Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/264/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.

(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci
žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného: Mgr. Alexandra Para,
advokátka, so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 53 213 815, zapísaná v zozname SAK
pod č. 8053, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 65
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ei 243/22/1000-3 zo dňa 08.08.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 28.06.2022 (ďalej len „žiadosť“) doručenou na Krajskú prokuratúru
v Bratislave požadoval sprístupnenie informácií, a to (i) umožnenie nahliadnutia do dozorového spisu
Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kn 364/21/1100 podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku,
alternatívne (ii) zaslanie kópie spisového prehľadu (obsahu) dozorového spisu Krajskej prokuratúry

Bratislava, spolu s uznesením o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a
uznesením o zastavení trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku.

2. Krajská prokuratúra Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) svojím rozhodnutím č. Ei 32/22/1100-4
zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vydaným s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d)
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v relevantnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nevyhovela

žiadosti žalobcu, ktorou požadoval sprístupnenie informácii, a to nahliadnutie do dozorového spisu
Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kn 364/21/1100, eventuálne zaslanie kópie spisového prehľadu
dozorového spisu Krajskej prokuratúry Bratislava, uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199
ods.1Trestnéhoporiadkuauzneseniaozastavenítrestnéhostíhaniapodľa§215Trestnéhoporiadkuvo
veci vedenej na Prezídiu policajného zboru SR, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava vo veci
trestného oznámenia oznamovateľa E. F. C., vedeného na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
pod sp. zn. IV/3 Gn 380/1000.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový orgán tým, že na právo poskytovať informácie z
dozorových spisov prokuratúry sa vzťahuje zákonné obmedzenie uvedené v § 55 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v relevantnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“), v zmysle ktorého je dodozorovéhospisuprokurátoraoprávnenýnahliadaťlennadriadenýprokurátor,prípadnesjehosúhlasom
iný prokurátor. Uviedol, že listinné dokumenty nachádzajúce sa v dozorových spisoch prokuratúry v
trestnej oblasti slúžia výlučne pre potreby prokurátora a na účely trestného konania, v rámci ktorého

vykonáva prokurátor dozor nad prípravným konaním a zastupuje štát v konaní pred súdom, a nie je
možné ich sprístupniť tretím osobám skrz zákona o slobode informácií, čím by de facto dochádzalo k
obchádzaniu zákonov, ktoré sú v pomere špeciality k zákonu o slobode informácií. Zároveň poukázal
na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií, v ktorom je priamo v poznámke pod čiarou odkaz
na zákon o prokuratúre, ktorý stanovuje taxatívny výpočet informácií, ktoré má povinná osoba poskytnúť.

Zmienil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/101/2008 zo dňa 28.04.2010 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011 s tým, že
uvedený rozsudok krajského súdu nemožno automaticky vzťahovať na rovnaké, resp. podobné prípady,
keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril pochybnosť o správnosti záverov krajského súdu vo
vzťahu k právu nahliadania do prokurátorských spisov zo strany tretích osôb.

4. Žalovaný rozhodoval na podklade odvolania žalobcu tak, že rozhodnutím č. Ei 243/22/1000-3 zo
dňa 08.08.2022, právoplatným dňa 15.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že: 1)
prvostupňové rozhodnutie vo výroku zmenil tak, že nevyhovuje žiadosti žalobcu, ktorou požadoval
sprístupnenie informácie nahliadnutím do dozorového spisu Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1
Kn 364/21/1100, alternatívne zaslanie kópie spisového prehľadu dozorového spisu Krajskej prokuratúry

Bratislava, a 2) vo zvyšnej časti odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že povinná osoba časť žiadosti o sprístupnenie
informácie, ktorou žiadateľ požadoval sprístupniť uznesenia vydané príslušným policajným orgánom,

postúpila inej povinnej osobe potom, čo zistila, že na takýto postup sú splnené zákonné podmienky
podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, o čom vyrozumela žalobcu. Postúpením časti žiadosti inej
povinnejosobesakonanievtejtočastiožiadostiskončilo,pretobolopotrebnéprvostupňovérozhodnutie
zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

6. Žalovanému teda ostala ako predmet prieskumu správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia
časť žiadosti o sprístupnenie dozorového spisu, a to buď nahliadnutím do spisu alebo vyhotovením kópie
spisového prehľadu a jeho zaslaním žalobcovi. Žalovaný poukázal na informačnú povinnosť prokuratúry
na úseku jeho trestnej pôsobnosti vyplývajúcu jednak zo všeobecnej právnej úpravy zákona o slobode
informácií ako aj z osobitnej právnej úpravy - zákona o prokuratúre, pričom osobitná právna úprava

má vždy prednosť. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2S/101/2008 z 28.04.2010 nemožno automaticky aplikovať, tým skôr že Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sži/1/2010 z 15.03.2011 vyjadril pochybnosti o správnosti
záverov Krajského súdu Bratislave, práve vo vzťahu k možnosti nahliadania tretích osôb do spisu
vedeného prokurátorom. Uviedol, že pod rozhodovacou činnosťou sa rozumie rozhodovacia činnosť v

širšomslovazmysle,čojekompetenciaorgánovprokuratúrykonaťarozhodovaťvzákonomvymedzenej
oblasti a pod rozhodovacou činnosťou v užšom slova zmysle sa rozumie oprávnenie orgánu prokuratúry
konaťarozhodovaťvkonkrétnejprávnejveciodzačiatkukonaniacezjednotlivéúkonyažporozhodnutie
vo veci samej.

7. Žalovaný uviedol, že žiadanú informáciu - sprístupnenie kópie spisového prehľadu spisu vedeného
prokurátorom - nemožno podriadiť pod § 55 ods. 1, ods. 2 zákona o prokuratúre. Žalobca požaduje
sprístupniť registratúrne záznamy tvoriace spis v trestnej veci vedenej prokurátorom, do ktorého však
nemá právny nárok nahliadať každý, ale v zmysle § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre iba jeho nadriadený
prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. Spis - súbor registratúrnych

záznamov, ktoré vznikli v súvislosti s vybavovaním tej istej veci a sú evidované v spisovom prehľade
každého spisu, je vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky súdneho ani vyšetrovacieho
spisu, pričom obmedzujúce ustanovenie nazerania do spisu nemožno prelomiť aplikáciou zákona
o slobode informácií. Význam § 55 zákona o prokuratúre spočíva v ochrane všetkých informácií
nachádzajúcich sa v spise prokurátora pred zásahmi subjektov, ktoré za činnosť prokuratúry vôbec

nezodpovedajú ani reálne nevykonávajú a rozšírenie okruhu subjektov oboznamujúcich sa so spisom
prokurátora by mohlo viesť k mareniu výkonu prokurátorského dozoru v trestných veciach aj netrestných
veciach. Záverom sa žalovaný plne stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že požadovanúinformáciu nemožno zverejniť/sprístupniť s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií
v spojení s § 55m ods. 1 a ods. 5 zákona o prokuratúre a § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre.

II. Správna žaloba

8. Žalobca podal dňa 17.10.2022 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 17.10.2022, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

v relevantnom znení (ďalej len „SSP“), prípadne dal na zváženie postup podľa § 193 SSP a uloženie
žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi dozorový spis vedený Krajskou prokuratúrou Bratislava sp.
zn. 1 Kv 75/21/1100.

9. Žalobca považoval nezverejnenie požadovaných informácií s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o slobode informácií v spojení s § 55m ods. 1 a ods. 5 zákona o prokuratúre a § 55 ods. 1 zákona

o prokuratúre, ktorým sa výslovne stanovuje okruh osôb oprávnených nahliadať do spisu dozorového
prokurátora, za nesprávne právne posúdenie veci. Navyše bol toho názoru, že zo strany povinnej osoby
ako aj žalovaného došlo k nesprávnej interpretácii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sži 1/2010, ktorý je práve v prospech sprístupnenia požadovaných informácii. Uviedol, že sa so
správnouargumentáciouKrajskéhosúduvBratislaveanásledneNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

vplnomrozsahustotožňujeapoukázalnato,žeKrajskýsúdvBratislavevrozsudkusp.zn.2S/101/2008,
ktorý bol predmetom prieskumu v konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
4Sži/1/2010, konštatoval nezákonný postup Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá nevyhovela žiadosti
žiadateľa o sprístupnenie podnetov s odkazom na ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre a vyslovil
názor, že ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre, ktorý upravuje okruh osôb oprávnených nazerať do

prokurátorského spisu, nezakladá bez ďalšieho legitímny dôvod pre nesprístupnenie informácii (listín)
tvoriacich súčasť spisu. Uviedol, že v konkrétnom prípade boli popri sebe aplikovateľné dve úpravy,
a to jednak podľa zákona o prokuratúre, ale aj podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám
a Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s názorom povinnej osoby, že zákon o prokuratúre je lex
specialis, v prípade aplikácie ktorého nie je možné uplatniť ustanovenia zákona o slobodnom prístupe

k informáciám a § 55 zákona o prokuratúre neznamená žiadnu reštrikciu pre uplatňovanie prístupu
verejnosti k informáciám podľa zákona o slobode informácií.

10. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn. 4Sži/1/2010 z
15.03.2011 stotožnil so záverom krajského súdu a doplnil, že § 55 zákona o prokuratúre neznamená,

že je automaticky vylúčený iný spôsob sprístupňovania informácii podľa § 16 zákona o slobode
informácií, v zmysle ktorého je možné sprístupniť požadovanú informáciu napr. aj vyhotovením kópie
požadovanej listiny, ktorou sa upravia údaje podliehajúce utajeniu, napr. osobné údaje a pod., ale
aj iným tam neuvedeným spôsobom, ktorý nevylučuje povaha zákonnej úpravy. Žalobca uviedol,
že názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky reflektuje aj § 11 ods. 1 zákona o slobode informácií,

pričom povinná osoba aj v prípade naplnenia jedného z dôvodov podľa § 11 ods. 1 zákona slobode
informácií nemôže automaticky pristúpiť k odmietnutiu sprístupnenia informácie, ale musí v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nebolo možné informáciu sprístupniť obmedzene, napr. ochranou údajov
podliehajúcich utajeniu. Rovnako je povinná osoba vždy povinná zvážiť, či nie je možné požadovanú
informáciu sprístupniť iným ako požadovaným spôsobom v súlade s § 16 zákona o slobodnom prístupe

k informáciám.

11. Žalobca tiež namietal vychádzajúc z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, že § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre upravuje len nahliadanie do spisu dozorového
prokurátora, preto ho nemožno automaticky vzťahovať aj na iné formy sprístupnenia informácií – napr.

na vyhotovenie kópií listín nachádzajúcich sa v spise prokurátora. Žalobca dodal, že pokiaľ by mu
povinné osoby sprístupnili kópiu spisového prehľadu prokurátorského spisu, následne by mohol žiadať
vyhotovenie fotokópií konkrétnej listiny, teda nemuselo by byť nutné nahliadať do spisu.

12. Žalobca mal za to, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií navyše stanovuje, že

nemožno sprístupniť informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní,
okrem tam uvedených výnimiek, pričom z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sži/13/2014 zo dňa 31.03.2016, vyplýva, že listiny tvoriace obsah prokurátorského spisu nemožno
automaticky subsumovať pod pojem rozhodovacia činnosť, keďže súčasťou spisu sú aj listiny, ktoré niesú rozhodnutiami prokurátora, resp. orgánu činného v trestnom konaní (napr. trestné oznámenie, prípisy
orgánu činného v trestnom konaní).

13. V neposlednom rade poukázal na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sži/13/2014 sa uvádza, že pokiaľ sa požadované informácie týkajú konkrétnej osoby
ako subjektu trestného konania, je povinná osoba povinná požadované informácie sprístupniť. Uviedol,
že oznamovateľ E. F. C. označil žalobcu ako osobu, ktorá sa mala dopustiť ním popisovaného
konania podradeného pod skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu (tak ako v konaní pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Sži 13/2014), čo znamená, že žalovaný mal,
poznajúc konkrétne okolnosti prípadu, na túto skutočnosť prihliadať a požadované informácie žalobcovi
sprístupniť.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.10.2023, v ktorom zotrval na svojich záveroch
znapadnutéhorozhodnutia,opätovnepoukázalnapríslušnéustanoveniaprávnychpredpisov.Zdôraznil,
že žalobcom požadovanú informáciu spočívajúcu v sprístupnení spisu vedeného prokurátorom formou
nahliadnutia do spisu alebo sprístupnením spisového prehľadu nemožno podradiť pod § 11 ods. 1
písm. d) zákona o slobode informácií ani § 55m ods. 1 a ods. 5 zákona o prokuratúre. Uviedol,

že žalobcom požadované informácie predstavujú v pôsobnosti prokuratúry registratúrne záznamy,
ktoré tvoria spis vedený prokurátorom (je tzv. vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky
súdneho ani vyšetrovacieho spisu), do ktorého má v zmysle § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre právo
nahliadať iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor
a takéto postavenie žalobca nemal. Význam § 55 zákona o prokuratúre spočíva v ochrane všetkých

informácií nachádzajúcich sa v spise prokurátora pred zásahmi subjektov, ktoré za činnosť prokuratúry
vôbec nezodpovedajú ani ju reálne nevykonávajú a toto ustanovenie nie je možné prelomiť zákonom
o slobode informácií, a je potrebné ho považovať za zákonné obmedzenie práva na informácie. Dodal,
že úprava možnosti nazerania a oboznamovania sa so spisom vedeným prokurátorom je striktne
a jasne daná a nemôže ju prelomiť ani rozsudok Krajského súdu Bratislave sp. zn. 2S/101/2008

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sži/1/2010. Neakceptoval
ani tvrdenie žalobcu, že ako subjekt trestného konania má právny nárok na sprístupnenie všetkých
informácií poukazujúc na trestné oznámenie E. F. C., pretože pokiaľ požadoval sprístupniť predmetné
trestné oznámenie, toto je súčasťou vyšetrovacieho spisu, s obsahom ktorého bol žalobca oboznámený
v priebehu úkonov policajného orgánu. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca zo dňa 09.05.2024, v ktorej uviedol, že
argumentácia žalovaného nepopiera právne posúdenie uvedené žalobcom v správnej žalobe. Opäť
poukázal na judikát č. R 26/2017, v ktorom je zahrnutý názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z rozsudku sp. zn. 4Sži/1/2010, a preto má za to, že je správny a v rámci správneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálený a zjednotený. Uviedol, že z ustálenej rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že samotná skutočnosť, že v osobitnom
právnom predpise je taxatívne stanovený okruh osôb, ktoré môžu nahliadať do spisu, neznamená,
že žiadateľ, ktorý nie je uvedený v zozname takto oprávnených osôb, nemá právo na sprístupnenie
požadovanej informácie nachádzajúcej sa v spise podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že nahliadnutie do prokurátorského spisu nie je z dôvodu § 55 zákona
o prokurátora možné, mal žiadosti vyhovieť v časti, teda sprístupnením kópie spisového prehľadu
prokurátorskéhospisu,čosamoosebeniejecitovanýmustanovenímzákonazakázané.Ďalejsapridržal
svojej argumentácie v žalobe.

16. K replike žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný vo vyjadrení z 19.08.2024, v ktorom uviedol, že
sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia k správnej žalobe, ktoré obsahuje všetky skutkové
a právne skutočnosti podstatné pre posúdenie veci. Dodal, že výsledok jedného aj druhého spôsobu
sprístupnenia informácie - buď nahliadnutím alebo sprístupnením spisového obsahu - je rovnaký a
o spise a jeho obsahu by získal vedomosť subjekt, ktorému takéto právo nepatrí.

IV. Relevantná právna úprava17. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.“.

18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“.

19. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákon o slobode informácií (v znení účinnom do 30.07.2022, aj do
31.12.2022), „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak d)
sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia

policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a
informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak
ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.“.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, spôsob sprístupnenia informácií na žiadosť,

„Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si
odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s
požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno
sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob
sprístupnenia informácie.“.

22. Podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 30.11.2022), „Nazerať do spisu, ktorý
vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného
prokurátora iný prokurátor.“.

23. Podľa § 55m zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 30.11.2022), „Zverejňovanie a
sprístupňovanie rozhodnutí
(1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné
stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia.

(2) Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do 15
pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3) Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých
anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.
(4) Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna

prokuratúra na svojom webovom sídle.
(5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona47) všetky
právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a
obžalobný návrh.“.

24. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

25. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v

Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola následne v
súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od
01.07.2025 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.26. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. c/ SSP),

po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach
žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté
rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy
(§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods.

2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

27. Spornou otázkou bolo v tomto prípade právne posúdenie nesprístupnenia požadovaných informácií
žalovaným.

28. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou o nesprávnom právnom posúdení nezverejnenia

požadovaných informácií - t. j. umožnenia nahliadnutia do dozorového spisu prokurátora alternatívne
zaslanie kópie spisového prehľadu (obsahu) dozorového spisu prokurátora Krajskej prokuratúry
Bratislava - s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s § 55m ods. 1 a
ods. 5 zákona o prokuratúre a § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre.

29. Súd má za to, že z § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií vyplýva obmedzenie
pre sprístupnenie požadovaných informácií, v ktorom je uvedené, že povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti orgánu
činného v trestnom konaní. Takisto aj v osobitnom predpise je v § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre
stanovené obmedzenie na nazeranie do spisu, ktorý vedie prokurátor, a teda že to môže iba

jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. Uvedené
ustanovenia predstavujú zákonnú výnimku zo všeobecnej povinnosti sprístupňovania informácií, čo je
v súlade aj s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.

30. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že pri nesprístupnení musí ísť o informácie týkajúce sa rozhodovacej

činnosti orgánu činného v trestnom konaní – dá sa súhlasiť s výkladom žalovaného uvedeným v bode
6. tohto rozsudku, pričom pojmom rozhodovacia činnosť sa zaoberal aj Najvyšší súd SR a dospel
k záveru, že pod rozhodovacou činnosťou sa v širšom slova zmysle rozumie kompetencia orgánov
prokuratúry, orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v zákonom vymedzenej oblasti/
v trestnoprávnych veciach, t. j. postup smerujúci k objasneniu trestnej veci, ktorá patrí do ich pôsobnosti.

Pod rozhodovacou činnosťou v užšom slova zmysle sa rozumie oprávnenie orgánu prokuratúry konať
a rozhodovať v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania cez jednotlivé procesné úkony až
po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony
alebo procesné rozhodnutia vydané v priebehu konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci (pozri Zákon o slobodnom prístupe k

informáciám – komentár, P. Ikrényi a spol., Wolters Kluwer s. r. o., 2015). V zmysle uvedeného chápania
rozhodovacejčinnostiorgánučinnéhovtrestnomkonanímožnouzavrieť,žetamspadajúajvšetkyúkony
dozorového prokurátora – t. j. predstavujúce postup k objasneniu trestnej veci, oprávnenie prokuratúry
konať a rozhodovať v konkrétnej právnej veci, jednotlivé procesné úkony alebo procesné rozhodnutia
prokuratúry urobené alebo nevyhnutné na postup v danej veci.

31. Zároveň sa súd nestotožnil s účelovým výkladom žalobcu, že v § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre
uvedené nazeranie do spisu má spadať len na samotné nahliadanie do spisu, nie na iný spôsob
sprístupnenia informácií. Súd má za to, že slovo nazerať tu treba vykladať v súlade so zmyslom a účelom
tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že zahŕňa/pokrýva všetky spôsoby sprístupnenia informácií. Iný

výklad by nedával zmysel, t. j. keby ostatnými spôsobmi sprístupnenia informácií (napr. zaslaním listín)
by mohli mať všetky informácie z dozorových spisov prokurátorov všetky osoby, ale nahliadaním do
spisu by mohol mať dané informácie iba nadriadený prokurátor alebo prokurátor s jeho súhlasom.

32. Ohľadom žalobcom uvádzaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Sži/1/2010 z 15.03.2011, publikovaného pod R 26/2017, má súd za to, že jeho závery sa netýkajú
priamo otázky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, a to či možno sprístupniť žiadateľovi
nahliadnutie alebo spisový prehľad dozorového spisu. Závery uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky boli postavené opačne, a to že § 55 zákona o prokuratúre nezakladá bez ďalšieholegitímny dôvod pre nesprístupnenie informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu, teda nehovorí o tom,
že by bolo potrebné sprístupniť spisový prehľad dozorového spisu, ale hovorí o tom, že ak sú v ňom
listiny, ktoré podliehajú zverejneniu a žalobca ich žiada, tieto nemožno nesprístupniť len z dôvodu, že sú

súčasťou dozorového spisu, do ktorého má právo nahliadať iba nadriadený prokurátor. Uvedené sedí,
napr.aksajednáolistinypodľa§55mods.1aods.2zákonaoprokuratúre.Tujealepredmetomkonania
zaslanie spisového prehľadu dozorového spisu, nie povinne zverejňovaného uznesenia prokurátora.
Okrem toho časť žiadosti týkajúca sa poskytnutia konkrétnych uznesení vydaných policajným orgánom
bola postúpená príslušnej povinnej osobe na vybavenie, preto sprístupnenie takýchto rozhodnutí už

neostalo predmetom žiadosti žalobcu posudzovanej v tomto konaní.

33. Nakoľko predmetom posúdenia infožiadosti žalobcu žalovaným ostalo len sprístupnenie prehľadu
(obsahu) dozorového spisu prokurátora alebo nahliadnutie do neho, nie sprístupnenie akýkoľvek
povinne zrejňovaných uznesení, žalovaný nemal priestor pristúpiť ani k čiastočnému sprístupneniu
(§ 12 zákona o slobode informácií), keďže žalobcovi išlo práve o obsah, respektíve zoznam úkonov

prokurátora z dozorového spisu, čo nepatrí podľa § 55m zákona o prokuratúre medzi povinne
zverejňované rozhodnutia či dokumenty a zároveň v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode
informácií sa požadované informácie rozhodne týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom
konaní (ako je uvedené v ods. 30 tohto rozsudku), ktoré sa nesprístupňujú. Vyplýva to aj z toho, že
právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti orgánov

činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného
rozhodovania), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Tiež
je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej
bezpečnosti a pod.

34. Správny súd poukazuje na to, že cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej
činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií
je práve ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov
činných v trestnom konaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve resp.
výkone činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Tým, že povinné osoby nesprístupňujú informácie

o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá
by mohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napr. o
informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo
sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak povinné
osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, teda procesné alebo meritórne

rozhodnutie, ktoré má za následok koniec konania, čím je zachovaná verejná kontrola (rozsudok NSS
SR sp. zn. 4Sžik/3/2020, zo dňa 14. decembra 2021).

35. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, že význam ustanovenia § 55 zákona o prokuratúre
spočíva v ochrane všetkých informácií nachádzajúcich sa v spise prokurátora pred zásahmi subjektov,

ktoré za činnosť prokuratúry vôbec nezodpovedajú a ani ju reálne nevykonávajú a rozšírenie okruhu
subjektov oboznamujúcich sa so spisom prokurátora by mohlo viesť k mareniu výkonu prokurátorského
dozoru v trestných ale aj netrestných veciach. Taktiež žalovaný ozrejmil, že prokuratúra je dokonca
oprávnená nesprístupniť aj právoplatné uznesenia, ktoré sa zverejňujú, ak by ich zverejnenie
a sprístupnenie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného konania alebo porušiť

právo, právom chránený záujem.

36. Súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, že žalobcovi mali byť požadované informácie
sprístupnené, keďže sa týkajú jeho ako subjektu trestného konania, pretože to nevyplýva zo žiadneho
zákonného ustanovenia a žalobca takéto ani neuviedol. Režim zákona o slobode informácií je postavený

na tom, že právo na informácie má každý, teda pri vybavovaní žiadostí na základe tohto zákona nie je
rozhodujúce, či a ako sa ho daná informácia týka, práve naopak, je to pre posúdenie žiadosti irelevantné.

37. Pre úplnosť súd uvádza, že v danej veci nejde o problém, či mal správny orgán pripustiť
nahliadanie do spisu alebo zaslanie listín na základe žiadosti, ako sa to snaží prezentovať žalobca,

pretoževdanomprípadeobemožnostipredstavujúspôsobysprístupneniainformáciínazákladežiadosti
podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, a pre obe možnosti platia tie isté dôvody nesprístupnenia
informácií vychádzajúce z § 11 ods. 1 písm. d) zákon o slobode informácií v spojení s § 55 ods. 1 zákona
oprokuratúre.Správnysúdnezistilnezákonnosťvpostupežalovanéhoanivnapadnutýchrozhodnutiacha má za to, že nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií v zmysle citovaných ustanovení
zákonov je legitímne, majúce podklad v platnej právnej úprave.

38. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčilnámietkamžalobcu,avychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchustanovení
zákonov žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto
dôvody súd nevzhliadol.

40. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).