Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Ústavná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 27P/186/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204223
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725204223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, t. č. Centrum pre deti a rodinu
D., zastúpená opatrovníkom obcou Jurské a mal. E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, t. č.
Centrum pre deti a rodinu Sabinov, zastúpená opatrovníkom obcou Lomnička, deti matky: G. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom F. XX a otca: H., o návrhu navrhovateľov/manželov: A. I., nar. XX. XX. XXXX
a G. I., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom I., J. K. XXXX/XX, za účasti procesného opatrovníka
maloletých detí: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o zrušenie ústavnej starostlivosti a
zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e ústavnú starostlivosť nariadenú nad maloletou A. B., nar. XX. XX. XXXX a E. B., nar. XX.
XX. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.: 27P/149/2024 – 52 z 05. 02. 2025.

II. Maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletú E. B., nar. XX. XX. XXXX, z v e r u j e do náhradnej
osobnej starostlivosti manželov A. I., nar. XX. XX. XXXX a G. I., nar. XX. XX. XXXX, ktorí sú povinní
vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté v rovnakom rozsahu ako ich vykonávajú rodičia a majú právo
zastupovať maloleté a spravovať ich majetok iba v bežných veciach.

III. Matka G. B., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. a maloletej E., na
každé dieťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené
podľa osobitného predpisu, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 4.11.2025 sa navrhovatelia – manželia domáhajú zverenia maloletých

detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti (ďalej aj ako „NOS“).

2. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že maloleté deti nie sú v ich príbuzenskom vzťahu, ich
domácnosť navštevujú pravidelne. Maloleté boli umiestnené do Centra pre rodiny a deti Sabinov (ďalej
ako „CDR Sabinov“). Navrhovatelia sú manželia a žijú v rodinnom dome, ktorý má štyri izby, kuchyňu
a kúpeľňu. Domácnosť majú primerane zariadenú a udržiavanú. V spoločnej domácnosti žijú aj ich
maloleté deti – L. a H.. V domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre priaznivý vývin maloletých.

Navrhovatelia sú zamestnaní, ich príjem je zo zamestnania navrhovateľa ako profesionálneho vojaka vo
výške 2400 eur mesačne a príspevku na opatrovanie ZŤP osoby poberaného navrhovateľkou vo výške
663 eur a prídavku na dieťa vo výške 120 eur. Ich maloleté deti sú zdravé. Maloletú E. a A. pravidelne
navštevovali v CDR, neskôr k nim chodili na niekoľkodňové pobyty so súhlasom CDR. Deti sa u nich cítiaveľmi dobre a majú vytvorený kladný vzťah k navrhovateľom aj ich deťom. Chcú deťom zabezpečovať
riadnu starostlivosť a zabezpečiť im domov a rodinnú pohodu.

3. Uznesením sp. zn.: 27P/186/2025- 7 z 1.12.2025 súd ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní
procesného opatrovníka (ďalej len „procesný opatrovník mal. dieťaťa“).

4. Vo veci zverenia maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti (ďalej len „NOS“) súd rozhodol na
pojednávaní dňa 9.2.2026 za prítomnosti všetkých účastníkov konania s výnimkou opatrovníka maloletej

E. – obce Lomnička, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

5. Na pojednávaní sa súd oboznámil s prednesom zúčastnených osôb a vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, najmä návrhom s prílohami, lustráciou navrhovateľov v Registri trestov Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „lustrácia v RT“), lustráciou navrhovateľov v registri priestupkov, správou

CDR z 16.12.2025, správou procesného opatrovníka z 5.2.2026 z prešetrenia pomerov navrhovateľov,
správy Mesta Trebišov z 5.2.2026 o povesti navrhovateľov. Na základe vykonaného dokazovania súd
zistil tento skutočný stav veci.

6. Maloletá E. a maloletá A. sú deťmi matky G. B., nar. XX.X.XXXX, otec nie je uvedený.

7. Z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu je známe, že nad maloletými bola rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn.: 27P/149/2024 z 5.2.2025 nariadená ústavná starostlivosť (ďalej aj ako „ÚS“), ktorá sa
vykonáva v CDR Sabinov. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.: 27P/129/2024 z 20.10.2025 boli matke
maloletých obmedzené jej rodičovské práva v rozsahu osobnej starostlivosti a zastupovania maloletých

detíamaloletýmboliustanoveníopatrovníci–obecJursképremaloletúA.aobecLomničkapremaloletú
E..

8. Lustráciou v RT bolo zistené, že navrhovateľ nemá záznam v RT, má 3 záznamy v registri priestupkov,
všetky na úseku cestnej premávky. Navrhovateľka má jeden záznam v registri trestov, na páchateľa sa

však hľadá, akoby nebol odsúdený, záznam v registri priestupkov nemá žiaden.

9. Opatrovník maloletej E. – obec Lomnička sa k podanému návrhu nevyjadril.

10. Vychádzajúc zo správy CDR Sabinov – matka maloletých v zariadení navštívila len 1x, telefonicky

sa s deťmi spojila 3x. Vyživovaciu povinnosť k deťom si neplní. Deti sú dispenzarizované vo viacerých
odborných ambulanciách. Deti chodili na krátkodobé pobyty k rodine p. M. a N. do I., neskôr sa
o pobyte detí v CDR dozvedeli navrhovatelia – navrhovateľka je vzdialenou príbuznou matky maloletých.
Navrhovatelia prejavili záujem o NOS, maloleté deti navštívili ich domácnosť na krátkodobé pobyty.
Pobyty prebiehali dobre, v rodine bola pokojná atmosféra. Domácnosť navrhovateľov je na veľmi dobrej

úrovni, sú informovaní o zdravotnom stave maloletých. Maloleté deti sa vyjadrili, že sa od nich do CDR
nechcú vrátiť.

11. Zo správy mesta Trebišov o povesti navrhovateľov a prešetrení ich domácnosti vyplýva, že
navrhovateľ je vojakom z povolania so sídlom výkonu práce v Michalovciach. Navrhovateľka poberá

peňažný príspevok na opatrovanie svojej svokry, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku.
Dôvodom záujmu o zverenie je príbuzenský vzťah navrhovateľky a matky maloletých. Maloleté deti
u navrhovateľov trávili vianočné sviatky, ich odchod z rodiny bol emočne náročný. Navrhovateľka je
v pravidelnom kontakte s CDR, zaujíma sa o potreby detí. Domácnosť je uprataná a udržiavaná v čistote,
v rodine sa pravidelne varí a zabezpečujú sa potreby členov domácnosti. Maloleté deti majú pripravenú

a zariadenú detskú izbu.

12. Na pojednávaní navrhovatelia zotrvali na návrhu, navrhovateľka uviedla, že s matkou maloletých sú
vzdialenárodina,NOSbyboladobráajpreichdcéruH.,ktorájesama.Detipredtýmnepoznali,dozvedeli
sa o tom, že dievčatká sú v detskom domove, šli ich navštíviť. Deti boli u nich na krátkodobé pobyty,

zvykli si u nich, poznajú zdravotný stav detí, osobitne Rebekine zdravotné problémy. Navrhovateľ doplnil,
že žijú v rodinnom dome, majú 3 dospelých a zaopatrených synov a dve maloleté deti, majú aj babku –
jeho matku, o ktorú sa stará navrhovateľka. Deti budú mať vlastnú izbu a všetko, čo budú potrebovať.13. Opatrovník maloletej A. – obec Jurské, s návrhom súhlasil.

14. Procesný opatrovník maloletých súhlasil s návrhom. Na základe šetrenia v Trebišove je preukázané,

že navrhovatelia majú zabezpečené všetko potrebné pre starostlivosť. Matka je s konaním oboznámená,
nevyjadrila sa. Zverenie do NOS je v záujme maloletých.

15. CDR na pojednávaní vyjadrilo súhlas s návrhom. V rodine bolo viacero návštev, javí sa, že prostredie
je pre deti stabilné a bezpečné. Deti by u navrhovateľov chceli ostať. Matka sa viac-menej zaujíma len

o staršie deti, vyživovaciu povinnosť si neplní. Zdravotne sú deti na tom dobre, navrhovatelia boli s ich
zdravotným stavom oboznámený.

16. Podľa článku 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu

maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive
maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť

majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

20. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa
možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená.

21. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine náhradnou osobnou starostlivosťou je viacero osobitne
usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré
nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú,
alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým

dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti
vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a/ zverenie maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, b/ pestúnska starostlivosť, c/ ústavná
starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej osobnej starostlivosti zvolí, vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosťna právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť

o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

23. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

24. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

25. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

26. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

27. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v

exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

28. Konštatuje sa, že ústavná starostlivosť nad maloletými bola nariadená rozsudkom bližšie uvedeným
v odseku 7.

29. V prejednávanej veci sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu, a teda či sú splnené podmienky na
zrušenie ÚS nad maloletými a zverenie maloletých do NOS. Vykonaným dokazovaním má súd za
preukázané, že tieto podmienky sú naplnené, nakoľko je možné maloleté zveriť do NOS navrhovateľov.
Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia sú vzdialenými
príbuznými biologickej matky maloletých, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, majú

spôsobilosť na práve úkony v plnom rozsahu, majú osobné predpoklady, zdravotné, osobnostné,
morálne a spôsobom svojho života zaručujú, že NOS budú vykonávať v záujme maloletých. Pokiaľ ide
o drobné priestupky na úseku cestnej premávky, uvedené priestupky nemôžu predstavovať schopnosť
riadne sa postarať o maloleté deti. Navrhovatelia majú toho času dostatočné bytové a materiálnezázemie, ktoré im umožňuje postarať sa o deti. Maloleté majú v domácnosti navrhovateľov vyčlenenú
samostatnú izbu zariadenú primeraným nábytkom. V domácnosti je čisto, s dostatkom potravín, či iných
potrieb nevyhnutných pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté. Medzi navrhovateľmi i ich

deťmi a maloletou E. a A. je vybudovaný kladný citový vzťah. Maloleté boli u navrhovateľov niekoľkokrát
na pobyt, zvykli si tam, sú tam spokojné. Tieto pobyty boli monitorované CDR. Samotné pobyty, ako aj
komunikácia a spolupráca s navrhovateľmi boli hodnotené kladne. Naproti tomu podmienky na strane
matky sa nezmenili, matka stále nemá svoje trvalé bývanie, nie je zamestnaná, o deti navyše nejaví
ani záujem. V biologickej rodine maloletých nedošlo od ich umiestnenia v CDR k zlepšeniu podmienok,

ktoré by umožnili návrat maloletých do domácnosti matky. Vzhľadom na vykonané dokazovanie,
z ktorého jednoznačne vyplynulo, že matka maloletých nie sú schopná vykonávať svoje rodičovské
právo a povinnosť vo vzťahu ku ktorým bola navyše rozsudkom tunajšieho súdu obmedzená na jej
rodičovských právach, pokiaľ ide o osobnú starostlivosť a zastupovania maloletých súd konštatuje
dôvodnosť podaného návrhu a nutnosť rozhodnutia o zrušení nariadenej ÚS a zverenie maloletých do
NOS navrhovateľov. Súd nadôvažok konštatuje, že NOS má prednosť pred ÚS. Je v záujme maloletých

vyrastať v prostredí rodiny. Zverením maloletých prechádza na navrhovateľov povinnosť vykonávať
osobnú starostlivosť nad maloletými v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak,
že ÚS nariadenú nad maloletými rozsudkom označeným v odseku 7 tohto odôvodnenia zrušil (výrok

I.) a maloleté zveril do NOS navrhovateľov, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o deti
v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a majú právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok v bežných veciach (výrok II.).

31. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

34. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

37. Aj keď bola maloleté zverené do NOS, vyživovacia povinnosť ich matky (otcovstvo neurčené, pozn.
súdu) nezaniká. Matka je povinná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým. Súd pri určovaní

výšky výživného pri matke maloletých vychádzal z toho, že matka nie je toho času nikde zamestnaná,
od Sociálnej poisťovne nepoberá žiadne dávky. Matka si t. č. svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Matka
má okrem mal. E. a mal. A. vyživovaciu povinnosť aj voči ich dvom maloletým súrodencom. U matky je
nutné konštatovať tak nízke príjmy, ktoré v súčasnosti neodôvodňujú uloženie povinnosti platiť výživné
vo výške vyššej než je výška minimálneho výživného, a teda sumy 30 % zo sumy životného mimina.

Uvedené výživné je matka povinná v súlade s ustanovením § 45 ods. 8 Zákona o rodine platiť ÚPSVaR
do 15. dňa v mesiaci.38. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

39. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

40. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.), nakoľko si náhradu
trov konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľ, navrhovateľka, opatrovník maloletej A.

obec Jurské, procesný opatrovník a Centrum pre deti a rodiny Sabinov, nakoľko sa tohto svojho práva
účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie opatrovník maloletej E. obec Lomnička v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. (§ 355 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.