Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100829
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX A. A., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 725 129 7504 0 zo
dňa 01.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 725 129 7504 0 zo dňa 01.10.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 725 129 7504 0 zo dňa 11. júna 2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie 1/“) prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 293fzg a § 112 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobkyne

o zvýšenie invalidného dôchodku.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia 1/ správny orgán uviedol, že žiadosťou z 22.03.2024,
v ktorej žalobkyňa poukazovala na svoj zdravotný stav, požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku.
Na základe tejto žiadosti bol jej zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Banská Bystrica. Výsledok jeho posúdenia je uvedený v odbornom posudku o invalidite z 30.05.2024,

tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Správny orgán konštatoval, že v tomto posudku sú
uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru
o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a jej miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01. augusta 2023 je naďalej 45 %. Preto, že sa nezmenili
skutočnostirozhodnénaurčeniesumyinvalidnéhodôchodku,invalidnýdôchodokžalobkynipatrínaďalej
v nezmenenej sume a preto jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku bola zamietnutá.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 725 129 7504 0 zo dňa 05. augusta 2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie 2/“) bola žalobkyni podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293gb ods. 1 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšená suma invalidného dôchodku
od 8. marca 2024 na sumu 524,00 EUR mesačne.

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia 2/ správny orgán uviedol, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je od 08. marca 2024 u žalobkyne 60 % a to na základe lekárskeho
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica
zo dňa 30.05.2024. Prvostupňový správny orgán uviedol, že suma invalidného dôchodku je určená
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu

vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatoval, že nárok na invalidný dôchodok žalobkyni
vznikol 30.03.2022. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia
dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím bol žalobkyni podrobne vysvetlený v rozhodnutí
o priznaní invalidného dôchodku č. 725 129 7504 0 z 26.10.2022. Hodnota priemerného osobného

mzdového bodu je 0,8680. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobím
sa vypočítal z 18 047 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Aktuálna dôchodková
hodnota platná k 08.03.2024 je 17,7688 EUR. Suma invalidného dôchodku tak predstavuje 457,60 EUR
mesačne. Táto suma bola ďalej zvýšená podľa § 82 a § 293gb ods. 1 zákona o sociálnom poistení
od 08.03.2024 o 14,5 %, čo je o 66,40 EUR mesačne, na sumu 524,00 EUR mesačne.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 1/ a prvostupňovému rozhodnutiu 2/ podala žalobkyňa v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu, poukazovala na svoj
nepriaznivý zdravotný stav. Posúdenie jej zdravotného stavu považovala za neobjektívne, popierajúce
nálezy špecialistov, namietala, že posudkový lekár nijako neodôvodnil, prečo za rozhodujúce zdravotné

postihnutie určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve na 50 % a nie na úrovni
hornej hranice vo výške 75 %. Žiadala určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nad 71 % a poukazovala na to, že jej zdravotný stav ju obmedzuje v pracovnom aj v bežnom živote.

6. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom jej generálneho riaditeľa ako príslušného

odvolacieho orgánu a to rozhodnutím č. 725 129 7504 0 zo dňa 01.10.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie.

7. Odvolací orgán uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne

posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica,
dňa 03.09.2024, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku a doterajšom stanovení
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % od 08.03.2024 a vzhľadom na to,
že odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Tento posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa

24.09.2024.

8. Odvolací orgán citoval odôvodnenie lekárskeho posudku zo dňa 24.09.2024 a zhrnul, že po celkovom
zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne rozhodujúcim zdravotným postihnutím je do 31. júla 2023
diabetes mellitus 2. typu, ktoré posudkový lekár zaradil do kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy

výživy a premeny látok, položky 1 - cukrovka, písmena b) - kompenzovateľná, bez komplikácií s ohľadom
na pracovné zaradenie, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 40 % z percentuálneho rozpätia 30 % až 40 %. Za iné zdravotné
postihnutia posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť u žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou tak je 45 % do 31. júla 2023.

9. Od 01. augusta 2023 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím diabetes mellitus 2. typu,
ktoré posudkový lekár zaradil do kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok,
položky 1 - cukrovka, písmena b) – kompenzovateľná na liečbe s komplikáciami v počiatočnom

(incipientnom) štádiu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35 %, z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 %. Za iné zdravotné postihnutia
posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Odvolací orgán takkonštatoval, že aj po posúdení zdravotného stavu v súlade s § 293fzg zákona o sociálnom poistení podľa
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01. augusta 2023 je miera poklesu schopnosti
žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Od 08. marca 2024 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím diabetes mellitus 2. typu, ktoré
posudkový lekár zaradil do kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky
1 - cukrovka, písmena c) - ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie
a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha,

syndróm neuvedomenia si hypoglykémie), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % z percentuálneho rozpätia 50 % až 75 %.
Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak bola určená na 60 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou od 08. marca 2024.

11. Odvolací orgán konštatoval, že v odvolacom konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že žalobkyňa je naďalej invalidná od 01. augusta 2023 s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 % a od 08. marca 2024 jej bola celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšená na 60 %. Poukázal na to, že nakoľko výkon lekárskej posudkovej činnosti

pri výkone dôchodkového poistenia je zverený posudkovým lekárom, pre posúdenie zdravotného
stavu žalobkyne za účelom rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok sú rozhodujúce závery
posudkovýchlekárovsociálnehopoistenia.Títoposúdilizdravotnýstavžalobkynekomplexnenazáklade
zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov a svoje závery
dostatočne odôvodnili, pričom vo svojich záveroch sa zhodujú a vysporiadali sa so všetkými lekárskymi

nálezmi, ktoré boli predložené. Pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne zo strany žalobkyne, odvolací orgán uviedol, že uvedené
odporuje ustanoveniu § 153 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktoré presne stanovujú práva
apovinnostiposudkovýchlekárovspoukazomnaokolnosť,žetítomajúudelenúlicenciunavykonávanie
lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia

a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov
právneho štátu. Odvolací orgán uviedol, že pri hodnotení zdravotného stavu si posudkoví lekári
nedovolia žalobkyňu diskriminovať, ani nemajú záujem ju poškodiť, sú povinní posúdiť jej zdravotný
stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako
dôslednevšetkyrozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavjejprospechalebovneprospech.

12. K odvolacej námietke žalobkyne o tom, že zdravotný stav ju obmedzuje v pracovnom a bežnom
živote, odvolací orgán uviedol, že táto skutočnosť nezakladá nárok na zvýšenie invalidného dôchodku,
pretožeprevýškutejtodávkysúrozhodujúcevšetkyzákonomstanovenépodmienky,pričomvdanejveci
bolopreukázané,žežalobkyňajenaďalejinvalidnásnezmenenoumieroupoklesuschopnostivykonávať

zárobkovú činnosť určenou na 60 % od 08.03.2024. Záverom odvolací orgán uviedol, že výpočet sumy
invalidného dôchodku žalobkyňa v odvolaní nenamietala, tento je podrobne uvedený v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia 2/.

Správna žaloba, žalobné body

13. Včas podanou správnou žalobou, v znení jej doplnenia zo dňa 28.01.2025, sa žalobkyňa domáhala
preskúmania napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 1/ a prvostupňovým
rozhodnutím 2/, žiadala všetky tieto rozhodnutia zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Žalobkyňa výslovne uviedla, že nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby sa o jej

správnej žalobe rozhodlo aj bez pojednávania.

14. V odôvodnení správnej žaloby uviedla, že svojou žiadosťou chcela uplatniť nárok na priznanie
invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 71 % z dôvodu
zhoršovania jej zdravotného stavu s tým, že toto zhoršenie sa týka progresie komplikácií diabetes

mellitus II. typu a diagnózy pancreatitis chronica. Vzhľadom na variabilitu hodnôt glykémie, ťažko
kompenzovateľnú cukrovku na intenzifikovanom inzulínovom režime, hodnotu C peptidu a endokrinnú
aj exokrinnú insuficienciu pankreasu žalobkyňa žiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. Poukazovala
pritom aj na ďalšiu komplikáciu cukrovky - dráždivý močový mechúr spôsobený veľkou variabilitouglykémií, ako aj na psychické ťažkosti spôsobené zhoršovaním jej zdravotného stavu. Uviedla,
že ako diabetik II. typu nemá nárok na preplatenie senzorov na monitoring glykémie, nevyhnutných
pre jej liečbu, čím sa stáva samoplatcom.

15. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná vydala dňa 05.08.2024 rozhodnutie, podľa ktorého
má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 08.03.2024, s čím nesúhlasila už
na ústnom pojednávaní dňa 30.05.2024. Považuje za neprijateľné tvrdenie posudkovej lekárky, ktorá
spochybnila nálezy lekárov špecialistov potvrdzujúce progresiu ťažkostí a súčasný stav považovaný

za trvalý, bez tendencie k zlepšeniu. Žalobkyňa tiež namietala, že považuje za nekompetentné
a zmätočné, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti z 11.06.2024, predvolanie na osobné posúdenie
na 30.05.2024 a rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa 05.08.2024 jej boli doručené v tej
istej obálke.

16. Žalobkyňa namietala, že po doručení rozhodnutia zo dňa 11.06.2024 podala písomné odvolanie

proti rozhodnutiu a dňa 03.09.2024 jej odvolanie posudzovala tá istá lekárka, s ktorej správaním
a posudkom nesúhlasila. Namietala, že zamietnutie odvolania bolo vopred určené, bez ohľadu
na doloženie aktuálnych lekárskych správ od špecialistov a subjektívne ťažkosti žalobkyne,
napriek príkladnému vyšetreniu posudkovou lekárkou ústredia.

17. Žalobkyňa namietala, že podľa žalovanej nie je možné priznať jej invalidný dôchodok nad 71 %,
nakoľko nespadá podľa názoru posudkovej lekárky do tabuliek Sociálnej poisťovne platných od augusta
2023. Uviedla, že žalovaná vychádzala z faktu, že žalobkyňa nemala potvrdenú polyneuropatiu
dolných končatín a horných končatín vyšetrením EMG a nevedela dokázať, že dráždivý močový
mechúr je komplikáciou cukrovky. Žalobkyňa sa tiež ohradzovala voči tvrdeniu žalovanej, že chronická

pankreatitída, napriek výraznej atrofii pankreasu je stabilizovaná a preto je nastavená na substitučnú
liečbu Kreonom a nemá recidívu pankreatitídy. Žalobkyňa toto tvrdenie považuje za neodborné
a nepravdivé, má chronické hnačky s prímesou tuku, bolesti brucha a skoro každodenné zvracanie, pocit
ťažoby a nutkanie na zvracanie. V žiadnom prípade tak nemožno považovať jej stav za stabilizovaný.
Gastroenterológ v jeho správach uvádza, že stav žalobkyne je trvalý, bez možnosti zmeny k lepšiemu

a liečba Kreonom len zmierňuje príznaky ochorenia. Žalobkyňa má za to, že lekárske správy neboli
odborne zhodnotené a miera percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola
správne vyhodnotená. Je toho názoru, že určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na dolnej hranici (50 až 75 %) bolo účelové a neobjektívne. Žalobkyňa poukázala
na to, že trpí viacerými chronickými ochoreniami, ktoré jej komplikujú život a preto má za to, že 10 %

za pridružené ochorenia v tomto prípade je málo a preto je nutné zvýšiť percentá za základné ochorenie
na 61 %.

18. V prílohe správnej žaloby žalobkyňa doložila obe prvostupňové rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie
spolu s lekárskym posudkom zo dňa 24.09.2024, ako aj posudkom zo dňa 08.03.2024, sprievodný

list k predloženiu posudkovej spisovej dokumentácie - odvolania a niekoľko lekárskych správ Fakultnej
nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica zo dňa 13.09.2024 - ambulancia
diabetologická, zo dňa 10.09.2024 - urologická ambulancia, zo dňa 24.04.2024 - neurologická
ambulancia a zo dňa 07.12.2023 - gastroenterologická ambulancia.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

19. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd žalobu podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. Uviedla tiež, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil

pojednávanie.

20. Žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok
o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 24.09.2024, podľa
ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétne jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola určená naďalej na 45 % od 01.08.2023 a od 08.03.2024 bola zvýšená na 60 %.21. Žalovaná uviedla, že námietky žalobkyne týkajúce sa nesprávneho posúdenia jej zdravotného
stavu posudkový lekár vyhodnotil za nedôvodné. V odbornom posudku invalidite zo dňa 24.09.2024
sa posudkový lekár dôkladne zaoberal zdravotným stavom žalobkyne na podklade predložených

odborných lekárskych správ, ako aj jej subjektívne udávanými ťažkosťami, o čom svedčí podrobné
zhodnotenie predchorobia v osobnej anamnéze, ako aj podrobné zhodnotenie cukrovky 2. typu a ich
komplikácií (EMG potvrdenej počínajúcej polyneuropatie, zistenej v septembri 2024). Súčasne sa
posudkový lekár zaoberal aj jej pridruženými ochoreniami: vysokým krvným tlakom, ischemickou
chorobou srdca s angínou pektoris, psychickými ťažkosťami a neurosvalovou dysfunkciou močového

mechúra. Podrobne uviedol aktuálnu liečbu a subjektívne ťažkosti žalobkyne, ktoré uviedla počas
posúdenia zdravotného stavu v prítomnosti. V rámci zhodnotenia jej zdravotného stavu na účely
invalidity ju posudkový lekár objektívne vyšetril. Žalobkyňa bola informovaná o tom, že rozhodujúcim
ochorením pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je cukrovka, ktorá je
ťažko kompenzovateľná liečbou, s jednou chronickou komplikáciou - počínajúcu senzitívnou diabetickou
polyneuropatiou, preto posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

stanovil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 50 %. Ďalšie komplikácie cukrovky: diabetická
retinopatia, diabetická nefropatia a diabetická noha, ani syndróm neuvedomovania si hypoglykémie,
neboli odbornými lekárskymi správami dokumentované, preto posudkový lekár určil dolnú hranicu
percentuálneho rozpätia. Pre ďalšie pridružené ochorenia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobkyne o maximálnych 10 %. Žalovaná tiež uviedla, že cukrovka druhého

typu vznikla u žalobkyne v dôsledku ochorenia podžalúdkovej žľazy (pankreasu) - zápalu nejasného
pôvodu, s jej zmenšením a nedostatočnou tvorbou inzulínu. Po nastavení na inzulínovú liečbu nebola
cukrovka dobre kompenzovaná, mávala hyperglykémie a hypoglykémie, ale po úprave inzulínovej liečby
a pri používaní inzulínového senzora došlo k zlepšeniu kompenzácie cukrovky.

22. Žalovaná ďalej argumentovala, že k tvrdeniu, že chronická pankreatitída je stabilizovaná,
čo žalobkyňa spochybňuje, posudkový lekár uviedol, že ani gastroenterológ pri vyšetrení neuvádzal
hnačky, zvracanie, tak ako žalobkyňa uviedla v správnej žalobe. O stabilizácii chronickej pankreatitídy
svedčí aj to, že má stabilizovanú hmotnosť 78 kg, BMI 27,6. Keby mala hnačky a zvracanie, viedlo
by to k významnému hmotnostnému úbytku, čo by gastroenterológ musel riešiť intenzívnejšou liečbou

aj cestou hospitalizácie. Posledné vyšetrenie gastroenterológom, ktoré žalobkyňa predložila, zo dňa
07.12.2023, nedokumentuje závažné ťažkosti, nález na MR je bez progresie. Neurosvalová dysfunkcia
močového mechúra sa dá ovplyvniť terapeuticky. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namieta,
že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia by malo byť
vyššie ako 10 %, žalovaná uviedla, že ide o maximálne zvýšenie podľa zákona o sociálnom poistení.

Podľa žalovanej posudkový lekár svoj záver zdôvodnil, preto vyjadrenie žalobkyne, že pre cukrovku má
mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 61 %, považuje žalovaná za nesprávne.

23. K žalobnej námietke týkajúcej sa kompetencie posudkového lekára zhodnotiť zdravotný stav
žalobkyne, žalovaná uviedla, že posudkový lekár svoju činnosť vykonáva na základe atestácie

z interného a posudkového lekárstva, neposudzuje zdravotný stav účastníkov konania na základe
subjektívnych pocitov, ale vždy vychádza pri posudzovaní z odborných lekárskych správ, ktoré účastníci
konania predložia k posúdeniu zdravotného stavu. Svedčí o tom aj odborný posudok o invalidite zo dňa
24.09.2024, kde sú uvedené odborné lekárske správy, ktoré boli podkladom pre objektívne zhodnotenie
zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity. Podľa žalovanej posudkový lekár sa zaoberal všetkými

ochoreniami žalobkyne, ktoré predložené lekárske správy dokumentovali.

24. K žalobnej námietke o zmätočnosti doručovania prvostupňového rozhodnutia 1/ a prvostupňového
rozhodnutia 2/ v jednej obálke žalovaná uviedla, že uvedené rozhodnutia boli zaslané jednou spoločnou
zásielkou hlavne z dôvodu hospodárnosti pri doručovaní. Rozhodnutím zo dňa 11.06.2024 bola žiadosť

žalobkyne zamietnutá k 01. augustu 2023, odkedy došlo k zmene právnych predpisov posudzovania
zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku a preskúmavaniu invalidity v tejto súvislosti podľa
§ 293fzg zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 273/2023 Z. z.. Podľa odborného posudku
o invalidite zo dňa 30.05.2024, vyhotoveného v konaní o uvedenej žiadosti, však mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mala k 01.08.2023 aj s prihliadnutím na novú právnu úpravu

nezmenenú, naďalej 45 %. K zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %
podľa odborného posudku o invalidite došlo až následne od 08.03.2024, odkedy invalidný dôchodok bol
aj zvýšený ďalším rozhodnutím zo dňa 05.08.2024. Rozhodnutie zo dňa 11.06.2024 sa od jeho vydania
nachádza v príslušnom administratívnom dávkovom spise a jeho neskoršie odoslanie bolo spôsobenénajmä oneskorením v procese kontroly spracovania, ale aj zámerom komplexne vec vybaviť a vopred
zabezpečiť vykonanie rozhodnutí. O uvedenom bola žalobkyňa informovaná listom žalovanej zo dňa
05.11.2024.

25. Záverom žalovaná vyjadrila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté
nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou, že odborný posudok o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden
z dôkazov pre rozhodnutie, je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté
zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach a je z neho zrejmé, z akých podkladov

posudkový lekár vychádzal, pričom posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé
a poznateľné úvahy posudkového lekára, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

26. K vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 27.03.2025, sa
žalobkyňa v súdom určenej lehote nevyjadrila a repliku nepodala.

27. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 30.12.2025 však žalobkyňa zaslala správnemu súdu
lekárske správy o jej zdravotnom stave od podania žaloby do uvedeného dňa a tiež nález chronickej

kalcifikujúcej pankreatitídy už v roku 2012, podľa ktorých je diabetes mellitus sekundárne ochorenie
pankreasu. Predmetné podanie žalobkyne bolo žalovanej doručené správnym súdom dňa 30.12.2025.

28. V ďalšom podaní žalobkyne zo dňa 31.12.2025 táto zhrnula, že jej ochorenie má progresívny
charakter a opätovne namietala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu žalovanou. Uviedla,

že nález z roku 2012 potvrdil obraz ťažkej chronickej kalcifikujúcej pankreatitídy s nálezom 15 - 20
kameňov v hlavnom vývode a jasnou atrofickou tendenciou a porovnávala ho s aktuálnym stavom
z decembra 2025. Poukázala na svoje priberanie v dôsledku inzulínovej liečby a atrofovanie jej svalov,
čo viedlo k jej súčasnej imobilite. Konštatovala svoje neurologické a ortopedické zlyhanie a poukazovala
na ukončenie svojho povolania sestry na ambulancii. Namietala, že jej pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je definitívny. Navrhovala, aby správny súd ustanovil nezávislého súdneho znalca
z odboru gastroenterológia a neurológia na objektívne posúdenie miery poklesu zárobkovej činnosti
žalobkyne, tiež žiadala, aby jej bola priznaná miera poklesu zárobkovej činnosti nad 70 %. Predmetné
podanie žalobkyne bolo správnym súdom doručené žalovanej dňa 08.01.2026.

29. Dňa 28.01.2026 bolo správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobkyne, v ktorom táto uviedla,
že zasiela aktuálny záznam z dnešného vyšetrenia na doplnenie spisu a priložila ambulantnú správu
z gastroenterologickej ambulancie zo dňa 27.01.2026. Predmetné podanie žalobkyne bolo žalovanej
doručené dňa 30.01.2026.

30. Dňa 05.02.2026 bolo správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobkyne, ktorým žalobkyňa
správnemu súdu zaslala odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 29.01.2026, lekársku správu
z posudzovania zdravotného stavu žalobkyne Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica, dňa
29.01.2026, vrátane odborného posudku o invalidite zo dňa 29.01.2026. Predmetné podanie bolo
žalovanej doručené dňa 05.02.2026.

31. Ďalším podaním doručením správnemu súdu dňa 12.02.2026 žalobkyňa opakovane dopĺňala svoju
žalobu o lekársky posudok zo dňa 29.01.2026, rozhodnutie žalovanej zo dňa 04.02.2026 a list žalovanej
zodňa10.02.2026.Uviedla,ževdecembri2025podalanovúžiadosťozmenudiagnózyazvýšeniemiery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a namietala procesné pochybenia v postupe žalovanej

v tomto novom konaní v období január až február 2026, pričom žiadala, aby správny súd s prihliadnutím
na tieto nové skutočnosti a dôkazy jej správnej žalobe v plnom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie
žalovanej z roku 2024 zrušil. Predmetné podanie bolo žalovanej doručené dňa 17.02.2026.

32. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.02.2026 žalobkyňa opätovne dopĺňala svoju žalobu

tým, že správnemu súdu zaslala sťažnosť, ktorú podala na správanie posudkovej lekárky D. A.,
oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 17.10.2024, sťažnosť na výsledok prešetrenia
sťažnosti zo dňa 22.10.2024 a list žalovanej zo dňa 13.02.2026. Predmetné podanie žalobkyne bolo
žalovanej doručené dňa 24.02.2026.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

33. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania,nakoľkoobajaúčastnícikonaniavýslovnenežiadalinariadeniepojednávaniaaneboldaný

ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.

34. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je
konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne
žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

35. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2026.

36. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,

ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

37. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

38. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

39. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

41. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

42. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

43. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.44. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

45.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,

ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

46. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

47. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

48.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

49. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

50. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

51. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

52. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či

svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

53. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických

osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

54. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

55. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

56. Podľa § 293fzg zákona o sociálnom poistení, trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na
invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného
dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.

57. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutia vo
veci invalidného dôchodku žalobkyne.

58. Z obsahu administratívnych spisov má správny súd za preukázané, že žiadosťou o prehodnotenie

zdravotnéhostavu,doručenouSociálnejpoisťovni,pobočkaBanskáBystricadňa22.03.2024,žalobkyňa
požiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu, nakoľko od poslednej kontroly sa tento jej stav zhoršil,
žiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a na uvedené účely predkladala dôkazné prostriedky
o jej zdravotnom stave, ktoré mala k dispozícii.

59. Prakticky celá žalobná argumentácia obsiahnutá v podanej správnej žalobe smerovala

voči posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktorá nesúhlasila s tým, ako bol tento jej zdravotný stav
posúdený a nesúhlasila ani s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

60. Vzhľadom na obsah žalobnej argumentácie, správny súd úvodom konštatuje, že posudzovanie
zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je

vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach
dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa
vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.

5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či
konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej

správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový
lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, správny súd neposudzuje
medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

61. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre tu posudzovanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám

posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

62. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok zo dňa 24.09.2024.
Po preskúmaní obsahu tohto posudku z hľadiska jeho jednoznačnosti, úplnosti, presvedčivosti
análežitéhoodôvodneniadospelsprávnysúdkzáveru,žepredmetnýposudokuvedenézákonnékritériá
nespĺňa.

63. V zmysle uvedeného lekárskeho posudku posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie určila za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne do 31. júla 2023 ochorenie
zaradené do kapitoly IV, položka 1, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - Endokrinné
choroby, poruchy výživy a premeny látok. Cukrovka - kompenzovateľná, bez komplikácií s ohľadom
na pracovné zaradenie. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za toto rozhodujúce

zdravotné postihnutie žalobkyne posudková lekárka určila 40 % z percentuálneho rozpätia 30 % - 40
%. Za ostatné pridružené ochorenia zvýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
žalobkyne o 5 %, t. j. na celkových 45 %.64. Od 01. augusta 2023 určila posudková lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne
ochorenie zaradené do kapitoly IV, položka 1, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení
- Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok. Cukrovka – kompenzovateľná na liečbe

s komplikáciami v počiatočnom (incipientnom) štádiu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia 25 % - 35 %. Za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne jej
bola táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % na celkových 45 %.

65. Od 08. marca 2024 určila posudková lekárka za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie

zaradené do kapitoly IV, položka 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - Endokrinné
choroby, poruchy výživy a premeny látok. Cukrovka - ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi
kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia,
neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie) s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 % z percentuálneho rozpätia 50 % - 75 %. Za ostatné pridružené
ochorenia žalobkyne jej posudková lekárka zvýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o 10 %, t. j. celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť tak
predstavovala spolu 60 %.

66. V odôvodnení lekárskeho posudku posudková lekárka popísala jednotlivé ochorenia žalobkyne,
u cukrovky čiastočne aj vývoj tohto ochorenia a následne konštatovala, že: „V súvislosti so zmenou

Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnej od 01. augusta 2023 došlo
k zmene v znení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj k zmene v percentuálnom rozpätí miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (do 31. júla 2023 bolo pri cukrovke kompenzovateľnej,
bez komplikácií s ohľadom na pracovné zaradenie percentuálne rozpätie od 30 % do 45 %, od 01.
augusta 2023 je pri cukrovke kompenzovateľnej na liečbe s komplikáciami v počiatočnom (incipientnom)

štádiu percentuálne rozpätie od 25 % do 35 %. Po preštudovaní predložených odborných lekárskych
nálezov však mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 31. júla 2023 pre cukrovku
určujem na 40 %, ktorú zvyšujú ostatné pridružené ochorenia o 5 %, teda celková miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je do 31. júla 2023 45 %. Od 01. augusta 2023 opäť cukrovku
hodnotím na hornej hranici percentuálneho rozpätia, teda už podľa novely Prílohy č. 4 k zákonu

o sociálnom poistení na 35 %, ktorú zvyšujú o 10 % ostatné pridružené ochorenia, teda celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj od 01. augusta 2023 45 %. Až po zhoršení
zdravotného stavu, ktoré je dokumentované predloženými odbornými vyšetreniami je možné cukrovku
zaradiť pod ťažko kompenzovateľnú s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými
komplikáciami, ktorá podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Túto

zvyšujú ostatné pridružené ochorenia o 10 %. Teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je od 08. marca 2024 60 %.“

67. Z uvedených záverov posudkovej lekárky, ani v kontexte ďalšieho odôvodnenia odborného posudku,
však nemožno preskúmateľným spôsobom identifikovať, na základe akých konkrétnych skutočností

posudková lekárka ústredia žalovanej v rámci percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, prislúchajúcej k rozhodujúcemu ochoreniu žalobkyne od 08.03.2024, t.
j.50%až75%,určilaprávedolnúhranicuatedamierupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť
práve 50 %. Správny súd konštatuje, že úlohou posudkového lekára pri posudzovaní zdravotného
stavu fyzickej osoby na účely invalidného dôchodku je nielen určiť konkrétnu mieru poklesu schopnosti

vykonávaťzárobkovúčinnosťposudzovanejosoby,alezaúčelompreskúmateľnostilekárskehoposudku
je mimoriadne dôležité, najmä v prípade, že miera poklesu bola určená na inej než hornej hranici
percentuálneho rozpätia, náležite odôvodniť aj záver, prečo posudkový lekár v konkrétnom prípade
určil konkrétnu mieru poklesu. Pokiaľ posudková lekárka v tu posudzovanej veci nijako neodôvodnila,
prečo z percentuálneho rozpätia od 50 % do 75 % určila u žalobkyne práve 50 %, t. j. dolnú hranicu

prislúchajúcej percentuálnej sadzby, je jej záver nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný.

68. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na to, že v odvolaní žalobkyne proti prvostupňovým
rozhodnutiam žalobkyňa ako jednu zo svojich odvolacích námietok formulovala práve to, že posudková
lekárka sociálneho poistenia v rámci prvostupňového konania nijako neodôvodnila, prečo sa rozhodla

určiť mieru poklesu práve na 50 % a nie na úrovni hornej hranice rozpätia vo výške 75 % a tiež
žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že určenie miery poklesu na úrovni hornej hranice lepšie zodpovedá
jej reálnemu zdravotnému stavu, vyjadreniami a záväzným odporúčaniam špecialistov. Aj vzhľadom
na túto argumentáciu žalobkyne uvádzanú už v priebehu administratívneho konania, a to v odvolaníproti prvostupňovým rozhodnutiam, bolo o to dôležitejšie, aby posudková lekárka odvolacieho orgánu
sa predmetnou námietkou zaoberala a náležite odôvodnila určenie konkrétnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v rámci dotknutého percentuálneho rozpätia.

69. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí doodôvodňoval záver posudkovej lekárky o tom,
že táto mala stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na dolnej
hranici percentuálneho rozpätia z dôvodu, že žalobkyňa má jednu komplikáciu cukrovky - senzitívnu
polyneuropatiu a ďalšie komplikácie cukrovky ako diabetická retinopatia, diabetická nefropatia

a diabetická noha, ani syndróm neuvedomovania si hypoglykémie, neboli odbornými lekárskymi
správami dokumentované, správny súd uvádza, že tak ako správny súd, ani žalovaná či jej generálny
riaditeľ, nedisponuje medicínskym vzdelaním a preto dôvody, ktoré viedli posudkovú lekárku k prijatiu jej
záverov musia byť uvedené konkrétnou posudkovou lekárkou v jej lekárskom posudku a nie je možné,
aby tieto dopĺňala žalovaná sama v napadnutom rozhodnutí. Hoci v popise zdravotného stavu žalobkyne
a jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia v posudku zo dňa 24.09.2024 posudková lekárka uviedla,

že žalobkyňa trpí ťažko kompenzovateľnou cukrovkou s jednou počínajúcou diabetickou komplikáciou
- senzitívnou polyneuropatiou, v posudku sa neuvádza, že práve táto skutočnosť by mala byť dôvodom
pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho
rozpätia. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je (ako to vyplýva z jeho názvu uvedeného
v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení) okrem prítomnosti komplikácií cukrovky charakterizované

aj tým, že je sprevádzané opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie, čo je prípad žalobkyne tak
ako to vyplýva z lekárskych správ a posudku samotnej posudkovej lekárky zo dňa 24.09.2024. Preto
nemožno automaticky predpokladať (ani vylúčiť, ani potvrdiť), že pokiaľ má posudzovaná osoba okrem
kolísavých hodnôt glykémie len jednu komplikáciu cukrovky, automaticky jej prislúcha miera poklesu na
dolnej hranici. V tomto smere ide o rýdzo odbornú otázku, na ktorú je potrebné odborné medicínske

vzdelanie, teda je nevyhnutné, aby predmetnú otázku zodpovedal a náležite odôvodnil práve posudkový
lekár ako jediná kompetentná osoba a to spôsobom, ktorý bude preskúmateľný. Posudková lekárka
však riadne resp. vôbec neodôvodnila, prečo u žalobkyne určila práve dolnú hranicu prislúchajúceho
percentuálneho rozpätia. Vyjadrenie žalovanej je skôr dedukciou, prečo tomu tak bolo a nie vyjadrením
posudkovej lekárky.

70. V tomto smere správny súd poukazuje aj na to, že v odôvodnení lekárskeho posudku samotná
posudková lekárka uvádza, že v roku 2020 bola žalobkyňa prestavená na intenzifikovaný inzulínový
režim a že „variabilita glykémií bola veľká, nevedela spoľahlivo identifikovať hypoglykémie, preto si
zakúpila inzulínový senzor“. Nie je tak celkom preskúmateľné ani to, ako a či vôbec bola posúdená

uvedená skutočnosť ako možná komplikácia cukrovky - syndróm neuvedomovania si hypoglykémie
a teda, či žalobkyňa takýmto syndróm trpí alebo nie, keďže samotná posudková lekárka konštatovala,
že žalobkyňa sama nevie spoľahlivo identifikovať hypoglykémie.

71. Správny súd tiež konštatuje, že z obsahu a odôvodnenia lekárskeho posudku zo dňa 24.09.2024

a jeho záverov vyššie citovaných, nevyplýva ani tá skutočnosť, prečo zmena miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť mala u žalobkyne nastať práve od 08. marca 2024. Uvedený dátum bol
čiastočne odôvodnený v prvostupňovom lekárskom posudku zo dňa 30.05.2024, v ktorom posudková
lekárka pobočky žalovanej v závere konštatovala, že mieru poklesu 50 % určila dňom neurologického
vyšetrenia, t. j. dňom 08.03.2024, avšak nijako bližšie tento záver neodôvodnila. Strohé konštatovanie

o tom, že k zmene zdravotného stavu malo dôjsť na základe konkrétneho vyšetrenia, no bez ďalšieho
dostatočného odôvodnenia, tiež nie je celkom preskúmateľné. Z uvedeného vyjadrenia totiž nie je
možné jednoznačne identifikovať, v čom konkrétne malo predmetné vyšetrenie dokumentovať zhoršenie
zdravotného stavu žalobkyne, ani nemožno preskúmať, či vôbec práve predmetné vyšetrenie zhoršenie
zdravotného stavu skutočne dokumentuje.

72. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že k odvolaniu žalobkyne táto priložila niekoľko
lekárskych správ z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici,
medzi nimi aj ambulantnú správu z neurologickej ambulancie zo dňa 24.04.2024, ambulantnú
správu z diabetologickej ambulancie zo dňa 29.07.2024 a ambulantnú správu z psychiatrickej

ambulancie zo dňa 30.05.2024. Tieto tri lekárske správy neboli posudkovou lekárkou ústredia žalovanej
v lekárskom posudku zo dňa 24.09.2024 zhodnotené, resp. sa v tomto lekárskom posudku nijako
neuvádzajú. Z obsahu lekárskeho posudku vyplýva zoznam lekárskych vyšetrení, na základe ktorých
posudková lekárka vykonala zdravotné posúdenie žalobkyne a vyššie uvedené tri lekárske správysa medzi nimi nenachádzajú. Pokiaľ posudková lekárka uvedené lekárske správy nepovažovala
za relevantné, prípadne použila iné lekárske vyšetrenia namiesto nich, bolo jej povinnosťou za účelom
preskúmateľnosti lekárskeho posudku uviesť aj to, prečo na konkrétne lekárske správy predložené

žalobkyňou neprihliadala. Nemožno totiž automaticky vyvodiť záver, že pokiaľ posudková lekárka
určité lekárske správy nezahrnie do svojho posudku, by tieto nemali byť relevantné. Nezohľadnenie
žalobkyňou predložených lekárskych správ má jednak za následok neúplnosť lekárskeho posudku
a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a jednak spôsobuje nepreskúmateľnosť správnosti
záverov o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia a o určení miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

73. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napríklad aj na to, pokiaľ ide o psychiatrické vyšetrenia
žalobkyne, že z obsahu lekárskeho posudku vyplýva, že posudková lekárka v tejto oblasti zohľadnila
pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne lekárske správy zo dňa 08.02.2024 a zo dňa
02.05.2024. Avšak lekárska správa zo dňa 30.05.2024 predložená žalobkyňou k jej odvolaniu

bola aktuálnejšieho dátumu a dokumentovala zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne. V súvislosti
s diabetologickým vyšetrením žalobkyne posudková lekárka prihliadala okrem iných aj na lekársku
správu z diabetologického vyšetrenia zo dňa 11.04.2024, avšak nie na lekársku správu predloženú
žalobkyňu k odvolaniu zo dňa 29.07.2024. Nakoľko správny súd nedisponuje medicínskym vzdelaním,
nie je oprávnený ani len v hypotetickej rovine posudzovať, či žalobkyňou predložené lekárske správy

mohlialebonemohliovplyvniťzáveryposudkovejlekárky.Relevanciujednotlivýchlekárskychsprávmusí
posúdiť posudkový lekár a v prípade, že v rámci odvolacej argumentácie žalobkyňa poukazovala na
konkrétne lekárske správy, ktoré aj doložila, bolo povinnosťou posudkovej lekárky sa k nim v posudku
vyjadriť, resp. ich do posudku zahrnúť. Ak by aj uvedené lekárske správy nemali vplyv na závery
posudkovej lekárky, uvedenú skutočnosť (najmä vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalobkyne)

musí tiež posudková lekárka uviesť a riadne odôvodniť.

74. Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne o nedostatočnom
posúdení jej zdravotného stavu za dôvodné.

75. K námietke žalobkyne o tom, že po podaní jej odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam
bol jej zdravotný stav bol posudzovaný tou istou posudkovou lekárkou, ktorá vydala prvostupňový
lekársky posudok, správny súd uvádza, že v prípade, že účastník konania podá odvolanie, v ktorom
namieta posúdenie jeho zdravotného stavu, postup žalovanej je taký, že uvedené odvolanie predloží
posudkovému lekárovi, ktorý vydal prvostupňový posudok s tým, aby sa tento vyjadril, či vzhľadom

na námietky uvádzané v odvolaní zotrváva na svojom posudku, resp. či mení svoj posudkový záver.
V prípade, že posudkový lekár svoj posudkový záver nezmení a odvolaniu účastníka konania tak nie
je v plnom rozsahu vyhovené (v rámci autoremedúry), odvolanie spolu s príslušnou dokumentáciou je
predložené posudkovému lekárovi ústredia žalovanej, ktorý opätovne posúdi zdravotný stav odvolateľa.
Vzhľadom na skutočnosť, že posudková lekárka pobočky žalovanej zotrvala na svojom pôvodnom

posúdení, odvolanie bolo predložené spolu s dokumentáciou žalobkyne posudkovej lekárke ústredia
žalovanej a teda nedošlo k porušeniu práv žalobkyne v tomto smere a jej zdravotný stav bol na základe
podaného odvolania posúdený aj posudkovou lekárkou ústredia žalovanej.

76. K námietkam žalobkyne o tom, že by jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

za ostatné pridružené ochorenia mala byť zvýšená viac ako o 10 %, že 10 % je málo, správny súd
uvádza, že v prípade viacerých ochorení účastníka konania sa jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení),
ale určí sa miera poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie (t. j. to, ktorému prislúcha najvyššia
miera poklesu - ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu) a podľa

§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení túto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Žalobkyni bola za ostatné pridružené ochorenia zvýšená miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čo predstavuje maximálnu prípustnú hranicu zvýšenia podľa § 71
ods. 8 zákona o sociálnom poistení, preto uvedená námietka žalobkyne je nedôvodná.77. V súvislosti s lekárskymi správami priloženými žalobkyňou k jej správnej žalobe – správami z
FakultnejnemocnicespoliklinikouF.D.Roosevelta,BanskáBystrica,zodňa13.09.2024-diabetologická
ambulancia, zo dňa 10.09.2024 - urologická ambulancia a zo dňa 07.12.2023 - gastroenterologická

ambulancia, správny súd konštatuje, že tieto boli zahrnuté v lekárskom posudku zo dňa 24.09.2024
a teda bolo na ne prihliadané pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne. Správny súd vzhľadom na
absenciu medicínskeho vzdelania nie je oprávnený sám z predmetných lekárskych správ vyvodzovať
vlastné závery o zdravotnom stave žalobkyne.

78. K lekárskej správe z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica, zo dňa
24.04.2024 - neurologická ambulancia, priloženej žalobkyňou k správnej žalobe, správny súd uvádza,
že táto lekárska správa nebola zohľadnená v posudku zo dňa 24.09.2024 a to ani na základe jej
doloženia žalobkyňou k jej odvolaniu proti prvostupňovým rozhodnutiam, ako je uvedené aj vyššie
v tomto rozsudku. V tomto smere teda posudková lekárka pochybila, keď sa predmetnou lekárskou
správou nezaoberala a ani neuviedla, prečo ju za relevantnú nepovažovala, najmä, keď v posudku

zohľadňovala neurologickú lekársku správu aj staršieho dáta (zo dňa 08.03.2024).

79. V súvislosti s lekárskymi správami predloženými žalobkyňou k jej podaniam zo dňa 30.12.2025,
31.12.2025, 28.01.2026, 05.02.2026, 12.02.2026 a 23.02.2026, správny súd uvádza, že správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 01.10.2024. Podľa § 135 ods. 1 SSP v konaniach

o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy. Jednak správny súd nie je pre absenciu odborného medicínskeho vzdelania oprávnený
posudzovať a hodnotiť zdravotný stav žalobkyne na základe ňou doložených lekárskych správ, ale
vzhľadom na ust. § 135 ods. 1 SSP nie je ani oprávnený na tieto prihliadať z dôvodu, že boli z obdobia

po vydaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd tak na predmetné lekárske správy
v konaní neprihliadal.

80. Obdobne to platí aj vo vzťahu k ďalším listinám priloženým k vyššie uvedeným podaniam žalobkyne
(neskoršie rozhodnutia žalovanej z roku 2026 vydané v osobitných konaniach, listy žalovanej či odborné

posudky z iných konaní, sťažnosti žalobkyne na posudkovú lekárku a iné listiny). Nakoľko správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 01.10.2024 a podľa § 135 ods. 1 SSP v konaniach
o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia
orgánu verejnej správy, správny súd na tieto listiny z obdobia po vydaní správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia v konaní nemohol prihliadať a ani neprihliadal. Napokon uvedené listiny ani neboli vydané
v konaní, ktoré bolo predmetom správnej žaloby.

81. Vo vzťahu k lekárskej správe z endoskopickej ultrasonografie žalobkyne zo dňa 18.09.2012 správny
súd uvádza, že nie je oprávnený hodnotiť zdravotný stav žalobkyne alebo vytvárať si vlastné odborné

závery o pôvode ochorenia žalobkyne, nakoľko nedisponuje na to príslušným lekárskym vzdelaním. Ak
žalobkyňa považovala predmetnú lekársku správu za dôležitú pre správne posúdenie jej zdravotného
stavu, bolo jej právom a podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dokonca aj povinnosťou ju
doložiť ešte v rámci administratívneho konania na preukázanie svojich tvrdení.

82. K námietkam žalobkyne voči osobe posudkovej lekárky pobočky žalovanej, ktorá vykonávala
posúdeniezdravotnéhostavužalobkynevprvomstupni,správnysúduvádza,žezobsahuspisovnezistil
žiadny relevantný dôvod ani dôkaz, ktorý by spochybňoval odbornosť či nezaujatosť posudkovej lekárky
a subjektívny nesúhlas s posúdením zdravotného stavu touto posudkovou lekárkou a s jej závermi nie
je dôvodom pre spochybňovanie osoby posudkovej lekárky.

83. K námietke žalobkyne, o tom, že obe prvostupňové rozhodnutia jej boli doručované spoločne v jednej
obálke, správny súd uvádza, že pokiaľ je nepochybné, že obe tieto rozhodnutia boli žalobkyni riadne
doručené a žalobkyňa ich prevzala, na základe čoho proti obom podala aj spoločné odvolanie, uvedené
nemá charakter vady, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

84.Dôvodomprezrušenienapadnutéhorozhodnutiavšakboliinédôvody,bližšiepopísanévodôvodnení
tohto rozsudku. Vada nepreskúmateľnosti posudku zo dňa 24.09.2024 sa premietla aj do správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré prevzalo závery z lekárskeho posudku a skutočnosť, žeposudková lekárka druhostupňového orgánu verejnej správy nezohľadnila všetky lekárske správy
predloženéžalobkyňoukjejodvolaniuprotiprvostupňovýmrozhodnutiammalazanásledok,žeskutkový
stav veci (zdravotný stav žalobkyne) nebol úplne a riadne zistený.

85. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP,
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (nepreskúmateľnosť
záverov napadnutého rozhodnutia v dôsledku nepreskúmateľnosti posudku, ktorý bol podkladom pre
jeho vydanie) a z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu (nezohľadnenie lekárskych správ

priložených k odvolaniu žalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiam), napadnuté rozhodnutie zrušil a
podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil druhostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

86. Hoci žalobkyňa navrhovala zrušenie aj prvostupňových rozhodnutí, správny súd zrušil len
druhostupňové rozhodnutie, keďže vytýkané vady sa vzťahovali primárne k tomuto rozhodnutiu
a prípadné vady prvostupňových rozhodnutí môže odstrániť aj odvolací orgán verejnej správy.

87. Po vrátení veci posudkový lekár znova posúdi zdravotný stav žalobkyne, prihliadne pritom na všetky
žalobkyňou doložené lekárske správy a svoje závery náležitým spôsobom odôvodní. Následne orgán
verejnej správy znova rozhodne a svoje závery tiež preskúmateľným spôsobom odôvodní, pričom sa
vysporiada s podstatnými námietkami žalobkyne.

88. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sapodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

V Banskej Bystrici, dňa 25. marca 2026

JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová