Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8S/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101447
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101447.2

Uznesenie

8S/84/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska

kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Piešťany,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: OU-PN-OCDPK-2025/008646-002 zo
dňa 11. septembra 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

8S/84/2025

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.
decembra 2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

8S/84/2025

1. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa

27. septembra 2025, doplnenou dňa 05. decembra 2025, sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: OU-PN-OCDPK-2025/008646-002 zo dňa 11.
septembra 2025, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Piešťany
zn. Dopr./4350/2/2025/OvaD-Ro zo dňa 29. januára 2025, ktorým bola dodatočne povolená realizácia
stavby „Skladovacia hala klasických áut, Piešťany“, stavebný objekt A. XX Spevnené plochy, na
pozemkoch parc. č. XXXXX/X-9, v k. ú. B., pre stavebníka LASON, s.r.o., Bratislavská cesta 6524,

Piešťany, IČO: 36 547 611.

2. Žalobca zároveň v doplnení správnej žaloby zo dňa 05. decembra 2025 s poukazom na § 185 písm. a)
zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)navrhol,
aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
alebo právnymi následkami najmä prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom

prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Uviedol, že vo vzťahu k
ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp
predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom
odkladného účinku správnej žaloby. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v praxi stáva,
že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia síce skončí rozsudkom zrušujúcim
rozhodnutie orgánu verejnej správy pre nezákonnosť, ktoré však bolo medzičasom realizované s

nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, čo nie je v súlade s princípom prevencie a predbežnej
opatrnosti. Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti jenutné vždy priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je
tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom a žaloba smeruje
k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Žalobca tiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje

podmienky ustanovené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania a teda nie sú záväzným a účinným
spôsobom chránené verejné záujmy životného prostredia.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe, ako aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, vyjadril v podaní zo dňa 11. februára 2026, v ktorom uviedol, že s priznaním odkladného účinku

správnej žalobe nesúhlasí.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu
súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne

privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).

9. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti

je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“
a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne.
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie

byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych
právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku
trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí
byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie

účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).

10. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať
za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov
verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu jetvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný
následokaosvedčenievznikupredpokladanejujmy,resp.následku.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať,

že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom

žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny súd nezistil
existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh
na priznanie odkladného účinku odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti vo vzťahu k
ochrane životného prostredia. V dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je podľa jeho názoru nutné
vždy priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o
hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom a žaloba smeruje k tomu,

aby tejto hrozbe bolo zabránené. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných
predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto
formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu závažnej ujmy na
životnom prostredí.

12. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne
a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na bližšie nešpecifikovanej požiadavke
prevencie a predbežnej opatrnosti. Žalobca tiež len vo všeobecnej rovine konštatoval, aké účinky má
priznanie či nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe. Nijako nekonkretizoval, v čom konkrétne
má spočívať závažná ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo dôjsť výkonom napadnutých

rozhodnutí, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, vrátane
skutočnosti, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tak, ako tvrdil.

13. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie
iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu,

resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší.
Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho
špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej
závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca sa nijako nevenoval rozdielu medzi
ujmou na životnom prostredí a závažnou ujmou na životnom prostredí, a potrebu prevencie a opatrnosti

pri ochrane životného prostredia interpretoval v podstate tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má potenciál
zasahovať do životného prostredia, je preň zároveň hroziacou ujmou. Akákoľvek ujma na životnom
prostredí pritom nepredstavuje automaticky závažnú ujmu. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely
rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je dostatočný, a preto návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe treba považovať za neodôvodnený.

14. Správny súd tiež konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne
dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej
ujmy na životnom prostredí, ktorá by v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí hrozila.
Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má

tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že
nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu na životnom prostredí
alebo iný vážny nenapraviteľný následok, pričom hrozba tvrdenej ujmy musí byť priama, musí mať
závažný dopad a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Preukázanie takejto hrozby treba považovať
za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd preto dospel k záveru, že

návrh žalobcu je nepodložený a žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy,
iného nenapraviteľného následku, príp. závažnej ujmy na životnom prostredí.

15. Žalobca podľa právneho názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné

ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym
nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore sverejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy, správny súd sa
už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či
by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy napadnutých správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich
z ustanovenia § 185 SSP.

17. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel
k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení §
185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139

ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

8S/84/2025

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).