Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/41/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6426200622
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6426200622.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., t. č. D. E. XX, XXX XX D. E., zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, prac. E. F. G., ako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka H. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., t. č. D. E. XX, XXX XX D. E., a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.03.2026 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd C. B., nar.

XX.XX.XXXX, uložil zákaz priblížiť sa k matke maloletého dieťaťa ako aj k jej maloletému dieťaťu A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a zároveň aby mu zakázal ich akýmkoľvek
spôsobom kontaktovať (osobne, telefonicky, prostredníctvom správ alebo sociálnych sietí).

2. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 28C/11/2026-8 zo dňa 12.03.2026, vylúčil návrh matky
v časti zákazu priblíženia sa k maloletej A. a v časti zákazu kontaktovania maloletú A. akýmkoľvek

spôsobom (osobne, telefonicky, prostredníctvom správ alebo sociálnych sietí) na samostatné konanie.

3. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že dňa 07.03.2026, ju C.
B. fyzicky napadol v dedine C., v mieste ich vtedajšieho bydliska. V čase útoku mala matka na rukách
ich maloleté dieťa A. B.. Napriek tomu ju otec mal. dieťaťa začal opakovane biť päsťami do oblasti hlavy
a tela. Počas útoku matke maloletého dieťaťa tiekla krv z nosa, avšak otec maloletého dieťaťa v útoku

neprestal. Následne začal matku maloletého dieťaťa škrtiť rukami v oblasti krku až do momentu, kým
stratila vedomie. K útoku došlo v čase, keď matka maloletého dieťaťa stále držala ich maloleté dieťa,
čím bolo priamo ohrozené aj dieťa. Počas incidentu sa otec maloletého dieťaťa správal agresívne aj voči
matkinej maloletej sestre, ktorú udrel fackou, fyzicky ju odhodil a následne vyhodil z bytu von. Po tomto
incidente matka maloletého dieťaťa odišla z bytu a podala trestné oznámenie na polícii. V dôsledku
útoku vyhľadala lekárske ošetrenie, pričom matka má k dispozícii lekársku správu, ktorá dokumentuje

jej zranenia. Otec maloletého dieťaťa sa voči matke správal násilne aj v minulosti, avšak tieto incidenty
v tom čase oficiálne neriešila. Závažnosť posledného útoku v matke maloletého dieťaťa vyvolala vážnu
obavu o jej život, zdravie a bezpečnosť ako aj o jej maloleté dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa tiež
uviedla, že uvedený incident má aj svedkov, konkrétne susedov z bytu, kde bývali, a ktorí počuli priebeh
konfliktu a môžu potvrdiť agresívne správanie otca maloletého dieťaťa. V súčasnosti sa matka spolu
s maloletým dieťaťom zdržiava na adrese jej matky v dedine D. E., kam odišla z dôvodu obavy o svoju

bezpečnosť po útoku zo strany otca maloletého dieťaťa.4. K podanému návrhu matka pripojila lekársku správu zo dňa 08.03.2026.

5. Dňa 18.03.2026 doručila súdu matka maloletého dieťaťa kópiu potvrdenia Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Žiari nad Hronom o podaní trestného oznámenia.

6. Dňa 18.03.2026 súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom (ďalej len
„OR PZ“), na oznámenie v akom štádiu sa nachádza vyšetrovanie ohľadom trestného oznámenia, ktoré
podala matka maloletého dieťaťa na otca maloletého dieťaťa dňa 08.03.2026. Do rozhodnutia súdu

nebola zo strany OR PZ doručená odpoveď.

7. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z nasledujúcich zákonných ustanovení:

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

9. Podľa § 111 písm. d) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku
s maloletým.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,

súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

19. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Hoci v danom prípade ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, vo vzťahu
k maloletému dieťaťu zasahuje do úpravy styku rodiča a dieťaťa, a teda v danom prípade ide o vec

týkajúcu sa starostlivosti súdu o maloletých spadajúcu pod ustanovenie § 111 písm. d) CMP.

21. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné

opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď
o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých
sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv
a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa mal.

detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda
existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť
až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

22. Čo sa týka posúdenia dôvodnosti podaného návrhu, na základe skutočností vyplývajúcich
z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k mal. Kataríne v zmysle podaného
návrhu. Ako už súd vyššie uviedol podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba

bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci
starostlivosti o mal. dieťa je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu
potrebubezodkladnejúpravyprávapovinnostívočimal.dieťaťu,atosohľadomnajehonajlepšízáujem.
Z podaného návrhu ako i z pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, že rodičia maloletého
dieťaťa spolu nežijú a spolu nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa. O dieťa sa aktuálne osobne

stará len matka, ktorá opustila spolu s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť a nasťahovala sa
ksvojejmatke.Znávrhuvyplýva,žematkasadomáhazákazustykuotcasmaloletýmdieťaťomzdôvodu
fyzického napadnutia matky otcom, ktorého svedkami boli aj maloleté deti (mal. A. a mal. sestra matky).
Matka v návrhu vyjadrila obavy o svoj život a zdravie ako aj o život a zdravie maloletej v prípade, že by
otec násilné správanie opakoval. Súd vychádzajúc z obsahu podaného návrhu, priložených listinných

dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľkou neboli osvedčené také okolnosti a skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu a odôvodňovali potrebu okamžitého zákazu styku otca
s mal. dieťaťom. V danom prípade nebolo osvedčené, že existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozená integrita, ako aj bezpečnosť maloletého dieťaťa. V konaní nebolo osvedčené fyzické
násilie alebo psychické násilie zo strany otca na maloletú A., ktoré by odôvodňovali nariadenie

neodkladného opatrenia. Na prijatie záveru o potrebe zakázania styku tvrdenia navrhovateľky nateraz
nie sú postačujúce, hoci tá k podanému návrhu predložila aj listinné dôkazy, a to podanie trestného
oznámenia a lekársku správu. Listinné dôkazy však nepreukazujú, že otec sa voči maloletej dopustil
násilného resp. iného negatívneho správania. Otec maloletej sa dopustil fyzického násilia voči matke,
ktorá je inou osobou akou je osoba maloletej. Priamo voči maloletej sa otec násilia nedopustil, preto pre

samotný zákaz styku nepostačuje len osvedčenie fyzického násilia otca voči matke. Za daných situácii
je vždy podstatné, voči komu fyzické násilie smeruje, pričom násilie voči rodičovi dieťaťa, resp. medzi
rodičmi dieťaťa, automaticky nezakladá dôvodnosť zákazu styku násilného rodiča s mal. dieťaťom. Ako
už súd uviedol, otec maloletej sa priamo voči maloletej fyzického násilia nedopustil, preto nie sú dané
zákonné dôvody pre konštatovanie okamžitej potreby zákazu styku otca a maloletej. Matka v návrhu

tiež uvádzala, že maloletú počas útoku otca držala na rukách. Táto skutočnosť však nič nemení na tom,
že priame fyzické násilie otca smerovalo voči matke, nie voči maloletej. To, že samotné násilné konanie
smerovalo voči matke, nie maloletej potvrdzuje aj lekárska správa, keď to bola výlučne matka, ktorá
utrpela fyzické zranenia po útoku. Matka v podanom návrhu ani netvrdila, že by útok otca smeroval ajvoči maloletej a že by maloletá takisto utrpela nejaké fyzické poranenia. Obava matky z hrozby násilia
na maloletej zo strany otca zostala preto pred súdom neosvedčená.

23. Súd záverom poznamenáva, že hrozbou pre zdravý psychický vývin dieťaťa a jeho duševnú integritu
môže byť to, že sa môže stať opäť svedkom negatívneho správania otca voči matke, avšak Okresný
súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 28C/11/2026-9 zo dňa 12.03.2026 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým žalovanému (otcovi) zakázal priblížiť sa k žalobkyni (matke) na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných

úkonov pred orgánmi verejnej moci, čím došlo k zamedzeniu vzniku takýchto situácii.

24. Ako je uvedené vyššie, v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti je primárnym účelom
ochrana maloletých detí, pričom je na uvážení súdu, či sú v danom prípade splnené všetky zákonné
podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Hodnotiac dôvodnosť návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že matka neosvedčila naliehavosť situácie,

pre ktorú by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP a zakázať
styk otca s maloletou A.. Navrhovateľkou neboli osvedčené také okolnosti a skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu a odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy styku s mal.
dieťaťom. Pokiaľ by mal súd navrhovaným neodkladným opatrením bezodkladne zasiahnuť do života
mal. dieťaťa, vyžaduje sa existencia a osvedčenie takých okolností u maloletej A., ktoré osvedčia

nevyhnutnú okamžitú potrebu zásahu súdu, čo v tomto prípade splnené nie je. Ako je uvedené vyššie,
v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti je primárnym účelom ochrana maloletých detí,
pričom je na uvážení súdu, či sú v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia.

25. Súd poznamenáva, že uloženie úplného zákazu styku rodičovi s maloletým dieťaťom by malo byť
riešením ultima ratio, ktoré je vyhradené mimoriadnym situáciám, a ku ktorému musia existovať dôvody
najzávažnejšieho charakteru. Dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Záujmom dieťaťa je zachovanie vzťahov s obidvoma rodičmi. Obava matky z hrozby násilia na maloletej

zo strany otca, je pritom porovnateľná s hrozbou vzniku ujmy prameniacej zo straty väzieb medzi
dieťaťom a otcom. Uloženie zákazu styku je výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na
pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom a možno k nemu pristúpiť jedine v prípadoch, keď si to vyžaduje
záujemdieťaťa,t.j.akbystyksrodičomnegatívnevplývalnajehozáujmy.Idevšakovýnimočnériešenie
a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami

na strane dieťaťa a tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu
zamedziť prirodzený kontakt. Z okolností daného prípadu nevyplýva dôvodnosť a potreba okamžitého
zákazu styku otca s maloletým dieťaťom a nie je ani v záujme maloletej, aby bol styk s ňou otcovi
zakázaný, keď takýmto zákazom by mohlo dôjsť k odcudzeniu medzi maloletou a otcom, čo by mohlo
mať do budúcna nenapraviteľné následky. Súd na základe predložených listinných dôkazov nevzhliadol

za osvedčené také výnimočné okolnosti vo vzťahu otca a dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zákaz styku.

26. Pokiaľ ide o návrh na zákaz kontaktovania, z predložených listinných dôkazov ani z návrhu matky
nevyplýva, že by sa otec pokúšal maloletú kontaktovať písomne, telefonicky alebo prostredníctvom
elektronických komunikačných prostriedkov. Matka zároveň nepreukázala, že by prípadný kontakt zo

strany otca prebiehal v takej intenzite, ktorá by bola neúnosná alebo pre maloletú natoľko obťažujúca, že
by bolo možné objektívne dospieť k záveru, že ohrozuje jej telesnú či duševnú integritu. S prihliadnutím
navekmaloletejjetiežzrejmé,ženedisponujekomunikačnýmiprostriedkami(napr.mobilnýmtelefónom,
pc a pod.), prostredníctvom ktorých by ju bolo možné kontaktovať, a zároveň ani nemá schopnosť tieto
prostriedkypoužívať.Keďžesúdnemázaosvedčené,žebyhrozilokonanieotcavpodobekontaktovania

maloletej, ktorým by bola ohrozená telesná alebo duševná integrita maloletého dieťaťa, nie sú dané
podmienky ani pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP.

27. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, a preto tento návrh zamietol.

28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359 CSP)
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.