Dopĺňací rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202642
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4119202642.16

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. D. XXXX/XX, E., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7,
Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: F. D., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, E., v zastúpení: Mgr.
Adam Porubský, advokát, Svätoplukova 31, Bratislava, o zaplatenie 11.006,12 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomnú žalobu zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva vo vzťahu k vzájomnej žalobe náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré
je povinný zaplatiť žalovaný.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 11.006,12 eur a to z titulu, že
prenechal žalovanému 9,2 bitcoiny a to na dispozíciu k obchodovaniu s nimi na internetových burzách,
pričom k reálnemu odovzdaniu 9,2 bitcoinov došlo dňa 04.03.2017 a zároveň sa dohodli, že žalovaný
plnenie vráti v celkovej hodnote 11.006,12 eur a to do jedného roka od uzavretia zmluvy.

2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 17C/18/2019-193 zo dňa

15.02.2022 a to:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 11.006,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 11.006,12 eur počnúc od 4.3.2018 až do zaplatenia zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

3./ Dňa 28.07.2022 žalovaný podal návrh na doplnenie rozsudku spisová značka 17C/182019-193,

pričom predmetný návrh odôvodnil tým, že si vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.09.2019 uplatnil
voči žalobcovi v zmysle § 147 CSP vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému sumu vo výške 5.000 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne počnúc od 21.02.2018
až do zaplatenia.
Vosvojomnávrhuuviedol,žesanejednáokompenzačnúnámietku,nakoľkožalovanýžalobouuplatnený
nárok v celom rozsahu poprel a keďže došlo k popretiu nároku ide o vzájomnú žalobu.

4./ Z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 16.09.2019 (č.l. 42) bolo zistené, že žalovaný si voči
žalobcovi uplatňuje vzájomný návrh podľa § 147 CSP a žiada, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania, pričom svoj vzájomný návrh odôvodnil tým, že
bitcoiny boli zakúpené za jeho finančné prostriedky a po skončení spolupráce, k čomu došlo 19.02.2018žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanému sumu 5.000 eur a to jednu 1/3-inu počiatočnej investície,
nakoľko účastníci investícií sa pre prípad ukončenia spolupráce pri investovaní dohody, že zvyšní dvaja
účastníci nahradia žalovanému každý po 1/3-ine sumu z počiatočnej investície.

5./ Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vzájomnému návrhu uviedol, že nie sú splnené procesné
podmienky na považovanie takéhoto návrhu za vzájomnú žalobu, ale len za prostriedok procesnej
obrany žalovaného, keďže žalovaný žiada menej ako uplatnil v žalobe.

6./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.

7./ Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú znenia vzájomnej žaloby,
ktorá bola súdu predložená, ako aj všetkých písomných a ústnych vyjadrení. Žalovaný žiadal od žalobcu
uhradenie sumy vo výške 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne od 21.2.2018 až
do zaplatenia a to z dôvodu nevrátenia sumy, na ktorú sa žalobca ústne zaviazal pre prípad ukončenia

vzájomnejspoluprácemedzitromiúčastníkmiprojektužalobcom,žalovanýmapánomG.,kuktorejdošlo
dňa 19.2.2018.
Tým, že došlo k ukončeniu spolupráce 19.2.2018 a v ten istý deň požiadal žalovaný žalobcu, ako aj pána
G. o zaplatenie sumy 5.000 eur, tak žalobca bol povinný splatiť svoj dlh nasledujúceho dňa 20.2.2018,
pričom tak neučinil a tým pádom sa dostal do omeškania nasledujúce deň, čiže odo dňa 21.2.2018

do omeškania. Svoje tvrdenia opierajú najmä o výpoveď žalovaného, o výsluch svedka p. G., ako
aj predložené listinné dôkazy a to zmluvu o úvere zo dňa 27.2.2017, vyhlásenie žalovaného zo dňa
27.2.2017, zápisnica o výsluchu svedka p. A. B. zo dňa 27.11.2018. Všetky tieto dôkazy preukazujú, že
suma, ktorú si žalovaný nárokuje je opodstatnená a do dnešného dňa nebola ani čiastočne zo strany
žalobcu uhradená a preto navrhujeme vzájomnú žalobu vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu

na náhradu trov konania.
Ďalej k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu uviedol, že v tomto prípade sa nejedná o pôžičku, ani
o plnenie bezdôvodného obohatenia. Išlo o inominárnu zmluvu, dohodu medzi troma subjektami, za
účelom spoločného investovania do kryptomien, kde bolo výslovne dohodnuté, že pre prípad, že bude
vzájomná spolupráca ukončená, čo sa aj stalo, vzniká žalovanému nárok domáhať sa zaplatenia sumy

5.000 eur od zvyšných dvoch účastníkov projektu samostatne.
Atennárokvznikolprávevtedy,keďtáspoluprácabolaukončenáakeďbolaústnevznesenápožiadavka
žalovaného na to, aby mu táto suma bola zaplatená. Premlčacia doba tak začína plynúť až dňom
nasledujúcim po dni kedy žalovaný požiadal ho o zaplatenie tejto dlžnej sumy to bolo 21.2.2018, kde
podľajehonázorumalabyť3-ročnápremlčaciadoba,nejednásaobezdôvodnéobohatenieapremlčacia

doba by mala uplynúť až 21.2.2021, teda žaloba bola podaná včas.
V záverečnej reči uviedol, že sa domnieva, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou je v celom rozsahu
oprávnený. Žalobca poukazuje na viaceré súdne rozhodnutia, podľa ktorých by mal byť úkon žalovaného
zo dňa 16.9.2019 považovaný len za procesnú obranu, resp. kompenzačnú námietku protinároku
žalobcu a tieto súdne rozhodnutia sa však na prejednávanú vec nedajú aplikovať.

Keďže je v nich explicitne uvedené, že sa vzťahujú iba k započítaniu pohľadávky to, čo nie je
prípad žalovaného. Žalovaný tým, že popiera v celom rozsahu existenciu pohľadávky žalobcu, ktorá je
vyfabulovaná, logicky nemôže voči neexistentnej pohľadávke vykonať úkon započítanie a preto tak, ako
uvádza aj odborná literatúra aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 380/2013 zo dňa 28.10.2014
nie je možné považovať nárok vznesený žalovaným za procesnú obranu a ani za kompenzačnú

námietku ale za riadne a včas uplatnenú vzájomnú žalobu. Máme za to, že vykonaným dokazovaním
jednak listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného, svedka p. G., bola v celom rozsahu preukázaná
opodstatnenosť nároku žalovaného, čo do dôvodu aj výšky a preto navrhuje, aby súd vzájomnému
návrhu vyhovel a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8./ Právny zástupca žalobcu uviedol, že na úvod chce poukázať na to, že nebolo z procesného
hľadiska zrušené posledné uznesenie súdu o skončení dokazovania v tejto veci. K samotnému návrhu
žalovaného uvádza, že tento je nutné považovať len za prostriedok procesnej obrany ako kompenzačnú
námietku, keďže žalovaný uplatnil nižší nárok ako žalobca. Ak by súd považoval nárok žalovaného
za vzájomnú žalobu, v tomto smere namietame premlčanie tohto nároku, pričom poukazujeme na

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/41/2018 a bližšie sa vyjadrí v záverečnej reči, žalobca
má za to, že premlčacia doba začala plynúť v deň po údajnom poskytnutí pôžičky t.j. 03.03.2017 a
uplynula o dva roky 03.03.2019. V tomto smere sa preto žalovaný omeškal o vyše pol roka, pretov prípade ak súd bude mať za to, že ide o vzájomnú žalobu, túto navrhujeme zamietnuť z dôvodu
premlčania v celom rozsahu a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.
Ďalej uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že ústne požiadal žalobcu o vrátenie akejkoľvek

sumy, ani z akého dôvodu to žiadal. Právne posúdenie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným je dané
do pôsobnosti súdu, nie žalovaného. Trváme na tom, že v tomto prípade by mohlo ísť len výlučne o
bezdôvodné obohatenie, ktoré je premlčané.

9./ Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o vzájomnej žalobe ,rozhodol

na pojednávaní konanom dňa 07.09.2023 doplňujúcim rozsudkom .

10./ Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo
o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

11./ Podľa § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

12./ Z dôvodu, že súd prvej inštancie opomenul v rozsudku rozhodnúť o sume vo výške 187,20 eur
prestavujúcu neuhradené splátky na základe dohody o splátkach, rozhodol na pojednávaní konanom

dňa 25.09.2020 dopĺňacím rozsudkom.

13./ Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

14./ Podľa ods. 2 § 147 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje

svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

15./Podľa§123ods1CSP,vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedieoznačeniestrán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

16./ Podľa ods. 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.
17./ Podľa ods. 3 vyššie cit. zák. ustanovenia, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to

pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

18./ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.09.2019 uplatnil vzájomný návrh podľa § 147 CSP
a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 5.000 eur, čo je 1/3-
ina zo sumy 15.000 eur prevedenej na bankový účet žalobcu, za účelom nákupu kryptomeny bitcoin

s príslušným úrokom z omeškania.
Žalovaný tento svoj nárok považoval za vzájomnú žalobu, pričom súd prvej inštancie uvádza, že
vzájomná žaloba je štandardnou žalobou v zmysle § 131 CSP, na ktorej výlučne legitimovaný žalovaný
a musí smerovať proti žalobcovi a zároveň vzájomná žaloba je podaním vo veci samej v zmysle § 132
ods. 2 CSP a musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 127 CSP a osobitné náležitosti podľa § 132

a nasledujúceho CSP.
Súd takto podaný písomný prejav žalovaného s označením ako vzájomná žaloba, ktorá bola súčasťou
vyjadrenia nepovažoval za vzájomnú žalobu, považoval to len za prostriedok procesnej obrany v rámci
konania poukazujúc aj na skutočnosť § 147 ods. 2 CSP, že vzájomnou žalobou jej prejav žalovaného,
ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len, ak navrhuje, aby bolo

prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd posudzuje takýto prejav len ako prostriedok procesnej
obrany žalovaného.
Nebolo sporné, že žalovaný v sporovom konaní účinne uplatnil svoju kompenzabilnú pohľadávku na
započítanie proti pohľadávke žalobcu, čím dochádza k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa
vzájomne kryjú a z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovaného nie je

vzájomnou žalobou, ak je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je
pohľadávkažalobcu.Zadanýchokolnostíjezapočítaťsiúkonžalovanéhopovažovanýibazaprostriedok
procesnej obrany. Keďže z obsahu prejavu žalovaného len v rámci svojho vyjadrenia súd usúdil, že
nejde o vzájomnú žalobu, čiže tento kompenzačný úkon nemusí spĺňať náležitosti žaloby, nevyvolávaúčinky začatia konania, čiže ani nevznikla na strane žalovaného poplatková povinnosť a žalovaný si
teda z procesného hľadiska môže samostatnou žalobou uplatniť totožnú pohľadávku v inom konaní.
Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že podľa obsahu prejavu má za to, že išlo len iba za

prostriedok procesnej obrany zo strany žalovaného, nešlo o vzájomnú žalobu, nakoľko neboli ani
splnené podmienky v zmysle § 147 ods. 2 CSP rozhodol tak, že návrh na vzájomnú žalobu ako
nedôvodný zamietol.

19./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol vo vzťahu k vzájomnej žalobe úspešný súd mu priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .