Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118291693
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:6118291693.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: G & B KONKURZY

A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., IČO 47 254 831, so sídlom v Leviciach, SNP 56/2130, správca úpadcu
Nemocnica Hnúšťa, n.o. v likvidácii, IČO 45 732 701, so sídlom Jesenského 102, Hnúšťa, zastúpeného
SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynarovičova 13, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, D. C., zastúpeného HAÁR & Partners, s.r.o. so sídlom Hlavná
5931/80, Dunajská Streda, o zaplatenie 65.456,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 21.6.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 65.456,20
Eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že Nemocnica Hnúšťa, n.o. v likvidácii
(ďalej len „úpadca“) mala uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb s E., B., IČO: 457 36 897, na
základe ktorej odborní a medicínski zamestnanci úpadcu poskytovali zdravotnú starostlivosť a iné
úkony pre E.. Za vykonané činnosti mu úpadca fakturoval odmenu vo výške miezd zamestnancov

úpadcu. Zmluvu bolo možné jednostranne vypovedať, s jednomesačnou výpovednou lehotou. Žalovaný
po ustanovení do funkcie likvidátora úpadcu uzavrel dňa 10.3.2017 s E. dohodu o zrušení zmluvy,
ktorou došlo ku skončeniu účinnosti zmluvy k 31.3.2017. K tomuto dátumu však stále existovali
pracovnoprávne zmluvy, na základe ktorých zamestnanci úpadcu mali vykonávať prácu pre Gemerclinic.
Ku skončeniu pracovnoprávnych pomerov zamestnancov došlo zo strany žalovaného až k 31.6.2017.
V období od 1.4.2017 (deň nasledujúci po skončení zmluvného vzťahu medzi úpadcom a Gemerclinic)
do 31.6.2017 (deň plynutia posledného dňa výpovedných lehôt), tak úpadca nemohol prideľovať svojim

zamestnancom prácu a nemal ani nárok na akékoľvek plnenia od Gemerclinic. Žalobca po ustanovení
do funkcie správcu úpadcu zistil, že zamestnanci úpadcu nemali za uvedené obdobie vyplatenú mzdu.
Sociálna poisťovňa vyplatila zamestnancom náhrady z garančného fondu a následne si pohľadávku,
vo výške 65.456,20 Eur a prihlásila do konkurzu. Žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia § 415
a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj povinnosti podľa § 71 a nasl. Obchodného zákonníka,
a to tým, že nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou. Zmluvu s Gemerclinic totiž mohol a
mal ukončiť tak, aby v rovnakom čase uplynula i výpovedná doba zamestnancov úpadcu, teda ku dňu

31.06.2017, čím by sa predišlo uspokojeniu ich nárokov z prostriedkov garančného fondu. Keďže tak
žalovaný nepostupoval, zodpovedá za nároky Sociálnej poisťovne voči úpadcovi.2. Žalovaný sa v rámci odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 107) vyjadril, že úpadca do 31.12.2016
vytvoril kumulovanú stratu 1.806.469 Eur a jeho nesplatené záväzky predstavovali 1.986.909 Eur.
Správna rada úpadcu odvolala dňom 11.11.2016 z funkcie likvidátora F. F., ktorý v období od 15.07.2011

do 14.12.2016 nekonal vo veci likvidácie predĺženého a platobne neschopného úpadcu. Žalovaný po
svojom nástupe do funkcie likvidátora, k 1.12.2016 zistil, že úpadca na základe zmluvy s E. vytvára dlh
na odvodoch 11.000 Eur mesačne a na daniach 25.000 Eur mesačne. Keďže zistil úpadok, podal dňa
18.4.2017naOkresnýsúdBanskáBystricanávrhnavyhláseniekonkurzu,ktorémusúdvyhovel;zároveň
ustanovil ako predbežného správcu žalobcu, ktorý neposkytoval žalovanému potrebnú súčinnosť. Dňom

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa v zmysle § 12 ods. 1 a § 102 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení úpadca považoval za platobne neschopného, čím zároveň vznikol nárok na dávku
garančného poistenia pre jeho zamestnancov. Oznámenie o dátume vzniku platobnej neschopnosti bolo
doručené sociálnej poisťovne v lehote podľa § 234 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. Doposiaľ pritom nenastali
podmienky na to, aby boli tieto prostriedky sociálnej poisťovni vrátené. Z uvedených dôvodov navrhol
žalovaný platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného (č.l. 129) z 08.08.2018 zotrval na stanovisku, že žalovaný
nepostupoval s odbornou starostlivosťou likvidátora. Zdôraznil, že žalovaný nebol povinný zabrániť len
vzniku dlhov na odvodoch a daniach, ale aj vzniku akýchkoľvek iných škôd. Napokon nezabránil ani
uvedeným dlhom, nakoľko úpadca mal aj v období, kedy nemohol fakturovať Gemerclinicu za svoje

služby,odvodovéidaňovépovinnosti,ktoréalenemalzčohovyplácať.Zároveňúpadcovivzniklaškodaz
dôvodu,žesociálnapoisťovňasivyplatenédávkygarančnéhopoisteniaprihlásiladokonkurzuvedeného
voči úpadcovi. Tomu všetkému bolo možné predísť, ak by žalovaný postupoval inak. Sám žalovaný
spolu s odporom predložil súdu zápisnicu zo zasadnutia správnej rady úpadcu z 11.11.2016 a dohodu o
zabezpečenísúčinnostikonateľaariaditeľaGemerclinicu(G.C.)z31.10.2016,podľaktorejmalžalovaný

zabezpečiť prechod pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov úpadcu na Gemerclinic postupne do
31.3.2017. Žalovaný však nepreukázal, že by túto povinnosť splnil. Ani prípadný argument žalovaného,
že splnenie tejto povinnosti mal na starosti riaditeľ Gemerclinicu neobstojí, pretože žalovaný sa mal
jednoznačne presvedčiť, či poverenie v zmysle zápisnice a všetky úlohy v zmysle dohody boli splnené,
a ak nie, vykonať náležité opatrenia na zabránenie vzniku ďalších škôd. Keďže tak nepostupoval,

zodpovedá za škodu vzniknutú úpadcovi v plnom rozsahu.

4. Žalovaný podaním z 24.10.2018 (č.l. 148) sa vyjadril, že žalobcom uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva. Nepovažuje za sporné, že bol správnou radou úpadcu vymenovaný do funkcie
likvidátoraúpadcudňom14.12.2016,pričomsúvisiacerozhodnutieOkresnéhoúraduBanskáBystricazo

14.12.2019, mu bolo doručené 04.01.2017. Následne žalovaný poukazujúc na § 73 Obch.zák. oznámil
vstup úpadcu do likvidácie a vyzval veriteľov úpadcu na prihlásenie svojich pohľadávok. V tomto smere
poukázal na Obch. vestník č. 12/2017, zverejnený 18.01.2017. Následne počas plynutia trojmesačne
lehoty na prihlásenie pohľadávok, žalovaný vypracoval daňové priznanie úpadcu za rok 2016, ktoré
odovzdal 24.03.2017 daňovému úradu. Práve pri vypracovaní daňového priznania, žalovaný zistil, že

úpadca je značne predlžený a zahájil zostavovanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. K samotnému
návrhu mal povinnosť pripojiť aj zoznam záväzkov úpadcu, pričom musel vyčkať uplynutie trojmesačnej
lehoty, aby zostavil zoznam záväzkov úpadcu komplexne. Následne po ustálení predĺženia a zostavení
daného zoznamu záväzkov úpadcu, podal dňa 18.04.2017 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu. Danému návrhu bolo vyhovené rozhodnutím z 02.08.2017, kedy bol vyhlásený konkurz na

majetok úpadcu, pričom rozhodnutím z 26.05.2017 bol ustanovený predbežným správcom úpadcu.
Preto za sporné považuje, že by pri výkone funkcie likvidátora nepostupoval s náležitou odbornou
starostlivosťou,poukazujúcna§72Obch.zák.Žalovanýmázato,žepriplnenífunkcielikvidátoraúpadcu
postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pričom svojim konaním nespôsobil žalobcovi žiadnu
škodu.

Čo sa týka ukončenia záväzkového vzťahu úpadcu podľa zmluvy o poskytovaní služieb
z 31.05.2012 v znení dodatku z 27.08.2014, žalovaný ako likvidátor v mene úpadcu ukončil zmluvu
dohodou z 10.03.2017 k 31.03.2017. Od tejto skutočnosti žalobca odvádza svoj údajný nárok na
náhradu škody. Tu poukázal na § 72 ods. 1 Obch.zák., že likvidátor je oprávnený robiť v mene úpadcu
výlučne úkony smerujúce k likvidácii, predovšetkým uzaviera dohody o zániku práv a záväzkov len

v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Pričom k ukončeniu tohto záväzkového vzťahu
došlo zo strany žalovaného v zákonných medziach oprávnení likvidátora. Zdôraznil, že dôvodom
ukončenia záväzkového vzťahu súviselo práve z prebiehajúcej likvidácie úpadcu, ako aj z dôvodu
absentujúceho záujmu E., B. ako objednávateľa o poskytovanie služieb zo strany úpadcu. Spôsobukončenia predmetnej zmluvy či už dohodou alebo výpoveďou s využitím jednomesačnej výpovednej
lehoty, by nemal vplyv na prípadné príjmy úpadcu, nakoľko objednávateľ nemal záujem o poskytovanie
služieb úpadcom a teda úpadca príjem z predmetného záväzkového vzťahu počas plynutia výpovednej

lehoty nemal žiaden. Preto žalovaný úpadcu nepripravil o žiadne potencionálne príjmy.
V súvislosti s ukončením pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami úpadcu výpoveďami (§ 63
ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce), žalovaný vykonal všetky nevyhnutné úkony, ktoré mu v prípade
hromadného prepúšťania ukladá ustanovenie § 73 Zákonníka práce, t. j. splnil si všetky povinnosti
voči zamestnancom ako aj verejným orgánom. Totiž ako likvidátor bol povinný ukončiť pracovnoprávne

vzťahy.
Pripomenul, že úpadca sa stal platobne neschopným 18.04.2017, kedy bol doručený likvidátorom návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu príslušnému súdu, pričom v zmysle § 102 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení, týmto dňom vznikol zamestnancom úpadcu nárok na dávku garančného poistenia.
Preto tvrdí, že žalovaný neporušil právne povinnosti likvidátora úpadcu, počas plnenia funkcie likvidátora
konal s náležitou odbornou starostlivosťou. Tvrdenie žalobcu o príčinnej súvislosti medzi ukončením

záväzkového vzťahu – zmluvy o poskytovaní služieb z 31.05.2012 v znení dodatku z 27.08.2014,
dohodou z 10.03.2017 a vznikom nároku na vyplatenie dávky garančného fondu nie je daná. Preto
navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to potvrdeniami zamestnávateľa – úpadcu

(č.l. 14 – 33, 49 – 88) na účely nároku na dávku garančného poistenia z 10.7.2017, oznámenie
Sociálnej poisťovne o výplate dávok garančného poistenia z 25.9.2019 (č.l. 39 – 40), návrh likvidátora na
vyhlásenie konkurzu z18.04.2017 (č.l. 157), Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 2.8.2017 sp.
zn. 2K/25/2017 (č.l. 36; zverejnené v Obchodnom vestníku 8.8.2107), prihláška pohľadávky Sociálnej
poisťovne proti podstate v konkurze voči úpadcovi zo 6.11.2017 (č.l. 38), e-mail riaditeľa E. žalobcovi z

21.9.2017 (č.l. 43), zmluva o poskytovaní služieb medzi úpadcom a E. z 31.5.2012 (č.l. 44, detto 162),
dodatok č. 1 k tejto zmluve z 27.8.2014 (č.l. 46, detto 163), dohoda o zrušení zmluvy o poskytovaní
služieb medzi úpadcom a E. z 10.3.2017 (č.l. 48, detto 164), dohoda o vykonaní práce medzi úpadcom
a žalovaným z 11.11.2016 (č.. 108), rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej
vnútornej správy o zápise žalovaného ako likvidátora úpadcu zo 14.12.2016 (č.l. 155), výzva likvidátora

z 18.01.2017 (č.l. 156), zápisnica zo zasadnutia správnej rady úpadcu z 11.11.2016 (č.l. 110, detto
117), dohoda o zabezpečení súčinnosti konateľa a riaditeľa Gemerclinicu z 31.10.2016 (č.l. 111, detto
118), výpis zo štatistického registra organizácií a registra úpadcov, návrh likvidátora (žalovaného) na
vyhlásenie konkurzu z 18.4.2017, oznámenie likvidátora o hromadnom prepúšťaní z 30.1.2017 (pre
zamestnancovúpadcu,č.l.165)az8.2.2017(preÚradpráce,sociálnychvecíarodinyRimavskáSobota,

č.l. 166), prehľad prihlášok veriteľov do likvidácie z 11.06.22017 (č.,l. 158), ako aj výsluchom svedka (č.l.
175). Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

6. Úpadca, ako poskytovateľ, na základe zmluvy o poskytovaní služieb z 31.5.2012 v znení dodatku
z 27.8.2014 poskytoval pre subjekt Gemerclinic, n.o. (ako objednávateľa) služby spočívajúce v

zabezpečení kvalifikovaného personálu pre vykonávanie činnosti podľa požiadaviek objednávateľa
(pred uzavretím dodatku o poskytovanie zdravotnej starostlivosti). Objednávateľ za tieto poskytované
služby platil na základe vystavených faktúr. Daná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s
jednomesačnou výpovednou lehotou.

7. Dňa 11.11.2016 sa konalo zasadnutie správnej rady úpadcu, kde hlavným bodom programu bola
jeho likvidácia a výmaz zo zoznamu neziskových organizácii. Správna rada vyslovila nespokojnosť
s činnosťou dovtedajšieho likvidátora a rozhodla o jeho odvolaní; zároveň súhlasila s menovaním
žalovaného do tejto funkcie, oboje s okamžitou platnosťou. Uzavretím dohody o pracovnej činnosti bol
poverený predseda správnej rady, p. H. I., ktorý mal spolu s riaditeľom E., B. s p. G. C. zabezpečiť presun

všetkých pracovníkov z úpadcu na E., za tých istých pracovnoprávnych podmienok, a to do 31.3.2017.

8. V ten istý deň, dňa 11.11.2016 uzavrel úpadca, ako zamestnávateľ so žalovaným dohodu o vykonaní
práce (§ 223 a nasl. Zákonníka práce). Žalovaný bol prijatý na pracovnú pozíciu likvidátora s dňom
začatia prác od 1.12.2016, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2017.

9. Dňa 21.11.2016 bola uzavretá dohoda o zabezpečení súčinnosti konateľa a riaditeľa Gemerclinic n.o.
G. C., ktorou sa menovaný zaviazal o.i. postupne do 31.3.2017 zabezpečiť prechod pracovnoprávnych
vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu do spoločnosti Gemerclinic.10. Dňa 10.3.2017 žalovaný uzavrel s E. B. dohodu o zrušení zmluvy o poskytovaní služieb z 31.5.2012
v znení dodatku z 27.8.2014, a to ku dňu 31.3.2017; dôvodom bol prebiehajúci proces zániku a výmazu

úpadcu z registra neziskových organizácií. Po uzavretí dohody žalovaný vypovedal pracovné zmluvy
zamestnancom úpadcu, pričom výpovedné lehoty trvali do 30.6.2017. Podľa obsahu e-mailu zaslaného
žalobcovi riaditeľom Gemerclinicu n.o., G.. C. dňa 21.9.2017, zamestnanci úpadcu vykonávali služby v
obmedzenom režime, bez nároku na mzdu s vedomím, že budú prijatí do spoločnosti E. B.

11. Dňa 18.4.2017 žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, dôvodiac jeho
nepretržitým predĺžením od r. 2011, výrazným nepomerom hodnoty majetku a pohľadávok (1.053,47 Eur
a 937,44 Eur) voči záväzkom (2.221.263,96 Eur) a hodnotou prihlášok do likvidácie (1.352.059,55 Eur),
ako aj ďalšími skutočnosťami. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 2.8.2017 sp. zn. 2K/25/2017
vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalobcu. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 8.8.2107.

12. Dňa 10.7.2017 žalobca, v mene úpadcu vystavil ohľadne dotknutých zamestnancov (celkom 41)
potvrdenia pre Sociálnu poisťovňu na účely nároku na dávku garančného poistenia. Išlo o nároky
zamestnancov za obdobie apríl až jún 2017 (§ 234 ods. 3 zákona č. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení); u niektorých zamestnancov len za časť tohto obdobia. Sociálna poisťovňa tieto dávky

zamestnancom vyplatila v celkovej výške 65.456,20 Eur. Túto sumu na zaplatenie si uplatnil žalobca
voči žalovanému.

13. Z výsluchu svedka p. C. zo dňa 01.02.2019 bolo zistené, že k zrušeniu dohody došlo na základe
rozhodnutia správnej rady E. B., nebol uvedený dôvod, avšak mali za to, že do budúcna nie sú pre nich

potrební zamestnanci.

14. Žalovaný doplnil, že do funkcie likvidátora bol ustanovený dňa 04.01.2017, kedy prevzal rozhodnutie
Okresného úradu Banská Bystrice o zápise do funkcie likvidátora. Týmto dňom začal bezodkladne
vykonávať všetky zisťovania a opatrenia na ustálenie predĺženia úpadcu – Nemocnice Hnúšťa, n.o.

Žalovanému bolo postupne odovzdávané účtovníctvo, od 17.12.2016 do 20.02.2017. Dňa 18.01.2017
žalovaný zverejnil v obchodnom vestníku SR č. 12/2017 3-mesačnú výzvu na prihlásenie pohľadávok
do likvidácie. Dňa 26.01.2017 (č.l. 499) žalovaný rokoval so sociálnou poisťovňou (tiež ako najväčším
veriteľom úpadcu) ohľadne postupu vo veci garančného poistenia pre 43 zamestnancov úpadcu.
Dňa 10.03.2017 žalovaný podpísal s riaditeľom E., n.o. Dohodu o zrušení zmluvy o poskytovaní

služieb zdravotnej starostlivosti. V priebehu marca 2017 žalovaný ukončil pracovné pomery so
zamestnancami úpadcu výpoveďami. Dňa 20.03.2017 bola vypracovaná účtovná závierka a daňové
priznanie k 31.12.2016. Následne 18.04.2017 bola vypracovaná mimoriadna účtovná závierka ku dňu
18.04.2017. Dňa 18.04.2017, teda ihneď po uplynutí 3-mesačnej lehoty na prihlásenie pohľadávok do
likvidácie, žalovaný doručil príslušnému súdu návrh na vyhlásenie konkurzu. Týmto dňom sa stal úpadca

platobne neschopným, a tak nemohol uspokojiť nároky zamestnancov na mzdu v období 04 – 06/2017.
Zamestnancom úpadcu vznikol voči sociálnej poisťovni nárok na dávku garančného poistenia.
Mal za to, že žalobca nepreukázal základné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody.
Prihlásením pohľadávky z titulu vyplatených dávok z garančného fondu sociálnej poisťovne do konkurzu
sa majetok žalobcu neznížil. Úpadca už k 31.12.2016 nemala majetok a evidovala dlhy na zdravotných

a sociálnych odvodoch vo výške 780.017 Eur, celková strata bola vo výške 1.806.469 Eur a záväzky
vo výške 2.221.263,96 Eur. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
z 15.12.2015, sp.zn. 25Cdo2328/2004 k § 420 Občianskeho zákonníka, že: „Dokiaľ dlžník nezaplatil
dlhovanú sumu svojmu veriteľovi, škoda mu zatiaľ nevznikla, pretože samotná existencia pohľadávky
veriteľa veci dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžník zaplatiť dlh neznižuje majetkový stav

poškodeného (dlžníka) a nie je teda skutočnou škodou ani ušlým ziskom.“. Obdobne tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.06.2006, sp.zn. 25Cdo2225/2004 k § 420 Občianskeho
zákonníka, označeného aj ako judikát č. Rc 14/2025, že: „Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú sumu svojmu
veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu,
lebo škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi (dokonca ani

súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, tým menej potom uznanie dlhu v zmysle ustanovenia
§ 558 OZ) nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom.“.
Žalobca tvrdil (v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo 04.07.2018), že žalovaný neodborne konal,
nakoľko neukončil zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 31.05.2012 až ku dňu 30.06.2017. Žalovanýako likvidátor vyhodnotil túto zmluvu ako krajne nevýhodnú. Napriek súdnemu konaniu voči predsedovi
správnej rady E. B., vymáhacím aktivitám sociálnej poisťovne a daňového úradu, Gemerclinik n.o.
poskytovala hotovostnú odplatu za poskytované služby len vo výške čistej mzdy zamestnancov.

Nemocnica J. B. z tohto dôvodu generovala mesačne odvodový dlh cca 10.000 Eur a daňový dlh cca
2.500 Eur. Bolo v záujme úpadcu, túto zmluvu ukončiť už v marci 2017 a nie až v júni 2017 ako uvádza
žalobca.
Poukázal na podanie žalobcu z 11.07.2022, kde tvrdil, že žalovaný neodborne konal, nakoľko neukončil
pracovné pomery so zamestnancami úpadcu tak, aby tieto skončili k 31.03.2017. Žalovaný opäť

poukázal, že pokiaľ by to tak malo byť, potom by výpovede museli byť doručené už v decembri
2016, pričom však práve toto konanie by nespĺňalo požiadavku odbornej starostlivosti. Totiž nemohol
vychádzať zo sprostredkovaných informácií o stave spoločnosti, musel spraviť vlastné šetrenia
a zákonom požadované právne úkony. Okamžité výpovede z organizačných dôvodov by bolo v rozpore
s viacerými právnymi predpismi. Nemocnica Hnúšťa n.o. bola zrušená rozhodnutím Okresného úradu
Banská Bystrica zo 16.07.2011 a mala byť zahájená likvidácia, avšak 5 rokov sa nevykonali žiadne

právne úkony vedúce k likvidácii nemocnice. Nemocnica nemala v pracovnom pomere žiadneho
vedúceho pracovníka, nedisponovala bankovým účtom a 5 rokov neplnila svoje zákonné povinnosti
uhrádzať povinné odvody; mala uzavretú nevýhodnú zmluvu na základe, ktorej generovala len dlh.
Všetky tieto okolnosti a celkové nevýhodné hospodárenie žalobcu ho viedli k platobnej neschopnosti
a úpadku a následne k vzniku nároku zamestnancov na vyplatenie dávok z garančného fondu.

Preto zotrval, že žalobca nepreukázal v konaní akú právnu povinnosť mal žalovaný porušiť, ani vznik
škody a tým ani príčinnú súvislosť.

15. Na to žalobca podaním z 18.03.2025 (č.l. 531) okrem iného uviedol, že svedok G. C. sa mohol
vyjadriť ku skutočnostiam vyplývajúcim z dohody o zabezpečení súčinnosti konateľa a riaditeľa E. B.

G. C. z 31.10.2016, resp. 21.11.2016; tiež k dohode z 10.03.2017 o zrušení zmluvy o poskytovaní
služieb z 31.05.32012 v znení dodatku z 27.08.2014 ku dňu 31.03.2017; ako aj k okolnostiam
plánovaného presunu zamestnancov žalobcu na spoločnosť E., n.o. Tiež tento svedok sa mohol
vyjadriť k okolnostiam, kto bol skutočným zamestnávateľom dotknutých zamestnancov, kto im prideľoval
prácu a ich plnenie kontroloval. Pripomenul, že E. B. prácu prideľovala a zamestnancov vyplácala

prostredníctvom úpadcu. Pre žalobcu je rozhodné určiť subjekt, ktorý mal skončiť pracovné pomery so
zamestnancami. Preto chcel byť prítomný na jeho výsluchu, klásť mu otázky a vnímať svedka pri jeho
výpovedi.
Má za to, že žalovaný už 31.10.2016 konal v mene úpadcu (podpisoval dohodu o zabezpečení
súčinnosti konateľa a riaditeľa Gemerclinic n.o. Dňa 11.11.2016 bol ustanovený za likvidátora. Neobstojí

argumentácia žalovaného o potrebe času na oboznámenie sa s účtovnou situáciou úpadcu a až
následnom prijímaní potrebných rozhodnutí. Preto tvrdí, že žalovaný mal s odbornou starostlivosťou
konať tak, aby jednotlivé pracovné pomery ukončil k 31.03.2017 a až následne pracovné pomery
zamestnancov mohli vzniknúť ku Gemerclinic n.o.

16. Rozhodnutím odvolacieho súdu z 19.06.2025 (č.l. 543) bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vec vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplynulo, že súd prvej
inštancie nesprávne procesne postupoval, keď sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s návrhom
žalobcu na vykonanie výsluchu svedka G. C., taktiež nebolo zrejmé, ako predmetný dôkaz v konaní
hodnotil, čím naplnil dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní súd vo veci meritórne

znovu rozhodne, vo veci riadne vykoná dokazovanie s dôrazom na zachovanie rovnosti strán sporu
a svoj procesný postup jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní a taktiež v odôvodnení nového
rozhodnutia vykoná hodnotenie dôkazov, pričom každý dôkaz vyhodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti a zároveň prihliadne na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Následne opätovne
pristúpi k posúdeniu preukázania existencie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

s tým, že právne posúdenie je v danom prípade vecou súdu. Súd posúdi a vyhodnotí, či žalobca
ako poškodený v konaní preukázal, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou a v záujme spoločníkov a samotného úpadcu, ak áno, či takýmto konaním došlo k škode
a či je medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaným a tvrdeným vznikom škody daná príčinná
súvislosť. Odvolací súd zdôraznil, že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Z odôvodnenia nového rozhodnutia pritom musí byť zrejmé, ako súd vyhodnotil konkrétne tvrdenia a
dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery a akými úvahami sa
riadil, s tým, že ich riadne a zrozumiteľným spôsobom odôvodní.17. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie na nariadených pojednávaniach, a to jednak predloženými
listinami, ako aj výsluchom svedka G. C., a tiež žalovaného.

18. Z upovedomenia o vznesení obvinenia (č.l. 558) z 28.01.2025 je zrejmé, že žalovaný bol príslušným
vyšetrovateľom upovedomený, že dňom 28.01.2025 bolo vznesené obvinenie pod ČVS: ORP-399/2-
VYS-RS-2024 okrem iného aj voči G. C. pre prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,
2 písm. d) Trestného zákona. Tiež upovedomením o vznesení obvinenia (č.l. 559) zo 17.06.2025 bol
žalovaný príslušným vyšetrovateľom upovedomený, že týmto dňom bolo vznesené obvinenie pod ČVS:

ORP-427/2-VYS-RS-2024 voči G. C. pre pokračovací prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 122 ods. 10 k § 237 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Ďalším upovedomením
o vznesení obvinenia (č.l. 560) z 11.02.2025 bol žalovaný príslušným vyšetrovateľom upovedomený, že
týmto dňom bolo vznesené obvinenie pod ČVS: ORP-427/2-VYS-RS-2024 voči G. C. pre pokračovací
zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 122 ods. 10 k § 237 ods. 1, 3 písm.
a) Trestného zákona.

19. Z výsluchu svedka G. C. (č.l. 562, dňa 23.10.2025) bolo zistené, že od roku 2012 medzi
organizáciou Nemocnica Hnúšťa v likvidácií, n.o. a medzi organizáciou E., B. existovala zmluva
o dodaní služieb. E., B., túto zmluvu ukončila v marci 2017 dohodou. Na otázky uviedol, že v roku
2017 bol riaditeľom E., B., v tejto funkcii bol od roku 2014 až do roku 2023. Organizácia E., B. bola

v období rokov 2012 - 2017 v zmluvnom vzťahu s organizáciou Nemocnica Hnúšťa, n.o., existovala
zmluva o poskytovaní služieb pre Gemerclinic, n.o. Presné body nevedel uviesť, ale hlavná časť
tejto zmluvy bola prepožičiavanie kvalifikovaných pracovníkov. K počtu zamestnancov sa nevedel
vyjadriť. Prepožičiavali si kvalifikovaných zamestnancov z nemocnice, aby vedeli poskytovať zdravotnú
starostlivosť, boli to lekári, zdravotnícky personál, sestričky, sanitári. Pokyny zamestnancom na výkon

práce ukladali jednotliví vedúci zamestnanci. Napr. ak sa jednalo o zamestnancov na internom oddelení,
tak práce zadeľovala vrchná sestra a primár tohto oddelenia. Nevedel uviesť, kto bol vlastníkom
pracovných nástrojov; podotkol, že to mohol byť čiastočne E., B. a čiastočne Nemocnica Hnúšťa, n.o.
Výkon tejto práce kontrolovali ľudia zodpovední na patričných oddeleniach, teda riadiaci pracovníci.
Vlastníkom hlavnej budovy boli K. H. L. a M. L.. Popritom sa viedol spor s cirkvou. Okrem hlavnej budovy

tam existoval aj rozsiahly areál, vlastníkom boli tiež K. H. L. a M. L.. Zamestnanci vykonávali práce
v hlavnej budove. Na otázku, či peňažné plnenie, ktoré na základe uvedenej zmluvy plnila organizácia
E., B. spoločnosti Nemocnica Hnúšťa, n.o., pokrývalo všetky mzdové, odvodové a daňové povinnosti,
ktoré Nemocnica Hnúšťa, n.o. mala voči svojim zamestnancom, uviedol, že pokiaľ si dobre pamätá,
Gemerclinic, n.o. uhrádzalo len mzdy zamestnancom. Odvodové povinnosti prináležali podľa neho

Nemocnici Hnúšťa, sociálne a zdravotné a takisto aj daňové povinnosti. Či predmetná dohoda mala
ekonomicky význam pre organizáciu B. J., B., toto usúdiť nevedel, na toto musia vedieť odpovedať
zástupcoviaNemocniciHnúšťa,n.o.VovzťahukspoločnostiGemerclinic,n.o.,kekonomickejčastisaaž
tak vyjadriť nevedel, avšak z personálneho hľadiska to malo význam – na zabezpečenie ľudí. Na otázku
prečo pracovný pomer s predmetnými zamestnancami neukončila ich pracovný pomer organizácia E.,

B. a či niektorí z týchto zamestnancov organizácia E., B. neuzatvorila pracovný pomer po 31.03.2017,
uviedol, že Gemerclinic, n.o. bol v zmluvnom vzťahu s organizáciou Nemocnica Hnúšťa, n.o., nie vo
vzťahu so zamestnancami. Teda títo ľudia neboli zamestnancami spoločnosti Gemerclinic, n.o., boli len
prepožičiavaní. S určitými zamestnancami potom uzatvárali zmluvy, v niekoľko mesačných odstupoch,
nevedel určiť počet takýchto zamestnancov.

K okolnostiam, ktoré viedli k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi Nemocnicou Hnúšťa, n.o. a E.,
B., uviedol, že vedenie E., B. sa rozhodlo, že nebude ďalej využívať služby, teda poskytovanie
zamestnancov Nemocnicou Hnúšťa. V tom čase prebiehala likvidácia organizácie Nemocnica Hnúšťa,
n.o. Na záver uviedol, že je toho názoru, že žalovaný nepristupoval k tejto veci s odbornou znalosťou,
nechcel to rozvíjať, má taký dojem.

Nevedel odpovedať na otázku, aká bola platobná schopnosť E., B. k 31.03.2017. Na otázku do akej
miery ovplyvnilo jeho rozhodnutie zrušiť zmluvu o poskytnutie služieb o Nemocnice Hnúšťa, uviedol,
že sa zúčastnil tohto rozhodnutia. Čo sa týka žalovaným pripomenutého trestného stíhania vlastníka
nehnuteľnosti, tu nevidel žiadnu väzbu. Na otázku, z akého dôvodu bola ukončená jeho funkcia riaditeľa
v E., B. v roku 2023, uviedol, že to bolo rozhodnutie správnej rady.

K tomu sa vyjadril žalovaný, že pokiaľ dobre vie, tak rozhodnutie správnej rady bolo v dôsledku
trestnoprávneho odsúdenia svedka pri porušení správy cudzieho majetku. K výsluchu svedka sa
žalovaný vyjadril v tom smere, že podľa neho je svedok zaujatý voči jeho osobe, práve v dôsledku
upovedomení o vznesení obvinenia voči obvinenému G. C. (tu svedkovi) pre pokračovací prečinporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, pričom oznamovateľom bol žalovaný, ako aj
pre ďalšie vznesené obvinenia z 11.02.2025 pre pokračovací zločin pre obdobný skutok. Žalovaný
dodal, že skutočnosti hlásil na Generálnu prokuratúru, keď zistil, že pán L., ale aj pán svedok páchali

rozsiahlu trestnú činnosť organizovanou formou v neprospech rozpočtu sociálnej poisťovne, ale aj
štátneho rozpočtu. Podstatou zmluvného vzťahu bolo v prospech E. B., ktorý získaval skrátením platby
za poskytnuté služby v tom smere, že neplatil celkovú cenu práce, ale len čistú mzdu. Týmto došlo
k vytvoreniu dlhu vo výške 1.900.000 Eur Nemocnice Hnúšťa, n.o., ktorá bola v tomto vzťahu neprávna,
nemalo vedenie a nemalo zástupcu od roku 2011, nemalo ani licenciu. Licenciu odobrali v roku 2011,

nemali ani bankový účet. Okrem trestného činu, za ktorý bol pán svedok odvolaný, pri príležitosti
odovzdania funkcie, bolo vyčíslené manko vo výške 170.000 Eur, pričom pán svedok disponoval týmito
peniazmi. Ďalšie trestné stíhanie proti svedkovi je za skrátenie dane a poistného spol. SPAAC, s. r. o.,
kde bola vykonaná daňová kontrola a uzatvorená v roku 2022, pričom bolo zistené krátenie vo výške
245.000 Eur. Aj tu podával trestné oznámenie žalovaný, tu boli tiež prepojené osoby L., Sproho a ďalší.
Jednalo sa o nie menej, ako 5 obchodných spoločností. Považoval za dôležité uviesť tieto okolnosti,

viedolsvojufunkciulikvidátorariadneapoctivo,pričomzistildanéskutočnosti.Tiež,žetítoľudiavyužívali
nečinnosť štátu, príp. nie riadnu evidenciu, ako aj nečinnosť predchádzajúceho likvidátora. Okrem toho
aj predsedu správnej rady odsúdili pre páchané trestné činnosti na 7 rokov, medzi inými za úverový
podvod, rozkrádanie verejného majetku a pod.

20. Strana žalobcu sa k výsluchu svedka vyjadril tak, že aj výsluchom svedka bolo zistené, že zmluva
pre E. s nemocnicou Hnúšťa je nevýhodná, v podstate to potvrdil aj žalovaný. Má za to, že pracovno-
právne vzťahy so zamestnancami mali byť ukončené okamžite, po ustanovení likvidátora, ktorý nemal
čakať až do marca 2017. Keďže pokračoval v týchto pracovno-právnych vzťahoch spôsobil tak škodu.
Na to strana žalovaného tvrdila, že strana žalobcu uviedla nové skutkové okolnosti, keďže v žalobe

uvádzal pochybenie likvidátora v rozmedzí marca 2017 až júna 2017 pričom teraz (20.01.2026) uvádza
úplne niečo iné, preto navrhol na takéto ním tvrdené skutkové okolnosti neprihliadať, nakoľko sú úplne
odlišné oproti doteraz tvrdenému skutkovému stavu. Na to strana žalobcu dodala, že tieto okolnosti
uvádzal už na pojednávaní v 2022 ako aj v odvolaní a tiež v odvolacej replike. Medzi stranami
sporu nebola sporná nevýhodnosť zmluvy so spoločnosťou Gemerclinic, nakoľko príjem obdržaný na

základe tejto zmluvy pokrýval iba čisté mzdy zamestnancov a vôbec nepokrýval odvodové povinnosti
zamestnávateľa.
Strana žalovaného opäť pripomenula, že v žalobe sa nejedná o obdobie na ktoré sa žalobca odvoláva
pri svojom dnešnom prednese, čo do údajne nespornej otázky, keďže o obdobie pred 31.03.2017 sa
žalobou uplatnený nárok neopieral, ani nepoukazoval. Žalovaný má za to, že skutočnosti prezentované

žalobcom na dnešnom pojednávaní sú nové skutkové okolnosti, na ktoré nie je možné v súčasnom
štádiu sporového konania prihliadnuť, keďže sú absolútne odlišné od skutkových tvrdení, a právnej
argumentácie zvolenej v čase zahájenia sporového konania. V danej veci je taktiež potrebné poukázať,
že žalobca vo vzťahu k nim novo predneseným skutkovým tvrdeniam nepreukázal existenciu akejkoľvek
škody, ktorá by mala byť spôsobená údajným konaním žalovaného v rozpore s povinnosťami likvidátora,

subjektu nemocnice Hnúšťa, n.o..
Záveromstranažalobcunavrhlavyhovieťžalobe,atonazákladetohoskutkovéhostavuajehoprávneho
posúdenia, keď žalovaný nepočínal odbornou starostlivosťou, keď po svojom ustanovení do funkcie
01.12.2016 hneď neukončil pracovné pomery svojich zamestnancov, t.j. svoje konanie nesmeroval
k ukončeniu pracovno-právnych vzťahov, tak aby tieto skončili k 31.3.2017, keď k tomu dátumu mali

zamestnanci prejsť k novému zamestnávateľovi, keď nerealizoval tieto úkony aj napriek tomu, že
mal vedomosť o zjavnej nevýhodnosti zmluvy s E. B.. Naopak tieto úkony smerujúce ku skončeniu
pracovných pomerov realizoval až po marci 2017, kedy bolo zrejmé, že pri dodržaní zákonom povinných
výpovedných lehotách, pracovné pomery k 31.03.2017 nemôžu byť ukončené.
Záverom strana žalovaného uviedla, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný.

Žalobou sa žalobca domáha zodpovednostného nároku, a to konkrétne náhrady škody spôsobenej
údajným konaním žalovaného, ako likvidátora v rozpore s § 72 Obchodného zákonníka. Žalobca podľa
presvedčenia žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, čo do uplatneného nároku, keďže v priebehu
sporového konania nebol spôsobilý preukázať tak vznik škody, ako ani porušenie konkrétnej povinnosti
zo strany žalovaného, ako ani prípadnú príčinnú súvislosť, ktoré sú základnými atribútmi škodového

nároku.Čosatýkažalobouuplatnenejsumytujezrejmé,žetátosarovnávýškedávkygarančnéhofondu
vyplateného zo strany sociálnej poisťovne zamestnancom nemocnice Hnúšťa, na ktorých vyplatenie
zamestnancom vznikol nárok, keďže úpadca nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré prináležali
zamestnancom, s ktorými došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Vo vzťahu ku konkrétnemu dátumuukončenia pracovných pomerov, je v podstate irelevantné kedy boli tieto ukončené, nakoľko nárok na
vyplatenie dávok z garančného fondu by aj tak vznikol. Z vykonaného dokazovania taktiež nie je zrejmé
či na strane žalobcu skutočne došlo k vzniku škody, a to či už vo výške žalobou uplatnenej sumy alebo

k akejkoľvek inej uplatnenej sumy, keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé,
že došlo k reálnemu úbytku na majetku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby bola žaloba zamietnutá
a žalovanému bol priznaný nárok trov konania.

Súd právne posúdil vec takto:

21. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 65.456,20 Eur s príslušenstvom titulom
tvrdeného nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť porušením jeho povinnosti ako likvidátora
úpadcukonaťsodbornoustarostlivosťou.Vdanomprípadeúpadcabolzaloženýavznikolakonezisková
organizácia.

22. V zmysle § 17 ods. 7 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby v znení neskorších predpisov, na zrušenie neziskovej organizácie s likvidáciou
alebo bez likvidácie a na zánik neziskovej organizácie sa použijú primerane všeobecné ustanovenia
Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak,
a teda na posúdenie zodpovednosti za škodu likvidátora úpadcu sa primerane použijú ustanovenia

Obchodného zákonníka.

23. Podľa § 74 Obchodného zákonníka – Zodpovednosť likvidátora, likvidátor je pri výkone svojej
pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu

spoločnosti.

24. Podľa § 75b ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka – Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie, (1)
vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v
mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti. (2) Vstupom

spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti, najmä jej príkazy, poverenia,
splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených na zastupovanie spoločnosti v súdnych
konaniach.(3)Likvidátorrobívmenespoločnostilenúkonysmerujúceklikvidáciispoločnosti.Privýkone
tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná
za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.

Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov. (4) Likvidátor
ustanovený súdom má pri zisťovaní majetku spoločnosti rovnaké oprávnenia ako správca konkurznej
podstaty pri zisťovaní majetku úpadcu podľa osobitného zákona.

25. Likvidátor je v zmysle § 74 Obchodného zákonníka povinný pri výkone svojej funkcie postupovať s

odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Likvidátor teda
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí spoločnosti pri výkone svojej funkcie. Vzniknutá škoda musí byť v
príčinnej súvislosti s výkonom funkcie likvidátora pri vykonávaní likvidácie spoločnosti (v danom prípade
úpadcuakoneziskovejorganizácie),pričomzavýkonsvojejpôsobnostizodpovedárovnakoakočlenovia
štatutárneho orgánu spoločnosti.

26. Zodpovednosť likvidátora za škodu sa v danom prípade bude primerane spravovať ustanoveniami §
373anasl.Obchodnéhozákonníka,pretožeideoškoduspôsobenúporušenímpovinnostíustanovených
obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka).

27. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

28. Podľa § 374 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, (1) za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa

považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak
nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo
prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. (2) Zodpovednosť nevylučuje
prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti,alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. (3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na
dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

29. Podľa § 375 Obchodného zákonníka, ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila
tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená
zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto
podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto
povinnej strany.

30. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

31. Podľa § § 377 ods. 1 až 2 Obchodného zákonníka, (1) strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo

ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. (2) Ak povinná strana túto povinnosť nesplní
alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody,

ktorá jej tým vznikla.

32. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

33. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

34. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

35. Podľa § 382 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody,

ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

36. Podľa § 384 ods. 1 až 2 Obchodného zákonníka (1) osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná
s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej

zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto
povinnosť nesplnil. (2) Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri
plnení povinnosti podľa odseku 1.

37. Predpokladmi zodpovednosti podľa § 373 Obchodného zákonníka je porušenie povinnosti zo

záväzku alebo z inej právnej povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom (v danom prípade § 74
Obchodného zákonníka), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej
povinnosti, pričom existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený (žalobca).

38. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých

zákonov citovaného zákona, povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca
má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca
zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca
úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť
správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena

štatutárneho orgánu naposledy.

39. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom nie je dôvodná a preto jej v celom rozsahu nemohol nevyhovieť. Zobsahu žaloby ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu,
si uplatnil voči žalovanému, ako likvidátorovi zodpovednostný nárok, a to z dôvodu, že likvidátor, nekonal
s odbornou starostlivosťou; tvrdil, že mal konať tak, aby k uplynutiu výpovedných lehôt jednotlivých

zamestnancov došlo v takom čase ako dôjde k ukončeniu účinnosti zmluvy, teda pokiaľ žalovaný
vedel, resp. mal vedieť, že zamestnanci pri výpovediach ukončia prácu pre úpadcu k 31.06.2027, mal
uzatvoriť dohodu tak, aby termín výpovednej lehoty uplynula ideálne presne k 31.06.2017 alebo aspoň
čo najbližšie k uvedenému termínu. Keďže tak nekonal a ukončil zmluvu 31.03.2017, za nároky sociálnej
poisťovne voči úpadcovi zodpovedá žalovaný (viď žaloba). Následne pri záverečnej reči uvádzal, že

žalovaný nepočínal odbornou starostlivosťou, keď po svojom ustanovení do funkcie 01.12.2016 hneď
neukončil pracovné pomery zamestnancov, teda konanie nesmeroval k ukončeniu pracovno-právnych
vzťahov, tak aby končili k 31.03.2017.

40. Treba dať za pravdu strane žalovaného, že sú tu iné skutkové tvrdenia žalobcu oproti tvrdeniam
v žalobe. I napriek tejto vade súd mal snahu vyriešiť predmet sporu, a tým je žalobcom tvrdené

porušenie povinností žalovaného, a to povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Je nutné pripomenúť, že žalobca neuviedol aké
záujmy spoločnosti mal žalovaný svojou neodbornou starostlivosťou porušiť. Dokonca ani neuviedol
z čoho plynula ním vyčíslená škoda. Je však evidentné, že žalovaná suma 65.456,20 Eur sa zhoduje
s plnením sociálnej poisťovne z garančného fondu zamestnanom, resp. prihlásenou pohľadávkou

sociálnej poisťovne do konkurzu žalobcu.

41. Povinnosti, ktoré musí likvidátor plniť pri výkone svojej pôsobnosti, sú upravené vo viacerých
ustanoveniach zákona a k nim pristupujú povinnosti vyplývajúce aj z iných právnych predpisov. Pojem
„odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a

v súlade so záujmami spoločnosti treba v súvislosti so zodpovednosťou za škodu aj u likvidátora chápať
ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby likvidátor mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a
vychádzajúc z tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného
vyplýva,ženebudezodpovedaťzaškoduibazapredpokladu,žekonalnielensodbornoustarostlivosťou,

ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky splnené súčasne,
zodpovednosť za škodu nevznikne.

42. Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 18.4.2017
(t.j. ku dňu podania návrhu žalovaným na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu) (1) zamestnávateľ

je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. (2)
Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu
príslušnémusúdu.(3)Aksúdzačnekonkurznékonaniebeznávrhupodľaosobitnéhopredpisu,považuje
sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa.

43. Ustanovenie § 102 ods. 1 cit. zákona vymenúva nároky na dávku garančného poistenia
zamestnanca, pre prípad ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky
tohto zamestnanca.

44. Podľa § 109 ods. 1 a 2 cit. Zákona, (1) nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú
dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa
splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku
zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské
poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie,

poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku
zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. (2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením
podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej
výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

45. Žalobca zakladá svoj nárok na existencii škody, ktorú mal zapríčiniť žalovaný svojím neodborným
konaním, resp. konaním v rozpore s ustanovením Obchodného zák. Súd však po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že takého konania sa žalovaný nedopustil.46. Veritelia, teda aj sociálna poisťovňa, sú v zásade povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti u
spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti, majú možnosť
obrátiť sa na štatutárny orgán a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať

od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť dlžníka voči vlastnému
štatutárnemu orgánu. Ak bol na majetok spoločnosti dlžníka vyhlásený konkurz, uvedené nároky
spoločnosti voči jej orgánu namiesto veriteľov uplatňuje správca. V zmysle štatútu tejto neziskovej
organizácie žalobcu, podľa článku 5. bol riaditeľ štatutárnym orgánom, ktorý mal byť súčinný aj po
ukončení svojej funkcie pri naplnení účelu konkurzného konania. Aktuálne pre tento prípad to nie je

podstatné, len na objasnenie si súd dovolil aj na túto skutočnosť poukázať.

47. Podstatou je skutočnosť, že žalovaný po svojom nástupe do funkcie, a to 14.12.2016 kedy bol
správnouradouúpadcuvymenovanýdofunkcielikvidátoraúpadcu,pričomvšak rozhodnutieOkresného
úradu Banská Bystrica zo 14.12.2019, mu bolo doručené až dňom 04.01.2017. Až práve vtedy aktuálny
likvidátor – žalovaný oznámil vstup úpadcu do likvidácie, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestník

č. 12/2017 z 18.01.2017. Počas plynutia trojmesačnej lehoty na prihlásenie pohľadávok, žalovaný
vypracoval daňové priznanie úpadcu za rok 2016, ktoré aj odovzdal 24.03.2017 daňovému úradu
a práve z neho zistil, že úpadca je značne predlžený, preto začal vyhotovovať návrh na vyhlásenie
konkurzu, ku ktorému mal aj povinnosť pripojiť zoznam záväzkov úpadcu. Tento mohol byť úplný až po
uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok. Medzi tým ukončil nevýhodnú zmluvu úpadcu o poskytovaní

služieb z 31.05.2012 v znení dodatku z 27.08.2014, a to dohodou z 10.03.2017 k 31.03.2017; a tiež
v priebehu marca 2017 pristúpil k ukončeniu pracovných pomerov so zamestnancami úpadcu. Po
ustálení predĺženia a zostavení daného zoznamu záväzkov úpadcu, podal dňa 18.04.2017 návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, týmto dňom sa úpadca stal platobne neschopným. Keďže
bol úpadca platobne neschopným, nemohol uspokojiť ani nároky zamestnancov na mzdu, ktorým však

vznikol nárok na dávku garančného poistenia. Na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz rozhodnutím
z 02.08.2017.

48. Z daného potom mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný pri plnení funkcie likvidátora
úpadcupostupovalsnáležitouodbornoustarostlivosťou,vprimeranomčasezistilstavnímlikvidovaného

subjektu a vykonal všetky úkony, na ktoré bol v súvislosti s likvidáciou oprávnený a aj povinný, pričom
týmto svojim konaním nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu.

49. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný mohol a mal zabezpečiť skončenie pracovnoprávnych vzťahov
dotknutých zamestnancov úpadcu k rovnakému času ako skončila platnosť zmluvy o poskytovaní

služieb s E. B., s jeho tvrdením nemožno súhlasiť. Žalovaný totiž nezodpovedal za to, či subjekt, na
ktorého konanie on sám nemal žiadny vplyv, t.j. E. B., dodrží svoj záväzok zabezpečiť na seba prechod
pracovnoprávnych vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu v dohodnutom termíne, teda do 31.3.2017.
Z dohody o zabezpečení súčinnosti riaditeľa Gemerclinic n.o. a žalovaného z 21.11.2016 je možné
vyvodiť, že minimálne prebehli rokovania v tomto smere. Táto zmluva však žalovaného nezaväzovala

na ukončenie pracovných pomerov s okamžitou platnosťou, ako to prezentoval žalobca v ostatných
návrhoch. Nemohol ani ovplyvniť, že zamestnanci budú mať zo strany E. B. prechod na nového
zamestnávateľa zabezpečený. Keďže ešte k 10.3.2017 tento prechod na Gemerclinic n.o. zabezpečený
nebol, žalovaný, ktorý už mal podrobnejší prehľad o situácii ním likvidovaného subjektu, celkom logicky
pristúpil k skončeniu pracovných pomerov, a to výpoveďami.

50. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že by žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou
likvidátora,resp.žebyporušilsvojupovinnosťkonaťsodbornoustarostlivosťou,akotonaznačilžalobca.
Škoda v tejto súvislosti žalobcovi, resp. úpadcovi, za ktorého žalobca ako správca konal ani nevznikla.

51. Dávky garančného poistenia vyplatené dotknutým zamestnancom úpadcu sociálnou poisťovňou
sú dávkami, na ktoré zamestnancom úpadcu vznikol nárok priamo zo zákona o sociálnom poistení.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom garančného poistenia je práve zabezpečenie nárokov
zamestnancov v situáciách, aká nastala u úpadcu, pričom účastníkmi tohto poistného vzťahu sú iba
zamestnávateľ, zamestnanci a Sociálna poisťovňa.

52. Správne v tomto smere poukázala strana žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 15.12.2015, sp.zn. 25Cdo2328/2004, že: „Dokiaľ dlžník nezaplatil dlhovanú sumu svojmu
veriteľovi, škoda mu zatiaľ nevznikla, pretože samotná existencia pohľadávky veriteľa veci dlžníkovi anisúdne rozhodnutie o povinnosti dlžník zaplatiť dlh neznižuje majetkový stav poškodeného (dlžníka) a nie
je teda skutočnou škodou ani ušlým ziskom.“; ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
z 27.06.2006, sp.zn. 25Cdo/2225/2004, Rc 14/2025, že: „Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú sumu svojmu

veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu,
lebo škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi (dokonca ani
súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, tým menej potom uznanie dlhu v zmysle ustanovenia
§ 558 OZ) nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom.“.

53. Čo sa týka zotrvania žalobcu na opätovnom výsluchu svedka G. C., ktoré mienil osobne vyslúchať,
aby mohol priamo vnímať jeho reakcie, na túto ním vyžiadanej povinnosti súdu opätovného výsluchu
sa nakoniec dobrovoľne nezúčastnil. Doposlal však súdu otázky a tieto jeho otázky boli aj položené
svedkovi. No ani z tohto výsluchu nebolo možné nadobudnúť presvedčenie o dôvodnosti žaloby.
Totiž ani výpoveďou tohto svedka nebolo preukázané, že by sa likvidátor dopustil zodpovednostného
vzťahu – škody na úkor žalobcu, resp. úpadcu, ktoré malo spočívať v jeho neodbornom konaní

pri funkcii likvidátora. Práve jeho opakovaným výsluchom bolo len zistené, že od roku 2012
existovala zmluva o dodaní služieb medzi organizáciou Nemocnica Hnúšťa v likvidácií, n.o. a medzi
organizáciou E., B., ktorá bola ukončená v marci 2017 dohodou. Hlavnou časťou tejto zmluvy
bolo prepožičiavanie kvalifikovaných pracovníkov, aby Gemerclinic n.o. vedeli poskytovať zdravotnú
starostlivosť. Pokyny zamestnancom na výkon práce ukladali jednotliví vedúci zamestnanci, napr. ak

sa jednalo o zamestnancov na internom oddelení, tak práce zadeľovala vrchná sestra a primár tohto
oddelenia. Nevedel kto bol vlastníkom pracovných nástrojov; podotkol, že to mohol byť čiastočne
E., B. a čiastočne Nemocnica Hnúšťa, n.o. Výkon ich práce kontrolovali ľudia zodpovední na
patričných oddeleniach, teda riadiaci pracovníci (E. B.), pričom Gemerclinic n.o. uhrádzalo len mzdy
zamestnancom, odvodové povinnosti prináležali Nemocnici Hnúšťa, teda sociálne a zdravotné a takisto

aj daňové povinnosti bez odvodov. Gemerclinic, n.o. so zamestnancami nemohla ukončiť ich pracovný
pomer, nakoľko oni nemali s nimi uzatvorený pracovný pomer. Gemerclinic, n.o. bol v zmluvnom vzťahu
s Nemocnicou Hnúšťa, n.o., nie vo vzťahu so zamestnancami. Teda títo ľudia neboli zamestnancami
spoločnosti Gemerclinic, n.o., boli len prepožičiavaní. Teda ani výsluchom tohto svedka nebolo
preukázané tvrdenie žalobcu, že by žalovaný mal konať neodporne v neprospech úpadcu. Je možné

však vyvodiť, že úpadca, teda nemocnica ktorá od roku 2011 nemala licenciu vykonávať zdravotnú
starostlivosť, neukončila pracovné pomery so svojimi zamestnancami. Avšak keďže nemala licenciu
ani nemohla vykonávať činnosť – dodávať služby zdravotníckej starostlivosti. Zrejme to bol dôvod
oddialiť agóniu úpadcu na uzavretie údajnej spolupráce s E. B. na požičanie zamestnancov na výkon
ich práce pre E.. Namiesto toho, aby už vtedy (2011) vedenie, resp. ustanovený likvidátor začal konať

vo veci likvidácie majetku Nemocnice. Aktuálne sa takouto žalobou domáhať a tvrdiť spôsobenie škody
neodborným konaním žalovaného je nielenže neodôvodnené, ale aj neetické. Žalovaný musel mať
priestor a čas zistiť aktuálny stav úpadcu na účely likvidácie. Toto mu trvalo bezmála 3 mesiace (01/2017
– 03/2017), pričom tento čas plne využil na zákonné postupy v prospech úpadcu ohľadne likvidácie a aj
pristúpil k návrhu na podanie konkurzného konania, keď zistil exaktné podmienky.

54. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe
sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

55. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

56. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, (1) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

57. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie

sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesnéhoútoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej.

58. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

59. Nakoľko civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou,

potomzpredmetnejzásadynáslednevyplývazákladnéprocesnépravidlo,podľaktoréhojekaždástrana
povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej
sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej
relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019zo dňa 09.06.2020).

60. Súd zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Totiž
z vykonaného dokazovania, pričom súd rešpektoval všetky návrhy strán sporu na dokazovanie, ktoré
hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nebolo zistené, že by žalovaný konal
neodborne v neprospech úpadcu, ani že by bola úpadcovi spôsobná škoda, a v dôsledku toho nemohla
byť daná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a tvrdenou škodou. V predmetnom konaní

je nesporné, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu
neodborného konania žalovaného, v dôsledku ktorému mu vznikla škoda. Tvrdiť, že žalobca mal ukončiť
pracovné pomery k určitému dátumu (a to či už k 31.07.2017 ale aj k 31.03.2017) je bez významu,
pretože vyplatenie dávok z garančného fondu zamestnancom bolo jednak neodvratné, keďže úpadca
bol bez akýchkoľvek mzdových prostriedkov a jednak prihlásenie pohľadávky sociálnou poisťovňou

v konkurznom konaní z titulu vyplatených dávok z garančného fondu nie je zároveň aj vzniknutou škodou
úpadcu, ako sa to zrejme snažil žalobca prezentovať v konaní. Preto súd dospel k jednoznačnému
záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda a to v dôsledku neodporného konania žalovaného.

61. Je potrebné uviesť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej

strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

62. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Žalovaný bol v konaní úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Preto mu súd priznal
právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.