovňa je povinná pri zmene
zdravotnej poisťovne písomne oznámiť úradu do 10. októbra príslušného kalendárneho roka prijatie

prihlášky, dátum a čas prijatia a potvrdiť prihlášku do 15. novembra príslušného kalendárneho roka,
ak neodmietla jej potvrdenie podľa § 6 ods. 9 citovaného zákona. V prípade, že poisťovňa neoverí
platnosť prihlášky pred jej prijatím a o neplatnosti prihlášky sa zdravotná poisťovňa dozvie po jej
potvrdení, prípadne sa o nej dozvie po prvom januári nasledujúceho kalendárneho roka, dôjde k zmene
zdravotnej poisťovne, pričom v takomto prípade bude možné, že verejné zdravotné poistenie bude

vykonávať nepríslušná zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec nevybral. (Rozsudok Krajského súdu
Bratislava zo dňa 19.10.2011, sp. zn. 2S/39/2008). Len takto nastavený systém prihlasovania sa na
verejné zdravotné poistenie u konkrétnej zdravotnej poisťovne, vrátane kontroly prihlášok, je spôsobilý
zabezpečiť stabilitu poistných vzťahov. V zmysle ustanovenia článku VI. bod 3. Mandátnej zmluvy
žalobca bol oprávnený vrátiť prihlášku doručenú žalovaným, ktorá neobsahovala zákonné náležitosti,

nebola riadne vyplnená a podpísaná oprávnenou osobou. Napriek uvedenej možnosti, žalobca s cieľom
získať čo najviac poistencov a vyhnúť sa administratívne náročnej kontrole každej jednej prihlášky,
v priebehu náboru poistencov žalovaným, žalovanému nevrátil žiadnu prihlášku a potvrdil tak správnosť
konania žalovaného. V predmetnej veci považuje zároveň za potrebné uviesť, že žalobca a žalovanýv Mandátnej zmluve, vrátane jej príloh nepodmienili nárok na vznik alebo výplatu provízií vznikom
poistného vzťahu alebo trvaním poistného vzťahu poistenca so žalobcom po určitú dobu, ale výslovne
len doručením prihlášok žalobcovi a ich následným potvrdením žalobcom. Na základe vyššie uvedených

skutočností je zrejmé, že žalobca neuniesol v tomto súdnom konaní dôkazné bremeno ohľadne
uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 83.887,67 EUR, pričom navrhnutí svedkovia nepotvrdili
v žiadnom ohľade dôvodnosť nároku žalobcu, a súčasne nepreukázal zavinené konanie žalovaného
tak, ako to predpokladal čl. V. bod 5. Mandátnej zmluvy, a súčasne nepreukázal svojimi skutkovými
tvrdeniamiapredloženýmidôkazmiexistenciunárokunanáhraduškodyanipríčinnúsúvislosťskonaním

žalovaného vo vzťahu k údajnej škode, a súčasne nepreukázal a riadne nezdôvodnil ani výšku prípadnej
náhrady škody pri každej jednej z uplatnených prihlášok jednotlivo a to ani v celku, a teda neuniesol
bremeno tvrdenia vo vzťahu k porušeniu povinností žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé privodiť
žalobcovi škodu alebo inú finančnú ujmu, pričom žalovaný súčasne považuje celú podanú žalobu za
neurčitú, zmätočnú a nemajúcu oporu v skutkových tvrdeniach, právnom poriadku, uzavretej Mandátnej
zmluve a ani vo vykonanom dokazovaní, pričom žalobca dokonca ani neuviedol presne v prípade

koľkých poistencov žiadal o vrátenie vyplatených provízií.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul prednes povereného zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného (pred ukončením právneho zastupovania), výsluchom svedkov A. A. B., C. A. B., C. D. E.
a F. G. (prostredníctvom dožiadaného súdu), oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu

a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

9. Medzi sporovými stranami bola dňa 5.5.2006 uzavretá Mandátna zmluva č. A. XX-XX, predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného, že pre žalobcu v jej mene zariadi za odplatu obchodnú záležitosť, ktorou
je prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie a s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity

pri vypĺňaní a preberaní prihlášok na verejné zdravotné poistenie. Žalobca listom zo dňa 2.10.2009
oznámil žalovanému výsledok reklamácie a zároveň ho vyzval na úhradu neoprávnene prijatej provízie
vo výške 84.246,17 EUR, pričom ako prílohu priložil zoznam neplatných prihlášok. Žalovaný na uvedenú
výzvu reagoval listom zo dňa 13.10.2009, v prílohe ktorého mu zároveň zaslal Stanovisku zo dňa
19.12.2007 vypracované Advokátskou kanceláriou Krivák & Co.

10. Svedok A. A. B. vo výpovedi k veci uviedol, že je v pracovnom vzťahu so žalobcom, pričom od
roku 2006 pôsobí na pozícii riaditeľa úseku služieb klientom. Vie, čo je predmetom daného sporu,
ide o neoprávnené prepoistenie z náborovej kampane z roku 2006. Úsek, ktorý vedie, má na starosti
spracovávanie a evidenciu prihlášok odovzdávaných mandatármi, medzi ktorých patril aj žalovaný

a oznamovanie podstatných skutočností dotknutým osobám a orgánom. Po náborovej kampani v roku
2006 začali na ich úsek prichádzať sťažnosti od klientov ohľadom prepoistenia, pričom tieto sťažnosti
po kvalitatívnej stránke neposudzoval jeho úsek, ale boli odstúpené odboru vnútornej kontroly žalobcu,
ktorý ich posudzoval a po ich posúdení, úseku služieb klientom zaslal stanovisko, z ktorého vyplývalo,
či bola sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. V prípade opodstatnenej sťažnosti ich úsek

realizoval stornovanie poistného vzťahu a túto skutočnosť oznamovali jednotlivým klientom, príslušným
zdravotným poisťovniam a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z uvedeného je zrejmé,
že úsek, ktorý vedie, realizoval v tejto súvislosti len administratívne činnosti. Ak si dobre spomína,
vedúcim odboru vnútornej kontroly v predmetnom čase bol C. A. B., ktorý v súčasnosti už nie je
zamestnancom žalobcu. Od jednotlivých mandatárov, ku ktorým patril aj žalovaný, boli poverenými

osobami odovzdané žalobcovi na základe odovzdávacích protokolov prihlášky, ktoré ich úsek následne
odkontroloval a po vykonanej kontrole zaevidoval. Táto kontrola spočívala v kontrole náležitostí v zmysle
platnej legislatívy, včítane podpisu poistenca, pričom podpis bolo možné odkontrolovať len v tom zmysle,
či sa na prihláške nachádza alebo nie, ale nebolo možné posúdiť, či ide o podpis oprávnenej osoby.
Na prihláškach sa nachádzalo aj označenie mandatára a konajúcej osoby za mandatára, pričom v tom

čase zrejme nebolo na prihláškach uvádzané konkrétne meno osoby konajúcej za mandatára, ale len
interné číslo mandatára. Okrem toho sa pred zaevidovaním prihlášky kontrolovalo, či nejde o prihlášku
duplicitnú. Po uskutočnení tejto kontroly boli prihlášky spĺňajúce formálne náležitosti zaevidované
a k 10.10. príslušného roka, bola zo strany žalobcu splnená zákonná povinnosť na oznámenie prijatých
prihlášok Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý následne žalobcovi zaslal oznámenie

o akceptovaní alebo neakceptovaní prihlášky. V prípade oznámenia o akceptovaní prihlášky bola takáto
prihláška žalobcom potvrdená a na základe potvrdenej prihlášky vznikol poistný vzťah a následne
žalobca zaslal poistencom preukazy. Práve po zaslaní týchto preukazov začali od niektorých poistencov
prichádzať spomínané sťažnosti. V prípade, ak klient podáva prihlášku priamo cez niektorú z pobočiekžalobcu, t.j. nie prostredníctvom mandatára, zamestnanci žalobcu na pobočke sú povinní vyžiadať od
plnoletej fyzickej osoby preukaz totožnosti a overujú meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo
uvádzané na prihláške a v prípade ak ide o maloletú osobu, tiež oprávnenie osoby, ktorá za ňu prihlášku

podpisuje, konať v mene maloletého. Nepamätá si presne, či pri náboroch klientov priamo pobočkami
dochádzalo k obdobným prípadom ako v danom spore.

11. Svedok C. A. B. vo výpovedi k veci uviedol, že bol zamestnancom žalobcu do 31.3.2011, pričom
pôsobil vo funkcii vedúceho útvaru vnútornej kontroly, ktorého náplňou bolo prešetrovanie sťažností

a podvodných konaní. Vie čo je predmetom daného sporu, pričom v danom prípade išlo o veľký
počet osôb v súvislosti so zmenou poisťovne v roku 2006, ktorá mala byť účinná od 1.1.2007, pričom
tieto osoby, buď priamo sťažnosťou adresovanou žalobcovi alebo podaním na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, namietali skutočnosti týkajúce sa predmetnej zmluvy s poisťovňou. Ich
útvar teda jednak prešetroval sťažnosti priamo podané týmito občanmi smerom na žalobcu a jednak
vybavoval podania, ktoré im boli odstúpené Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

a následne po prešetrení ich útvar zasielal úradu odpoveď. Išlo o veľký počet osôb, pri ktorých sa
v rámci prešetrovania zistilo, že prihlášky buď nemajú náležitosti v zmysle vtedy účinnej právnej
úpravy alebo boli podané neoprávnenou osobou. Vyskytli sa prihlášky, v ktorých neboli uvedené všetky
zákonom vyžadované podstatné náležitosti, ale to bolo v menšom množstve prípadov. Vo väčšom
množstve prípadov nezodpovedali údaje uvedené v prihláškach skutočnosti, napr. v nich boli uvedené

nesprávne údaje ohľadom trvalého bydliska, predchádzajúcej poisťovne, nesprávne priezvisko, dátum
narodenia nekorešpondoval s rodným číslom alebo bolo nesprávne uvedené číslo dokladu totožnosti.
Prešetrovanie sa vykonávalo v spolupráci s dotknutými osobami, ktoré im poskytli doklady totožnosti,
prípadne iné potrebné údaje na preverenie sťažností. Vyskytli sa aj prípady, kedy občania tvrdili, že
predmetné prihlášky nepodpísali, avšak na ustálenie záveru o neplatnosti prihlášky nepostačovalo len

tvrdenie o nepodpísaní prihlášky nepostačovalo len tvrdenie o nepodpísaní prihlášky. V prípadoch,
kedy všetky ostatné údaje na prihláške zodpovedali skutočnosti a boli uvedené správne, v takom
prípade nebola sťažnosť občana vybavená kladne a to z dôvodu, že nemali k dispozícii písmoznalca
a chceli sa aj vyhnúť rôznym špekuláciám, nakoľko sa dosť často stávalo, že ľudia prihlášku síce naozaj
podpísali, ale neskôr si to rozmysleli a chceli takýmto spôsobom predmetný stav zvrátiť. Na ustálenie

záveru o neplatnosti prihlášky teda vždy bolo potrebné, aby sa preukázali aj skutočnosti, týkajúce
sa nesprávnosti údajov uvedených v prihláške. Po ustálení týchto záverov o neplatnosti prihlášok to
ďalej posunul útvaru poisťovne, ktorý mal na starosti registráciu poistencov a tento potom v spolupráci
s predchádzajúcou poisťovňou občana nastavil stav v evidencii, keďže de iure nedošlo ku vzniku
poistného vzťahu so žalobcom, ale stále trval poistný vzťah s predchádzajúcou poisťovňou. Prešetrením

sťažnosti a podaním Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predmetná záležitosť pre jeho
útvar skončila. V prípadoch, kedy k podaniu sťažnosti a jej kladnému prešetreniu došlo až v priebehu
roka 2007, vznikli nielen nároky predchádzajúcej poisťovne na odvedené poistné, ale aj nároky žalobcu
v súvislosti s nákladmi za zdravotnú starostlivosť v tomto období. Tieto záležitosti priamo neriešil, ale
vie o tom, že prebehli rokovania s dotknutými poisťovňami. Nevie presne uviesť percento prípadov,

kedy zo strany občana bolo namietané podpísanie prihlášok, ktorého motívom bola skutočnosť, že ich
lekár špecialista nemal uzavretú zmluvu s poisťovňou žalobcu, avšak v takýchto prípadoch, kedy všetky
ostatné údaje na prihláške boli uvedené správne, nebola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená.

12. Svedok C. D. E. vo výpovedi k veci uviedol, že je v pracovnom pomere so žalovaným od

roku 1995, pričom pôsobí ako vedúci oddelenia administratívy. Žalovaný poskytuje finančné služby
prostredníctvom svojej siete sprostredkovateľov, resp. obchodných zástupcov a v roku 2006 mal
zmluvu uzavretú so žalobcom na sprostredkovanie poistných zmlúv. Náplňou jeho oddelenia je kontrola
zmlúv predkladaných jednotlivými sprostredkovateľmi, resp. obchodnými zástupcami a podkladov
k nim patriacich a v období roku 2006 to bola aj kontrola prihlášok na verejné zdravotné poistenie

sprostredkovaných ich sprostredkovateľmi. Bola vykonaná formálna kontrola prihlášok, t.j. či prihláška
obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona a pokynov žalobcu. Následne bola vykonaná
evidencia v systéme a prihlášky boli odovzdané žalobcovi. Okrem toho jeho oddelenie realizovalo aj
vyúčtovanie provízií jednotlivým sprostredkovateľom následne po tom, ako žalovaný obdržal provízie
od žalobcu. Bola vykonávaná len formálna kontrola prihlášok spočívajúca v overení existencie všetkých

podstatných náležitostí na prihláške, ale neoverovali pravdivosť týchto údajov, nakoľko na to nemali
potrebné podklady, k prihláškam neboli pripojené fotokópie OP, prípadne iných dokladov. Jednotlivý
sprostredkovatelia boli poučení o spôsobe vypĺňania prihlášok, keďže žalovaný od žalobcu obdržal
manuál, v ktorom boli vzory prihlášok a postup pri ich vypĺňaní. Tieto problémy nastali zrejme ajz dôvodu, že v tom čase sa ešte údaje na prihláškach neoverovali dôsledne. Konečné vyúčtovanie
za sprostredkovateľskú činnosť žalovaný zrealizoval na základe podkladov, ktoré obdržal od žalobcu
v novembri 2006, ktoré boli spracované na základe prihlášok akceptovaných žalobcom a potvrdených

Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V predchádzajúcom období boli provízie zo strany
žalobcu poukazované žalovanému asi dvakrát do mesiaca, pričom v tomto konečnom vyúčtovaní
boli zúčtované aj provízie, na ktoré žalovanému nevznikol nárok, nakoľko prihlášky neboli potvrdené
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V období roku 2006 bol aj veľký konkurenčný boj
medzi poisťovňami, kedy poisťovňa Dôvera poskytovala poukážky v hodnote 500,- Sk za prestup do

poisťovne Dôvera, čo tiež spôsobilo veľké množstvo sťažností jednotlivých občanov, ktorí tvrdili, že
prihlášky nepodpísali, aj keď prihlášky obsahovali všetky potrebné údaje. Okrem toho úlohu v danej veci
zohrala aj skutočnosť, že žalobca nemal zazmluvnené všetky nemocnice a lekárov, čo tak isto mohlo
ľudí motivovať k predmetným sťažnostiam ako aj skutočnosť, že žalobca dostal pokutu od Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo tiež znížilo dôveru ľudí v túto poisťovňu. Sťažnosti mohli
byť občanmi podávané aj telefonicky. Keďže žalobca mal na podanie sťažnosti tlačivo, čo stačilo na

neakceptovanie prihlášky. Vie o tom, že klienti, ktorí podpísali prihlášky na verejné zdravotné poistenie
u žalobcu kontaktovali ich spoločnosť, keďže začiatkom roka 2007 bolo všeobecne známe, že žalobca
nemá zazmluvnené všetky nemocnice a lekárov a klienti boli zneistení a mali snahu zdupkať. Neobracali
sa však na neho, ale vie, že to riešil pán H., ktorý je v súčasnosti konateľom žalovaného a predtým bol
školiteľom, ktorý v tom čase najviac komunikoval so žalobcom.

13. Svedkyňa F. G. bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Košice – okolie.
Nakoľko svedkyňa nebola pred výsluchom riadne zákonne poučená (poučená bola podľa § 131 O.s.p.
ako účastník konania a nie podľa § 126 O.s.p. ako svedok) súd na jej výpoveď neprihliadal.

14. Zákonné ustanovenia:

14.1. Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene
mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

14.2. Podľa § 566 ods. 2. Obch. zák., ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti
mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

14.3. Podľa § 571 ods. 1 Obch. zák., ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný

zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti,
ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

14.4. Podľa § 571 ods. 2 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na
odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný

výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi
značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

14.5. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. (platného v rozhodnom období), ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

14.6. Podľa ň 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14.7. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.Z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.15. Zmluvné ustanovenia:

15.1. Podľa článku II. Mandátnej zmluvy, mandatár sa zaväzuje, že pre Union ZP v jej mene zariadi

za odplatu obchodnú záležitosť, ktorou je prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie a s tým
súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok na verejné zdravotné
poistenie. Union ZP splnomocňuje mandatára na uvedené úkony. Splnomocnenie je Prílohou č. 1 k tejto
zmluve.

15.2. Podľa článku IV. Mandátnej zmluvy, podmienky vzniku nároku na odplatu pre mandatára, určenie
je výšky, splatnosti ako i spôsob úhrady sú uvedené v Províznom poriadku, ktorý tvorí Prílohu č. 2 tejto
zmluvy.

15.3. Podľa článku V. ods. 1. Mandátnej zmluvy, mandatár sa zaväzuje na určenom zmluvnom
území vykonávať činnosť dohodnutú v Článku II. tejto zmluvy s odbornou starostlivosťou, v súlade

s Podmienkami spolupráce, so záujmami Union ZP, ktoré pozná alebo musí poznať a spravovať sa jej
pokynmi.

15.4. Podľa článku V. ods. 5. Mandátnej zmluvy, mandatár zodpovedá za zavinene vzniknutú škodu
spôsobenú porušením dohodnutých zmluvných podmienok – v prípade, ak dôjde k vzniku škody

preukázateľnou vinou mandatára, zaväzuje sa ju mandatár vo vzniknutom rozsahu uhradiť Union ZP.

15.5. Podľa článku V. ods. 8. Mandátnej zmluvy, mandatár môže dohodnutú činnosť vykonávať osobne
alebo prostredníctvom tretích osôb, ktoré sú viazané rovnakými právami a povinnosťami ako mandatár.

15.6. Podľa článku V. ods. 9. Mandátnej zmluvy, mandatár zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov
uvedených v prihláške a v písomnostiach k nej patriacich.

15.7. Podľa článku VI. ods. 3. Mandátnej zmluvy, Union ZP sa zaväzuje bez zbytočného odkladu od
prevzatia prihlášok na verejné zdravotné poistenie oznámiť mandatárovi prihlášky, ktoré nie je možné

prijať so stručným zdôvodnením.

15.8. Podľa článku VI. ods. 4. Mandátnej zmluvy, Union ZP sa zaväzuje vyplatiť mandatárovi dohodnutú
odplatu podľa Prílohy č. 2.

15.9. Podľa čl. 2. „Povinnosti mandatára pri preberaní prihlášok“ ods. 2.4., dbať na to, aby prihláška bola
riadne, správne a úplne vyplnená a podpísaná poistencom alebo oprávnenou osobou.

15.10. Podľa čl. 2. „Povinnosti mandatára pri preberaní prihlášok“ ods. 2.5., overiť pri vypĺňaní prihlášky
osobné údaje poistenca a osoby, ktorá podáva za poistenca prihlášku podľa dokladov, ktoré sú uvedené

na rube prihlášky.

15.11. Podľa čl. 2. „Povinnosti mandatára pri preberaní prihlášok“ ods. 2.8., doručiť podpísané („prijaté“)
prihlášky poistencov do termínu 10 dní od ich prevzatia.

15.12. Podľa čl. 2. „Povinnosti mandatára pri preberaní prihlášok“ ods. 2.9., zabezpečiť v prípade, že
prihláška nie je úplne alebo správne vyplnená, jej doplnenie v zmysle pokynu Union ZP.

15.13. Podľa čl. I. ods. 1. Provízneho poriadku, mandatár má za výkon obchodnej záležitosti podľa tejto
Zmluvy a jej príloh, vrátane ďalších zmien a dodatkov, nárok na odmenu (ďalej len „provízia“). Union ZP

vyplatí provízie na základe mesačného výkazu, ktorý bude Union ZP vystavený najneskôr do 10. dňa
kalendárnehomesiacazaobdobiepredchádzajúcehomesiaca.Mandatárovibudeprislúchajúcaprovízia
poukázaná na účet najneskôr do 7-mych dní odo dňa vystavenia mesačného výkazu o províziách. Vo
výške provízie je zahrnutá DPH.

15.14. Podľa čl. I. ods. 2. Provízneho poriadku, nárok na plnú výšku provízie mandatárovi vzniká, ak sú
splnené súčasne nižšie uvedené podmienky:
a) doručenie na adresu Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava riadne vyplnenej
a podpísanej prihlášky verejného zdravotného poistenia Union zdravotná poisťovňa, a.s. ak nejdeo duplicitnú prihlášku. Za duplicitnú sa považuje prihláška toho istého poistenca s neskorším dátumom
prijatia prihlášky.
b) potvrdenie prihlášky Union zdravotná poisťovňa, a.s. po predchádzajúcej informácii Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou.

15.15. Podľa čl. I. ods. 4. veta prvá Provízneho poriadku, základom výpočtu provízií je počet potvrdených
prihlášok, u ktorých boli splnené všetky podmienky uvedené v bode 2 tejto prílohy.

15.16. Podľa čl. III. ods. 3. Provízneho poriadku, mandatár je povinný za podmienok uvedených v bode
3 článku I. tohto Provízneho poriadku, vrátiť všetky neoprávnene vyplatené provízie alebo preddavky,
prípadne provízie, na ktorých vyplatenie mu nevznikol právny nárok, najneskôr do 10 dní odo dňa
doručenia písomnej výzvy Union ZP.

16. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.5.2009 do12.4.2011 bola 1 %

(hlavné refinančné operácie).

17. Žalobca sa podanou žalobou domáha vrátenia neoprávnene vyplatených provízií v zmysle
mandátnej zmluvy, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá v písomnej forme, v pôvodnej výške
84.246,17 EUR vrátane príslušenstva. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2019 vzal

žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 45.507,88 EUR s prísl. a zotrval na žalobe v časti
o zaplatenie sumy 38.738,29 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2009 do zaplatenia.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie v späťvzatej
časti zastavil.

18. Vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II. č. k.
24Cb/232/2010-516 zo dňa 8.2.2018 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
konania v plnom rozsahu. Po podaní odvolania žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
2Cob/176/2018-630 zo dňa 16.7.2019-630, ktorým tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd k podstate veci v odsekoch 42. až 47. uviedol:

„42. Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným
bola dňa 5.5.2006 uzatvorená Mandátna zmluva č. MBI 11-01, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že
pre žalobcu a v jeho mene zariadi za odplatu obchodnú záležitosť, ktorou je prijímanie prihlášok na
verejné zdravotné poistenie a s tým súvisiace konzultačné, informatívne aktivity pri vyplnení a preberaní
prihlášok na verejné zdravotné poistenie. Žalobca na uvedené úkony žalovaného splnomocnil a plná

moc tvorila prílohu č. 1 zmluvy. Je nesporné, že podľa článku V. bod 1 tejto zmluvy bol žalovaný
povinný vykonávať dohodnutú činnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade s Podmienkami spolupráce,
so záujmami spoločnosti, spravovať sa jeho pokynmi; podmienky spolupráce tvorili prílohu č. 3 zmluvy.
Podľa článku V. bod 8 zmluvy bol žalovaný oprávnený vykonávať dohodnú činnosť osobe alebo
prostredníctvom tretích osôb, ktoré boli viazané rovnakými právami a povinnosťami ako žalovaný. Podľa

článku V. bod 9 Zmluvy, žalovaný zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov uvedených v prihláške a
písomnostiach k nej patriacich. Podľa bodu II. žaloby a z obsahu Mandátnej zmluvy je zrejmé, že jej
predmetom bolo prijímanie prihlášok na verejné zdravotné poistenie. Je nesporné, že neoddeliteľnou
súčasťou Mandátnej zmluvy, prílohou č. 2 bol Provízny poriadok zo dňa 5.5.2006. Podľa článku I. bod
2 Provízneho poriadku, nároku na plnú výšku provízie mandatárovi vznikol, ak boli splnené súčasne

dve podmienky a) doručenie na adresu Union zdravotná poisťovňa , a.s., Bajkalská 29/A v Bratislave
riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky verejného zdravotného poistenca Union zdravotná poisťovňa
a.s., ak nejde o duplicitnú prihlášku. Za duplicitnú prihlášku sa považuje prihláška toto istého poistenca
s neskorším dátumom prijatia prihlášky a b) potvrdenie prihlášky Union zdravotná poisťovňa a.s. po
predchádzajúcej informácii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

43. Odvolací súd poukazuje však na skutočnosť, že podľa príslušného článku predpokladom na
vyplatenie provízie bola riadne vyplnená a podpísaná prihláška verejného zdravotného poistenca.
44. Spornou medzi stranami sporu ostáva otázka, čo sa považuje za riadne vyplnenú a podpísanú
prihlášku verejného zdravotného poistenca. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že podľa sťažností doručených zo strany niektorých poistencov, založených v spise je zrejmé, že títo

poistenci namietajú, že predmetnú prihlášku nepodpísali a nemali záujem uzatvoriť poistný vzťah s
poisťovňou žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že žalovaný bol zmluvou
zaviazaný k doručovaniu riadne a úplne vyplnených prihlášok a zodpovednosť za materiálnu stránku
prihlášok bola zmluvou prenesená na žalovaného. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný nemoholpredkladať žalobcovi prihlášky, ktoré neboli podpísané osobami, s ktorými mali byť zmluvné vzťahy
uzatvorené a poprípade prihlášky, kde nebol podpis príslušnej osoby uvedenej na prihláške. Táto
otázka ostala medzi stranami sporu sporná vzhľadom k námietkam niektorých poistencov, ktoré vzniesli

vo vzťahu k žalobcovi. Potvrdenie prihlášky žalobcom alebo Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou automaticky nepotvrdilo objektívnu materiálnu správnosť prihlášky a teda skutočnosť, že
osoba, ktorá je uvedená a podpísaná na prihláške je skutočne tou osobou, keďže Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou ani samotný žalobca uvedené skutočnosti nemal možnosť overiť. Navyše,
odvolací súd poukazuje na svedeckú výpoveď pracovníka žalobcu, A. A. B., ktorý bol v rozhodnom

období v pracovnom vzťahu so žalobcom v pozícii riaditeľa úseku služieb klientom a ktorý uviedol, že
kontrola spočívala v kontrole náležitostí v zmysle platnej legislatívy, v čítaní podpisu poistenca, pričom
podpis bolo možné odkontrolovať len v tom zmysle, či sa na prihláške nachádza alebo nie, ale nebolo
možnéposúdiť,čiideopodpisoprávnenejosoby.Naprihláškachsanachádzaloajoznačeniemandatára
a konajúcej osoby za mandatára, pričom v tom čase zrejme nebolo na prihláškach uvádzané konkrétne
meno osoby konajúcej za mandatára, ale len interné číslo mandatára. Okrem toho sa pred zaevidovaním

prihlášky kontrolovalo, či nejde o prihlášku duplicitnú.
45. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje vrátenie provízie iba u tých
poistencov, kde je sporné, či príslušná osoba podpísaná na prihláške je skutočne konkrétnou osobou,
v danom prípade je potrebné dokazovanie vykonať v tomto smere. Odvolací súd sa stotožňuje s
právnym názorom žalovaného, že mu vzniklo právo na zaplatenie provízie aj v prípade, že poistenec

dodatočne odstúpil od uzatvorenia poistenia v poisťovni žalobcu a uzatvoril poistnú zmluvu v inej
poisťovni. Odvolací poukazuje tiež na článok III. Provízneho poriadku, v zmysle ktorého sa zmluvné
strany dohodli na podmienkach vrátenia vyplatenej províznej a to v prípadoch ak 1) Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou nepotvrdí prestup poistenca do zdravotnej poisťovne Union zdravotná
poisťovňa a.s. alebo 2) ak budúcim poistencom bude duplicitne spísaná prihláška inou osobou.

Ustanovenia provízneho poriadku je preto potrebné vykladať tak, že ak v čase odovzdania uzatvorených
a podpísaných nových poistných prihlášok na adresu žalobcu zo strany žalovaného súčasne žalobca
oznámi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prijatie prihlášok, ktoré Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou akceptuje, v prípade takejto akceptácie prihlášok Úradom pre dohľad nad
zdravotnoustarostlivosťouvznikážalovanémunároknavyplatenieprovíznejodmenykuktorémuvtomto

prípade v súlade s Mandátnou zmluvou a Províznym poriadkom zrejme aj riadne došlo. Je pravdou, že
existencia alebo trvanie poistného vzťahu poistenca so žalobcom nie je podmienkou pre vznik nároku
žalovaného na províziu, nemôže byť preto ani dôvodom pre odňatie už priznanej a vyplatenej provízie.
Odvolací súd však má za to, že ak došlo k zmanipulovaniu, resp. k sfalšovaniu údajov na príslušných
prihláškach a sťažnosti poistencov sú oprávnené, pokiaľ sa týkajú skutočnosti, že príslušný poistenec

nepodpísal predmetnú prihlášku, resp. údaje uvedené na predmetnej prihláške sa netýkajú príslušného
poistenca, v takomto prípade by bola sťažnosť zo strany poistenca dôvodná a možno akceptovať
námietku žalobcu, že prihláška nebola riadne vyplnená, keďže nebola vyplnená a podpísaná osobou
tam uvedenou. Odvolací súd má za to, že v danom prípade je potrebné preveriť zoznam osôb, ktoré sa
nestali poistencami žalobcu, ale len z dôvodu, že predmetnú prihlášku nepodpísali, ak bola táto sťažnosť

zo strany týchto osôb opodstatnená, pokiaľ však došlo k zániku poistných vzťahov na základe dohody
žalobcu s poistencom alebo na základe neopodstatnenej, nečitateľnej alebo telefonickej sťažnosti, v
takomtoprípadevznikolžalovanémunároknavyplatenieprovízie.Odvolacísúdsastotožňujesprávnym
názorom žalovaného, že tento nenesie zodpovednosť za odchod poistencov z poisťovne žalobcu a
uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť, a preto ani žalobcovi nevznikol nárok na

vrátenie už vyplatených provízií za týchto poistencov.
46. Na druhej strane odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je povinný preukázať, že
zo strany žalovaného neboli prihlášky riadne vyplnené a že sťažnosti poistencov pokiaľ sa týkajú
skutočnosti, že neboli podpísané týmito poistencami sú opodstatnené.
47. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie, zistiť ktoré sťažnosti sa

týkajú vyslovene skutočnosti, že neboli predmetné prihlášky podpísané dotyčným poistencom, zistiť,
či tieto sťažnosti sú opodstatnené. V prípade, že sú opodstatnené, v takomto prípade žalovanému
nárok na zaplatenie provízie z týchto prihlášok nepatrí v zmysle vyššie uvedených článkov Provízneho
poriadku a Mandátnej zmluvy. Pokiaľ však nedošlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy z dôvodu, že poistenec
dodatočne poistnú zmluvu uzatvoril s inou poisťovňou alebo si rozmyslel uzatvorenie poistnej zmluvy s

poisťovňou žalobcu, v takomto prípade žalovanému nárok na vyplatenie provízie patrí, keďže žalovaný
si riadne splnil svoju povinnosť a odovzdal riadne vyplnenú prihlášku. Bude potrebné v doplnenom
dokazovaní vyselektovať jednotlivé prihlášky poistencov, posúdiť dôvodnosť podaných sťažností zo
strany poistencov a s tým súvisiaci nárok žalobcu na vrátenie provízie zo strany žalovaného a vo veciopätovne rozhodnúť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Podľa ust. § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie rozhodne

aj o trovách konania v novom rozhodnutí vo veci.“

19. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobca uviedol, že odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym
názorom, čo sa považuje za riadne vyplnenú a podpísanú prihlášku verejného zdravotného poistenia.
Žalovaný bol podľa názoru odvolacieho súdu zmluvou zaviazaný k doručovaniu riadne a úplne

vyplnených prihlášok a zodpovednosť za materiálnu stránku prihlášok bola zmluvou prenesená na
žalovaného. Odvolací súd v predmetom uznesení uviedol, že je zrejmé, že žalovaný mu nemohol
predkladať prihlášky, ktoré neboli podpísané osobami, s ktorými mali byť poistné (zmluvné) vzťahy
uzatvorené a poprípade prihlášky, kde nebol podpis príslušnej osoby uvedenej na prihláške. Rovnako
odvolací súd uviedol, že ak došlo k zmanipulovaniu, resp. k falšovaniu údajov na príslušných prihláškach
a sťažnosti poistencov sú oprávnené, pokiaľ sa týkajú skutočnosti, že príslušný poistenec nepodpísal

predmetnú prihlášku, resp. údaje uvedené na predmetnej prihláške sa netýkajú príslušného poistenca,
v takom prípade by bola sťažnosť zo strany poistenca dôvodná a možno akceptovať jeho námietku,
že prihláška nebola riadne vyplnená, keďže nebola vyplnená a podpísaná osobou tam uvedenou. Na
základe vyššie uvedeného odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie na doplnenie dokazovania. Súd
prvej inštancie má zistiť, ktoré sťažnosti sa týkajú vyslovene skutočnosti, že predmetné prihlášky neboli

podpísané dotyčným poistencom, zistiť, či tieto sťažnosti sú opodstatnené. Odkazujúc na predmetné
uznesenie odvolacieho súdu a pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia v odvolaní predkladá súbor (tabuľku
vo formáte excel na CD nosiči) s údajmi z 436 prípadov, pri ktorých nespochybniteľne preukázal, že
poistný vzťah nevznikol, resp. bol zrušený z dôvodu podanej sťažnosti poistenca. Tento súbor obsahuje
aj samotné prihlášky a sťažnosti alebo inú listinnú dokumentáciu s konkrétnymi poistencami vo formáte

pdf. Má za to, že žalovaný si pri náborovej činnosti neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z
mandátnej zmluvy a že je nesporné, že v prípade 882 poistencov, ktorých menný zoznam predložil
spolu so žalobou, nevznikol poistný vzťah. Je si ale vedomý, že v konaní nespochybniteľne preukázal
podanie prihlášok a doručenie sťažností osôb, ktorých sa tieto prihlášky týkali, len takmer v polovici
prípadov, t.j. v 436 prípadov. V týchto preukázateľne uniesol dôkazné bremeno a jeho nárok je v tejto

časti dôvodný a preukázaný. Nárok na vrátenie vyplatenej provízie teda predstavuje sumu 38.738,29
EUR spolu s prísl. K jednotlivým poistencom, rozdelených podľa dôvodov neakceptovania prihlášok
ďalej doplnil (špecifikoval) nasledovné informácie:
- z predloženej sťažnosti vyplýva, že poistenec, ktorý podpísal prihlášku, bol zbavený spôsobilosti na
právne úkony (3 prípady);

- poistenec bol v čase podpisu prihlášky v zahraničí a objektívne nemohol podpísať prihlášku (1 prípad);
- poistenec bol v čase podpisu prihlášky vo výkone trestu a objektívne nemohol podpísať prihlášku (1
prípad);
- prihláška bola predložená bez podpisu (1 prípad);
- prihláška podaná rozličnou osobou, t.j. z podanej sťažnosti vyplýva, že rodné číslo na prihláške a na

sťažnosti sa síce zhoduje, ale meno uvedené na prihláške nie je zhodné s menom osoby s príslušným
rodným číslom, ktorá podala sťažnosť (42 prípadov);
- osobné údaje na prihláške sa nezhodujú s osobnými údajmi poistenca uvedenými v sťažnosti, prípadne
s údajmi podľa predloženého občianskeho preukazu, t.j. najmä rozdielne číslo občianskeho preukazu,
rozdielna adresa trvalého pobytu a podobne (82 prípadov);

- podpis poistenca na predloženej sťažnosti, resp. čestnom prehlásení bol notársky overený (13
prípadov);
- iný dôvod – interné posúdenie opodstatnenosti sťažnosti najmä z dôvodu rozdielneho podpisu
poistenca na prihláške a na sťažnosti (293 prípadov).

20. Žalovaný po vrátení veci argumentoval, že prihlášky doručené žalobcovi boli riadne vyplnené
a podpísané a žalobca ich riadne potvrdil. Materiálna a formálna stránka prihlášky tak bola riadne
splnená, pričom v prípade, ak by tomu tak nebolo, nevznikol by mu nárok na províziu. Je nevyhnutné
vychádzať z princípu zmluvnej voľnosti a pochopiť podstatu predpokladu vzniku jeho nároku na províziu
v zmysle Mandátnej zmluvy a Provízneho poriadku. V prípade, ak žalobca niektoré prihlášky rozporuje,

je výlučne na ňom, aby svoje tvrdenia náležite odôvodnil a preukázal hodnoverným spôsobom. Pokiaľ
žalobca navyše tvrdí, že v niektorých prípadoch ani len nedošlo k podpisu prihlášok zo strany poistencov,
ale tieto boli falšované, za tieto skutočnosti rovnako nezodpovedá a je práve na žalobcovi, aby tieto
skutočnosti bezpochyby preukázal. Súd nemôže na jednej strane vychádzať len z tvrdení žalobcu, žepoistenci nepodpísali doručené prihlášky (keďže podpis sa neoveroval), hoc tieto žalobca riadne prijal
a potvrdil, pričom na druhej strane žalobca tvrdí, že niektorí poistenci podali sťažnosti tiež len podpísané
obyčajným spôsobom a nepreukázal, že sa skutočne jedná o uvedených poistencov. Vzhľadom na

zmluvnú voľnosť strán, bolo oprávnením žalobcu podmieniť v Mandátnej zmluve a Províznom poriadku
vyplatenie provízie splnením dodatočných podmienok, napr. doručením prihlášok s overeným podpisom
poistenca, predložením kópie občianskeho preukazu poistenca k prihláške, podmienením trvania
poistného vzťahu po určité časové obdobie a podobne. K žiadnemu takémuto dojednaniu zmluvných
strán v Mandátnej zmluve a Províznom poriadku však nedošlo, na základe čoho mu provízia v zmysle

čl. I bod 2 prináleží a túto mu nemožno odoprieť. S poukazom na doterajší stav konania a vykonané
dokazovanie uviedol, že žalobcovi sa ním tvrdené skutočnosti nepodarilo vôbec preukázať a dôkazné
bremeno v konaní neuniesol, preto mu uplatňovaný nárok nie je možné priznať. Zároveň vyjadril súhlas
s čiastočným späťvzatím žaloby.

21. Súd opätovne posúdil uplatňovaný nárok a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu dospel

k záveru, že tento je v súdom priznanej časti opodstatnený. Po čiastočnom späťvzatí súd posudzoval
už iba nárok v rozsahu 38.738,29 EUR s príslušenstvom.

22. K priznanej sume 11.113,61 EUR s príslušenstvom:

22.1. Provízie žalobca vyplácal žalovanému v plnej výške, ak mu tento doručil riadne vyplnenú
a podpísanú prihlášku verejného zdravotného poistenia a ak prihláška bola potvrdená žalobcom po
predchádzajúcejinformáciiÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou.Nazákladepodnetovosôb
uvedených v zozname neplatných prihlášok k 31.12.2007, uznal žalobca tieto prihlášky za neplatné,
nakoľko ich nie je možné považovať za prihlášky podané poistencom, resp. oprávnenou osobou na

základe slobodného výberu zdravotnej poisťovne. Tieto prihlášky nemali spĺňať zákonom stanovené
náležitosti a preto, pokiaľ by žalobca mal v čase ich spracovania túto informáciu, by ani nemohli byť
ním potvrdené. Na základe tejto dodatočne zistenej informácie o neplatnosti prihlášok žalobca zrušil
potvrdenie uvedených prihlášok, na základe čoho týmto osobám poistný vzťah v zdravotnej poisťovni
od 1.1.2007 nevznikol a tieto osoby ostali poistencami ich doterajších zdravotných poisťovní. Keďže zo

strany žalovaného neboli dodržané zmluvne dohodnuté podmienky (porušil ustanovenie článku V. bod
1 zmluvy a zároveň aj ustanovenie bodu 2.4. až 2.6. Podmienok spolupráce) nevznikol mu za uvedené
prihlášky nárok na vyplatenie provízie.

22.2. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na vrátenie provízií za sprostredkovanie poistencov verejného

zdravotného poistenia, ktorý sa nestali jeho poistencami. Súd je toho názoru, že ustanovenia provízneho
poriadku (čl. I ods. 2) upravujúce podmienky, za ktorých vzniká nárok na províziu, sú dostatočne
určité a zrozumiteľné. Na to, aby žalovanému vznikol nárok na províziu, zmluva ustanovila (§ 571
ods. 2 Obch. zák.), že musia byť kumulatívne splnené dve podmienky: 1. doručenie riadne vyplnenej
a podpísanej prihlášky verejného zdravotného poistenia a 2. potvrdenie prihlášky Union zdravotná

poisťovňa, a.s. po predchádzajúcej informácii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na
základe takto upravených podmienok bola následne žalobcovi vyplatená odmena, vrátenia ktorej sa
žalobca domáha, nakoľko nárok na jej vyplatenie nevznikol. S názorom žalobcu sa súd v tejto časti
priznaného nároku stotožňuje. Po vyselektovaní a posúdení jednotlivých sťažností súd dospel k záveru,
že sťažnosti poistencov z kategórií: 1. poistenec zbavený spôsobilosti (3 prihlášky), 2. prihláška bez

podpisu(1prihláška),3.prihláškapodanározličnouosobou(40prihlášok)a4.nezhodaosobnýchúdajov
na prihláške (82 prihlášok), sú dôvodné.

22.3. Kategória 1: z predložených sťažností vyplýva, že poistenci, ktorí tieto prihlášky podpísali, boli
v danom čase zbavení spôsobilosti na právne úkony. Keďže uvedená skutočnosť sa zapisuje do

občianskeho preukazu, žalovaný pri dôslednej kontrole musel túto skutočnosť zistiť a prihlášku od
takéhoto poistenca neprijať. Jedná sa celkovo o 3 prípady, kde bolo žalovanému vyplatená provízia
258,92 EUR.

22.4. Ku kategórii 2: v tomto prípade bola prihláška predložená bez podpisu z čoho jednoznačne vyplýva,

že podmienky pre priznanie provízie neboli naplnené. Jedná sa síce o takú vadu prihlášky, ktorú bolo
možné zistiť už pri jej preberaní žalobcom od žalovaného, avšak je na mieste prihliadať aj na celkový
počet prijímaných prihlášok v rozhodnom období od všetkých sprostredkovateľov. Tu sa jedná iba o 1
prípad, kde bola žalovanému vyplatená provízia 19,92 EUR.22.5. Ku kategórii 3: do tejto kategórie spadajú prihlášky, na ktorých sa nezhodujú osobné údaje
jednotlivých poistencov. Z podaných sťažností je zrejmé, že rodné číslo na prihláške a na sťažnosti sa

síce zhoduje, ale meno uvedené na prihláške nie je zhodné s menom osoby s príslušným rodným číslom,
ktorá podala sťažnosť. Pokiaľ by žalovaný pri spisovaní prihlášky postupoval dôsledne a po vyžiadaní
si preukazu totožnosti od potencionálneho poistenca, by k spísaniu takýchto prihlášok nedošlo. V tomto
prípade sa jedná o 42 prípadov, za ktoré bola žalovanému vyplatená provízia 3.883,78 EUR.

22.6. Ku kategórii 4: tu sa nachádzajú prihlášky, kde bola zistená nezhoda osobných údajov na
prihláškach, to znamená, že osobné údaje uvedené na prihláškach sa nezhodujú s osobnými údajmi
jednotlivých poistencov uvedenými v sťažnosti, prípadne s údajmi podľa predložených občianskych
preukazov. Jedná sa najmä o rozdielne čísla občianskych preukazov, rozdielne adresy trvalého pobytu
a podobne. Rovnako aj v prípade týchto prihlášok, ak by žalovaný pri ich spisovaní postupoval dôsledne
(skontroloval občiansky preukaz potencionálneho poistenca), k spísaniu a doručeniu takýchto prihlášok

žalobcovi by nedošlo. Táto kategória sa týka 82 prípadov, za ktoré bola žalovanému vyplatená provízia
6.950,99 EUR.

22.7. Z vyššie uvedených skutočností možno bez pochybností konštatovať, že žalovaný pri spisovaní
týchto prihlášok nepostupoval v súlade so zmluvou a nárok na províziu mu tak ani nemohol vzniknúť.

Nakoľko mu však provízie za takéto prihlášky boli vyplatené, žalobca má nárok na ich vrátenie. Celkovo
sa jedná o sumu 11.113,61 EUR, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal.

22.8. Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje Obchodný zákonník tak, že
zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne

dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je
príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z
omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov
z omeškania. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi
vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluvne

dohodnutú, žalobcom požadovaná a súdom priznaná výška úroku z omeškania je plne v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania, a to v
uplatnenej výške 9 % ročne z priznanej sumy od 8.10.2009 do zaplatenia.

23. K zamietnutej časti:

23.1. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje
za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany

podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

23.2. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov. V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má sporová strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá

sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, čo je v tomto prípade žalovaná. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a
či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. S
prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto možno konštatovať, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
žalovanej istiny a príslušenstva, nakoľko žalovaný nepreukázal jednak jeho zánik, ani jeho neexistenciu.

23.3. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť sporových strán v konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazyna svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniesporovejstranyniejepreukázané(vtomzmysle,

že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

23.4. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou

povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť,
ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom
dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena

tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť,
teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j.
okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

23.5. Po vyselektovaní a posúdení jednotlivých sťažností súd dospel k záveru, že sťažnosti poistencov
z kategórií: 1. poistenec bol v zahraničí (1 prihláška), 2. poistenec bol vo výkone trestu (1 prihláška),
3. notársky overený podpis na sťažnosti, resp. čestnom prehlásení (13 prihlášok) a 4. iný dôvod (293
prihlášok), sú nedôvodné.

23.6. Ku kategórii 1: má sa jednať o prihlášku podpísanú poistencom, ktorý sa mal v čase
podpisu nachádzať v zahraničí. Na konštatovanie dôvodnosti tejto sťažnosti nepostačuje iba samotné
prehláseniepoistenca,alepobytvzahraničíbymalbyťbezakýchkoľvekpochybnostíverifikovaný.Atoči
užzáznamomvcestovnomdokladepridlhodobýchpobytochalebokdejevyžadovanávízovápovinnosť,

potvrdením o vyslaní na pracovnú cestu a pod. Žalobca však k tejto sťažnosti žiadny dôkaz nepredložil.

23.7. Ku kategórii 2: v tomto prípade ide o poistenca, ktorý mal byť v čase podpisu prihlášky vo výkone
trestu a prihlášku tak nemohol podpísať. Ani v tomto prípade žalobca nepredložil (resp. nenavrhoval jeho
vyžiadanie) taký dôkaz, z ktorého by daná skutočnosť jednoznačne vyplývala (informácia od ÚZVJS

v akom období bola daná osoba vo výkone väzby alebo trestu).

23.8. Ku kategórii 3: tu ide o prípady, kde je podpis poistenca na predloženej sťažnosti, resp.
čestnom prehlásení notársky overený. Tu je na mieste predpokladať, že v prípade overeného podpisu
by o osobe podpisujúceho nemali byť pochybnosti. Pokiaľ však žalobca porovnával tieto podpisy

s podpismi na jednotlivých prihláškach a konštatoval ich nezhodu, neznamená to automaticky aj
dôvodnosť sťažnosti. Totižto či daná osoba dokument podpísala možno objektívne konštatovať až
na základe písmoznaleckého posudku (odpborného vyjadrenia. Písmoznalectvo (expertíza ručného
písma) je forenzný znalecký odbor zameraný na analýzu a identifikáciu pisateľa ručne písaných textov,
podpisov či číslic. Na základe individuálnych, naučených znakov (dynamický stereotyp) porovnáva

sporné dokumenty s overenými vzorkami, čím určuje pravosť alebo autorstvo. Žalobca žiadny takýto
dôkaz nepredložil, pričom laické porovnanie sporných podpisov nemôže postačovať.

23.9. Ku kategórii 4: iný dôvod – interné posúdenie opodstatnenosti sťažnosti najmä z dôvodu
rozdielneho podpisu poistenca na prihláške a na sťažnosti. Tu sa jedná o rovnaké dôvody neuznania

sťažnosti ako opodstatnenej ako v prípade prihlášok kategórie 3. Podpis každej osoby postupom času
prechádza zmenami, preto sú na konštatovanie pravosti podpisu danej osoby kľúčové odborné znalosti.23.10. Pokiaľ žalobca akceptoval tieto kategórie sťažností poistencov bez toho, aby tieto riadne prešetril,
nie je možné to pričítať na ťarchu žalovaného. Ako vyplýva aj z výpovedi vypočutých svedkov, sťažnosti
mohli byť podávané aj takými poistencami, ktorých prihlášky boli podpísané, avšak ich motiváciou mohlo

byť aj dodatočné uvedomenie si následkov, vyplývajúcich zo zmeny zdravotnej poisťovne. Žalobcom
produkované dôkazy však dostatočným spôsobom nepreukazujú, že mu mal vzniknúť nárok na vrátenie
už vyplatených provízií za tieto kategórie prihlášok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v tejto
časti ako nedôvodnú zamietol

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
žalobca mal úspech v priznanej časti 11.113,61 EUR (13,20 %) a žalovaný v časti 73.132,56 EUR (86,80
%), v ktorej bola žaloba zamietnutá a čiastočne vzatá späť, súd žalovanému priznal náhradu trov tak
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozsahu 73,60 % (86,80 – 13,20). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.