Uznesenie – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012406
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012406.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B.,
t. č. vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/P, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
21.01.2026 sp. zn. 12PP/29/2025 - 70, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.03.2026 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 21.01.2026, sp.
zn. 12PP/29/2025 - 70 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa § 66 ods.

1 písm. a), písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 67 ods. 1 Trestného zákona sa návrh
odsúdeného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky, sp. zn. 3T/17/2018 zo dňa 06. 09. 2018, zamieta“.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 70 až 73 spisu.

Protinapadnutémuuzneseniuzahlásilihneď,povyhlásenídanéhouznesenia,sťažnosťodsúdený(viďč.
l. 68 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť odsúdeného“), ktorú následne odôvodnil písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa (č. l. 76 spisu), v ktorom uviedol (ako z neho vyrozumel sťažnostný súd), že
napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], čo
odôvodnil tým, že (zostručnené/zosumarizované)

- po vrátení veci z predošlého sťažnostného konania nemala byť predsedníčkou a súčasťou senátu
v tejto trestnej veci sudkyňa JUDr. Natália Slivenská, pre konflikt záujmov.
- súd prvého stupňa neprípustne založil napadnuté uznesenie na trestnej minulosti odsúdeného, ktorú
však on už nevie zmeniť, tiež na disciplinárnych trestoch odsúdeného počas výkonu trestu odňatia
slobody (ďalej aj ,,VTOS“), ktoré má však zahladené. Odsúdený je vo VTOS už 10 rokov, z čoho 91
mesiacov riadne pracuje (je zvárač), kedy po podmienečnom prepustení z VTOS by v práci pokračoval

(čo zdokladoval súdu prvého stupňa), má tiež zabezpečené bývanie a chce dokázať, že sa zmenil.
- už nebude páchať trestnú činnosť, zmenil sa (bez ohľadu na to, či bude prepustený z VTOS teraz
podmienečne alebo až po konci celého trestu, do ktorého konca trestu mu ostáva 7 mesiacov).
Vzhľadom na uvedené odsúdený navrhol (ako z posúdenia obsahu jeho sťažnosti v zmysle § 62 ods.
1 Trestného poriadku sťažnostný súd vyrozumel), aby Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,sťažnostný súd“)
ako súd sťažnostný zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu, a aby sám rozhodol v danej veci tak,

že odsúdeného podmienečne prepustení z VTOS.Prokurátor sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 68
spisu), k sťažnosti odsúdeného sa nevyjadril (č. l. 76).
Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku súd

môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody;
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody;
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, pričom preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce

jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového
materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že
v posudzovanom prípade (ešte) nie sú dané podmienky na postup súdu podľa § 415 ods. 1 Trestného
poriadku v spojení s § 66 a nasl Trestného zákona v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného
z VTOS.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto
smere sťažnostný súd žiadne pochybenia súdu prvého stupňa nezistil, pričom súd prvého stupňa
postupujúc podľa predošlého uznesenia sťažnostného súdu zo dňa 16.12.2025 sp. zn. 3Tos/232/2025
– 44 (ďalej aj ,,predošlé uznesenie sťažnostného súdu“; č. l. 44 až 46 spisu) rozhodol v tejto trestnej

veci obsadený senátom (č. l. 53 spisu) a po doplnení dokazovania ohľadne predošlých (súbehových)
odsúdení odsúdeného (cez zabezpečené kópie súdnych rozhodnutí, viď zápisnicu o termíne verejného
zasadnutia konaného pred súdom prvého stupňa dňa 21.01.2026 na č. l. 67 až 68 spisu). Pokiaľ vo
svojej sťažnosti odsúdený namietal, že túto trestnú vec v čase po predošlom uznesení sťažnostného
súdu nemala prejednávať/o nej rozhodovať ani ako člen/predseda senátu sudkyňa súdu prvého

stupňa JUDr. Natália Slivenská pre odsúdeným všeobecne/stroho uvádzaný (no nijak nezdôvodnený)
konflikt záujmov, taká námietka nie je dôvodná, predmetná sudkyňa nebola zákonom predpokladaným
spôsobom vylúčená z prejednania/rozhodovania o tejto trestnej veci (taký dôsledok nemá ani predošlé
uznesenie sťažnostného súdu), žiadne skutočnosti dokladujúce nemožnosť danej sudkyne prejednať/
rozhodnúť (ako člen/predseda senátu súdu prvého stupňa) túto trestnú vec neboli dosiaľ nielen riadne

zdokladované, ale v podstate ani riadne do času napadnutého uznesenia (no ani po ňom) tvrdené.
Pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že obsah spisu nedáva vzniknúť žiadnej pochybnosti o tom, že
napadnuté uznesenie je výsledkom postupu/rozhodovania nestranného/nezaujatého súdu obsadeného
senátom. Iné sťažnostné námietky týkajúce sa priebehu konania na súde prvého stupňa aktuálneodsúdený v podstate nemal, žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný súd vlastným
prieskumom nezistil (ako je už naznačené v riadkoch vyššie). Možno tak skonštatovať, že súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia procesne správne (za plného

zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje
procesné práva).

Z vyššie citovaných ustanovení § 66, § 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to

zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými
sú (i) plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j.
polepšenie sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život (t. j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého
stupňa k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), k čomu

sťažnostný súd dopĺňa tiež ods. 3, Trestného zákona, a § 67 ods. 1 Trestného zákona vykonal potrebnú
(pomernú) časť z výmery uloženého trestu (resp. trestov). Danému záveru nie je teda čo vytknúť,
sťažnostný súd týmto plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje
(viď 7. odsek na strane 5 napadnutého uznesenia).

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej
v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich

súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd stotožnil so síce stručným, no výstižným a tým vec
vyčerpávajúcim právnym záverom súdu prvého stupňa, že u odsúdeného nebola dosiaľ úplne splnená
tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods. 1 Trestného zákona a spočívajúca
v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a v (ii) prognóze vedenia
riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode (k tomu všetkému viď posledný odsek na strane 5

napadnutého uznesenia až po koniec odôvodnenia napadnutého uznesenia na jeho strane 6).

Sťažnostný súd si závery súdu prvého stupňa ohľadne nenaplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok
u odsúdeného, vyžadovaných v § 66 ods. 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z VTOS,
prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez potreby

opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade,
ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne,
nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom

odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane,
keďže z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 336/2016; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných
princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych
inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 447/2016).

Sťažnostný súd pripomína (a zároveň poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu
Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu zo dňa 09.09.2025, sp. zn. II. ÚS
472/2025-10), že tak z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i judikatúry ústavného súdu

vyplýva, že (sťažnostný) súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na každú námietku sťažovateľa
(tu odsúdeného), ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o veci (tu o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS), zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v sťažnostnom konaní. V nadväznosti na
uvedené sťažnostný súd konštatuje, že výstižným/správnym spôsobom sa okresný súd vysporiadal

so svojou povinnosťou náležite zistiť, posúdiť a napokon procesným stranám zrozumiteľne vysvetliť
v napadnutom uznesení, k akým skutkovým záverom na základe akého vykonaného dokazovania na
verejnom zasadnutí dospel v otázke ne/naplnenia zákonných podmienok pre kladné rozhodnutie o takej
žiadosti odsúdeného v zmysle § 66, § 67 Trestného zákona, a ako vec právne posúdil (v tejto súvislostipodľa názoru sťažnostného súdu súd prvého stupňa pokryl v podstate celú obhajobnú/sťažnostnú
argumentáciou odsúdeného).

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania
vyplynuvšiu skutočnosť (neopomínajúc/neznižujúc význam zvyšných z pred súdom prvého stupňa
vykonaného dokazovania plynúcich skutočností), že
- odsúdený má v registri trestov aktuálne 16 záznamov (datované právoplatnosťou rozhodnutí súdov
od roku 1992 po rok 2018) za rôznorodú aj úmyselnú trestnú činnosť (zahladenie niektorých odsúdení

nebráni ich posúdeniu v aktuálnom konaní podľa § 66 a nasl. Trestného zákona, nakoľko sa posudzujú
osobnostné charakteristiky odsúdeného aj, i keď nie len, pohľadom na jeho minulosť, kedy zahladenie
odsúdenia neznamená, že sa danej trestnej činnosti nedopustil). Odsúdený bol teda dosiaľ, napriek
nemalému počtu vykonaných trestov, opakovane z trestnoprávneho pohľadu recidívujúcim jedincom.
Tieto skutočnosti odsúdený nevie zmeniť/zmazať rovnako, ako súd posudzujúci jeho aktuálnu žiadosť
o podmienečné prepustenie z VTOS pred ňou nevie/nesmie zavrieť oči.

- pred aktuálnym VTOS k jeho náprave neviedli ukladané tak podmienečné tresty odňatia slobody
ako ani nepodmienečné tresty odňatia slobody, napriek tomu, že u neho prebehlo v troch prípadoch
i podmienečné prepustenie z VTOS (viď záznamy č. 1., 7. a 13 odpisu registra trestov odsúdeného).
Z toho v jednom prípade síce z pohľadu splnenia podmienok na osvedčenie sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z VTOS v rozhodnom čase v minulosti sa osvedčil (a to v roku 2011; ide

o záznam č. 7 odpisu registra trestov odsúdeného), no napriek tomu sa následne ďalej dopúšťal aj
úmyselnej (tiež obzvlášť závažnej) trestnej činnosti, pričom v dvoch prípadoch (v roku 1995 ako i v roku
2017) sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS odsúdený ani len neosvedčil a musel
vykonaťzvyšoktrestu(viďzáznamyč.1.a13.odpisuregistratrestovodsúdeného).Ajtietoinformáciesú
dôležitými pre posúdenie naplnenia tzv. materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného

zákona a učinenie prognózy možného ďalšieho správania sa odsúdeného v budúcom čase v prípade
podmienečného prepustenia jeho osoby na slobodu. Jednoducho povedané, aj minulosť odsúdeného
musí súd brať do úvahy, aj závažnosť ním páchanej trestnej činnosti.
- odsúdený je obmedzený na osobnej slobode v súvislosti s tu prejednávanou trestnou činnosťou
od septembra 2018, pričom správanie odsúdeného nebolo v priebehu doterajšieho VTOS vždy

neproblematické, a to nielen v úvodnej (tzv. adaptačnej fáze VTOS), ale i neskôr, ako vyplynulo
z dokazovania pred súdom prvého stupňa (a bolo výstižne zhrnuté v odôvodnení napadnutého
uznesenia). Aj dané musel (sťažnostný) súd (komplexne, vo svetle všetkých ďalších z dokazovania
vyplynuvších, vrátane pozitívnych skutočností) vyhodnotiť pre účely tohto (sťažnostného) konania, t. j.
že VTOS počas svojho doterajšieho trvania, napriek jednoznačne zachyteným aj pozitívam o osobe

odsúdeného nenapĺňal vždy sledovaný cieľ u odsúdeného v podobe postupného napĺňania svojho účelu
u odsúdeného (ide o jeho vnútornú bezpodmienečnú premenu na jedinca, u ktorého budú prípadné
sklony páchať trestnú činnosť úplne upozadené až udusené).

Predošlé odsúdenia (samé o sebe) nemôžu byť dôvodom na zamietnutie žiadosti odsúdeného

o podmienečné prepustenie z VTOS, no pohľadom na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré
vychádza z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, sťažnostný súd konštatuje, že ani
neboli. Súd prvého stupňa zhodnotil osobu odsúdeného (síce obsahovo stručne, no bezvýhradne)
komplexne, v celom súhrne z dokazovania dostupných informácií, cez jeho trestnú minulosť a ukladané
tresty, priebeh VTOS až po jeho aktuálne správanie sa a postoje vo VTOS. Už súdom prvého stupňa

správne a dostatočne zistené skutočnosti neumožňujú ani sťažnostnému súdu (a to aj po zohľadnení
sťažnostných námietok odsúdeného) učiniť odsúdeným želaný záver, že odsúdený v aktuálnom
čase ,,už dozrel“ v otázke splnenia podmienok zakotvených v § 66 a nasl. Trestného zákona do možnosti
aplikácie inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u jeho osoby. V zhode
so závermi súdu prvého stupňa sťažnostný súd tak aktuálne nevidí naplnenie ani jednej z materiálnych

podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona u odsúdeného. Ak doterajší výkon aktuálneho
trestu odňatia slobody u odsúdeného ešte nedocielil (predčasné) naplnenie účelu trestu v zmysle §
34 Trestného zákona, podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS v aktuálnom čase by tak na
plecia spoločnosti z pohľadu sťažnostného súdu kládlo neprimerané (a teda nedôvodne uložené) riziko
znášania možnej recidívy trestnoprávne relevantného protiprávneho správania sa odsúdeného (kedy

ani prípadne uložený probačný dohľad nie je nepretržitou kontrolou nad správaním sa odsúdeného);
na danom závere nič nemení ani skutočnosť, že plánované trvanie VTOS u odsúdeného končí dňa
28.08.2026.Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený ne/bude viesť na slobode riadny život. Takúto
istotu súdy rozhodujúce o žiadostiach o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu nikdy
mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že by pre záver o vedení riadneho života

odsúdeným v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bolo možné
mať pre súd dostatočný predpoklad. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva v motivácii
odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie
a naplnil prognózu vedenia riadneho života na slobode. Vykonanou časťou trestu odňatia slobody podľa
názoru sťažnostného súdu nebol účel trestu dosiaľ dosiahnutý, i keď bezpochyby toho času je odsúdený

na správnej ceste k naplneniu účelu trestu u jeho osoby. Podľa názoru sťažnostného súdu s ohľadom
na vyššie uvedené ako i v napadnutom uznesení uvádzané okolnosti prejednávanej veci a osoby
odsúdeného by v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS ani hroziace nariadenie
výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy neznižovalo do súdom akceptovateľnej
miery (k tomu viď napr. bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 85/2025-30
zo dňa 17.07.2025), a to ani za predpokladu, že odsúdený deklaruje (okrem iného) snahu viesť už len

riadny život a živiť sa legálnou prácou.

S ohľadom na uvedené, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený neuviedol také skutočnosti, a
sťažnostný súd ani také nezistil, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok pre taký
postup súdu docieliť zrušenie/zmenu napadnutého uznesenia a podmienečné prepustenie odsúdeného

z VTOS. Z pohľadu sťažnostného súdu, súd prvého stupňa nepristupoval k posúdeniu veci selektívne
v neprospech odsúdeného. Popri pre odsúdeného jednoznačne pozitívnych skutočnostiach jednoducho
musel súd v zmysle vyššie uvedeného brať náležitý zreteľ aj na informácie pre odsúdeného nie želané,
čo neznamená, že tie pre odsúdeného priaznivé do úvahy nebral. Všetky pozitívne skutočnosti ohľadne
osoby odsúdeného sa totiž vyskytli popri v napadnutom uznesení zhrnutých negatívach prejavov jeho

správania sa vo VTOS. Pre (sťažnostný) súd preto vo svojom súhrne, nie je daný bezpečný záver/
predpoklad o aktuálnom naplnení jednej či druhej tzv. materiálnej podmienky v zmysle § 66 ods. 1
Trestného zákona.

Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade

s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty procesných strán – prieskumom napadnutého
uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 192 ods. 1 Trestného poriadku sťažnostný
súd dospel k záveru, že také právo odsúdeného v konaní pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd

prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so svojou povinnosťou riadne/dostatočne
a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť (§ 176 ods. 2 Trestného poriadku).

Záverom však sťažnostný súd dodáva, že ani napadnutým uznesením, ani týmto uznesením
sťažnostného súdu, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS konajúce súdy nemajú

za cieľ odradiť odsúdeného od cesty vlastnej nápravy, na konci ktorej je jednoznačne vedenie riadneho
života aj v čase po VTOS (do konca ktorého ostáva odsúdenému cca 5 mesiacov, pre krátkosť času
bez možnosti ďalšej žiadosti o jeho podmienečné prepustenie z VTOS s ohľadom na znenie § 415 ods.
1 Trestného poriadku). Rozhodne chvályhodný je počet získaných disciplinárnych odmien odsúdeným
počas doterajšieho VTOS (v počte 17, č. l. 64, kedy aktuálne, aj z dôvodu zahladenia, nemá evidované

disciplinárne potrestanie), tiež jeho pracovné nasadenie/morálka počas VTOS (s výnimkou zlyhania
v podobe porušenia zásad slušného správania sa) a záujem hľadať si/mať legálne zamestnanie na
slobode v čase po VTOS. Rozhodne pozitívnymi skutočnosťami sú ďalej (i) udržiavanie kontaktu
s rodinou/známymi, (ii) vlastná sebareflexia odsúdeného (kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti)
a napĺňanie cieľov stanovených programom zaobchádzania, (iii) aktuálne bezproblémové správanie sa

vo VTOS (vrátane svedomitého plnenia si pracovných a iných úloh), (iv) absolvovanie skupinového
poradenstva či vzdelávacieho programu v oblasti práva počas VTOS, ako i (v) napriek zo strany ÚZVJS
zistenej menej priaznivej resocializačnej prognóze a strednému riziku recidívy odporúčanie zo strany
ÚZVJS odsúdeného podmienečne prepustiť z VTOS za súčasného dohľadu probačného a mediačného
úradníka (ktoré je však ,,len“ odporúčaním, ktorého relevanciu v tom ktorom momente VTOS posudzuje

až súd). Všetky u odsúdeného počas jeho VTOS zachytené pozitívne prejavy jeho správania sa nateraz
dávajúvosvojomsúhrnerozumnýpredpoklad,žeakvtakýchprejavochodsúdenývytrváinaďalej,takpo
dni 28.08.2026, kedy sa u neho naplní vcelku aktuálny VTOS, bude účel trestu u odsúdeného naplnený.Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná,
(b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil aktuálne žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.