Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201816
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724201816.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
K. V., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov - matka: H.. J. T., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXXX/XB, XXX
XX V., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, so sídlom Francisciho 3288, 058
01 Poprad, a otec: H.. Š. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XXX/XXB, B., Č. Y., právne zastúpený: Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, v
konaní začatom na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/73/2024-211 zo dňa 24.4.2025
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v časti určenia bežného výživného v sume 600,- eur mesačne a v
spôsobe jeho zaplatenia.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. v časti určenia povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor sumou
600 Eur mesačne a v spôsobe jeho zaplatenia.

III. Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III. v časti určenia začiatku vyživovacej povinnosti otca a povinnosti
otca prispievať na tvorbu úspor dňom 1.5.2025; vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Z v e r u j e maloletú K. V., K.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
ju budú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. K. V., K.. X.XX.XXXX sumou 600,- eur mesačne počnúc
dňom 01.05.2025, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.III. Z a v ä z u j e otca poukazovať mesačne sumu 600,- eur od 1.5.2025, na tvorbu úspor mal. K.
V. a to na osobitný účet zriadený v banke W. W., U..W.., č. účtu: IBAN: W. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX založený matkou maloletej na meno, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s tým, že na nakladanie

s prostriedkami na tomto účte mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

IV. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

V. U p r a v u j e styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom: K.

V., K.. X.XX.XXXX
? každý párny týždeň v mesiaci, od piatka od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod.
? každý rok v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 10.7. do 18.00 hod.
? každý rok v mesiaci august od 1.8. od 9.00 hod. do 10.8. do 18.00 hod.
? každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.

VI. Matka je p o v i n n á vydať otcovi mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené
a otec je p o v i n n ý odovzdať matke mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené.

VII. V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5, § 28 ods. 1,
2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka vzhľadom na nadštandardný
príjem otca, ktorý podľa tvrdenia jej právnej zástupkyne za rok 2024 dosiahol sumu 7.326 eur mesačne,
návrhom žiadala určenie bežného výživného vo výške 2.000 eur mesačne a tvorbu úspor vo výške
500 eur mesačne. Otec s takto navrhnutou výškou bežného výživného nesúhlasil, pričom uviedol, že

požadovaná suma nezodpovedá reálnym potrebám maloletého dieťaťa. Tvrdil, že matka nepreukázala
vyššievýdavkyako1.400ročne,pričomodnehožiadasumuprevyšujúcu13.000eurročne.Otecnavrhol
bežné výživné vo výške 600 eur mesačne, a nad túto sumu len formu tvorby úspor. Kolízny opatrovník
navrhol bežné výživné vo výške 700 eur a tvorbu úspor vo výške 500 eur. Matka napokon vyjadrila
súhlas s určením bežného výživného vo výške 1.200 eur a tvorbu úspor vo výške 300 eur.

Maloletá je žiačkou I. ročníka základnej školy. Okrem bežných školských nákladov, ako sú poplatky za
školský klub detí (21 eur mesačne), stravovanie v školskej jedálni (120 eur ročne), príspevok na ZRPŠ
(20 eur ročne), učebnice a školské pomôcky (spolu 100 eur ročne), sa pravidelne zúčastňuje aj viacerých
mimoškolských aktivít. Dvakrát týždenne navštevuje kurz fly jogy (Balans), za ktorý sa ročne uhrádza
poplatok 400 eur, ako aj jazykovú školu, kde je poplatok 135 eur každý polrok. Matka taktiež zabezpečuje

pre maloletú športové vybavenie, ako je bicykel, lyžiarska výstroj a korčule. O výživu dieťaťa sa stará so
zvýšeným dôrazom na kvalitu potravín, pričom výdavky na stravu uvádza vo výške 400 eur mesačne,
keďže uprednostňuje nákup biopotravín. Z uvedeného vyplýva, že životný štandard maloletého dieťaťa
je nastavený nad bežnou úrovňou, pričom zohľadňuje nielen základné potreby, ale aj všestranný rozvoj
dieťaťa prostredníctvom vzdelávacích a športových aktivít. Takéto nastavenie vyžaduje pravidelné a

vyššie finančné výdavky zo strany matky, pričom zrejmý je aj dôraz na kvalitu života a osobnostný rozvoj
maloletého dieťaťa.
Súd ďalej skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletá dcéra je v súčasnej dobe v
starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka.
Matka dieťaťa pracuje ako A. vo firme A. W., U..W.., kde podľa tvrdenia matky dosahuje príjem cca

1.200 eur mesačne. Ďalej poberá daňový bonus na dieťa, prídavky na dieťa a má príjem z prenájmu
bytu v sume 200 eur mesačne. Podľa mzdového listu mal súd za preukázané, že v roku 2024 mala
matka čistý ročný príjem vo výške 20.200,14 eur, čo v priemere predstavuje mesačný príjem vo výške
približne 1.683 eur.
Otec maloletej je Y. v spoločnosti A. D., kde vykonáva funkciu Y. G.B. R.. Zo mzdového listu otca za

rok 2024 mal súd za preukázané, že čistý ročný príjem za rok 2024 bol 1.805.233 CZ, čo je v prepočte
približne 72.531 eur ročne, respektíve približne 6.044 eur mesačne.Súd rozhodol o určení výživného v sume 600 eur mesačne od 01.05.2025 do budúcna. Rovnako súd
prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje matka a tieto plnenia nemateriálnej
povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že súdom určená výška bežného
výživného vo výške 600 eur mesačne, s príspevkom na tvorbu úspor vo výške 600 eur mesačne,
je primeraná jednak materiálnym potrebám maloletého dieťaťa, ako aj majetkovým pomerom otca,
ktorého príjem dosahuje nadštandardnú výšku. Z celkového rozboru výdavkov vyplýva, že maloleté
dieťa má zvýšené potreby spojené nielen so školským vzdelávaním, ale aj s mimoškolskými aktivitami,

športovým vyžitím a zdravým životným štýlom. Tieto potreby zodpovedajú doterajšiemu životnému
štandardu dieťaťa a sú plne v súlade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zároveň je potrebné zohľadniť aj zásadu rovnakého zaťaženia oboch rodičov podľa ich možností,
schopností a majetkových pomerov. Otec disponuje pravidelným príjmom, ktorý umožňuje pokrytie
výživného vo vyššej výške, než je zákonné minimum, pričom navrhovaná suma nie je neprimeraná,
ani neúčelná. Naopak, zodpovedá konkrétnym a preukázaným potrebám dieťaťa, ktoré boli matkou

podrobne zdokladované. Z tohto dôvodu je výška výživného vo výške 600 eur mesačne ako bežné
výživné a 600 eur mesačne ako tvorba úspor považovaná za primeranú a v súlade s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa.
Po dôkladnom zistení majetkových pomerov otca, ktorý aj po úhrade svojich dôvodných mesačných
výdavkov na vedenie domácnosti a svojich osobných potrieb, úhrade určeného výživného na maloletú

dcéru v sume 600 eur mesačne, súd zistil, že otec stále disponuje voľnými finančnými prostriedkami,
na základe uvedeného má súd za to, že je preukázateľne v majetkových možnostiach povinného rodiča
podieľať sa na výžive dieťaťa aj tvorbou úspor. Preto súd zaviazal otca maloletej poukazovať mesačne
sumu 600 eur od 01.05.2025 na tvorbu úspor, a to na osobitný účet zriadený v banke W. W., U..W..,
č. účtu: IBAN: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX založený matkou maloletej na meno, vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred s tým, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte mal. dieťaťa je potrebný
súhlas súdu. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, že finančné prostriedky na tvorbu úspor budú skutočne
odkladané výlučne pre potreby maloletej, ktoré vzniknú v budúcnosti, nakoľko rodičia s predmetnými
finančnými prostriedkami nebudú môcť voľne disponovať a budú predstavovať úspory maloletej, ktoré
bude môcť použiť buď na vzdelávanie, prípadne, ak si bude chcieť založiť rodinu, kúpiť nehnuteľnosť,

predmetné výdavky bude môcť hradiť z úspor, ktoré jej rodičia počas doby maloletosti vytvoria. Ak
vznikne potreba čerpania predmetných finančných prostriedkov skôr (pred dosiahnutím plnoletosti), o
dôvodnosti čerpania finančných prostriedkov bude rozhodovať súd.
Dlžnévýživnésúdneurčil,atovzhľadomnaskutočnosť,žeotecpočasrozhodnéhoobdobiaprispievalna
výživu maloletého dieťaťa v rôznych, hoci nepravidelných výškach. Súd preto nemal dostatočný podklad

na presné vyčíslenie prípadného nedoplatku a dospel k záveru, že v danom prípade nie je opodstatnené
určovať dlžné výživné spätne.

5. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle §
52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania otca a matky a vyjadrenia k odvolaniam

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči výrokom II. a III. otec maloletej s tým, že navrhol,
aby odvolací súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 400 eur mesačne, pokiaľ

ide o bežné výživné, a sumou 300 eur mesačne, pokiaľ ide o tvorbu úspor. Otec si svoju vyživovaciu
povinnosť vždy plnil a plní v miere, ktorá nielenže postačuje na zabezpečenie všetkých materiálnych
potrieb, ale dokonca ich prevyšuje. Všetky materiálne potreby maloletej, ktorá má ku dňu vyhlásenia
rozsudku X rokov, ktoré matka dokázala súdu uviesť, predstavujú sumu 506,50 eur (viď bod č. 54
rozsudku). Ostatné výdavky (elektrina, plyn, voda, internet, revízie a opravy domu, poistenie domu) v

sume 250 eur nie sú výlučnými výdavkami maloletej. Ak by sa aj polovica týchto výdavkov započítala do
nákladov maloletej, ktorá žije s matkou v spoločnej domácnosti, išlo by o ďalšiu sumu 125 eur mesačne
pripadajúcu na maloletú. Okrem toho súd ako výdavok maloletej uvádza aj splátku hypotekárneho úveru
256 eur mesačne, pričom ide o záväzok, ktorý platia rodičia každý v polovici, nejde o výdaj maloletej.
Spolu teda celková výška výdavkov maloletej predstavuje 630 eur, pričom túto sumu nerozporuje žiaden

z rodičov. Za takejto dôkaznej situácie súd uložil otcovi povinnosť prispievať, resp. uhradiť 100 %
všetkých výdavkov maloletej a nebral tak do úvahy povinnosť oboch rodičov prispievať na výdavky
svojho dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že príjem otca predstavuje sumu cca 6.000 eur netto (za
predpokladu vyplácania nenárokovateľných ročných odmien). Za tohto stavu došlo dokonca k vznikuparadoxnej situácie, kedy súd nezohľadnil nielen povinnosť matky prispievať na dieťa zo svojho príjmu,
ale dokonca ani len zo štátnych dávok, ktoré sú na to účelovo určené a vyplácajú sa jej práve z
dôvodu, aby sa uľahčilo financovanie výživy a výchovy jej dieťaťa. Aj otec totiž okrem platenia výživného

poskytuje maloletej aj naturálne výživné tým, že si neuplatňuje žiadne peňažné nároky za užívanie
rodinného domu, v ktorom má 1 spoluvlastnícky podiel. Okrem toho prispieva maloletej aj na úhradu
nepravidelných výdavkov tak, ako vyplýva z predložených dôkazov. Je nedôvodné predpokladať, že
by rodičia (ak by žili spolu v jednej domácnosti) vynakladali na svoje jediné dieťa sumu predstavujúcu
dvojnásobku všetkých jeho výdavkov (suma 1.200 eur, ktorú žiada navrhovateľka), alebo dokonca sumu

predstavujúcu viac ako trojnásobok jeho výdavkov (suma 2.000 eur, ktorú žiadala navrhovateľka v
pôvodnom návrhu). Je tiež nedôvodné predpokladať, že by matka (ak by rodina žila spolu v jednej
domácnosti) na výchovu a výživu spoločného dieťaťa neprispievala vôbec žiadnym príspevkom zo
svojich príjmov. Odôvodnenie odvolania vo vzťahu k výške sporiacej zložky výživného: Súd v tomto
smere určil sporiacu zložku výživného vo vyššej miere, než žiadala samotná navrhovateľka (300
eur mesačne po zmene návrhu v priebehu konania). Súd síce nie je návrhom viazaný, nijako však

neodôvodnil, z akého dôvodu sa rozhodol priznať viac, ako sa požaduje.

7. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozsudku odvolanie matka maloletej K., a to voči výroku II.,
III. a IV., ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Matka k ňou podanému odvolaniu v časti
napádaného rozsudku súdu /výrok II., III. a IV./ uvádza, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej

inštancie nesprávne rozhodol o výške výživného a tiež dlžnom výživnom a o tom, od akého rozhodného
obdobia má otec prispievať na tvorbu úspor, resp. na sporiacu zložku. Teda matka je toho názoru, že
súd mal otca maloletej zaviazať na zaplatenie dlžného výživného od podania návrhu, t.j. od 24.4.2024
a tiež, že mal zaviazať zaplatiť otca zameškaný doplatok na tvorbu úspor za obdobie od 24.4.2024.
Matka podáva odvolanie čo do výšky výživného, dlžného výživného a do určenia, od akého obdobia

má otec poskytovať plnenie na sporiacu zložku, s určenou výškou na sporiacu zložku matka súhlasí.
Z uvedeného dôvodu aj samotné odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 65. napádaného
rozsudku súdu a týkajúceho sa nepriznania dlžného výživného teda od podania návrhu na určenie
rodičovských práv a povinností zo dňa 24.4.2024 /ako žiadala matka maloletej/ matka považuje za
neodôvodnenéataké,ktorénevychádzazvykonanéhodokazovaniaazisteniaskutkovéhoaskutočného

stavu veci. Súd prvej inštancie v priebehu konania žiadal o podrobné špecifikovanie výdavkov na
maloletú dcéru, a tiež popísania jednotlivých plnení zo strany otca v rozhodnom období. Matka maloletej
tieto skutočnosti podstatné pre určenie výživného, dlžného výživného súdu presne uvádzala a doložila v
tabuľkovom prehľade. Toto písomné podanie urobila matka dňa 14.3.2025 označeného ako „Vyjadrenie
matky ku konaniu a doloženie listín k sp. zn. 14P/73/2024”, ktorého prílohou sú aj napríklad prehľad

nákladov, aktualizácia k 11.2.2025 a prehľad platieb 2023-2024-2025 „Výživné”, čo jednoznačne vyplýva
aj z elektronického potvrdenia Všeobecná agenda o podaní listín a príloh zo dňa 14.3.2025. Teda nie
je zrejmé, prečo súd napriek tomu, že sám vyzýva účastníkov konania, aby tieto výdavky a prehľady
aktualizoval a dokladoval, sa nakoniec s týmto nevysporiada, dokonca uvedie, že uvedené nebolo
možné zistiť. Zjavný rozpor a nelogickosť v otázke dlžného výživného, resp. nemožnosti jeho vyčíslenia,

je zrejmý aj z toho, že na jednej strane súd prvej inštancie presne uviedol, ktoré, aj keď nepravidelné
plnenia, otec maloletej poskytol v rozhodnom období, čo je uvedené v bode 55. napádaného rozsudku,
tietomatkapotvrdilaatietoniesúsporné.Pokiaľotecuvádzalplneniaatietopreukazovalsvojimvýpisom
z účtu, tak tieto sa týkali z obdobia pred podaním samotného návrhu na určenie rodičovských práv a
povinností, teda dávno pred dátumom 24.4.2024 /čo je deň podania návrhu/, išlo o rok 2023, a teda

uvedené súd správne nebral do úvahy, nakoľko nešlo o rozhodné obdobie, dokonca v nejakej časti
tohto obdobia išlo o výpisy z účtu otca, keď rodičia žili spoločne ešte ako partneri. Z uvedené je potom
veľmi jednoduchý postup pri výpočte dlžného výživného za obdobie presne 1 roka od podania návrhu na
určenie dlžného výživného, keď pri 3 položkách poskytnutých otcom nad rámec vyživovacej povinnosti
uvedených v bode 55. napádaného rozhodnutia a výživného, ktoré si otec svojvoľne ponížil na sumu

400 eur a túto plnil mesačne, bolo úplne jednoduché vyčísliť dlžné výživné pre maloleté dieťa, a to pri
zohľadnení otcom poskytnutých plnení. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 20.3.2025 jednoznačne vyplýva
tá skutočnosť, že matka maloletej krátkou cestou na pojednávaní opätovne založila do súdneho spisu
tabuľku týkajúcu sa platenia výživného. Takisto na pojednávaní dňa 12.2.2025 a jeho zápisnice vyplýva,
že matka na dopyt súdu ohľadom plnenia výživného zo strany otca uviedla, citujem: “...Pravidelne

posielal 1500,- eur, 2 mesiace, od apríla 2023 1.000,- eur do 30.11.2023, od 1.12.2023 500,- eur až do
koncadec.2024,jan.feb.2025400eur.”Tedaizuvedenéhojednoznačnevyplýva,žesúdprvejinštancie
mal a má vedomosť o tom, ako otec maloletej plnil výživné, a teda nemôže ostať bez povšimnutia
zaostalé, resp. dlžné výživné pre maloletú. Otcove príjmové a majetkové možnosti a schopnosti súnadštandardné, a teda v danom prípade nie je dôvod k tomu, aby jednak nebolo určené dlžné výživné
pre maloletú dcéru a tiež nebol dôvod preto, aby v časti tvorby úspor nerozhodol tak, že toto je otec
povinný poukazovať odo dňa podania návrhu. Od narodenia mal. K. zabezpečovala starostlivosť o

maloletúvýlučnematkamaloletej,nakoľkootecväčšinučasutrávilvČ./kdejezamestnanýdodnes/,ado
spoločnej domácnosti na území SR prichádzal iba na víkendy. Od odchodu otca maloletej zo spoločnej
domácnosti už neprejavoval záujem o to, aké sú skutočné potreby maloletej. Matka pri navrhovaní
výšky výživného v sume 900 eur mesačne vychádza zo skutočného stavu, že otec po jeho odchode zo
spoločnej domácnosti /začiatok roka 2023/ začal sám a dobrovoľne zasielať výživné vo výške 872 eur.

Teda už v tom čase mal vedomosť o tom, aké sú reálne výdavky na mal. dcéru, a tieto nespochybňoval.
Až od decembra 2023, kedy následne opäť svojvoľne svoje rozhodnutie ohľadom výšky výživného
prehodnotil a začal posielať výživné vo výške 372 eur/mesiac. Je potrebné uviesť, že od roku 2023
došlo k neúmernému nárastu inflácie všetkých tovarov a služieb, maloletá K. je staršia, s čím súvisia
aj vyššie výdavky. Otec spôsobil rozpad rodiny, svojvoľne a v tej najnevhodnejšej chvíli odišiel zo
spoločnej domácnosti a z partnerského vzťahu. Novú známosť si otec našiel a nový vzťah udržiaval

už v čase, keď s matkou maloletej čakali ich druhé spoločné dieťa. Matka uvádza, že dňa X.XX.XXXX
sa bývalým partnerom narodil mŕtvy chlapček, pričom dňa 6.12.2022 bývalý partner odišiel do práce
do Č., údajne musel odísť aj to napriek tomu, že partnerka - matka maloletej chcela, aby ostal s nimi.
Napriek tejto zložitej situácií odišiel “akože” do práce, keď niekedy v mesiaci február 2023 sa matka
maloletej dozvedela, že v termíne od 6.12.2022 do 8.12.2022 bol otec maloletej na wellness pobyte

spoločne s novou priateľkou. Matka maloletej namieta bod 58. napádaného rozsudku, a teda nesúhlasí
s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil príjem otca, keď uviedol, že čistý mesačný príjem otca je vo
výške 6.044 eur. Vykonaným dokazovaním jednoznačne vyplynulo, že otcov čistý ročný príjem otca
za rok 2024 je 183.447,92 eur a po prepočte na euro je čistý mesačný príjem otca vo výške 7.326,78
eur, teda nie ako uviedol otec maloletej, že je to 5.000 eur v priebehu konania a ani 6.044 eur, ako

to uviedol súd prvej inštancie. Potom ani výška určeného mesačného výživného nezodpovedá ani
čistému príjmu otca a okrem iného aj jeho benefitom, ktoré otec maloletej nepochybne poberá, nakoľko
tieto nepoprel, ale naopak potvrdil. Teda potvrdil, že poberá benefity od zamestnávateľa v podobe
služobného bytu, služobného auta, mobilného telefónu a ďalších výhod. Teda z uvedeného je zrejmé, že
otec nemusí vynakladať výdavky na tieto nevyhnutné potreby každodenného života. Na druhej strane

matka ich však musí vynakladať i pre maloletú, dokonca aj za situácie, že otec neprispieva matke ani
na udržiavanie a zachovanie dobrého a udržateľného stavu ich spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorej je
podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 1-ice k celku. Tiež z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že od obdobia 05/2024 otec neuhradil žiadne mimoriadne výdavky na dcéru a tiež, že podiel na osobnej
zložke starostlivosti otca o dcéru je minimálny, a to pre správanie sa otca. Otec iba navonok deklaruje

záujem o dcéru. Matka preto žiada odvolací súd priznať maloletej mesačné výživné vo výške 900 eur,
a to od podania návrhu, t.j. od 24.4.2024. Otec prvýkrát poukázal na tvorbu úspor sumu 600 eur dňa
21.5.2025, a následne dňa 6.6.2025. Matka navrhuje odvolaciemu súdu, aby napádané výroky rozsudku
súdu zmenil tak, že určí povinnosť otca prispievať na výživu mal. K. sumou 900 eur mesačne od podania
návrhu, a zároveň zaviaže otca na dlžné výživné, ktoré je otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote

do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a určí otcovi povinnosť poukazovať mesačne sumu 600 eur od
podania návrhu na tvorbu úspor mal. K..

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že naďalej trvá na všetkých svojich
prednesoch, ktoré predniesol počas konania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec maloletej

K. má nadštandardný príjem a je právom maloletého dieťaťa podieľať sa na vyššej životnej úrovni
svojich rodičov, čo bolo počas súdneho dokazovania aj preukázané výpoveďou oboch rodičov.
Maloletá K. navštevuje X. ročník ZŠ, matka doložila potvrdenia súvisiace s výdavkami dieťaťa
aj počas mimoškolských aktivít - krúžky, záujmová činnosť, s čím súvisia zvýšené náklady -
lyžovanie, korčuľovanie, fly-jóga. Výživné určené pre maloletú plne zodpovedá príjmom, možnostiam

a schopnostiam otca, ktorý sa len v minimálnom rozsahu podieľa na výchove dieťaťa svojou osobnou
starostlivosťou, a to aj z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti a pracovného postavenia v pozícii Y. G..
Navrhuje, aby odvolací súd zmenil výrok II. a zaviazal otca prispievať na výživu mal. K. sumu 600 eur
mesačne od podania návrhu - odo dňa 25.4.2024 a určiť aj dlžné výživné od 25.4.2024. Ďalej navrhuje
potvrdiť rozhodnutie vo výrokoch III. a IV.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom -
účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že rozsudok v jeho napadnutej časti vo výrokoch II. (v časti určenia rozsahu bežného výživného), III.
(v časti určenia rozsahu povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor), je potrebné potvrdiť postupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Vo výrokoch II., III. v časti určenia
začiatku vyživovacej povinnosti otca a povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor dňom 1.5.2025; a vo
výroku IV. boli splnené podmienky pre zrušenie rozsudku v týchto častiach a v rozsahu zrušenia vrátenie
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky oboch rodičov je preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o výživnom (výrok II.), o
povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor (výrok III.), o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti
(výrok IV.).

11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu rozsahu bežného výživného v sume 600 eur mesačne

a v spôsobe jeho zaplatenia a určeniu rozsahu povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor sumou
600 eur mesačne uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza
aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako
odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa
ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí

jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich
organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu rozsahu bežného výživného
v sume 600 eur mesačne a určeniu rozsahu povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor sumou 600 eur

mesačne v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové
závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody oboch rodičov v týchto častiach
nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok v týchto častiach
považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13.Matkavosvojomodvolanínapádavýškuvýživného,ktorúsúd,podľajejnázoru,ustálilvneprimerane
nízkej výške v rozpore so zákonnými kritériami pre jej určenie, nepriznal dlžné výživné a neurčil
povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor už od podania návrhu (24.4.2024), hoci mal k dispozícii presné
a doložené prehľady výdavkov a plnení otca; matka namieta nelogickosť a nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia, poukazuje na nadštandardné príjmy a benefity otca, jeho minimálnu osobnú starostlivosť

o dieťa, nepravidelné a znižované platby výživného, ako aj na to, že otec už v minulosti dobrovoľne
platil vyššie výživné, čím uznával reálne potreby dieťaťa, ktoré sa vplyvom veku a inflácie zvýšili, a preto
žiada výživné 900 eur mesačne a sporiacu zložku 600 eur mesačne od podania návrhu, vrátane dlžného
výživného. Otec naopak v odvolaní tvrdí, že súd mu fakticky uložil povinnosť hradiť 100 % odôvodnených
potrieb dieťaťa (cca 630 eur mesačne), čím ignoroval zákonnú povinnosť oboch rodičov podieľať sa na

výžive, započítal výdavky, ktoré nie sú výlučnými výdavkami dieťaťa (energie, hypotéka), nezohľadnil
naturálne plnenia otca, ani štátne dávky poberané matkou, a zároveň neodôvodnene určil príliš vysokú
sporiacu zložku výživného nad rámec návrhu matky, pričom zdôrazňuje, že si vyživovaciu povinnosť plní
riadne, nad rámec základných potrieb dieťaťa, a že nadštandardný príjem nemôže automaticky viesť k
neprimerane vysokému výživnému.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 51. - 64. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje vo vzťahu k určeniu rozsahu bežného výživného a

povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor. Súd ustálil príjem otca ako osoby povinnej z výživného v
rozhodnom období pre určenie výživného vo výške 72.531 eur ročne, respektíve približne 6.044 eur
mesačne. Otec maloletej je Y. v spoločnosti A. D., zo mzdového listu otca za rok 2024 mal súd za
preukázané, že čistý ročný príjem za rok 2024 bol 1.805.233 CZK. Maloletá dcéra je v súčasnej dobe v
starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa pracuje ako A. vo firme A. W.,
U..W.., poberá daňový bonus na dieťa, prídavky na dieťa. V roku 2024 mala matka čistý ročný príjem vo

výške 20.200,14 eur, čo v priemere predstavuje mesačný príjem vo výške približne 1.683 eur. Na strane
mal. dcéry pri ustálení jej odôvodnených potrieb vychádzal z vyčíslenia výdavkov predložených matkou
v bode 54., 56. Odvolací súd konštatuje nadštandardnú výšku niektorých výdavkov mal. dieťaťa vo veku
K., ale vzhľadom na nadštandardný príjem otca odvolací súd akceptuje tieto výdavky zohľadniac právo
mal. dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Odvolací súd konštatuje, že vyčíslené

výdavky mal. K. sú odrazom životnej úrovne otca.

17. V metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, uverejnenej na
https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/ sa uvádza: Základným kritériom
pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Možnosť

uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Čím
vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa. Inak povedané, odôvodnené potreby majú byť tiež odrazom životnej úrovne.
Pojem životná úroveň však nie je pojmom právnym, ale ide o kategóriu ekonomickú a sociologickú, ktorú
možno zadefinovať ako určitý stupeň uspokojovania životných potrieb subjektu, pričom tieto potreby

chápeme širšie ako len základné potreby. Patria tam všetky potreby, ktoré sa človek ako sociálna bytosť
snaží uspokojiť. (in DUFALOVÁ, L.: Kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, In:
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum 2018, str. 49-50). Každé
dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Porovnanieživotnejúrovnerodičaadieťaťa
je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej

dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné
rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne, ale skôr v kategóriách, ako je núdza, skromné
pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či luxus (Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 17CoP/85/2015 zo dňa 10.02.2016). Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho
vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu

výživného a nie je možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje
napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole
alebo sa venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie
oblečenie. Na druhej strane však z tejto potreby nie je možné predpokladať povinnosť rodičov dopriať
deťom bez ďalšieho vyššiu životnú úroveň, akú majú alebo mali oni sami (bez ohľadu na výšku príjmu

rodiny).Priurčovanívýškyvýživnéhojepotrebnézvážiťajzmyselaúčelvýživného.Vprípadevýnimočne
vysokých príjmov povinného rodiča sa nedá postupovať mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň
rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Nie je možné zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj
povinnosťou rodičov naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi. V prípade
určenia neprimerane vysokého výživného, ktoré dieťaťu i po dokončení prípravy na povolanie umožní

dlhodobý a možno aj trvale bezprácny život, môže byť nielen v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa,
ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať svoje dieťa, čo je mu pritom garantované v čl. 32 ods.
4 Listiny základných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV.ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

18. Ťažiskovou argumentáciou matky v odvolaní ohľadom výšky výživného bolo nezohľadnenie

skutočných odôvodnených potrieb mal. dcéry s prihliadnutím na jej vek, zaradenie v školskom systéme,
záujmovú činnosť, ktorých výška je odzrkadlením práva mal. dieťaťa podieľať sa na rovnakej životnej
úrovni, akú má povinný rodič, ktorý dosahuje nadštandardný príjem. Otec namieta, že súd prvej inštancie
vychádzal z neprimerane vysokej výšky odôvodnených potrieb maloletej. Odvolací súd poukazuje namateriál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k
deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/
rodinnopravna-agenda/. Tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov,

vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej
činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného
nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nenahrádza aktivitu, ktorú by inak musel
vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že
v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Aplikácia tzv. „tabuľkového výživného“

nie je namieste ani v prípadoch povinného rodiča s nadštandardným príjmom. Zákonná limitácia výšky
súdom určeného výživného je daná jeho spotrebným charakterom. Odôvodnené potreby dieťaťa majú
svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného. Z charakteru výživného určeného na spotrebu
je zrejmé, že nejde o prostriedky určené na zabezpečenie úspor, či inej investície, ale ide o spotrebný
charakter takto určeného výživného, ktoré súd určí skúmajúc pomery tak rodičov ako aj odôvodnené
potreby detí, v prospech ktorých výživné sa určuje. (Rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/217/2010). Vzhľadom

k uvedenému, s prihliadnutím na nadštandardnú štruktúru odôvodnených potrieb dieťaťa a skutočnosť,
že ich časť bola pokrytá rodinnými prídavkami, ktoré boli poukazované matke, súdom určené výživné vo
výške 600 eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi
účastníkmi konania. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným Nálezom Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV.
ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015 poukazuje zároveň na právo rodiča na výchovu dieťaťa, ktorej súčasťou

je aj právo rodiča „naučiť dieťa hodnote peňazí a vštepiť mu, že nič nie je zadarmo a „bez práce nie
sú koláče“.

19. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z neprimerane vysokej výšky odôvodnených
potrieb maloletej, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne rozlišoval medzi výdavkami,

ktoré sú výlučne viazané na maloleté dieťa, a výdavkami spoločnej domácnosti. Zároveň však správne
prihliadol aj na životnú úroveň rodičov a doterajší spôsob zabezpečovania potrieb maloletej, ktorý zahŕňa
nielen základné životné potreby, ale aj náklady spojené s jej vzdelávaním, športovou a záujmovou
činnosťou. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné nemá zabezpečovať iba biologické prežitie dieťaťa, ale
jeho primeraný rozvoj zodpovedajúci životnej úrovni rodičov.

20. K námietke otca, že určením výživného vo výške 600 eur mesačne mu bola uložená povinnosť
znášať 100 % nákladov maloletej, odvolací súd uvádza, že takýto záver zo spisu nevyplýva. Súd prvej
inštancie výslovne zohľadnil osobnú starostlivosť matky ako formu plnenia jej vyživovacej povinnosti,
ako aj jej vlastné príjmové pomery. Skutočnosť, že výška peňažného príspevku otca prevyšuje polovicu

vyčíslených výdavkov, je dôsledkom rozdielnych príjmových a majetkových pomerov rodičov a nie
porušením zásady rovnosti rodičov.

21. Pokiaľ otec poukazoval na naturálne plnenia, najmä na neuplatňovanie náhrady za užívanie
spoločnej nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti boli súdom prvej inštancie

zohľadnené len v obmedzenom rozsahu, keďže nejde o plnenia, ktoré by mali pravidelný, presne
vyčísliteľný charakter, ani o plnenia, ktoré by bezprostredne nahrádzali peňažné výživné. Nevyužitie
zákonného nároku na náhradu za užívanie nehnuteľnosti nemožno bez ďalšieho považovať za riadne
plnenie vyživovacej povinnosti.

22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením otca, že nadštandardný príjem povinného rodiča
automaticky nemôže viesť k nadštandardným výdavkom na dieťa. Naopak, ustálená rozhodovacia prax
vychádzaztoho,žeprávevyššípríjemrodičazakladávyššiumieruúčastidieťaťanajehoživotnejúrovni,
a to aj formou zabezpečenia budúcich potrieb dieťaťa. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd
odvolacie námietky otca smerujúce proti výške bežného výživného za nedôvodné.

23. Pokiaľ ide o námietku matky smerujúcu k výške bežného výživného, odvolací súd uvádza, že výška
600 eur mesačne bola určená po komplexnom zhodnotení potrieb maloletej a možností oboch rodičov.
Skutočnosť, že otec v minulosti dobrovoľne poskytoval vyššie plnenia, sama osebe nezakladá povinnosť
súdu určiť výživné v rovnakej výške aj do budúcna, keďže dobrovoľné plnenia nie sú bez ďalšieho mierou

zákonnej vyživovacej povinnosti.

24. K námietke matky, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku príjmu otca, odvolací súd uvádza, že
pre účely rozhodovania o výživnom je rozhodujúci priemerný, stabilný a preukázateľný príjem povinnéhorodiča. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z údajov zo
mzdového listu a nezapočítaval do základu výživného mimoriadne, nenárokovateľné alebo nepravidelné
zložky príjmu, pokiaľ nebolo preukázané, že majú trvalý charakter.

25. Otec vo svojom odvolaní namieta určený rozsah časti výživného, ktorá prekračuje rámec spotrebnej
zložky na úspory. K uvedenému odvolací súd uvádza „Zákon ponecháva možnosť tvorby úspor z
výživného ako právo oprávneného, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného dovoľujú.
Súd nemá zákonnú povinnosť využiť možnosť danú týmto ustanovením. I keď druhá a tretia veta tohto

odseku zvádzajú k výkladu, že priznať právo tvoriť z výživného úspory možno len maloletému dieťaťu
(poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa), nie je to tak.“ (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 63 [Určenie
vyživovacej povinnosti rodičovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava.
Zákon o rodine. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.). V prejednávanom
prípade súd v bode 64. napadnutého rozsudku odôvodnil určenie výživného na tvorbu úspor tým, že
v konaní bolo preukázané, že to otcov príjem umožňuje a úspory maloletá bude môcť použiť buď na

vzdelávanie, prípadne, ak si bude chcieť založiť rodinu, kúpiť nehnuteľnosť, predmetné výdavky bude
môcť hradiť z úspor. K námietke otca smerujúcej k výške sporiacej zložky výživného odvolací súd
uvádza, že určenie tvorby úspor vo výške 600 eur mesačne zodpovedá jeho príjmovým a majetkovým
pomerom, pričom nejde o sankciu za jeho príjem, ale o realizáciu práva dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Skutočnosť, že matka pôvodne navrhovala nižšiu výšku sporiacej zložky, nebráni súdu

určiť vyššiu sumu, pokiaľ to považuje za primerané a odôvodnené záujmom maloletého dieťaťa. Z
uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolaciu námietku otca smerujúcu proti výške tvorby úspor
za nedôvodnú.

26. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na osobné a partnerské zlyhania otca a okolnosti rozpadu

vzťahu rodičov, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti nemajú priamy vplyv na určenie výšky
vyživovacej povinnosti, keďže výživné má slúžiť výlučne na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa a
nie na sankcionovanie správania jedného z rodičov.

27. Pokiaľ matka namietala nepriznanie dlžného výživného, odvolací súd považuje túto námietku za

dôvodnú. Zo spisu vyplýva, že súdu prvej inštancie boli predložené konkrétne údaje o platbách otca
v rozhodnom období po podaní návrhu, vrátane ich výšky a časového určenia. Súd prvej inštancie
sa s týmito podkladmi nevysporiadal v potrebnom rozsahu a svoje závery o nemožnosti vyčíslenia
dlžného výživného náležite neodôvodnil. Rovnako odvolací súd považuje za dôvodnú aj námietku matky
smerujúcu k určeniu začiatku povinnosti prispievať na tvorbu úspor až od 1.5.2025. Zo spisu nevyplývajú

žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklad vzniku tejto povinnosti, a súd prvej inštancie
v tejto časti neposkytol presvedčivé skutkové, ani právne odôvodnenie. Z uvedených dôvodov považuje
odvolací súd odvolacie námietky matky za čiastočne dôvodné, a to v časti týkajúcej sa určenia začiatku
vyživovacej povinnosti, začiatku povinnosti prispievať na tvorbu úspor a posúdenia dlžného výživného.

28. Pokiaľ ide o výšku bežného výživného vo výške 600 eur mesačne, odvolací súd sa stotožňuje
so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Zo zisteného skutkového stavu nepochybne
vyplýva, že maloletá K. má vzhľadom na svoj vek, školskú dochádzku, mimoškolské aktivity, športové
a vzdelávacie potreby, ako aj spôsob zabezpečovania jej výživy a starostlivosti zo strany matky,
zvýšené odôvodnené potreby. Zároveň bolo preukázané, že otec maloletej disponuje nadštandardnými

príjmovými a majetkovými pomermi, ktoré mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa vo
vyššom rozsahu, než je zákonné minimum, a to bez ohrozenia jeho vlastnej výživy či životnej úrovne.
Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej má maloleté dieťa právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Námietky otca smerujúce k tomu, že určené
výživné predstavuje úhradu všetkých nákladov maloletej, odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Súd

prvej inštancie správne zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky ako nepeňažné plnenie jej vyživovacej
povinnosti, ako aj jej vlastné príjmové možnosti. Výška bežného výživného vo výške 600 eur mesačne
preto predstavuje primeraný kompromis medzi návrhmi rodičov, zodpovedá reálnym potrebám dieťaťa
a rešpektuje zásadu primeranosti a rovnakého zaťaženia rodičov podľa ich možností. Rovnako odvolací
súd považuje za vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení povinnosti otca prispievať na

tvorbu úspor maloletej v sume 600 eur mesačne. Pri nadštandardných príjmoch povinného rodiča je
tvorba úspor legitímnym nástrojom zabezpečenia budúcich potrieb dieťaťa, pričom takto určená výška
nie je v rozpore so zásadou primeranosti, ani s najlepším záujmom dieťaťa. Skutočnosť, že súd prvej
inštancie určil výšku sporiacej zložky vyššiu, než pôvodne navrhovala matka, sama osebe nezakladánezákonnosť rozhodnutia, keďže súd v konaniach starostlivosti o maloleté deti nie je striktne viazaný
návrhmi účastníkov, ale je povinný rozhodovať predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa.

29. Odvolací súd sa však nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o určenie začiatku
vyživovacej povinnosti a povinnosti prispievať na tvorbu úspor odo dňa 1.5.2025, ako aj s rozhodnutím
o nepriznaní dlžného výživného. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností bol podaný dňa 24.4.2024, pričom v konaní boli predložené podrobné
tabuľkové prehľady plnení otca, ako aj výdavkov na maloletú za rozhodné obdobie. Tieto podklady boli

súdu prvej inštancie známe a boli opakovane založené do súdneho spisu. Závery súdu prvej inštancie
o nemožnosti presného vyčíslenia prípadného dlžného výživného považuje odvolací súd za predčasné
a nedostatočne odôvodnené, keďže zo spisu vyplývajú konkrétne údaje o nepravidelných platbách
otca, ich výške a časovom určení. Skutočnosť, že plnenia boli nepravidelné, sama osebe nevylučuje
možnosť ich započítania a vyčíslenia prípadného nedoplatku. Rovnako sa súd prvej inštancie náležite
nevysporiadal s otázkou, z akých dôvodov určil začiatok povinnosti prispievať na tvorbu úspor až od

1.5.2025, hoci v tejto časti absentuje presvedčivé skutkové a právne zdôvodnenie. Odvolací súd preto
považuje rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať otázkou určenia počiatku
vyživovacej povinnosti a povinnosti prispievať na tvorbu úspor, ako aj existenciou a výškou prípadného

dlžného výživného, a to na základe vykonaného dokazovania, ktoré je potrebné riadne vyhodnotiť a
v odôvodnení rozhodnutia presvedčivo vysvetliť. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie
doplniť a opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie so zameraním najmä na presné určenie začiatku
vyživovacej povinnosti otca a povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletej, a to so zreteľom na deň
podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ďalej podrobne vyčísliť prípadné

dlžné výživné za rozhodné obdobie po podaní návrhu na základe predložených tabuľkových prehľadov
plnení otca a výdavkov na maloletú, pričom sa musí výslovne vysporiadať so všetkými preukázanými
platbami otca, ich započítaním a právnou kvalifikáciou (riadne výživné, plnenia nad rámec, prípadne
naturálne plnenia), a v novom rozhodnutí jasne, logicky a preskúmateľne odôvodniť, z akých skutkových
a právnych záverov vychádza, prečo určuje alebo neurčuje dlžné výživné a od akého konkrétneho

dátumu ukladá otcovi povinnosť plniť bežné výživné a sporiacu zložku tak, aby bolo rozhodnutie v tejto
časti v súlade so zásadou predvídateľnosti, najlepším záujmom maloletého dieťaťa a požiadavkami na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní

k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd podľa § 387 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo
výrokoch II. a III. v časti určenej výšky bežného výživného a výšky príspevku na tvorbu úspor, ako aj
v spôsobe ich platenia.

32. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
II. a III. v časti určenia začiatku vyživovacej povinnosti a povinnosti prispievať na tvorbu úspor, ako
aj vo výroku IV., a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP), v ktorom sa súd prvej inštancie bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancii tiež o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).