Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): K.. T. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX
XX L. T., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10,
080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-/25690/2020-111919/2023
zo dňa 20. septembra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v
Košiciach, sp. zn. 1S/47/2023 zo dňa 11. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov (ďalej aj „centrum“ alebo „žalovaný“) bol dňa 27. novembra
2020 doručený list žalobcu, ktorým požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci podania
ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14. októbra 2020.

2. Žalovaný dňa 28.12.2020 vydal v poradí prvé rozhodnutie č. KaPO/25690/2020,
ČRZ: 142063/2020 (ďalej aj „predchádzajúce rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalobcovi nárok na
poskytnutie právnej pomoci nepriznal, vrátane predbežného nepriznania právnej pomoci. Žalobca podal
proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.
KE-7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie centra, a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) o

kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Svk/6/2023 zo dňa 31. mája 2023 tak, že
kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalovaný vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. KaPO-/25690/2020-111919/2023 zo dňa
20.09.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalobcovi v právnej veci ústavnej sťažnosti pre
porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa
14.10.2020, nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ústavná

sťažnosťvpredmetnejveciboladňa26.01.2021doručenáÚstavnémusúduSR(ďalejlen„ústavnýsúd“).
O tejto bolo rozhodnuté uznesením, sp. zn. I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05. mája 2021, právoplatným
15.06.2021 tak, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v
konaní pred ústavným súdom tento súd nevyhovel.4. Keďže pred vydaním rozhodnutia žalovaného nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ústavného súdu
o odmietnutí ústavnej sťažnosti, odpadol predmet žiadosti o právnu pomoc. Žalovaný z tohto dôvodu

dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti veci. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na
právnu pomoc môže byť len ten, kto preukáže súčasné splnenie všetkých troch podmienok podľa § 6
zákonač.327/2005Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobámvmateriálnejnúdziaozmeneadoplnení
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len

„zákon o poskytovaní právnej pomoci“).

II. Konanie na správnom súde

5. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného na Správnom súde v Košiciach správnou žalobou,
domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. V žalobe

namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil rozhodnutie a v odôvodnení uvádza len dve zistenia
ústavného súdu, a neuvádza z akého dôvodu rozhodol po dvoch rokoch a deviatich mesiacoch.
Žalobca uviedol, že spĺňal podmienky poskytnutia právnej pomoci a napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nekorešponduje s rozhodnutiami uznávaných súdnych
autorít. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

6. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozhodol o správnej žalobe žalobcu napadnutým
rozsudkom č. k. 1S/47/2023-41 zo dňa 11. septembra 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že
žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len
„SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

7. Správny súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal tým, že osoby v materiálnej núdzi majú nárok
na právnu pomoc, za splnenia taxatívne určených podmienok, a to podľa § 6 zákona o poskytovaní
právnej pomoci. Týmito podmienkami je skutočnosť, že príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok
životného minima, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej

mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom tieto podmienky
musia byť splnené kumulatívne.

8. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.
novembra 2017, podľa ktorého: „V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých

by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej
pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Samozrejme, nie je úlohou správneho
orgánu prejudikovať výsledok konania vo veci podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za
plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom
prípade, nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napríklad či už zo skutkových tvrdení žiadateľa

nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času
alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti,
ktoré už boli záväzné vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť
úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho
neprípustnosti podľa procesných predpisov.“

9. Žalobnú námietku neprimeranej dĺžky rozhodovania považoval správny súd za irelevantnú.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach ako pôvodného
správneho súdu sp. zn. KE -7S/17/2021 zo dňa 19. októbra 2022 a Najvyššieho správneho súdu sp.
zn.7Svk/6/2023 zo dňa 31. mája 2023, a teda po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaného a jeho

vrátenia na ďalšie konanie a rozhodnutie, a následne zamietnutí kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozhodnutiu pôvodného správneho súdu. Žalobca podal správnu žalobu proti pôvodnému rozhodnutiu
žalovaného, bol účastníkom kasačného konania a mal tak vedomosť o prebiehajúcich konaniach.

10. Správny súd k žalobnej námietke porušenia zákona o poskytovaní právnej pomoci uviedol, že

z administratívneho spisu zistil, že žalovaný v rámci opätovného rozhodovania skúmal splnenie
zákonných podmienok. V čase skúmania negatívnej podmienky bezúspešnosti sporu disponoval
informáciou Kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru o prijatí ústavnej sťažnosti žalobcu
v predmetnej veci a stave konania, rovnopisom uznesenia ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 186/2021-10zo dňa 05.05.2021, a informáciou tohto odboru zo dňa 14.09.2023 o právoplatnosti uznesenia. Z
týchto jednoznačne vyplývali skutočnosti, podľa ktorých žalobca po vydaní pôvodného rozhodnutia o
nepriznaní právnej pomoci doručil dňa 26.01.2021 ústavnú sťažnosť, o ktorej bolo na ústavnom súde

vedené konanie, ukončené uznesením, sp. zn. I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05.05.2021, ktorým bola
ústavná sťažnosť odmietnutá, a zároveň nebolo vyhovené žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom.

11. Podľa názoru správneho súdu tak žalovaný správne ustálil záver, že keďže pred vydaním

preskúmavaného rozhodnutia uznesenie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti nadobudlo
právoplatnosť, predmet jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, a teda právna vec, s ktorou sa obrátil
na žalovaného odpadol. Nebola tak splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žalobca
nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok, nevyhnutných na priznanie nároku na právnu pomoc.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

12. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie
nároku na náhradu trov konania, ako aj oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú kasačnú

sťažnosť.

13. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP identifikoval v tom, že správny súd nevykonal
pojednávanie v súlade so zákonom, a sťažovateľovi neumožnil realizovať jeho procesné práva a
zákonné právo na spravodlivý proces. Správny súd rozhodoval na základe neúplných a nesprávnych

podkladov a na základe týchto vydal jednostranné rozhodnutie v prospech žalovaného, pričom sa
nedostatočne vysporiadal so žalobnými bodmi.

14. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho
správneho súdu a ústavného súdu, a to predovšetkým od rozhodnutia najvyššieho súdu vydaného v

tejto právnej veci - sp. zn. 7Svk/6/2023. Opätovne sa nezaoberal otázkou prieťahov v konaní o podanej
žiadosti,ktorétrvá5rokovamazanásledokdôsledkykonania,uvedenévbode28.rozsudku.Sťažovateľ
ďalej dôvodil tým, že konajúci súd nepochopil predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu, vydané
v tejto právnej veci a v súdnom konaní sa nedokázal vysporiadať s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyššieho správneho súdu a ústavného súdu. V rámci tejto námietky zaujal názor, že nie je vecou

sťažovateľa poukazovať už na vydané súdne rozhodnutia, pretože správny súd si nesprávne vyložil
spojitosť medzi týmito rozhodnutiami a prejednávanou vecou a rozhodol v rozpore s predchádzajúcimi
rozhodnutiami vo veci.

15. Správny súd sa nedostatočne vysporiadal so žalobnými bodmi, pretože sťažovateľovi nebolo

umožnenérealizovaťjehoprocesnéprávaažalovanýsvojímzdĺhavýmkonanímaprieťahmispôsobil,že
ústavný súd rozhodol bez možnosti právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní. Správny súd sa tak mal
zaoberať nápravou za spôsobené prieťahy, a taktiež nápravou v zmysle predchádzajúceho rozsudku
vo veci, ktorého závermi sa správny súd vôbec nezaoberal. Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 47 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na právne zastúpenie.

16. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu žalovaného nesúhlasil so záverom o nedôvodnosti kasačnej
sťažnosti.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný
súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a

príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. Kasačný súd s ohľadom na § 455
SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho
nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

20. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti je v prejednávanej veci spornou otázkou posúdenie
skutočnosti, či vo veci, s ktorou sa sťažovateľ obrátil na žalovaného so žiadosťou o právnu pomoc,
bola žalovaným dostatočne odôvodnená príčinná súvislosť medzi zisteniami žalovaného a identifikáciou
zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej
pomoci.

21. Zákon o poskytovaní právnej pomoci definuje podmienky na priznanie právnej pomoci, pričom
jednou z nich je, že v konaní, pre ktoré sa právna pomoc žiada, nesmie ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu
[§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci]. Pri posudzovaní splnenia tejto podmienky nie
je úlohou žalovaného nahrádzať súd a prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky. Môže však a má
skúmať, či v konkrétnom prípade už na prvý pohľad nie je zo skutkových tvrdení žiadateľa a pripojených

dôkazov nepochybné, že jeho návrhu nebude možné vyhovieť, a to napr. pre zánik práva uplynutím
času alebo keď žiadateľ opätovne, bez zmeny skutkovej alebo právnej pozície, vyvracia skutočnosti,
ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, či ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech
z procesných dôvodov, napr. pre márne uplynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, resp.
neprípustnosť opravného prostriedku podľa procesných predpisov.

22. Kasačný súd námietku sťažovateľa, založenú na nezákonnosti vykonaného pojednávania, kedy
správny súd sťažovateľovi údajne neumožnil, uplatniť si jeho procesné práva na pojednávaní, vyhodnotil
ako nedôvodnú. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že správny súd sťažovateľovi doručil predvolanie
napojednávanienadeň11.09.2025,ktorésťažovateľelektronickyprevzaldňa05.08.2025,neprítomnosť

na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Kasačný súd v
tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 114 SSP, podľa ktorého ak sa riadne predvolaní účastníci
konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Ak sťažovateľovi bránil v účasti na
nariadenom pojednávaní dôležitý dôvod, a zároveň mal záujem o jeho odročenie bez prejednania

veci, bol povinný to správnemu súdu navrhnúť (pozri: BARICOVÁ, Jana, SEDLAČKO, František. In.
BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok.
1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 621). Z obsahu spisu, vrátane nahrávky z pojednávania
konaného dňa 11.09.2025, vyplýva, že sťažovateľ o odročenie pojednávania nepožiadal. Správny súd
preto postupoval správne, keď na riadne nariadenom pojednávaní rozhodol v neprítomnosti účastníkov

konania.

23. Sťažovateľ v podstatnej časti kasačnej sťažnosti namietal kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm.
h) SSP, a teda že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V rámci
tejto námietky sťažovateľ v podstate namietal, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor,

vyslovený v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu a najvyššieho súdu o žiadosti sťažovateľa
o priznanie nároku na právnu pomoc - a to, v rozsudku sp. zn. 7Svk/6/2023 zo dňa 31. mája 2023.
Pri materiálnom hodnotení tejto námietky, by bolo možné túto hodnotiť podľa § 440 ods. 1 písm. i)
SSP, a teda že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí
o kasačnej sťažnosti.

24. S touto kasačnou námietkou sťažovateľa nemožno súhlasiť. Dôvodom zrušenia predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že podľa názoru kasačného súdu podanie ústavnej sťažnosti
proti uzneseniu najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania nebolo možné považovať za zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. V prejednávanej veci bola podmienka existencie alebo absencie

zrejmej bezúspešnosti veci podľa § 6 ods. 1 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci žalovaným
založená na odlišných skutkových okolnostiach. Sťažovateľ podal na ústavný súd dňa 26.01.2021
ústavnú sťažnosť, vo vzťahu ku ktorej sa domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.
O tejto bolo rozhodnuté uznesením č. k. I. ÚS 86/2021-10 zo dňa 05.05.2021 tak, že ústavný súdsťažnosť vo vzťahu k uzneseniu odvolacieho súdu, č. k. 11 Co 86/2018-487 zo dňa zo dňa 29. marca
2019, považoval za podanú oneskorene, čo viedlo ústavný súd k jej odmietnutiu v tejto časti podľa
§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu, sp. zn.

3Cdo/194/2019 zo dňa 14. októbra 2020, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, pretože „za týchto okolností ústavný
súd vyhodnotil namietaný postup a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorý dovolanie sťažovateľa
odmietol pre nedostatok obligatórneho zastupovania advokátom v súlade s § 447 písm. e) CSP, ako
súladný so zákonom a zároveň ústavne konformný“. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom ústavný súd nevyhovel, pretože vzhľadom
na posúdenie ústavnej sťažnosti ústavným súdom išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na
ochranu ústavnosti.

25. Žalovaný a následne správny súd v napadnutom rozsudku v tunajšom konaní primárne podmienku
zrejmej bezúspešnosti veci vymedzili tým, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti predmet žiadosti, a to právna vec, v ktorej sťažovateľ žiadal o priznanie
právnej pomoci, odpadol. Správny súd v napadnutom rozsudku podmienku zrejmej bezúspešnosti veci
dostatočne vysvetlil tým, že odpadnutie konania, resp. jeho právoplatné skončenie, bolo nepochybne
preukázané listinnými dôkazmi z Kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru o prijatí ústavnej
sťažnosti a o stave konania zo dňa 07. a 14. septembra 2023. Tento záver sťažovateľ v kasačnej

sťažnosti relevantne nespochybnil, správny súd preto rozhodol zákonným spôsobom, keď správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Kasačný súd považuje sťažnostnú námietku neprimeranej dĺžky konania o žiadosti sťažovateľa o
poskytnutie právnej pomoci taktiež za nedôvodnú. S námietkou neprimeranej dĺžky konania sa primárne

argumentačne vysporiadal už správny súd. V odôvodnení rozsudku skonštatoval, že dĺžka konania bola
spôsobenátým,žesťažovateľpredchádzajúcerozhodnutiežalovanéhozodňa28.decembra20napadol
správnou žalobou, o ktorej bolo rozhodované vyššie uvedenými rozsudkami krajského súdu v spojení
s rozsudkom najvyššieho správneho súdu, ako kasačného súdu, sp. zn. 7Svk/6/2023 zo dňa 31. mája
2023, s ktorými závermi sa kasačný súd stotožňuje. Je teda nepochybné, že celkové trvanie konania o

žiadosti sťažovateľa o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo spôsobené podaním správnej
žaloby sťažovateľom a nasledujúcimi súdnymi konaniami.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

27. Kasačný súd sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto
podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467
ods. 1 SSP. Sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu

trov kasačného konania nepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, a to v súlade s § 467
ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným
uznesením.

29. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.