Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Sas/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100518.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. C. D. XXXX/X,
XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom: Jesenná 8, 080 05 Prešov,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
25.8.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na spojenie vecí z a m i e t a.

II. Žalobu o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 4.9.2025 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej
aj „správny súd“) toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 25.8.2025 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie). Žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím podľa § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon
o sociálnom poistení) odvolaniu žalobcu vyhovel, a zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový správny orgán

nesprávne aplikoval ustanovenie zákona o sociálnom poistení na skutkový stav žalobcu. Žalovaný svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca už raz požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo
dňa24.04.2023,oktorejžiadostibolorozhodnutérozhodnutímSociálnejpoisťovne,ústredieč.XXXXXX
XXXX X zo dňa 31.05.2023, a to zamietnutím jeho žiadosti o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia
podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný
dôchodok. Následne žalobca opakovane podal dňa 14.05.2025 žiadosť o starobný dôchodok, o ktorej

bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2025, a to
tak že žalobcovi bola opätovne zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, a to z dôvodu že nepreukázal
žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce nárok na starobný dôchodok. Žalovaný ďalej uviedol, že skutkový
stav sa podstatne nezmenil preto napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne
bolo nesprávne vydané a o opakovanej žiadosti žalobcu bolo nesprávne rozhodnuté, keďže žalobca
požiadal o starobný dôchodok opakovane bez podstatnej zmeny skutkového stavu, teda nepreukázal

žiadne ďalšie, resp. nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces, a v ďalšom konaní
Sociálnapoisťovňa,ústredieakoprvostupňovýorgánjepovinnározhodnúťožiadostižalobcuostarobný
dôchodok s použitím ustanovenia § 194 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 125/2022 Z. z.

2. Vo svojom žalobnom návrhu sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného,

ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, a vrátenia veci prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal o priznanie úplnej náhradytrov konania. Žalobca svoje podanie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho posúdenia doby dôchodkového poistenia. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej
správy nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, pretože na starobný dôchodok nehodnotili

dobu služby, ktorú žalobca získal počas výkonu základnej vojenskej služby a v colnej správe (Finančné
riaditeľstvo SR), teda posudzovali dobu dôchodkového poistenia nesprávne, v dôsledku čoho vydali
nesprávne rozhodnutia, keď dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia za vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca tiež konštatoval,
že žalovaný mal správne do doby dôchodkového poistenia započítať aj (celé) obdobie hodnotené

na určenie sumy výsluhového dôchodku. Následne žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný aj
prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli v rozpore s ustanoveniami čl. 33 (2) Dohovoru č. 128,
publikovanom pod č. 416/1991 Zb., ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR, ako aj poukázal na
judikáty NS SR sp. zn. 10 So 59/2014, sp. zn. 7So138/2011 a sp. zn. 9So 15/2016.

3. Správny súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu veci skúmal procesné podmienky konania (§

97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a zistil, že tieto splnené nie sú,
preto bez toho, aby sa zaoberal vecným prejednaním podanej správnej žaloby, túto ako neprípustnú
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojitosti s § 7 písm. e) odmietol.

4. Podľa § 1 SSP, upravuje tento zákon: a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a

rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a
ďalších osôb v správnom súdnictve.

5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 7 písm. e) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

10. Podľa § 65 ods. 1 SSP v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým
senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo
sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
bola žaloba odmietnutá.14. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

15. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu
orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

16. Podľa § 59 ods. 4 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno

ďalej odvolať.

17. Úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom
osôb v oblasti verejnej správy. V zmysle čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky do všeobecnej
právomoci správnych súdov spadá preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a
zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Pojem rozhodnutie je potrebné vykladať extenzívne, pretože nezahŕňa doslovne iba rozhodnutie, ale aj
ďalšie formy správania, konania aj nečinnosti, ktorými orgán verejnej správy môže pôsobiť na právne
postavenie fyzických osôb alebo právnických osôb. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne
akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné
pokyny či záväzné stanoviská. Ako už Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 23.09.2009

zdôraznil, nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie,
opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom
práva a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.

18. Úvodom správny súd poznamenáva, že v správnom súdnictve je právo na prístup k

súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby
determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v
zásadepreskúmavajúvšetkyrozhodnutiaaleboopatreniaorgánovverejnejsprávy,ktorýmisazakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce,
ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne
postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo
podľa iného právneho predpisu.

19. V zmysle § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia predbežnej,
procesnej alebo poriadkovej povahy. Predmetné ustanovenie nadväzuje na pôvodné ustanovenie §
248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého správne súdy nepreskúmali "rozhodnutia
správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania". Podstata
vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom,

že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate
len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné
pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia
alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým
sa administratívne konanie končí. Nesplnenie tejto podmienky má za následok, že súd je povinný takúto

správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú v nadväznosti na § 7 písm. e) SSP, keďže by žalobca podal
správnu žalobu proti opatreniu, ktorá nezasahuje do jeho subjektívnych práv.

20. V predmetnej veci sa naskytla právna otázka v súvislosti so spôsobilosťou zrušujúceho
druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu (ktorým bolo zrušené prvostupňové administratívne

rozhodnutie) byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní. Táto otázka už bola
riešená pred Najvyšším súdom SR (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. decembra 2016, sp.
zn. 2Sžf/76/2015), ako aj pred Najvyšším správnym súdom SR (uznesenie Najvyššieho správneho súdu
SR z 27. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/9/2022). Aj keď v tam prejednávaných prípadoch išlo o rozhodnutia
žalovaného druhostupňového orgánu v daňovom konaní, procesná situácia pred správnym súdom bola

obdobná ako v prípade žalobcu (žalobca žiada preskúmať v správnom súdnom konaní druhostupňové
zrušujúce rozhodnutie žalovaného), a preto správny súd vychádzal z uvedených rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR.21. Z tejto ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority vyplýva, že rozhodnutie akým je aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného (t. j. zrušujúce druhostupňové správne rozhodnutie), má predbežnú
povahu a súdnemu prieskumu bude podliehať až prípadné rozhodnutie žalovaného o odvolaní proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, vydané na základe daného zrušujúceho rozhodnutia.
Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho orgánu sa netýkajú základných
práv a slobôd, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo by nimi boli práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

22. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby právoplatnosť
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov),
ktorým bolo ukončené administratívne konanie, alebo aj rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

23. V tomto prípade je žaloba žalobcu podaná proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
25.8.2025, ktorým v zmysle § 218 ods. 3 zákona o sociálnom poistení odvolaniu žalobcu vyhovel a zrušil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z
dôvodu, že žalobca požiadal o starobný dôchodok opakovane bez podstatnej zmeny skutkového stavu,
teda nepreukázal žiadne ďalšie, resp. nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces

a Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán bola povinná rozhodnúť o žiadosti žalobcu o
starobný dôchodok s použitím ustanovenia § 194 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 125/2022 Z. z. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný bol povinný v odvolacom konaní zrušiť
prvostupňové rozhodnutie, avšak nie s tým, že konanie o žiadosti žalobcu je potrebné zastaviť, ale preto,
že právny názor prvostupňového orgánu je potrebné korigovať a žalobcovi priznať nárok na starobný

dôchodok a zároveň žalobca uviedol, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní
žalobcu.

24. Správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán je právnym názorom žalovaného pri
opätovnom prejednaní a rozhodnutí viazaný, čo ale neznamená, že sa nebude musieť vysporiadať

s relevantnými námietkami žalobcu. Správna žaloba teda smeruje proti rozhodnutiu, ktorým nebolo
ukončené administratívne konanie, a preto má predbežnú povahu. Za tohto stavu, pri neskončenom
administratívnom konaní, by navyše pri meritórnom prieskume napadnutého rozhodnutia, správny súd
nedôvodne zasiahol do samotnej právomoci správnych orgánov rozhodnúť o žiadosti žalobcu podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, správny súd
konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho
súdnictva, a preto s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP žalobu
odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiam procesnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu

na subjektívnych právach žalobcu.

26. V replike zo dňa 18.11.2025, žalobca požiadal správny súd, aby v zmysle § 65 ods. 1 SSP spojil
predmetné konanie so skutkovo súvisiacim konaním tých istých účastníkov konania, keďže žalobca
podal dňa 23.10.2025 novú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2025, a ktoré konanie je vedené na správnom súde v Košiciach pod
sp. zn. 7Sas/13/2025. Žalobca navrhol spojenie predmetných vecí podľa § 65 ods. 1 veta prvá SSP,
v zmysle ktorého v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia, alebo
sa týkajú tých istých účastníkov konania.

27. Správny súd k návrhu na spojenie vecí uvádza, že navrhovaný procesný úkon, upravujúci vedenie
konania má fakultatívny charakter, a teda je na zvážení správneho súdu, či spojí na spoločné konanie
viaceré veci týkajúce sa tých istých účastníkov konania. Základným kritériom pre spojenie veci, ktoré
sa začali pred tým istým správnym súdom je kritérium hospodárnosti konania. Skutková súvislosť

konaní, resp. totožnosť účastníkov konania, môže navodzovať dojem, že spojenie veci bude úkonom
hospodárnym, ale vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade ide o samostatné rozhodnutia,
a žaloba voči žalovanému rozhodnutiu v tejto veci bola, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
odmietnutá, správny súd teda návrh žalobcu na spojenie vecí zamietol, nakoľko ustanovenie § 65 ods.1 SSP nepredstavuje obligatórnu možnosť pre správny súd a žalobcom navrhnutý postup by nebol v
záujme hospodárnosti konania.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. a)).

Proti výroku II. a III. tohoto uznesenia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny

súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.