Rozsudok · Starostlivosť o maloletých · Judgement

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-8P/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719203262
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3719203262.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo vec starostlivosti súdu o maloletého A. B.,

narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov C. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. XXX,
právnezastúpenáJUDr.KatarínouPlačkovou,advokátkousosídlomPovažskáBystrica,Centrum27/32,
IČO: 42 275 458 a E. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. G., C. XXXX/XX-30, právne zastúpený
JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55, IČO: 34 056 777,
o návrhu matky o zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Súd o b m e d z u j e rodičovské práva otca E. F. k maloletému A. B., nar. XX. XX. XXXX v časti styku

a to tak, že otcovi styk s maloletým A. B., nar. XX. XX. XXXX zakazuje.

Týmto sa mení rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5P/1/2016 zo dňa 26. 01. 2016.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zákazu styku otec s maloletým. Uviedla, že
rodičia dieťaťa neboli manželia a práva a povinnosti k maloletému boli upravené rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 16.02.2016, sp. zn. 5P/1/2016, v rámci ktorého bola schválená

rodičovská dohoda o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke, o povinnosti otca prispievať
na výživu maloletého vo výške 80,- eur mesačne s tým, že otec bol oprávnený sa stýkať s maloletým
každú párnu stredu v mesiaci od 15.00 h do 17.00 h a každú nepárnu sobotu v mesiaci od 15.00 h
do 17.00 h, za prítomnosti matky, na mieste, ktoré matka určí. Má za to, že takto upravené vzájomné
vzťahy nie sú v záujme maloletého, keďže má podozrenie, že otec maloletého je užívateľom drog
(pervitínu a marihuany), ktorým konzumentom bol už aj v čase ich partnerského vzťahu. Nemá úmysel
pripraviť maloletého o otca, avšak situácia je neúnosná a túto vníma už i maloletý (otca mnohokrát

videl agresívneho voči nemu i matke). Poukázala na to, že otec je na ňu fixovaný a počas vyhradených
stretnutí neustále rieši ich spoločnú minulosť a syna si ani nevšíma. Mimo vyhradeného času na
stretávanie, otec obťažuje matku neustále zasielaním SMS správ s vulgárnym textom. Situácia sa stala
neznesiteľnou, keď si našla známosť, čo otec nevie zvládnuť. Otec maloletého nevníma realitu, jeho
zmýšľanie a konanie je ovplyvnené užívaním omamných látok (nie je schopný sa správať ako rozumný
a dospelý človek). Je nezamestnaný, plne ho vyživujú jeho rodičia, žije v byte, ktorého vlastníkom je jeho
otec. V prípade, že má otec dieťaťa dostatok finančných prostriedkov, na svojho syna si ani nespomenie,

čas trávi v herni a na podobných miestach. Pokiaľ by sa otec podrobil liečeniu a jeho správanie sa
znormalizuje, je presvedčená, že si k synovi môže nájsť cestu, avšak v súčasnosti je vzájomný kontakt
na škodu maloletému a mohlo by dôjsť k nesprávnemu formovaniu dieťaťa, ak by mal otec na neho
vplyv. Zákaz styku je v záujme dieťaťa, a to nielen z hľadiska jeho fyzického alebo psychického zdravia,ale aj ohrozenia jeho mravného vývoja s poukazom na nevhodnosť životného príkladu otca so zreteľom
na spôsob jeho života, ktorý vedie. Záverom matka uviedla, že ani sám maloletý sa s otcom stretávať
nechce, bojí sa ho. Otec neprejavuje o maloletého skutočný záujem, čo odzrkadľuje napríklad aj situácia

zo dňa 23.11.2019 (pred podaním predmetného návrhu), keď hoci maloletý bol prítomný pri stretnutí
s otcom, tento ukazoval matke fotografie z jeho havárie a keď matka oň neprejavovala záujem, situáciu
vyhrotil, pričom maloletý ušiel do domu a s otcom sa viac nechcel stretnúť. Otec si od februára 2019
neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť, čím mu vznikol dlh v sume 800,- eur a je voči nemu vedená
exekúcia.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal, aby súd určil, že je oprávnený sa stýkať s maloletým A.
v neprítomnosti matky každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 08.00 h do nedele do 20.00 h,
pričom syna si vyzdvihne a odovzdá pred bytom matky. Uviedol, že tvrdenie matky o jeho užívaní drog
je nepravdivé. V minulosti drogy príležitostne vyskúšal, avšak tieto požívala aj matka dieťaťa, čo vyplýva
aj zo samotnej zápisnice predloženej matkou, pričom on momentálne žiadne drogy neužíva, preto daná

skutočnosť, nemôže byť v jeho neprospech. Matku svojho dieťaťa rád aj po ich rozchode a diskusiami
o spoločnej minulosti chcel zachrániť ich spoločné spolužitie. Rozhovory prebiehali vždy v pokojnom
duchu. Čo sa týka SMS správ predložených matkou, uviedol, že s matkou dieťaťa žili spoločne 13
rokov a rozchod bol pre neho veľmi ťažký po citovej stránke. Správy boli napísané pod vplyvom
nahromadených emócií, v období, kedy sa dozvedel, že matka dieťaťa si našla nového priateľa a on ju

mal stále veľmi rád. S rozchodom i s novým partnerom matky dieťaťa sa veľmi ťažko vyrovnával. Pokiaľ
matka tvrdí, že nevníma realitu a jeho zmýšľanie a konanie je ovplyvnené užívaním omamných látok,
ide o nepravdivé vyjadrenia matky za účelom jeho vykreslenia ako nedôveryhodnej osoby a takýmto
spôsobom mu chce vziať dieťa, ktoré je pre neho všetkým. Toho času je pracovne zaradený, pomáha
svojmu otcovi, žije usporiadaným životom a býva v byte svojich rodičov. Naposledy sa so synom

stretol v novembri 2019, od toho času syna viac nestretol, keďže mu to matka dieťaťa nedovolila.
Niekoľkokrát (telefonicky aj osobne) sa pokúšal s matkou dohodnúť na stretnutí so synom, avšak matka
totoodmietala.Poukázalnato,ženeplnenievyživovacejpovinnostivznikloomylomtakýmspôsobom,že
priateľka starého otca dieťaťa H. H. sa dohodla s matkou dieťaťa, že byt, v ktorom spoločne bývali, bude
platiť on z výživného, čo aj robil. Keď matka dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti, spätne si vyžiadala

od neho výživné, ktoré však bolo poukazované na úhradu bytu. Aktuálne je výživné uhradené. Záverom
uviedol, že dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje mať po boku svojho otca. Zákaz styku s dieťaťom je
veľký zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a je možné k nemu pristúpiť len výnimočne a
v poslednej inštancii. Svojho syna má nadovšetko rád a nechce ho stratiť.

3. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky písomne nevyjadril. Na pojednávaniach doporučil návrhu matky
vyhovieť,resp.určiťstykprostredníctvomÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPovažskáBystrica(ďalej
len „Úrad“) formou sedení a uviedol, že dňa 13.01.2020 vykonal šetrenie v domácnosti matky, kedy
sa maloletý A. hral v obývačke. Vo fáze, keď matka bola dopytovaná na aktuálnu realizáciu styku otca
s maloletým, maloletý zbystril pozornosť a akonáhle zistil, že sa bavia o ňom a stretávaní sa s otcom,

spontánne vyhľadal kontakt matky, dožadoval sa jej pozornosti a vykazoval značné znaky strachu
a úzkosti. O skontaktovanie otca a prešetrenia jeho pomerov sa mu napriek viacerých telefonátom ako
i písomných výzvam, toto nepodarilo zrealizovať, otec nereagoval žiadnym spôsobom, hoci predvolanie
si prevzal. Takýto postup sa zopakoval aj pri snahe iniciovať stretnutie rodičov na úrade. Apeloval na
rodičov, že za daného stavu, keď maloletý sa odmieta s otcom stretávať, by bolo vhodnejšie, aby styk

nebol striktne upravený, aby sa určitým spôsobom pracovalo na ich vzájomnom vzťahu, čomu bola
matka naklonená, avšak otec takéto niečo odmietol a trval na tom, aby styk bol upravený súdom.
Z otcovej strany nebola žiadna ochota pristúpiť na nejakú dohodu. Realizácia stretnutí prebiehala tak,
že otec si sadol na opačný koniec miestnosti a maloletý spôsobom, aby nemusel otca vidieť (matku
dával pred seba), potom plakal. Otec dieťa neoslovil, bol v podstate chladný, neprejavil absolútne žiadnu

reakciu, nemal snahu nejakým spôsobom sa s dieťaťom zblížiť. Maloletý sa na otca ani len nepozrel.
V apríli 2023 bol vykonaný pohovor s maloletým, počas ktorého vyjadril strach a obavu z prítomnosti
otca. Tiež uviedol, že babku z otcovej strany má rád, avšak jej nedôveruje, lebo sa stalo, že v minulosti
ho babka pozvala na návštevu a neočakávane tam prišiel i otec.

4. Právna zástupkyňa matky na pojednávaniach na podanom návrhu zotrvala s odôvodnením, že tento
bol podaný po zrelej úvahe a zhodnotení veci ako aj samotnou žiadosťou maloletého, keďže upravený
styk otca s maloletým nie je v prospech dieťaťa, ale je dieťaťu na škodu. Skutočnosť, že nie je vhodné,
aby sa dieťa s otcom stretávalo vyplýva aj zo záverečnej správy detskej psychologičky F. I., ktorá pracujepre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. Otec dieťa nevidel takmer štyri roky, keď bol
styk realizovaný na pôde úradu, dieťa plakalo, túlilo sa k matke a otca odmietalo. Má z otca až panický
strach, bojí sa ho, čo verbalizoval viackrát ako pred znalcom D. J. G., tak aj pred kolíznym opatrovník

i pred samotným súdom. Taktiež poukázala na postoj otca, ktorý svojho syna v priebehu štyroch rokov
ani raz nekontaktoval, nezavolal mu, nesnažil sa o osobné stretnutie, nespomenul si na jeho výročia,
Vianoce. Rovnako sa nesnažil ani o spoluprácu na úrade. Iniciatíva otca bola a stále je nulová. Matka
bola nútená na otca podať viacero trestných oznámení (pre zanedbanie povinnej výživy, z dôvodu
vulgárnych a výhražných SMS správ). Je pravdou, že otec zameškané výživné uhradil, v ostatnom čase

je platené načas, avšak výživné za otca uhrádzajú jeho rodičia. Otec sám nemal záujem dohliadať na to,
aby jeho dieťa malo finančné prostriedky na dôstojný život. Rovnako sa nezaujíma ani o zdravotný stav
maloletého a jeho študijné výsledky. Má za to, že návrh matky by len zosúladil faktický stav so stavom
právnym a bol by v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.

5. Právny zástupca otca na pojednávaniach nesúhlasil s návrhom matky, tento považoval za

neopodstatnený, prehnaný a žiadal upraviť, resp. rozšíriť styk otca s maloletým A., ktorý vytvorí
predpoklad na perspektívne obnovenie vzťahu otca s dieťaťom. Má za to, že zakázať styk otcovi je veľmi
vážnym zásahom do jeho práv a povinností, kedy musia byť dané veľmi vážne okolnosti, čo v tomto
prípade nie sú. Je pravdou, že postoj dieťaťa k otcovi momentálne môže byť negatívnejší, pretože nebol
s otcom takmer štyri roky, bol len s matkou, z čoho môže prameniť, že matka dieťa ovplyvňuje. Poukázal

na znalecký posudok znalca D. J. G., ktorý nedoporučil úplný zákaz styku otca s dieťaťom ale ako jednu
z možností uviedol realizáciu styku sprostredkovane inou osobu. Ako aj rozhodnutie Ústavného súdu
ÚS 56/2017, v rámci ktorého pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku s dieťaťom je
potrebné zohľadniť okrem priania dieťaťa aj existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenými
do starostlivosti usilujúcimi osobami, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb. Aj

Európsky súd pre ľudské práva, v prípade Gorgula vs. Nemecko konštatoval, že v záujme dieťaťa je,
aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, resp.
že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Hoci rodičia maloletého
mali medzi sebou nezhody a výmeny názorov odzrkadľujúce sa v predložených SMS správach, avšak

toto nemôže byť dôvod na zákaz styku otca so svojím dieťaťom.

6. Na poklade vykonaného dokazovania Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 24.08.2023, č. k.
PB-8P/68/2019-215, výrokom I. zrušil úpravu styku otca s maloletým A. B., narodeným XX.XX.XXXX,
ktorýbolupravenýrozsudkomOkresnéhosúduPovažskáBystricazodňa26.01.2016,sp.zn.5P/1/2016;

výrokom II. návrh otca na rozšírenie styku s maloletým zamietol; výrokom III. otcovi, matke a maloletému
uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na obdobie šesť mesiacov a výrokom IV. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22.08.2024, č. k.
PB-8P/68/2019-258, návrh matky o zákaz styku maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX s otcom

E. F., narodeným XX.XX.XXXX zamietol.

7. Proti vyššie uvedeným rozsudkom podala matka v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadala
rozhodnutiesúduprvejinštanciezrušiťavecmuvrátiťnanovékonaniearozhodnutie,keďženevyhovuje
jej návrhu – zákazu styku otca s maloletým a nariadenie výchovného opatrenia – asistovaného

stretávania sa maloletého s otcom po dobu šiestich mesiacov je v príkrom rozpore so záujmom
maloletého, čím hrozí opätovné zhoršenie psychického stavu dieťaťa, ktorý sa v minulosti prejavoval aj
psychosomatickými problémami po fyzickej stránke maloletého. Odvolanie matka opierala o skutočnosť,
že otec je dlhoročným konzumentom drog, cca 16 rokov, keďže priznal užívanie od 17 roku veku, toto
nemá pod kontrolou, pričom v dôsledku užívania drog má zmenenú osobnosť a môže byť pre maloletého

nebezpečný. Taktiež poukázala na viaceré vyjadrenia maloletého, ktorý sa s otcom stretávať nechce,
má z neho strach, bojí sa ho aj vzhľadom na negatívne situácie, ktoré s otcom, resp. pri otcovi zažil.
Uviedla, že naposledy sa styk realizoval dňa 23.11.2019 a odvtedy otec neinicioval žiadne stretnutie
s dieťaťom, ani osobne, ani sprostredkovane, absolútne sa o dieťa a jeho život nezaujíma, ani určenú
vyživovaciu povinnosť si neplní, keďže ju namiesto otca uhrádzajú jeho rodičia.

8. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2025, č. k. 12CoP/167/2024-282, odvolací súd
výrok, ktorým bol návrh otca na rozšírenie styku s maloletým zamietnutý, ponechal v spojení s dopĺňacím
rozsudkomnedotknutý,avostatnejčastirozsudoksúduprvejinštancievspojenísdopĺňacímrozsudkomzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvody potreby doplnenia dokazovania
– formou výsluchu otca k užívaniu drog, vyhľadania odbornej pomoci, zistenia spôsobu života otca
a jeho materiálnych podmienok pre život, zistenia trestnej a priestupkovej činnosti otca ako aj realizácie

pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletým dieťaťom

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, maloletého dieťaťa, svedkyne K. F., znalca D. J. G.
a prečítaním, resp. oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ako aj
zabezpečených súdom a zistil nasledovný skutočný stav veci:

10. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 zotrvala na podanom návrhu
a poukázala na skutočnosť, že vykonaného rozsiahleho dokazovania na dnešnom pojednávaní ako aj
v priebehu celého konania, sa dá ustáliť postoj dieťaťa voči otcovi, ktorý postoj dieťa prezentuje od roku
2019 a to taký, že sa s otcom stretávať nechce, tohto sa bojí, pravdepodobne na základe skúseností,
ktoré s otcom zažilo. Zároveň bol dostatočne objektivizovaný aj postoj otca voči dieťaťu, kedy sa tento

počas stretávania s dieťaťom nesnažil o vybudovanie pravého a blízkeho vzťahu s dieťaťom, ako ani
po podaní návrhu, kedy tento postoj je navonok prezentovaný absolútnym nezáujmom o dieťa, nič
o dieťati nevie a za posledných sedem rokov nevykonal jediný úkon smerujúci k náprave tohto stavu.
Nevie, kam dieťa chodí do školy, probačnému a mediačnému úradníkovi uviedol, že dieťa ani nemá.
Taktiež je v prvej zápisnici uvedené, že otec má iné starosti ako platiť výživné. V tom čase výživné

ani neplatil, matka musela podávať trestné oznámenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Otec
vedie záhaľčivý a nezodpovedný spôsob života. Matka ho pozná, pozná jeho správanie, kedy je pod
vplyvom omamných a psychotropných látok. Ich užívanie priznal ešte v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 5P/1/2016 s tým, že môže hocikedy prestať. Aj do zápisnice zo dňa 06.05.2020 uviedol,
že už mesiac drogy neberie, predtým ich brával. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od tohto

času bol najmenej dvakrát pod vplyvom drog, keď aj takéto konanie bolo sankcionované v priestupkovej
a následne v trestnoprávnej rovine. Tvrdenie otca, že drogy neberie, je tvrdením klamlivým, sledujúcim
iba účel prezentovania sa v lepšom svetle. Ak je pravdou, že otec berie drogy od svojich 16 rokov a bral
ich minimálne do odsudzujúceho rozhodnutia v roku 2024, tak doba užívania 18 rokov je dobou, ktorá
nevyhnutne musí spôsobiť závislosť a s tým spôsobenú zmenu charakteru otca, ktorý má skreslené

vnímanie, pričom jeho zmýšľanie a vnímanie je ovplyvnené užívaním drog. Navyše, v takomto stave bol
videný dieťaťom nie raz, čo je pravdepodobne dôvodom, prečo dieťa má také zlé spomienky na otca,
že ani po uplynutí siedmych rokov, kedy otca reálne nevníma, stále zotrváva na svojom odmietavom
postoji. Poukázala na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že otec má vysoké skóre lži, kedy norma
je 4 a otec sa pohybuje na úrovni 8. Matka predmetný návrh podala na výslovnú a požadovanú žiadosť

dieťaťa, pričom v konaní sa snaží dosiahnuť iba jeho ochranu pred škodlivým vplyvom otca na dieťa.

11. Právny zástupca otca na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 s návrhom matky nesúhlasil, tento
považuje za nedôvodný, pričom ide o veľmi vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností
aj s poukazom na článok 18 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa a rodiča na kontakt stretávania sa

a zachovania väzieb, či už s rodičmi alebo s príbuznými zo strany rodiča. Má za to, že neexistujú také
mimoriadne okolnosti, ktoré by zakladali úplne vylúčenie otca zo života maloletého. Otec žije v súčasnej
dobe usporiadaným životom, je dlhodobo zamestnaný v B. F., B., na pracovnú zmluvu s mesačným
príjmom cca 700,- eur. Voči maloletému si riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť. Býva v 2-
izbovom byte, má vytvorené vhodné podmienky na stretávanie sa s maloletým. Hoci momentálne na

maloletého pôsobí, môže byť aktuálne zdržanlivejší, keďže maloletý sa v súčasnej dobe úplne integroval
na novú rodinu, teda partnera matky, pričom v domácom prostredí nie je ani veľká snaha tento nezáujem
voči otcovi riešiť. Dieťa má právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku
s oboma rodičmi. Postoj maloletého môže prameniť z nezhôd, ktoré mali rodičia v minulosti, avšak
nezhody medzi matkou a otcom nemôžu byť dôvod na vyslovenie zákazu styku maloletého s otcom,

keďže ide o dôvody, ktoré vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie medzi otcom a dieťaťom. Zo
samotného znaleckého posudku D. J. G. číslo 81/2021 vyplynulo, že vzhľadom k dosiahnutého stupňu
vývinu maloletého, tento ešte nemá vytvorenú vo vzťahu k matke názorovú autonómiu, čím názory
a postoje matky nekriticky a v podstatnej miere preberá. Nie je pravdou, že by otec neprejavoval o syna
žiaden záujem, chcel by si s ním vybudovať vzťah, avšak to bez súčinnosti matky pôjde len veľmi ťažko.

Ohľadom užívania drog, poukázal na zápisnice v konaní 5P/1/2016 ako aj zo dňa 06.05.2020, kedy
sama matka uviedla, že drogy brala s otcom, do doby, kedy zistila, že je tehotná. Zo záverov znaleckého
posudku znalca F. J. D. číslo 85/2020 nebol psychiatrickým vyšetrením preukázaný syndróm závislosti
na alkohole, kanabinoidoch ani pervitíne. Taktiež sa otec podrobil dobrovoľne dňa 05.05.2025 testu naprítomnosť drog s negatívnym výsledkom. V samotnom dodatku číslo 1 k znaleckému posudku číslo XX/
XXXX sa uvádza, že presvedčenie matky o závislosti otca vychádza z jej laických predstáv a osobného
nepriateľskéhopostojavočiotcovi.SamotnýznalecF.J.D.satakvyjadrilknámietkamaspochybňovaniu

znaleckého posudku. Má za to, že pri styku otca s maloletým nedochádza k psychickému ani fyzickému
ohrozeniu zdravia maloletého, čo nakoniec vyplýva aj zo znaleckého posudku D. J. G. číslo 81/2021.
Otec si chce s maloletým budovať vzťah, dostať šancu a vytvoriť si spoločné zážitky, aj keď si je vedomý,
že ho to bude stáť veľa úsilia. Otec maloletého trvá na akejkoľvek úprave styku, hoci aj v menšom
rozsahu, za prítomnosti matky, starej matky, keďže akákoľvek úprava styku môže vytvoriť predpoklad

na perspektívne obnovenie vzťahu otca s dieťaťom. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo
dňa 19.01.2017, sp. zn. II. ÚS 56/2017, z ktorého vyplýva, že pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia
o úprave styku rodiča s dieťaťom je potrebné, okrem iného, zo strany konajúceho súdu zohľadniť kritéria,
medzi ktoré patrí existencia pokrvného puta rodiča s dieťaťom a jeho rodinných väzieb. Matka od
začiatku bránila otcovi v stretávaní sa, pričom dieťa bolo vo veľkej miere ovplyvnené matkou, preto otec
nevyvíjal žiadnu interakciu. Záverom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 25.11.2014,

sp.zn.III.ÚS665/2014,zktoréhovyplýva,ževdôsledkuzákazustykumôžedôjsťkďalšiemuochladeniu
citových väzieb medzi rodičmi a dieťaťom a prehĺbením narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním
rodičovi odoberá stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom.

12. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 uviedol, že vypracoval predloženú

správu na základe pohovoru s matkou a dieťaťom. A. vypovedal spontánne, bez prítomnosti matky,
pričom z jeho výpovede nebolo vyvodiť závere, že by bol nejakým spôsobom nahovorený aká má
vypovedať a podobne. Maloletý nebol ustráchaný, suverénne vypovedal, nemal strach. Opakovane
zopakoval, že nemá žiaden vzťah s otcom. Doslova povedal, že otec sa o neho nezaujíma a keď sa
stretnú, otec s otočí na opačnú stranu. Od roku 2019 otec nekontaktoval nikdy Úrad, že by hľadal nejakú

pomoc na sprostredkovanie styku. Záverom uviedol, že na základe aktuálneho názoru dieťaťa na vzťah
s otcom a na stretávanie sa s ním ako aj neprejavovanie žiadneho záujmu otca o stretávanie so svojím
synom, hoci styk so synom má upravený, odporučil návrhu matky vyhovieť.

13. Z rodného listu maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX bolo zistené, že jeho rodičmi sú E. F.,

narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX.

14. Zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Považská Bystrica vo veci úpravy práv a povinností
voči maloletému dieťaťu vedenej pod sp. zn. 5P/1/2016, zo dňa 26.01.2016, bolo zistené, že otec vo
výpovedi, okrem iného, uviedol, že je pravdou, že v minulosti bral drogy, avšak môže s tým kedykoľvek

prestať, brali ich spolu. Týždeň je už čistý a drogy brať nebude. Matka dieťaťa s tým prestala, keď
otehotnela. Matka, okrem iného, vypovedala, že drogy neberie. Právna zástupkyňa matky poukázal na
to, že matka je schopná sa o dieťa postarať, keďže už dva roky drogy neberie.

15. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.01.2016, sp. zn. 5P/1/2016-24,

právoplatným dňa 16.02.2016, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril maloletého A.
B., narodeného XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená dieťa vychovávať,
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého po 80,- eur
mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od
01.01.2016. Zameškané výživné za mesiac január 2016 vo výške 80,- eur bol otec povinný poukázať

k rukám matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým tak,
že otec je oprávnený sa stýkať so synom každú párnu stredu v mesiaci od 15.00 h do 17.00 h a každú
nepárnu sobotu v mesiaci od 15.00 h do 17.00 h, za prítomnosti matky, na mieste, ktoré matka určí.

16. Nadstrážmajster Obvodného oddelenia Policajného zboru Považská Bystrica Leszek Borowko dňa

10.11.2019 vydal potvrdenie matke maloletého, o tom, že dňa 10.11.2019 o 19.20 h podala na danom
orgáne oznámenie o incidentoch s E. F..

17. Poverený príslušník Policajného zboru nadporučík F. L. v potvrdení zo dňa 13.11.2019 potvrdila, že
C. B. daného dňa podala trestné oznámenie vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 1 Trestného zákona, z ktorého je podozrivý E. F..

18. Z oznámenia o aktuálnom dlhu na výživnom zo dňa 20.11.2019 vyplýva, že súdna exekútorka JUDr.
Andrea Nemčíková, na základe žiadosti matky, potvrdila, že matka oprávneného maloletého jej úradudňa 20.05.2019 oznámila, že otec (povinný) vykonal poslednú úhradu výživné dňa 07.02.2019 a ku dňu
vyhotovenia oznámenia má dlh na výživnom vo výške 800,- eur (vrátane bežného výživného na mesiac
december 2019, ktoré malo byť uhradené najneskôr do 15.11.2019).

19. Z poštových poukazov na adresu bolo zistené, že otec uhradil matke dňa 02.12.2019 sumu 800,-
eur, dňa 02.03.2020 sumu 240,- eur a dňa 06.05.2020 sumu 80,- eur.

20.ZpredloženýchSMSsprávzostranymatkyvyplýva,žeosobaoznačenáako„DOMO“vpredmetných

správach používal vulgarizmy, invektívy na adresu matky, ktorú častoval osloveniami ako „kurva, špina,
jebnutá“ a jej nového partnera označoval ako „debilko, kokotko, jebko“, pričom sa mu vyhrážal i fyzickým
útokom. Taktiež je možné z predložených správ vyvodiť, že otec maloletého po psychickej stránke
nezvládol rozchod s matkou maloletého ako ani situáciu, že matka má nového partnera.

21. V záverečnej správe z poradensko-psychologického procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Považská Bystrica, Odboru sociálnych vecí a rodiny, Referátu poradensko-psychologických služieb
(ďalej len „Úrad“) zo dňa 12.03.2020, psychologička F. F. I. uviedla, že s maloletým A. bola realizovaná
spolupráca za účelom posúdenia vzťahových väzieb voči otcovi, a zároveň posúdenia aktuálneho styku
otca s maloletým. Na konzultácie boli pozvaní obaja rodičia, avšak otec sa na písomné ani telefonické
predvolanie nereagoval, na termín sa nedostavil a ani neospravedlnil svoju neprítomnosť. Maloletý A. C.

nadväzoval ľahko, komunikácia bola veku primeraná, spontánna. Do projekcií sa zapájal bezprostredne.
Uviedol, že sa nechce stretávať s „E.“, pretože kričí, je zlý, robí zle maminke a on sa ho bojí. Tiež uviedol,
že „E.“ im často brával „papanie“ aj peniaze a raz k nim vliezol cez okno a on sa ho bál natoľko, že sa
schoval za gauč. V rámci využitia projektívnych techník maloletý odmietol otca zapájať a na jeho miesto
dopĺňal súčasného partnera matky, ktorého má rád, ktorý sa mu venuje a u ktorého pociťuje bezpečie

a náklonnosť. Pri otázke, prečo nezahrnieme do projekcie aj „tatina“, maloletý odpovedal, že „E. nie je
môj tato“. U maloletého je zjavná prítomnosť anxiety (úzkosti) pri rozhovore o otcovi a citeľné bolo aj
jeho odmietanie maloletým. Pri dopytovaní sa dieťaťa na jeho akúkoľvek pozitívnu spomienku, zážitok
s otcom, nevedel odpovedať. V závere poukázala psychologička na to, že vzťahové väzby dieťaťa vo
vzťahu k otcovi sú výrazne negatívne. Maloletý už len pri rozhovore o otcovi prejavuje znaky úzkosti

a strachu, ktoré v minulosti u dieťaťa viedli k psychosomatickým ťažkostiam (v dôsledku ktorých je
vdispenzáriklinickéhopsychológa).Nakoľkomaloletýzreteľneotcaodmieta,azároveňotecneprejavuje
záujem o prehĺbenie vzťahových väzieb s maloletým, považuje sa bezpredmetné udržiavať vynucovaný
kontakt dieťaťa s otcom. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu zhoršeného psychického stavu dieťaťa sa toho
času prikláňa k návrhu matky na zamedzenie styku otca s dieťaťom.

22. Z výsledkom klinickej biochémie otca zo dňa 05.05.2020 bolo zistené, že otec mal test na drogy
(amfetamín, barbituráty, benzodiazepíny, kokaín, metamfetamín, morfín, metadón, tricykl. antidepr.,
tetrahydrokanab., ECSTACY-mono, fencyklidín a opiáty) negatívny.

23. Zo správy F. F. M., klinickej psychologičky zo dňa 16.07.2020 bolo, okrem iného, zistené, že
maloletý Noe v emočnom prežívaní výrazne potláča emócie. V rámci kresby rodiny otec nie je do kresby
zahrnutý. Rodinu tvorí mama, N., on a babka. V spontánnych vyjadreniach dieťaťa je voči biologickému
otcovi hnev za jeho prejavy správania voči matke, čo ho zneisťuje a potom s otcom odmieta odísť.
V emočnom prežívaní dieťaťa zachytené úzkostné prežívanie, ktoré podľa anamnestických údajov,

je viazané na reálne prežité situácie. Emočný stres, ktorého zdrojom sa javia primárne konflikty pri
preberaní dieťaťa a správanie otca voči matke, oslabujú schopnosť dieťaťa vyrovnávať sa so stresom.
Dieťa má tendenciu vyhýbať sa záťažovej a emočne nepríjemnej situácii, preto pri konflikte odmieta
s otcom odísť. Citový vzťah dieťaťa k otcovi je narušený správaním otca a otec je dieťaťom vnímaný
ako ohrozujúci. Projektívnymi technikami bola zachytená tendencia dieťaťa potláčať emócie, nedokáže

ich vyjadrovať priamo.

24. Zo záveru znaleckého posudku, znalca F. J. D., č. 85/2020 zo dňa 25.09.2020 vyplýva,
že otec maloletého dieťaťa netrpí a ani v minulosti netrpel duševnou chorobou v pravom slova
zmysle, t.j. psychózou (choromyseľnosťou). Znaleckým psychiatrickým vyšetrením nebo preukázaný

u E. F. syndróm závislosti na alkohole, kanabinoidoch (marihuane) ani na pervitíne. Konzum
marihuany a pervitínu mal u posudzovaného charakter rekreačného užívania (abúzus, zneužívanie)
bez preukázaných známok syndrómu závislosti. Nie je prítomná silná túžba po marihuane, pervitínu
– craving, baženie. Nedochádza k zvyšovaniu tolerancie pri konzume drogy, neskracujú sa časovéintervaly užívania drogy ani zvyšovanie dávky. Nevyskytujú sa abstinenčné príznaky ani zmeny
v psychických, telesných a vegetatívnych funkciách po odznení intoxikácie a pri dlhšej abstinencii.
Nezistila sa strata kontroly nad užívaním drogy v zmysle zvyšovania dávky a frekvencie užívania.

Požitie marihuany a pervitínu má na posudzovaného relaxačný a sedatívny vplyv. Od drog podľa jeho
údajov dlhodobejšie abstinuje. Rekreačný konzum marihuany a pervitínu nespôsobil u E. F. žiadne
zmeny jeho pôvodnej osobnosti, neznižuje jeho motorické, vôľové, zodpovednostné, psychologické
a psychické schopnosti. Konanie vyplýva z jeho vlastnej osobnosti a charakteru, ktoré konanie nie je
vyvolané ani ovplyvnené rekreačným konzumom, čiže abúzovaním, zneužívaním marihuany a pervitínu.

Vplyvom marihuany a pervitínu nemá zníženú schopnosť sebareflexie. Uvedomuje si, že pod vplyvom
drog sa nesmie stretávať s dieťaťom. Z psychiatrického hľadiska netrpí takým duševným ochorením,
ktoré by podmieňovalo jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a okolie. Jeho pobyt na slobode nie je pre
okolie nebezpečný. V prípade, že sa prejaví nebezpečne pre spoločnosť, bude to jeho racionálne
a cieľavedomé rozhodnutie s plne zachovanými rozpoznávacími a ovládacími schopnosťami.

25. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.12.2020 vyplýva, že sa pokračovalo v spolupráci
s rodinou maloletého A., pričom od poslednej správy zo dňa 12.06.2020 sa podarilo realizovať dve
stretnutia s rodičmi maloletého dieťaťa, nakoľko bolo veľmi ťažké spojiť sa s otcom dieťaťa. Jedno
stretnutie prebehlo individuálne s otcom, druhé stretnutie prebehlo s oboma rodičmi. Naplánovaná
bola aj spoločná interakcia dieťaťa s otcom, avšak v deň stretnutia matka zaslala mail, že dieťa na

toto reaguje úzkostne, plače a s otcom sa odmieta stretnúť. Otec na individuálnom stretnutí uviedol,
že vzťah so synom nemá vybudovaný z dôvodu, že matka dieťaťa mu v tom bránila. V prítomnosti
dieťaťa vyvolávala konflikty, kričala a dieťa potom malo strach. Podľa jeho slov, matke prekážalo, že
napriek tomu, že s dieťaťom trávil menej času, mali spolu lepší vzťah. Predstavu o náplni stretnutí
so synom nemá, predstavu o tom, čo má maloletý rád nemá, predstavu o budúcnosti svojho vzťahu

s dieťaťom tiež nemá. So synom sa chce stretávať bez prítomnosti matky. Zo záveru tiež vyplýva,
že vzťahové väzby dieťaťa s otcom zostávajú negatívne. Dieťa vo vzťahu k otcovi naďalej prejavuje
znaky úzkosti a strachu. Rodičia maloletého nedokážu viesť konštruktívnu komunikáciu, najmä otec
prechováva podozrievavé tendencie voči matke a na túto smeruje svoje obvinenia. Vo vzťahu otca
k dieťaťu nie je pozorovaný skutočný záujem otca o dieťa, o jeho potreby, záujmy. Nebola zachytená

snaha o priblíženie sa k dieťaťu, o hľadanie možností obnovy vzájomných vzťahových väzieb. Otec
maloletého si nedostatočne uvedomuje, že je to práve on sám, kto by mal mať záujem o svoje dieťa, kto
by mal aktívne (nielen verbalizovane) pracovať na obnove vzájomného vzťahu, zaujímať sa o to, čo má
syn rád, ako trávi voľný čas a podobne. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je vhodné toho času
rozširovať styk otca s dieťaťom a vonkoncom nie bez prítomnosti matky, ktorá je styčnou a dôvernou

osobou v živote maloletého dieťaťa. V prípade obnovy a podpory vzťahových väzieb otca s dieťaťom je
nutné postupovať pomalými a uvážlivými krokmi, so zreteľom na pocity istoty a bezpečie dieťaťa.

26. Zo záveru Dodatku číslo 1 k znaleckému posudku, znalca F. J. D., č. 85/2020, zo dňa 31.12.2020
vyplýva, že pri znaleckom vyšetrení E. F., za účelom preukázania/nepreukázania Syndrómu závislosti,

znalec nerealizoval žiadne testy na prítomnosti alkoholu alebo akejkoľvek psychoaktívnej látky (droga)
v jeho tele, nakoľko takéto vyšetrenie nemá pre posudzovanie žiadnu relevantnú hodnotu. Pozitívny
alebo negatívny nález psychoaktívnej látky v tele posudzovaného (v jeho prípade pervitín) akýmkoľvek
testom, by nemal žiadnu mienkotvornú diagnostickú hodnotu pri stanovení jeho diagnózy ani pri
formulovaní záverov posudku.

27. Zo záverov znaleckého posudku, znalca D. J. G., číslo 81/2021 zo dňa 11.11.2021 bolo, okrem
iného, preukázané, že osobnosť otca dieťaťa je menej vyzretá, vykazuje pôžitkárskych životný štýl,
ktorý je spojený so zbavovaním sa zodpovednosti, resp. prenechávaním zodpovednosti na druhých.
Vnútorné zdroje na vyrovnávanie sa so záťažou má oslabené, volí menej adaptívne, únikové copingové

stratégie v záťaži. Afekemotivita je labilná, impulzívna, má sklon k dysforickým rozhľadom, pocity
nespokojnosti. V interpersonálnej oblasti neprejavuje bližší emocionálny záujem o druhých, k potrebám
druhých je skôr chladný, anetický. Vzťahy s druhými slúžia najmä na uspokojovanie vlastných potrieb.
Nedostatočne rozvinutá empatia. Sebaobraz je založený skôr na fantazijných predstavách, než vlastnej
skúsenosti.Zopsychologickéhohľadiskajemenejvyzretouosobnosťou,viacsazaoberásebouasvojimi

potrebami. Má obmedzené rodičovské kompetencie. Jeho aktivizácia ako rodiča, otca budovať si
vzťah s maloletým A. je nedostatočná. Jeho pohnútky k realizovaniu styku s maloletým sú skôr
externé, jedná sa o predstavy jeho matky (stará matka zo strany otca maloletého), jeho vlastná,
vnútorná potreba sa stretávať s maloletým je difúzna, resp. v jeho konaní nie je dostatočne vyjadrená,zastúpená. Osobnosť maloletého A. sa vyvíja v smere extroverzie. Afektemotivita prevažne stabilná,
nálada eutýmna. V interpersonálnej oblasti je družný, sociabilný, sebaregulácia správania zachovaná.
Nevykazuje známky menejcennosti, má primerané mienenie o sebe. Konvenčné testovanie reality je

zachované, apsychotický. Ťažšie sa vyrovnával s rozchodom rodičov a ich porozchodovým vzájomných
vychádzaním, tiež sa spočiatku ťažšie vyrovnával s novým mužov v živote matky, voči ktorému býval
aj výbušný. Toho času už nevykazuje poruchy správania a emotivity. Vyšetrením nebolo zistené, že by
mal problémy v adaptácii a adjustácii sa na nové situácie. S matkou má maloletý veľmi dobrý citový
vzťah. Medzi matkou a maloletým je vytvorená silná kohézia. Názor a postoje matky nekriticky preberá

vzhľadom na dosiahnutý stupeň vývinu. Osobu otca by maloletý povahovo opísal ako zlého, nadáva
a robí im zle. Vzťah s otcom maloletý hodnotí ako zlý. Kohézia s otcom je nízka. S otcom nemá
vybudovanú citovú väzbu. Nemá s ním žiadne spoločné zážitky, nemá z čoho čerpať pre ich vzájomný
vzťah. Vyšetrením nebolo zistené, že by sa maloletý otca bál, resp. mal z neho strach. Vzťah maloletého
k otcovi nie je o strachu, ale o vyprázdnenosti ich vzájomného vzťahu. Najmä v poslednom období života
bol maloletý pozorovateľom napätí vo vzťahu medzi matkou a otcom, čo umocnilo odmietanie otca zo

strany dieťaťa. Nie manipuláciou maloletého, ale obsahová vyprázdnenosť vo vzťahu k otcovi (nemajú
spoločné zážitky) sú príčinou narušeného vzťahu maloletého a otca. Ako členov rodiny maloletý definuje
matku, jej terajšieho priateľa N., babku (stará matka zo strany matky) a uja L. (brat starej matky). Maloletý
slobodne prejavuje svoje emócie, nemá strach povedať svoj názor otvorene, neklame a nevymýšľa si
dôvody odmietania sa stretávať s otcom. Odmieta sa s otcom stretávať, pretože nemá s ním zážitky,

ktoré by posilňovali ich vzťah a stretávanie sa. Psychický stav maloletého je dobrý, na jeho psychickom
stave neboli zistené žiadne známky nevhodného správania sa otca voči nemu a matke. V dôsledku
styku otca s maloletým nie je ohrozené jeho zdravie a duševný a morálny vývoj. Na základe vyšetrenia
znalec nedoporučil úplný zákaz styku dieťaťa s otcom. S ohľadom na vyzretosť osobnosti otca je možné
uvažovať o sprostredkovateľovi pri realizované styku, čiže primárne by sa styk realizovala so starou

matkou zo strany otca a otec by sa mal možnosť zapojiť.

28. Zo správy kolízne opatrovníka zo dňa 09.05.2022, okrem iného, vyplýva, že úrad požiadal O. D.
interakciu rodičov a maloletého dieťaťa, ktorá sa začala v marci 2022. Dňa 28.03.2022 sa konalo
individuálne stretnutie s matkou dieťaťa a dňa 30.03.2022 individuálne stretnutie s otcom dieťaťa,

pričom obaja boli oboznámení s cieľom spolupráce a vyjadrili svoj súhlas. Dňa 07.04.2022 sa konalo
párové stretnutie rodičov, komunikácia bola medzi nimi viditeľne narušená, otec bol viac mlčanlivý. Dňa
11.04.2022 sa konalo dohodnuté stretnutie maloletého s otcom za prítomnosti matky. Matka s dieťaťom
prišla v predstihu, dieťa informovala o stretnutí s otcom, čo potvrdil aj sám maloletý. Po príchode otca
bolo možné u dieťaťa pozorovať stiahnutie sa do seba, nezáujme o komunikáciu s otcom aj okolím. Bol

navrhnutý presun na vonkajšieho ihrisko. Maloletý nemal záujme ani o hru, na otca sa nedokázal pozrieť.
Otec bol povzbudzovaný ku komunikácii so synom, avšak nebol schopný s dieťaťom komunikovať. Dieťa
o hru ani komunikáciu s otcom nejavilo záujem. Dňa 26.04.2022 a 03.05.2022 sa konali individuálne
stretnutia s maloletým, na ktorých bolo zisťované prepojenie a uvedomenie si jednotlivých emócií, najmä
pomocou projektívnej techniky – kresby. Dieťa uvádzalo, že má strach, keď vidí E.. Bol smutný a hneval

sa, keď spolu s E. bývali, radosť mal len, keď dostal darčeky. U maloletého je zjavné vnútorné odmietanie
otca, voči otcovi cíti negatívne emócie, ktoré sú spojené najmä s prítomnosťou v spoločnej domácnosti
v minulosti. Kladné emócie vyjadroval maloletý k bývaniu s priateľom matky v súčasnej dobe, o ktorom
sa vyjadruje ako o náhradnom otcovi. Maloletý A. je úzkostný a viac introvertne ladený.

29. Z mesačnej správy z výkonu opatrení ambulantnou/terénnou formou za mesiac máj 2022 Centra
pre deti a rodiny Púchov, zo dňa 01.06.2022 bolo preukázané, že počas daného mesiaca boli v rodine
maloletého A. vykonané opatrenia v časovom rozsahu 5,5 hodín. Dňa 03.05.2022 sa konalo individuálne
stretnutie s maloletým, kde bola využitá technika kresby domu. Dieťa sa na stretnutie tešilo, komunikácia
bola uvoľnená. Maloletý je viac úzkostný v neistých situáciách, s matkou má vytvorený pevný vzťah.

Osobnosť dieťaťa je viac introvertná. Z pozorovania a rozhovoru ako aj z projektívnych techník vyplýva,
že dieťa na vedomej i nevedomej úrovni odmieta E. ako s svojho otca. Väzby medzi dieťaťom
a jeho otcom sú zjavne narušené. Dňa 12.05.2022 sa konalo individuálne stretnutie sa otcom dieťaťa,
počas ktorého sa komunikovalo o prístupe, potrebách maloletého a spôsobe komunikácie s dieťaťom.
Dňa 30.05.2022 bola navštívená domácnosť matky za prítomnosti maloletého, počas ktorej návštevy

maloletý odmietal stretnutie s otcom. Za náhradného otca považuje súčasného partnera matky, N. P..
Maloletému bolo vysvetlené, že i keď sa s otcom nechce stretnúť, vždy to bude jeho otec a dvere k nemu
má vždy otvorené, kedykoľvek s ním bude chcieť byť, nikto mu v tom nebude brániť. Pozorovaníma rozhovorom bolo tiež zistené, že maloletý prežíva z otca strach. Vzhľadom na uvedené nie je vhodné
nútiť dieťa k osobného stretnutiu s otcom.

30. Zo záverečného hodnotenia z výkonu opatrení ambulantnou/terénnou formou Centra pre deti
a rodiny Púchov zo dňa 15.06.2022, okrem iného, vyplýva, s rodinou bolo odpracovaných celkovo
11,5 hodín priameho výkonu. Počas práce boli využívané odborné metódy práce na podporu riešenia
výchovných, sociálnych a iných problémov zamerané na vedenie rodičov ku konštruktívnemu riešeniu
konfliktnýchsituáciívrodinnomprostredíakelimináciíkonfliktoviasistenciaprirekonštrukciívzťahuotca

so synom. Pozorovaním a rozhovorom bolo zistené, že maloletý A. prežíva v prítomnosti otca strach,
a teda nie je v jeho záujme, aby bol nútený k osobnému stretnutiu s otcom.

31. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.05.2023 vyplýva, že kolízny opatrovník pred vyvolaním veci
súdu oznámil, že akonáhle dieťa zbadalo na súde otca, začalo plakať a bolo nepokojné.

32. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.04.2024, č. k. 5T/7/2024-78, právoplatným
dňa 14.02.2024, bol obvinený E. F. – otec maloletého, uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 13. marca 2023 asi o 20.35 h v D. G. riadil osobné motorové vozidlo značky Mitsubishi Pajero,
evidenčného čísla D., od kruhovej križovatky pri Obchodnom dome Tesco smerom na sídlisko Rozkvet,

kde v úseku cesty na ulici F. G. bo zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Považská Bystrica, na ktorej výzvu sa podrobil vyšetreniu dychovou skúškou, ktorá bola vykonaná
o 20.43 h s negatívnym výsledkom, avšak keďže nekoncentrovaným prejavom a roztržitým správaním
javil známky ovplyvnenia návykovou látkou, bol následne vyzvaný podrobiť sa aj lekárskemu vyšetreniu
spojenému s odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený inou

návykovou látkou, pričom lekárskym a toxikologickým vyšetrením následne jemu odobratej krvnej vzorky
bolo zistené, že v čase odberu krvi dňa 13.03.2023 o 21.15 h mal hladinu metamfetamínu v krvi zvýšenú
na 299ng/ml (0,299 µg/mml), hladinu amfetamínu mal v krvi zvýšenú na 47 ng/ml (0,047 µg/ml) a hladinu
11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) mal v krvi zvýšenú na 10 ng/
ml (0,010 µg/ml), pričom v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov a jeho príloh, sú metamfetamín a amfetamín
zaradené do II. skupiny psychotropných látok,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom
výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe 1 (jeden) rok, uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

33. Z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že otec sa dopustil
nasledovných priestupkov:
· dňa 25.08.2020 spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek

1 písmeno f) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) v spojení
s § 4 odsek 2 písmeno d) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „Zákon o cestnej
premávke“), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti v trvaní 20 mesiacov –
viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok,
· dňa 14.02.2022 spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek

1 písmeno m) Zákona o priestupkoch v spojení s § 8 odsek 1 Zákona o cestnej premávke, za čo mu
bolo uložené napomenutie – ako spolujazdec nepoužil bezpečnostný pás,
· dňa 17.09.2022 spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek
1 písmeno l) Zákona o priestupkoch v spojení s § 4 odsek 1 písmeno a) Zákona o cestnej premávke, za
čo mu bola uložená bloková pokuta zaplatená na mieste vo výške 20,- eur – zlý technický stav vozidla,

· dňa 11.02.2023 spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek
1 písmeno l) Zákona o priestupkoch v spojení s § 3 odsek 2 písmeno b) Zákona o cestnej premávke, za
čo mu bola uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 30,- eur – nedodržanie dopravného
značenia.

34. Zo správy Mesta D. G. zo dňa 02.10.2025 bolo zistené, že dňa 17.09.2025 bolo pracovníčkami F.
Q. D. G., oddelenia starostlivosti o občana vykonané sociálne šetrenie v byte otca maloletého, pričom
v čase šetrenia sa v byte nikto nenachádzal, resp. na opakované zvonenie nikto nereagoval. Hoci bol
otec maloletého písomne predvolaný na úrad, na tento sa nedostavil sa ani ich žiadnym spôsobomnekontaktoval. Mesto D. G. neeviduje žiadne sťažnosti na otca maloletého, ktoré by sa týkali zlých
susedských vzťahov. Ďalším šetrením bolo však zistené, že v bytovom dome, v ktorom otec maloletého
býva, sa v pivničných priestoroch opakovane a často zdržujú neprispôsobiví občania, ktorí svojim

správaním narúšajú pokojný život obyvateľov vchodu. Na základe vyjadrení opýtaných, títo údajne
požívajú alkohol aj drogy, avšak nikto z nich sa priamo a konkrétne nevyjadril, či sa medzi nimi pohybuje
aj otec maloletého. Podľa vyjadrení príslušníkom Mestskej polície D. G. nebol otec maloletého riešený
v priestupkovom konaní. Mesto ako správca dane, neeviduje otca maloletého ako dlžníka za komunálny
odpad a drobný stavebný odpad.

35. R. Q. R. Q. zo dňa 10.10.2025 bolo zistené, že na predvolanie sa dostavila na Úrad matka
s maloletým A. za účelom zistenia aktuálnej situácie, najmä stretávania sa maloletého s otcom, pričom
matka uviedla, že situácia je nezmenená. Syn sa s otcom nestretáva, naposledy sa stretli v roku 2019
a potom jedenkrát v CDR, kde mali určené poradenstvo. Na poradenstvo so synom chodievala, pričom
sa snažila syna na stretnutie s otcom aj pripraviť, keď však A. stretol otca, odmietal ho, nechcel sa

na neho ani pozrieť a rozplakal sa, čím poradenstvo aj ukončilo. Kontakt s otcom neudržiava, otec
ju nekontaktoval žiadnym spôsobom, že by sa chcel s maloletým stretnúť. O otcovi nemá žiadne
informácie, no párkrát ho zahliadla u jeho matky, v ktorej blízkosti býva, no nikdy sa na syna nepýtal,
ani syna neoslovil, iba na nich zazerá. S matkou otca maloletého sa občas rozpráva, avšak nie o jej
synovi. A. chodieva k babke 2-3-krát do roka, na Vianoce, na Veľkú noc, pričom s ním ide aj ona, lebo

nechce ísť sám. Vyživovaciu povinnosť si otec plní, i keď si myslí, že výživné platí stará matka, podľa
písma na šekoch. Okrem výživného otec maloletému nič nekupuje. Stará matka mu občas kúpi nejaké
sladkosti, ovocie, prípadne niečo na narodeniny. Následne bol bez prítomnosti matky vykonaný pohovor
s maloletým, ktorý uviedol, že sa má dobre, chodí do 5. ročníka Základnej školy v G.. V škole sa mu
darí, najviac ho baví matematika a angličtina. Do školy chodieva autobusom s kamarátmi. Úlohy si robí

väčšinou sám, keď niečo potrebuje, pomáha mu mama. Býva s mamou a N. P.. N. má rád, rozumie si
s ním, chodievajú na výlety, hrajú sa spolu, pozerajú telku. S tatom sa naposledy videl veľmi dávno,
už si nepamätá, kedy to bolo, no bál sa ho. Pamätá si, že keď ešte všetci spolu bývali, často na neho
a mamu kričal, nadával im. Nemá na neho dobré spomienky. Raz išiel s babkou z Tesca a stretli ho,
myslí si, že ich videl, no robil sa, že ich nevidí. Otec za ním nechodí, nevolá mu, a on by ani nechcel.

S tatom sa už stretávať nechce, teraz je mu dobre. Občas sa stretáva s babkou, tatovou mamou, býva
blízko nich, s ňou sa občas rozpráva. K nej tiež nechce chodievať, keď k nej ide, chce, aby išla s ním aj
mama. Naposledy bol u nej na šibačku a potom cez leto na dvore so psom. Na záver dodal, že s otcom
sa nechce stretávať, nemá na neho dobré spomienky, pamätá si iba krik a má z neho strach. Otca nikdy
nemal moc rád, ani keď spolu boli na nejakom výlete, nepáčilo sa mu s ním.

36. Z fotokópie fotografií predložených otcom za účelom preukázanie jeho bytových pomerov vyplynulo,
že na fotkách je zobraná obývačka, spálňa, kuchyňa a kúpeľňa. Predmetný byt je zariadený, udržiavaný.
V spálni, v roku miestnosti je umiestnený kozmetický stolík pre ženy, pod oknom je detská postieľka,
v kúpeľni na poličke je, okrem iného, kozmetika pre malé deti a ako aj dámska kozmetika (maska

na vlasy, kondicionér, holiaci strojček). V obývačke je vytvorený detský hrací kútik, kde sa nachádza
idomčekprebábiky,plyšovéhračky,zostavastolaastoličiekpremalédeti.Vkuchyninakuchynskejlinke
sú vidieť detské čistiace obrúsky, detské fľašky pre kojencov, detské sušené mlieko – Sunar, podbradník
pre deti do cca 5 – 6 rokov.

37. Svedkyňa K. F. pri výsluchu poukázala na skutočnosť, že keby jej syn, teda otec maloletého bol
prítomný na stretnutiach, keby by vnuka mala vo svojej domácnosti, nič by sa nestalo, chlapec by otca
neodmietal a nebál sa ho. Je však pravdou, že v minulosti, keď bol vnuk u nej a hral sa s ostatnými
deťmi, sused, ktorý sa podobá na jej syna, sa tam objavil a vnuk začal mať problémy, plakal a bál sa.
Ostatní vnuci mu potom vysvetlili, že tato ho má rád, že by mu neublížil.

38. Maloletý pri vypočúvaní uviedol, že je žiakom druhej triedy základnej školy, dobre sa učí, na jedničky.
Keď dnes otca videl na súde, rozplakal sa, lebo sa ho bojí. Má z neho strach, pretože v minulosti po nich
kričal, raz im preliezol balkón, zamkol ho v aute, keď bola mama v nemocnici a nechal ho na mieste,
kde boli injekcie. V minulosti sa stretával i s babkou (matkou otca), avšak teraz ju už nemá rád, lebo mu

hovorila, že by mu E. hocičo kúpil, ak by sa s ním rozprával. S otcom sa nechce stretávať, ani jednu
hodinu, ani keby mu niečo kúpil ako ani v prípade, že by išli na výlet a podobne. Uviedol, že už má
nového tata, volá sa N., tohto má rád, hrá sa s ním, píše s ním úlohy. N. má radšej ako svojho otca, tento
je vo všetkom lepší ako jeho otec. Otca nenávidí, no už mu je lepšie, lebo k nim nechodí a nestretáva sas ním. Pri spoločnom bývaní s otcom, sa rodičia hádavali, neskôr s mamou odišiel bývať do Jasenice,
mama s otcom nemá taký problém ako on. Na otca nemá žiadnu peknú spomienku. Uvedomuje si, že
otec by sa s ním chcel stretávať, avšak on sa s ním stretávať nechce, nenávidí ho a otec nemôže urobiť

nič, aby sa jeho postoj k nemu zmenil. Nešiel by sa s otcom stretnúť ani v prípade prítomnosti inej
osoby, ktorá by mu bola oporou.

39. Znalec PhDr. Andrej Benkovič po pohovore s maloletým realizovaným na súde vypovedal, že
maloletý v súčasnej dobe skutočne odmieta v akejkoľvek forme sa kontaktovať s otcom. Prežíva z otca

veľký strach, čo demonštroval jednak jemu ako aj sudcovi s tým, že s otcom nechce byť. Závery daného
pohovoru sú totožné zo závermi znaleckého posudku, pričom poukázal na to, že otec nevidel maloletého
dva roky a za túto dobu sa ešte viac prehĺbil odpor chlapca k otcovi. Môže to mať dve vysvetlenia,
po prvé, že zažil situáciu s otcom, ktoré aj popisoval a tieto situáciu u neho vyvolali až panický strach
z otca, ktorý prerástol až k nenávisti a po druhé, nie je asi ani veľká snaha v domácom prostredí túto
jeho nenávisť voči otcovi potláčať a nejakým spôsobom to riešiť, čo je však pochopiteľné, keďže sama

matka uviedla, že zážitky s otcom neboli vždy ideálne, skôr naopak. V súčasne dobe sa maloletý úplne
integroval na novú rodinu, teda partnera matky a i keď vie, že to nie je jeho biologický otec, považuje
za svojho otca, dokonca hovorí, že on už otca má, pričom vlastného otca volá len krstným menom.
Z celkového správania maloletého, ktorý prejavuje obavy už len z toho, že sa s otcom stretne, vyvoláva
u neho negatívny stav svedčiaci absolútnemu odmietaniu akéhokoľvek styku s otcom a nepovažuje to

za potrebné. Maloletý vie, že otec chce s ním stretnúť, no on to odmieta. Z psychologického hľadiska,
akákoľvek forma styku otca so synom, vyvoláva u dieťaťa ďalší stres, čo by malo značný negatívny
dopad na psychiku maloletého.

40. Matka pri výsluchoch uviedla, že otec maloletému fyzicky neubližuje, avšak ubližuje mu tým, že

v rámci realizácie styku sa o neho nezaujíma, vyvoláva len konflikty, baví sa s ňou a dieťa si nevšíma,
a preto má maloletý z neho strach. Naposledy sa otec so synom stretol v novembri 2019, odvtedy styk
realizovaný nebol, keďže otec sa ho ani nedožadoval. Posledný styk prebiehal tak, že otec po príchode
maloletého ani nepozdravil, nevšímal si ho, hneď jej len začal ukazovať video jeho havárie, o ktoré
neprejavila záujem, čo otca nahnevalo, nazlostil sa, na to syn reagoval spôsobom, že sa otočil a ušiel do

domu za ujom, pričom otec následne pokračoval vo verbálnych útokoch na ňu. Ani na predchádzajúcom
stretnutí, kedy prišiel otec so svojou matkou, tento syna nepozdravil, nejavil o neho žiaden záujem,
zaujímalo ho len to, akého nového má priateľa, chcel vedieť meno a začal byť útočný, syn sa zľakol
jeho agresívneho prejavu a nereagoval ani na apelovanie svojej matky, aby sa ukľudnil, keď sa ho syn
bojí. Predmetný návrh podala i z toho dôvodu, že jej sám syn povedal, že sa s otcom stretávať nechce,

že sa ho bojí. V dôsledku správania otca mal syn zdravotné problémy (problémy s bruškom), kedy im
gastroenterologička odporúčala návštevu psychologičky, ktorá psychologička po popísaní správania sa
otca na stretnutiach, ktorého je syn svedkom, usúdila, že syn má zdravotné problémy z dôvodu zlých
skúseností, teda, že sú psychického pôvodu. K osobe otca matka uviedla, že toho spoznala na brigáde,
keď mal 15 rokov a už vtedy užíval drogy. Drogy požíval aj počas ich spolužitia, naposledy ho videla

aplikovať si drogu pred siedmymi rokmi. Pod vplyvom drog býva otec niekedy agresívny. Je pravdou, že
drogy brala spolu s ním, ale len do doby, než zistila, že je tehotná, no otec v užívaní pokračuje aj naďalej.
Ďalej uviedla, že otec o dieťa nejaví žiadne záujem ani počas prebiehajúceho súdneho konania, nebol
za synom, nesnažil a dohodnúť sa stretnutie, videl syna iba na stretnutia, ktoré boli realizované v centre
pre deti a rodiny. Pri výsluchu dňa 10.03.2026 zotrvala na podanom návrhu. Na otázku súdu, z čoho

vyvodila, že otec je drogovo závislý uviedla, že s ním žila 11 rokov a aj toto bol jeden z dôvodov ich
rozchodu. V súčasne dobe nemá vedomosť o tom. Otec si so synom nikdy nevytvoril dobré putu, preto
ho syn odmieta, avšak fyzicky ho nikdy nebil. Otec sa o syna nezaujíma, napríklad aj v lete sa stalo,
že syna, ktorý bol babkou, jej matkou, stretol, no ani ho neoslovil, nezamával mu. O otcovi sa doma
nerozprávajú. Osem rokov žije so svojím druhým partnerom, ktorý má so synom vybudovaný dobrý

vzťah. Za celý čas súdneho konania, otec za maloletým neprišiel, nič mu nekúpil, výživné platí a hoci
styk má upravený, niekoľko rokov ho nerealizoval. V roku 2019 prišiel otec so svojou matkou k nim, ktorá
za neho orodovala, aby sa mohli stretnúť, avšak hoci mala vtedy syna, ktorý mal päť rokov na rukách,
otec dieťaťa začal na ňu pľuť, bol voči nej vulgárny, aj jeho matka ho upokojovala. Evidentne bol pod
vplyvom, nešiel za synom ale za ňou jej nadávať, že si našla druhého muža. Fyzicky ju otec maloletého

nikdy nenapadol, len ju verbálne veľmi škaredo nazýval, ako napríklad kurvisko, že sa kurví. Otec takého
invektívy rozprával aj pred synom, zvýšeným hlasom a vrieskal pri tom. Taktiež sa v minulosti stalo, že
im svietieval baterkou do okien, v noci, ráno, čo neriešila cez políciu ale jeho matku, ktorá ho dala doporiadku. Poukázala na to, že voči vzťahu syna s otcom absolútne nič nemala, bolo by normálne, keby
medzi sebou mali pekný vzťah.

41. Otec vypovedal, že pokiaľ išlo o výživného, toto riadne neplatil, pretože mal iné povinnosti ako platiť
výživné. Čo sa týka stretávania, poukázal na to, že keď za synom prišiel a niečo sa matky opýtal, táto
naňho zvyšovala hlas, čím dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, kedy sa aj vulgárne vyjadroval na
adresu matky, čoho svedkom bol aj ich syn. Syn vtedy spravidla odišiel. Po predposlednom stretnutí
išiel k svojej matke, ktorá býva blízko domu matky dieťaťa, niesol pre malého ovocie, ktoré mu chcel

odovzdať, avšak matka dieťaťa mu nebrala telefón, tak balíček nechal pri dverách. Je pravdou, že na
poslednom stretnutí v novembri od matky dieťaťa vyzvedal meno jej nového priateľa a podobne a viac
matku ohľadom stretnutia sa so synom nekontaktoval. Priznal, že drogy začal požívať v 14 rokoch, keď
sa zoznámil s matkou dieťaťa, ktorá ho to naučila. Odvtedy drogy požíval, fajčil trávu a užíval pervitín,
asi dvakrát týždenne, ale teraz ich viac ako mesiac neberie. Pri výsluchu dňa 10.03.2026 uviedol, že
je slobodný a žije sám. Býva v dvojizbovom byte na Rozkvete, za ktorý platí 400,-eur. V minulosti mal

problém s drogami, avšak to je už dávno, už 11 rokov drogy neužíva. Pracuje v stavebnej firme jeho
N. F. B., kde zarába okolo 700,- eur na ruku. Výživné platí vo výške 80,- eur. Výživné platí on, hoci
toto podáva na pošte jeho mama. Poprel, že by sa stýkal s nejakými narkomanmi, ktorý by prespávali
u neho v pivničných priestoroch. Myslí si, že syn je ovplyvňovaný matkou. Nepodnikol žiadne kroky,
resp. domáhal sa zmeny styku, aby sa so synom mohol stretávať sám. Je pravdou, čo uviedla matka,

že syna stretol so staro matkou, ktorého neoslovil, avšak z dôvodu, že sa nerozpráva s jej matkou,
babkou maloletého. Keď išiel syn s matkou, vždy sa schoval za ňu. V spoločnej domácnosti žili do
veku 2 - 3 rokov maloletého. Prvé stretávania prebiehali spôsobom, že prišiel do domu matky, ktorá
sa aj zatajovala alebo odmietala vyjsť. Nepamätá sa, kedy bol naposledy so synom. Maloletému nič
nedáva, ale napríklad, keď tam bol, nevie kedy presne, doniesol dieťaťu nákup – pribináčik, potraviny,

no matka nákup odmietla prevziať, resp. mu ho nezobrala. Nevie, aké má syn záujmy, nevie, do ktorej
triedy chodí. Keď mu riaditeľka školy zaslala na podpis súhlas s prestupom maloletého na základnú
školu v G., listinu dostal, avšak nemal za potrebné na to reagovať. Je pravdou, že túto situáciu neriešil
ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ani iným spôsobom. Má za to, že dieťa ho odmieta z dôvodu
postoja jeho matky voči nemu. Na otázku súdu, kedy konkrétne otec prišiel za dieťaťom a dieťa by aj

pred ním prezentovalo, že s ním nechce ísť, že ho nechce vidieť, že nechce byť v jeho prítomnosti, otec
uviedol, že by nič nespravil, išiel by preč. Taktiež na otázku súdu uviedol, že je pravda, že bol trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.01.2024, sp. zn. 5T/7/2024 uznaný vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, kedy mal dňa 13.03.2023 viesť motorové vozidlo pod vplyvom
drog a nie v malom množstve, hoci tvrdil, že drogy neužíva už 11 rokov. Okrem tohto zastavenia, nebol

inokedy zastavený pod vplyvom. V prípade, že by styk s maloletým bol upravený v menšom rozsahu
a za prítomnosti matky, prejavoval by záujem o stretávanie sa dieťaťom. Čo sa týka skutočnosti, že
v minulosti, keď prišiel so svojou matkou za matkou s dieťaťom, ktorá ho držala na rukách a túto začal
opľúvať a vulgárne jej nadávať, uviedol, že niečo je pravda.

42. Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

43. Podľa článku 8 odsek 1 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú

rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných
záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

44. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma

rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

45.Podľačlánku12odsek1Dohovoru,štáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,zabezpečujúdieťaťu,
ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť

zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

46. Podľa § 12 odsek 2 Dohovoru, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo
v každom súdnom alebo správanom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvomzástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi
pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

47. Podľa článku 29 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zhodujú, že výchova
dieťaťa má smerovať k:
a) rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností v čo najširšom objeme,
b) výchove zameranej na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám, a tiež k zásadám
zakotveným v Charte Spojených národov,

c) výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, k svojej vlastnej kultúre, jazyku
a hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu, ako aj krajiny jeho pôvodu, a k iným
civilizáciám,
d) príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru
znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými
a náboženskými skupina a osobami domorodého pôvodu,

e) výchove zameranej na posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.

48. Podľa článku 24 odsek 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

49. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

50. Podľa § 28 odsek 1 písmeno a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

51. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

52. Podľa ustanovenia § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

53. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.54. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

55. Podľa § 25 odsek 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

56. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivsoť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

57. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

58. Podľa § 38 odsek 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom
obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú východu maloletého dieťaťa.

59. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

60. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá
sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon
o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne,

čo nielen umožňuje článok 51 odsek 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom Zákon o rodine preferuje
predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 odsek 1,
§ 24 odsek 2). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone
súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 36/2008).

61. Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo
vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva

postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak
ide o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napríklad Neulinger a Shuruk verzus
Švajčiarsko, rozsudok zo dňa 06.07.2010, bod 131) a rovnaký prístup je vlastný aj ústavnému súdu pri
konkrétnej kontrole ústavnosti.

62. ESĽP vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký konsenzus i v rámci medzinárodného práva,
že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy.
Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb
dieťaťasjehorodinou,okremprípadov,keďsakonkrétnarodinapreukážeakonevhodná.Ztohovyplýva,
že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko

v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny (rozhodnutie ESĽP
vo veci Gnahoré proti Francúzsku zo dňa 19.09.2000, sťažnosť číslo 40031/98, bod 59; rozhodnutie vo
veciAmanalachioaiprotiRumunskuzodňa26.5.2009,sťažnosťčíslo4023/04,bod81).Nastranedruhej
je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť
podľa článku 8 Dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj

dieťaťa. Článok 8 Dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce
rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však
musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môžeprevažovať nad záujmami rodičov (napríklad Sahin verzus Nemecko, rozsudok zo dňa 08.07.2003, bod
66).

63. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda
východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácii jednotlivých ustanovený Zákona o rodine v konaní
o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2014, sp. zn. IV. ÚS 276/2014-48).

64. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Pri úprave styku rodiča s maloletými deťmi
je potrebné v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa vychádzať z toho, že obidvaja rodičia právo o svoje
deti sa starať rovnako. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky z 15.
marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15 ako aj na Dohovor o právach dieťaťa, z ktorých vyplýva, že ak
súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia

majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, pričom tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Takéto právo však nie je absolútne a právna úprava pripúšťa
výnimky, kedy existuje potreba obmedziť, alebo zakázať styk rodiča s maloletým, ak styk s maloletým
nie je v jeho najlepšom záujme, keďže základným hľadiskom pri rozhodovaní o pomeroch maloletých
detí je ich najlepší záujem, na ktorý musí súd vždy prihliadať.

65. V prípade dočasného obmedzenia, resp. úplného zakázania stretávania sa dieťaťa s jedným
z rodičov, ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovský práv a povinností, ktorý zásah
môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana
záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť, resp. zakázať prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre

vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené
vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

66.Akékoľvekobmedzenietohtoaspekturodinnéhoživota(stykurodičasdieťaťom)všakmusíbyťriadne

a starostlivo odôvodnené a musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa. Úplný zákaz styku
rodiča s jeho dieťaťom je totiž potrebné označiť za riešenie ultima ratio, k prijatiu ktorého musia existovať
mimoriadne závažné dôvody spočívajúce v posúdení konkrétnej situácie a okolností individuálneho
prípadu. Ani rozhodnutie o zákaze styku však nemôže byť definitívne a súd sa po jeho vyhlásení nemôže
uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu

rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená, vytváranie predpokladov pre to,
aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený (Zákon o rodine, Komentár 3.
vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2019, s. 143). Je pritom potrebné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič-dieťa spôsobená odcudzením je v neskoršej dobe len veľmi ťažko napraviteľná (nález
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. novembra 2005, sp. zn. I. ÚS 618/2005).

67. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti už mnohokrát uviedol (napr.
rozhodnutievoveciFialaprotiČeskejrepublikezodňa18.07.2006,sťažnosťčíslo26141/03aBergmann
proti Českej republike zo dňa 27.10.2011, sťažnosť číslo 8857/08), že základným cieľom článku 8
Dohovoru je síce ochrana jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi orgánov verejnej moci, toto ustanovenie

však zmluvným štátom neukladá len povinnosť zdržať sa takýchto zásahov, ale tento negatívny záväzok
môžebyťdoplnenýopozitívnezáväzky,ktorésúpevnespojenésúčinnýmrešpektovanímsúkromnéhoa
rodinného života. Opakovane preto adresuje konajúcim súdom (resp. vnútroštátnym orgánom) výslovnú
požiadavku, aby v prípade, ak je preukázaná existencia rodinného vzťahu, umožnili rozvoj tohto vzťahu
a na účel nadviazania kontaktu medzi rodičom a dieťaťom prijali všetky vhodné opatrenia (rozsudok

ESĽP vo veci Ignaccolo-Zenide proti Rumunsku z 25. 1. 2000, sťažnosť č. 31679/96 alebo rozsudok
vo veci Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, sťažnosť č. 63627/00, bod 118). Je však súčasne
potrebné pripomenúť, že povinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s
dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých
zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto

spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená,
musia totiž brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a predovšetkým na najlepší záujem
maloletého dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Toto ustanovenie v žiadnom
prípade neoprávňuje rodiča k tomu, aby vyžadoval prijatie opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie arozvoj dieťaťa. Rozhodujúce je teda zistiť, či štátne orgány prijali na účel uskutočnenia či obnovenia
styku všetkypotrebnéopatrenia,ktoréodnichbolomožnévtomtoprípaderozumneočakávať(napríklad
rozsudok ESĽP vo veci Pedovič proti Českej republike zo dňa 18.07.2006, sťažnosť číslo 27145/03, bod

109 alebo už citovaný rozsudok Ignaccolo-Zenide proti Rumunsku, bod 94). V prípade ak sa kontakt
rodiča s dieťaťom javí ako ohrozujúci záujmy dieťaťa a zasahujúci do jeho práv, článok 8 Dohovoru
vyžaduje, aby orgány verejnej moci našli spravodlivú rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami
rodiča (pozri rozsudok ESĽP vo veci Hokkanen proti Fínsku zo dňa 23.09.1994, sťažnosť číslo 19823/92,
bod 58).

68. Predmetom konania je zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Zákaz styku rodiča s maloletým
dieťaťom predstavuje vážny zásah do rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený
len okolnosťami na strane dieťaťa. Súd musí brať do úvahy ako prvoradé hľadisko záujem maloletého
dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky,
porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho

osobnosti, nadania, rozumových, fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju
a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore ako i v Zákone o rodine.

69. V súlade s článkom 12 Dohovoru a § 43 odsek 1 Zákona o rodine bol vykonaný rozhovor s maloletým
dieťaťom za účelom zisťovania jeho názoru a predstáv v otázke styku, stretávania sa s otcom ako

druhým rodičom.

70. Na základe podrobného a rozsiahleho dokazovania súd zistil, že maloletý A. pochádza zo vzťahu
jeho rodičov mimo manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.01.2016, č.
k. 5P/1/2016-24, bol maloletý A., na základe rodičovskej dohody, zverený do osobnej starostlivosti matky

a otec bol oprávnený sa so synom stýkať každú párnu stredu v mesiaci od 15.00 h do 17.00 h a každú
nepárnu sobotu v mesiaci od 15.00 h do 17.00 h, za prítomnosti matky. Vzťah maloletého A. a otca je
v súčasnosti výrazne narušený, čomu nasvedčuje aj oslovovanie otca krstným menom. Zo znaleckého
posudku znalca D. J. G., ako aj výpovedí rodičov, vyplynulo, že otec sa s maloletým nestretáva od
novembra 2019. Znalec konštatoval, že k matke má maloletý vytvorenú bezpečnú citovú väzbu, matka je

pre neho vzťahovo najbližšou osobou, pričom k otcovi nemá vybudovaný žiaden citový vzťah z dôvodu
absenciespoločnýchpozitívnychzážitkovsotcom(nemázčohočerpaťprevzájomnývzťah).MaloletýA.
pociťuje k otcovi negatívny vzťah, ktorý má základ v správaní otca, či už z minulosti, keď žili v spoločnej
domácnosti, v čase po rozpade družeckého vzťahu rodičov (maloletý sa ťažko vyrovnával s rozchodom
rodičov a ich porozchodovým vzájomným vychádzaním) alebo pri realizácii styku s maloletým, kedy bol

otecopakovaneagresívny(kričalnamaloletéhoimatku,matkuopľúvalikeďmalanarukáchmaloletého)
a výbušný, ktoré správanie maloletý vnímal veľmi citlivo, toto ho traumatizovalo a vyvolalo v ňom strach
z osoby otca ako aj odmietanie kontaktu s ním. Hoci znalec vo vypracovanom znaleckom posudku
poukázal na to, že vzťah maloletého k otcovi nie je o strachu, ale o vyprázdnenosti ich spoločného
vzťahu, po samotnom vypočutí maloletého dňa 25.05.2023 a hlavne vzhliadnutí správania maloletého

sa v osobnej prítomnosti otca, uviedol, že maloletý Noe pri kontakte s otcom prežíva veľký strach, pričom
z dôvodu ich nestretávania sa takmer štyri roky sa u maloletého prehĺbil odpor vo vzťahu k otcovi.
Zároveň z dôvodu, že maloletý zažil s otcom negatívne situácie (kričanie, agresiu, zamknutie v aute,
dovedenie na miesto s injekciami) jeho strach z otca prerástol až do nenávisti.

71. Hlavným dôvodom podania návrhu zo strany matky na zákaz styku otca s dieťaťom bola skutočnosť,
že otec je drogovo závislý a žije neusporiadaným spôsobom života. V súvislosti s touto skutočnosťou,
súd vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že i keď v zmysle znaleckého posudku znalca F.
J. D. číslo 85/2020 v znení Dodatku číslo 1 k znaleckému posudku otec maloletého v minulosti
netrpel a netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t. j. psychózou (choromyseľnosťou) ako

ani syndrómom závislosti na alkohole, kanabinoidoch (marihuane) ani pervitíne, avšak sám otec sa
pri viacerých výsluchoch na pojednávaniach tunajšieho súdu (dňa 26.01.2016 vo veci 5P/1/2016,
dňa 06.05.2020 v tunajšej veci) sa k užívania drog doznal, pričom tvrdil, že drogy viac brať
nebude. Rovnako i počas prebiehajúceho konania otec tvrdil, že neberie drogy už 11 rokov, no jeho
tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé. Dňa 25.08.2020 bol postihnutý za priestupok, keď pod vplyvom

omamných a psychotropných látok viedol osobné motorové vozidlo. Zároveň i dňa 13.03.2023 bol
pristihnutý pri vedení motorové vozidla pod vplyvom amfetamínu, metamfetamínu a 11-nor-delta-9-
tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC-COOH), za ktorý skutok bol právoplatne trestným
rozkazom tunajšieho súdu odsúdený. I keď otec poukázal na to, že dňa 25.05.2025 bol realizovanýtest na drogy a jeho výsledok, ktorý bol negatívny, predložil súdu, súd takýmto dôkazom nedisponuje.
Z daného možno jednoznačne ustáliť, že otec maloletého je konzumentom drog, či už pravidelným
alebo príležitostným, tieto konzumuje, ako sám uviedol, od svojich 17 rokov, pričom k dnešnému

dňa je otec vo veku 35 rokov, čím drogy konzumuje, aj keď nie možno v pravidelnom intervale 18
rokov, kedy nepochybne došlo k zmene jeho osobnosti. Čo sa týka ostatného spôsobu života otca,
tento je zamestnaný, dosahuje pravidelný mesačný príjem, pričom či splní už aj vyživovaciu povinnosť
k maloletého. V minulosti dochádzalo k problémom s úhradou výživného, otec toto neplatil, výživné
uhrádzali za neho jeho rodičia, keďže on sám uviedol, že má iné starosti ako platiť výživné na syna.

Právny zástupca otca poukázal na vytvorené priaznivé bytové podmienky na stretávanie sa otca
s maloletým, ktoré preukázal fotografiami, avšak z týchto má súd výrazné pochybnosti, či ide skutočne
o byt otca, keďže otec tvrdil, že žije sám, bez priateľky, resp. partnerky, pričom na fotografiách sú
zachytené dámske kusy nábytku (napríklad kozmetický stolík so zrkadlom), dámska kozmetika ako
i nábytok a veci pre malé dieťa (detská postieľka, detské fľaše, Sunar, detský nábytok pre deti vo veku do
6 rokov). V neposlednom rade je žiadúce zdôrazniť, i keď otec maloletého negoval vedomosť a kontakt,

že v rámci šetrenia pomerov otca zo strany mesta Považská Bystrica bolo zistené, že v bytovom dome,
v ktorom otec maloletého býva, sa v pivničných priestoroch opakovane a často zdržiavajú neprispôsobiví
občania, ktorí požívajú alkohol aj drogy.

72. Súd podrobne skúmal v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline skutočný záujem otca

o maloletého, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že otec nemá žiaden
záujem o maloletého syna. Hoci v písomnom podaní k nesúhlasu s návrhom matky uviedol, že dieťa
je pre neho všetkým a má ho nadovšetko rád, a zároveň na pojednávaniach deklaroval snahu
a ochotu o stretávanie sa so synom, vybudovania si spoločného vzťahu otec – syn, no žiadnym
spôsobom túto snahu nerealizoval. Maloletého naposledy videl, resp. sa s ním stretol 23.11.2019, pred

viac ako šiestimi rokmi a i keď je stále v platnosti styk upravený súdom v konaní sp. zn. 5T/12016
(každá párna stredu v mesiaci a každá nepárna sobotu v mesiaci), tento so synom vôbec nerealizuje.
S výpovede matky bolo preukázané, že s maloletým sa ani len nepokúsil stretnúť, žiadnym spôsobom
ho nekontaktuje (telefonicky, písomne), nejaví o maloletého absolútny záujem. Nad rámec výživného
mu ničím neprispieva. Ani cez jeho matku, starú matku maloletého, ktorá sa s maloletým občas stretáva,

mu neposiela žiadne darčeky k meninám, narodeninám, k Vianociam, či k iným príležitostiam. I keď
v priebehu konania tunajší súd nariadil konzultácie rodičov a maloletého na pôde Úradu za účelom
zlepšenia interakcie otca s maloletým, otec na takéto sedenie prešiel len raz, pričom ani za účasti
psychologičky, ktorá by mu pomohla, naviedla ho ako má postupovať a mal možnosť venovať sa svojmu
synovi, priblížiť sa k nemu, začať si vytvárať a prehlbovať ich vzájomný vzťah, nejavil žiaden aktívny

skutočný záujem o ich vzájomné zblíženie (otec si sadol na opačný koniec miestnosti, nič maloletému
nepovedal, bol k dieťaťu chladný). Na otázku súdu, či otec vie primárne skutočnosti o živote svojho syna
nevedel nič uviesť, nevedel, kde chodí maloletý do školy, ktorú triedu základnej školy navštevuje, kto
je jeho triedny učiteľ, aké má známky, aké predmety ho v škole bavia, aké má mimoškolské aktivity.
Taktiež keď mu bola zaslaná zo strany riaditeľky základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, písomnosť

na odsúhlasenie, otec na toto nereagoval, sám na pojednávaní uviedol, že nemal potrebu to riešiť.
Z výsluchu matky a rozhovoru maloletého, ktorý bol vykonaný kolíznym opatrovníkom taktiež vyplynulo,
že ak otec maloletého stretne niekde na ulici, nepríde k nemu, nepozdraví ho, neopýta sa ho ako sa
má, no otočí sa mu chrbtom ako keby tam nebol. Zarážajúce je správanie otca i v tom smere, že
probačnej a mediačnej úradníčke pri prvotnom pohovore uviedol, že nemá žiadne dieťa. Toto všetko

svedčí o tom, že otec o maloleté dieťa neprejavoval a neprejavuje ani minimálny záujem. Samotný
znalec v znaleckom posudku konštatoval, že osobnosť otca je nevyzretá, k sebe nekritická, a viac sa
zaoberásebouasvojimipotrebami,jehoaktiváciaakorodičabudovaťsivzťahsosynomjenedostatočná
a jeho pohnútky k realizovaniu styku s maloletým sú skôr externé (predstavy jeho matky – starej matky
maloletého dieťaťa).

73. Navyše je tiež potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že otec sa nevhodne správal aj pred dieťaťom
k matke maloletého, túto opľúval, veľmi vulgárne jej nadával, ktorú skutočnosť ani otec nespochybnil,
práve naopak, potvrdil, že sa to stalo, čo dieťa traumatizovalo. Prejavy a správanie otca, ktorý zavádza,
resp. uvádza nepravdivé informácie svedčia i o jeho neserióznosti.

74. Zároveň bol vykonaný aj pohovor s maloletým dieťaťom, ktorý má toho času už 11 rokov, a to dňa
10.10.2025, pri ktorom maloletý podľa slov kolízneho opatrovníka sám reprodukoval svoje vlastného
postojeanázoryatietoneboliovplyvnenéinýmiosobami,keďžepohovorbolrealizovanýbezprítomnostimatky. Maloletý jednoznačne uviedol, že sa s otcom stretávať nechce, absolútne odmietol s ním
akýkoľvek kontakt. Na otca nemá dobré spomienky, pamätá si krik, nadávky a má z neho strach.
Otec za ním nechodí, nevoláva mu, a ani by to nechcel. Teraz, keď sa s tatom nestretáva, je mu

dobre. Maloletý od počiatku, či pri znaleckom vyšetrení, vypočutí pred súdom alebo pred kolíznym
opatrovníkom, verbalizuje odmietanie sa stretávať s otcom, pričom toho času vzhľadom k svojmu veku
a dosiahnutému kognitívnemu a osobnostnému vývoju má súd za to, že vie relevantným spôsobom
vyjadriť svoj názor a jeho dôvody na nestretávanie sa s otcom (strach, obavy, plač, traumatizácia z
minulosti) nie sú vágne, resp. odrážajú reálnu kvalitu vzťahu maloletého s otcom. Na otázku súdu na

matku, ako si ona vysvetľuje takýto zásadný postoj maloletého voči otcovi, ktorý už niekoľko rokov
absolútne odmieta otca, uviedla, že v minulosti dovolila, aby otec prišiel za dieťaťa so svojou matkou,
pričom otec sa vôbec nezaujímal o dieťa ale využil túto situáciu na to, aby začal matku urážať, ponižovať,
vulgárne jej nadával, túto opľúval, pričom bol evidentne pod vplyvom drog a maloletý si túto situáciu
pamätá, bol v značnom škodu a práve táto situácia vyvodila u dieťaťa absolútny odpor k otcovi

75. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že matka ovplyvňuje maloletého, znalec vo vyššie uvedenom znaleckom
posudku konštatoval, že vzhľadom k dosiahnutému stupňu vývinu maloletého, tento ešte nemá
vytvorenú vo vzťahu k matke názorovú autonómiu, čím názory a postoje matky preberá, avšak maloletý
pri samotnom výsluchu ako aj rozhovore s kolíznym opatrovník, psychologičkou uvádzal svoje postoje,
vnímanie otca ako aj dôvody, prečo má k otcovi takýto vzťah.

76. V prejednávanej veci má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého A., ktorý súd vyhodnocuje
v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v článku 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové
väzby s obidvoma rodičmi. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami
dieťaťa.

77. V intenciách vyššie uvedeného, hlavne s poukazom na závery znaleckého posudku ako aj vyjadrenie

samotného maloletého, odporúčanie kolízneho opatrovníka a psychologičky, a teda, že maloletý má
toho času vážne narušený vzťah k otcovi a tohto momentálne odmieta, je potrebné nenútiť maloletého
A. proti jeho vôli, k stretávaniu sa s otcom, ktoré na maloletého pôsobí traumatizujúco, vystavuje ho
napätým situáciám, stresu, strachu a mohlo by viesť k negatívnemu dopadu na jeho psychický stav,
ktorý je už i toho času značne poznačený.

78. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal primárne z potrieb maloletého dieťaťa, a má za to, že
rozhodnutie v tak citlivej otázke ako je stretávanie sa rodičov s dieťaťom a určenie rozsahu vplyvu rodiča
na výchovu dieťaťa, musí rozhodnúť tak, aby takáto úprava sledovala v prvom rade záujem dieťaťa.
Záujemdieťaťajepredovšetkýmto,abydieťavyrastalovatmosférešťastia,lásky,porozumenia,stability,

nadania, rozumových a fyzických schopností, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja a aby boli
rešpektované jeho práva obsiahnuté v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj iných právnych predpisoch.
Zároveň súd vzal do úvahy aj spôsob života otca s ohľadom na užívanie drog, jeho konfliktnú a výbušnú
povahu, doterajší nezáujme o syna, neschopnosť konštruktívne riešiť možnosť stretávania sa so synom,
či už za pomoci orgánu sociálnej kurately alebo s pomocou matky maloletého. Nebolo možné ignorovať

ani to, že otec prakticky maloletého vôbec nepozná, jeho „negatívne“ ladenia voči matke maloletého
s prihliadnutím na informácie sprostredkované osobou matky a v prevažnej miere potvrdené i otcom
maloletého.

79. V súhrnne vyššie uvedeného, má súd jednoznačne za preukázané, že realizovanie styku maloletého

A. s otcom v súčasnosti (v čase rozhodovania súdu) nie je v záujme maloletého dieťaťa, keďže naňho
vplýva vo veľkej miere negatívne a v snahe predísť traumatizácii maloletého, súd vzhliadol dôvody
(strach, stres, trauma maloletého, drogy, nezáujem, agresivita otca) na obmedzenie rodičovských práva
otca dieťaťa tak, že mu zakázal styk s maloletým. Žiada sa zároveň uviesť, že takto zakázaný styk nie je
konečný, a za predpokladu, že otec prejaví skutočnú a úprimnú snahu o maloletého a jeho život, môže

byť styk otca s maloletým opätovne upravený.

80. Súd týmto rozhodnutím zrušil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.01.2016, sp.
zn. 5P/1/2016, v časti úpravy styku otca s maloletým.81.O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konania podľa Civilného mimosporového poriadku

je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keďže Civilný mimosporový poriadok normuje
všeobecné pravidlo o náhrade trov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; §
127 odsek 1, odsek2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 odsek 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prevej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 odsek 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 odsek 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 29, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026