Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201012
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8620201012.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a
členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobkyne: L.. J. N.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XXX, XXX XX Y., zastúpenej L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie
údolie 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: T. U.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpeného LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom

Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.
k. SK- 5C/20/2020-497 zo dňa 17.04.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. SK- 5C/20/2020-540
zo dňa 17.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto, cit.:

,,I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne L.. J. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XXX, XXX
XX Y., Š. G. P. D. a žalovaného T. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., Š.Á. G. P. D.,

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísaných na liste
vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom, a to konkrétne: a) pozemku
parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966
m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Y.; b) stavbe súpisné číslo XX, postavenej na pozemku
parcelyregistra„C“,parcelnéčísloXXXX,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,ovýmere966m2,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho

najmä,nievšakvýlučne,zoplotenia,kopanejstudneavonkajšíchbetónovýchschodov,nachádzajúceho
sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y.; c) drobným stavbám, postaveným na
pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 1077, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 966 m2, vrátane k nim prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne,
zprípojkyvodyavonkajšíchbetónovýchschodov,nachádzajúcehosanapozemkuparcelnéčísloXXXX,
v katastrálnom území Y.;

a súčasne vypriadava podielové spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nasledovným
spôsobom:

do výlučného vlastníctva žalobkyne L.. J. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XXX, XXX XX Y., Š. G. P.
D., prikazuje parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o

výmere 966 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y.;do výlučného vlastníctva žalobkyne L.. J.M. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XXX, XXX XX Y., Š. G.
P. D., prikazuje stavbu súpisné číslo 39, postavenú na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo
XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom

území Y., a to vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne,
z oplotenia, kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúcu sa na pozemku parcelné
číslo XXXX, v katastrálnom území Y.;
do výlučného vlastníctva žalobkyne L.. J.M. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XXX, XXX XX Y., Š. G.
P. D., prikazuje drobné stavby, postavené na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., a to
vrátane k nim prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z prípojky vody
a vonkajších betónových schodov, nachádzajúce sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom
území Y..

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 6 548,14 eura na vyrovnanie

jemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu, a to najneskôr do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Opravným uznesením súd prvej inštancie č. k. SK- 5C/20/2020-540 zo dňa 17.09.2025 rozhodol takto,

cit.:
,,I. Opravuje rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. SK- 5C/20/2020-497 zo dňa 17.04.2025 v záhlaví
ohľadne mena a priezviska sudcu tak, že má správne znieť : ,,Okresný súd Bardejov sudcom JUDr.
Ivom Paradom...“

3. Rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanoveniami § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“), § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 a 2, §
151 ods. 1 a 2, § 187 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len ako ,,CSP“).

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. XX k. ú. Y. je zrejmé, že
podielovými spoluvlastníkmi parcely pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2 a stavby súpisné číslo XX, postavenej na pozemku
parcelyregistra„C“,parcelnéčísloXXXX,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,ovýmere966m2,
sú žalobkyňa v podiele 6/7 a žalovaný v podiele 1/7. Zo znaleckého posudku č. 249/2025 znalca I.. V. L.

zo dňa 09.03.2025 vyplynulo, že všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností je v sume 45.836,97 eur.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k týmto parcelám a prikázal
ich do výlučného vlastníctva žalobkyne ako to navrhla žalobkyňa, pričom prihliadol na veľkosť
spoluvlastníckych podielov, čo je prvým a základným kritériom pri vyporiadaní spoluvlastníctva. Účelné

využitie veci ako druhé kritérium sa používa najčastejšie v prípade, ak sú spoluvlastnícke podiely
rovnaké, čo v tomto prípade nie je splnené. Pre úplnosť však súd uviedol, že v konaní je potrebné
preukázať, že dôjde k účelnému využitiu veci, nie to, kedy dôjde k účelnému využitiu veci. Súd
prvej inštancie prihliadol aj na to, že žalobkyňa je matkou dvoch maloletých detí a predmetné
nehnuteľnosti využije za účelom riešenia svojej bytovej otázky. Spolu so skutočnosťou, že je väčšinovým

spoluvlastníkom týmto spĺňa všetky predpoklady na to, aby nehnuteľnosti pripadli do jej výlučného
vlastníctva.

6. Ďalej konštatoval, že žalovaný v rámci svojej argumentácie odkazoval na závery znaleckého posudku
č. 120/2022 znalca I.. J.. T. B. zo dňa 30.08.2022, v ktorom znalec odpovedal na otázky o statike

budovy, pričom na zodpovedanie týchto otázok podľa názoru súdu nie je odborne spôsobilý. Žalovaný
súčasne uvádzal, že žalobkyňa by si nevyriešila potrebu bývania presťahovaním sa do rodinného domu.
Opomína ale skutočnosť, že žalobkyňa nikdy neuviedla, že sa do domu presťahuje. Naproti tomu
žalobkyňa uviedla, že vyrieši svoju bytovú otázku, teda účelne využije nehnuteľnosť a je irelevantné,
akým spôsobom to bude žalobkyňa realizovať. Ďalej žalovaný uvádzal, že žalobkyňa nepotrebuje riešiť

otázku bývania, keďže vlastní s manželom byt. Na druhej strane žalovaný uvádzal, že on potrebuje
riešiť otázku bývania, keďže býva s partnerkou u rodičov so súrodencami. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na to, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu, evidovaného na
liste vlastníctva č. XXX k. ú. B. a obchodná spoločnosť U. P..D..G.., N. XXX/XX, Y., ktorej jedinýmspoločníkom je žalovaný, je vlastníkom polyfunkčného domu evidovaného na liste vlastníctve č. XXXX
k. ú. Y.. Na jednej strane žalovaný neguje argumentáciu žalobkyne tým, že vlastní byt a na druhej
strane žalovaný uvádza, že potrebuje riešiť svoju bytovú otázku, zatiaľ čo sám je vlastníkom dvoch

nehnuteľností.Nazákladeuvedenéhopretoargumentáciažalovanéhoneobstojí.Žalovanýďalejuviedol,
že má k nehnuteľnostiam citový vzťah. Žalobkyňa však poukázala na to, že žalovaný počas posledných
5 rokov ani raz nevykonal bežnú údržbu pozemku kosením. Okrem toho vôbec nehradí poplatky za
energie a tieto znáša výlučne žalobkyňa. Výmenu vodomeru a elektromeru zabezpečila žalobkyňa,
pričom žalovaný o tieto záležitosti neprejavuje žiadny záujem. Správanie žalovaného teda nie je možné

považovať za akýsi citový vzťah.

7. Súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému za ustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu
6.548,14 eur podľa posledného znaleckého posudku č. 249/2025 znalca I.. V. L. zo dňa 09.03.2025.
Žalobkyňa preukázala, že je schopná zaplatiť túto sumu bankovým výpisom VÚB banky, a.s., číslo účtu
P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, kde je uvedená suma 9.221,01 eur (č. l. 481 spisu).

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žiadna zo
strán nemôže o sebe dôvodne tvrdiť, že mala vo veci väčší úspech. Preto rozhodol tak, že stranám
náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie, nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci.

10. Žalovaný namietol, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie poukázal tak na komentár k
ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 22Cdo/340/2002, avšak súd prvej inštancie sa s týmito podstatnými argumentami žalovaného v
odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal. Navyše samotný súd v bode 15. napadnutého
rozsudku výslovne uviedol, že ako hlavné kritérium pri rozhodovaní vo veci samej prihliadol na
skutočnosť, že žalobca je väčšinovým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pričom zároveň uviedol, že
účelnosť využitia nehnuteľnosti sa posudzuje iba v prípade, ak sú spoluvlastnícke podiely rovnaké -

takýto právny názor je v rozpore s výkladom a znením ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že: žalobkyňa nepotrebuje vyriešiť otázku bývania -
žalobkyňa je spoločne so svojím manželom - J. N. spoluvlastníkom nehnuteľnosti (v BSM) - bytu č. XX,
evidovanom na LV č. XXXX, v ktorom žalobca prebýva spoločne s manželom a dvoma deťmi, z čoho

vyplýva, že žalobca aktuálne nie je nútený riešiť otázku bývania - žalobkyňa túto skutočnosť nijakým
spôsobomvkonanínaprvomstupninevyvrátilaaanisanesnažilapreukázaťsvojetvrdenie,žepotrebuje
vyriešiť otázku bývania - žalovaný poukazoval na tento argument viac krát počas konania pred súdom
prvej inštancie ale ten sa v napadnutom rozsudku s týmto argumentom nijako nevysporiadal.

12. Ďalej žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť nie je vhodná na bývanie. Súdny znalec v znaleckom
posudku pri hodnotení stavebno-technického stavu rodinného domu uviedol, že „vzhľadom na rozsah
poškodenia jednotlivých konštrukcií je možné konštatovať, že rodinný dom je v havarijnom stave
a jeho prípadná rekonštrukcia je podľa znalca vzhľadom na stavebno-technický stav jednotlivých
konštrukcií a rozsah chýbajúceho vybavenia nerentabilná.“ Predmetná nehnuteľnosť je neobývateľná

- pokiaľ by nebrali do úvahy závery znalca z tohto znaleckého posudku, tento znalecký posudok,
ako aj ostatné znalecké posudky obsahuje fotografie a ďalšie informácie, z ktorých je jasné (aj bez
znaleckého posúdenia), že predmetná stavba je v súčasnosti v nevhodnom stave na bývanie, a bez
ďalšej rekonštrukcie (na ktorú žalobkyňa preukázateľne nemá dostatok finančných prostriedkov) je
neobývateľná, tobôž nie pre dve maloleté deti - žalovaný uvádzal v konaní na prvej inštancii aj tento

argument, pričom súd sa v napadnutom rozsudku s týmto argumentom nijako nevysporiadal.

13. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že pri posudzovaní účelnosti využitia
nehnuteľnosti prihliadal na to, že žalobkyňa je matkou dvoch maloletých a nehnuteľnosť údajne využije
na riešenie svojej bytovej otázky. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

postačovalo iba tvrdenie žalobkyne, že si chce touto nehnuteľnosťou iba vyriešiť svoju bytovú otázku bez
toho, aby súd toto tvrdenie žalobkyne podrobil akémukoľvek prieskumu a nekriticky si tak osvojil tvrdenia
žalobkyne, bez toho, aby preveril, hoc žalovaný súdu predložil aj dôkazy, s ktorými sa súd ale nijako
nevysporiadal. Súd prvej inštancie rovnako nekriticky pristúpil aj k tvrdeniam žalobkyne ohľadom jejúdajnejstarostlivostionehnuteľnosť(bežnáúdržbakosením,platbazaenergie)-žalobkyňanepredložila
súdu žiadne dôkazy ohľadom týchto jej tvrdení - nie je v konaní preukázané, že by sa o bežnú údržbu
reálne starala žalobkyňa alebo žeby vykonala akúkoľvek platbu za energie.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného
domu v k. ú. B., evidovaný na LV č. XXX, ako aj na to, že spoločnosť U. P..D..G.., ktorej jediným
spoločníkom je žalovaný je vlastníkom polyfunkčného domu v k. ú. Y., evidovaný na LV č. XXXX, na
základe čoho je súd toho názoru, že žalovaný nepotrebuje riešiť svoju bytovú otázku. Žalovaný s týmto

vyhodnotenímskutkovéhostavuzostranysúdunesúhlasí-vprvomrade,nehnuteľnosťevidovanávk.ú.
Y. je vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti J. a nie je vo vlastníctve žalovaného, zároveň ide o
nehnuteľnosť, ktorá slúži spoločnosti U. na výkon podnikateľskej činnosti a nie je určená a ani využívaná
na bývanie - táto nehnuteľnosť teda ani len teoreticky nemôže plniť funkcie bývania pre žalovaného a
jeho rodinu a teda, táto nehnuteľnosť je pre merito tejto veci bezpredmetná.

15. Ohľadom nehnuteľnosti v k. ú. B., ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného s jeho
manželkou, súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil evidentný rozdiel vo vnímaní vlastníctva
nehnuteľnosti určenej na bývanie žalovaným (rodinný dom) a žalovanou (byt) zo strany súdu - z
napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd na vlastníctvo rodinného domu na strane
žalovaného v podstate nahliada ako na „priťažujúcu okolnosť“, zároveň vlastníctvo bytu žalobkyne za

„priťažujúcu okolnosť“ nepovažuje - súd v podstate rovnaké dôkazy / argumenty na oboch stranách
vyhodnotil rozdielne v neprospech žalovaného, čo možno považovať za porušenie základných princípov
CSP.

16. Súd sa ďalej v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s ďalšími podstatnými argumentami

žalovaného vzťahujúcimi sa na podmienku účelného využívania nehnuteľnosti. Z predložených
znaleckých posudkov vyplýva, že stavba je v súčasnom stave fakticky neobývateľná a na jej nevyhnutnú
rekonštrukciu je potrebné vynaložiť značnú časť finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa nemá k
dispozícií - čo potvrdila svojím výpisom z účtu, podľa ktorého má na účte prostriedky vo výške približne
9.000,- eur, pričom po odpočítaní úhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného v zmysle

napadnutého rozhodnutia (6.548,14 eura) bude zostatok na účte žalobkyne podstatne menej ako 3.000,-
eur,jenesporné,žežalobkyňanebudeschopnávykonaťrekonštrukciunehnuteľnosti,atakúčelnevyužiť
predmetnú nehnuteľnosť vyriešenie svojej údajnej potreby bývania, pričom jediným zrejmým záujmom
žalobkyne na získaní tejto nehnuteľnosti je jej možný ďalší predaj tretej osobe.

17. Naopak žalovaný v predmetnom konaní dostatočným spôsobom preukázal, že má dostatok
finančných prostriedkov na vykonanie rekonštrukcie nehnuteľnosti (predložený dôkaz čestné vyhlásenie
zo dňa 24.05.2025, žalovaný je zároveň jediným konečným užívateľom výhod v spoločnostiach T. V.,
P..D..G.., U. Y., P.. D.. G.., U. P..D..G.., ktorých tržby v roku 2023 dosiahli kumulatívne výšku cca 2,5
milióna eur) - z Napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd tieto dôkazy vôbec nevyhodnocoval a ani sa

nimi v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal.

18. Namietal, že žalovaný v konaní poukazoval aj na ďalšiu skutočnosť, a to že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti susediacej s predmetnými nehnuteľnosťami, a to pozemku parcely registra “C“, parcelné
číslo XXXX, druh nehnuteľnosti: záhrada, o výmere 870 m2, nachádzajúci sa v okrese P., obec Y.,

katastrálne územie Y., pozemok zapísaný na LV č. XXXX, evidovaný Okresným úradom P., katastrálnym
odborom - žalovaný v konaní poukazoval na to, že žalobkyňou navrhované vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva by bolo neúčelné, aj vzhľadom k tomu, že sporové strany by boli aj naďalej susedmi,
následkomčohobymohlodôjsťkvznikususedskýchsporovamohlobytobrániťriadnemuobčianskemu
spolunažívaniu, či už žalobkyne alebo žalovaného, ako aj ostatných susedov - súd prvého stupňa sa

rovnako vôbec nevysporiadal ani s týmto podstatným argumentom žalovaného.

19. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II.
nasledovne :
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu L.. J. N., M..: XX.XX.XXXX A. Q. N. XXX/X, XXX

XX Y., Š. G. P. a žalovaného T. U., M..: XX.XX.XXXX, A. Q.A. N. XXX/XX, XXX XX Y., Š. G. P. k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese P., obec Y., katastrálne územie Y., zapísaných na liste
vlastníctva č. XX, evidovaných Okresným úradom P., katastrálnym odborom, a to a) Pozemok - parcela
registra “C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2,nachádzajúci sa v okrese P., obec Y., katastrálne územie Y., b) Stavba - súpisné číslo XX, druh stavby:
Rodinný dom, stavba postavená na pozemku - parcela registra “C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúci sa v okrese P., obec Y., katastrálne

územie Y., vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne z
oplotenia, kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné
číslo XXXX, katastrálne územie Y. c) Drobné stavby, postavené na pozemku parcely registra “C“,
parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, vrátane k nim
prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne z prípojky vody a vonkajších

betónových schodov, nachádzajúcich sa na pozemku parcelné číslo XXXX, katastrálne územie Y.; a
súčasnevyporiadavapodielovéspoluvlastníctvokuvedenýmnehnuteľnostiamnasledovnýmspôsobom:
- do výlučného vlastníctva žalovaného T. U., M..: XX.XX.XXXX, A. Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., Š. G.
P. prikazuje parcelu registra “C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 966 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y.;
- do výlučného vlastníctva žalovaného T. U., M..: XX.XX.XXXX, A. Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., štátny

občanSR,prikazujestavbu,súpisnéčísloXX,postavenúnapozemkuparcelyregistra“C“,parcelnéčíslo
XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmere 966 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom
území Y., a to vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z
oplotenia, kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné
číslo 1077, v katastrálnom území Y.

- do výlučného vlastníctva žalovaného T. U., M..: XX.XX.XXXX, A. Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., Š. G.
P., prikazuje drobné stavby, postavené na pozemku parcely registra “C“, parcelné číslo XXXX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území, a to
vrátane k nim prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z prípojky vody a
vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom

území Y..
II. Žalovaný T. U., M..: XX.XX.XXXX, A. Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., Š. G. P. je povinný žalobcovi L..
J. N., M..: XX.XX.XXXX A. Q. N. XXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR zaplatiť primeranú náhradu vo
výške vo výške 39.288,83 eur na vyrovnanie žalobcovho prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu, a
to najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Alternatívne žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II.
a vec vrátil na ďalšie konanie.

20. Proti rozsudku v jeho výroku III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V prvom rade
poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v III. výroku odôvodnil len veľmi

stroho, a to konkrétne v rámci bodu 19. odôvodnenia rozsudku. Súd mal svoj postoj riadne odôvodniť, čo
sa však nestalo, čím v súlade s rozhodovacou praxou bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.
Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napríklad na
vyporiadanie spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

21. Poukázala na to, že v rámci žaloby sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom navrhovala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného a súčasne vysporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak,
že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviaže žalobkyňu povinnosťou
zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 5.765,38 eur na vyrovnanie jemu prislúchajúcemu

spoluvlastníckemu podielu. Vo veci samej súd na základe rozsudku rozhodol tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného a súčasne vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak,
že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva Žalobkyne, pričom ju zaviazal na
zaplatenie primeranej náhrady žalovanému v sume 6.548,14 eur na vyrovnanie jemu prislúchajúcemu
spoluvlastníckemu podielu. Rozhodnutie v zmysle rozsudku teda zodpovedá návrhu podaného

žalobkyňou, pričom jediným rozdielom je výška primeranej náhrady na vyrovnanie žalovanému
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu.

22. Na tomto mieste žalobkyňa zdôraznila, že k zmene výšky primeranej náhrady nedošlo z dôvodu na
strane žalobkyne, ale z dôvodu neprimeranej dĺžky konania. Žaloba bola konajúcemu súdu doručená

dňa 01. júna 2020, pričom výška primeranej náhrady bola určená na základe Znaleckého posudku č.
31/2020 zo dňa 10. marca 2020 vypracovaného p. I.. V. L., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetví
pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej len „Znalecký posudok 1“), ktorý tvoril prílohu
žaloby. Žaloba v tomto konaní bola podaná dňa 01. júna 2020 a rozsudok bol vyhlásený dňa 17. apríla2025, t. j. takmer po piatich (5) rokoch, pričom do dnešného dňa nie je konanie právoplatne skončené. S
ohľadom na uvedené nie je možné pričítať zmenu výšky primeranej náhrady na vyrovnanie žalovanému
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na ťarchu žalobkyne, nakoľko jej súčasná výška určená

rozsudkom nebola zmenená z dôvodov na strane žalobkyne, ale z dôvodov na strane žalovaného a
súdu a s tým spojenou potrebou aktualizovať znalecké posudky pre správne a aktuálne rozhodnutie.

23. Za týchto okolností nie je správne ani spravodlivé, aby súd vyvodzoval z odlišnosti vo výške
peňažnej náhrady záver o tom, že žiadna zo strán nemôže o sebe dôvodne tvrdiť, že mala vo veci

väčší úspech a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Žalobkyňa totiž dosiahla úspech v samotnom
predmete konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a nemôže niesť negatívne následky
prieťahov, ktoré sama nezavinila. Na tomto mieste žalobkyňa, že aj napriek tomu, že súd nepriznal
žalovanému primeranú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel v takej výške ako navrhovala
žalobkyňa, žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a to s ohľadom na skutočnosť, že zásadu
úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské

právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
V nadväznosti na to žalobkyňa upriamila pozornosť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn.: III. ÚS 138/2022 28/2022 zo dňa 23. júna 2022.

24. S ohľadom na vyššie opísané skutočnosti má žalobkyňa za to, že III. výrok vydaného rozsudku
vykazuje znaky arbitrárnosti a súčasne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo,
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný žalobkyni nahradiť trovy konania a trovy

právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

25. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že v
rámci konania pred súdom prvej inštancie poukázal tak na komentár k ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, avšak súd prvej inštancie

sa s týmito podstatnými argumentami žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec
nevysporiadal, tak uvedené tvrdenie žalovaného považuje žalobkyňa za klamlivé, účelové a krajne
zavádzajúce, pričom má za to, že súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku vysporiadal s argumentami
žalovaného, čo potvrdzujú aj body 15. a 16. odôvodnenia. Podľa názoru žalobkyne, z odôvodnenia
rozsudku sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ

rozhodnutia, s výnimkou výroku III. rozsudku, ktorým súd stranám sporu nepriznal náhradu trov konania,
odôvodňujúc to tým, že žiadna zo strán nemôže o sebe dôvodne tvrdiť, že mala vo veci väčší úspech.

26. Podľa názoru žalobkyne žalovaný účelovo neuviedol ďalšiu časť bodu 15. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej: „[...] Pre úplnosť však je potrebné uviesť, že v konaní je potrebné

preukázať, že dôjde k účelnému využitiu veci, nie to, kedy dôjde k účelnému využitiu veci.“, ako aj to, že:
„[...] Spolu so skutočnosťou, že je väčšinovým spoluvlastníkom týmto spĺňa všetky predpoklady na to,
aby nehnuteľnosti pripadli do jej výlučného vlastníctva.“ Žalobkyňa v predmetnom konaní nepochybne
preukázala, okrem iného, aj účelnosť využitia dotknutej nehnuteľnosti.

27. Súčasne neobstojí ani vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého „[...] žalobca je spoločne so svojím
manželom - J. N. spoluvlastníkom nehnuteľnosti (v BSM) - bytu č. XX, evidovanom na LV č. XXXX, v
ktorom žalobca prebýva spoločne s manželom a dvoma deťmi, z čoho vyplýva, že žalobca aktuálne nie
je nútený riešiť otázku bývania - žalobkyňa túto skutočnosť nijakým spôsobom v konaní na prvom stupni
nevyvrátila a ani sa nesnažila preukázať svoje tvrdenie, že potrebuje vyriešiť otázku bývania - žalovaný

poukazoval na tento argument viac krát počas prvostupňového konania ale súd sa v Napadnutom
rozhodnutí s týmto argumentom nijako nevysporiadal“ nakoľko súd v rámci bodu 16. odôvodnenia
Rozsudku uviedol, že „[...] je potrebné poukázať na to, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom
rodinného domu, evidovaného na liste vlastníctva č. XXX k. ú. B. a obchodná spoločnosť U. P..D..G.., N.
XXX/XX, Y., ktorej jediným spoločníkom je žalovaný, je vlastníkom polyfunkčného domu evidovaného

na liste vlastníctve č. XXXX B.. Ú.. Y.. Na jednej strane žalovaný neguje argumentáciu žalobkyne tým,
že vlastní byt a na druhej strane žalovaný uvádza, že potrebuje riešiť svoju bytovú otázku, zatiaľ čo sám
je vlastníkom dvoch nehnuteľností. Na základe uvedeného preto argumentácia žalovaného neobstojí“, vnadväznosti na čo je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie sa s otázkou bývania vysporiadal riadne
a komplexne, na základe čoho neobstojí ani vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v bode 18. odvolania.

28. V tejto súvislosti poukázala aj na účelové vyjadrenia žalovaného, ktorý v prípade argumentácie
týkajúcej sa vlastníctva nehnuteľností uvádza, že „[...] nehnuteľnosť evidovaná v k. ú. Y. je vo výlučnom
vlastníctve obchodnej spoločnosti U. a nie je vo vlastníctve žalovaného, zároveň ide o nehnuteľnosť,
ktorá slúži spoločnosti U. na výkon podnikateľskej činnosti [...] a teda, táto nehnuteľnosť je pre
merito tejto veci bezpredmetná“ avšak v prípade, ak sa snaží žalovaný preukázať dostatok finančných

prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti, nevníma obchodné spoločnosti ako samostatné entity, ale
naopak uvádza, že „[...] žalovaný v predmetnom konaní podľa nášho právneho názoru dostatočným
spôsobom preukázal, že má dostatok finančných prostriedkov na vykonanie rekonštrukcie nehnuteľnosti
(predložený dôkaz čestné vyhlásenie zo dňa 24.05.2025, žalovaný je zároveň jediným konečným
užívateľom výhod v spoločnostiach T. V., P..D..G.., U. Y., P.. D.. G.., U. P..D..G.., ktorých tržby v roku
2023 dosiahli kumulatívne výšku cca 2,5 milióna eur)“, čo samo o sebe znižuje relevantnosť vyjadrení

žalovaného. Len na okraj žalobkyňa dodal, že je zásadný rozdiel medzi pojmom tržba a zisk.

29. V ďalšej časti odvolania žalovaný uvádza, že „[...] Súd rovnako nekriticky pristúpil aj k tvrdeniam
žalobkyne ohľadom jej údajnej starostlivosti o nehnuteľnosť (bežná údržba kosením, platba za energie)
- žalobkyňa nepredložila súdu žiadne dôkazy ohľadom týchto jej tvrdení - nie je v konaní preukázané,

že by sa o bežnú údržbu reálne starala žalobkyňa alebo žeby vykonala akúkoľvek platbu za energie.“
V nadväznosti na to žalobkyňa uviedla, že počas konania žalovaný tvrdenia žalobkyne žiadnym
spôsobom nerozporoval a dokonca sám potvrdil pravdivosť jej tvrdení, keď v rámci bodu 21. odvolania
uviedol, že „[...] žalobkyňa ako väčšinová spoluvlastníčka nikdy nekontaktovala žalovaného s potrebou
vykonania úhrady za energie, resp. s preplatením príslušnej časti nákladov, prípadne s vykonaním

údržby nehnuteľnosti.“ v nadväznosti na čo argumentácia žalovaného neobstojí.

30. V rámci bodu 24. odvolania žalovaný uvádza, že „[...] Ohľadom nehnuteľnosti v k. ú. Kračúnovce,
ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného s jeho manželkou, súd v Napadnutom rozhodnutí
vôbec nevysvetlil evidentný rozdiel vo vnímaní vlastníctva nehnuteľnosti určenej na bývanie žalovaným

(rodinný dom) a žalovanou (byt) zo strany súdu“, čo však neobstojí, nakoľko súd v tejto súvislosti
zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa má dve maloleté deti a v rámci rozsudku uviedol, že „[...] Súd
prihliadol aj na to, že žalobkyňa je matkou dvoch maloletých detí a predmetné nehnuteľnosti využije za
účelom riešenia svojej bytovej otázky.

31. Za irelevantné žalobkyňa považuje vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v bode 25. odvolania, kde
žalovanýuvádza,že„[...]Súdsaďalejvnapadnutomrozhodnutínevysporiadalanisďalšímipodstatnými
argumentami žalovaného vzťahujúcimi sa na podmienku účelného využívania nehnuteľnosti. Z
predložených znaleckých posudkov vyplýva, že stavba je v súčasnom stave fakticky neobývateľná
a na jej nevyhnutnú rekonštrukciu je potrebné vynaložiť značnú časť finančných prostriedkov, ktoré

žalobkyňa nemá k dispozícií“ Tak, ako už žalobkyňa uvádzala v rámci konania, znalecký posudok
(Znalecký posudok č. 120/2022 zo dňa 30.08.2022 vypracovaný znalcom I.. J.. T. B.) na ktorý odkazuje
žalovaný, nie je možné vnímať ako relevantný zdroj pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko znalec,
ktorý znalecký posudok vypracoval, nie je odborne spôsobilý odpovedať na otázky o statike budovy. S
uvedenouargumentáciousapritomstotožnilajsúd,keďvrámcibodu16.odôvodneniarozsudkuuviedol,

že „[...] Žalovaný v rámci svojej argumentácie odkazoval na závery znaleckého posudku č. 120/2022
znalca I.. J.. T. B. zo dňa 30.08.2022, v ktorom znalec odpovedal na otázky o statike budovy, pričom
na zodpovedanie týchto otázok podľa názoru súdu nie je odborne spôsobilý.“ Okrem toho, v zmysle
relevantnej právnej úpravy sú kritériá, ktoré sa aplikujú pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
definované striktne a iste medzi ne nepatrí potreba preukázania dostatočného množstva finančných

prostriedkov na prípadnú rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania.

32. V rámci bodu 27. odvolania žalovaný uvádza, že „[...] Žalovaný v konaní poukazoval aj na ďalšiu
skutočnosť, a to že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti susediacej s predmetnými Nehnuteľnosťami“
pričom však uvedená skutočnosť je pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

irelevantná a žalobkyňa opätovne poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva je podľa platnej právnej úpravy možné prihliadnuť aj na účelné využitie
veci, čo sa však nevzťahuje na účelné využitie susedných alebo iných vecí.33. Bez akejkoľvek argumentačnej hodnoty je aj ďalšie vyjadrenie žalovaného, ktorý uvádza, že „[...]
sporové strany by boli aj naďalej susedmi, následkom čoho by mohlo dôjsť k vzniku susedských sporov
a mohlo by to brániť riadnemu občianskemu spolunažívaniu“, nakoľko ide o hypotetické tvrdenie bez

akéhokoľvek racionálneho základu.

34. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok
vo výroku I. a II. potvrdil, a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

36. Predmetom konania v prejednávanej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísaným na liste
vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom, a to konkrétne:

a) pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 966 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Y.;
b) stavbe súpisné číslo XX, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Y., vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z oplotenia,

kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo
XXXX, v katastrálnom území Y. (ďalej aj ako ,,rodinný dom“) ;
c) drobným stavbám, postaveným na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, vrátane k nim prislúchajúceho
príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z prípojky vody a vonkajších betónových

schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y. (ďalej aj
ako ,,nehnuteľnosti“).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených
nehnuteľností (v podieloch 6/7 a 1/7)

37. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam a prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, výrokom II.
zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 6.548,14 eur do 14 dní od právoplatnosti rozsudku, a
výrokom III. stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

38. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti

napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného
odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom
odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej
činnosti odvolacieho súdu.

39. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7Cdo/7/2010)

40. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelnévyužitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

41. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje záväzné poradie,
v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa výšky
spoluvlastníckych podielov, ktoré prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu
spoluvlastníctva, b/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné, c/ predaj

a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu. Platí,
že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo
sú preň záväzné. Keďže zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie

hmotnoprávnych vzťahov, rozhodnutie súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka má konštitutívnu
povahu.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutom rozhodnutí v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia (nesprávneho výkladu ust. § 142 ods. 1 OZ) súd prvej inštancie nerešpektoval zákonodarcom

predpísané záväzné poradie spôsobu vysporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami
sporu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 15.) totiž vyplýva, že súd prvej inštancie sa hneď
priklonil k v poradí druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaniu veci do
výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu žalovanému, bez toho aby sa vôbec zaoberal,
či je možné reálne rozdelenie predmetných nehnuteľnosti v prípade ich faktickej a funkčnej deliteľnosti,

hoci poradie použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva bolo
pre neho záväzné.

43. ,,Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom. Je však vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a
ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však
pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť
však pravidlo. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý

je vec určená. Rozdielne bude treba hodnotiť využitie pozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske
využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto využitiu venuje alebo v prípade, ak ide
o rodinný dom, a v dome dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov“ (KRIŽAN, Martin. § 142 [Zrušenie
spoluvlastníctva súdom]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,
SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck,

2019, s. 1094, marg. č. 4.)

44. Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, rešpektujú
súdy požiadavku účelného využitia veci (...). Pri obytných domoch skúmajú bytovú potrebu
spoluvlastníkov, prihliadajú na to, kto dom doteraz obýval, kto ho udržiaval a opravoval, prípadne

kto doň investoval, kto je schopný a ochotný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu, pričom veľkosti
spoluvlastníckych podielov pripisuje zväčša až druhoradý význam. (R 54/1973, sp. zn. Cpj 8/72).

45. Odvolací súd ďalej konštatuje, že pokiaľ už súd prvej inštancie vyhodnotil za dôvodný návrh
žalobkyne na prikázanie veci do jej vlastníctva za náhradu žalovanému, jeho odôvodnenie sa javí

odvolaciemu súdu ako nepreskúmateľné a zmätočne. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej
inštancie prihliadol v prvom rade na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď zohľadnil, že žalobkyňa
je väčšinovým vlastníkom predmetných nehnuteľností. Následné sa súd prvej inštancie zameral na
kritérium účelného využitia veci, pričom za relevantné považoval využitie predmetných nehnuteľností nabývanie. Tu súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že prihliadol aj na to, že žalobkyňa je matkou
dvoch maloletých detí a predmetné nehnuteľnosti využije za účelom riešenia svojej bytovej otázky. Na
strane druhej však súd prvej inštancie k tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa by si nevyriešila potrebu

bývania presťahovaním sa do rodinného domu uviedol, že žalovaný opomína skutočnosť, že žalobkyňa
nikdy neuviedla, že sa do domu presťahuje. A následne súd zase poukazuje na tvrdenie žalobkyne,
že táto vyrieši svoju bytovú otázku, teda účelne využije nehnuteľnosť a je irelevantné, akým spôsobom
to bude žalobkyňa realizovať. Závery súdu prvej inštancie ohľadom účelného využitia predmetných
nehnuteľnosti žalobkyňou sa tak zdajú byť protirečivé a nejednoznačné. Obzvlášť za situácie, pokiaľ

žalovaný v konaní tvrdí, že žalobkyňa nepotrebuje vyriešiť otázku bývania, keďže je spoločne so svojím
manželom - J. N. spoluvlastníkom nehnuteľnosti (v BSM) - bytu č. XX, evidovanom na LV č. XXXX, v
ktorom žalobkyňa prebýva spoločne s manželom a dvoma deťmi.

46. Taktiež súd prvej inštancie nepodal dostatočnú odpoveď na argumenty žalovaného o nevhodnosti
rodinnéhodomunaúčelybývaniaspoukazomnazáveryznaleckéhoposudkuč.120/2022znalcaI..J..T.

B. zo dňa 30.08.2022 o havarijnom stave rodinného domu vzhľadom na rozsah poškodenia jednotlivých
konštrukcií.Súdprvejinštanciesícevosvojomodôvodneníkonštatuje,žeuvedenýznalecniejeodborne
spôsobilý na zodpovedanie otázok o statike budovy, s čím je možné sa stotožniť, keďže tento znalec
je vedený Ministerstvom spravodlivosti SR od 01.08.2005 v odbore Stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti a nie v odvetvi statiky stavieb. Vzhľadom na fotodokumentáciu

nachádzajúcu sa v znaleckom posudku znalca I.. J.. T. B. sa však javí (aj bez znaleckého posúdenia),
že rodinný dom bez ďalšej rekonštrukcie, nie je vo vhodnom stave na bývanie, obzvlášť pre maloleté
deti. S týmto argumentom žalovaného sa súd prvej inštancie zatiaľ nevyporiadal. V tejto súvislosti sa
súd nevyporiadal ani s otázkou investícií do rodinného domu, vzhľadom na jeho stav a potrebu jeho
rekonštrukcie za účelom účelného využívania rodinného domu.

47. V neposlednom rade súd prvej inštancie nevyhodnotil, či argument žalovaného, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti susediacej s predmetnými nehnuteľnosťami, a to pozemku parcely registra
“C“, parcelné číslo XXXX, druh nehnuteľnosti: záhrada, o výmere 870 m2, nachádzajúci sa v okrese
P., obec Y., katastrálne územie Y., pozemok zapísaný na LV č. XXXX, evidovaný Okresným úradom P.,

katastrálnym odborom, v dôsledku čoho by sporové strany boli aj naďalej susedmi a tak by mohlo dôjsť
ku vzniku susedských sporov, je relevantný pre právne posúdenie v tejto veci.

48. Odvolací súd v tomto predovšetkým zdôrazňuje, že myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním

prijaté právne závery. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/226/03).

49. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil

sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV.ÚS/252/04, I.ÚS/50/04, a II.ÚS/251/03). Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje

rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť
dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné
s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
právepodvplyvomjudikatúryESĽPaústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilného
procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne

aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý
sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkamistrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá
prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

50. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne voči výroku III. o trovách konania odvolací súd poukazuje na

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022, z ktorého
okrem iného vyplýva (bod 10 odôvodnenia), že „základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore,
ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej tak, ako tomu bolo v prípade sťažovateľov, je § 255 CSP, podľa
ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a (ii) ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania. Z týchto ustanovení je zrejmé, že v prípade plného úspechu

v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov konania a v prípade čiastočného úspechu do
úvahy prichádza buď čiastočné priznanie náhrady trov alebo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. V spore sťažovateľov bolo rozhodnuté v súlade s ich žalobou, z čoho možno
vyvodiť záver, že im mala byť priznaná plná náhrada trov konania. Krajský súd však dospel k tomu, že
nie je dôvod na aplikovanie tejto normy a treba aplikovať normu o náhrade trov konania pri čiastočnom

procesnom úspechu. Zo zákona však takáto možnosť pri gramatickom výklade vôbec nevyplýva, keďže
CSP pri plnom úspechu stanovuje plnú náhradu trov konania. Právny názor krajského súdu sa preto
odchýlil od relatívne jednoznačného znenia zákona a otázkou je, či tento odklon možno ospravedlniť
jeho ďalšou argumentáciou“. Rovnaký názor vyjadril ústavný súd v náleze sp. zn. III.ÚS/70/2024 zo dňa
24.04.2024.

51. Totožný právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012,
sp. zn. 4MCdo/10/2021. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového
spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa
márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v

súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

52. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaných odvolaní a preto
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP). Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací

súd musel zrušiť aj opravné uznesenie, ktoré tvorí s rozsudkom jeden celok.

53. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne spor prejednať, vychádzajúc
zo záverov vyslovených odvolacím súdom, a to najmä v tom smere, že pri rozhodovaní o spôsobe
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnýmpozemkommusídodržaťporadieapodmienky

použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva vyplývajúce z ust.
§142ods.1Občianskehozákonníka,pričomvtomtosmereniejeviazanýnávrhmiúčastníkov;náležitev
tomto poradí vyhodnotiť splnenie predpokladov a vhodnosť spôsobov vyporiadania, ktoré prichádzajú do
úvahyvzhľadomnadokazovanímustálenéokolnostiprejednávanejveci,pričomprihliadnenaargumenty
žalovaného v jeho odvolaní. Následne po dôslednom vyhodnotení a zohľadnení všetkých vykonaných

dôkazov opätovne ustáli skutkový stav veci, na základe ktorého znovu rozhodne vo veci samej. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie zohľadni ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, berúc do úvahy procesný výsledok konania, ako aj postoj strán sporu v predsúdnom,
ako aj v súdnom konaní. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní tak, aby odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedalo zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).