Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 11P/159/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203818
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225203818.2

Uznesenie

11P/159/2025

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16
Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, B., právne zast.:

JUDr. Michal Hargaš, advokát so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 42 267 153, a otca: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, B., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

11P/159/2025

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

11P/159/2025

1.Návrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa01.12.2025sanavrhovateľka–matkamaloletéhodieťaťa–

domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd určí, že do právoplatného rozhodnutia vo veci
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. sa styk otca s maloletým A. upravuje
tak, že sa neupravuje.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k.
17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017 bola schválená rodičovskú dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý

zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 300,-
eur mesačne. Predmetným rozhodnutím bolo zároveň upravené, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým každý nepárny týždeň od pondelka od 15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku
od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod., a každý párny týždeň od stredy
od 15.00 hod. do piatku do 08.00 hod. s tým, že si maloletého v čase začatia styku prevezme v
školskom zariadení, ktoré navštevuje, kde ho v čase ukončenia styku odovzdá. Pokiaľ deň začatia,

resp. ukončenia styku pripadne na deň pracovného voľna alebo prázdnin, miestom odovzdania a
prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraveného
v určených časoch otcovi odovzdať. Predmetná úprava styku sa realizovala a dodržiavala dlhodobo,
t.j. viacero rokov relatívne bez problémov, prvé problémy zo strany maloletého nastali až v lete 2025.
Zdravotný stav maloletého, ktorý má XX rokov sa začal v priebehu nasledujúceho obdobia po lete 2025
výrazne zhoršovať koncom októbra 2025, pričom matka bola vzhľadom na uvedené nútená vyhľadať

lekársku pomoc. Maloletý trpí závažným psychickým ochorením, ktoré si vyžaduje dlhodobú odbornú
starostlivosť. Dieťa je momentálne liečené na detskej psychiatrickej ambulancii, má stanovenú diagnózu(F422 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie) a je pod dohľadom odborníkov. Je zvažovaná aj
hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Psychický stav dieťaťa je nestabilný a vyžaduje pokojné a
bezpečné prostredie, elimináciu stresových podnetov a dôsledné dodržiavanie odporúčaní psychiatra

a psychológa. Prejavy úzkosti sa občas objavili aj v lete, stav sa zhoršil po úraze – zlomenina kľúčnej
kosti a nástupe do školy. Stav je často spojený aj s nechutenstvom, zvieraním hrdla. Maloletý má
momentálne intenzívny strach zo stretávania sa s otcom, pričom tieto obavy sú zaznamenané aj v
komunikácii s odbornými pracovníkmi, viď lekárska správa zo dňa 07.11.2025, cit.: „Udáva, že sa necíti
nato, aby sa stretol s otcom, alebo uňho prespával.“ Pri samotnej predstave kontaktu dochádza u

dieťaťa k výrazným psychickým reakciám, ako sú : záchvaty plaču, úzkostné stavy, somatické prejavy
(bolesti brucha, vracanie a pod.), zhoršovanie klinického obrazu psychického ochorenia. Má pocit, že
žije v strachu, nonstop ma podvedomý stres, tú hlavu nevie vypnúť. Otec na druhej strane na styk
nalieha a pravdepodobne sa nevie vcítiť do pocitov maloletého a ani matky. Vyvíja na maloletého ako
aj matku tlak, pričom neberie ohľad ma momentálny zdravotný stav maloletého. Situácia sa žiaľ natoľko
zhoršila, že matka bola nútená podať na otca trestné oznámenie. Matka žiadnym spôsobom nepopiera

právo otca na stretávanie sa so synom, avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti a momentálny stav
je zrejmé, že nútený styk v tejto fáze by predstavoval vážne riziko zhoršenia zdravotného stavu
maloletého. Maloletému bola naordinovaná a nastavená medikamentózna antidepresívna liečba, pričom
čas ukáže, či sa jeho stav zlepší a liečba začne účinkovať. Maloletý zároveň vzhľadom na diagnózu
obsedantno–kompulzívnaporuchazačaldňa21.11.2025chodiťnapsychoterapeutickésedenia,pričom

tieto sedenia budú realizované na pravidelnej týždennej báze. Maloletý začal chodiť aj na cvičenia
s fyzioterapeutom, pričom tieto cvičenia prebiehajú taktiež v týždenných intervaloch. Jedno sedenie
stojí 50,-eur, čo predstavuje sumu 400,-eur mesačne, ktoré uhrádza matka maloletého. Vzhľadom
na aktuálny zdravotný stav dieťaťa a stanoviská odborníkov existuje bezprostredná hrozba ujmy na
psychickom zdraví maloletého, ak by bol nútený absolvovať osobný kontakt s otcom. Každý pokus

o kontakt v nedávnej minulosti vyústil do akútnych psychických kríz, čo preukazuje, že nie je možné
zabezpečiť bezpečný priebeh styku ani v obmedzenej alebo asistovanej forme. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že maloletý potrebuje stabilné prostredie bez nadmerného stresu. Riadne súdne konanie vo veci
samej môže trvať dlhšiu dobu, preto je nevyhnutné, aby bolo dieťa v súlade s jeho najlepším záujmom
okamžite chránené dočasným neupravením styku, aby nedošlo k poškodeniu jeho zdravotného stavu.

S poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa momentálne styk s
otcom neupravovať.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila rozsudok Okresného súdu
Bratislava V č. k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017, lekársku správu – nález zo dňa 06.11.2025 od

MUDr. H. C., všeobecného lekára pre deti a dorast, lekársku správu – nález zo dňa 07.11.2025 NÚDCH
– Psychiatrickej ambulancie C. I. E., zápisnicu o podaní trestného oznámenia, potvrdenie o terapii – C.
F. J., klinického psychológa a výmenný lístok na rehabilitačné cvičenia.

4. Z obsahu lekárskej správy C. H. C., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 06.11.2025 vyplýva,

že maloletý „A. prišiel v sprievode matky. Je po úraze – zlomenina kľúčnej kosti, odvtedy sa sťažuje na
pichavé bolesti chrbta a prednej ľavej strany hrudníka. Má z toho strach až úzkosti – bojí sa, či nemá
infarkt. Nezadýchava sa, spontánne to prejde. Úzkosť ale pretrváva. Prejavy úzkosti sa občas objavili v
lete,zhoršeniepoúrazeanástupedoškoly.Stavjespojenýsnechutenstvom,zvieranímhrdla.Udáva,že
sa necíti nato, aby sa stretol s otcom, alebo uňho prespával. Bol odoslaný na psychologické vyšetrenie.“

5. Z obsahu lekárskej správy MUDr. I. E., NÚDCH – Psychiatrickej ambulancie zo dňa 07.11.2025
vyplýva, že maloletému A. (XX rokov) bola stanovená diagnóza F42.2 – zmiešané obsesívne
myšlienky a konanie, čo znamená, že chlapec má vtieravé, nepríjemné myšlienky (najmä zdravotného
– hypochondrického a katastrofického charakteru) a na ne nadväzujúce nutkavé správanie (napr.

kontrolovanie jedla, vody, orientácia na telesné pocity). Zaznamenaná je aj diagnóza - kód Z63.5 –
rozpad rodiny rozídením. Správa uvádza, že od leta 2025 sa výrazne zhoršili úzkostné prejavy, najmä
po úraze so zlomeninou kľúčnej kosti a po nepríjemnom lete lietadlom, pričom chlapec začal intenzívne
sledovať svoje telo, báť sa, že je chorý a že sa mu niečo stane. Lekárka opisuje početné obsesie
(hypochondrické, katastrofické, obavy z kontaminácie) a somatické prejavy úzkosti (pocity tlaku, bolesti

v hrudníku, chrbte, krku), ktoré ustupujú pri rozptýlení, bez známok halucinácií či inej ťažkej psychotickej
poruchy. V správe je popísaná komplikovaná rodinná situácia – rozchod biologických rodičov, striedavá
starostlivosť, nové partnerské vzťahy rodičov, konfliktné vzťahy s otcom a aktuálne rozvodové konanie
matkysnovýmpartnerom,pričomotecsamásprávaťagresívneavyhrážaťsa,dožadovaťsačastejšiehokontaktu so synom, ako on sám chce. Uvádza sa aj prítomnosť úzkostných/úzkostno-panických
ťažkostí v rodine (otec sa lieči na panickú poruchu), čo zvyšuje celkovú psychickú záťaž dieťaťa. Pre
nefyziologický EKG nález lekár odporúča doplniť kardiologické a prípadne neurologické vyšetrenie,

aby sa vylúčili telesné príčiny ťažkostí. Lekárka odporúča začať farmakologickú liečbu Sertralinom
(antidepresívum z triedy SSRI, používané pri úzkostných a obsedantno-kompulzívnych poruchách),
s postupným navyšovaním dávky podľa rozpisu v správe. Na prechodné obdobie dvoch týždňov je
doplnený Neurol 0,25 mg (anxiolytikum) na zníženie výraznej úzkosti a tenzie s tým, že po dvoch
týždňoch je nutné ho postupne vysadiť, aby nevznikla závislosť. Odporúčaná je kontrola a ďalšiu liečba

v pedopsychiatrickej ambulancii. Odporúčaná je tiež kognitívno-behaviorálna psychoterapia (KBT),
režimové opatrenia (pravidelný spánok, strava, pohyb) a psychoterapeutické vedenie v mieste bydliska.

6. Z obsahu potvrdenia o terapii od klinickej psychologičky C. F. J. vyplýva, že dňa 21.11.2025
maloletý absolvoval prvé psychoterapeutické sedenie vzhľadom na diagnostikovanú OCD. Plánovaná
je pravidelná spolupráca v rámci terapeutických sedení.

7. Zo zápisnice o trestnom oznámení Obvodného oddelenia Policajného zboru B. F. - E. zo dňa
02.11.2025 vyplýva, že dňa 02.11.2025 o 22.10 hod. sa matka dostavila na OO PZ B. F. - E., za účelom
oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin – nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Matka uviedla, že dňa 02.11.2025 okolo 19.29 hod. jej otec

maloletého počas telefonátu povedal vyhrážky typu „dobijem ťa do krvi, totálne ťa zničím, urobím z teba
trosku“, pričom adresoval vyhrážky aj na matkiných rodičov so slovami : „H. K. a L. K. budú tento mesiac
mŕtvi“ a „zabijem tvojho otca a tvoja mama sa stane vdovou“. Matka uviedla, že tieto slová v nej vyvolali
skutočnú obavu o život a zdravie, aj o život a zdravie jej rodičov a zároveň, že bývalý manžel je podľa
nej vzhľadom na svoju povahu a zdravotný stav schopný svoje vyhrážky naplniť. Matka tiež opísala

predchádzajúce fyzické napadnutie zo strany otca maloletého (ťahanie za vlasy, sotenie do skrine,
vykrúcanie rúk a vyhrážky, že ju „dobije“), ako aj to, že už v minulosti na neho viackrát podala trestné
oznámenie. Zápisnica zaznamenáva, že sa ho reálne bojí, považuje ho za nebezpečného, nechce, aby
sa k nej približoval, a že vníma jeho konanie ako psychické týranie a nátlak aj voči synovi. Matka ďalej
uviedla, že maloletý A. nevie, čo má očakávať od otca a má strach sa s ním stretávať. Maloletý sa už

minimálne dva týždne s otcom nechce stretávať a uviedla, že syn to odôvodňuje tým, že nemá náladu
s ním tráviť čas.

8. Uznesením Obvodného oddelenia PZ F. – E., ČVS: M./F. zo dňa 07.11.2025, bola vec podozrenia
zo spáchania prečinu Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona odovzdaná

Okresnému úradu Bratislava, Tomášikova č. 46, Bratislava na prejednanie priestupku, nakoľko výsledky
skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byt'
priestupkom a nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. V uznesení sa uvádza, že otec maloletého pri svojom výsluchu uviedol, že „s jeho
exmaželkou ... nežije už od roku 2014, kedy sa rozviedli, pričom spolu majú spoločného syna A., ktorý

bol zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak majú súdom určenú starostlivosť časovo pol na pol
ha krátky a dlhý týždeň, takto fungujú už 11 rokov....problémy nastali až v lete 2025, kedy chcel syna A.
zobrať na dovolenku do E., pričom A. mu uviedol, že sa bojí lietať a že nikam nepôjde. Jeho rozhodnutie
rešpektoval a nenútil ho do žiadnych aktivít. ...uviedol, že mu bolo ľúto, že syn A. netrávi čas s ním
a jeho novou rodinou, kde ho berie ako plnú súčasť a integrujú ho do nej. Ďalej uviedol, že sa snažil

nachádzať rôzne náhrady, ktoré rovnako odmietal, a zásadnou situáciou celého tohto incidentu mal
byť jeho septembrový úraz, kedy si syn A. zlomil kľúčnu kosť.... syn A. bol zvyknutý, že trávi celé dni
vonku s kamarátmi a zrazu stratil kontakt či už s nimi alebo so školou, do ktorej nechodil tri týždne,
a svoj čas mal tráviť len na telefóne....syna A. v živote neudrel, nikdy sa mu nevyhrážal a ich vzťah
je dobrý....odmieta tvrdenia oznamovateľky, že sa ho má syn A. báť a že s ním syn A. nechce tráviť

čas. Uviedol, že ide o klamstvá z jej strany. K incidentu, ktorý sa odohral dňa 02.11.2025, uviedol, že
tento víkend, počas jesenných prázdnin mal byť A. u neho až do pondelka 03.11.2025, kedy ho mal dať
do školy. Uviedol, že ho chcel vziať na výlet aj spolu jeho rodinou do B., aby prišiel na iné myšlienky.
Následne ho oznamovateľka informovala, že A. s nimi nechce ísť na tento výlet, lebo mal mať úzkostlivé
stavy z toho jeho zranenia, ktoré sa mu stalo v mesiaci septembri. ....tomu nerozumel, ale akceptoval to,

a nechcel na syna A. vyvíjať tlak, keď mal takéto zdravotné problémy. Dňa 01.11.2025 ... oznamovateľke
zaslal textovú správu: „povedz A. pls, že idem do Alzy pre notebook a s N. von na kávu, kedy ho mám
zobrať lebo neberie telefón.“ Chcel so sebou vziať aj syna A., nakoľko mali spolu tráviť víkend. ...celý
tento víkend už bol naplánovaný a syna A. chcel vyzdvihnúť, pričom oznamovateľka mu uviedla, žeuž naplánovala nejaké aktivity so starými rodičmi a že ...sa má zastaviť za synom A. až po návrate z
C. čo malo byť v nedeľu. Ďalej uviedol, že nechápe prečo oznamovateľka plánuje iné aktivity pre ich
spoločného syna A. aj keď víkend mal tráviť s otcom. ...uviedol, že si je istý, že to oznamovateľka to robí

naschvál.. Dňa 02.11.2025 sa v čase okolo 18:00 hod. vrátil z výletu z C., pričom sa snažil skontaktovať
s oznamovateľkou, nakoľko syn A. mal mobil vypnutý. Oznamovateľka ...v telefóne uviedla, že so synom
A. to je horšie, jeho panické úzkosti sú horšie, a že chce tráviť čas len s ňou. (On) sa domáhal, aby mu
tento zameškaný víkend s A. vynahradila budúci týždeň, s čím oznamovateľka nesúhlasila. V zapätí na
to mu uviedla, že A. sa ho bojí, čo nechápal. Uviedol, že tieto tvrdenia sú absolútne absurdné. ...vyhovel

tomu, že s ním nechcel ísť niekoľkokrát na výlet, netlačil ho do žiadnych aktivít, nevyvíjal na neho tlak
a rešpektoval jeho zdravotný stav. Po dotelefonovaní sa ... rozhodol, že pôjde za synom A. osobne na
adresu D. XX, B., keďže ho chcel vidieť. V čase odhadom o 19:30 hod. dorazil na adresu a napísal
správu oznamovateľke, že sa nachádza dole, a že chce vidieť syna A.. V okne mali stáť obaja a F. B.
im mal ukazovať, aby išli dole, Snažil sa oznamovateľke dovolať ale nedvíhala mú telefón. Následne
už na miesto došla policajná hliadka, ktorá začala celú situáciu riešiť.“

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017 bolo rozvedené
manželstvo rodičov. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prespievať na výživu maloletého sumou

300,- eur mesačne. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od pondelka od
15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do
08.00 hod a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod do piatku do 08.00 hod. s tým, že si maloletého
v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, kde ho v čase ukončenia styku
odovzdá. Pokiaľ deň začatia, resp. ukončenia styku pripadne na deň pracovného voľna alebo prázdnin,

miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého
na styk riadne pripraveného v určených časoch otcovi odovzdať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 03.04.2017.

10. Z obsahu správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) zo dňa

17.12.2025 z prešetrenia skutočností tvrdených matkou v návrhu vyplýva, že orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „orgán SPODaSK“)
vykonal dňa 17.12.2025 pohovor s matkou a maloletým dieťaťom, z ktorého vyplynulo, že medzi rodičmi
je vyhrotený rodičovský konflikt, ktorý vážne vplýva na mentálnu pohodu maloletého dieťaťa. Obaja
rodičia nie sú schopní vzájomnej konštruktívnej komunikácie a slovne na seba útočia pred maloletým

dieťaťom a vťahujú ho do konfliktu, ktorý negatívne vplýva na jeho psychické problémy. Taktiež sa rodičia
pred maloletým dieťaťom negatívne vyjadrujú o druhom rodičovi. S maloletým bol vykonaný pohovor
bez prítomnosti matky a bol z neho vyhotovený záznam na zaznamenávanie zvuku. Naposledy bol v
domácnosti otca pred mesiacom, ale prednedávnom ho stretol na vianočných trhoch v F., kde sa chvíľku
porozprávali. Maloletý uviedol, že sa nechce s otcom stretávať, necíti sa pri ňom dobre. Na otázku, čo

má otec urobiť preto, aby sa u neho cítil lepšie, maloletý dlhšie rozmýšľal a nakoniec uviedol, že nič. Keď
je u otca, je vystrašený a je mu smutno za mamou. Ďalej uviedol, že sa rodičia nemajú radi, veľakrát sa
hádali a nerozprávajú sa. Veľmi dobre vidí, ako sa k sebe chovajú a už si na to zvykol. Chcel by, aby
sa vedeli dohodnúť a nehádali sa. Na otázku, čo má otec na sebe zmeniť, aby zmenil svoj negatívny
postoj voči nemu, odpovedal, že nad tým nerozmýšľal. Keď maloletý povie mamine, že nechce ísť k

otcovi, tak mu odpovie, že to chápe. Na otázku, či mu otec niekedy ublížil, maloletý uviedol, že kričí a
niekedy buchne rukou po stole. A na otázku, či mama nekričí, uviedol, že tiež, keď ju nahnevá, kričí.
Orgán SPODaSK konštatoval, že nevidí dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by upravilo
styk otca s maloletým. Matka nedostatočne motivuje maloletého k stretávaniu sa s otcom. Rodičia by
mali spoločne vyhľadať pomoc s cieľom zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu, rodičovské kompetencie a

zručnosti pri výchove maloletého dieťaťa a nezaťahovať maloletého do ich konfliktu.

11. Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 17.12.2025 vyplýva, že dňa 17.12.2025 sa na ÚPSVaR
Bratislava dostavila na základe predvolania matka maloletého spolu s maloletým dieťaťom. Matka
uviedla, že u maloletého sa v lete objavili zdravotné ťažkosti - úzkostné stavy. Jeho stav sa zhoršil v

lete na dovolenke s otcom, počas spiatočného letu, keď nastala turbulencia. Syn sa necítil na dovolenke
dobre, nakoľko bola s nimi aj otcova terajšia manželka so synom. Podľa matky otec odmalička týra
maloletého psychicky, neumožňuje mu, aby bol sám sebou, aby povedal svoj názor. Orgán SPODaSK
odporučil matke, aby začal syn s otcom spoločne navštevovať psychológa, ktorý by im pomohol vyriešiťdaný problém. Matka uviedla, že to plánuje, ale až neskôr. Momentálne chce vyriešiť aktuálnu situáciu.
Orgán SPODaSK ponúkol psychologickú pomoc na vyriešenie danej situácie, s čím matka momentálne
nesúhlasí.Matkaďalejuviedla,žemaloletýmalvseptembriúraznabicykliajehostavsaeštezhoršil,keď

mu dali dolu ortézu. Následne trpel úzkosťou celý deň. Matka opäť zopakovala, že má syn s otca strach
a nechce sa s ním stretávať. Na otázku orgánu SPODaSK, či otec niekedy ublížil synovi fyzicky, matka
odpovedala nie. Fyzicky ju napadol niekoľkokrát počas rozvodu a maloletý A., mal vtedy D. roky a bol
toho svedkom, ale pravdepodobne si to už nepamätá. Ďalej matka uviedla, že sa jej otec vyhráža, taktiež
aj jej rodičom. S maloletým sa o týchto veciach rozpráva, pretože otec sa pred maloletým nepekne, až

vulgárne vyjadruje o jej rodičoch a o nej. Na otázku orgánu SPODaSK, čo by mal podľa matky otec
urobiť, aby maloletý prestal mať z otca strach, aby sa maloletý opäť začal s ním stretávať, matka uviedla:
netlačiť na neho, aby mohol slobodne vyjadriť svoj názor bez strachu, čo bude nasledovať (slovný útok
zo strany otca, krik). Maloletý navštevuje ZŠ na D. XX A. B.. Matka na záver uviedla, že otec má panickú
poruchu a užíva antidepresíva. Matka bude trvať, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Matka trvá na
svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, styk maloletého s otcom neupravovať. Taktiež

podá aj návrh vo veci samej, kde bude trvať na neurčenom styku.

12. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy
prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd
nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého v prvom rade prihliada na

záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu
záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len
z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu

maloletého dieťaťa. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie

25. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti

zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňuje obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor
na plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. To prirodzene kladie
zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého
zodpovedá navrhovateľ. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, aby
súd z nich pri rozhodovaní mohol vychádzať. Civilný sporový poriadok ale pojednávanie, resp. výsluch
strán a vyjadrenie druhej strany v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en

bloc.Aktosúdpovažujevodôvodnenýchprípadochzanevyhnutnéaúčelné,môženiektorézuvedených
procesných úkonov uskutočniť; je však povinný dbať na zachovanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o
návrhu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1119 s.)

26. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a

v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivostisúdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava
pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý
si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.

nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

27. Matkou navrhovaná zmena úpravy styku otca s maloletým na styk neupravený, a to formou
neodkladného opatrenia bez toho, aby boli osvedčené výnimočné dôvody, by neprimeraným spôsobom
zasiahla do práv otca ako druhého rodiča. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého nežijú v

spoločnej domácnosti, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/345/2014-228 zo dňa
16.03.2017 bolo rozvedené ich manželstvo a tiež bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti otcovi, výživnom a styku otca s maloletým každý nepárny týždeň od pondelka
od 15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa
do 08.00 hod a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod do piatku do 08.00 hod. s tým, že miestom
prevzatia maloletého je školské zariadenie, resp. v bydlisko matky.

28. Spoukazomnacitovanézákonnéustanoveniaavyhodnotiacvyššieuvedenéskutočnostisúddospel
k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka nepreukázala
takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, súd preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých,
ktorých riešenie neznesie odklad.

29. Matkou produkované skutkové tvrdenia o tom, že maloletý má momentálne intenzívny strach zo
stretávania sa s otcom, pričom tieto obavy sú zaznamenané aj v komunikácii s odbornými pracovníkmi

(viď lekárska správa zo dňa 06.11.2025- cit.: „Udáva, že sa necíti nato, aby sa stretol s otcom, alebo
uňho prespával.“), resp. že pri samotnej predstave kontaktu dochádza u dieťaťa k výrazným psychickým
reakciám, ako sú záchvaty plaču, úzkostné stavy, somatické prejavy (bolesti brucha, vracanie a pod.),
zhoršovanie klinického obrazu psychického ochorenia, a že otec na druhej strane na styk nalieha a
vyvíja tlak na matku aj maloletého, pričom neberie ohľad na jeho momentálny zdravotný stav, neboli

v dostatočnej miere osvedčené a teda nie sú bez ďalšieho dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia
v požadovanom znení. Súd podotýka, že ani do zápisnice o trestnom oznámení Obvodného oddelenia
Policajného zboru B. F. - E. dňa 02.11.2025 matka netvrdila strach maloletého z otca – uviedla, že
maloletý sa už minimálne dva týždne s otcom nechce stretávať, čo odôvodňuje tým, že „nemá náladu
s ním tráviť čas“.

30. Za uvedenej situácie nie je opodstatnené práve formou neodkladného opatrenia zmeniť doterajšiu
dlhodobo fungujúcu úpravu styku, a to na neupravený styk, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné
nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov
konania, pričom okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. V prípade osvedčenia bezprostredného

ohrozenia zdravia dieťaťa alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste neodkladným
opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. V posudzovanom prípade z vykonaného
dokazovania (správa ÚPSVaR zo šetrenia a z pohovoru s maloletým zo dňa 17.12.2025, správa
Psychiatrickej ambulancie NÚDCH zo dňa 7.11.2025 ) nevyplýva matkou tvrdený strach maloletého z
otca. Je zrejmé, že psychický stav maloletého v čase podania návrhu matkou bol dekompenzovaný,

avšak zo žiadneho z matkou predložených dôkazov (a to ani z lekárskej správy pediatričky zo dňa
6.11.2025) ako ani z dôkazov zaobstaraných súdom nevyplýva to, že by maloletý mal s otcom narušený
vzťah, resp. že by mal z neho strach. To, že maloletý sa v pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadril,
že sa nechce stretávať s otcom, možno podľa názoru súdu pripísať aj jeho akútne zhoršenému
psychickému stavu, ktorý však nemožno bez ďalšieho spájať len so správaním otca, ale nepochybne aj

matky, nakoľko obaja rodičia sú aktérmi hlbokého a zjavne dlhodobého rodičovského konfliktu, ktorého
obeťou je maloletý a ktorého dôsledky sa t.č. už negatívne prejavujú aj na jeho psychickom zdraví.
Matka neosvedčila svoje skutkové tvrdenia ani v tom smere, že otec na stretávanie s maloletým nalieha
bez ohľadu na jeho psychický stav, pričom otec v rámci svojej výpovede vo veci trestného oznámenia
podaného matkou uvedené tvrdenia poprel. Súd zo strany otca nezaznamenal ani podanie návrhu na

súdny výkon rozhodnutia. To, že otec sa dňa 2.11.2025 dostavil do bydliska matky, lebo podľa svojich
slov chcel syna vidieť, podľa názoru súdu bez ďalšieho neznamená, že neberie ohľad ma momentálny
zdravotný stav maloletého. V tejto súvislosti však súd apeluje na otca, aby citlivo vnímal aktuálny
psychický stav dieťaťa a prispôsobil tomu svoje správanie aj vo vzťahu k realizácii styku, prípadne ajpo porade s ošetrujúcim psychiatrom a/alebo klinickým psychológom. Akýkoľvek tlak na styk proti vôli
dieťaťa, nezohľadňujúci jeho subjektívne pocity, totiž môže byť kontraproduktívny. Na druhej strane
súd apeluje na matku, aby na realizáciu styku maloletého s otcom vytvárala vhodné podmienky a syna

k styku s otcom citlivo povzbudzovala, zvlášť ak otec maloletému pripravuje atraktívny program, ktorý
by ho mohol zaujať a pomohol mu rozptýliť jeho obavné myšlienky. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že
matkaodmietlakolíznymopatrovníkomponúkanéodbornépsychologicképoradenstvo,čonesvedčíojej
snahe zlepšiť rodičovskú komunikáciu, konštruktívne riešiť rodičovský konflikt, a v spolupráci s otcom
aj aktuálne zhoršený psychický stav dieťaťa.

31. Nakoľko teda matka v dostatočnom rozsahu, potrebnom pre nariadenie neodkladného opatrenia
v navrhovanom znení, neosvedčila existenciu ohrozenia integrity maloletého a jeho duševného zdravia
zo strany otca, a teda ani dôvod na akúkoľvek zmenu doterajšej úpravy styku maloletého s otcom, súd
jej návrh zamietol.
32. Je tiež potrebné konštatovať, že za situácie, keď tvrdenia matky a otca sú protichodné a dôkazy

neúplné, nie je možné v tomto konaní (pre krátku procesnú lehotu ustanovenú procesným predpisom
na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení) najlepší záujem maloletého dostatočne objektivizovať.
Aj preto súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na okamžitý zásah súdu a až v prípadnom konaní
vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bude dostatočný priestor na
preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie riadneho dokazovania za účelom zistenia,

či je v najlepšom záujme maloletého zmena úpravy styku alebo pokračovanie v doterajšom, prípadne
v pozmenenom režime.
33. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je
nezastupiteľná a záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť

dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho
a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým a tento záujem v zásade vyžaduje,
aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju
rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj syna a snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých
náročnej životnej situácie. V tejto súvislosti súd apeluje najmä na to, aby rodičia v maximálnej možnej

miere využili kolíznym opatrovníkom ponúkanú odbornú psychologickú pomoc, reagovali za každých
okolností rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

11P/159/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.