Dopĺňací rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202642
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4119202642.24

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom
Štefánikova 7, 9419 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: F. D., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX/
XX, XXX XX E., v zastúpení: Mgr. Adam Porubský, advokát, Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, o
zaplatenie 11.006,12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 5.000,- euro spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne počnúc od 21.02.2018 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
žalovaného.

II.Žalovanémusaprotižalobcovipriznávanáhradatrovkonaniaovzájomnejžalobevrozsahu100%.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 11.006,12 eur a to z titulu, že
prenechal žalovanému 9,2 bitcoiny a to na dispozíciu k obchodovaniu s nimi na internetových burzách,
pričom k reálnemu odovzdaniu 9,2 bitcoinov došlo dňa 04.03.2017 a zároveň sa dohodli, že žalovaný
plnenie vráti v celkovej hodnote 11.006,12 eur a to do jedného roka od uzavretia zmluvy.

2./ Žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.09.2019 uplatnil voči žalovanému vzájomný návrh
podľa ustanovenia § 147 CSP a žiadal, aby súd po prejednaní veci a vykonaní dokazovania zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 5.000 eur (čo je 1/3-ina zo sumy 15.000
eur prevedenej na bankový účet žalobcu za účelom nákupu kryptomeny (bitcoin), spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne počnúc od 21.02.2018 až do zaplatenia.
Žalobca svoj vzájomný návrh odvodil od skutočnosti, že v minulosti sa dohodli, že budú investovať

peňažné prostriedky do kryptomien, pričom každý sa mal podieľať vkladom vo výške 5.000 eur a
žalovaný ako jediný mal možnosť získať finančné prostriedky spolu vo výške 15.000 eur cestou úveru
v banke, vzhľadom k čomu sa účastníci projektu dohodli, že za účelom investovania budú na začiatku
použité peňažné prostriedky žalovaného, pričom zisky z budúceho investovania sa primárne použijú na
splatenie tejto počiatočnej investície, t.j. úveru. Až do splatenia úveru nemal naň nikto z účastníkov
projektu žiadny zisk. Zároveň sa dohodli, že v prípade ukončenia spolupráce žalobca, ako aj F. G.
nahradia mu každý 1/3-inu počiatočnej investície vynaloženej z jeho peňažných prostriedkov t.j. každý z

nichnahradímusumuvovýške5.000eur.Ďalejuviedol,žeukončilispoluprácut.j.spoločnéinvestovanie
do kryptomien a to dňa 19.02.2018, pričom následne požiadal žalobcu, aby mu bezodkladne nahradil
5.000 eur ako 1/3-inu počiatočnej investície, druhú tretinu mal vrátiť pán F. G., ktorý ju aj vrátil, avšakžalobca to do dnešného dňa neurobil, finančnú čiastku nevrátil a od 21.02.2018 je v omeškaní s vrátením
peňažnej sumy vo výške 5.000 eur.

3./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17C/18/2019-193 zo dňa 15. februára
2022, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Predmetnou
žalobou sa žalobca domáhal vydania 9,2 bitcoinu a žalobu o zaplatenie finančnej čiastky vo výške
11.006,12 eur vzal späť.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v predmetnej veci opomenul rozhodnúť o vzájomnom

návrhužalovaného,dňa07.09.2023dopĺňacímrozsudkomvzájomnúžalobuzamietolažalobcovipriznal
plnú náhradu trov konania.
Voči predmetnému rozsudku ako aj dopĺňaciemu rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd rozsudkom č.k. 26Co/6/2024-372 a 26Co/7/2024-372 zo dňa 01.02.2024 rozsudok
Okresného súdu Nitra č.k. 17C/18/2019-193 zo dňa 13. februára 2022 potvrdil a dopĺňací rozsudok
Okresného súdu Nitra č.k. 17C/18/2019-315 zo dňa 07.09.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

4./ Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd sa vo svojom rozsudku č.l.12 zaoberal odvolaním voči
dopĺňaciemu rozsudku, kde uviedol, že záver súdu, ktorý vyhodnotil vzájomnú žalobu žalovaného ako
prostriedok procesnej obrany - kompenzačnú námietku je nesprávny, pričom procesný úkon, ktorým sa

žalovaný domáha plnenia od žalobcu treba považovať za vzájomnú žalobu v zmysle ustanovenia 147
ods. 1 Csp a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka.
Krajský súd ako odvolací súd vo svojej zrušujúcej časti k dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že úlohou súdu
prvejinštanciebudevysporiadaťsasdôvodnosťoualebonedôvodnosťouvzájomnoužalobouuplatnenej
pohľadávky a následne vo veci rozhodnúť.

5./ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6./ Súd prvej inštancie v z mysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín

pojednávania.

7./ Právny zástupca žalobcu voči vzájomnej žalobe uviedol, že namieta opätovne premlčanie tohto
nároku, ako to uviedol aj vo svojom podaní zo dňa 27.11.2019. Vzhľadom na to, že v tom podaní je
námietka premlčania plne odôvodnená, nebude ju opakovať a v prípade, ak súd nebude považovať

predmetný nárok za premlčaný, navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom prítomného žalovaného k
podstatným skutočnostiam, ktoré preukážu, že tento uplatnený nárok neexistuje.
Čo sa týka premlčania, žalobca má za to, že je potrebné nárok žalovaného posúdiť ako nárok
bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na plnenie
bezdôvodného obohatenia premlčuje za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný uplatnil svoj nárok 16.9.2019,
pričom podľa jeho vlastného tvrdenia dňa 2.3.2017 mal poskytnúť žalobcovi plnenie, ktorého vrátenie sa
vzájomnou žalobou domáha a teda premlčacia lehota začala plynúť od 3.3.2017 a uplynula 3.3.2019.
Vzájomná žaloba bola podaná po vyše pol roku po uplynutí tejto lehoty a preto s poukazom na § 100
ods. 1 OZ súd právo žalovaného nemôže priznať.

Ďalej tvrdil, že vzhľadom na to, že žalovaný na pojednávaní, ako aj v trestnej veci priznal, že mu žalobca
vrátil v deň skončenia spolupráce 9.200 XRP, ktoré v tom čase zodpovedali sume 8.219,28 eur podľa
odborného vyjadrenia H. I. má za to, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou nie je dôvodný, nakoľko
bol vrátený ešte pred podaním tejto samotnej žaloby.

8./ Právny zástupca žalovaného v spore o vzájomnej žalobe tvrdil, že predmetný nárok žalovaného voči
žalobcovi premlčaný nie je, nakoľko sa nejedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, jedná
sa o zmluvný nárok žalovaného voči žalobcovi na vrátenie sumy vo výške 2.000 eur, na vrátenie ktorej
žalovaný vyzval žalobcu dňa 19.2.2018 na spoločnom stretnutí medzi žalobcom, žalovaným a p. G.,
kedy bola ukončená vzájomná zmluva o spolupráci o investovaní kryptomien, bol teda vznesený návrh

na vrátenie čiastky vo výške 5.000 eur zo strany žalovaného a to tak voči žalobcovi, ako aj voči p. G..
Žalobca si však túto povinnosť voči žalovanému nesplnil, mal povinnosť tak spraviť nasledujúceho dňa
potom, ako bol nato vyzvaný t.j. 20.2.2018 a 21.2.2018 sa tak dostal do omeškania. Je preto zrejmé, že
vzájomná žaloba bola podaná včas, predmetný nárok nie je premlčaný. Zdôrazňuje, že to bola zmluvnápovinnosť žalobcu, nejedná sa o bezdôvodné obohatenie. Táto skutočnosť je potvrdená svedeckou
výpoveďou žalovaného, ako aj svedka p. G. a teda existencia zmluvného vzťahu je podľa ich názoru
nesporná.

9./ Žalovaný vo výpovedi tvrdil, že so žalobcom ako aj svedkom p. G. stretol dňa 19.2.2018 v kaviarni, p.
B. bol pred týmto dátumom odmlčaný, odišiel zo spoločného stretnutia, tak ho kontaktoval, aby sa všetci
traja skontaktovali. Tým pádom sa stretli 19.2.2018 v kaviarni na Podzámskej ulici, kde obidvom aj p. B.
aj p. G. oznámil, že týmto spôsobom ako to funguje, ako sa odmlčal, odmieta ďalej spolupracovať, tým

pádomukončujemveškerýcelýichprojektaobidvajasúmupovinnívrátiťdohodnutúčiastku.Všetcitraja
s ukončením spolupráce súhlasili. Potom, keď sa postavil p. B. a odchádzal od stola, sa k nemu naklonil
a oznámil mi vyhrážkou "nič na mňa neskúšaj, lebo uvidíš". Časom som sa dozvedel, že v deň stretnutia
zmizlo 50.000 kryptomien, čo je momentálne predmetnom trestného konania, ktoré je prerušené. Burza
v Anglicku potvrdila, že to bolo cez jeho účet preprané, alebo popresúvané.
Ďalej uviedol, že J. B. mu čiastku vo výške 9.200 ERP poslal cez svoje zariadenie a sumu, ktorú mu

zaplatil žalobca vo výške 9.200 XRP nepredstavuje vrátenie pôžičky vo výške 5.000 eur, ktorú žalobcovi
poskytol, ale táto suma predstavuje sumu, ktorú žalobca odo neho dostal okrem čiastky 5.000,- euro, s
ktorou obchodoval, čiže nejedná sa o sumu 5.000 Eur, ktorá je predmetom vzájomnej žaloby.

10./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie

listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

11./ Z listinného dôkazu predloženého žalobcom a to z výpisu z jeho osobného účtu č.l.44 a č.l. 415
vedeného v K. K. bolo zistené, že dňa 02.03.2017 mu bolo pripísaných na účet z dôvodu prevodu z
úveru - čerpanie suma vo výške 15.191,82 euro, ktorá bola následne v ten istý deň formou platobného

príkazu na úhradu vo výške 15.000,- euro poukázaná na účet žalovaného, čo nebolo sporným.

12./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

13./ Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14./ Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

15./ Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

16./ Podľa § 132 ods. 3 CSP , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

17./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18./ Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19./Podľa§151ods.1CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné.

20./ Podľa § 151 ods. 2 CSP, , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21./ Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

22./ Podľa ods. 2 vyššie cit. zák. ustanovenia , vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti
žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než
čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.23./ Podľa ods.3 vyššie cit. zák. ustanovenia, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia
o žalobe.

24./ Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25./ Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

26./ Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

27./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

28./ Podľa § 517 odsek 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

29./ Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30./ Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, dospel súd k záveru, že vzájomná žaloba podaná zo strany žalovaného je dôvodná.

31./ Súd prvej inštancie sa v zmysle intencií Krajského súdu vysporiadal z dôvodnosťou alebo
nedôvodnosťou vzájomnej žaloby uplatnenej pohľadávky.
Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, že v danej veci ide o vzájomný
návrh, nakoľko žalovaný uplatnený nárok žalobcu vo svojej vzájomnej žalobe popiera, nejde o

kompenzačnú námietku v zmysle § 147 ods. 2 CSP, ale ide o vzájomnú žalobu a to aj keď je žalovaným
uplatňovaná nižšia pohľadávka 5.000 eur, než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu.
Predmetom vzájomnej žaloby podanej žalovaným voči žalobcovi bolo plnenie vo výške 5.000 eur, ktoré
žalovaný špecifikoval vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.09.2019.
V rámci vzájomnej žaloby žalovaný tvrdil, že žalobca, on ako žalovaný a pán F. G. uzatvorili začiatkom

roka 2017 ústnu dohodu o spolupráci, na základe ktorej sa všetci traja zhodne dohodli, že spoločne
budú investovať peňažné prostriedky do kryptomien, pričom každý sa mal na tomto investovaní podieľať
finančnou čiastkou, respektíve vkladom vo výške 5.000 eur.
Nebolo sporné, že žalovaný ako jediný mal možnosť získať finančné prostriedky v celkovej sume vo
výške 15.000 euro cestou úveru v banke, čo v predmetnom spore bolo zo strany žalovaného riadne

preukázané a to výpisom z účtu, nebolo sporným, že sa dohodli, že za účelom investovania budú
na začiatku použité peňažné prostriedky žalovaného získaného z úveru, pričom zisky z budúceho
investovania sa použijú na splatenie tejto investície, t.j. úveru a až do splatenia úveru, nemal nikto z
účastníkov projektu žiadny zisk a zároveň sa dohodli, že v prípade ukončenia spolupráce ako žalobca,
žalovaný aj F. G. nahradia žalovanému každý 1/3-inu počiatočnej investície vynaloženej z peňažných

prostriedkov žalovaného t.j. každý z nich zaplatí žalovanému sumu vo výške 5.000 eur.
Súd prvej inštancie mal tieto tvrdenia jednoznačne preukázané nielen výpoveďou žalovaného, ale
aj samotnou výpoveďou svedka vypočutého v konaní pána Čepelu, ktorý spôsob spolupráce ako aj
investovania peňažných prostriedkov potvrdil tak, ako uviedol žalovaný a zároveň žalovanému splnil
svoju povinnosť, že po ukončení spolupráce mu vrátil finančný obnos vo výške 5.000 eur ale aj

výpoveďou samotného žalobu, s ktorou sa súd prvej inštancie oboznámil v rámci jeho výsluchu ako
svedka z vyšetrovacieho spisu.

32./ Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy v zmysle
§ 51 Občianskeho zákonníka, pričom ide o typ zmluvy, ktorý nie je osobitne upravený v občianskom

zákonníku, ale ani v inom právnom predpise.
Existencia a prípustnosť nepomenovanej obligačnej zmluvy je prejavom občianskoprávnej zásady
zmluvnej voľnosti, čo znamená, že sa zásadne ponecháva na uvážení a rozhodnutie samotných
subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, aká bude jej forma a okrem iného aj to,aký typ zmluvy pre konkrétny prípad zvolia, čiže pri úprave svojich vzájomných práv a povinností nie sú
strany obmedzené len na zmluvné typy výslovne upravené v ôsmej časti zákona OZ.
Nepomenovaná zmluva vznikne až na základe dohody jej účastníkov o podstatných náležitostiach

zmluvy t. j. o právach a povinnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska prejavov ich vôle a títo zároveň
musia prejaviť vôľu, že proces vzniku zmluvy je tým ukončený. Musí byť teda zjavné, či došlo k dohode
o všetkých podstatných častiach (essentialia negotií) alebo, že o zostávajúcich častiach zmluvy sa
uskutoční ďalšie rokovanie alebo či zostávajúca časť zmluvy bude určená inak.

33./ Súd, že strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu vychádzal z toho, že sa strany spolu s
vypočutým svedkov dohodli na spoločnom investovaní v oblasti kryptomien ako aj na financovaní a to
tým spôsobom, že žalovaný poskytne žalobcovi, ako aj svedkovi F. G. finančný obnos vo výške 15.000,-
euro, ktorý mal žalobca zhodnotiť a to tým spôsobom, že za poskytnuté finančné prostriedky zo strany
žalovaného mal žalobca zakúpiť Bitcoin, teda internetovú peňažnú menu, ktorú mali vrátiť zo zisku
zakúpenejinternetovejmenyaažpovrátenívloženýchinvestíciívovýške15.000,-eurimmoholvzniknúť

zisk a taktiež sa dohodli, že v prípade ukončenia spolupráce, každý vráti poskytnutý finančný obnos,
ktorý sa delil na jednu tretinu, čo nebolo sporné, čo vyplýva aj zo zhodných vyjadrení strán sporu, ako
žalovaného, svedka F. G. a taktiež samotného žalobcu ( čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej výpovedi
počas výsluchu ako svedka v trestnej veci krádeže), kde uviedol, že peniaze boli zo začiatku len pána D.
t.j. žalovaného, čo potvrdzuje skutočnosť, že o spoločnom investovaní vedel, potvrdil, že sa dohodli, že

pôjdu na tretiny, čiže žalobca jednoznačne potvrdil skutočnosť, že finančné prostriedky boli investované
výlučne zo strany žalovaného, boli investované na kúpu byť bitcoinov.

34./ Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) označiť (žalobca)
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno).

35./ Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie

predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou

(kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.Podstatnýmináležitosťamitejtozmluvyjedohodao a)prenechaníveci(oreálnomodovzdaní),
b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

36./ Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003).
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní ide o zmluvu o pôžičke, v prejednávanej veci mal žalovaný
bremeno tvrdenia, že so žalobcom uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol

a že žalobca finančné prostriedky na základe uzavretej zmluvy o pôžičke nevrátil.

37./ Súd prvej inštancie uvádza, že z tohto bremena tvrdenia mal žalovaný dôkaznú povinnosť preukázať
uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie, pričom mal za
to, že žalovaný preukázal poskytnutie pôžičky a to výpisom z banky, z ktorej vyplýva, že si zobral úver

a finančná čiastka mu bola poskytnutá na jeho účet v K. K. vvo výške 15.191,82 eur, a z ktorej následne
dňa 02.03.2017 formou platobného príkazu na úhradu poukázal čiastku vo výške 15.000 eur žalobcovi,
čo nepoprel ani samotný žalobca vo svojej výpovedi v trestnom konaní a túto skutočnosť potvrdil aj v
predmetnom konaní vypočutý svedok F. G..
Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že v predmetnej veci žalobca riadne preukázal dôkazné

bremeno spočívajúce na jeho strane, jednoznačne preukázal, že bola poskytnutá finančná čiastka na
účet žalobcu za účelom spoločného investovania a za účelom kúpy bitcoinov, žalobca tieto skutočnosti
žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom súd vychádzal z jeho výpovedi v trestnom konaní z dôvodu
odmietnutia vypovedania v civilnom konaní a vychádzal aj zo skutočnosti, že poskytnutie finančnýchprostriedkov v rozsahu 15.000 eur za účelom spoločného podnikania zo strany žalovaného potvrdil aj
svedok vypočutý v konaní F. G..

38./ Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou hmotnoprávnou námietkou zo strany právneho
zástupcu žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaným uplatnený nárok formou vzájomnej žaloby je premlčaný,
pričom má za to, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie o pôžičku, nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí v lehote dvoch rokov, pričom má za to, že premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť deň nasledujúci po jeho poskytnutí t.j. 03.03.2017 a

táto lehota uplynula dňa 03.03.2019, pričom žalovaný si svoj nárok uplatnil až 16.09.2019 t.j. viac ako
po pol roku po premlčaní jeho nároku.

39./ Súd prvej inštancie sa vznesenou hmotnoprávnou námietkou zo strany žalobcu vysporiadal tak, že
sumu, ktorá bola zo strany žalovaného poskytnutá za účelom spoločného financovania vyhodnotil, že ide
o pôžičku a nie o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaným uplatnený nárok vzájomnou

žalobou nie je premlčaný a to z titulu, že sa jedná o ústnu zmluvu o pôžičke, finančnú čiastku žalovaný
poskytol žalobcovi prevodom 02.03.2017 a žalovaný tvrdí, že dňom ukončenia spolupráce požiadal
žalobcu, ako aj svedka o vrátenie poskytnutého plnenia, pričom mal za to, že t.j. deň ukončenia začala
plynúť trojročná premlčacia lehota a svoj nárok si uplatnil vzájomnou žalobou dňa 16.09.2019, z čoho
titulu nie je možné považovať nárok žalovaného za premlčaný.

40./ Podľa § 100 ods. 1 OZ , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
41./ Podľa § 100 ods. 2 OZ , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

42./ Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43./ Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

44./ Ustanovenie §101 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, a to v dĺžke
troch rokov, pričom objektívne začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento

deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol
byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata).
Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo
subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve; je
to časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného; pokiaľ subjektívne

právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Deň, od ktorého začína
plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania, bez
nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť .
V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať (dare), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla

deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu.
Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu.
K vznesenej hmotnoprávnej námietke súd prvej inštancie uvádza, že ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, strany sporu sa rozišli 19.02.2018, kedy žalovaný vyzval žalobcu, ako aj svedka na
vrátenie poskytnutého plnenia za účelom spoločného podnikania vo výške 5.000,- euro, pričom mal

súd prvej inštancie za to, že premlčacia doba začala plynúť splatnosťou záväzku a to 21.02.2018,
kde trojročná doba uplynula 21.02.2021 a žalovaný si podal vzájomnú žalobu písomne na súd svojím
podaním došlým súdu dňa 17.09.2019, t.j. v rámci trojročnej premlčacej doby, z čoho vyplýva, že nárok
žalovaného nie je premlčaný.
V prípade, ak by súd mal posudzovať, že premlčacia doba plynie odo dňa kedy boli finančné prostriedky

poukázané na účet žalobcu, t.j. od 03.03.2017 a vzhľadom na skutočnosť, že ide o pôžičku, kde je
trojročná premlčacia lehota, aj tak by nárok žalovaného nebol premlčaný, pretože premlčacia doba by
uplynula 04.03.2020.45./ Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalovaného na zaplatenie sumy
vo výške 5.000 eur, ktorého sa domáhal vzájomnou žalobou je z jeho strany riadne preukázaný a z titulu,
že si ho uplatňuje ako pôžičku nie je premlčaný a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu vo výške 5.000 eur spolu s príslušným úrokom
z omeškania, ktorý si žalovaný uplatnil počnúc od 21.02.2018 t.j. nasledujúci deň po plnení, pričom
dňa 19.02.2018 došlo k ukončeniu spolupráce a dňa 20.02.2018 mal žalobca vrátiť poskytnutý finančný
obnos, čo sa však nestalo a z toho titulu sa dostal nasledujúcim dňom t.j. 21.02.2018 do omeškania ,
pričom o výške úrokurozhodol v súlade s právnymi predpismi podľa § 517 ods. 1 OZ. a § 3 ods. 1

nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z. za obdobie, kedy bol žalobca so zaplatením svojho peňažného
záväzku už preukázateľne v omeškaní.

46./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní o vzájomnej žalobe úspešný v celom rozsahu,
súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil
existenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,prektorébymalpostupovaťpodľa§257CSPanáhradu

trov konania žalovanému nepriznať.

49./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie.