Uznesenie – Neodkladné opatrenia – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125210061
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125210061.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., proti žalovanému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., t.č. E. F. G. H. I. D., J. X, XXX XX K. - L., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť)
metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi

činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. P o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu, ktorej predmetom bude navrátenie
veci do pôvodného stavu, prípadne nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.12.2025 navrhla voči žalovanému nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému zakázal počnúc prvým dňom po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody vstupovať do rodinného domu, D. M. X G. I. C., ktorý stojí na pozemku parcely
registra C" č. XXX a na parcely registra „C" č., XX. M. XXX. M. XXX N. M. XXXX/X, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne a nachádzajú sa v katastrálnom území C. a sú vedené Okresným úradom Sabinov,
katastrálny odbor na LV č. XXX. Ďalej, aby súd zakázal žalovanému vstupovať na pracovisko žalobkyne
u zamestnávateľa, ktorým je spoločnost' A. - N., v mieste prevádzkárne na ul. O. XXX/X G. D. počas doby
trvania jej pracovného pomeru k zamestnávateľovi; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou

alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu a priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako päť metrov. Zároveň žiadala, aby bola žalovanému nariadená kontrola dodržiavania tejto povinnosti
technickými prostriedkami.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný bol Okresným súdom Prešov rozsudkom č. k. 6T/44/2021 zo dňa
10.01.2022 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1 a ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Na výkon
trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia Košice
- Šaca. Žalovanému bolo nariadené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 27Pc/36/2021 zo dňa 19.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 24CoP/41/2022 zo dňa 18.10.2022 bolo manželstvo žalovaného a žalobkyne,

na návrh žalobkyne, právoplatne rozvedené. Ďalej uviedla, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome so súp. č. XXX, ktorá stojí na pozemku parcelyregistra„C"M.XXX/X,evidovanejnalistevlastníctvač.XXXXpreOkresnýúradD.,Obec:D.,katastrálne
územie: D., vo vchode C. M. X, na poschodí č. 2, byt č. XX a nebytových priestorov prislúchajúcich k
bytu (ďalej len „spoločný byt“). Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, D. M. X G. I. C., ktorý

stojí na pozemku parcely registra „C" č.102 a ďalších parciel registra „C" č. XX, M. XXX a č. 1387/2;
všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území C. a sú vedené Okresným úradom Sabinov,
katastrálny odbor na LV č. XXX. Poukázala na to, že žalovaný približne 10 rokov žalobkyňu pod vplyvom
alkoholu psychicky a fyzicky týral, bol ku nej a následne aj k deťom agresívny, vyhrážal sa im ujmou na
zdravíaajsmrťou.Denneužívalvnadmernommnožstvealkoholickénápojeazdôvoduzávislostibolcca

13 - 15 krát hospitalizovaný na psychiatrii. Dňa 3.1.2021 žalovaný žalobkyňu opätovne fyzicky napadol.
Po tom, ako do nej hodil diaľkový ovládač do oblasti tváre, čím jej rozbil nos, chytil ju oboma rukami za krk
a škrtil ju až do chvíle, dokiaľ k nemu nepribehol syn K.. Žalovaný počas fyzického konfliktu napadol aj
synaK.kuchynskýmnožomsdĺžkoučepele22cm.Takýmtospôsobommuspôsobilreznéranynaľavom
stehne nohy, na ruke a reznú ranu na ruje spôsobil aj žalobkyni. Žalobkyňa a syn z obavy o ich zdravie
a život pred ďalším útokom žalovaného ušli do vedľajšej izby. Žalovaný sa jej naďalej verbálne vyhrážal

slovami, že bude mŕtva. Po tom, ako mu odmietli kúpiť alkohol, zastal SMS správu s textom " nesplnili
ste podmienku, do bytu sa nedostanete". Dňa 6.1.2021 v byte otvoril na plynovom kuchynskom sporáku
plynové ventily a bez ich zapálenia úmyselne nechal unikať plyn do priestorov bytu, ako aj ostatných
bytových a nebytových priestorov bytového domu . Privolaní príslušníci PZ a HaZZ SR boli nútení byt
otvoriť násilím. V bytovom dome sa v tom čase nachádzalo približne 40 osôb, ktorí boli z dôvodu ochrany

ich života a zdravia pred hroziacim výbuchom evakuovaní. Po spáchaní vyššie popísaného skutku
bol žalovaný vzatý do väzby. Obava žalobkyne napriek tomu neustala. Psychický nátlak na žalobkyňu
vyvíja žalovaný aj po obmedzení osobnej slobody. Žalovaný odoslal žalobkyni z výkonu trestu tri listy. Z
obsahu listu č. 1 vyplýva, že žalovaný je si plne vedomý toho, že návrh na rozvod nepodala žalobkyňa
v čase, keď bol doma, pretože ju by bol potrestal. Ďalej uvádza, že pre neho " neexistujú zákazy" a

porozprávajú sa " napriek tomu, že pôjdem sedieť." Na margo rozvodu uvádza, že manželský sľub, ktorý
si dali pre neho platí „až do smrti", „že ťa neopustím. „Keď padneme tak padneme spolu". V liste č.
2 v psychickom nátlaku pokračuje. Z činu všeobecného ohrozenia sa vysmieva. Uvádza. že po väzbe
si potrebuje „vyhodiť z kopýtka". V liste č. 3 žalovaný popisuje svoje predstavy o majetkovoprávnom
vysporiadaní, podľa ktorých má právo na byt výlučne on. V súvislosti s pozemkom, ktorý sa nachádza

v Jakovanoch a je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne uvádza poznámku „aby tam niekto nepostavil
žumpu bez dna." So zohľadnením doterajšieho správania sa žalovaného možno túto poznámku chápať
ako výhražnú alebo zastrašovaciu. Napriek tomu, že je žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody
nepoklesol stupeň nebezpečenstva, ktoré žalobkyni od žalovaného hrozí. Každou listovou zásielkou
stúpa intenzita závažnej ujmy . Tretí list doručil žalovaný v auguste tohto roku, po uplynutí viac ako

4 rokov, odkedy je vo výkone trestu. U žalovaného výchovný efekt napriek výkonu trestu nenastal.
Zo správania žalovaného je nepochybné, že spoločenské nebezpečenstvo nepominulo a na strane
žalobkyne existuje dôvodná obava z momentu jeho prepustenia, kedy nastane moment fyzického a
psychického teroru okamžite. Žalovanému uplynie doba výkonu trestu 6.1.2025. Vzhľadom na to, že
nebezpečnosť už tu je, vydanie neodkladného opatrenia naberá na intenzite. Žalobkyňa podáva návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný v spoločne užívanom byte vykonával
voči jej osobe násilie a svojím správaním ohrozoval na živote aj ostatných obyvateľov bytového domu.
Žalobkyňa sa na čas po prepustení žalovaného bude zdržiavať v rodinnom dome v Jakovanoch č.
4, z obavy pred fyzickými útokmi žalovaného, kde bude do doby majetkovoprávneho vysporiadania
vlastníckeho práva k spoločnému bytu, bývať spolu so svojím 92- ročným otcom. Agresivita žalovaného

už pred rozvodom manželstva dosahovala takú úroveň, že žalobkyňa z obavy o vlastný život napriek
evidentnému fyzickému a psychickému týraniu na žalovaného nepodala ani jedno trestné oznámenie.
Z výhražného kontextu listov, ktoré žalobkyni odoslal po rozvode je zrejmé, že rozvod manželstva na
podnet žalobkyne považuje žalovaný za „neprijateľný" a žalovanej deklaruje, že sľub pre neho platí až
do smrti, že ju neopustí a keď padnú, tak padnú spolu. Z obsahu posledného listu je nepochybné. že

snaha žalobkyne o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude ďalšou zámienkou na agresívne a
nebezpečné správanie sa žalovaného. Na strane žalobkyne existuje dôvodná obava, že jej žalovaný
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody fyzicky ublíži a využije k tomu všetky dostupné miesta
aj na ulici alebo pracovisku. Návrh na zákaz úmyselného priblíženia sa navrhuje spojiť s kontrolou
dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Žalobkyňa má

za to, že na základe relevantných dôkazov preukázala existenciu fyzického a psychického násilia alebo
hrozby takýmto násilím.3. K návrhu priložila záznam kópiu 3 nedatovaných listov od žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody.
Zároveň navrhla pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn. 6T 44/2021.

4. Súdu je z jeho činnosti známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 27Pc/36/2021-39 zo dňa
19.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/41/2022 zo dňa 18.10.2022
bolo manželstvo žalovaného a žalobkyne, na návrh žalobkyne, rozvedené. Právoplatnosť nadobudol
rozsudok dňa 28.10.2022.

5.Zobsahulistuč.1vyplýva,žežalovanýjesiplnevedomýtoho,ženávrhnarozvodnepodalažalobkyňa
v čase, keď bol doma, pretože ju by bol potrestal. Žalovaný sa v ňom ďalej vyjadruje v tom smere, že
cit. „Pochop, že sa musíme porozprávať. Je mi jedno, či mi to zakážu alebo nie. Pre mňa neexistujú
zákazy – porozprávame sa napriek tomu, že pôjdem sedieť. A o rozvode si myslím to isté. Sľúbili sme si
– prisahali v kostole a ten sľub pre mňa platí – až do smrti, že Ťa neopustím...Prepáč, som staromódny,
no sľuby plním! Keď padneme, tak padneme spolu.“

6. Z ďalšieho listu žalovaného je zrejmé, že si žalobkyňa vyrobila ďalší problém. Z činu všeobecného
ohrozenia sa vysmieva. Uvádza, že si po väzbe potrebuje „vyhodiť z kopýtka“. Popiera akékoľvek
hrdúsenie z jeho strany.

7. V poslednom liste zaslaného žalobkyni 11.08.2025 žalovaný popisuje svoje predstavy o
majetkovoprávnom vysporiadaní, podľa ktorých má právo na byt výlučne on. V súvislosti s pozemkom,
ktorý sa nachádza v Jakovanoch a je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne uvádza poznámku „aby tam
niekto nepostavil žumpu bez dna."

8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6T 44/2021 je tiež zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu
Prešov č.k. 6T 44/2021- 568 zo dňa 10.01.2022 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenia
§ 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ako aj zločinu všeobecného ohrozenia podľa
§ 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe že, počas dňa 03.01.2021 v čase

okolo 16.00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v mieste svojho trvalého bydliska,
v priestoroch obývacej izby patriacej k bytu situovanému na 3. poschodí murovaného bytového domu,
nachádzajúceho sa na adrese D., C. M. XXX/X, okr. D., pristúpil k svojej manželke A. B., pričom po
predchádzajúcej slovnej výmene názorov, najprv úmyselne hodil do oblasti jej tváre diaľkový televízny
ovládač, pričom keď mu manželka vzápätí uviedla, že jej asi rozbil nos, spýtal sa jej, či jej má spraviť

"mongo" aj pod druhým okom a počas toho, ako sedela na kresle, ju oboma rukami chytil za krk a škrtil
ju až do chvíle, dokiaľ k nemu nepribehol jeho syn K. B., ktorý s ním v úmysle chrániť život a zdravie
svojej matky preto začal fyzicky zápasiť, pričom obžalovaný počas fyzického konfliktu so svojim synom
následne zo šuplíka vytiahol kuchynský nôž s dĺžkou čepele najmenej 22 cm, týmto nožom sa zaháňal
v smere po svojom synovi K. B. a takýmto spôsobom mu spôsobil rezné rany na ľavom stehne nohy a

palci ľavej ruky a zároveň počas fyzického konfliktu spôsobil reznú ranu na ukazováku ľavej ruky aj svojej
manželke A. B., ktorá ho napokon odzbrojila, pričom vzápätí po tom, čo A. B. spoločne so svojim synom
K. B. v obave o svoj život a zdravie utiekla do vedľajšej izby, obžalovaný sa jej verbálne vyhrážal slovami,
že bude mŕtva a zároveň na svoju manželku opakovane vykrikoval, aby mu do 10-tich minút kúpila
ďalšiu fľašu vodky o objeme 0,7 litra, pričom v dôsledku toho, že A. B. mu alkoholické nápoje odmietla

zakúpiť, jej dňa 03.01.2021 v čase 22.36 hod. zaslal SMS správu s textom "nesplnili ste podmienku, do
bytu sa nedostane", čím takto svojím konaním u poškodených členov svojej rodiny, a to manželky A.
B., nar. XX.XX.XXXX, a syna K. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trv. bytom D., C. M. XXX/X, okr. Sabinov
vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pričom pri útoku A. B. utrpela pomliaždenie tváre a krku a
reznú ranu na ukazováku ľavej ruky a jej syn K. B. utrpel reznú ranu na stehne ľavej nohy a reznú ranu

na palci ľavej ruky, pričom uvedené zranenia u oboch poškodených si nevyžiadali lekárske ošetrenia
a neboli práce neschopní; a tiež na skutkovom základe, že dňa 06.01.2021 v čase okolo 17.20 hod. v
priestoroch uzavretého bytu situovaného na 3. poschodí murovaného bytového domu nachádzajúceho
sa na adrese D., C. M. XXX/X, okr. D. otvoril na plynovom kuchynskom sporáku plynové ventily a bez
ich zapálenia úmyselne nechal unikať plyn do priestorov bytu, ako aj ostatných bytových a nebytových

priestorov bytového domu, a to až do príchodu privolaných príslušníkov PZ a HaZZ SR, ktorí po násilnom
otvorení bytu, nakoľko obvinený bránil svojím telom otvoreniu dverí, únik plynu zastavili a obyvateľov,
nachádzajúcich sa v tom čase v priestoroch bytového domu, začali posielať von z dôvodu ochrany ichživota a zdravia pred hroziacim výbuchom, čím takto približne 40 osôb, v tom čase zdržiavajúcich sa v
bytovom dome, vydal do nebezpečenstva smrti, alebo ťažkej ujmy na zdraví.

9. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove č.k. 9To 6/2022-635 zo dňa 15.06.2022, ktorý odvolanie žalovaného voči predmetnému
rozsudku zamietol.

10. Z odpovede na lustráciu v ZVJS je zrejmé, že výkon trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý bol

žalovanému uložený vyššie uvedeným rozsudkom, a ktorý vykonáva v Ústave na výkon väzba a trestu
odňatia slobody v Šaci má trvať do 07.01.2026.

11. Z lekárskej správy Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody v Trenčíne zo dňa 18.02.2025, ktorá je obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6T
44/2021,jezrejmé,žežalovanývykonávalnapsychiatrickomoddelenítejtonemocnicesúdomnariadené

ochranné ústavné protialkoholické liečenie od 12.11.2024 do 18.02.2025. Ďalej je v nej konštatované,
že v dôsledku závislosti od alkoholu je prítomná kognitívna aj osobnostná deprivácia, zvýšená irritabilita,
afektívna labilita, egocentrickosť, nízka empatia. Nízka frustračná tolerancia. Dôležitosť abstinencie si
žalovaný uvedomuje, ale neposunul sa v chápaní svojej zodpovednosti za trestnú činnosť, pretrváva
v myslení vzťahovačnosť a vnímanie seba ako obete. Odporúčaná mu bola abstinencia a pokračovanie

v súdom nariadenej ochrannej proti alkoholickej liečbe ambulantnou formou v civilných podmienkach.

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.21. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

22. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

23. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

24. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

26. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

27. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrejpovestianaochranumena.Každýmáprávonaochranuživotapredneoprávnenýmzasahovaním
do súkromného a rodinného života.

28. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom

vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

29. Opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ až h/ CSP sú opatrenia v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má

byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich
skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným

vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou a pod. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo
obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f/), kde zákon výslovne
vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa.
Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je jedným

z menej závažných zásahov do osobných slobôd povinného (spomedzi zásahov podľa § 325 ods. 2
písm. e/ až h/), pričom je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
navrhovateľa mohla byť ohrozená (podobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str.
1098-1099).

30. Zatiaľ čo pri písm. f/ citovaného zákona, zákon výslovne vyžaduje, aby žalovaný výslovne ohrozoval
telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne, v obmedzeniach podľa písmen g/, h/ stačí osvedčiť, že
telesná a duševná integrita žalobkyne by jeho konaním mohla byť ohrozená.

31. Súd po preštudovaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že návrh,

pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/, je opodstatnený, keďže
dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným. Tieto skutočnosti hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, t.j.
právu žalobkyne na nedotknuteľnosť jej osoby a jej súkromia v zmysle čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, čomu v
tomto prípade musí ustúpiť „slabšie“ právo žalovaného na slobodu pohybu a pobytu, ktorý mu zaručuje

čl. 23 ods. 1 Ústavy SR. V tomto prípade tak sloboda pohybu a pobytu žalovaného podľa názoru súdu
musí byť obmedzená právom žalobkyne chrániť jej telesnú a duševnú integritu a vlastné súkromie.

32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné

poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie
správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.

33.Deklaráciaoodstránenínásiliapáchanéhonaženách,schválenáValnýmzhromaždenímOSNvroku
1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej

alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo
svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn.5MCdo 10/2012).

34. Zo skutočností popísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z priložených

dôkazov (listy zaslané žalovaným žalobkyni z výkonu trestu odňatia slobody, obsah pripojeného spisu
sp. zn. 6T 44/2021), za osvedčenú dôvodnú obavu žalobkyne, že správaním žalovaného by mohla byť
ohrozená jej telesná alebo duševná integrita. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že zo strany žalovaného
došlo k agresívnemu a násilnému konaniu vo vzťahu k jej osobe, v dôsledku čoho bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania (vyhrážal sa smrťou a ťažkou ujmou na zdraví

takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchal závažnejším konaním – so
zbraňou a na chránenej osobe – blízkej osobe) a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov, ktorého výkon mu uplynie dňa 07.01.2026. Žalobkyňa zároveň osvedčila, že z výkonu trestu
odňatia slobody ju žalovaný naďalej zastrašuje, vyhráža sa jej konaním, ktoré má v pláne zrealizovať
po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čím v nej vyvoláva dôvodnú obavu z možného

ohrozenia jej telesnej aj duševnej integrity.

35. V tomto smere poukazuje súd na to, že násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového
fyzického útoku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika
násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú

integritualeboslobodujednotlivca,alebopoškodzujúrozvojjehoosobnosti. Neodmysliteľnoukategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchtoprípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú
formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (porovnaj uznesenie NSSR zo dňa 15.10.2012, sp. zn. 5 M
Cdo 10/2012) Násilie pritom nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné

vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

36. V súvislosti s uvedeným je potrebné upriamiť pozornosť aj zhodnotenie osobnosti žalovaného zo
strany primára psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne zo
dňa 18.02.2025, kde žalovaný vykonával ochranné ústavné protialkoholické liečenie, ktorý poukázal

konkrétne na to, že v dôsledku závislosti od alkoholu je u žalovaného prítomná kognitívna aj osobnostná
deprivácia, zvýšená irritabilita, afektívna labilita, egocentrickosť, nízka empatia, nízka frustračná
tolerancia. Zároveň konštatoval, že dôležitosť abstinencie si žalovaný uvedomuje, ale neposunul sa
v chápaní svojej zodpovednosti za trestnú činnosť, pretrváva v myslení vzťahovačnosť a vnímanie seba
ako obete.

37. Z vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že správanie žalovaného v celkovom kontexte
indikuje zastrašovanie a možnú agresivitu fyzického, resp. psychického charakteru, a tým aj vyvolanie
odôvodnenej obavy žalobkyne z možného ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity.

38. Súd ďalej poukazuje na to, že dňa 07.01.2026 bude žalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody, pričom možno dôvodne predpokladať, že sa vráti do miesta svojho trvalého pobytu – do bytu na
adrese C. X, D., ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou, pričom žalobkyňa sa aj z toho
dôvodu plánuje k tomuto momentu odsťahovať do rodinného domu v Jakovanoch, ktorý je v jej výlučnom
vlastníctve, aby tak zabránila stretu so žalovaným, z ktorého má obavy.

39. Možno teda prijať záver, že osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov strán, pričom s ohľadom na charakter vzťahov strán a okolnosti tohto prípadu sa ako
najvhodnejšia a najefektívnejšia včasná súdna ochrana javí práve nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP. Osvedčením podozrenia z násilia je tak podľa názoru súdu daný
zákonný dôvod na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, pričom nie je nevyhnutné, aby

dôvodnosť tohto podozrenia malo intenzitu, resp. kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného
stíhania.

40. Uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
sazamedzístretomstrán,ktorésúhlavnýmdôvodomobávžalobkyneojejživotazdravieajejpsychickej

nepohody. Z hľadiska princípu proporcionality podľa názoru súdu ujma, ktorá hrozí žalobkyni prípadným
ďalším konaním žalovaného (ujma na zdraví, či živote žalobkyne), je výrazne vyššia ako prípadná ujma,
ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi neodkladným opatrením. Možno zároveň konštatovať, že právne
účinky tohto neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah.

41. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže
prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, súd akceptoval žalobkyňou požadovanú vzdialenosť 5
metrov, ktorú považuje za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu, ale taktiež
z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne povinným žalovaným za účelom vyhnutia

sa priblíženiu k nej na vzdialenosť kratšiu než 5 metrov.

42. So zreteľom na uvedené návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. h/ CSP vyhovel, avšak s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach
pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný

predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Uvedený
zákaz považoval súd za potrebné vylúčiť v prípade iniciovania a vedenia uvedených konaní (napr.
konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa
a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov nebude
možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi nebola menšia ako 5 metrov. V tomto smere

súd poukazuje na to, že v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto
neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov žalobkyni dokážu zabezpečiť
príslušné úradné osoby.43. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k
žalobkyni bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú
budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného

opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred
vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP).

44. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotný navrhovateľ neodkladného
opatrenia.

45. Keďže žalovanému uložený zákaz sa vzťahuje na ktorékoľvek miesta, na ktorých sa žalobkyňa
zdržiava (teda v sebe prakticky subsumuje i zákaz vstupu na všetky miesta, kde sa žalobkyňa v tom-

ktorom čase nachádza), t. j. aj na bydlisko žalobkyne (Jakovany 4), nepovažoval súd za dôvodné uložiť
žalovanému zákaz, aby vstupoval do rodinného domu žalobkyne a na pozemok k nemu prináležiaci, na
ktoré nemá žalovaný ani žiadne oprávnenie vstúpiť z titulu toho, že ide o výlučné vlastníctve žalobkyne,
pričom absentuje aj akýkoľvek odvodený rodinný vzťah medzi stranami sporu, keďže ich manželstvo
zaniklo rozvodom. Súd naviac dodáva, že v prípade neoprávneného vstupu na dané nehnuteľnosti je

možné kontaktovať aj políciu.

46. Rovnako z vyššie uvedeného dôvodu (uloženého zákazu priblíženia k žalobkyni) nie je podľa názoru
súdu opodstatnené zakázať žalovanému aj akýkoľvek vstup na pracovisko žalobkyne (A. N., O. XXX/
X G. D.), pretože prípadné vyhovenie návrhu žalobkyne by znamenalo neprimeraný zásah do práv

žalovanéhospočívajúcivobmedzeníjehoprávarealizovaťnákuppotravínvdanejprevádzkebezohľadu
na to, či sa tam žalobkyňa nachádza alebo nie.

47. V neposlednom rade súd naviac poukazuje aj na to, že nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP (zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko

alebo iné miesto) si vyžaduje vyššiu mieru istoty ohrozenia. Ide totiž o najzávažnejší zákaz spomedzi
uvedených (písm. f/ až h/), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním
ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zo strany žalobkyne zatiaľ neboli ani žiadnym
spôsobom osvedčené skutočnosti (napr. aktuálne ohrozujúce správanie žalovaného v mieste bydliska,
či pracoviska, pričom nepostačuje možná ohrozenie ako pri písm. h/), ktoré by nateraz tento okamžitý

zásah súdu odôvodňovali, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z týchto, ako aj vyššie
uvedených dôvodov v tejto časti zamietol (§ 328 ods. 1 CSP).

48. Pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému žalobkyňu kontaktovať písomne, telefonicky, elektronicky
alebo inými prostriedkami, nemal súd za osvedčené, že by žalovaný nad primeranú mieru kontaktoval

žalobkyňu nejakým z uvedených spôsobov, a tak zasahoval do jej telesnej alebo duševnej integrity
(ani sporadická písomná komunikácia /3 listy za 5 rokov výkonu trestu odňatia slobody/ predložená
žalobkyňou o tom nesvedčí), preto návrh aj v tejto časti zamietol (§ 328 ods. 1 CSP).

49.Rovnakosúdzamietolinávrhžalobkyne,pokiaľideonariadeniekontrolydodržiavanianeodkladného

opatrenia pomocou technických prostriedkov. Hoci aj v civilnom konaní je možné nariadiť kontrolu
dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, takéto opatrenie
má byť opatrením výnimočným, keďže predstavuje omnoho väčší zásah do práv povinnej osoby. Súd
musí vždy citlivo zvážiť s ohľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľa a osvedčený skutkový stav,
či je nariadenie kontroly technickými prostriedkami skutočne nevyhnutným a vhodným prostriedkom

potrebným pre zabezpečenie dodržiavania uložených opatrení. V danom prípade má súd za to, že
takéto osobitné podmienky a intenzita zásahu neboli s ohľadom na predložené listinné dôkazy a
žalobkyňou tvrdené skutočnosti osvedčené – súdu neboli predložené žiadne lekárske správy, čestné
prehlásenia, či iné listinné alebo audiovizuálne dôkazy, ktoré by odôvodňovali výnimočnosť potreby
nariadenia kontroly technickými prostriedkami. Súd však nevylučuje, že do budúcna sa môže žalobkyňa

pri zmenenej dôkaznej situácii, doplnení skutkových tvrdení, či zmenených okolnostiach domáhať i
uvedenej kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia pomocou technických prostriedkov. V tejto
súvislosti sa zároveň žiada objasniť praktickú stránku kontroly technickými prostriedkami, a to, že tátonepredstavuje povinnosti iba na strane povinnej osoby alebo zaťažuje aj chránenú osobu, ktorá pre
účely účinnej realizácie taktiež musí nosiť zariadenie varovania blízkosti.

50. S zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda súd vo zvyšnej časti, t.j. nad rozsah ochrany
vymedzenej vo výroku II. tohto uznesenia, súd návrh žalobkyne zamietol (§ 328 ods.1 CSP).

51. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehotu žalobu vo veci
samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa podľa názoru súdu dosiahla

úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Súd má za to, že toto neodkladné opatrenie
postačujenaposkytnutieplnohodnotnejsúdnejochranyvrozsahuvymedzenýmsamotnýmúčelomtohto
neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd
uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým obsahom) za opodstatnené.

52. Majúc na zreteli § 337 ods. 1, 2 CSP súd poučil žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu

o navrátenie veci do pôvodného stavu, prípadne aj žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.

53. Na záver súd považuje za vhodné upozorniť, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo
opakovaného konania, aby zmarila nariadený zákaz priblíženia sa, ktorý bol uložený neodkladným

opatrením v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu
úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bol úspešná v časti nariadenia neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP a žalovaný vo zvyšku (pokiaľ ide o zamietnutie návrhu podľa § 325
ods. 2 písm. f/, g/ CSP). Vzhľadom na približne rovnaký úspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).