Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 52C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124378231
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6124378231.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. , občan SR, právne zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. advokátska
kancelária so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: E. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/X, XXX XX D., občan SR, právne zastúpená: Mgr. Patrik Štefkeje,
advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 13.986,- eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že

o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.09.2024 domáhal od žalovanej
zaplatenia pôžičky v sume 12.685 eur s 5% úrokom z omeškania od 05.09.2024 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

1.1. Žalobu zdôvodnil s tým, že žalovanej postupne požičiaval finančné prostriedky prevodmi na jej
účet takým spôsobom, že od 01.10.2021 v tom roku previedol spolu sumu 6.400 eur a rovnakým

spôsobom v mesiacoch január až jún 2022 jej postupne popredvádzal sumu 6.285,50 eur. Teda celkovo
jej požičal sumu 12.685,50 eur, pričom si dobu splatnosti vrátenia pôžičky so žalovanou nedohodli
žiadnu. Z dôvodu, že žalovaná mu doposiaľ pôžičku nevrátila a tvári sa, že ani ju nemá záujem vracať,
z dôvodu že sa blíži jej premlčanie, má záujem, aby mu ju vrátila a tento nárok na vrátenie pôžičky
uplatňuje v súdnom konaní. Poukázal na ust. § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že žiadal i zaplatenie
úrokov z omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 27.09.2024 platobný rozkaz č.k. 1Up/1576/2024-17,
ktorý bol doručený žalovanej dňa 30.10.2024.

3. Žalovaná podala voči platobnému rozkaz odpor s tým, že nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrela,
ani od žalobcu žiadne peniaze ako pôžičku nežiadala, ani jej žiadne peniaze ako pôžičku nikdy
neposkytol. Žili so žalobcom v spoločnej domácnosti ako druh a družka, majú maloletého syna, uhrádzali
sa potreby všetkých členov domácnosti na život rodiny a bežné náklady spojené s bývaním a potrebami

rodiny. Poprela skutkové tvrdenia žalobcu, že jej postupne od 01.10.2021 mal požičiavať peniaze a
tvrdila, že jej žiadne peniaze nikdy nepožičal. Poprela skutkové tvrdenia žalobcu, že jej v mesiacoch
január až jún 2022 mal požičiavať peniaze a tvrdila, že jej žiadne peniaze ako pôžičku nikdy neposkytol.
Žalobca ju nikdy nevyzval na vrátenie údajných pôžičiek, pretože žiadne neexistovali, neexistujú ažiadne nikdy ani neposkytol. V tejto súvislosti uviedla, že žaloba žalobcu neobsahuje opis rozhodujúcich
skutočností, ako to ukladá ustanovenie § 132 ods. 1 C.s.p., preto ani nevedela, k akým konkrétnym
skutočnostiam by sa mala vyjadriť. Skutkové tvrdenia žalobcu sú strohé (špekulatívne), jednoducho len

odkazuje na nejaké prílohy. Opis rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na žalobcom
predložené prílohy, pretože je to v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 C.s.p., žaloba tým neobsahuje
predpísané náležitosti a žalovaná nemá ako rozpoznať, o čo žalobcovi v skutočnosti ide, aké skutkové
tvrdenia má súdu predložiť k neexistujúcim skutkovým tvrdeniam žalobcu a aké dôkazy má označiť na
podporu svojich skutkových tvrdení. K posúdeniu dôveryhodnosti osoby žalobcu uviedla, že pár dní po

skončení pojednávania vo veci 35P/105/2024 uskutočneného dňa 09.07.2024 sa začala rozposielať
sfalšovaná zápisnica z pojednávania s doplnením skutkových tvrdení zo spolužitia žalobcu a žalovanej,
o ktorej mohli mať vedomosť len oni. Sfalšovaná zápisnica bola doručovaná asi dvadsiatim spoločným
známym v Topoľčanoch a okolí, čo preukazuje doloženými čestnými vyhláseniami. Nemá žiadnu
povinnosť žalobcovi vrátiť fiktívne pôžičky, ktoré jej nikdy neposkytol. Zo strany žalobcu ide o špekulácie,
fabulácie, snahu vydávať lož za pravdu a úmysel na jej úkor sa bezdôvodne obohatiť.

4. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že za vecné odôvodnenie svojej obrany považuje žalovaná,
že nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrela, nežiadala o pôžičku a žiadnu pôžičku jej žalobca
neposkytol. I napriek tomu, že boli predložené konkrétne dôkazy, výpisy z bankových účtov, tieto
žalovaná nespochybňuje, len tvrdí v rozpore s týmito dôkazmi, že jej peniaze ako pôžička, neboli

poskytnuté. V danom prípade súd vyhodnotí, či prijatie finančných prostriedkov, poskytnutých prevodom
z účtu na účet, je preukázané alebo sa za preukázané považuje rozporné vyhlásenie, že žalovanej
žiadne peniaze neboli poskytnuté. To, že žalovaná uviedla, že žila so žalobcom v spoločnej domácnosti,
že sa uhrádzali potreby všetkých členov domácnosti na život rodiny popiera a uvádza, tak ako to
žalovaná tvrdí v inom konaní, že nežili v spoločnej domácnosti, žili len v spoločnom dome, každý

mal svoje finančné prostriedky, teda spoločné nemali, každý zo svojich priamo uhrádzal náklady, ktoré
postupne vznikali. Keď žalovaná nemala finančné prostriedky, žiadala ho, aby jej požičal, aby aj ona
mohla si uhradiť svoje náklady a on na jej žiadosť tieto jej postupne požičiaval prevodmi na účty, ktorých
číslo mu za týmto účelom poskytla. Celkovo jej požičal 12.685,50 eur. Ohľadne tej skutočnosti, že ju
písomne nevyzval na vrátenie pôžičky, bolo z dôvodu, že žalovaná sa tvárila a naznačovala, že mu ich

nevráti, ale že bude špekulatívne tvrdiť, že nemá písomnú zmluvu, a preto si požičané peniaze môže
minúť pre svoju potrebu. Z toho dôvodu rovno podal žalobu, žaloba je výzvou na vrátenie pôžičky, avšak i
zpodanéhoodporujejasné,žeprijatiepeňazípopiera,popieraichposkytovanieakopôžičkuNaprevode
zo dňa 13.6.2022 je ako dôvod uvedený napr. peniaze na kvety na svadbu jej kamarátky I. F., a keď
vtedy nemala peniaze, požičala si ich od neho. Zo všetkých výpisov je vidieť, že náklady na potreby

maloletého syna uhrádzal priamo.

5. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.03.2025 uviedla, že žalobca v obsahu písomného
podania opäť nedoplnil opis rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na žalobcom
predložené prílohy pripojené k žalobe, žalovaná nemá ako rozpoznať, z akých imaginárnych súm

má pozostávať žalovaná suma, a aké skutkové tvrdenia má žalovaná súdu predložiť k neexistujúcim
skutkovým tvrdeniam žalobcu a aké dôkazy má označiť na podporu svojich skutkových tvrdení.
Žalobca opäť neuvádza žiadne čiastkové sumy údajných pôžičiek, hoci sa parciálne vyjadruje k určitým
udalostiam, ktoré sa však snaží vydávať za poskytnutie pôžičiek, ku ktorým však nikdy nedošlo. Žalobca
skutkovo tvrdí, že v období od 01.10.2021 do 31.12.2021 jej mal poskytnúť údajné pôžičky v celkovej

sume 6.400,- eur. Žalobca neoznačil žiadne skutkové tvrdenie, ktoré úhrady v danom období by mali byť
údajnými pôžičkami. Môže len dedukovať z výšky súm uvedených z výpisu z účtu žalobcu a žalovanej
sumy, napr. že suma 2.004,- eur zo dňa 11.10.2021, suma 1.700,00 eur zo dňa 03.11.2021, suma
631,50 eur zo dňa 18.11.2021 a suma 1.120,- eur zo dňa 15.12.2021 boli peniaze poslané žalobcom,
aby zo svojho účtu z týchto peňazí zaplatila jeho dlhy. Žalobca jej neposkytoval žiadne pôžičky, ale

prijaté peniaze boli použité na zaplatenie jeho rôznych záväzkov. Žalobca podniká ako fyzická osoba
pod obchodným menom Rastislav Grach – RENOVA, s miestom podnikania Pionierska 1696/10, 955
01 Topoľčany, IČO: 45 657 157, a to najmä od 04.05.2018 v oblasti poskytovania stavebných prác. Dňa
11.10.2021 jej žalobca zaslal na jej účet sumu 2.004,- eur, ktorú v ten istý deň 11.10.2021 uhradila na
splatenie dlhu žalobcu voči jeho zamestnancom a to voči p. E. v sume 366,25 eur, p. F. v sume 577,00

eur, p. C. v sume 506,50 eur a p. J. (K.) v sume 554,50 eur. Išlo o zamestnancov žalobcu, ktorým žalobca
vyplácal mimo oficiálnej mzdy z pracovného pomeru ešte neoficiálnu časť mzdy, ktorú vždy po nej chcel,
aby sa im uhradila z jej účtu. V komunikácií cez aplikáciu messenger jej poslal žalobca správu, na aký
účel má sumu 2.004 eur použiť a koľko peňazí tomu ktorému zamestnancovi poslať na účet ako mzdu.Nešlo o žiadnu pôžičku, ale splatenie dlhov žalobcu ako zamestnávateľa voči svojím zamestnancom.
Dňa 03.11.2021 jej žalobca zaslal na jej účet sumu 1.700,- eur, ktorú v ten istý deň 03.11.2021 uhradila
na splatenie dlhu žalobcu voči jeho zamestnancom a to voči p. E. v sume 474,- eur, p. F. v sume 626,-

eur, p. C. v sume 257,- eur a p. J. (K.) v sume 311,50 eur. Išlo opäť o zamestnancov žalobcu, ktorým
vyplácal mimo mzdy z pracovného pomeru ešte neoficiálnu časť mzdy, ktorú vždy po nej chcel, aby sa
im uhradila z jej účtu. V komunikácií cez aplikáciu messenger jej poslal správu, na čom má sumu 1.700,-
eur použiť a koľko peňazí tomu ktorému zamestnancovi poslať na účet ako mzdu. Dňa 18.11.2021 jej
žalobca zaslal na účet sumu 631,50 eur, ktorú v ten istý deň 18.11.2021 uhradila na splatenie dlhu

žalobcu voči jeho zamestnancovi a to voči pánovi F. v sume 631,50,- eur. Išlo znovu o zamestnanca
žalobcu, ktorému žalobca vyplácal mimo mzdy z pracovného pomeru ešte neoficiálnu časť mzdy. Dňa
15.12.2021 jej žalobca zaslal na účet sumu 1.120,- eur, ktorú v ten istý deň 03.11.2021 uhradila na
splateniedlhužalobcuvočijehozamestnancovip.F.vsume751,-eurasumu360,-eurjejžalobcavracal
peniaze, čo za neho zaplatila v rovnaký deň. Išlo znovu o toho istého zamestnanca žalobcu (neoficiálna
časť mzdy) a žalobca v správe zaslanej jej cez aplikáciu messenger uviedol : „A 360 som ti vrátil za

včera čo si posielala“. Nešlo o žiadnu pôžičku, ale splatenie dlhov žalobcu, ako zamestnávateľa, voči
svojmu zamestnancovi a nahradenie sumy žalovanej, ktorú žalovaná plnila za žalobcu.

6. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.04.2025 uviedol, že v čase
od 01.10.2021 až jún 2022 žalovanej požičal celkovo sumu 12685,50 euro, dá sa to kvalifikovať aj ako

bezdôvodné obohatenie s tým, že žalovaná nepreukázala žiadnym spôsobom, prečo by nemala tieto
finančné prostriedky žalobcovi vrátiť.

6.1 Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.04.2025 uviedla, že žalobca
nešpecifikoval, z čoho má pozostávať žalovaná suma údajných pôžičiek vo výške 6.400 eur za obdobie

od 01.10.2021 do žalobcom neuvedeného dátumu, rovnako nešpecifikoval, z čoho majú pozostávať
údajné pôžičky v sume 6.285,50 eur za obdobie údajne január až jún 2022. Pokiaľ žalobca jej nejaké
peniaze poslal, vždy to bolo na daný účel napr. zaplatenie jeho výlučných dlhov, prevzatia dobierky
na pošte, zaplatenie materiálov alebo veci, e-schop a podobne. Žalobca jej nikdy len tak bezdôvodne
neposielal peniaze na účet. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2025 sa snažila dedukovať, čo by malo

byť predmetom konania, z čoho by asi tak mali pozostávať tie údajné pôžičky. Preukazovala listinnými
dôkazmi, že ak nejaká suma došla, ktorá asi by mohla byť predmetom konania, naložila s tým tak,
ako jej žalovaný nakázal, komunikovali neformálne, ako partneri, neskôr manželia, aplikáciou napr.
messenger, kde žalobca napr. jej poslal správy. Išlo o vyplácanie nezdanených peňazí, kde takýmto
spôsobom opakovane ju žalobca žiadal, aby plnila z jej účtu jeho dlhy. Žalobca žiadny spôsobom

nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 4.3.2025, tieto možno
považovať za nesporné, a čo sa týka účelu akým spôsobom žalovaná naložila následne s tými peniazmi,
toto žalobca nespochybnil.

7. Žalobca vo vyjadrení z 02.05.2025 uviedol, že dňa 01.10.2022 ako veriteľ uzatvoril vo vtedajšej

spoločnej domácnosti so žalovanou ako dlžníkom bezúčelovú ústnu zmluvu o pôžičke, podľa ktorej jej
vždy pošle peňažnú čiastku na bankový účet, ktorý ona označí, pričom mu ich po tom, ako ju o to
požiada, všetky spoločne vráti. Dá sa povedať „rámcovú zmluvu” s tým, že výška plnenia mala závisieť
od konkrétnych finančných požiadaviek žalovanej. Nemal žiaden iný dôvod posielať žalovanej len tak
peniaze na účty, ktoré ona označuje. Zmluva o pôžičke bola uzavretá neformálne, na báze vzájomnej

dôvery medzi ním a žalovanou, ako to bežne medzi blízkymi osobami chodí. Žil so žalovanou, mali
spoločnédieťaajeúplneneštandardné,abymedzitakýmitoosobamiobčianskoprávnazmluvaopôžičke
sa uzatvárala písomne a aby jeden druhému poskytoval nejaké ručenie, zábezpeku, záložné právo
pre prípad jej nevrátenia. Preto si so žalovanou nedohodli presne dátum splatnosti, bol presvedčený,
že pokiaľ žalovanú požiada o vrátenie peňazí, že ich všetky ihneď vráti. Na základe tejto ústne a

platne uzatvorenej zmluvy o pôžičke žalovanej poskytol v súhrne 13.986,00 eur (podrobný výpis na
č.l. 202-203). Vzhľadom na plynutie času už nie je schopný pamätať účel každej čiastkovej platby, na
ktorú potrebovala peniaze žalovaná. Poskytnutie peňazí však preukázal písomnými dôkazmi ako aj
substancovanými skutkovými tvrdeniami. Je teda na žalovanej, aby vysvetlila každú jednu čiastkovú
platbu, prečo podľa jej právneho názoru nie je povinná vrátiť mi peniaze, na ktoré nemala a nemá

žiaden právny nárok a mala by preukázať právny titul, že sa jednalo z jeho strany o dar, alebo inú
dohodu, ktoré by popieral. Žalobca netvrdil, že má ísť o bezdôvodné obohatenia, pretože jeho skutkové
tvrdenie podľa predchádzajúcej dohody znie pôžička, avšak uvádzal, že ak túto skutočnosť súd posúdi,
teda či to posúdi ako bezdôvodné obohatenie, to už je na súde, pretože platí zásada „Iura novit curia”.Preto nekonkretizoval, kedy vzniklo toto bezdôvodné obohatenie, avšak zo zákona vzniká okamihom
prijatia platby. Mohol byť daný dôvod plnenia bez právneho dôvodu, ak by súd dospel k záveru, že
dohoda o pôžičke nikdy nebola, že sám bezmyseľne posielal žalovanej konkrétne čiastky, ktoré ani

neboli zaokrúhlené.

8. Žalovaná vo vyjadrení dňa 04.06.2025 uviedla, že žalobca v obsahu písomného podania doplnil opis
rozhodujúcich skutočností a predložila skutkové tvrdenia o údajnej rámcovej zmluve o pôžičkách zo dňa
01.10.2022 v čase trvania manželstva medzi stranami sporu (uzavreté dňa 11.06.2022). Pritom, okrem

iného, všetky sumy na jej účet žalobcom boli poukázané pred 01.10.2022, kedy podľa tvrdení žalobcu,
rámcová zmluva o pôžičkách nebola uzavretá. Je veľmi neštandardné, aby si partneri žijúci v spoločnej
domácnostiuzatváralirámcovúzmluvu,ktorájepríznačnánajmäpreobchodnézáväzkovévzťahymedzi
podnikateľmi, kedy sa predpokladá opakovaná činnosť zmluvných strán za účelom dosiahnutia zisku. Ak
žalobca tvrdí, že malo ísť o pôžičky, je viac ako neštandardné, aby si dlžník požičiaval sumy v desiatkach
centoch, alebo sumy na jednotky eur, ktoré sú naopak skôr charakterizované tým, že sa posielajú za

konkrétnym účelom platby, ktoré aj vo svojom podaní preukázala, na aký účel ich žalobca žiadal uhradiť
(najmä úhrada dlhov) a tak aj boli zrealizované. Žalovaná poukázala na svoje písomné vyjadrenie k
žalobe zo dňa 04.03.2025, v rámci ktorej poskytla skutkové tvrdenia, za akým účelom peniaze žalobca
poslal, aké záväzky žalobcu sa z nich vyrovnali, voči ktorému veriteľovi a to vo vzťahu k sume 2.004,00
eur z 11.10.2021, 1.700,00 eur z 03.11.2021, 631,50 eur z 18.11.2021, 1.120,00 eur z 15.12.2021, z

toho 360,00 eur jej žalobca vrátil pôžičku a sumu 751,00 eur, 662,50 eur z 04.01.2022, 4.015,00 eur z
21.01.2022 zaslanú na účet inej osoby, 398,00 eur z 31.01.2022, o ktorú žalobcu nikdy nežiadala, 80,00
eur z 01.02.2022, 380,00 eur z 22.02.2022. Vo vzťahu k sume 65,00 eur zo dňa 01.10.2021 uviedla, že
žalobca žiadal peniaze poslať na účet C. L., ktorý spolupracoval so žalobcom. V minulosti jej žalobca
poskytol jeho číslo bankového účtu, nakoľko sa mu peniaze posielali opakovane a tento pán sa podieľal

na tvorbe rozpočtov diel pre žalobcu v rámci jeho podnikania. Peniaze ešte v ten istý deň 01.10.2021 v
sume65,00eurposlalanaúčetp.L..Vovzťahuksume400,00eurzodňa04.10.2021uviedla,žežalobca
poslal peniaze na účel úhrady potrieb spoločnej domácnosti, keď spolu tvorili pár a žili s maloletým
synom. Peniaze sa použili na úhrady bežných potrieb všetkých členov spoločnej domácnosti. Vo vzťahu
k sume 145,00 eur zo dňa 12.10.2021 uviedla, že žalobca žiadal peniaze poslať na účet C. L., ktorý

spolupracoval so žalobcom v rámci jeho podnikania. Peniaze ešte v ten istý deň 12.10.2021 v sume
145,00 eur poslala na účet p. L.. Vo vzťahu k sume 500,00 eur zo dňa 18.10.2021 uviedla, že tieto
peniaze žalobca nezaslal jej na účet, ale zaplatil to sám z vlastnej iniciatívy, ako druh, s ktorým žila v
spoločnej domácnosti. Platila ohľadom svadby napr. zákusky, prstene, šaty, víno a iné potrebné veci,
pritom to nežiada späť od žalobcu ako pôžičky, ale každý sa určitým spôsobom podieľali na nákladoch

na svadbu. Nebola medzi nimi žiadna dohoda v tom, že má ako žena platiť všetky náklady na svadbu.
Vo vzťahu k sume 80,00 eur zo dňa 20.10.2021 uviedla, že žalobca žiadal peniaze poslať na účet C.
L., ktorý spolupracoval so žalobcom v rámci jeho podnikania. Peniaze ešte v ten istý deň 20.10.2021 v
sume 80,00 eur poslala na účet p. L.. Vo vzťahu k sume 70,00 eur zo dňa 15.11.2021 žalobca žiadal
peniaze poslať na účet pani M., ktorá spolupracovala so žalobcom, obdobne ako p. L., ako rozpočtárka

v rámci jeho podnikania. Peniaze ešte v ten istý deň 15.11.2021 v sume 70,00 eur poslala na účet p.
M.. Vo vzťahu k sume 250,00 eur zo dňa 16.11.2021 uviedla, že žalobca poslal peniaze na účel úhrady
potrieb spoločnej domácnosti. Peniaze sa použili na úhrady bežných potrieb všetkých členov spoločnej
domácnosti. Vo vzťahu k sume 150,00 eur zo dňa 24.11.2021 uviedla, že žalobca žiadal peniaze poslať
na účet zamestnanca p. C. v sume 95,03 EUR, ktoré v ten istý deň mu zaslala a za 77,19 eur dňa

25.11.2021 platila žalobcovi dobierku z e-shopu, ktorú si dal zaslať na adresu jej zamestnávateľa. Vo
vzťahu k sume 180,00 eur zo dňa 21.12.2021 žalobca žiadal peniaze poslať na účet pani M., ktorá
spolupracovala so žalobcom ako rozpočtárka pre žalobcu v rámci jeho podnikania. Peniaze ešte v ten
istý deň 21.12.2021 v sume 180,00 eur poslala na účet p. M.. Vo vzťahu k sume 150,00 eur zo dňa
25.01.2022, ktorú si žalobca v obsahu zmenenej žaloby uplatňuje duplicitne, uviedla, že len v tomto

ojedinelom prípade jej žalobca krátkodobo požičal uvedenú sumu za vypracovanie zmluvy právničke
p. N., ktorú mu v ten istý deň vrátila na jeho účet s poznámkou „vrátané peniaze za ciernu“. Z obsahu
vyjadrenia k žalobe zo dňa 04.03.2025 preukazovala, že žalobcovi požičiavala peniaze, napr. suma
360,00 eur, ktorú jej žalobca vrátil dňa 15.12.2021. Medzi nimi ako partnermi vždy prebiehali určité toky
peňazí na bankových účtoch z oboch strán sporu, keďže žili v spoločnej domácnosti niekoľko rokov (apríl

2017 - jar 2024). Vo vzťahu k sume 250,00 eur zo dňa 02.02.2022 uviedla, že žalobca jej žiadnu takúto
sumu v uvedený deň na účet neposlal, ide o zrejmý omyl žalobcu. Vo vzťahu k sume 380,00 eur zo dňa
22.02.2022 vo vyjadrení zo dňa 04.03.2025 uviedla, že v ten istý deň sa peniaze uhradili zamestnancovi
žalobcu, nie však p. C. (chyba v písaní), ale p. F.. Sám p. F. jej v ten deň ráno o 07.20 hod zasielal SMSsprávu, kedy dostane peniaze a že písal „A.“, t. j. žalobcovi. Samotný žalobca predložil výplatné pásky
svojich zamestnancov, mená ktorých sa zhodujú aj s menami osôb, ktoré označila, ktorých označil aj
žalobca vo vzájomnej komunikácií a je zrejmé, že ide v prevažnej miere o zamestnancov žalobcu alebo

osoby spolupracujúce so žalobcom v rámci jeho podnikania (p. L., C. M.). Vo vzťahu k sume 300,00 eur
zo dňa 30.05.2022 uviedla, že túto sumu žalobca poslal, aby za neho zaplatila pokutu mestu Topoľčany v
sume 250,00 eur dňa 30.05.2022 a aj trovy konania spojené s touto pokutou v sume 16,50 eur v rovnaký
deň, ostatné peniaze mala použiť na spoločnú domácnosť a tak aj boli spotrebované. Vo vzťahu k sume
300,00 eur zo dňa 13.06.2022 uviedla, že žalobca ju požiadal o ruku, boli spolu šťastní, chystali svadbu.

V čase platby už bola jeho manželkou. Sám žalobca iniciatívne zaplatil výzdobu na svadbu, čo je na
podmienkyvspoločnosticelkomobvyklýjavbeztoho,abysažiadalaodnevestyakákoľvekprotihodnota.
Žalobca peniaze platil priamo na účet p. F. bez akejkoľvek podmienky či ústnej dohody so ňou, že by
mu niečo mala nahradiť za zaplatenú kvetinovú výzdobu. Navyše tieto peniaze žalobca platil už počas
trvania manželstva (svadba 11.06.2022) a teda sa v danom prípade môže jednať o plnenie obdobné pri
obstarávaní bežných vecí manželov. Vo vzťahu k sume 400,00 eur zo dňa 04.10.2021 a sume 250,00

EUR zo dňa 16.11.2021, ako aj peniazom, ktoré z poukázaných peňazí žalobcom v jednotkách eur
ostali, prípadne aj jej peňazí, ktoré naviac naopak za žalobcu uhradila ona, uvádzala, že nie je možné
voči nej uplatňovať náhradu peňažných prostriedkov, ktoré sa spotrebovávali na účely potrieb členov v
spoločnej domácnosti. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 02.05.2025 i na pojednávaní konanom dňa
10.04.2025, potvrdil existenciu spoločnej domácnosti v byte žalovanej od apríla 2017 do 17.12.2022

(následnevrodinnomdomedojari2024).Vtejtosúvislostipoukázalanaustanovenie§115Občianskeho
zákonníka, keď spolu so žalobcom a maloletým synom tvorili spoločenstvo osôb tvoriacich spoločnú
domácnosť, spolužitie trvalo niekoľko rokov, uhrádzala aj náklady žalobcu spočívajúce v užívaní jej bytu
a nikdy nevyžadovala od žalobcu vrátenie peňazí súvisiacich s nákladmi na spoločnú domácnosť (napr.
energie).Nešloožiadnupôžičkuzostranyžalobcu,aleúhradyspoločnýchpotrieb,ktoréinakvprevažnej

miere zabezpečovala, pričom žalobca potvrdil, že každý z členov spoločnej domácnosti platil náklady,
ktoré postupne vznikali. V prevažnej miere ich však platila ona. Z predložených skutkových tvrdení a
listinných dôkazov mala za to, že v danom prípade sa nejedná o žiadne pôžičky medzi stranami sporu,
s výnimkou 2-och prípadoch, kedy aj ona, ale aj žalobca, si vzájomne vracali pôžičky, ale išlo najmä o
úhrady dlhov žalobcu voči tretím osobám a čiastočne použitie peňazí na úhrady potrieb všetkých členov

spoločnej domácnosti, ktorú vzájomne zdieľali po dobu viac ako 7 rokov.

9. Súd na pojednávaní dňa 12.06.2025 pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že sa žalobca domáhal
povinnosti žalovanej zaplatiť mu 13 986,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.09.2024
do zaplatenia.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 12.06.2025 uviedol, že preukázal, že žalovanej posielal zo svojho účtu
mnohé sumy, preukázal, že tieto sumy naozaj išli, pričom právnym titulom, ktorý považuje za preukázaný
je ústna zmluva o pôžičke, ktorá nebol urobená písomne z rôznych vecí, nakoľko strany konania vtedy
žili v jednej domácnosti ako partneri.

11. Žalovaná na pojednávaní dňa 12.06.2025 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že považuje
žalobu za šikanóznu. Žalobcovi ide o to, aby žalovanej spôsobil ujmu a aby bola zaviazaná súdom na
vrátenie peňazí, ktoré boli použité vo veľkom rozsahu na úhradu dlhov žalobcu a v niektorých prípadoch
to boli peniaze na spoločnú domácnosť. Strany sporu žili v spoločnej domácnosti od roku 2017 do jari

2024, približne 7 rokov. Do júna 2022 ako druh a družka a od júna 2022 ako manželia až do jari 2024.
Prirodzene v živote prichádza k tomu, že si partneri vzájomne posielajú peniaze za určitým účelom, nie je
to len také bezdôvodné konanie. Naopak je bežné, že jeden druhému pošlú peniaze, aby niečo zaplatili,
čo naopak vyplýva i z toho titulu spoločného užívania domácnosti, v ktorej sa nachádzal maloletý syn
účastníkov. Nebola uzatvorená žiadna rámcová zmluva medzi účastníkmi. Žalobca ani jeden dôkaz

nespochybnil. V komunikácii je zrejmá pravdivosť skutkových tvrdení žalovanej, že vo veľkom rozsahu
sa najmä uhrádzali mzdy zamestnancom, mzdy boli vyplácané zamestnancom „na čierno“ na ruku.
Žalovaná presne prevádzala jednotlivé sumy zamestnancom, ktoré jej dával práve žalobca. Predložili ku
každému tvrdeniu i výpisy z účtov. Žalobca uplatňoval i nároky, ktoré nikdy neboli, ktoré boli poukázané
naúčettretíchosôb,ajktomuto savpodstatevyjadrili.Účastníciplánovalisvadbu,každýznichvurčitom

rozsahu hradil náklady napr. žalobca zaplatil miestnosť, žalovaná platila zákusky, iné veci, ktoré aj uviedli
vo vyjadrení. Spoločne sa podieľali na nákladoch, ktoré súviseli so spoločnou svadbou, ktorá sa konala
v júni 2022. Pokiaľ ide o dve sumy, poukázané na účet žalovanej – 400 eur zo dňa 4.10.2021, žalobca
uviedol žalovanej pri komunikácii, že „čo bude potrebné to zaplať v spoločnej domácnosti“, následnez výpisu z 10/2021 vidieť že žalovaná postupne platila napr. 52 eur elektrina na dome na Pionierskej
ul.. Obdobie jesene 2022, kedy paralelne strany sporu mali dve domácnosti, žili v jednoizbovom byte
vo výlučnom vlastníctve žalovanej, tam sa uhrádzali náklady a zároveň si už pripravovali spoločnú

domácnosť na rodinnom dome, kde už boli zapojené energie - elektrina, plyn, voda, z toho titulu sa
platili náklady aj tam, odchádzali úhrady z účtu žalovanej. Žalovaná zaplatila napr. kúpu čapice, dňa
7.10.2021 platila spoločnosti Orange 75eur, to išlo na mobil strán sporu, dňa 11.10.2021 platila sumu
11,94 eur opäť šlo o úhradu elektriny, zo sumy 400 eur, ktorú poslal dňa 13.10.2021 žalovaná zaplatila
preddavky za vodu na rodinný dom 20 eur, ďalej dňa 13.10.2021 kartou išlo o pracovné pomôcky,

ktoré objednal žalobca v sume 113 eur, dňa 15.10.2021 suma 10 eur za plyn na spoločnú domácnosť,
dňa 15.10.21 uhradila sumu 20 eur na školu za pobyt syna v školskom zariadení, dňa 15.10.2021
žalovaná uhradila z tejto sumy preddavky na plyn na rodinný dom Pionierka ul., dňa 18.10.2021 uhradila
synovi životné poistenie 23,50 eur, dňa 18.10.2021 poistenie spoločnej domácnosti na byte 14,75 eur
a následne dňa 18.10.2021 uhrádzala poistenie na rodinný dom, účel týchto finančných prostriedkov
je uvedený na výpise z účtu pri jednotlivých platbách. Z výpisy z účtu žalovanej za mesiac november

2021vyplýva, že zo sumy, ktorú poslal žalobca na účet žalovanej dňa 16.11.2021 vo výške 250 eur
opäť išlo o situáciu, kedy bolo tlmočené, že „uhraď čo bude potrebné na domácnosť.“ Z výpisu účtu
žalovanej následne vidieť, že dňa 18.11.21 opätovne uhradila životné poistenie 23,50 eur synovi O.,
dňa 18.11. kupovali v obchode Merkury nejaké veci na dom, ktorý sa na jeseň 2021 finalizoval a na
konci roku v decembri sa tam strany sporu sťahovali, dňa 18.11. platobná karta 39,90 eur balík, čo

si objednal žalobca nejaké pracovné oblečenie alebo niečo podobné. Aj z tejto sumy, ktorú žalobca
poslal v novembri 2021 vo výške 250 eur žalovaná uhrádzala náklady na spoločnú domácnosť, spoločné
potreby partnerov, ktorí žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, nemôže sa jednať o bezdôvodné
obohatenie. Právny titul zo strany žalobcu bol nepochybne existencia spoločnej domácnosti. Existenciu
spoločnej domácnosti žalobca jednoznačne potvrdil. Rovnako sa jednoznačne vyjadril, že každý platil

náklady, ktoré postupne vznikali, čo je samozrejmé pri vzájomnom spolužití muža a ženy v spoločnej
domácnosti, manželov. Preukázala všetky čiastkové sumy, s výnimkou dvoch, ktoré boli použité na
konkrétny účel, ktorý žalobca tlmočil žalovanej najmä cez messenger. Preukázala v jednom prípade,
že jej žalobca vracal pôžičku a jeden jediný krát keď žalobca požičal na jediný deň menšiu sumu,
ktorá mu bola vrátená. V ostatných prípadoch sa jednalo o uhrádzanie dlhov žalobcu voči svojim

zamestnancom – tzv. výplaty na ruku a v dvoch prípadoch išlo o použitie peňazí na úhradu nákladov
v spoločnej domácnosti strán sporu. Mala za to, že žalobca v konaní nepreukázal žiadnu rámcovú
zmluvu o pôžičke, nespochybnil tvrdenia žalovanej žiadnym spôsobom, listinné dôkazy, písomných
vyjadrení. Aj žalobca si občas požičiaval od žalovanej, čo je normálne medzi partnermi. Žaloba žalobcu
je nedôvodná, považovala ju za šikanóznu, s jediným dôvodom, lebo žalovaná nesúhlasí s návrhom

žalobcu na vyrovnanie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, kde žalobca je
názoru, že nemusí vyplatiť žalovanej podiel z domu. Chcel využiť to, že v určitom časovom rozsahu
posielal peniaze žalovanej a táto nebude vedieť preukázať akým spôsobom s týmito peniazmi naložila.

12. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi - pripojenými výpismi z účtu žalobcu, výpismi z účtu žalovanej, výpisom zo živnostenského
registra, správami a zistil tento skutkový stav:

12.1. Z výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca na účet žalovanej posielal od 01.10.2021 do júna
2022 finančné prostriedky v celkovej žalovanej sume 9.071,- eur, a to 01.10.2021 sumu 65,- eur,

4.10.2021 sumu 400,- eur, 11.10.2021 sumu 2004,- eur, 12.10.2021 sumu 150 eur, 20.10.2021 sumu
80 eur, 3.11.2021 sumu 1700,- eur, 15.11.2021 sumu 70,- eur, 16.11.2021 sumu 250 eur, 18.11.2021
sumu 631,50 eur, 24.11.2021 sumu 150 eur, 15.12.2021 sumu 1120 eur, 21.12.2021 sumu 180 eur,
04.01.2022 sumu 662,50 eur, 25.01.2022 sumu 150 eur, 31.01.2022 sumu 398,- eur, 01.02.2022 sumu
80 eur, 22.02.2022 sumu 380,- eur, 30.05.2022 sumu 300,- eur a 13.06.2022 sumu 300,- eur.

12.2 Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobca od 12.03.2015 podniká pod obchodným
menom Rastislav Grach – RENOVA, IČO: 45657157.

12.3 Z výplatných pások predložených žalobcom vyplýva, že žalobca zamestnával osoby C. F., M. C.,

E. E. a K. J..

12.4 Z výpisov z účtu žalobcu i žalovanej sú zrejmé nasledujúce skutočnosti:Dňa 01.10.2021 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 65,- eur,
ktoré boli v totožný deň poslané na účet „C. L..“
Z priložených správ medzi žalobcom a žalovanou (č. l. 73-74 a č.l. 211-212) je zrejmé, že žalobca dňa

10.10.2021 poslal žalovanej messenger správu „E. XXX,XX F. XXX C. XXX,XX K. XXX,XX“, pričom z
výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 11.10.2021 boli na jej účet prevedené od žalobcu finančné
prostriedky vo výške 2004,- eur, ktoré boli v totožný deň poslané na iné účty, a to v sume 366,25 eur na
účet s označením E. E., v sume 577,- eur F., v sume 506,50 eur C. a v sume 554,50 eur K. J..
Dňa 12.10.2021 žalobca poslal žalovanej messenger správu „L. 145 eur poslať“ pričom z výpisov z účtu

žalovanej vyplýva, že dňa 12.10.2021 boli na jej účet prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo
výške 150 eur, ktoré boli v totožný deň poslané na účet s označením „C. L.“ vo výške 145,- eur.
Dňa 18.10.2021 boli žalobcom prevedené finančné prostriedky v sume 500 eur na účet Hotel P. G.
s poznámkou Záloha svadba B..
Dňa 20.10.2021 žalobca poslal žalovanej messenger správu „L. 80 EUR už som ti poslal, pošli mu pls“,
pričom z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 20.10.2021 boli na účet žalovanej prevedené od

žalobcu finančné prostriedky vo výške 80,- eur, v totožný deň boli finančné prostriedky v sume 80,- eur
zaslané na účet s označením „C. L..“
Žalobca dňa 03.11.2021 poslal žalovanej messenger správu „E. 474 F. 626 C. 257 K. 311,50“, pričom
z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 03.11.2021 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu
finančné prostriedky vo výške 1700,- eur, v totožný deň boli finančné prostriedky zaslané na iné účty,

a to 474,- eur s označením E. E., 626,- eur, s označením F., 257,- eur s označením C., 311,50 eur
s označením K. J..
Dňa 15.11.2021 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 70,- eur,
ktoré boli v totožný deň poslané na účet s označením „M..“
Žalobca dňa 18.11.2021 poslal žalovanej messenger správu „F. poslať výplatu 631,50 eur,“ žalovaná

následne odpovedala „výplata poslana,“ pričom z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 18.11.2021
boli na jej účet prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 631,50 eur, ktoré boli v totožný deň
poslané na účet s označením Košecký.
Dňa 21.01.2021 bola žalobcom prevedená suma 4.015,- eur na účet s označením C. M..
Dňa 24.11.2021 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 150 eur,

z ktorých 95,03 eur, ktoré boli v totožný deň poslané na účet s označením „C..“
Žalobca dňa 15.12.2021 poslal žalovanej messenger správu „Poslal som ti peniaze F. výplata poslať
751,00 eur a 360 som ti vrátil za včera čo si posielala“, pričom z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že
dňa 15.12.2021 boli na jej účet prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 1120 eur, ktoré boli
v totožný deň poslané na účet F. vo výške 751,- eur a na účet M. F. vo výške 360 eur.

Dňa 21.12.2021 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 180 eur,
ktoré boli v totožný deň poslané na účet „M..“
Dňa 04.01.2022 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 662,50 eur,
ktoré boli v totožný deň poslané na účet F..
Dňa 25.01.2025 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 150 eur,

ktoré boli v totožný deň vrátené na účet žalobcu s označením „vrátené peniaze za čiernu.“
Dňa 31.01.2022 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 398,- eur,
ktoré poslané na účet F..
Dňa 01.02.2022 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 80,- eur,
ktoré boli v totožný deň poslané na účet C. v sume 80,11 eur.

Dňa 02.02.2022 boli prevedené finančné prostriedky z účtu žalovanej na účet žalobcu v sume 250 eur.
Dňa 22.02.2022 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 380,- eur,
ktoré boli v totožný deň poslané na účet F. v sume 379,50 eur.
Dňa 30.05.2022 boli na účet žalovanej prevedené od žalobcu finančné prostriedky vo výške 300,- eur,
ktoré boli v totožný deň poslané na účet Mesto Topoľčany (s poznámkou A. B., pokuta) v sume 250,-

eur a sume 16,- eur na účet Mesto Topoľčany s poznámkou A. B., trovy konania).
Dňa 30.06.2022 bola žalobcom prevedená suma 300 eur na účet I. F. – Beza s poznámkou Kvety,
svadba M..

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13.1. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (§ 657 Občianskeho zákonníka)13.2 V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, onačenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí

dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. (§ 132 ods. 1 až
3 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

13.3. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany

na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. (§ 149 CSP)

13.4. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (§ 151
ods. 1 CSP)

13.5. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu.(§ 150 ods. 1 CSP)

13.6. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (§ 151 ods. 2 CSP)

13.7. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým s dokazovanie končí. (§ 154 CSP)
13.8. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. (čl. 8 CSP)

13.9. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (§ 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ďalej len „OZ“)

13.10. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (§ 451 ods. 2 OZ)

13.11. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na
úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. (§ 456 OZ)

13.12. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (roz. Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Cdo 325/2009 zo dňa 30.06.2010)

13.13. Najvyšší súd pripomína, že pre správne právne posúdenie v prípadoch ako je prejednávaný,
vrátenie finančných prostriedkov titulom poskytnutej pôžičky, je žiaduce, aby súdy prejednávajúce vec,
mali za preukázanú najmä existenciu zmluvy o pôžičke, skutočné odovzdanie finančných prostriedkov
veriteľom dlžníkovi, a v prípade pochybností aj solventnosť veriteľa v čase poskytnutia pôžičky, ako aj

okolnosť, či dlžník v čase poskytnutia pôžičky na poskytnutie nebol odkázaný. (roz. Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo/183/2019z 28.01.2020)

13.14. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka

povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať
vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. t. j. hneď ako dlh
vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahuzo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. (roz. Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1 Cdo 25/03z 24.06.2003)

13.15 Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca.
Neobstojí preto právny záver odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke
(teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie
právneho úkonu – poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať

príslušnou peňažnou sumou. (roz. Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/403/2014)

13.16. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že podľa nej
bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané tak veriteľ uniesol
dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok
zánik dlhu, leží na dlžníkovi. (roz. Najvyšší súd ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007)

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia pôžičky z dôvodu, že z jeho strany
došlo k plneniu na účet žalovanej. Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní v zmysle čl. 8 CSP
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,

nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť daných skutkových tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že
v civilnom procese sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú sporové strany povinné tvrdiť všetky

pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia); sú tiež povinné plniť dôkaznú povinnosť
a teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto povinností je
vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je sám povinný
po významných skutočnostiach pátrať.
Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť

tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia
spolu s dôkazným bremenom je predpokladom sporu uniesť bremeno. Nesplnenie povinnosti tvrdiť,
resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu
prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný

skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Ak sú skutkové
tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov.
V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán.
Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných

skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto, alebo de
iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo, ak protistrana
uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna
domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak
ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela,

avšak neúčinne. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne
tvrdili (§186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd však má
možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť
strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú
stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom
zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie.Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno

preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

15. Zmluva o pôžičke - z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že žalobca
posielal na účet žalovanej v období od 01.10.2021 do júna 2022 celkovo 9071,- eur (žalovaná suma
13986 eur mínus suma 250 eur, ktorá bola zaslaná z účtu žalovanej na účet žalobcu dňa 02.02.2022,

mínus suma 500,- eur zaslaná dňa 18.10.2021 ako záloha na svadbu na účet Hotel David Bošany
a mínus 300,- eur zaslaná 13.06.2022 na účet I. F. G., mínus suma 4015 eur zaslaná na účet C. M.
dňa 31.01.2022). V konaní zostalo sporným na základe akého právneho titulu boli čiastkové sumy
pripisované na účet žalovanej. S ohľadom na citovaný právny výklad je zrejmé, že pre uzavretie
dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne

alebo konkludentným spôsobom. Pre jej platné uzavretie je potrebné predovšetkým presné označenie
zmluvnýchstrán,určeniepredmetupôžičkyareálneodovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkovi.V
prejednávanomprípadezostalonaposúdenísúdu,čimedzistranamidošlokuzavretiuzmluvyopôžičke.
15.1. Dôkazné bremeno preukázania platného uzatvorenia (rámcovej) ústnej zmluvy o pôžičke
zaťažuje žalobcu. (k tomu porov. body 11.10-11.13 tohto rozsudku - rozh. Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 4Cdo/403/2014 a rozh. Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007 a bod 12 rozsudku).
Žalobca v konaní preukázal, že žalovanej v uvedenom období poukazoval na jej účet finančné
prostriedky, no súd má z vykonaného dokazovania za to, že žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie
a existenciu (rámcovej) zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami. Žalobcove skutkové tvrdenie
z 02.05.2025, že 01.10.2022 ako veriteľ uzatvoril vo vtedajšej spoločnej domácnosti so žalovanou ako

dlžníkom bezúčelovú „rámcovú” ústnu zmluvu o pôžičke, podľa ktorej jej vždy pošle peňažnú čiastku
na bankový účet, ktorý ona označí, pričom mu ich po tom, ako ju o to požiada, všetky spoločne vráti,
sa javí v logickom rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami a žalobným petitom, kedy žalobca
deklaruje, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke poskytoval žalovanej finančné prostriedky už od
01.10.2021. S výnimkou finančných prostriedkov zaslaných žalovanej dňa 04.10.2021, 18.10.2021,

16.11.2021, 21.01.2022 a 02.02.2022 (zjavný omyl žalobcu) bolo preukázané, že žalobca zasielal
finančné prostriedky na jej účet a žalovaná v totožný deň prevádzala zaslané finančné prostriedky na
účty zamestnancov žalobcu alebo osôb spolupracujúcich so žalobcom v súvislosti s jeho podnikaním
(skutočnosť, že osoby L. a M. obchodne spolupracujú so žalobcom, žalobca v konaní nepoprel).
15.2 Finančné prostriedky v sume 500,- eur zaslané dňa 18.10.2021, ktoré si žalobca v žalobe uplatňuje,

neboli zaslané na účet žalovanej, ale na účet Hotel David Bošany. Finančné prostriedky v sume 4015,-
eur boli zaslané dňa 21.01.2022 na účet C. M., a nie na účet žalovanej. Finančné prostriedky v sume 300
eur boli zaslané na účet I. F. G.. K danému súd uvádza, že tu opäť okrem povinnosti tvrdenia má žalobca
aj dôkaznú povinnosť preukázať, že menované žalované sumy sa dostali na základe ústnej zmluvy
o pôžičke do dispozície žalovanej (ako zákonný predpoklad vzniku zmluvy o pôžičke ako zmluvy reálnej

v zmysle § 657 OZ), čo v predmetnom prípade preukázané nebolo. V súvislosti s poskytnutím finančných
prostriedkov vo výške 300,- eur dňa 13.06.2022 žalovanej súd ešte poznamenáva, že aj keby žalobca
preukázal, že poskytol žalovanej na kvety na svadbu pôžičku, keďže sporové strany dňa 11.06.2022
uzatvorili manželstvo, žalobca by musel v konaní preukázať, že ju žalovanej poskytol z jeho oddeleného
majetku, čo preukázané nebolo. (porovnaj roz. Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 4/2006).

15.3 Vo vzťahu k sume 150,- eur zo dňa 25.01.2022 (duplicitne uplatňovanej) žalovaná preukázala,
že žalobcom krátkodobo požičanú sumu za vypracovanie zmluvy právničke mu v ten istý deň vrátila na
jeho účet s poznámkou „vrátané peniaze za ciernu.“
15.4 Čo sa týka finančných prostriedkov zaslaných žalovanej dňa 04.10.2021, 16.11.2021 a sumy 77,19
eur z 24.11.2021 (zo sumy 150 eur zaslaných žalobcom žalovanej bolo 95,03 eur prevedené na účet

C., zvyšok bol podľa žalovanej použitý na úhradu dobierky žalovaného, čo žalovaný v konaní nepoprel),
žalobca vo vyjadrení k odporu poprel, že žil v spoločnej domácnosti so žalovanou, tvrdil, že nežili
v spoločnej domácnosti, že žili len spoločnom dome a každý zo svojho priamo uhrádzal náklady, ktoré
vznikali. Vo vyjadrení zo dňa 02.05.2025 už však tvrdí, že dňa 01.10.2022 ako veriteľ „vo vtedajšejspoločnej domácnosti“ so žalovanou uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke. Súd z dôvodu, že žalobca tvrdenie
žalovanej zo dňa 02.06.2025 o existencii spoločnej domácnosti žalobcu so žalovanou od apríla 2017 do
jari 2024 už nepoprel a sám ju uvádza, považuje spoločnú domácnosť sporových strán za nespornú.

Pojem „spoločná domácnosť“ v zmysle § 115 OZ súdy vykladajú tak, že spoločnú domácnosť vedú tí,
ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom
za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale,
nielen na prechodnú dobu. R 34/1982 (s. 203, ods. 2). Významným pojmovým znakom domácnosti je
spoločná úhrada nákladov na potreby domácnosti, teda spoločné hospodárenie s príjmami, pričom nie je

striktne odlíšené, ktoré spoločné veci smú a nesmú členovia domácnosti používať. Náklady na potreby
domácnosti pritom uhrádzajú aj tí, ktorí spoločne prispievajú len na tú časť osobných potrieb, ktorá
súvisí napríklad s bývaním, stravovaním, kým ďalšie (vlastné) potreby ako ošatenie, kultúru a podobne
si obstarávajú a uhrádzajú sami. Nie je tiež potrebné, aby všetky osoby prispievali na chod domácnosti
v rovnakej miere, alebo aby prispievali výlučne finančne. Každý z členov domácnosti tak prispieva
podľa svojich vlastných možností. Tieto osoby prispievajú na úhradu spoločných potrieb a každá z nich

si okrem toho ešte zaobstaráva čo potrebuje. Vzájomné príspevky sa zásadne nehodnotia, existuje
tu pocit spolupatričnosti k jednému celku, v ktorom každý podľa možností prispieva (k tomu porovnaj
napr. R 34/1960). Aj formy tohto spoločného hospodárenia môžu byť rôzne, pretože od niektorých
osôb sa napríklad nebude ani vyžadovať, aby prispievali finančne na úhradu nákladov, napríklad keď
pôjde o maloletých, študujúcich, prípadne tých ktorý sa budú starať o chod spoločnej domácnosti (varia

pre všetkých, perú veci všetkých, upratujú a pod. - zabezpečujú chod domácnosti). Pojmový znak
domácnosti, a to spoločné uhrádzanie nákladov do domácnosti (spoločné hospodárenie) bol vo vzťahu
žalobcu a žalovanej naplnený. Nie je pritom dôležité, aby tieto úhrady (napr. nájomné za byt) boli
realizované zo spoločného účtu resp. z prostriedkov, ktoré by do nejakého fondu vložili tak žalobca ako
aj žalovaná. Práve úhrada spoločných potrieb každým z nich samostatne hovorí o spoločnom uhrádzaní

nákladov do domácnosti, a teda o spoločnom hospodárení.
Pri existencii spoločnej domácnosti sporových strán, kedy medzi sporovými stranami dochádzalo
k spoločným úhradám na bežné výdavky spojené s chodom domácnosti a zabezpečovaním potrieb ich
maloletého syna, žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že došlo medzi stranami k platnému
uzavretiu zmluvy o pôžičke a že táto žalovaná časť prevedených finančných prostriedkov predstavovala

pôžičku žalovanej, a nie financie na úhradu výdavkov spojených s chodom domácnosti a starostlivosťou
o ich maloletého syna.
15.5 V tomto smere súd uzatvára, že kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie vecí určitého druhu (najmä
peňazí), teda samotná pôžička. Ak veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak
nepreukáže z akého dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, nemožno hovoriť o preukázaní

uzavretia zmluvy o pôžičke, ale napr. o darovaní. Súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007, podľa ktorého v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca
bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné
prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol
dôkazné bremeno.

16. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
platné uzatvorenie rámcovej ústnej zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami.

17. Bezdôvodné obohatenie - podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl.
OZ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý

právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a
to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného
obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto

predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z
ust. § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej
sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom hore citovanej

právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už
bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.
Občiansky zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia: 1/ bezdôvodné obohatenie získané
plnením bez právneho dôvodu, t.j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Toznamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla
plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady,
keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže plnil neexistujúci dlh.

Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju
neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto
prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a druhý účastník plnenie
akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v
akejkoľvekforme.2/Bezdôvodnéobohateniezískanéplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,spravidlaje

to z neplatnej zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení
o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom
prípadeide.Vprípadeatypickejzmluvymusiabyťsplnenépodmienkyustanovenév§51.3/Bezdôvodné
obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a potom dodatočne
odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením
od zmluvy(§ 48) alebo zrušením zmluvy. 4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov.

Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj
majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti
dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každé konanie proti dobrým mravom je aj trestným činom.
Za zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a ktorý možno považovať za nestatočný zdroj,
je len taký zdroj, ktorý konkrétna právna úprava neprobuje. Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa

uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať
ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. 5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením
za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda
nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na
druhej stranenie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako

predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných
zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej
sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej
v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však
už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným

subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným
subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej nedošlo,
pretože nebol naplnený žiaden zo spôsobov uvedených v OZ pre vznik bezdôvodného obohatenia
na strane žalovanej. Súd opäť prihliadol na fakt, že žalobca so žalovanou žil v spoločnej domácnosti

a odkazuje na bod. 13.4 rozsudku (porov. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/273/2016).

18. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a záverov a hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, no
najmä v ich vzájomnej súvislosti, má za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal

bez akejkoľvek pochybnosti svoje tvrdenia uzavretia zmluvy o pôžičke. Súd aj s ohľadom na všeobecné
závery týkajúce sa dôkazného bremena poukazuje na to, že bolo povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia
preukázať, pričom zmyslom takéhoto jeho dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Súd
preto konštatuje, že pravdivosť tvrdení žalobcu preukázaná nebola, žalobca nepreukázal svoje tvrdenia
o existencii zmluvy o pôžičke, a preto nezostávalo prijať iný záver než uvedený a žalobu zamietnuť.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalovaná bola plne procesne úspešná, preto má voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Na základe uvedeného súdzaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).