Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100361
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v
právnej veci žalobkyne: K. L., narodená XX. K. XXXX, bytom v L., Q. č. XX, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 21. marca 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej
sťažnostižalobkyneprotirozsudkuSprávnehosúduvKošiciachz25.júna2025,č.k.17Sas/4/2024-106,
t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 25. júna 2025, č. k.
17Sas/4/2024-106 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovanej z 21. marca 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)
odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. decembra 2023,
ktorým bol žalobkyni podľa § 82, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený
od 01. januára 2024 starobný dôchodok na sumu 939,10 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu
190,50 eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 82 ods.

1,2,4,7,9, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym
súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd v prvom rade uviedol, že predmet konania predstavovalo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia vo veci zákonnej valorizácie starobného a vdovského dôchodku od 01. januára 2024
realizovanej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. Mal preukázané, že žalobkyňa v priebehu súdneho
konania nenamietala žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa postupu správneho orgánu pri zvyšovaní

jej dôchodkov od 01. januára 2024 aplikáciou § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., a stále len deklarovala
svoje presvedčenie o nesprávnom výpočte základnej výšky jej starobného dôchodku, ako i vdovského
dôchodku, ktoré však neboli predmetom tohto konania. Správny súd žiadne porušenie zákona pri
zvyšovaní dôchodkov nezistil a zvýšenie starobného a vdovského dôchodku zodpovedalo príslušnejzákonnej úprave. Námietky žalobkyne smerujúce k základnej výške starobného a vdovského dôchodku
vyhodnotil aj s ohľadom na predmet súdneho prieskumu ako nedôvodné. Dodal, že rozhodnutia o
základnej výške starobného, ako aj vdovského dôchodku boli predmetom preskúmania zo strany

krajského súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/6/2017, sp. zn.
9So/84/2017), prípadne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/1/2021).
Žalovaná pri výpočte zvýšenia dôchodku vychádzala z platných právnych predpisov a iný výpočet ani
nebol možný. Napadnuté rozhodnutie žalovanej považoval za riadne odôvodnené.

4. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že v tej istej veci sa
už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie (§ 440 ods. 1 písm. d/
SSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/
SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. K namietanému porušeniu, že v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
skôr začalo konanie žalobkyňa primárne vo vzťahu k starobnému dôchodku namietala nerešpektovanie
záverov plynúcich z právoplatných a vykonateľných rozsudkov Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 6Sd/44/2012 a sp. zn. 9Sd/49/2013, má za to, že od právoplatnosti rozsudku sp.

zn. 9Sd/49/2013 žalovaná doposiaľ nevydala žiadne rozhodnutie. Vo vzťahu k vdovskému dôchodku
namietala správnosť výpočtu výšky vdovského dôchodku opierajúc sa o novelu zákona č. 461/2003 Z.z.
účinnú od 01. augusta 2006 a ktorá sa dotkla (okrem iného) aj právnej úpravy vdovských dôchodkov.

8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces uviedla, že správny súd vedome

obišiel žalobkyňou prednesené podstatné žalobné námietky, z prednesu žalobkyne na pojednávaní v
rozsudku vôbec nič nezohľadnil, odignoroval celé pojednávanie. Správny súd rovnako neustálil predmet
súdneho prieskumu, namietala arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku.

9. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci namietala nesprávny postup

žalovanej pri výpočte samotného základu pre výpočet starobného dôchodku, od ktorého sa následne
odvíjali jednotlivé valorizácie za príslušné roky. Uviedla, že správny súd riadne a meritórne nepreskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Opakovane nebol rešpektovaný rozsudok krajského
súdu z 20. júna 2013, sp. zn. 6Sd/44/2012 a z 22. augusta 2014, sp. zn. 9Sd/49/2013, pričom správny
súd sa o ich existencii v odôvodnení napadnutého rozsudku ani len nezmienil. Následne žalobkyňa

v kasačnej sťažnosti komplexne opísala priebeh a postup žalovanej a jej rozhodovací proces týkajúci
sa nároku žalobkyne na starobný dôchodok a jeho výšku vrátane na to nadväzujúcich rozhodnutí tak
žalovanej, ako aj súdov preskúmavajúcich zákonnosť žalovanou vydaných rozhodnutí. V tomto smere
zvýraznila, že krajský súd rozsudkom z 22. augusta 2014, č. k. 9Sd/49/2013-75 zrušil rozhodnutia
odporkyne (t.č. žalovanej) z 13. septembra 2013 evidované pod číslami I, II, III, IV, V, VI, VII, VIII,

IX a rozhodnutie z 05. decembra 2013 vo výroku o zvýšení starobného dôchodku od 01. januára
2014. Žalovaná tak mala povinnosť na základe uvedeného rozsudku prepočítať sumu starobného
dôchodku k 11. januáru 2005 na základe žalobkyňou podaných opravných prostriedkov z 28. októbra
2007 v spojení s jej doplnením z 10. januára 2008. Rovnako žalovaná nerešpektovala predchádzajúci
zrušovací rozsudok krajského súdu z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58. Trvala na tom, aby žalovaná

tiež rešpektovala právny názor krajského súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9Sd/49/2013, a aby sa
vykonal prepočet sumy starobného dôchodku so spätnou platnosťou k 11. januáru 2005. Dodala, že z
tu napadnutého rozhodnutia žalovanej z 10. novembra 2023 nie je zrejmé, ako sa vysporiadala práve
s uvedenými rozsudkami krajského súdu a ako ich realizovala. Ako kľúčový argument správnej žaloby
vo vzťahu k starobného dôchodku označila nerešpektovanie právoplatných a vykonateľných rozsudkov

krajského súdu sp. zn. 6Sd/44/2012 a sp. zn. 9Sd/49/2013. Rovnako uviedla, že poukaz krajského
súdu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/6/2017) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 429/2018) v kontexte na žalobkyňou uplatnené námietky nesúvisia sprejednávanou vecou a pokiaľ na ne správny súd odkazoval, zaťažil predmetné konanie vadou majúcou
za následok nezákonnosť svojho rozsudku.

10. Žalobkyňa ďalej namietala základnú výšku vdovského dôchodku kladúc primárne dôraz na fakt,
že žalovaná od 20. januára 2004 doposiaľ žalobkyni vypláca vdovský dôchodok v sume určenej
z invalidného dôchodku zomretého manžela, avšak žalovaná po dovŕšení dôchodkového veku
manžela mala žalobkyni priznať nový nárok na vdovský dôchodok. Žalovaná žiadosť o prehodnotenie
sumy vdovského dôchodku, na ktorý žalobkyni vznikol nárok od 19. januára 2007, t.j. po dovŕšení

dôchodkového veku manžela žalobkyne, zamietla, čo považovala žalobkyňa za nezákonné. Ďalej
vyjadrila nesúhlas s poukazom správneho súdu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So/84/2017, ktorý sa vecne týkal práve vdovského dôchodku, keď podľa žalobkyne rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nezákonný, porušujúci jej základné právo na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe a pri strate živiteľa, právo domáhať sa svojho práva na nezávislom súde
a práva, aby bola jej záležitosť spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

11. Tiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej zo 17. apríla 2023.

12. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (po nariadení pojednávania) rozsudok

správneho súdu zmenil tak, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

III.

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 03. októbra 2025 s tým, že
námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené, žalovaná pri
zvýšení starobného dôchodku pri súbehu s vdovským dôchodkom postupovala v súlade s platnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

14. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 03. novembra 2025 na vedomie.

V.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 21.
marca 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie
žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. decembra 2023, ktorým bol
žalobkyni podľa § 82, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený od 01. januára

2024 starobný dôchodok na sumu 939,10 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 190,50 eur
mesačne.

22. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a/ medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom
za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo
b/ určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto
dôchodkovej dávky.

23. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent,
dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka
priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho

rokasazvyšujeopercentotohtorastuvykázanéštatistickýmúradom;poslednýmsledovanýmmesiacom
na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

24. Podľa § 293gb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak je percento medziročného rastu spotrebiteľských

cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvý polrok roka 2023 vyššie ako
percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým
úradom za prvých deväť kalendárnych mesiacov roka 2023, na určenie percenta zvýšenia dôchodkovej
dávky v roku 2024 podľa § 82 ods. 1 sa použije percento medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvý polrok roka 2023; vzorec na určenie

percenta zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 písm. b) v roku 2024 sa upraví primerane.

25. Podľa § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na účely zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82
ods. 1 sa zvýšenie dôchodkovej dávky podľa § 293fzc ods. 1 považuje za zvýšenie dôchodkovej dávky
podľa § 82 ods. 2.

26. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj podrobne ustáleného skutkového stavu vecne
vymedzeného už v rozsudku z 27. júna 2024, sp. zn. 6Ssk/104/2023 (bod 26) mal preukázané, že
- žalobkyni bol rozhodnutím z 08. marca 2002 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov priznaný od 29. januára 2002 vdovský dôchodok v sume 4.072,-Sk

mesačne,
-rozhodnutímz23.marca2004bolažalobkynipodľazákonač.461/2003Z.z.upravenásumavdovského
dôchodku na sumu 4.533,-Sk mesačne od 20. januára 2004,
- žalobkyni bol rozhodnutím z 09. apríla 2005 od 11. januára 2005 priznaný starobný dôchodok v sume
12.584,-Sk mesačne,

- rozhodnutím z 20. apríla 2005 žalovaná rozhodla, že žalobkyni sa od 11. januára 2005 vypláca starobný
dôchodok v sume 12.584,-Sk mesačne a vdovský dôchodok z dôvodu súbehu dvoch dávok v sume
jednej polovice, t.j. v sume 2.438,-Sk mesačne,
- krajský súd rozsudkom z 10. novembra 2005, sp. zn. 3Sd/187/2005 potvrdil predmetné rozhodnutia
z 09. apríla 2005 a z 20. apríla 2005; následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 21.

augusta 2007, sp. zn. 5So/5/2006 potvrdil rozsudok krajského súdu,
- následne žalovaná rozhodovala o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku z 28.
októbra 2007 a z 10. januára 2008,- žalovaná rozhodnutiami z 28. januára 2015 vydanými pod číslami I. až X. opätovne rozhodla o
starobnom dôchodku, o jeho zvýšení, vrátane na to nadväzujúcich zákonných valorizácií za nasledujúce
roky a končiac rokom 2014,

- na odvolanie žalobkyne krajský súd rozsudkom z 09. septembra 2020, sp. zn. 6Sd/15/2015 tieto
rozhodnutia ako vecne správne potvrdil,
- najvyšší správny súd rozsudkom z 23. februára 2022, sp. zn. 10So/1/2021 rozsudok krajského súdu
potvrdil,
- medzitým žalobkyňa vo vzťahu k vdovskému dôchodku žiadala o jeho prepočet z titulu dovŕšenia

dôchodkového veku jej nebohého manžela,
- žalovaná žiadosť žalobkyne o prepočet vdovského dôchodku zamietla,
- krajský súd rozsudkom z 12. júla 2017, č. k. 6Sd/45/2014-255 (okrem iného) zrušil rozhodnutie z 22.
apríla 2014,
- Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2019, sp. zn. 9So/84/2017 zmenil rozsudok
krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne z 22. apríla 2014 potvrdil,

- následne v priebehu ďalších období sa každoročne k 01. januáru príslušného kalendárneho roka
realizovala zákonná valorizácia starobného a vdovského dôchodku,
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 07. decembra 2023 zvýšil žalobkyni od 01. januára 2024
starobný dôchodok na sumu 939,10 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 190,50 eur mesačne,
- na odvolanie žalobkyne žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím z 21. marca 2024 odvolanie

žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. decembra 2023.

27. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu
súdneho spisu, skutkových okolností, ktoré sú mu známe už z predchádzajúcich konaní a s prihliadnutím
na predmet súdneho prieskumu (výlučne zákonná valorizácia dôchodkovej dávky) dospel k záveru

o správnosti postupu a rozhodnutia správneho súdu, keď tento súd správnu žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú zamietol.

28.Naúvodnajvyššísprávnysúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,žepredmettohtokonaniapredstavuje
výlučne rozhodnutie vecne upravujúce zákonnú valorizáciu starobného a vdovského dôchodku od 01.

januára 2024 v súlade s § 82 v spojení s § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V
tomto konaní nemožno posudzovať a vyhodnocovať zákonnosť iných rozhodnutí vydaných žalovanou
a primárne upravujúcich samotnú (základnú) výšku tak starobného, ako aj vdovského dôchodku.
Žalobkyňa vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovanej žiadne konkrétne námietky neuvádzala,
preto najvyšší správny súd len zopakuje, že percento zvýšenia dôchodku bolo určené podľa § 82 ods.

1 písm. b/, § 293gb ods. 1, § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a vzorca uvedeného v prílohe
č. 4a k zákonu č. 461/2003 Z.z. Vzorec zohľadňuje mimoriadne zvýšenie dôchodku o 10,6 % v roku
2023. Pri výpočte percenta zvýšenia dôchodku vyplácaného k 01. januáru 2024 sa vychádza z percenta
medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za prvý polrok roka 2023, ktoré je 14,5 %. Na základe uvedeného, bola od 01.

januára 2024 suma starobného dôchodku zvýšená o 3,6 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 32,70
eur mesačne, teda na sumu 190,50 eur mesačne a suma vdovského dôchodku bola zvýšená o 3,6 %
mesačnej sumy dôchodku, teda o 6,70 eur mesačne, teda na sumu 190,50 eur mesačne.

29. Odhliadnuc od predmetu konania jasne vymedzeného správnou žalobou napadnutým rozhodnutím

žalovanej z 21. marca 2024 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 07. decembra 2023
vecne upravujúceho zákonnú valorizáciu starobného dôchodku a vdovského dôchodku od 01. januára
2024, žalobkyňa v podstatnej časti kasačnej sťažnosti v časti vecne zaoberajúcej sa výškou starobného
dôchodku namietala nerešpektovanie rozsudku krajského súdu z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58 v
spojení s opravným uznesením z 15. júla 2013, č. k. 6Sd/44/2012-63 a tiež rozsudku krajského súdu z

22. augusta 2014, č. k. 9Sd/49/2013-75 ohľadom žalobkyňou žiadaného vykonania prepočtu starobného
dôchodku od 11. januára 2005. V tomto smere najvyšší správny súd nad rámec súdneho prieskumu
uvádza, že žalovaná (toho času odporkyňa) rozhodnutím z 03. apríla 2012 v spojení so zmenovým
rozhodnutím zo 14. júna 2013 zvýšila žalobkyni (toho času navrhovateľke) starobný dôchodok od 22.
marca 2009 na sumu 575,60 eur mesačne; zároveň na to nadväzovali zákonné valorizácie za roky

2010, 2011, 2012, 2013. Krajský súd rozsudkom z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58 (v spojení s
opravným uznesením) zrušil rozhodnutia žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Nadväzne na
menovaný rozsudok krajského súdu žalovaná rozhodnutím z 13. septembra 2013 evidovaným pod
číslom I žalobkyni zvýšila starobný dôchodok od 11. januára 2005 na sumu 12.601,-Sk a ďalšímirozhodnutiami II. až IX. žalobkyni opätovne valorizovala starobný dôchodok až k januáru 2013 na
sumu 635,30 eur mesačne. Rozhodnutím z 05. decembra 2013 zvýšila žalobkyni od 01. januára 2014
starobnýdôchodoknasumu644,10eurmesačneavdovskýdôchodoknasumu128,20eurmesačne.Na

odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedeným rozhodnutiam krajský súd rozsudkom z 22. augusta 2014, č.
k. 9Sd/49/2013-75 zrušil tieto rozhodnutia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Následne žalovaná
vychádzajúc z menovaného rozsudku krajského súdu rozhodnutiami z 28. januára 2015 vydanými pod
číslami I. až X. opätovne rozhodla o starobnom dôchodku, o jeho zvýšení, vrátane na to nadväzujúcich
zákonných valorizácií za nasledujúce roky a končiac rokom 2014. Na odvolanie žalobkyne krajský súd

rozsudkom z 09. septembra 2020, sp. zn. 6Sd/15/2015 tieto rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.
Na to najvyšší správny súd rozsudkom z 23. februára 2022, sp. zn. 10So/1/2021, rozsudok krajského
súdu potvrdil.

30.Vsúvislostisvdovskýmdôchodkomžalobkyňanamietala,žesumavdovskéhodôchodkubolaurčená
z invalidného dôchodku nebohého manžela, avšak tým, že manžel žalobkyne dňa 18. januára 2007

dovŕšil dôchodkový vek, jej nárok na vdovský dôchodok zanikol a dňom nasledujúcim po dovŕšení
dôchodkového veku nebohého manžela jej vznikol nový nárok na vdovský dôchodok, z ktorého dôvodu
potom žiadosťou z 12. februára 2014 požiadala o prepočet vdovského dôchodku. Žalovaná rozhodnutím
z 22. apríla 2014 zamietla žiadosť žalobkyne o prehodnotenie vdovského dôchodku z 12. februára 2014.
Krajský súd rozsudkom z 12. júla 2017, č. k. 6Sd/45/2014-255 (okrem iného) zrušil rozhodnutie z 22.

apríla 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2019, sp. zn. 9So/84/2017
zmenilrozsudokkrajskéhosúdutak,žerozhodnutiežalovanejz22.apríla2014potvrdil.Dospelkzáveru,
že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana,
po ktorom vzniká nárok na túto dávku. V prejednávanej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa 29.
januára 2002, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. Zákon č. 461/2003 Z.z. vo svojich prechodných

ustanoveniach upravuje nároky na dávky vzniknuté pred 01. januárom 2004, respektíve pri opätovnom
vzniku nároku na dávku, ak nárok na ňu zanikol (§ 293dm zákona č. 461/2003 Z.z.), avšak v žiadnom
ustanovení neumožňoval opätovný vznik nároku na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných po
01. januári 2004, čo bol aj prípad žalobkyne. Nie je možné prehodnotiť nárok žalobkyne na vdovský
dôchodok po manželovi zomrelom dňa XX. C. XXXX podľa podmienok uvedených v § 74 ods. 3 zákona

č. 461/2003 Z.z. ku dňu 19. januára 2007. Možno len dodať, že žalobkyňa následne voči rozsudku sp.
zn. 9So/84/2017 podala ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 130/2020, odmietnutá.

31. Možno uzavrieť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods.
2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie
dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného
správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho

viedli k rozhodnutiu ohľadom zákonnej valorizácie dôchodkových dávok. Z rozsudku ako celku je
zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým
k jej zamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z
21. apríla 2024 najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo

veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; odôvodnenie rozhodnutia žalovanej možno považovať
aj s ohľadom na charakter danej veci (zákonná valorizácia) za dostačujúce.

32. K námietke žalobkyne, že správny súd sa nijakým spôsobom relevantne nevysporiadal s námietkami
žalobkyne uplatnenými tak v správnej žalobe, ako aj na pojednávaní, najvyšší správny súd dáva

žalobkyni do pozornosti, že správny súd nie je povinný sa vysporiadať s každou účastníkom
konania uplatnenou žalobnou námietkou, zvlášť, ak táto nemá vecný súvis s prejednávanou vecou.
Správny súd v rozsudku jasne uviedol a ustálil, čo predstavuje predmet súdneho prieskumu a takto
vymedzený predmet súdneho prieskumu zároveň správnemu súdu umožňoval vyhodnotiť relevanciu
jednotlivých žalobkyňou uplatnených námietok. Rovnako, pokiaľ účastník konania svojimi vyjadreniami

vybočuje z toho vecného rámca, je konajúci sudca oprávnený tohto účastníka usmerňovať a korigovať
jeho vyjadrenia tak, aby sa dosiahol účel prejednania konkrétnej veci a zbytočne sa pojednávanie
nepredlžovalo o otázky, respektíve také okolnosti, ktoré nemajú s predmetom konania absolútne žiaden
súvis.33. V zmysle § 455 SSP kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania, pričom
pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. S ohľadom na právny charakter sporných

otázok potreba nariadenia pojednávania v tejto veci nevyvstala i napriek tomu, že sa tejto možnosti
žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti domáhala.

34. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).
36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.