Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoEk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210224534
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7210224534.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej
A. A., nar. XX.XX.XXXX, prihlásenej k trvalému pobytu v B. – A. C. B. D., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca so sídlom v Bratislave na Zámockej ulici č. 30, IČO: 31 782 361, (nástupca

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.) pod sp. zn. EX 13158/2010, o vymoženie 496,00 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice (pôvodne Okresného
súdu Košice II) č.k. K2-49Er/2705/2010 - 100 zo dňa 28.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku I.

II. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a povolil odklad exekúcie
vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom, ul. Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava
pod Ex 13158/2010 do právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom spísaným formou zápisnice zo dňa
10.08.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., ktorého nástupcom sa stal
súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť oprávnenému 496,- Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. č.k.: SR 05004/10
zo dňa 17.06.2010. Dňa 24.08.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803105387* dňa
11.10.2010. Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
zmysle § 243f ods. 1, § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

3. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 07.03.2023, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie

podal oprávnený dňa 29.03.2023 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 8CoEk/28/2024-85 zo dňa 13.03.2025 tak, že zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie
na rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneným bude úlohou súdu prvej inštancie preskúmať príslušnú zmluvu o úvere a k nej prislúchajúce
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, posúdiť či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, či obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nebolo v základnom konaní zmenkovým súdom prihliadnuté

(prípadne nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom) a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že takéto neprijateľné zmluvnépodmienky v neprospech spotrebiteľa existujú, je povinný posúdiť kvantifikovateľnosť a oddeliteľnosť
jednotlivých nárokov, ktoré sú svojou povahou neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana nemôže
poskytnúť a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,

resp. v prípade ak nebude daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), rozhodnúť
o pokračovaní exekúcie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 243d ods. 1, 2, § 243f ods. 1, 3, 4, 6,
§ 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“)§52ods.1až4,§53ods.1až5,§54ods.1,2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka
(ďalej len „OZ“), § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1, § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Konštatoval splnenie prvých dvoch podmienok
zakotvených v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda, že rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej
inštancie z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu č. k. SR 05004/10 zo dňa 17.06.2010. Zmluvu o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou a
ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní, s poukazom na skutočnosť, že nie je jednoznačne preukázateľné či povinná brala úver na

výkon podnikateľskej činnosti, súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa použijú
ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Následne súd prvej inštancie skúmal, či bolo v rozhodcovskom
konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
Z obsahu spisu zistil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú VOP, kde sa v bode 15 oprávnený

s povinnou dohodli, že v prípade, ak sa prípadné spory vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s
ňou nepodarí vyriešiť mimosúdnou dohodou, budú sa riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd bol toho názoru, že takto dojednaný spôsob riešenia
sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ

podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania

sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná.

Takáto zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje
odspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnespôsobom,ktorýsizvolíten,čožaluje.Súduznal,
že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu,
avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu vopred veriteľom, nemožno hovoriť o individuálne
dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Uzavrel, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru

nemajú charakter individuálneho dojednania a nespadajú pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania totiž nie je závislou od fyzického oddelenia
časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej
zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. Hoci predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským

súdom, v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne
podať žalobu na rozhodcovský súd, možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu
tento výber neumožňuje. Napokon z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž
vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, ateda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. S poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky súd konštatoval, že rozhodcovský súd nemal vôbec právomoc rozhodovať danú
vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za

nulitný právny akt. Ďalej súd preštudovaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že ich
súčasťou je aj Dohoda o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), podľa
ktorej na zabezpečenie svojho peňažného záväzku vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako reminentovi vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa tejto dohody o vyplnení zmenky, zmenkovú sumu vyplní

reminent najskôr v deň kedy sa celý dlh stane splatný okamžite. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ má podľa nej plniť sumu, ktorú má určiť
veriteľ v budúcnosti a s výškou ktorej sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Zmenková suma podľa tejto doložky mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky
takto veriteľom určené peňažné nároky môžu byť nesporné a teda súhlasom s takouto doložkou sa
spotrebiteľovi značne zhoršuje jeho postavenie. Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná
podmienka a preto v zmysle § 53 ods. 4 OZ je neplatná. Poukázal na § 4 ods. 6 a 7 zák. č. 258/2001 Z.z.,
vzmyslektorýchvsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobysazakazujesplniťdlh

zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Dohodu o vyplnení zmenky posúdil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku a preto v zmysle § 53 ods. 4 OZ ju považoval za neplatnú. Zmenka vyplnená
na jej základe je len akcesorickým právnym vzťahom, zabezpečujúci hlavný úverový vzťah medzi
účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý
má zabezpečovať. Konštatoval, že vzhľadom na to, že zmenka bez posúdenia zmluvných podmienok
hlavného záväzku (spotrebiteľskej zmluvy) bola základom na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý

je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore so
zákonom a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia, súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku zastavil. Zároveň výrokom II. v súlade s § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil
odklad exekúcie do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Proti zastavujúcemu výroku tohto uznesenia (výroku I.) podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený
namietajúc, že v exekučnom konaní došlo k vadám podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal
posúdenie povinnej ako spotrebiteľa. Uviedol, že v danom prípade bol povinnej poskytnutý úver na
účel povolania, pričom uvedené potvrdila aj povinná svojím vyhlásením a podpisom. Poukázal na to,

že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Skutočnosť,
na čo bol konkrétne poskytnutý úver povinnou využitý oprávnený neskúma, nakoľko to pre neho nie
je podstatná informácia. Zároveň žiaden zákonný predpis mu takúto informačnú povinnosť neukladá.
Pri výklade pojmu spotrebiteľ oprávnený poukázal na potrebu chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak

dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať
toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Z. proti Bay Wa AG). V nadväznosti
na uvedené poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/379/2016 zo dňa
28.03.2017.Vzhľadom na uvedené mal za to, že pre účelovosť úveru poskytnutého povinnej nemožno
na posúdenie zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu oprávneného sa povinná ani súdny exekútor nevyjadrili.

7. Uznesenie vo výroku II. o dočasnom odklade exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, v tomto výroku
nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP, a preto v tejto časti nebolo v odvolacom konaní
preskúmavané.8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

9. Oprávnený v podanom odvolaní primárne namietal nesprávnosť posúdenia právneho vzťahu medzi
ním a povinnou ako vzťahu spotrebiteľského. Dôvod na zastavenie exekúcie podľa neho nie je daný.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úplnými a vecne správnymi dôvodmi napadnutého
uznesenia, na ktoré v súlade s cit. ustanovením § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje.

15.Podľa§52ods.1,2,3Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník alebo OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a za účelom
vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní v prvom rade uvádza,
že podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

17. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ sa teda vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon
v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne
dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím
zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým
zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť

ovplyvniť ich obsah.

18. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený a povinná uzavreli dňa
17.08.2009 Zmluvu o úvere č. 900100021, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške300,- Eur a povinná sa zaviazala vrátiť veriteľovi poskytnutý úver zvýšený o poplatok vo výške 231,-
Eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 531,- Eur, a to v 9-tich mesačných splátkach po 59,- Eur. Nakoľko si
povinná svoj záväzok riadne a včas nesplnila oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv cestou

rozhodcovského konania. V rozhodcovskom konaní bol vydaný Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu dňa 17.06.2010, sp. zn. SR 05004/10, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ktorý bol označený ako exekučný titul v tomto
konaní

19. Dňa 03.02.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie
oprávneného vyhotovené a aj doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený týmto
podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú súdu
známe od začiatku exekúcie, keďže sú uvedené už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň vyplývajú
ajzexekučnéhotitulu.Dôkazyosvedčujúceskutočnostipomenovanév§39ods.4Exekučnéhoporiadku

sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu zmene obsahu
dôkazov. Oprávnený na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii. Oprávnený na preukázanie
svojich tvrdení nepreložil žiadne dôkazy.

20. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. V predloženej formulárovej zmluve o úvere
je pod názvom zmluvy uvedené obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a údaje zápisu v obchodnom
registri oprávneného a nasleduje text zmluvy, v ktorom sú uvedené údaje o dlžníkovi (povinnej) ako

fyzickej osobe, údaje o výške úveru s podpisom povinnej ako dlžníka, okrem iného aj údaj o tom, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.

21. Zo skutočnosti, že povinná v zmluve o úvere uviedla, že finančné prostriedky sú jej oprávneným
poskytované výlučne na výkon povolania by mohli vystať pochybnosti o tom, či ide o zmluvu

spotrebiteľskú alebo nespotrebiteľskú. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu alebo nespotrebiteľskú zmluvu leží dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy na dodávateľovi, t.j. v exekučnom konaní na oprávnenom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere musí byť totiž preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy

(poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na
otázku, aké je zamestnanie, povolanie alebo aký je predmet podnikateľskej činnosti odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej
- výkon povolania bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý na účely povolania.

Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil v konaní žiadne také dôkazy, ktoré by práve bezpečným spôsobom
preukazovali opak - teda nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere.

22. Z uvedených dôvodov oprávnený nedôvodne namieta závery súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy o úvere, keďže povinná v zmluve o úvere podpísala, že úver je jej poskytovaný

na účely výkonu povolania, avšak samotné vyznačenie účelu použitia úveru bez toho, aby k tomuto
pristúpili ďalšie uvedené skutočnosti nie je právne významnou skutočnosťou. V preskúmavanej veci sa
tak nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a
nasl. OZ a ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.25. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 15. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Podľa tohto bodu všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. IČO: 35 922 761, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z

tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

27. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne

neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale
predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Odvolací súd má v danom prípade za to, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko

praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

29. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať
na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob,
akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 OZ, preto je

táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo

ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie a za takejto situácie
súd prvej inštancie správne mal za preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie.

31. Keďže rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal
exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej

exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej
inštancie preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia
zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 387ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil
ďalšie dôvody.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).