Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Krnáčová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/62/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124347731
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6124347731.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
15C/62/2024
– 2 –
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu Advokátska
kancelária VICTORIA, s.r.o., IČO: 51164353, so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, proti
žalovanej A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., v konaní právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Lucia Filipková, so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica,
IČO: 42195179, o zaplatenie 699,30 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
15C/62/2024
– 2 –
I/ Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II/ Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, ktoré je žalobkyňa p
o v i n n á žalovanej zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
15C/62/2024
– 7 –
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.07.2024 žiadal žalobca zaviazať
žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 699,30 Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 03.07.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní dňa 21.08.2024 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonom
stanovenej lehote žalovaná odpor. Následne po vykonaní procesných úkonov zo strany Okresného súdu
Banská Bystrica bol spis dňa 01.10.2024 postúpený Okresnému súdu Zvolen.
1.1. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa zaviazať žalovanú na úhradu advokátskej odmeny na základe
poskytnutých služieb. Dňa 12.03.2024 žalovaná udelila žalobkyni splnomocnenie na právne zastúpenie
a dňom 17.06.2024 doručila odvolanie plnomocenstva. Žalobkyňa za uvedené obdobie poskytla
žalovanej právne služby a následne po odvolaní plnomocenstva vystavila dňa 18.06.2024 faktúru
č. 2024045 na sumu 699,30 Eur splatnú dňa 02.07.2024. Žalobkyňa sa snažila situáciu riešiť aj
mimosúdne a dňa 03.07.2024 zaslala žalovanej predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr
do 12.07.2024. Nakoľko žalovaná dlh neuhradila domáhala sa jeho zaplatenia súdnou cestou.1.2. Po podaní odporu žalobkyňa uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej ohľadom neoznámenia
a poučenia o výške odmeny za jednotlivé úkony právnych služieb. V minulosti zastupovala viaceré
fyzické osoby v rámci dodatočných konaní o dedičstve po právnych predchodcoch žalovanej ako D. E.
a A. E., F. G.. Išlo o novoobjavený majetok, pričom v rámci právnych služieb poskytnutých spoludedičom
žalovanej a aj žalovanej samotnej bolo potrebné dohľadať dokumenty potrebné k identifikácii poručiteľov
ako neznámych vlastníkov tak, aby uvedené konania o prejednaní novoobjaveného majetku mohli
úspešne prebehnúť. Zoznam vykonaných právnych úkonov bol súčasťou vyúčtovania právnych služieb
pripojených k faktúre č. 2024045 zo dňa 18.06.2024. Išlo o podanie návrhu na dodatočné konanie
o dedičstve po zomrelom D. E. a po zomrelej A. E.; žiadosť o odrevidovanie rodných listov adresovaná
Štátnemu archívu Banská Bystrica zo dňa 15.03.2024; žiadosť o vyhľadanie a zaslanie sčítacích hárkov
zo dňa 18.03.2024, žiadosť o vydanie dedičského rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 12.04.2024. K samotnému procesu uzatvárania plnomocenstva žalobkyňa uviedla, že stretnutie
zamestnanca advokátskej kancelárie prebehlo po vzájomnej telefonickej komunikácii a následne bolo
osobné stretnutie v mieste trvalého bydliska žalovanej dňa 12.03.2024 kedy došlo aj k podpísaniu
plnej moci na právne zastúpenie. Za žalobkyňu sa tohto stretnutia zúčastnil JUDr. Roman Jablonovský,
zamestnanec žalobcu, ktorého výsluch žalobca v konaní navrhol. Uvedený zamestnanec žalobcu
oboznámil žalovanú so všetkými podmienkami prípadného poskytovania právnych služieb, preto poprel
tvrdenia žalovanej, že nebola poučená o výške odmeny za právne služby. B. F. B. bol poverený
za žalobkyňu a mal oprávnenie konať v mene žalobkyne. Navyše žalobkyňa poukázala na to, že
žalovaná pred samotným prejednaním dedičstva na Notárskom úrade JUDr. Belkovej dňa 17.06.2024
neinformovala žalobcu o odvolaní plnomocenstva. Tieto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela až po
príchode na notársky úrad kedy bolo do spisu predložené odvolanie plnomocenstva žalobcovi zo dňa
14.06.2024 a zároveň bola doložená nová plná moc udelená Ing. Igorovi Bachettimu zo dňa 17.06.2024.
Okrem toho žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná bez priebežného vynakladania akýchkoľvek
finančných prostriedkov nadobudla novú majetkovú hodnotu, pričom je predpoklad nadobudnutia ďalšej
majetkovej hodnoty v dedičskom konaní po ďalšom právnom predchodcovi žalovanej. Odvolanie plnej
moci považovala žalobkyňa za bezdôvodné, špekulatívne v spojení najmä s následnou nekomunikáciou
žalovanej so žalobkyňou. Žalovaná zmarila možnosť prefinancovania odmeny za právne služby zo
strany tretej osoby s tým, že sa žalobca, okrem v konaní už predkladanej predžalobnej výzvy, snažil
kontaktovať žalovanú telefonicky prostredníctvom správ smerovaných k vyriešeniu vzniknutého stavu,
avšak žalovaná na tieto nereagovala. Navyše žalovaná ani po doručení faktúry a predžalobnej výzvy
nenamietala rozsah poskytovaných úkonov právnych služieb, nespochybňovala tieto a nerozporovala
ich. Žalobkyňa poprela aj akýkoľvek nátlak z jej strany na žalovanú v súvislosti s odpredajom
majetku nadobudnutého v rámci dedičského konania. K týmto skutočnostiam navrhla vypočuť ďalšieho
spoludediča H. C. ako svedka v konaní. Na podanej žalobe zotrvávala a rovnaké vyjadrenia predniesla aj
v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa 16.01.2025. Mala za to, že aj po vyjadrení svedka B.
B. bolo preukázané splnenie povinností v zmysle ustanovení zákona o advokácii s tým, že žalovaná bola
oboznámená s tarifnou odmenou za poskytovanie právnych služieb. Informácie ohľadom odmeny za
poskytovanie právnych služieb poskytoval zamestnanec JUDr. Jablonovský s tým, že tento predkladal
žalovanej plnú moc na podpis. Iný dokument spisovaný so žalovanou nebol.
2. Žalovaná v konaní proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podala písomný odpor,
v ktorom namietala nedôvodnosť nároku uplatňovaného v konaní a žalobu žiadala zamietnuť v celom
rozsahu. Namietla samotné udelenie plnomocenstva zo strany žalobcu v rozsahu ako je prílohou
podanej žaloby. Nepreukazuje nárok žalobcu na vystavenie faktúry, ktorá bola doložená ako príloha ku
konaniu. V tejto súvislosti poukazovala na ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona o advokácii s tým, že žalobca
si svoju informačnú povinnosť podľa zákona nesplnil. Neinformoval ju o tom koľko bude stáť jednotlivý
úkon, ktorý vo veci klienta uskutoční a ak tak neurobí nevznikne mu nárok na odmenu. Zo zákona
jednoznačne vyplýva sankcia pre advokáta v rovine civilného práva a to taká, že ak advokát poučovaciu
povinnosťnesplní,hocibyajprávneslužbyakoadvokátvykonalatoajv100%kvalitevprospechklienta,
nemá právo na žiadnu odmenu. Žalovaná uviedla, že plnomocenstvo bolo podpísané prostredníctvom
tretej osoby mimo sídla žalobcu. Navyše treťou osobu pri predložení plnej moci bola uisťovaná, že
právne zastúpenie na základe podpísanej plnej moci bude pro bono, t.j. bezplatné. Poukázala na svoje
postavenie spotrebiteľky v zmysle zákona o advokácii a tiež na rozhodnutia disciplinárneho senátu
Slovenskej advokátskej komory, kde bolo konštatované porušenie povinností poučiť klienta.
2.1. V rámci reakcii na vyjadrenia žalobcu po podaní odporu uviedla, že je pravdou, že je v dodatočných
dedičských konaniach spoludedičkou, ale nešlo o spoločné zastupovanie s nárokom na odmenužalobcu. Žalobca uskutočňoval úkony v rámci právneho zastupovania individuálne pre iné osoby ako
je žalovaná a to bez dohody so žalovanou a výslovného súhlasu pokynu aj bez jej vedomia. Vo
všetkých dôkazoch, ktoré predložil je uvádzaná ako zastupovaná osoba „H. C.“ čo je inou osobou než
žalovaná. Ak by malo ísť o spoločné zastupovanie je zrejmé, že mali byť všade ako zastúpená osoba
uvádzanévšetkyzastupovanéosobyvrátanežalovanej.Kvykonaniuprávnychúkonovvmenežalovanej
nedošlo. Opakovane zdôraznila fakt, že nebola treťou osobou informovaná o výške odmeny za právny
úkon, prípadne iné podmienky za zastupovanie a to tak od právneho zástupcu – žalobcu, ako ani od
tretej osoby pred začatím jednotlivých úkonov právnej služby. Naďalej zotrvávala na tom, že nebola
splnená poučovacia povinnosť zo strany žalobcu. Navyše poukázala na svoje oprávnenie kedykoľvek
a z akéhokoľvek dôvodu odvolať udelenú plnú moc, preto nechápala význam námietok a vyjadrení
v súvislosti s odvolaním plnomocenstva pre žalobcu. Aj naďalej zotrvávala na tom, že žalobca na ňu
vyvíjal nátlak smerujúci k súčinnosti pre kúpu predmetu dedičstva v prospech tretej osoby o čo však
nemala záujem. Navyše zamestnanec žalobcu JUDr. Jablonovský ju hrubo zavádzal, keď jej uvádzal, že
ju bude zastupovať iba pokiaľ ide o dohľadanie podkladov k dedičskému konaniu po jej starých rodičoch.
Právne služby sa jej snažil doslova vnútiť, keď ju samoiniciatívne vyhľadal u nej doma v domácnosti.
2.2. Rovnako žalovaná zotrvávala na svojich vyjadreniach aj v rámci pojednávania, kde opakovane
zdôraznila, že nebola splnená informačná povinnosť v zmysle ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona
o advokácii. Poukazovala aj na ustanovenie § 40 ods. 5 Advokátskeho poriadku, kde uviedla, že
postavenie pána B. je diskutabilné s tým, že tento nie je advokátom, ani koncipientom. Nepreukázal sa
poverením na plnenie úloh, ku ktorým sa snažil zaviazať žalovanú. Navyše v tejto súvislosti poukázala
aj na konania prebiehajúce na Okresnom súde Banská Bystrica, kde už v obdobných veciach bolo
rozhodnuté dňa 16.12.2024 a 15.01.2025. Išlo o ostatných spoludedičov žalovanej. Poprela splnenie
poučovacej povinnosti.
2.3. Žalovaná v rámci výsluchu uviedla, že sa stretla s pánom B., ktorý ju tesne pred stretnutím
telefonicky kontaktoval a následne ju čakal pred jej bydliskom. Stretnutie podľa jej slov trvalo 10-15 minút
a prebehlo u nej doma v kuchyni. Prítomný bol v domácnosti aj jej manžel, ktorý bol v tom čase chorý.
V kuchyni však pri nich nesedel. Keď sa zaujímala prečo ju kontaktoval oznámil jej, že našli pozemky
po starej mame a idú ešte hľadať pozemky po starom otcovi v starej C.. Povedal jej približne, v ktorej
oblasti sa nachádzajú, pretože tam v minulosti bývali, vedela, o ktorú lokalitu sa jedná. Oznámil jej, že
keď nájdu aj pozemky po starom otcovi opätovne sa jej ozve. Povedal jej a ubezpečoval ju, že to nebude
stáť veľa, podpísala mu plnú moc a viac ho nevidela. Druhýkrát sa jej ozval, keď mu zrušila plnú moc.
Ponúkal jej peniaze. Ona mu oznámila, že sa musí dohodnúť s ostatnými dedičmi, nakoľko ich je celkovo
osem. Opätovne ju telefonicky kontaktoval, ponúkal jej vyššiu čiastku, avšak ho poprosila, aby ju viac
nekontaktoval. Predá to tak ako sa dohodla s ostatnými. Pri stretnutí jej povedal, že je zamestnanec
Victorie, nevedela, či advokátskej kancelárie alebo realitnej kancelárie. Po stretnutí s ním sa opätovne
vrátila do práce. Plnú moc si prečítala až potom, keď sa vrátila z roboty. Očakávala, že jej pošle nejaké
listiny, dokumenty ohľadom pozemkov, výmery, nejaké čísla. Poslal jej však len úmrtné listy po jej sestre
čo ju citovo zasiahlo. Rovnako jej pred podpísaním plnej moci povedal, že sa stretol s jej krstnými deťmi
s tým, že tieto to podpísali. Podpísala to preto, že to podpísali aj oni. Opakovane poprela, že by sa bavili
o výške odmeny za jednotlivé úkony, ako aj o úkonoch. Nepovedal jej koľko to bude stáť. Ubezpečil ju,
že to nebude veľa. Okrem plnej moci nič iné nepodpisovala.
3. Na návrh žalobcu súd v konaní vypočul B. F. B., ktorý potvrdil, že pracuje v advokátskej kancelárii
ako poradca a asistent. Má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, súčasťou ktorej je rozsah a úkony
súvisiace s dedičskými konaniami. Nie je zapísaný v zozname advokátskych koncipientov ani nikdy
nebol, koncipientom nie je. Bol oprávnený na stretnutie so žalovanou na základe substitučného
plnomocenstva od konateľky žalobkyne JUDr. Némethovej, ktorá zastupuje advokátsku kanceláriu.
Na otázku v súvislosti s ustanovením § 40 ods. 5 advokátskeho poriadku sa nevyjadril a odmietol
odpovedať. Svedok potvrdil, že sa stretol so žalovanou, ktorú predtým telefonicky kontaktoval. Účelom
stretnutia bolo prejednanie úkonov v súvislosti s pozostalosťou po jej právnych predchodcoch. Navrhol
jej zastupovanie v dedičskom konaní po poručiteľovi s tým, že takýmto spôsobom môže nadobudnúť
nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti mali zadefinované od investora, pre ktorého robili uvedené prejednanie
a ktorý ich oslovil za účelom vysporiadania pozemkov po právnych predchodcoch žalovanej. Informácie
získali z príslušného katastra nehnuteľností. Nevedel uviesť kedy presne kontaktoval žalovanú, ale
dohodlisimiestoačasstretnutia.Potvrdil,žesasňoustretolunejdoma.Bolilenonidvaja.Pristretnutíju
informovalodedičskejlíniiaoboznámiljuajsodmenoupreadvokátskukanceláriu.Následnejejpredložil
plnú moc, ktorú jej prečítal a ona ju podpísala. Potvrdil, že jej spomenul aj ostatných spoludedičov,ktorých už oslovil, ale na mená si spomenúť nevedel. Pri odmene jej uviedol, že náklady spojené
s dedičským konaním bude znášať investor, to znamená, že keď vzniknú vrátane poplatkov a odmeny,
tieto budú hradené investorom. Rovnako ju upozornil, že v prípade, že tieto nebudú odpredané (mal
na mysli pozemky) advokátska kancelária si bude uplatňovať tarifnú odmenu. Pamätal si, že tarifnú
odmenu za jednotlivé úkony vyčíslil v sume 100,-- - 105,-- Eur za jeden úkon právnej služby. Písomne
tieto skutočnosti nepodchytil, nedal jej podpísať zmluvu o spolupráci ani informovaný súhlas. Uviedol,
že pri úkonoch, ktoré v prospech žalovanej mal uskutočniť prostredníctvom advokátskej kancelárie
bolo zastupovanie pred súdnym komisárom, archívna excerpcia a samotné dedičské prejednanie. Je to
štandardný postup, ktorý sa opakuje pri každom dedičovi, s ktorým sa stretnú.
4. Súčasťou žaloby je plnomocenstvo zo dňa 12.03.2024, ktoré podpísala žalovaná a na základe ktorého
splnomocnila žalobkyňu na zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcej sa prípravy podkladov pre
majetkovoprávne usporiadanie nehnuteľností vrátane zastupovania klienta ako dediča v dedičských
konaniach a iných prípadných súvisiacich konaniach týkajúcich sa všetkých nehnuteľností v kat. úz. C.
po poručiteľoch: E. D. a E. A., F. G.. Údaje o žalovanej sú rukou vypísané a nasleduje dátum a podpis
rukou vypísaný. Ostatné údaje z plnomocenstva sú vopred pripravené a z plnomocenstva bolo zistené,
že žalovaná splnomocnila Advokátsku kanceláriu VICTORIA, s.r.o., so sídlom, IČO-m, štatutárnym
orgánom JUDr. Monika Némethová, konateľka, ktorá aj plnú moc podpísala.
5. Ďalšou listinou je odvolanie plnomocenstva zo dňa 14.06.2024, ktorým odvolala žalovaná žalobkyni
plnomocenstvo.
6. Žalobkyňa k žalobe pripojila faktúru 2024045 vystavenú 18.06.2024, splatnú 02.07.2024 na sumu
699,30 Eur. Z faktúry vyplýva, že žalobca faktúroval žalovanej prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom dňa 12.03.2024 § 13a ods. 1, písm. a/ Vyhlášky; nahliadnutie do spisu Štátny
archív Banská Bystrica § 13a ods. 1, písm. e/ Vyhlášky; žiadosť o odrevidovanie rodných listov ŠABB
§ 13a ods. 1, písm. c/ Vyhlášky; žiadosť o vyhľadanie a zaslanie sčítacích hárkov rok 1930 a 1940 §
13a ods. 1, písm. c/ Vyhlášky; nahliadnutie do spisu ŠABB § 13a ods. 1, písm. e/ Vyhlášky; návrh na
dodatočné konanie o dedičstve po zomrelom D. E. § 13a ods. 1, písm. c/ Vyhlášky; žiadosť o vyhľadanie
dedičského rozhodnutia OS BB § 13a ods. 1, písm. c/ Vyhlášky; účasť na pojednávaní na Notárskom
úrade JUDr. Belková odročené a účasť na pojednávaní na Notárskom úrade JUDr. Belková. Oba úkony
§ 13a ods. 1, písm. e/ a ods. 4 Vyhlášky.
7. Predžalobnou výzvou zo dňa 03.07.2024 vyzvala žalobkyňa žalovanú na úhradu dlžnej sumy
najneskôr do 12.07.2024. V opačnom prípade bola oboznámená s tým, že si nárok bude vymáhať
súdnou cestou.
8. Po doručení odporu žalovanou žalobkyňa pripojila do spisu súpis úkonov, ktoré si uplatnila v rámci
vyčíslenia odmeny v zmysle pripojenej faktúry. Súčasťou vyjadrenia a žaloby je návrh na dodatočné
konanie o dedičstve po zomrelom D. E. podanom na Okresnom súde Banská Bystrica, navrhovateľ
H. C. v zastúpení AK VICTORIA, s.r.o., uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica 27D/173/2024
o dodatočnom konaní o dedičstve po poručiteľovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 15.09.1976
zo dňa 24.06.2024; žiadosť adresovaná na Slovenský archív Bratislava zo dňa 17.03.2024 o vyhľadaní
azaslanísčítacíchhárkovzarok1930a1940,žiadosťovyhľadaniededičskéhorozhodnutiaadresovaná
na Okresný súd Banská Bystrica zo dňa 12.04.2024, návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po
zomrelej A. E., F. G. adresovaný na Okresný súd Banská Bystrica, navrhovateľom H. C..
9. Súčasťou podaní je aj SMS komunikácia medzi žalobkyňou a žalovanou za účelom odpredania
nehnuteľností, ktoré boli predmetom prejednania novoobjaveného majetku po jej právnych
predchodcoch a tiež žiadosť o odrevidovanie rodných listov adresovaná Štátnemu archívu Banská
Bystrica zo dňa 15.03.2024.
10. Žalobkyňa v priebehu konania pripojila do spisu vyčíslenie vyúčtovania odmeny za poskytnutie
právnych služieb s dátumom 18.06.2024 doložené do spisu 08.11.2024, v ktorom presne rozpísala
vyúčtovanie odplaty za poskytovanie právnych služieb podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.11. V rámci konania predložila žalobkyňa do spisu dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú podľa §
228a zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov medzi zamestnávateľom
– žalobcom a zamestnancom – vypočúvaným svedkom JUDr. Romanom Jablonovským. Podľa
uvedenej dohody sa zaviazal zamestnanec, že pre zamestnávateľa bude vykonávať práce ako odborný
zamestnanec advokátskej kancelárie: archívna excerpcia a vyhľadávanie dokumentov v realizovaných
dedičských konaniach. Dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2023
do 01.07.2024. Ďalej nasleduje rozsah pracovného času, odmena za vykonanú prácu a osobitné
ustanovenia vrátane záverečných ustanovení.
12. Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
živnostenského zákona (ďalej len zákon o advokácii), advokát je povinný v priebehu poskytovania
právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej
služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné
úkon z právnej služby vykonať bezodkladne.
13. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa zaviazať žalovanú na zaplatenie odmeny za úkony právnej
služby, ktoré na základe udelenej plnej moci v prospech žalovanej vykonala. Ako dôkaz doložila do
spisu okrem iného plnomocenstvo podpísané žalovanou dňa 12.03.2024 a faktúru – daňový doklad
č. 2024045 vystavenú 18.06.2024 na sumu 699,30 Eur. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Namietla
spôsob udelenia plnej moci, ale predovšetkým namietla porušenie povinností advokáta s tým, že nebola
zamestnancom advokáta žiadnym spôsobom informovaná o výške odmeny v zmysle ustanovenia
§ 18 ods. 4 Zákona o advokácii. V tejto súvislosti poukazovala aj na advokátsky poriadok 6.časť
vzťah advokáta k advokátskemu koncipientovi a inému zamestnancovi konkrétne ustanovenie § 40
ods. 5, podľa ktorého advokátsky koncipient nesmie bez predchádzajúceho súhlasu advokáta prevziať
zastúpenie alebo obhajobu. V tejto súvislosti uviedla, že pracovník, ktorý mal predložiť žalovanej plnú
moc na podpis nebol advokátskym koncipientom ani advokátom a na základe výzvy bola zo strany
žalobkyne doložená dohoda o pracovnej činnosti na pojednávaní dňa 16.01.2025, z ktorej vyplynulo,
že svedok B. F. B. nie je advokátskym koncipientom, pre žalobcu pracuje na základe uvedenej dohody
o pracovnej činnosti a medzi jeho druh práce patrí archívna excerpcia a vyhľadávanie dokumentov
v realizovaných dedičských konaniach. V tejto súvislosti namietala, že B. F. B., ktorý bol zamestnancom
žalobkyne nemal ani oprávnenie predkladať plné moci v prospech žalobcu. Navyše poprela, že by bola
akýmkoľvek spôsobom informovaná o výške odmeny za poskytované právne služby.
13.1. Z textu citovaného zákonného ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokácii jednoznačne vyplýva,
že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou informačnej povinnosti advokáta ako dodávateľa služby vo
vzťahu k jeho klientovi musí byť uvedený aj údaj o výške odmeny za úkon právnej služby a to pod
sankciou, že advokátovi nárok na odmenu v prípade absencie poučenia o výške odmeny za úkon
právnej pomoci nevznikne. Ide tu o zákonnú požiadavku, nakoľko z pohľadu klienta ako spotrebiteľa
je absolútne nemožné dospieť k poznatku aké náklady môžu byť s právnym zastupovaním spojené.
Ak si túto povinnosť advokát nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na
odmenu za tento úkon právnej služby. Vzhľadom k tomu súd v prvom rade zameral dokazovanie na
splnenieinformačnejpovinnostivzmysleustanovenia§18ods.4Zákonaoadvokáciiapovýsluchustrán
sporu dospel k záveru, že táto informačná povinnosť splnená nebola. Ani po výsluchu navrhovaného
svedka F. B. nedospel súd k záveru, že žalovaná ako spotrebiteľka právnej služby bola zákonným
spôsobom informovaná o odmene za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto konania. V súvislosti
s pracovným zaradením vypočúvaného svedka a dohodou o pracovnej činnosti je možné pochybovať
vôbec o tom, či plná moc, ktorá bola udelená advokátskej kancelárie VICTORIA, s.r.o. bola udelená
v súlade s ustanovením § 40 ods. 5 Zákona o advokácii vzhľadom na pracovné zaradenie a pracovnú
náplň v zmysle článku 1., bod 1 dohody o pracovnej činnosti. Avšak bez ohľadu na to kým bola táto
plná moc predložená, pretože pochybnosti o tom, kde, kedy a kým bola predložená medzi stranami
sporu neboli, súd dospel k záveru, že práve žalobkyňa nedokázala relevantným spôsobom preukázať
splnenie informačnej povinnosti. Toto zákonné ustanovenie nie je možné vykladať inak než tak, že
informácia musí predstavovať konkrétny číselný údaj o cene za jeden úkon právnej služby, pričom
zákon neupravuje formu v akej má byť klientovi táto informácia poskytnutá, avšak v prípade súdneho
konania zaťažuje dôkazné bremeno preukázania splnenia tejto povinnosti advokáta ako žalobcu, ktorý
si uplatňuje voči svojmu klientovi nárok na zaplatenie sumy za poskytované právne služby. Podľa
vyjadrenia tak žalobkyne, ako aj svedka nepodpisovala žalovaná žiaden informatívny súhlas o výške
odmeny poučení o spôsobe účtovania odmeny za právne služby a nebola podpísaná ani zmluvaozastúpení.Žalovanápodpísalalenplnomocenstvo,ktorépripojilžalobcadospisu,kdejevôbecotázne,
či osobou, ktorá toto plnomocenstvo predložila bola osoba oprávnená na takéto konanie. Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie informačnej povinnosti
v zmysle ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Zo zákona žalobkyni nevzniklo právo na odmenu za úkony právnej služby,
ktoré si v zmysle vyúčtovania uplatnila.
14. V konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto súd pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodovať súdna
úradníčka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
15C/62/2024
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.