Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125441527
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6125441527.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: DER Touristik SK a.s., IČO: 31 371 205, so sídlom Vajnorská 100/
B, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, v zast.: VAVRO LEGAL, s.r.o., IČO: 54 571 821, so
sídlom Vysoká 14, 811 06 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX B. C. D. XXX, E.
o zaplatenie 996,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier medzi žalobcom a žalovaným v nasledovnom znení:

I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi na základe právoplatného súdneho zmieru spolu sumu vo
výške 1.721,84 EUR na bankový účet žalobcu č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným
symbolom: XXXXXXXXX, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,00 EUR, ktoré sú
splatné vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom apríl roku 2026, pričom neuhradením

ktorejkoľvek zo splátok dlhu žalovaný stráca výhodu splátok. Žalobca a žalovaný súčasne súhlasia, že
platba žalovaného zo dňa 30.03.2026 v sume vo výške 121,84 EUR sa v plnom rozsahu započítava na
plnenie podľa tohto výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2026 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 996
Eur s príslušenstvom a nárokom na náhradu trov konania.

2. Dňa 31.03.2026 zaslal právny zástupca žalobcu tunajšiemu súdu návrh na uzatvorenie súdneho
zmieru vo vyššie uvedenom znení. Súčasne zaslal súhlas žalovaného s vyššie uvedeným obsahom
súdneho zmieru.

3. Podľa článku 7 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“) platí, že: „základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k
zmierlivému vyriešeniu sporu.“

4. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O
uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

5. Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje;
neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

6. Zmier predstavuje surogát (náhradu) rozsudku súdu. Sporové strany tak vylúčili autoritatívny výrok
súdu a nahradili ho svojou autonómiou vôle, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať, ak je v súlade
s hmotným právom. Základom zmieru je hmotnoprávna dohoda sporových strán, pričom účinky zmieru

ako procesného inštitútu sa prejavujú v civilnom sporovom konaní v takej podobe, že zmier predstavuje
surogát rozsudku. Prevalentne, dominantne je zmier zmluvou a nie procesným úkonom strán. Súd jevprípadeuzatvoreniazmierupostavenýdoinejprocesnejroviny.Priuzatváranízmierusúdmusískúmať,
či uzatvorený zmier nie je v rozpore s hmotným právom (Števček, M.: Všeobecné ustanovenia, Úkony
strán, § 148, str. 557 a 558. In.: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540
str., ISBN: 978-80-7400-629-6.).

7. Zákonodarca uložil v § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdu povinnosť, neschváliť zmier, na
ktorom sa strany sporu síce mohli dohodnúť, avšak by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, teda s hmotným právom. Pri rozhodovaní o schválení zmieru súd nie je povinný zisťovať
skutkový stav veci v takom rozsahu, ako je to pri rozsudku, teda pri autoritatívnom rozhodnutí súdu. Ak
by strana sporu žiadala schváliť zmier, ktorý by nebol vykonateľný alebo by odporoval hmotnému právu,
súd takýmto textom zmieru nie je viazaný a nemôže ho schváliť (bližšie pozri: IVANČO, M., IVANKO,
D. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, str. 332, ISBN:
978-80-7699-054-8.)

8. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.“

9. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak takého ustanovenia niet, súd prejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.“

10. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“

11. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať,
ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.“

12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z.z. zákon o zájazdoch v znení neskorších predpisov
platí, že: „cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. V

zmluve o zájazde možno dohodnúť odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od
zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia
služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z náhradného predaja
služieb cestovného ruchu. Ak odstupné nie je dohodnuté, jeho výška sa vypočíta ako cena zájazdu
znížená o súčet úspory nákladov za neposkytnuté služby cestovného ruchu a príjmov z náhradného

predaja služieb cestovného ruchu. Na žiadosť cestujúceho je cestovná kancelária povinná poskytnúť
odôvodnenie výšky odstupného.“

13. Nakoľko žalobca a žalovaní v predloženom zmieri uviedli, že z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti
konania netrvajú na nariadení pojednávania a súhlasia so schválením zmieru bez nariadenia

pojednávania, súd vo veci pojednávanie v súlade s § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku
v spojení s článkom 4 a 17 Civilného sporového poriadku nenariadil. Civilný sporový poriadok priamo
nerieši situáciu, kedy žalobca a žalovaný požiadajú súd o schválenie súdneho zmieru bez nariadenia
pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval ustanovenia článkov 4 a 17 Civilného sporového
poriadku a dospel k právnemu záveru, že súdny zmier je možné schváliť aj bez nariadenia pojednávania.

Opačný výklad by znamenal podľa právneho názoru súdu vznik situácie ad absurdum, kedy by nebolo
možné schváliť medzi stranami sporu súdny zmier v situácii, keď sa strany sporu rozhodnú zhodne
navrhnúť súdu aplikáciu ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku. Na základevýkladu rozumného zákonodarcu a v záujme rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania súd
pristúpil k schváleniu zmieru bez nariadenia pojednávania.

14. Po preskúmaní navrhovaného zmieru medzi žalobcom a žalovanými súd pristúpil k jeho
navrhovanému schváleniu vo forme uznesenia. Po podrobnom preskúmaní obsahu zmieru medzi
žalobcom a žalovaným súd konštatuje, že takto koncipovaný zmier z hľadiska obsahu je plne súladný
s § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch, pretože žalobcovi vznikol nárok na odstupné po odstúpení od zmluvy
o zájazde zo strany žalovaného. Takto koncipovaný zmier nie je v rozpore s hmotným právom a súčasne

predstavuje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd
zmier medzi sporovými stranami schválil vo forme uznesenia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.