Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100527
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so
sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-
PO3-2024/000538-003 zo dňa 01. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.NapodkladehláseniazÚraduinšpekčnejslužby,útvaruochrannejslužbyaprevencie,odboruochrany
a prevencie, oddelenia Stred Banská Bystrica zo dňa 18. septembra 2023 pod číslom E.:F./X-XXXX-
XXXX o vznesení obvinenia žalobcovi pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. a/ s poukazom na § 138 písm. j/ a § 127 ods. 12, písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/
a § 127 ods. 1, písm. e/ s poukazom na § 122 ods. 2 písm. b/ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. d/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Trestného zákona, prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. j/ a § 127 ods. 12, písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
a/ a § 127 ods. 1 Trestného zákona, doručeného dňa 26. septembra 2023, bolo začaté konanie vo veci

prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), o čom bol žalobca upovedomený písomnosťou č. D.- D./XXXX dňa
26. septembra 2023, keďže bolo zistené, že je dôvodné podozrenie, že žalobca svojím konaním zvlášť
hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka
Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

2. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 04. februára 2023
mimo výkonu štátnej služby v čase okolo 22.20 hod. kráčal po strede cesty v obci C. D., keď po ňom
z prichádzajúceho auta niekto zakričal „si kokot!“. Medzi žalobcom a posádkou vozidla zn. Ford Focus,ev.č.:G.XXXXX,ktoréviedolH.F.došlokslovnejpotýčke,pričommužalobcaúmyselnepoškodilvozidlo
tým, že zovretou päsťou buchol po jeho čelnom skle, v dôsledku čoho sklo popraskalo. Nato chcel
vystúpiť z vozidla spolujazdec I. J., ku ktorému žalobca pristúpil, vytiahol ho von, chytil dvere na vozidle

a prelomil ich v mieste pántov. Ďalší člen posádky vozidla K. J. zakričal na žalobcu, aby brata I. J.
pustil. Žalobca sa k nemu otočil, chytil ho obomi rukami za bundu, ten sa zľakol a žalobcu udrel do
tváre. Žalobca ho pustil so slovami „ste v piči, vieš, čo si urobil?“ a vytiahol preukaz, ktorý ukázal K. J.
so slovami „napadol si policajta“. K. J. sa mu začal ospravedlňovať. Žalobca dookola opakoval „ste v
piči, postarám sa, aby vás vyhodili zo školy, pošlem vás na sociálku, kebyže chcem, všetkým vám ruky,

nohy dolámem, kebyže mám pri sebe služobnú pištoľ, prestrelil by som vám kolená“. Následne vytiahol
telefón a privolal políciu, pričom uviedol, že je policajt a bol napadnutý. Po príchode hliadky žalobca stále
opakoval, že im poláme ruky a nohy, prestrelí im kolená, postará sa, aby ich vyhodili zo škôl a zničí im
životy. Následne žalobca navrhol posádke vozidla, aby mu vyplatili odškodné a vec bude považovať za
vyriešenú. Pred prítomnou hliadkou povedal „chalani, teraz je to na vás, môžeme sa dohodnúť. Buď mi
vyplatíte X XXX eur na ruku, alebo vám zo života urobím peklo, podám na vás trestné oznámenie“. Za

asistencie policajnej hliadky sa dohodli, že danú vec uzatvoria na mieste a osoby z vozidla mu vyplatia
uvedenúsumu.PoodchodehliadkysanáslednepresunulivšetcidomiestnejčastiPalúdzkaknemocnici,
kde z bankomatu I. J. vybral sumu X.XXX,- eur a túto odovzdal žalobcovi za to, že im dá pokoj. Z konania
žalobcu mali členovia posádky vozidla H. F., K. J., I. J. a L. M. obavu, že vyhrážky splní. Po odovzdaní
peňazí bol žalobca priateľský, podal členom posádky ruky a rozišli sa.

3. K upovedomeniu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru žalobca dňa 28. septembra 2023 predložil žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 04.
februára 2023 v čase okolo 22.20 hod. kráčal po kraji cesty v obci Svätý kríž, pričom okolo neho prešlo
osobné motorové vozidlo, z ktorého na neho bezdôvodne niekto zakričal „choď do piče, ty kokot“ a

pokračovali vjazde ďalej. Asi o 300 m sa auto otočilo a zastalo pred ním. Žalobca sa ich opýtal kto ho
ohrozil otvorenými dverami a vykrikoval nadávky. Následne z dverí za spolujazdcom vystúpila osoba
a začali sa naťahovať, pričom vzápätí ho napadla ďalšia osoba z vozidla so slovami, aby nechal jeho
brata, že je kickboxerista a rozbije ho. Žalobca spadol na zem, ucítil bolesť a krv v oblasti oka a ucha.
Na to ich upozornil, že je policajt a privolal policajnú hliadku. Osoby si uvedomili čo urobili a začali sa

mu ospravedlňovať a prosiť, aby nevolal hliadku. Žalobca upozornil osoby, že ak pôjde na ošetrenie, čo
všetko môže nasledovať, avšak iným spôsobom sa nikomu nevyhrážal. Osobe, ktorá robí bojový šport
len povedal, že má vedieť kde to môže použiť a hneď kontaktoval jeho trénera. Za asistencie policajnej
hliadky sa dohodli, že danú vec uzatvoria na mieste a to tak, že mu uvedené osoby z vozidla vyplatia
bolestné, s čím súhlasili. Člen hliadky sa tak isto opýtal či obe strany s tým súhlasia. Peniaze teda

dobrovoľne vytiahli a odovzdali žalobcovi. Následne im povedal, že to nemuselo zájsť tak ďaleko, keby
nerobili frajeriny. Konanie ľutuje a je mu ľúto, že porušil povinnosti policajta a služobnú prísahu podľa
zákona ako aj etický kódex príslušníka Policajného zboru.

4. Na podklade zistených skutočností bol vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v

štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo dňa
26. októbra 2023. Odborový zväz Polície SR tento návrh prerokoval a podaním zo dňa 03. novembra
2023 oznámil, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru odporúča.
Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca bol dňa 26. októbra 2023 oboznámený s návrhom na
prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, čo zároveň potvrdil svojím podpisom.

Dňa 07. novembra 2023 sa žalobca po predvolaní dostavil na Oddelenie mýtnej polície Policajného
zboru Litovský Mikuláš Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline k nahliadnutiu do spisu KRPZ-
ZA-KDI7-128/2023, žalobca si celý spisový materiál skopíroval. K návrhu a spisovému materiálu sa
nevyjadril.

5. Personálnym rozkazom Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 40 zo
dňa 23. novembra 2023 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený
zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru a služobný pomer sa skončil
dňom doručenia rozhodnutia. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že žalobca svojím
konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie ponechanie v služobnom

pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom
Policajného zboru, keď nerešpektoval a nechránil práva občanov, inému spôsobil škodu na majetku
a svoje sily nevynaložil na ochranu majetku, ale naopak, svojim protiprávnym konaním do týchtopráv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, tým že sa opakovane vyhrážal a ako odškodné za to, že
nepodá trestné oznámenie na členov posádky a nepôjde na ošetrenie si vypýtal od nich úplatu X.XXX,-
eur, ktoré aj prevzal. Taktiež zvlášť hrubým spôsobom porušil interné predpisy napriek tomu, že bol

bezprostredným nadriadeným nimi riadne oboznámený, zvlášť hrubým spôsobom porušil základné
povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalobca na
základe preškolenia interných predpisov vedel o skutočnosti, že ak bude úmyselne a neoprávnene
konať proti majetku iného, bude jeho konanie považované za porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým
spôsobom, pretože takéto konanie príslušníka Policajného zboru je v príkrom rozpore so služobnou

prísahou. Taktiež sa žalobca nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo
ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil ustanovenie časti I písm. a/ bod 4 rozkazu Ministerstva vnútra SR
č.6/1997oúloháchnazvýšeniemorálnehostavuadisciplínypríslušníkovPolicajnéhozboruanedodržal
služobnú disciplínu a neprejavil slušnosť, ale naopak, zneužil svoje postavenie a opakovane sa osobám
vyhrážal. Ako bolestné si žalobca od posádky vozidla vypýtal a prevzal X.XXX,- eur s tým, že na nich
nepodá trestné oznámenie. Rovnako tak správny orgán prvého stupňa vyslovil, že ponechanie žalobcu

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania
služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov
a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka
Policajného zboru k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení
funkcii štátu. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník

Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa
k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za
svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným
občanom aj mimo výkonu štátnej služby. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby,
ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je vyššie uvedené a dopustil sa tak

konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru.

6. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, personálnemu rozkazu odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/000538-003 zo dňa 01. februára 2024 tak, že
napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný okrem iného

uviedol, že z obsahu zadováženého a do odvolacieho konania predloženého spisového materiálu je
nepochybné, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s ustanovením
§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bol
zachytený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré mu bolo preukázané
dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Dodal, že príslušný nadriadený v
personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo
trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou dôsledné prešetrenie danej veci.

7. Žalovaný ohľadom konkrétne namietanej zásady prezumpcie neviny, ktorá je jednou zo základných
zásad trestného konania, pokladal za potrebné skonštatovať, že táto zásada nebola v konaní o
prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. porušená
ani nijakým spôsobom spochybnená. Zdôraznil, že v tomto personálnom konaní nebola skúmaná
trestno-právna zodpovednosť žalobcu a teda ani otázka jeho viny, či neviny, ale skúmané bolo výlučne

naplneniepojmovýchznakovprepusteniazoslužobnéhopomerupodľauvedenéhoustanoveniazákona.
Keďže vykonaným šetrením dospel príslušný nadriadený k záveru, že zákonné dôvody na uplatnenie
prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., sú dané,
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebola vyslovená vina zo spáchania žiadneho
trestného činu. Aplikácia uvedeného ustanovenia cit. zákona nie je determinovaná právoplatným

výsledkom trestného konania a otázka prezumpcie neviny je preto bezpredmetná. V tejto súvislosti
neprisvedčilaninámietkežalobcu,žejehovinazospáchaniaakéhokoľvekprotiprávnehokonanianebola
preukázaná, pretože trestné stíhanie ešte prebieha a neboli vykonané všetky dôkazy.

8. Vo vzťahu k námietke, spočívajúcej v tvrdení, že správny orgán neuviedol, ktorý orgán a akým

rozhodnutím rozhodol o tom, že žalobca konal tak, ako to v rozpore s väčšinou dôkazov tento orgán
uviedol v napadnutom rozhodnutí, uviedol, že po doručení návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného
pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., do dispozície generálneho tajomníka
služobného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý bol podľa článku 3 ods. 2 písm. m/ bod 2. nariadeniaMinisterstva vnútra SR č. 83/2020 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru
v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v znení neskorších predpisov,
a to v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia orgánom oprávneným rozhodnúť o

prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., sa tento s uvedeným návrhom, ako aj so súvisiacim spisovým
materiálom podrobne oboznámil. Ako už bolo uvedené, v medziach zákona a v súlade s povolenou
úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, samostatne a veľmi dôsledne posúdil intenzitu
porušenia služobnej prísahy žalobcom, ako aj možnosť jeho ďalšieho zotrvania v služobnom pomere.

Po komplexnom vyhodnotení predložených dôkazov v súlade s § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.
z., a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti sa s predloženým
návrhom stotožnil a tento realizoval vydaním napadnutého rozhodnutia. Na základe náležitej funkčnej
príslušnostiuvedenéhoprvostupňovéhoorgánuuplatnenejpriaplikáciiustanovenia§192ods.1písm.e/
zákona č. 73/1998 Z. z., v spojení so skutočnosťou, že realizácia uvedeného ustanovenia zákona nie je
determinovaná právoplatným výsledkom trestného konania, ani iného procesného konania, konštatoval,

že námietka spočívajúca v tom, že správny orgán neuviedol, ktorý orgán a akým rozhodnutím rozhodol
o tom, že žalobca konal tak, ako to tento orgán uviedol v napadnutom rozhodnutí, je neopodstatnená.

9. Zároveň tiež dal do pozornosti, že žalobca vo svojom odvolaní spochybnil výpovede poškodených,
ktoré sa podľa žalobcu nezhodujú, a to ani s výpoveďami dvoch príslušníkov Policajného zboru,

konkrétne N. O. P. a stržm. H. M.. Doplnil, že v jeho prospech svedčí aj H. C. a B. C. starší. Na svoju
obranu uviedol, že svedkovia, medzi ktorými sú aj dvaja príslušníci Policajného zboru, nezaregistrovali
vyhrážanie žalobcu, žiadnu agresiu a žiaden nátlak, vydieranie ani iné hrozby. Vo vzťahu k týmto
tvrdeniam žalobcu pripomenul už skôr použite zhodnotenie dôkazov vyšetrovateľom Policajného zboru
v informácii Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26. septembra 2023, v ktorej uviedol, že H. F. a mladiství K.

J., I. J. a L. M. zhodne popisujú skutok a celý priebeh konfliktu so žalobcom, ako aj spôsob spáchania
skutku. Poukázal na skutočnosť, že uvádzajú poškodenie vozidla na čelnom skle a dverách, ktoré mal
spôsobiť žalobca. Zhodne popisujú okolnosti, dôvody a spôsob uskutočnenia výberu peňažnej hotovosti
z bankomatu a ako bola hotovosť odovzdaná žalobcovi. Toto ich tvrdenie podporuje komunikácia s
ich rodičmi a navzájom nezávisle od seba potvrdenie o výbere hotovosti X.XXX,- eur z bankomatu,

kamerové záznamy z miesta výberu hotovosti, čiastočne skutočnosti uvedené H. H. N.. Vyšetrovateľ
Policajného zboru dal do pozornosti časť odpovede žalobcu, v ktorej doslovne uviedol, že „hliadka
preverila údaje nás všetkých, kde som im potom povedal, že im nechcem robiť takéto problémy, na
ošetrenie nepôjdem s tým, že ani oni si nebudú nič nárokovať a urobíme to na zmier na mieste. Myslené
to bolo tak, že ani oni, ani ja nepodáme oznámenie. Keď som sa opýtal, ako to mienia odčiniť, povedali,

že sa dohodneme na odškodnom, že mi vyplatia odškodné. Povedal som smiešnu sumu X.XXX,- eur,
na čo všetci štyria súhlasili, pristúpil k nim policajt, znova sa ich opýtal, či s tým súhlasia, že sa to
uzavrie na mieste, že nikto ani v nasledujúce dni nepríde s nejakým oznámením. S tým súhlasili.“ Podľa
vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru je tvrdenie policajnej hliadky v zrejmom rozpore s tvrdeniami
poškodených a aj samotného žalobcu, ktorý uviedol, že uvedenú skutočnosť povedal pred hliadkou.

Policajná hliadka uviedla, že nezaznamenali žiadne poškodenie vozidla, nikto im o žiadnom poškodení
vozidla nehovoril a tiež nikto nehovoril o nejakom fyzickom napádaní. Poukázal tiež na skutočnosť
uvedenú B. C. - otcom žalobcu a H. C., že žalobca mal zakrvavené oko, krvácal, pričom toto si nevšimla
policajná hliadka napriek skutočnosti, že všetci ostatní si to všimli. Práve za zranenie a za to, že nepodá
trestné oznámenie si žalobca vyžiadal sumu X.XXX,- eur od členov posádky vozidla.

II.
Žaloba

10. Správnou žalobou zo dňa 02. apríla 2024 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/000538-003 zo dňa 01. februára 2024, ako aj rozhodnutia
právneho orgánu prvého stupňa č. 40 zo dňa 23. novembra 2023, namietajúc, že napadnuté rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre svoju zmätočnosť a nedostatok dôvodov.

11. Poukazujúc na ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj znenie výrokovej vety

personálneho rozkazu namietal, že v ňom absentuje akékoľvek označenie, či opis konania žalobcu resp.
skutku ako imanentnej časti výrokovej vety, ktorým sa mal žalobca dopustiť zvlášť hrubým spôsobom
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie žalobcu
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tvrdil, že súdna prax vtomto smere jednoznačne z dôvodu právnej istoty a nezameniteľnosti skutku ustálila, že opis konania
resp. skutku by mal byť z uvedeného dôvodu aspoň stručne obsiahnutý priamo vo výrokovej vete
každého obdobného rozhodnutia, aby dotknutá osoba mohla tak bez akýchkoľvek pochybností posúdiť

opodstatnenosť takéhoto rozhodnutia.

12. Žalovanému taktiež vyčítal, že nadriadený sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca
poukazoval jednak v podanej žalobe, ako aj v odvolaní voči personálnemu rozkazu, a ktorými
spochybňoval spoľahlivosť ním zisteného skutkového stavu. Mal za to, že nadriadený neuviedol ani

jeden dôvod, pre ktorý uveril viac pravdivosti tvrdení údajných poškodených ako tvrdeniam žalobcu a
tvrdeniam ostatných osôb, vrátane dvoch príslušníkov Policajného zboru. Dodal, že žalobca, ako aj
príslušníci hliadky na rozdiel od údajných poškodených sú osoby v služobnom pomere, ktorý trvá nie
krátky čas. Služobný pomer žalobcu trval značný čas, dlhodobo dosahoval dobré výsledky, za čo bol
v minulosti aj odmenený. Zároveň doplnil, že v danom prípade nebolo absolútne konajúcimi orgánmi
prihliadnuté na doterajší postoj žalobcu ako policajta k plneniu služobných povinností.

13. Ďalej namietal, že v napadnutom personálnom rozkaze sa konajúci orgán vôbec nevysporiadal s
tým, z akého dôvodu by ďalšie zotrvanie žalobcu v služobnom pomere malo byť na ujmu dôležitých
záujmov štátu napriek tomu, že ide o podstatnú hmotnoprávnu podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje
na platnosť skončenia služobného pomeru z uvedeného dôvodu. Zdôraznil, že v prípade žalobcu nejde

o rozhodnutie, ktoré by vychádzalo z argumentov a dôkazov preukazujúcich konkrétne skutočnosti,
ktoré by jasne odôvodňovali takýto výnimočný postup, ale len o politický krok Ministerstva vnútra SR,
ktorý bol navyše od počiatku plánovaný ako exemplárny a plošný. Rozhodnutie o prepustení zo štátnej
služby príslušníka Policajného zboru označil za unáhlené a predčasné, nakoľko nie je dostatočne
preukázané, že došlo k akémukoľvek konaniu žalobcu, ktoré by malo za následok to, že by konal tak,

že by ponechanie osoby žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej služby.

14. Rovnako tak namietal, že žalovaný sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia drží de facto len výpovedí
údajných poškodených, ktorí boli zároveň aj oznamovateľmi, ktoré v kontexte zvyšných výpovedí
nesedia a majú značné rozpory. Žalovaný správny orgán podľa žalobcu vôbec nereflektuje skutočnosť,

že výpovede údajných poškodených nesedia ani s výpoveďou dvoch príslušníkov Policajného zboru,
konkrétne N. O. P. a stržm. H. M., ktorý na miesto prišli, ako hliadka a išlo o nezaujaté osoby. Dodal,
že v prospech prepusteného príslušníka Policajného zboru svedčia aj ďalší svedkovia, konkrétne H. C.
a B. C. st.

15. Taktiež poukázal na zásadu prezumpcie neviny. Zdôraznil, že pokiaľ ide o vinu za trestný čin, o
tejto môže v našom právnom systéme rozhodnúť len súd a len súd a orgány činné v trestnom konaní v
taxatívne stanovených prípadoch rozhodujú o tom, či bol spáchaný skutok a či je tento skutok trestným
činom. Podobne to podľa žalobcu platí aj vo vzťahu k správnym deliktom, kde sú jasne stanovené
konkrétne správne orgány, ktoré posudzujú jednotlivé správne delikty. Podľa zásady prezumpcie neviny

sa v zmysle našej právnej úpravy neviny určitej osoby prezumuje až do momentu, kým sa nepreukáže
opak a to práve rozhodnutím príslušného orgánu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16.Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobezodňa22.mája2024navrholžalobuzamietnuť.Knámietke
žalobcu, že vecný dôvod jeho prepustenia mal byť obsiahnutý priamo vo výrokovej vete napadnutého
personálneho rozkazu s uvedením rozhodných skutkových okolností a ich stručným vymedzením tak,
aby tieto neboli zameniteľné s iným dôvodom, pričom predmetná výroková veta sa obmedzuje len

na označenie príslušného zákonného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.,
žalovaný uviedol, že táto nie je opodstatnená. Poukázal na vlastnú formu rozhodnutí oproti iným druhom
rozhodnutia, ktorého náležitosti (obsahové aj formálne) upravuje zákona č. 73/1998 Z.z. v § 241 bez
sankcie neplatnosti. Pri určenej obsahovej štruktúre rozhodnutia má výrok obsahovať autoritatívne
riešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania a uvedenie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo. Ako aj pri iných procesných úpravách aj podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie sa považuje za platné aj za stavu, že nemá
predpísané členenie (§ 250). Teda za platné a právne záväzné sa považuje aj vtedy, ak má formu listu a
kompetentný správny orgán ním rieši autoritatívnym spôsobom otázku týkajúcu sa založenia, zrušenia,či zmeny práv a povinností. Procesné predpisy pre orgány verejnej správy ani zákon, podľa ktorého
postupoval žalovaný, nemajú právnu úpravu spočívajúcu v záväznosti len výrokovej časti rozhodnutia,
a z uvedeného dôvodu je záväzné a platné celé rozhodnutie. Osobitné ustanovenie § 194 ods. 1 zákona

č. 73/1998 Z.z. pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomnú formu rozhodnutia a dôvod prepustenia so
skutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Z konštrukcie tejto úpravy vyplýva, že za dôvod ako neopomenuteľnú
náležitosť treba považovať skutkovú vetu niektorého z prípadov uvedených v § 192 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z. so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú – popis konania, či opomenutia, ktoré je podriaditeľné
pod uplatnený dôvod prepustenia. Bez povšimnutia pritom zákonodarca ponechal formálne náležitosti

– štruktúru prepúšťacieho konania. Za súčasného rešpektovania vyššie uvedeného stavu pre členenie,
štruktúru prepúšťacieho rozhodnutia platí všeobecné ustanovenie, a to aj s tým, že jej nedodržanie nemá
vplyv na platnosť prepúšťacieho rozhodnutia. Preto konštatoval, že ak by aj bolo možné očakávať, že
skutok, ktorý naplňuje uplatnený prepúšťací dôvod bude uvedený vo výroku rozhodnutia, skutočnosť, že
sa tak nestalo nerobí rozhodnutie neplatným. Nerobí ho ani nezákonným v zmysle ujmy, keďže samotná
táto okolnosť procesného charakteru nemá priamy vplyv na subjektívne práva žalobcu.

17. Nesúhlas vyjadril aj vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorou žalobca namietal skutkové okolnosti,
kde sa podľa žalobcu nadriadený nevypriadal so skutočnosťami, ktorými žalobca spochybňoval
spoľahlivosť zisteného skutkového stavu. Nadriadený neuviedol ani jeden dôvod, pre ktorý uveril viac
pravdivostitvrdeníúdajnýchpoškodenýchakotýmžalobcovýmatvrdeniaostatnýchosôb,vrátanedvoch

príslušníkov Policajného zboru. Doplnil, že v jeho prospech svedčí aj H. C. a B. C. starší. Na svoju
obranu uviedol, že svedkovia, medzi ktorými sú aj dvaja príslušníci Policajného zboru, nezaregistrovali
vyhrážanie žalobcu, žiadnu agresiu a žiaden nátlak, vydieranie ani iné hrozby. V uvedenej súvislosti
namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so spornými dôkazmi a len formálne prepísal
výpovede jednu za druhou, pričom ich vyhodnotil jednou vetou, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny

a interných predpisov. Žalovaný tieto tvrdenia pokladal za neopodstatnené, pričom pripomenul už skôr
použité zhodnotenie dôkazov vyšetrovateľom Policajného zboru v informácii Úradu inšpekčnej služby
zo dňa 26. septembra 2023, v ktorej uviedol, že H. F. a mladiství K. J., I. J. a L. M. zhodne popisujú
skutok a celý priebeh konfliktu so žalobcom, ako aj spôsob spáchania skutku. Taktiež dal do pozornosti,
že podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru je tvrdenie policajnej hliadky v zrejmom rozpore s

tvrdeniami poškodených a aj samotného žalobcu, ktorý uviedol, že uvedenú skutočnosť povedal pred
hliadkou. Napokon uviedol, že na podporu skutočného stavu veci však nadriadený obstaral aj ďalšie
vyjadrenie H. F. a vyjadrenie H. F., otca vodiča H. F., ktorý sa vyjadrili pred nadriadeným aj v tomto
samostatnom personálnom konaní.

18. Ku žalobnej námietke, týkajúcej sa zásady prezumpcie neviny s dôrazom na skutočnosť, že o vine
za trestný čin môže rozhodnúť len súd, pričom orgán činný v trestnom konaní môže vo vymedzených
prípadoch rozhodnúť o tom, či bol spáchaný skutok a či je tento skutok trestným činom, žalovaný
uviedol, že rozhodnutím o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa rozhoduje iba o ďalšom zotrvaní policajta v tomto pomere,

pričom sa nerozhoduje o otázke viny alebo neviny zo spáchania trestného činu, priestupku prípadne
disciplinárneho previnenia.

IV.
Replika žalobcu

19. Žalobca v podanej replike zo dňa 16. júla 2024 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Tvrdenia
žalovaného označil za účelové a nesprávne, preto ich rozporoval a zdôraznil, že súd by na tieto nemal
v žiadnom prípade prihliadať.

20. Rozhodnutie o prepustení žalobcu zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru označil za
unáhlené a predčasné, nakoľko nie je dostatočne preukázané, že došlo k akémukoľvek konaniu žalobcu,
ktoré by malo za následok to, že by konal tak, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu
dôležitým záujmom štátnej služby.

21. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 19. februára 2026, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 29. decembra
2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VI.
Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa služobný pomer končí aj prepustením.

26. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v

služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

27. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne
a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;
pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o

prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického
psychológa.

28. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192
ods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

29. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

30. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,

musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

31. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na

plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom32. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán

oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

34. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/

zákona č. 73/1998 Z.z. na tom základe, že dňa 04. februára 2023 mimo výkonu štátnej služby v čase
okolo 22.20 hod. kráčal po strede cesty v obci C. D., keď po ňom z prichádzajúceho auta niekto zakričal
„si kokot!“. Medzi žalobcom a posádkou vozidla zn. Ford Focus, ev.č.: G. XXXXX, ktoré viedol H. F.
došlo k slovnej potýčke, pričom mu žalobca úmyselne poškodil vozidlo tým, že zovretou päsťou buchol
po jeho čelnom skle, v dôsledku čoho sklo popraskalo. Na to chcel vystúpiť z vozidla spolujazdec I.

J., ku ktorému žalobca pristúpil, vytiahol ho von, chytil dvere na vozidle a prelomil ich v mieste pántov.
Ďalší člen posádky vozidla K. J. zakričal na žalobcu, aby brata I. J. pustil. Žalobca sa k nemu otočil,
chytil ho obomi rukami za bundu, ten sa zľakol a žalobcu udrel do tváre. Žalobca ho pustil so slovami
„ste v piči, vieš, čo si urobil?“ a vytiahol preukaz, ktorý ukázal K. J. so slovami „napadol si policajta“.
K. J. sa mu začal ospravedlňovať. Žalobca dookola opakoval „ste v piči, postarám sa, aby vás vyhodili

zo školy, pošlem vás na sociálku, kebyže chcem, všetkým vám ruky, nohy dolámem, kebyže mám pri
sebe služobnú pištoľ, prestrelil by som vám kolená“. Následne vytiahol telefón a privolal políciu, pričom
uviedol, že je policajt a bol napadnutý. Po príchode hliadky žalobca stále opakoval, že im poláme ruky
a nohy, prestrelí im kolená, postará sa, aby ich vyhodili zo škôl a zničí im životy. Následne žalobca
navrhol posádke vozidla, aby mu vyplatili odškodné a vec bude považovať za vyriešenú. Pred prítomnou

hliadkou povedal „chalani, teraz je to na vás, môžeme sa dohodnúť. Buď mi vyplatíte X.XXX,- eur na
ruku, alebo vám zo života urobím peklo, podám na vás trestné oznámenie“. Za asistencie policajnej
hliadky sa dohodli, že danú vec uzatvoria na mieste a osoby z vozidla mu vyplatia uvedenú sumu. Po
odchode hliadky sa následne presunuli všetci do miestnej časti Palúdzka k nemocnici, kde z bankomatu
I. J. vybral sumu X.XXX,- eur a túto odovzdal žalobcovi za to, že im dá pokoj. Z konania žalobcu mali

členovia posádky vozidla H. F., K. J., I. J. a L. M. obavu, že vyhrážky splní. Po odovzdaní peňazí bol
žalobca priateľský, podal členom posádky ruky a rozišli sa.

35. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa na účely
tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a

právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu
k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).

36. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným
zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane

jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3).

37. Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento
silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru
občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej
prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Ide teda o sľub, ktorým uvedenú doktrínupotvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti vrátane nasadenia vlastného života. Táto
prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia
občana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku.

38. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie
nesúladné s právnymi predpismi bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu.
Takýto zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií
štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a

zdravotné zabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne
rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. novembra 2002 sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný
v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004). Vybraným skupinám
štátnych zamestnancov (policajtom) a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom poskytuje
lepšie sociálne zabezpečenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim

upravuje Zákonník práce. Na druhej strane váh sa však nachádzajú vyššie požiadavky na profesionálny
amorálnycharakterpolicajtaprevýkonštátnejslužby.Ichporušeniezákonnekompromisnesankcionuje.
Vo vzťahu k plneniu služobných povinností zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení,
prísnejších ako ustanovení iných zákonov (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-NS 53/03 zo
dňa 18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23. septembra 2009).

39. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,
Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer.
Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím
o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru

pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie.
To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej
disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania
služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý)
do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,

pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a
povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru
odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného
začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že
nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom

pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014,
sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je
potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23. júna 2016).

40. Správny súd ďalej poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru je jedným zo
spôsobov skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona č. 73/1998 Z.z.). Má formu jednostranného
právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. Je výlučne prejavom vôle nadriadeného.
Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne

nadriadený a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie konanie nadriadenému s
personálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru
(nariadenie Ministra vnútra SR č. 83/2020 o personálnej pôsobnosti). Návrh na prepustenie musí
vychádzať z dostatočných podkladov o tom, že policajt porušil služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby, spracovateľ návrhu je povinný tieto dôkazy aktívne a iniciatívne vopred zadovážiť, a to aj
s ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt. Dôkazy môže spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou
činnosťou, ako aj využitím materiálov iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta. Ako
dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v
súlade s právnymi predpismi, napríklad výpovede, vyjadrenia osôb, posudky, listiny, veci a pod. (H., K.,

Q., K., N., K., O., K., B., R. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava :
Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, 239 s., ISBN 978-80-8168-981-9).41. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány oboch
stupňov nepochybili a vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu si zaobstarali všetky potrebné dôkazy.
Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil právne a skutkové

východiská žalovaného a v samotnom správnom konaní na podporu svojej argumentácie nepredložil
žiadne skutočnosti, ktoré by právne relevantne vyvrátili závery žalovaného.

42. Ohľadom otázky, či je posúdenie závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti
vždy predmetom (výlučného) správneho uváženia nadriadeného, správny súd dáva do pozornosti,

že touto sa zaoberal Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20.
novembra 2025, v ktorom vyslovil, že „z hľadiska správnej teórie možno správnu úvahu definovať
ako zákonom založenú voľnosť tohto orgánu zvoliť pri riešení konkrétneho prípadu jedno z viacerých
právne možných rozhodnutí, pričom voľná úvaha môže byť založená iba zákonom respektíve z neho
odvodenou právnou normou (Z. Bažil), zákonom vymedzený stupeň slobody správnych orgánov pri
rozhodovaní konkrétnej veci, pričom v uvedenom rámci administratívny orgán prijíma optimálne riešenie

z niekoľkých rôznych možností, avšak možnosť výberu z niekoľkých variant neznamená absolútnu
slobodusprávnehoorgánu,keďžeuváženiejevždyobmedzenéurčitýmrámcom,čiužužšie,aleboširšie
(K. H.). Pôjde teda o stav, keď právne normy, ktoré presne a jednoznačne neurčujú, aké riešenie má
správny orgán na konkrétny prípad aplikovať, ale umožňujú, aby konajúci orgán v danom prípade sám
hľadal riešenie, avšak v rámci priestoru vymedzeného právnou normou (D.. P.). Ide teda o právomoc [na

účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi
prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť
aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power], na základe ktorej má správny orgán istý stupeň
slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí
jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.“ V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca explicitne nedefinuje, čo

pokladá za zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, z ktorých
dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou)
hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom,
a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu

konkrétnych okolností. „Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v tomto prípade skôr možno hovoriť
o neurčitých právnych pojmoch, ktorých obsah, rozsah a aplikácia sa môže v závislosti na konkrétnych
okolnostiach meniť. Zákonodarca týmto spôsobom vytvára príslušným orgánom priestor k tomu, aby
zhodnotili, či konkrétna situácia pod neurčitý právny pojem spadá, alebo nie. U neurčitých právnych
pojmoch sa v istom momente rovnako vyskytuje určitá miera „(správneho) uváženia“ správneho orgánu,

tá je však zameraná na skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie. Výsledkom je však záver, vo vzťahu ku
ktorému nejestvuje žiadna alternatíva, ktorá sa na druhej strane pri správnej úvahe predpokladá.“ (bod
32 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20. novembra 2025).

43. Správny súd má za to, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na str. 18-19 dostatočným

spôsobom odôvodnil, v čom spočíva porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj porušenie
služobnej prísahy zo strany žalobcu. Žalovaný najmä poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol čestným
a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď nerešpektoval a nechránil práva občanov, inému
spôsobil škodu na majetku a svoje sily nevynaložil na ochranu majetku, ale naopak, svojim protiprávnym
konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, tým že sa opakovane vyhrážal a ako

odškodné za to, že nepodá trestné oznámenie na členov posádky a nepôjde na ošetrenie si vypýtal od
nichúplatu1.000,-eur,ktoréajprevzal.Taktiežzvlášťhrubýmspôsobomporušilinternépredpisynapriek
tomu, že bol bezprostredným nadriadeným nimi riadne oboznámený, zvlášť hrubým spôsobom porušil
základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalobca
na základe preškolenia interných predpisov vedel o skutočnosti, že ak bude úmyselne a neoprávnene

konať proti majetku iného, bude jeho konanie považované za porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým
spôsobom, pretože takéto konanie príslušníka Policajného zboru je v príkrom rozpore so služobnou
prísahou. Taktiež sa žalobca nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo
ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil ustanovenie časti I písm. a/ bod 4 rozkazu Ministerstva vnútra SR
č.6/1997oúloháchnazvýšeniemorálnehostavuadisciplínypríslušníkovPolicajnéhozboruanedodržal

služobnú disciplínu a neprejavil slušnosť, ale naopak, zneužil svoje postavenie a opakovane sa osobám
vyhrážal. Ako bolestné si žalobca od posádky vozidla vypýtal a prevzal 1.000,- eur s tým, že na nich
nepodá trestné oznámenie. Preto správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k
prepusteniu príslušníka Policajného zboru spĺňa požiadavku, aby obsahovalo vyhodnotenie konkrétnychokolností zistených v jednotlivom prípade. Zároveň tiež zdôrazňuje, že zodpovednosť policajtov je
širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by teda
v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý

sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností.

44. Pokiaľ ide o splnenie druhej zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných

povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich
čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor, správny súd konštatuje, že posúdenie tejto
otázky je v každom konkrétnom prípade predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou
právomocou,vrámciktoréhojepotrebnévziaťdoúvahydĺžkutrvaniaštátnejslužbydotknutéhopolicajta,
jeho služobné výsledky, hodnotenia, dovtedajší prínos jeho osoby pre Policajný zbor i jeho perspektívy
do budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúseností v zbore. Ďalej je potrebné zohľadniť

stanoviská bezprostredných nadriadených i odborovej organizácie a uvážiť aj konkrétne okolnosti
konania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, vrátane postoja policajta k tomuto konaniu. Výsledkom
správnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa
osobe dotknutého policajta v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru.

45. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere vyhodnotil zákonné predpoklady
stanovené za účelom posúdenia naplnenia aj tejto zákonnej podmienky. Žalovaný predovšetkým
akcentoval, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka
Policajného zboru zotrval policajt, ktorý napriek príslušnosti k službe dopravnej polície Policajného
zboru, v čase mimo štátnej služby ako chodec na ceste ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky, následne sa správal neslušne k posádke zastaveného osobného motorového vozidla, toto
vozidlo úmyselne poškodil, čím nerešpektoval a nechránil práva občanov, svoje sily nevynaložil na
ochranu majetku, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zasiahol zvlášť hrubým
spôsobom tým, že spôsobil inému škodu, opakovane sa vyhrážal iným osobám spôsobením ujmy na
zdraví a ako odškodné za to, že nepodá trestné oznámenie na členov posádky motorového vozidla

a nepôjde na ošetrenie, si vypýtal od posádky motorového vozidla X.XXX,- eur, ktoré aj prevzal. Aj
podľa názoru správneho súdu by v danom prípade bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny
všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a
tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor, keďže zákon č. 73/1998 Z.z. predpokladá, že príslušník

Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne predpisy
tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

46. Správny súd preto pokladal za potrebné prisvedčiť vyššie uvedeným záverom žalovaného, ktoré
tento zároveň náležite zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlil. Vzhľadom na úlohu a postavenie

príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí
sú akousi „predĺženou rukou štátu“ dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti.

47. V prejednávanej veci žalobca taktiež žalovanému, poukazujúc na ustanovenie § 194 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. vytýkal, že vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa

absentuje akékoľvek označenie, či opis konania žalobcu resp. skutku zakladajúci dôvod na prepustenie
zo služobného pomeru. Vznesenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom zároveň
pokladá za potrebné dať do pozornosti, že s ohľadom na ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z. z.
pri určení obsahovej štruktúry rozhodnutia, výrok obsahuje len autoritatívne riešenie otázky, ktorá bola
predmetom rozhodovania a právne prepisy, podľa ktorých sa rozhodlo. Z výroku personálneho rozkazu

vyplýva, že žalobca bol prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. pre porušenie
služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Výrok personálneho rozkazu je tak v súlade
s § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s § 194 ods. 1 cit. zákona. Vo výroku písomného
rozhodnutia o prepustení príslušný nadriadený uviedol dôvod prepustenia žalobcu zo služobného

pomerupolicajta(§192ods.1písm.e/zákonač.73/1998Z.z.)apísomnévyhotoveniepreskúmavaného
personálneho rozkazu vo svojom odôvodnení v nadväznosti na uvedený dôvod prepustenia obsahuje
skutočnosti, ktoré tento dôvod prepustenia založili. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný dostatočne
ozrejmil, akým konaním sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy a povinnosti, čo podporil ajodkazom na konkrétne ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. Preto skutkové vymedzenie vo výroku
rozhodnutia, v čom spočívalo porušenie služobnej prísahy a povinnosti príslušníkom policajného zboru
(ako zákonného dôvodu na vydanie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru), je podľa názoru

správnehosúduvtomtotyperozhodnutia,ktorébolovydanépodľa§192ods.1písm.e/vspojenís§194
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nadbytočné a jeho absencia nespôsobuje nezákonnosť ani neplatnosť
preskúmavaného personálneho rozkazu, pretože je súčasťou obsahu rozhodnutia tak, ako správny súd
už uviedol vyššie.

48. Rovnako tak správny súd nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, že žalovaným nebol
v správnom konaní skutkový stav zistený spoľahlivo, keďže nadriadený neuviedol ani jeden dôvod, pre
ktorý uveril viac pravdivosti tvrdení údajných poškodených ako tvrdeniam žalobcu a tvrdeniam ostatných
osôb, vrátane dvoch príslušníkov Policajného zboru. Vo vzťahu k uvedenému dáva správny súd do
pozornosti, že žalovaný postupoval správne, keď vychádzal zo zhodnotenia dôkazov vyšetrovateľom
Policajného zboru v informácii Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26. septembra 2023, z ktorého je zrejmé,

že H. F. a mladiství K. J., I. J. a L. M. zhodne popisujú skutok a celý priebeh konfliktu so žalobcom,
ako aj spôsob spáchania skutku. Uvádzajú poškodenie vozidla na čelnom skle a dverách, ktoré mal
spôsobiť žalobca. Zhodne popisujú okolnosti, dôvody a spôsob uskutočnenia výberu peňažnej hotovosti
z bankomatu a ako bola hotovosť odovzdaná žalobcovi. Uvedené tvrdenie podporuje komunikácia s
ich rodičmi a navzájom nezávisle od seba potvrdenie o výbere hotovosti X.XXX,- eur z bankomatu,

kamerové záznamy z miesta výberu hotovosti, čiastočne aj skutočnosti uvedené H. H. N.. Správny súd
tiež poukazuje ma skutočnosť, že žalobca, hoci neskôr tvrdenia o zranení aj spôsobenej majetkovej
škode poprel, pred vyšetrovateľom Policajného zboru sám uviedol, že „hliadka preverila údaje nás
všetkých, kde som im potom povedal, že im nechcem robiť takéto problémy, na ošetrenie nepôjdem s
tým, že ani oni si nebudú nič nárokovať a urobíme to na zmier na mieste. Myslené to bolo tak, že ani

oni, ani ja nepodáme oznámenie. Keď som sa opýtal, ako to mienia odčiniť, povedali, že sa dohodneme
na odškodnom, že mi vyplatia odškodné. Povedal som smiešnu sumu X.XXX,- eur, na čo všetci štyria
súhlasili, pristúpil k nim policajt, znova sa ich opýtal, či s tým súhlasia, že sa to uzavrie na mieste, že nikto
ani v nasledujúce dni nepríde s nejakým oznámením. S tým súhlasili.“ Súčasne správny súd poukazuje
na vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru, v zmysle ktorých je tvrdenie policajnej hliadky v zrejmom

rozpore s tvrdeniami poškodených a aj samotného žalobcu, ktorý uviedol, že uvedenú skutočnosť
povedal pred hliadkou. Policajná hliadka uviedla, že nezaznamenali žiadne poškodenie vozidla, nikto im
o žiadnom poškodení vozidla nehovoril a tiež nikto nehovoril o nejakom fyzickom napádaní. Rovnako tak
je potrebné poukázať na skutočnosť uvedenú B. C. – otcom žalobcu a H. C., že žalobca mal zakrvavené
oko, krvácal, pričom toto si nevšimla policajná hliadka napriek skutočnosti, že všetci ostatní si to všimli.

Práve za zranenie a za to, že nepodá trestné oznámenie si žalobca vyžiadal sumu X.XXX,- eur od
členov posádky vozidla. Ohľadom uvedeného správny súd dodáva, že prisvedčil správnosti postupu,
keď nariadený písomne požiadal dňa 26. septembra 2023 o súčinnosť Úrad inšpekčnej služby, a to vo
forme zaslania informácie k súbežnému stavu trestného konania. Úrad inšpekčnej služby toho istého
dňa predložil na Oddelenie mýtnej polície Policajného zboru Liptovský Mikuláš písomnú informáciu zo

dňa 26. septembra 2023 (E.:F./X-XXXX-XXXX zo dňa 26. septembra 2023) v súvislosti so vznesením
obvinenia žalobcovi. Je tiež treba uviesť, že použitie dôkazného prostriedku z trestného konania je v
súlade s ustanovením § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Rovnako tak nie možné opomenúť, že za
účelom zistenia skutočného stavu veci nadriadený obstaral aj ďalšie vyjadrenie H. F. a vyjadrenie H.
F., otca vodiča H. F., ktorý sa vyjadrili pred nadriadeným aj v samostatnom personálnom konaní, a na

základe ktorých možno nepochybne ustáliť najmä existenciu poškodenia motorového vozidla konaním
žalobcu, pričom vyjadrenie H. F., otca vodiča H. F. predstavuje hodnotu nepriameho dôkazu. Preto
nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný nedostatočne vysporiadal so
spornými dôkazmi. Taktiež sa nemožno stotožniť ani s námietkou, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci s tým, že absentujú skutočnosti preukazujúce intenzitu

hrubého porušenia služobnej prísahy a interných predpisov.

49. Taktiež nie je pravdou, že v danom prípade nebolo absolútne konajúcimi orgánmi prihliadnuté na
doterajší postoj žalobcu ako policajta k plneniu služobných povinností. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal s odvolacou námietkou totožného znenia, ku ktorej uviedol, že zhodnotenie

služobnejčinnostižalobcuspracovanénadriadeným,ktoréjesúčasťousúvisiacehospisovéhomateriálu,
a z ktorého vyplývajú niektoré pozitívne prvky služobnej činnosti žalobcu, je podkladom rozhodnutia.
Zároveň uviedol, že aj prípadné svedomité plnenie úloh policajta je základnou povinnosťou policajta
a nemožno týmto spôsobom ospravedlniť protiprávne konanie spočívajúce naopak v preukázanomprotiprávnom konaní. Žalobca bol povinný počas celého trvania služobného pomeru plniť svedomite
základné povinnosti policajta, predovšetkým zdržať sa aj v čase mimo výkonu štátnej služby konania,
ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. V konečnom

dôsledku uvedený inštitút prepustenia príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 73/1998 Z.z., ani nepozná poľahčujúce okolnosti, pod ktoré by bolo možné subsumovať naznačené
pozitívne prvky služobnej činnosti žalobcu. So skutočnosťami konštatovanými žalovaným v tomto smere
sa správny súd stotožnil.

50. Ako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil aj žalobnú námietku, týkajúcu sa porušenia zásady
prezumpcie neviny s dôrazom na skutočnosť, že o vine za trestný čin môže rozhodnúť len súd.
Správny súd tejto námietke nemohol priznať relevanciu, a to z dôvodu, že konanie o prepustení
policajta sa považuje za samostatné konanie upravené zákonom č. 73/1998 Z.z., ktoré je nezávislé od
iných druhov konaní (napríklad od trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku). Zákonné
predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku

prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, respektíve služobnej povinnosti
nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Otázka deliktuálnej zodpovednosti nemusí byť
zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. Konanie vo veci
prepustenia policajta podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prebieha nezávisle
od trestného konania. Administratívne - personálne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a

trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení
zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu
činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie zo služobného pomeru postačí preukázanie
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom

konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu
alebo prečinu (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2025 zo
dňa 27. augusta 2025, sp. zn. 1Sžk/16/2020 zo dňa 09. februára 2022 a tam uvedenú judikatúru
- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/152/2007 zo dňa 11. marca 2008, prípadne sp. zn.
7Sžo/9/2013 zo dňa 28. mája 2015, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Vanjak proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo
sťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.).

51. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok

sp. zn. 2Sžo/156/2008 zo dňa 22. apríla 2009, sp. zn. 2Sžo/189/2010 zo dňa 18. mája 2011), z ktorej
vyplýva, že „V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný
ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny.
Účelomkonaniaopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhooprepustenížalobcuzoslužobného
pomeru príslušníka PZ nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné

predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z.“. Uvedenú
judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní
o prepustení príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby neskúmajú deliktuálnu zodpovednosť a
ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu
prepustenia podľa § 192 zákona č. 73/1998 Z.z.

52. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie
skutkového stavu veci. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu
požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje
zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.

54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).