Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516200079
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2516200079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu SPP-distribúcia, a.s., so sídlom
Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného:
Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Dolné Rudiny 8, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486 proti
žalovanému: NELTIPE spol. s r.o., so sídlom Jarná 2, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 288, právne
zastúpenému: JUDr. Branislav Jurga, advokát so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 42
290 899, o zaplatenie 12.672,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I.KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduTrnavač.k.PN-4Cb/6/2016-237zodňa10.10.2023
v napadnutej vyhovujúcej časti (I. výrok), ako aj v časti týkajúcej sa trov konania (III. výrok) potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. PN-4Cb/6/2016-237 zo dňa
10.10.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalovanému uložil povinnosť zaplatitˇ zˇalobcovi sumu vo vy
´sˇke 12.672,47 eur spolu s u´rokom z omesˇkania 9,05 % rocˇne zo sumy 12.672,47 eur od 10.10.2014
do zaplatenia, a to do troch dni´ od pra´voplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku súd žalobu zamietol

(II. výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96,82 %.

1.1. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 261 ods. 1, § 369 ods. 2 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 76
ods. 11, § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 3, zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o energetike“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády

č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom
do 31.12.2014.
1.2. Súd prvej inštancie rozhodoval napadnutým rozsudkom opätovne po tom, čo bol jeho prvý rozsudok
č. k. 4Cb/6/2016-114 zo dňa 22.03.2019, ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcu, zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/71/2019-166 zo dňa
29.01.2020 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto zrušujúcom uznesení
Krajský súd v Trnave uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie, na ktorom postavil svoj zamietavý

rozsudok,nielenženebolsprávny,alenezodpovedalaniustálenémuvýkladu§82ods.1písm.d/aods.2
zákona č. 251/2012 Z. z. v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Zároveň uložil súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní vychádzať z vyššie uvedeného výkladu § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. týkajúceho savzniku škody pri neoprávnenou odbere plynu a na podklade takéhoto právneho posúdenia opätovne
posúdiť nárok uplatnený žalobcom.
1.3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste nám.

Slobody 499, Vrbové, pričom pri kontrole plynomeru na odbernom mieste žalovaného za prítomnosti
jeho konateľa bol dňa 29.05.2014 demontovaný plynomer za účelom jeho odoslania na posúdenie
overovacích značiek. Bolo podľa neho nespornou skutočnosťou, že na účely fakturácie spotrebovaného
množstva plynu v odbernom mieste sa musí použiť určené meradlo podľa ustanovenia § 8 zákona č.
142/2000 Z. z. o metrológii (ďalej aj „zákon metrológii“), nakoľko sa jedná o meranie súvisiace s platbami.

Takýmtomeradlombolpodľasúduprvejinštancieplynomer,ktorýmáplatnéoverenie,pričomoverovanie
plynomerov vykonáva Slovenský metrologický ústav a prípadné prekonania zabezpečovacích a iných
predmetov (napr. či nebolo zasiahnuté do zabezpečovacej, resp. overovacej značky preskúmavaného
plynomera) je oprávnený preskúmať znalec z odboru mechanoskopie.
1.4. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška číslo 576/PL-2014 (ďalej aj „znalecký posudok“)
bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že znalcovi bol predložený plynomer s výrobným číslom

XXXXXXX-XBX-XX-X, ktorý mal na počítadle údaj „XXXXX,XXX“. Súd prvej inštancie uviedol, že
z posudkovej časti znaleckého posudku vyplýva, že na základe zistených skutočností s veľkou
pravdepodobnosťou znalec predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené- odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli
vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil znalec Ing. Leško obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú

nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a zároveň nezistil poškodenie
overovacej/zabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla. Poukazujúc na preukázanie
záverov o porušení zabezpečovacej značky meradla, došlo podľa neho k strate overenia meradla,
a teda nebolo možné vychádzať z údajov, ktoré uvedené meradlo ukazovalo, nakoľko objektívne
existovala možnosť pozmeniť údaje číselníka meradla bez toho, aby došlo k ovplyvneniu technických

a metrologických požiadaviek meradla, teda aj v prípade následného overenia plynomeru by meradlo
vykazovalo splnenie podmienok potrebných na overenie plynomeru, a to napriek skutočnosti, že v
predchádzajúcom období došlo k ovplyvneniu údajov číselníka plynomeru, preto je táto časť meradla
chránená zabezpečovacou značkou, teda je chránená pred možnou manipuláciou s údajmi, ktorú
následne nie je možné zistiť iným skúmaním. Vzhľadom na uvedené, bol podľa znalca Ing. Leška

spojený s poškodením, pozmenením, odstránením alebo iným porušením overovacej značky alebo
zabezpečovacej značky zánik platnosti overenia meradla. Zo záverov znaleckého posudku tak podľa
súdu prvej inštancie vyplynulo, že u žalovaného dochádzalo k odoberaniu plynu, avšak meradlom, ktoré
malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, čím bola naplnená skutková podstata
neoprávnenéhoodberuplynuvzmysle§82ods.1písm.d/zákonaoenergetike.Vuvedenomprípadesa

podľa neho jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie,
žalobca už nemohol určovať výšku platby podľa údajov zistených z meradla a množstvo odobratého
plynu bolo nevyhnutné určiť inak.
1.5. Súd prvej inštancie priznal znaleckému posudku charakter súkromného znaleckého posudku aj
napriek tomu, že žalovaný namietal absenciu doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome

nepravdivého znaleckého posudku, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 470
ods. 2 CSP, ktorý priznáva zachovanie právnych účinkov tým úkonom, ktoré nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nakoľko znalecký posudok bol vyhotovený dňa 29.05.2014,
nemožno spravodlivo požadovať, aby bol tento opatrený doložkou, keďže v tom čase Civilný sporový
poriadok ešte nebol účinný a zo žiadneho v tom čase účinného predpisu podľa súdu prvej inštancie

nevyplývala povinnosť znalca pripojiť predmetnú doložku k znaleckému posudku. Súd prvej inštancie
navyše dodal, že aj v čase vyhotovenia znaleckého posudku bola v § 347 zákona č. 300/2005 Z.
z. Trestného zákona upravená skutková podstata trestného činu následkov nepravdivého znaleckého
posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, a teda aj v tom čase si musel byť znalec
vedomý podania nepravdivého znaleckého posudku.

1.6. Žalobca bol podľa súdu prvej inštancie vlastníkom potrubí, ktoré predstavovali prepravnú sieť, cez
ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je
v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Poukázal na to, že na zabezpečenie riadneho
fungovania siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom plynu, ktorí následne
dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu

sú podľa súdu prvej inštancie určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť
overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré
vykazuje takéto meradlo, podľa súdu prvej inštancie nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ,pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto
bolo zistené meradlom s platným overením. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak meradlo nemá platné
overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi, ale plyn patriaci žalobcovi sa zo

siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho
zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo
nebolo podľa súdu prvej inštancie v konaní sporné, uzavrel, že škoda vznikla práve žalobcovi, a teda je
daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore.
1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý

neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nepreukázal skutočný vznik škody, poukázal
súd prvej inštancie na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Obdo/32/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorý v bode 19. a 20.
uviedol základné predpoklady, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné v prípade neoprávneného

odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike konštatovať vznik nároku na náhradu
škody: „19. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou
súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods.
1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/

Zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom

období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o
energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia
týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z

predpokladov zodpovednosti za škodu. 20. Uvedené znamená, že za proti právny úkon ako jeden z
predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom
prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo

funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu
so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že
druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému

odberu plynu ako proti právnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“ Súd prvej inštancie tak ani
vzhľadom na námietky žalovaného nemal pochybnosť o vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu

súvisiacej s neoprávneným odberom, pričom to, že v predmetnom období sa odber plynu u žalovaného
realizoval, nepoprel ani on sám. Zdôraznil, že v prípade neoprávneného odberu, odobratý plyn
nemá zistiteľný ekvivalent v množstve dodaného plynu a takúto nerovnováhu vyrovnáva žalobca, ako
prevádzkovateľ distribučnej siete, dodaním vlastného plynu, pričom neoprávnený odber nepredstavuje
jediný prípad, kedy je prevádzkovateľ distribučnej siete povinný vyrovnávať v sieti nerovnováhu, a preto

neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca má možnosť preukázať skutočnú škodu, a to prostredníctvom
technológie vo Vrbovom.
1.8. Súd prvej inštancie sa ďalej pri výške škody vzniknutej na strane žalobcu, opätovne poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, a to: ,,43. Škodou,
ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca

v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota
neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí
s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu
nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie,navyše,hodnotataktoodobratéhoplynunemôžezodpovedaťpôvodnejzmluvnejcenesposkytovateľom
prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému
dodávať.44.Vprípadeodberuplynumeradlom,naktoromjeporušenézabezpečenieprotineoprávnenej

manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k
zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú
škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. 45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným

predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to
vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. (pozn. odvolacieho súdu: vyhláška č. 155/2005 Z.z.
bola zrušená a nahradená vyhláškou č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu) 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle
množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej

siete,zktorejbolplynneoprávneneodobratý,muselpoznaťpresnémnožstvotaktoodobratéhozemného
plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda
záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa
tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom

bolaporušenáplomba(overovacia/zabezpečovaciaznačka).47.Objektívnymaspoľahlivýmpodkladom,
ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo
možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku
skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie,
keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. 48. Pokiaľ teda nie je možné

určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a
teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť
spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý
zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k

odberuplynudochádzalo,aichskutočnúspotrebu.“Súdprvejinštancietakuviedol,žeprineoprávnenom
odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, sa
má výška škody uskutočniť výpočtom v zmysle vyhlášky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vypočítal
vzniknutú škodu na základe ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike, keďže skutočnú výšku

škody nebolo možné spoľahlivo určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a to metodikou
stanovenou vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s tým, že pri výpočte bolo prihliadnuté na
počet dní neoprávneného odberu, na počet, typ a príkony spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom
mieste a prevádzkovú dobu zariadenia. K námietke žalovaného ohľadom spotrebičov a ich údajného

odberu súd prvej inštancie poukázal na listinné dôkazy, a to Zápis zo dňa 29.05.2014 a Montážny
list meradla zo dňa 29.05.2014, podpísaný konateľom žalovaného, v ktorom mali byť identifikované
spotrebiče inštalované v nehnuteľnosti, a to druhom a typovým označením, výkonom a počtom.
1.9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal vznik škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, a to vo výške 12.672,47 eur, a preto žalobe v

tejto časti vyhovel. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo
skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný
nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12.672,47
eur odo dňa 10.10.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.
1.10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo Výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom

zemného plynu vyčíslil náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu
zemného plynu sumou 205,91 eur, pričom nepreukázal samotnú výšku takto uplatneného nároku, keď
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vynaložené náklady na znalecký posudok, náklady
na overenie a opravu plynomeru a rovnako tak položku predstavujúcu zistenie neoprávneného odberu
vrátane dopravy. Nemal tak za preukázanú oprávnenosť takto vyčíslených nákladov, a preto v tejto časti

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
1.11. O na´hrade trov konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) su´d prvej inštancie rozhodol podlˇa
§ 256 ods. 1 CSP, nakolˇko zˇalobe v cˇasti o zaplatenie sumy 12.672,47 eur vyhovel a na´vrh v cˇasti
205,91 eur zamietol, priznal zˇalobcovi na´hradu trov konania v rozsahu 96,82 %, kedˇ u´spech zˇalobcubol 98,41 % a u´spech zˇalovane´ho 1,59 %, a ty´m dany´ prevazˇny´ u´spech zˇalobcu v rozsahu 96,82
% (98,41 % - 1,59 % = 96,82 %).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný a žiadal rozsudok v tejto napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietnuť
a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že mu su´d prvej inštancie
nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil, aby uskutocˇnˇoval jemu patriace procesne´ pra´va v
takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces (§ 365 ods. 1 pi´sm. b/ CSP), súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ CSP), konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci
(§ 365 ods. 1 pi´sm. d/ CSP) a rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho
posu´denia veci (§ 365 ods. 1 pi´sm. h/ CSP).
2.1. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkove´mu zisteniu o vzniku skutocˇnej
sˇkody zˇalobcu napriek tomu, zˇe v konani´ nebol zˇiadnym do^kazny´m prostriedkom preuka´zany

´ vznik skutocˇnej sˇkody. Vznik skutocˇnej sˇkody bolo podľa žalovaného potrebne´ ako skutkovu´
okolnostˇ dokazovatˇ, nepostačovalo dospietˇ k za´veru o vzniku skutocˇnej sˇkody len pra´vnym posu
´deni´m veci, ako to vykonal su´d prvej inštancie, a aj to nespra´vne. Zˇalobca podľa žalovaného zˇiaden
taky´ do^kaz neprodukoval a su´d prvej inštancie rozhodol tak, ako by to nebolo medzi stranami sporne
´, napriek tomu, zˇe sporny´ bol aj vznik skutocˇnej sˇkody.

2.2. Zˇalobca podľa žalovaného neuniesol do^kazne´ bremeno, zˇe mu sˇkoda vznikla, zˇe by dodal
aky´kolˇvek objem plynu v predmetnom cˇase a priestore do distribucˇnej siete, z ktorej boli napa´jane´
odberne´ miesta v meste Vrbove´. Su´d prvej insˇtancie podľa žalovaného vycha´dzal iba z predpokladu,
nie z preuka´zanej skutocˇnosti, zˇe ak zˇalobca doda´va plyn do distribucˇnej siete na vyva´zˇenie tlaku,
resp. z ake´hokolˇvek do^vodu, tak isˇlo u´dajne o plyn dodany´ zˇalobcom a jeho sˇkodu. Namietal, zˇe

su´d prvej insˇtancie nebral do u´vahy osobite´ skutkove´ okolnosti predmetnej veci, pretozˇe najprv bolo
povinnostˇou zˇalobcu preuka´zatˇ prvok na´roku na na´hradu sˇkody, a to vznik skutocˇnej sˇkody.
2.3. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nespra´vne nahradil v podstate pra´vnym posu
´deni´m veci zistenie skutkove´ho stavu veci, a to, že ak zˇalobca je distribu´tor, tak vo vsˇeobecnosti
plyn doda´va za urcˇity´ch za´konny´ch pravidiel, avsˇak v spore nebolo podľa žalovaného preuka´zane

´, zˇe tak skutocˇne zˇalobca urobil a v akom rozsahu. Podľa žalovaného nebolo preukázané, cˇi dodal
zˇalobca vo^bec nejaky´ plyn do nejakej cˇasti siete v nejakom obdobi´, pricˇom by to muselo bytˇ tvrdene
´ a preuka´zane´ pra´ve vo vztˇahu k predmetne´mu obdobiu a terito´riu odberny´ch miest Vrbove´, cˇo v
tomto konani´ u´plne absentovalo. Su´d prvej inštancie podľa žalovaného napriek neexistencii dôkazov
o vzniku škody, priznal mu jej náhradu, čím mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.
2.4. Namietal, že by plyn odoberal neoprávnene, pretože plyn podľa neho neodobral vôbec a že o
reálnom odbere plynu žalovaným nebol dôkaz. Argumentoval tým, že pokiaľ by sa prijala argumentácia
súdu prvej inštancie, že plyn bol odoberaný bez určeného meradla, tak treba prijať fakt, že žalovaný plyn
neodobral, pretože ho odoberali tretie osoby, a to nájomcovia, čo tvrdil od začiatku. Totiž, ak v konaní

dospel súd prvej inštancie k záveru, že keď sa odoberá plyn bez určeného meradla, t.j. od momentu, keď
bola zabezpečovacia plomba meradla údajne porušená, tak už sa neodoberá plyn patriaci dodávateľovi
plynu,aledistribútoroviplynu,taktozároveňznamená,žeodtohomomentuneodoberáplynosobapodľa
zmluvy, teda žalovaný ako odberateľ od dodávateľa, ale skutočným odberateľom je skutočný odberateľ,
teda spotrebiteľ plynu, t. j. nájomca alebo nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali

pre účely plynových spotrebičov. Týmto bola podľa žalovaného narušená aj príčinná súvislosť, súd prvej
inštancie na to však nedal v napadnutom rozsudku odpoveď. Namietal otázku posúdenia pasi´vnej
vecnej legitima´cie zˇalovane´ho, pretozˇe zˇalovany´ plyn neodobral rea´lne, teda sˇkodu nespo^sobil,
nekonal protipra´vne. Nebola podľa neho spra´vne pra´vne posu´dena´ ota´zka libera´cie zˇalovane
´ho, nakoľko zˇiaden za´sah do urcˇene´ho meradla nevykonal, ale zˇalobca umiestneni´m urcˇene´ho

meradla na verejnosti pri´stupnom mieste nezabezpecˇil, aby meradlo nemohlo bytˇ posˇkodene´. Súd
prvej inštancie rozhodol podľa žalovaného nesprávne aj z dôvodu, že svoje rozhodnutie založil na listine,
ktorá nie je znaleckým posudkom, ale podľa bodu 28. napadnutého rozsudku priznal predloženému
znaleckému posudku charakter súkromného znaleckého posudku a považoval predloženú listinu za
znalecký posudok.

2.5. Znalecky´ posudok bol podľa žalovaného ako do^kaz nepouzˇitelˇny´, ani ako su´kromny´ znalecky´
posudok, pretozˇe neobsahuje vsˇetky za´konne´ na´lezˇitosti, a to za´konnu´ znalecku´ dolozˇku podlˇa
ustanovenia § 17 ods. 3 pi´sm. f/ za´kona cˇ. 382/2004 Z. z., ani podlˇa § 209 ods. 2 CSP. Rovnako
neobsahuje pri´lohy, na ktore´ sa odvola´va, cˇi´m sa dostal do rozporu s ustanoveni´m § 17 ods. 3 pi´sm.e/ za´kona cˇ. 382/2004 Z. z., a preto mal za to, že je nepresku´matelˇny´. Da´tum vyzˇiadania znalecke
´ho posudku mal byť 29.05.2014, podlˇa strany 6 bol vypracovany´ azˇ dňa 18.09.2014, nie je z neho ale
zrejme´, kedy boli znalcovi a ky´m predlozˇene´ kontrolne´ plombovacie odtlacˇky (znalec uviedol, zˇe mu

boli predlozˇene´ len plombovacie odtlacˇky, a nie samotne´ plombovacie kliesˇte, pricˇom ani pri´lohy
znalecke´ho posudky neobsahuju´ nicˇ o predlozˇeni´ a prevzati´ kontrolny´ch odtlacˇkov a ich zlozˇenia),
teda znalec neporovna´val odtlacˇky z plombovaci´ch kliesˇti´, ale azˇ z odtlacˇkov, o ktory´ch nie je
zrejme´ vo^bec kto, kedy a z cˇoho ich vytvoril, na akom materia´li boli vytlacˇene´, kedy ky´m a z aky´ch
kliesˇti´ (nie su´ ani pri´lohou znalecke´ho posudku, znalec si´ce uviedol, zˇe plombu ulozˇil k tretiemu

vy´tlacˇku znalecke´ho posudku, ale neuviedol, ktoru´ plombu, teda nie kontrolny´ odtlacˇok plomby ani
sporny´ odtlacˇok plomby, znalec to nedefinuje). Nebolo tak podľa žalovaného mozˇne´ presku´matˇ spra
´vnostˇ znalecke´ho posudku podlˇa § 17 ods. 3 pi´sm. e) za´kona cˇ. 382/2004 Z.z.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného obsahuje len
subjektívne tvrdenia žalovaného, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone, na základe ktorých hodnotil

preukázané skutočnosti v konaní a spochybňoval napadnutý rozsudok. Žalovaný podľa neho v odvolaní
neuviedolžiadnezákonnéarelevantnédôvodynesprávnostinapadnutéhorozsudku.Navrholnapadnutý
rozsudok potvrdiť a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3.1. Mal za to, že preukázal, že žalovaný bol evidovaným odberateľom zemného plynu, a nakoľko
žalovaný mal uzatvorenú platnú zmluvu s dodávateľom plynu, žalovaný bol považovaný za odberateľa

plynu na účely náhrady škody za neoprávnený odber plynu podľa zákona o energetike. Neoprávneným
odberateľom bol podľa neho zmluvný odberateľ, ktorý nemôže umožniť odber inej tretej osobe. Poukázal
na to, že ak by priamym odberateľom mali byť nájomcovia, museli by byť uzatvorené zmluvy o dodávke
priamo medzi dodávateľom a nimi a žalovaný ich nemal uzatvárať ako vlastník nehnuteľnosti. Vlastník
nehnuteľnosti podľa neho zodpovedá za neoprávnený odber a ak žalovaný umožnil odber plynu iným

osobám, ktorým priestory prenajímal, takýto odber musí ísť na ťarchu žalovaného. Konštatoval, že
žalovaný v plnej miere zodpovedná za svoje nájomné vzťahy a ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá
za to, ako s nehnuteľnosťou nakladá. Rovnako bolo podľa neho bezpredmetné, či žalovaný zasiahol
do meradla, alebo to vykonala iná osoba. Poukázal na to, že žalovaný bol ako odberateľ objektívne
zodpovedný za odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. Ak sa chcel žalovaný zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti tvrdením, že
meradlo mohlo byť poškodené iným subjektom, mal túto skutočnosť preukázať, čo však neurobil.
3.2. Žalobca dodal, že v rozhodnom období bol prevádzkovateľom distribučnej siete a mal oprávnenie na
distribúciu plynu, na základe čoho bol podľa zákona o energetike plynárenským podnikom oprávneným
na distribúciu plynu a bol vo veci aktívne legitimovaný.

3.3. Uviedol, že škoda mu vznikla automaticky samotným odberom zemného plynu, nakoľko takýto
plyn bol odobratý z distribučnej siete žalobcu prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii. Z platných právnych predpisov (zákona o metrológii) a judikatúry
jednoznačne vyplynulo, že meradlo s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii
automaticky stráca platné overenie. Mal za to, že škoda mu vznikla aj ako prevádzkovateľovi distribučnej

siete, keďže došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu
žalovaným. Znalecký posudok nesporne podľa žalobcu preukázal neoprávnený zásah do predmetného
meradla.
3.4. Poukázal na rozhodnutia týkajúce sa predmetnej veci, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/106/2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/36/2018, uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 4Cdo/106/2020, sp.zn. 3Obdo/49/2019 a sp.zn. 5Obdo/32/2018, v ktorom najvyšší súd
uviedol, že je jednoznačné, ak bol plyn zo siete odoberaný, škoda žalobcovi vznikla. Skutočnosť, že
plyn bol odoberaný, bola podľa neho nesporná. Vzhľadom k tomu, že ide o neoprávnený odber plynu
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, za účelom vyčíslenia vzniknutej
škody bolo možné použiť len metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise.

3.5. Znalecký posudok v časovom období, kedy bol vyhotovený, zodpovedal podľa žalobcu zákonným
kritériám. Konštatoval, že znalecký posudok preukázal, že „pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo porušené odstránené a nahradené inou plombou“. Poukázal na to, že znalecký
posudok bol vyhotovený znalcom z vecne príslušného odboru a spĺňal všetky zákonné požiadavky a
znalec konštatoval, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou

plombou, čo je naplnenie skutkovej podstaty, na základe ktorej si žalobca náhradu škody uplatnil. Znalec
jasne a zrozumiteľne uviedol, že zabezpečovacia plomba bola poškodená a nahradená inou.
3.6. Žalobca mal za to, že znalecký posudok spĺňal všetky náležitosti súkromného znaleckého posudku
a aj všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ súd prvej inštancie postupoval pri vykonávaní dôkazu znaleckéhoposudku akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca a v plnej miere sa stotožnil so
závermi znaleckého skúmania, postupoval podľa žalobcu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyššieho súdu ako aj Krajského súdu v Trnave.

3.7. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn
prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplynulo zo
znaleckého posudku, keď tento celkom jednoznačne skonštatoval, že optickým skúmaním povrchu
plombybolozistenépoškodenie-odstráneniejednéhozaisťovaciehoprvkuplomby,pričomvrozhodnom
období dochádzalo v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike k neoprávnenému

odberu plynu. Bola podľa žalobcu preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného
odberu), vznik škody (skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom
meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi
neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.
3.8. Mal za to, že žalobca preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu
zemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike meradlom s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a dostačujúco preukázal aj objektívnu zodpovednosť
žalovaného, vznik škody, ako aj správnosť výpočtu škody a príčinnú súvislosť.

4. Žalovaný v replike zotrval na podanom odvolaní a že vznik skutočnej škody nie je kategória iba
právna, ale je kategória skutková, ktorú treba dokazovať, na čo nepostačuje právna úvaha, sú na to

potrebné dôkazy. Žalobca podľa neho v celom konaní žiadne dôkazy na vznik skutočnej škody na
svojom majetku netvrdil, nepredložil ani neprodukoval. Mal za to, že žalobca iba zo svojho právneho
postavenia prevádzkovateľa distribučnej siete tvrdil, že mu škoda vznikla, avšak pre danú oblasť a
dané obdobie nepreukázal, že do danej distribučnej sústavy, ktorá zásobuje oblasť Vrbového (odberné
miesto), akékoľvek množstvo plynu, za ktoré mu nik nezaplatil, dodal.

4.1. Poukázal na to, že znalecký posudok napadol v konaní pre jeho nepreskúmateľnosť, pretože
neobsahuje prílohy, na ktoré sa odvoláva a je nepreskúmateľný z dôvodov, ktoré už uviedol. Nebolo
podľanehozrejmé,ktorýzástupcaspoločnostiSPP-Distribúcia,a.s.znalcovipredložilkontrolnéodtlačky
z plombovacích klieští, kedy a z ktorých klieští. Znalec to popisuje na strane 4 znaleckého posudku
tak, že za sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, spoločnosť SPP

- Distribúcia, a.s.
4.2. Dodal, že neexistuje dôkaz, či sa v čase demontáže plynomeru nachádzali na plynomere také
značky, ako tvrdí žalobca, pričom je zrejmé, že znalec nebol na mieste demontáže plynomera a
nevykonal expertízu na mieste. K tejto skutočnosti sa podľa žalovaného súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozsudku nevyjadril.

5. Žalobca v duplike uviedol, že preukázal, pričom v konaní nebolo stranami sporné, že žalovaný v
rozhodnom období na odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nejde o právne zistenie, ako nesprávne podľa žalobcu
vyvodil žalovaný, ale zistený skutkový stav. Vzhľadom k tomu, že nie je možné presne preukázať

v posudzovanom prípade, odkedy dochádzalo k neoprávnenému odberu a aké množstvo plynu sa
takýmto plynomerom zo strany žalovaného odobralo, nebolo možné určiť ani inak vypočítať presnú
výšku skutočnej škody. Žalobca poukázal na to, že práve pre tento prípad zákon o energetike určuje,
ako má žalobca vypočítať náhradu škody za neoprávnený odber. Potom argumenty žalovaného o tom,
aby žalobca preukazoval, koľko plynu dodal do siete, boli podľa žalobcu nelogické a bezvýznamné. V

tomto prípade sa nejednalo o náhradu skutočnej škody. Ustálená judikatúra najvyššieho súdu podľa
žalobcu na tieto otázky jednoznačne odpovedá, napr. v konaní sp.zn. 5Obdo/32/2018. Skutočnú
škodu pri neoprávnenom odbere by bolo možné určiť v prípade inej skutkovej podstaty neoprávneného
odberu, ktorá sa tiež často vyskytuje, napr. odberu bez zmluvy - vtedy údaje na meradle možno použiť,
lebo meradlo nestratilo overenie. Preto v posudzovanom prípade podľa žalobcu stačilo preukázať

skutočnosti, ktoré v konaní aj preukázal. Žalobca poukázal na to, že odvolací súd zrozumiteľne určil
súdu prvej inštancie, čím sa má v konaní po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zaoberať a vyjadril
právny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný. Odvolací súd to v plnom rozsah vykonal a riadne
odôvodnil.
5.1. Žalobca sa k námietkam žalovaného k znaleckému posudku podrobne viackrát vyjadril a trval na

tom, že posudok bol riadne vyhotovený a spĺňa všetky zákonné kritériá zákonného znaleckého posudku,
ktorého originál je založený v spise.
5.2. K tvrdeniam žalovaného, že sa nejednalo o ten istý plynomer, ktorý znalec posudzoval, uviedol,
že skutočnosť, že celé číslo plynomera je v montážnom liste kratšie ako v znaleckom posudku, vôbecnepotvrdzovalo, že ide o iný plynomer. V spise sú predložené fotografie i iné písomnosti, z ktorých bolo
podľa neho zrejmé, že ide o totožný plynomer, pričom v montážnom liste sa vždy uvádza základné číslo,
ktoré je nezameniteľné.

5.3. Žalobca dodal, že nemôže disponovať plombovacími kliešťami, ale len odtlačkami týchto klieští,
aby ich mohol v prípade potreby poskytnúť znalcovi na porovnanie. Originálne kliešte má k dispozícii
metrologická autorita, ktorá na plynomer pred uvedením do prevádzky plombu inštaluje. Poukázal
na to, že k tejto problematike sa už vyjadril aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach, napr. sp. zn.
3Obdo/43/2020, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalovaného, žaloženými na jeho vlastných

predstavách, ktoré nevychádzajú zo zákonných podmienok. Zároveň dodal, že k uvedenej problematike
neoprávnených odberov zemného plynu je rozsiahla ustálená judikatúra najvyššieho súdu, ktorú je
potrebné aplikovať aj na daný prípad.

6. V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že v konaní tvrdil a bolo preukázané (nesporné), že plyn
na odbernom mieste neodoberal sám žalovaný, ale plyn odobrali tretie osoby, nájomcovia priestorov,

pričom takouto situáciou sa zaoberal dovolací súd v inej právnej veci a v rozsudku sp. zn. 4Obdo
41/2022 Najvyšší súd SR uzavrel, že v konkrétnej veci náhrady škody za neoprávnený odber plynu je
podstatné zistenie, kto bol reálnym odberateľom plynu, t.j. kto škodu spôsobil. V tejto právnej veci nebolo
preukázané, že žalovaný plyn odobral a použil vo svojich spotrebičoch. Nebolo podľa neho preukázané,
že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným k náhrade škody aj z tohto samostatného dôvodu.

7. Žalobca v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že bolo irelevantné, či sa žalovaný
rozhodol nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádzalo predmetné odberné miesto, prenajímať tretím osobám.
Žalovaný tak urobil z vlastnej vôle a na svoju vlastnú zodpovednosť. Rovnako je irelevantné, či žalovaný
umožnil odberné miesto využívať tretím osobám alebo odberné miesto využíval sám. Nič z toho nemení

na tom, že práve žalovaný mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu ako koncový
odberateľ a uhrádzal zálohové platby, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol odberateľom. V
prejednávanej veci nejde neoprávnený odber bez zmluvy ani o nájomný vzťah žalovaného s jeho
nájomcami a účtovanie energií nájomcom v rámci ich nájomného vzťahu, ale o porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii a objektívnej zodpovednosti odberateľa z toho vyplývajúcej. Žalovaný

podľa žalobcu účelovo zamieňal a dezinterpretoval skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu
ako inštitút objektívnej zodpovednosti. Od porušenia plomby nedošlo k neoprávnenému odberu bez
určeného meradla, nakoľko meradlo sa na odbernom mieste stále nachádzalo, ale dané meradlo
automaticky stratilo platné overenie (zákon o metrológii) a údaje z neho nebolo možné použiť na
obchodné účely. Od porušenia plomby dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu meradlom s

porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii priamo z distribučnej sféry žalobcu, čo napĺňa
podľa žalobcu skutkovú podstatu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii
objektívne zodpovedá odberateľ, ktorým bol na základe trvajúcej zmluvy s dodávateľom v rozhodnom
období práve žalovaný.

7.1. Dodal, že sa v plnej miere pridržiava podanej žaloby a svojich vyjadrení v konaní. Žalovaný podľa
neho nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a ani v konaní
neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by ho zbavovali objektívnej zodpovednosti
za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3

CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie

náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na

základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
11.1. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu, vychádzal z odvolacím
súdom uvedeného výkladu a na podklade uvedeného právneho posúdenia opätovne posúdil nárok

uplatnený žalobcom. Výsledky celého konania zhodnotil a jasným a presvedčivým spôsobom sa
vysporiadal s podstatnou, pre posúdenie veci relevantnou argumentáciou, tak žalobcu, ako aj
žalovaného.

12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli

najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 192 a § 193 CSP.
12.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil.

13. Podľa § 76 ods. 1 zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej
siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava
a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

14. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

15. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

16. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávnenýmodberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l/.

17. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

18.Zobsahuspisumalodvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštanciezistené,žežalovanýodoberalplyn
na odbernom mieste nám. B. XXX, M.. Znalecký posudok Ing. Petra Leška č. 576/PL-2014 konštatoval

na meradle na odbernom mieste, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené
čeľusťami plombovacích klieští zistil znalec Ing. Leško obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a zároveň nezistil poškodenie overovacej/
zabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla. Poukazujúc na preukázanie záverov o
porušení zabezpečovacej značky meradla, došlo podľa neho k strate overenia meradla a teda nebolo

možné vychádzať z údajov, ktoré uvedené meradlo ukazovalo, nakoľko objektívne existovala možnosť
pozmeniť údaje číselníka meradla bez toho, aby došlo k ovplyvneniu technických a metrologických
požiadaviek meradla, teda aj v prípade následného overenia plynomeru by meradlo vykazovalo splnenie
podmienok potrebných na overenie plynomeru, a to napriek skutočnosti, že v predchádzajúcom období
došlo k ovplyvneniu údajov číselníka plynomeru, preto je táto časť meradla chránená zabezpečovacou

značkou, teda je chránená pred možnou manipuláciou s údajmi, ktorú následne nie je možné zistiť iným
skúmaním. Vzhľadom na uvedené bol podľa znalca Ing. Leška spojené s poškodením, pozmenením,
odstránením alebo iným porušením overovacej značky alebo zabezpečovacej značky zánik platnosti
overenia meradla. Žalobca si následne od žalovaného s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d/ a § 82 ods.
2 zákona o energetike uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, teda odber plynu

meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
v období za plyn meraný určeným meradlom s výrobným číslom XXXXXXX-XBX-XX-X v období od
19.06.2013 do 29.05.2014, a to podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z.

19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorý namietal závery súdu prvej inštancie

týkajúce sa zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s naplnením všetkých nevyhnutných predpokladov
zodpovednostizaškodu,ktorávzniklanastranežalobcuvsúvislostisneoprávnenýmodberomzemného
plynu žalovaným. Odvolací súd uvádza, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej
neoprávnenýmodberomplynupodľa§82ods.1písm.d/zákonaoenergetike,zodpovednosťodberateľa

plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak odberateľ (žalovaný) v rozhodnom
období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný v rozhodnom
období odoberal plyn na odbernom mieste nám. B. XXX, M., pričom pri kontrole plynomeru na odbernom
mieste žalovaného za prítomnosti jeho konateľa bol dňa 29.05.2014 demontovaný plynomer za účelom

jeho odoslania na posúdenie overovacích značiek. Na tomto meradle, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa záveru predloženého znaleckého posudku pôvodá
plomba bola odstránená a nahradená inou plombou. Obrana žalovaného, že s meradlom žiadnym
spôsobom nemanipuloval a k porušeniu zabezpečenia meradla nedošlo z jeho strany, je v predmetnej
veci irelevantná. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Súd prvej inštancie
správne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008, sp.zn. 4Cdo 102/2010,
sp.zn. 4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného o tom, že v konaní nie je pasívne legitimovaný,

pretože plyn v žalovanom období neodoberal, a tiež s jeho tvrdením, že ak v konaní dospel súd
prvej inštancie k záveru, že keď sa odoberá plyn bez určeného meradla (od momentu, keď bola
zabezpečovacia plomba meradla údajne porušená), tak už sa neodoberá plyn patriaci dodávateľovi
plynu, ale distribútorovi plynu, tak to zároveň má znamenať, že od toho momentu neodoberá plyn osoba
podľa zmluvy (teda žalovaný ako odberateľ od dodávateľa), ale skutočným odberateľom je skutočný

odberateľ plynu - teda nájomca alebo nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali pre
účely plynových spotrebičov.
20.1. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 3 písm. c/ bod 10 zákona o energetike odberateľom
plynu je osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu alebo ďalšieho predaja. Odberateľom jeosoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a za plyn platí. Nejde tu o prípad odoberania
bez uzatvorenej zmluvy, nakoľko aj samotný žalovaný v odpore k podanej žalobe v bode VII. uviedol,
že svoje záväzky si voči žalobcovi vždy riadne plnil, objem spotrebovaného plynu v období, v ktorom

malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu sa žiadnym spôsobom neodlišuje od predchádzajúcich alebo
nasledujúcich období, kedy bol odber meraný meradlom s nepoškodenou plobmou, i keď odmietal,
že by bola plomba poškodená. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by jeho nájomcovia
mali uzatvorenú zmluvu na odber, a tým sa mohol zbaviť objektívnej zodpovednosti. S vlastníctvom
nehnuteľnosti sú okrem práv spojené aj povinnosti, a to aj povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať,

či jej užívaním nevzniká škoda inému subjektu. Priamo z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že
vlastníctvo zaväzuje. Ak sa vlastník rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania inej osobe
(napríklad na základe nájomnej zmluvy), a tým umožní užívať nehnuteľnosť tejto inej osobe, je povinný
kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, pričom on ako vlastník je oprávnený podmieniť
(napríklad priamo v nájomnej zmluve) dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti povinnosťou uzatvoriť
zmluvu o dodávke plynu a následne kontrolovať, či si táto tretia osoba plní svoje povinnosti vyplývajúce

z dojednaného spôsobu užívania, t. j. či uzatvorila zmluvu o dodávke plynu a či za plyn i riadne platí.
Ak vlastník umožní tretej osobe (ktorú si okrem iného on sám vybral) užívanie nehnuteľnosti bez toho,
aby využil svoje oprávnenie a nekontroluje, či táto osoba užíva nehnuteľnosť riadne bez toho, aby iným
subjektom spôsobovala škodu a tento užívateľ nehnuteľnosti spôsobí tretej osobe škodu, napr. odberom
plynu bez uzavretej zmluvy, t.j. škodu v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, je vlastník nehnuteľnosti

povinný škodu uhradiť. Následne si vlastník môže regresne uplatniť náhradu tejto škody u tretích osôb
(nájomcov). V prípade neoprávneného odberu plynu musí byť teda samotný vlastník podľa § 82 zákona
o energetike považovaný za odberateľa. Vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či
zodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti, vznik škody zavinil alebo

nie.

21. Odvolací súd ďalej uvádza, že keďže v konaní bolo preukázané, že v období od 19.06.2013 do
29.05.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu, teda dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného
plynu, je zrejmé, že tento plyn patril žalobcovi, pretože žalobca ako držiteľ oprávnenia na distribúciu

plynu je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na vymedzenom území Slovenskej republiky
a dodáva do siete plyn na účely krytia strát a zabezpečenie riadneho fungovania siete. Pokiaľ žalovaný
namietal, že k odobratiu zemného plynu dochádzalo na základe uzavretej Zmluvy o združenej dodávke
zemného plynu z distribučnej kapacity jeho zmluvného partnera a nie z kapacity prevádzkovateľa
prepravnejsiete,odvolacísúdpoukazujenato,žedodávateľovizemnéhoplynumôževzniknúťškodalen

v dvoch prípadoch špecifikovaných v zákone o energetike, a to v prípade neoprávneného odberu podľa
§ 82 ods. 1 písm. f/ (t.j. v prípade, keď odberateľ nedodržal obmedzenia určené svojim dodávateľom
zemného plynu) alebo podľa § 82 ods. 1 písm. g/ (t.j. v prípade, kedy odberateľ nedodržal zmluvne
dohodnuté platobné podmienky). Dodávateľ plynu je oprávnený uplatňovať si nároky voči odberateľovi
len na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, kedy sa odber uskutočňuje v súlade

so zákonnými a zmluvnými podmienkami. Vo všetkých ostatných prípadoch neoprávneného odberu
zemného plynu odberateľ neodoberá plyn, ktorý by patril jeho dodávateľovi plynu, ale odoberá plyn
žalobcuakoprevádzkovateľadistribučnejsiete.Žalobcovnároktakvyplývapriamozozákona,konkrétne
z ustanovenia § 82 zákona o energetike, pričom ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo z cit.
zákona. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dodávateľom plynu je držiteľ licencie na výrobu alebo

na rozvod plynu, ktorý dodáva plyn podľa uzavretej zmluvy odberateľovi. Tento dodávateľský vzťah sa
ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca SPP distribúcia a.s. v
rámci distribučnej siete, kde v nástupných bodoch preberá plyn od viacerých dodávateľov s tým, že v
distribučnej sieti má aj svoj vlastný plyn, ktorým zabezpečuje úlohy stanovené zákonom. Keďže žalobca
realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádzalo k vzniku škody na

strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca, ktorý bol v konaní aktívne legitimovaný.

22. Žalovaný v odvolacom konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/41/2022, v
zmysle ktorého pre priznanie nároku na náhradu škody za neoprávnený odber plynu bolo rozhodujúce,
kto bol reálnym odberateľom plynu, t.j. kto škodu spôsobil. Pokiaľ nemožno zistiť skutočného odberateľa,

považuje sa za neoprávneného odberateľa vlastník nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom. Žalovaný
tvrdil, že skutočným odberateľom je skutočný odberateľ, spotrebiteľ plynu - teda nájomca alebo
nájomcovia, ktorí údajne neoprávnene reálne plyn odoberali pre účely plynových spotrebičov a žalovaný
plyn neodoberal. Žalovaným predložené rozhodnutie sa však týka odlišnej skutkovej podstaty ako vprejednávanej veci, a to neoprávneného odberu bez zmluvy podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bodu 2 zákona
o energetike. V predmetnom spore nejde o neoprávnený odber bez zmluvy, ale o skutkovú podstatu
neoprávneného odberu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa

§ 82 ods. 1 písmena d/ zákona o energetike. V cit. rozhodnutí išlo o odlišnú skutkovú podstatu a
odlišné skutkové okolnosti a najvyšší súd v ňom uviedol, že pokiaľ na odbernom mieste dochádza k
neoprávnenému odberu bez zmluvy a je preukázateľné, kto plyn na odbernom mieste v danom období
bez zmluvy reálne využíval, je tento zodpovedný za takýto neoprávnený odber. V prípade, že nie je
možné preukázateľne zistiť, kto v danom období bez zmluvy plyn reálne využíval, vlastník nehnuteľnosti

je potom zodpovedný za neoprávnený odberu plynu bez zmluvy v jeho nehnuteľnosti. Všetky tieto
závery však vychádzajú z podmienky, že išlo o neoprávnený odber plynu bez platnej zmluvy. Na základe
uvedeného nie je možné predmetné rozhodnutie aplikovať v prejednávanej veci.
22.1. Žalovaný mal ako koncový odberateľ v rozhodnom období na predmetnom odbernom mieste
uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom, čo potvrdil aj sám žalovaný. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že tu existoval zmluvno - odberateľský právny vzťah konkrétnej osoby, a to

žalovaného a jeho dodávateľa, na základe čoho bol žalovaný považovaný za odberateľa na predmetnom
odbernom mieste. Žalovaný tiež v rozhodnom období ako odberateľ na základe zmluvy s dodávateľom
uhrádzal dodávateľovi zálohové platby za odber plynu (žalobca nie je dodávateľ, ale distribútor).
Práve žalovaný ako neoprávnený odberateľ v rozhodnom období neoprávnene odoberal zemný plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Na základe uvedeného je

žalovaný jednoznačne pasívne vecne legitimovaný a žalovaného možno považovať za neoprávneného
odberateľa. V predmetnom spore nejde o neoprávnený odber bez zmluvy ani o nájomný vzťah
žalovaného s jeho nájomcami a účtovanie energií nájomcom v rámci ich nájomného vzťahu, ale o
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a objektívnej zodpovednosti odberateľa z toho
vyplývajúcej.

23. Znalecký posudok konštatoval na meradle na odbernom mieste obsahovú zhodu, avšak tvarovú a
rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené
čeľusťou toho istého nástroja. Zákon o energetike v ust. § 82 ods. 1 písm. d/ jednoznačne stanovuje, že
neoprávneným odberom je odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných aj overovacie/zabezpečovacie značky
(plomby), umiestnené pri počítadle plynomera. Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu podľa §
82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné, alebo nie,
prípadne či zaznamenávalo skutočný, či nižší odber plynu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej

inštancie vychádzal z koncepcie objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za škodu v prípade, ak k
odberu došlo na odbernom mieste meradlom, ktoré má porušené zabezpečenie.

24. Pri konštatovaní protiprávneho úkonu podľa § 82 ods. 1písm. d/ zákona o energetike je irelevantné,
či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2018). Je teda irelevantné,
že žalovaný uhrádzal za takto nameraný plyn odplatu. V zmysle uvedeného uznesenia najvyššieho
súdu ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete
oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava
poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu,

ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré
by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Údaje z takéhoto meradla nie sú
objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej
vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v danom prípade
vyhláškou č. 449/2012 Z. z.

25. Odvolací súd v súvislosti s predmetným záverom poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R 45/2019), v zmysle ktorého: „Pri neoprávnenom
odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým

podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom“.26. Odvolací súd uvádza, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samostatným odberom plynu. Údaje z
takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej

škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.
Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného
odberu plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať
presné množstvo odobratého plynu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle zákona o metrológii
je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje,

teda jednoznačný a záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť len plynomer s platným overením. V
zmysle uvedeného, nebolo možné na určenie množstva odobratého plynu v danom prípade použiť údaj
z meradla, na ktorom bola porušená plomba. Je teda irelevantné, či bolo merné zariadenie funkčné. V
konaníneboložalovanýmpreukázanéskutočneodobratémnožstvoplynuaúdajvyplývajúcizosporného
meradla, vzhľadom na porušenie zabezpečenia, nebolo možné použiť. V takomto prípade je s poukazom
na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike potrebné použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, v danom prípade
vyhláškou č. 449/2012 Z. z., ktorá zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa na
odbernom mieste a ich skutočnú spotrebu. Takto určenú výšku škody je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom plynu, t. j. odberom plynu žalovaným meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

27. K odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal záver znaleckého posudku, na základe
ktorých si žalobca nárokuje žalovaný nárok, odvolací súd uvádza, že argumentáciu žalovaného
nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie. Znalec v predloženom znaleckom posudku dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec poukázal na
zistenú tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Odvolací
súd uvádza, že pokiaľ znalec v predloženom znaleckom posudku uvedie, že môže s pravdepodobnosťou
blížiacou sa istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené - odstránené a nahradené inou plombou, je tento záver dostatočný pre konštatovanie

objektívnej zodpovednosti na strane žalovaného, nakoľko v konaní nebolo uvedené žiadne tvrdenie,
ktoré by bolo preukázané a spôsobilé spochybniť tieto závery znalca. Skutočnosť, že znalec nebol
pri demontáži zariadenia, nespochybňuje samotné závery znalca, v nadväznosti na skutočnosť, že zo
strany žalovaného nebolo preukázané, že by k pozmeneniu malo dôjsť spôsobom, za ktorý by žalovaný
nezodpovedal.

27.1. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky,
potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka,
v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´
a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v civilnom sporovom
konaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky

navrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu
´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP), a nie strán sporu.
27.2. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo bez rozumných
pochybností preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal na danom odbernom mieste
plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, a teda dopustil sa
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, čím žalobcovi vznikol
nárok na náhradu vzniknutej škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike. Odvolací súd preto

konštatuje, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti, vo výroku I. a III. ako vecne správny potvrdil.29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).