Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200009
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a

členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:
Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX
218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o, so sídlom Hrnčiarska 29,
040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie,
so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Johns Manville
Slovakia, a.s., so sídlom Strojárenská 1, 917 99 Trnava, zastúpeného: CLS Čavojský & Partners, s.
r. o., advokátska kancelária so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, 2/ Mesto

Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
7846/27/2020-36711/2020 zo dňa 03.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále
pracovisko Nitra ako prvostupňový orgán (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.
5163-15437/2020/Jur/370860106/Z46-SP zo dňa 29.05.2020 rozhodol podľa ustanovenia § 3 ods.
3 písm. a) bod 1., § 3 ods. 3 písm. b) bod 4. a bod 8., § 3 ods. 4 zákona č. 139/2013 Z. z. o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o IPKZ“), v spojení s ustanovením § 62 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v relevantnom znení (ďalej len „stavebný
zákon“) o žiadosti prevádzkovateľa Johns Manville Slovakia, a.s., Strojárenská 1,917 99 Trnava, IČO:
34 126 520 (ďalej aj len „prevádzkovateľ“ alebo „ďalší účastník v 1. rade“) zo dňa 30.03.2020, vo
veci zmeny integrovaného povolenia v súvislosti so zmenou v prevádzke, konkrétne vo veci zmeny
navrhovanej činnosti „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5 v Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava“.
Na základe preskúmania všetkých podkladov, vyjadrení dotknutých orgánov a námietok účastníkov
konania prvostupňový orgán dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na povolenie zmeny

integrovanéhopovoleniaanavydaniestavebnéhopovolenianauskutočneniepredmetnejstavby,pričom
realizáciou stavby nebude ohrozené životné prostredie ani neprimerane dotknuté práva a právom
chránené záujmy účastníkov konania. Z tohto dôvodu rozhodol vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia tak, že (i) zmenil a doplnil integrované povolenie vydané pre prevádzku „Výroba skla,sklených vlákien a výrobkov z nich“, kategorizovanú podľa prílohy č. 1 zákona o IPKZ v bode 3.3, a
to v súvislosti s realizáciou stavby „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5“ v areáli prevádzkovateľa
Johns Manville Slovakia, a.s., pričom ide o zmenu č. 46 integrovaného povolenia, ktorá nadväzuje

na pôvodné povolenie zo dňa 30.08.2006 a na všetky jeho následné zmeny a doplnenia s tým, že
ostatné podmienky integrovaného povolenia zostávajú nedotknuté a naďalej v platnosti, (ii) súčasne
rozhodol o viacerých čiastkových súhlasoch a povoleniach, a to v oblasti ochrany ovzdušia udelil súhlas
na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia v súvislosti s
rekonštrukciou taviaceho agregátu TA5, v oblasti ochrany povrchových a podzemných vôd vydal súhlas

na uskutočnenie stavby, na ktorú nie je potrebné osobitné povolenie podľa vodného zákona, ktorá však
môže ovplyvniť stav vôd, a zároveň vydal vyjadrenie k zámeru stavby z hľadiska ochrany vodných
pomerov, ku ktorému nevzniesol pripomienky, v oblasti stavebného poriadku prvostupňový orgán vydal
povolenienauskutočneniestavby„RekonštrukciataviacehoagregátuTA5“akošpeciálnystavebnýúrad.
Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že povolenie sa týka existujúcich stavebných objektov
hutnej haly a jej prístavby, ako aj súvisiacich prevádzkových súborov technologického charakteru,

pričom účelom stavby je rekonštrukcia taviaceho agregátu z dôvodu konca jeho technickej životnosti
a zároveň zvýšenie jeho taviaceho výkonu. Výrok rozhodnutia zároveň obsahuje podrobné a záväzné
podmienky pre uskutočnenie, užívanie a odstránenie stavby, spôsob realizácie stavby, dodržiavanie
projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, plnenie povinností na úseku bezpečnosti
práce, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi, ako aj na povinnosť

získať právoplatné kolaudačné rozhodnutie pred uvedením stavby do užívania. Prvostupňový orgán
vo výroku ďalej zapracoval vybrané podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, najmä
Mesta Trnava a orgánov štátnej správy na úseku ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva.
Z prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že správny orgán rozhodol aj o námietkach účastníkov
konania (pozn. konkrétne aj žalobcu), keď časť z nich výslovne akceptoval a premietol do podmienok

povolenia, zatiaľ čo ostatné námietky zamietol ako neopodstatnené alebo bezpredmetné vzhľadom na
predmet integrovaného povoľovania.

2. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo stanovisko Mesta Trnava ako príslušného
stavebného úradu, ktoré udelilo súhlas k vydaniu stavebného povolenia a uviedlo, že na predmetnú

stavbu sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, keďže ide o stavbu realizovanú v
uzavretom areáli existujúceho podniku, ďalej súhlasné záväzné stanovisko Mesta Trnava k projektovej
dokumentácii, odborné stanovisko Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p., súhlasné stanovisko
Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave, ako aj vyjadrenia orgánov štátnej
správy na úseku odpadového hospodárstva. Prvostupňový orgán v rozhodnutí poukázal tiež na

rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019
zo dňa 04.12.2019, vydané v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon
o EIA“), v ktorom príslušný orgán dospel k záveru, že zmena navrhovanej činnosti „Rekonštrukcia
taviaceho agregátu TA5 v Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava“ sa nebude posudzovať podľa

uvedeného zákona. Prvostupňový orgán toto rozhodnutie považoval za relevantný podklad pre ďalšie
povoľovacie konania, keďže z neho vyplývalo, že navrhovaná zmena nepredstavuje podstatnú zmenu
s významnými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Z prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva,
že prvostupňovému orgánu bolo doručené záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 3341/2020-1.7/lb; 20740/2020 zo dňa 04.05.2020, v ktorom ministerstvo

skonštatovalo, že návrh na vydanie povolenia na uskutočnenie stavby „Rekonštrukcia taviaceho
agregátu TA5“ je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019 zo dňa
04. 12. 2019 vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 04.12.2019 a s jeho podmienkami. Z rozhodnutia
č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019 vyplýva, že navrhovaná činnosť Rekonštrukcia taviaceho agregátu

TA5 v Johns Manville Slovakia, a.s. Trnava navrhovateľa Johns Manville Slovakia, a.s., Strojárenská 1,
917 99 Trnava sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA.

3. Žalovaný na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodol dňa 03.11.2020 rozhodnutím č.
7846/27/2020-36711/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol

a napadnuté rozhodnutie prvostupňové orgánu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zosumarizoval priebeh prvostupňového správneho konania a skutkové okolnosti, z ktorých
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vychádzal a vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami
žalobcu. Odvolací orgán poukázal na to, že v priebehu prvostupňového konania bolo vydané záväznéstanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 04.12.2019, vydané v
zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, v ktorom príslušný orgán konštatoval, že zmena navrhovanej
činnosti „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5“ sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, keďže z

koncepčného hľadiska je v súlade s právnymi predpismi na úseku ochrany životného prostredia, vrátane
právnej úpravy ochrany vôd, a všetky podmienky vyplývajúce z dovtedy platných rozhodnutí a povolení
budú dodržané aj po realizácii navrhovanej zmeny. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadami správneho konania, skutkový stav veci zistil v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie a svoje závery riadne, preskúmateľne a vecne odôvodnil. Žalovaný

jednotlivo preskúmal odvolacie námietky žalobcu, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené, a napadnuté
rozhodnutie prvostupňového orgánu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

4. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa neposkytnutia kópie projektovej dokumentácie, žalovaný
v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že prvostupňový orgán žalobcovi neodoprel právo nahliadnuť do
spisu v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom

znení (ďalej len „správny poriadok“), pričom správny poriadok nezakladá povinnosť správneho orgánu
automaticky vyhotovovať a poskytovať kópie rozsiahlej projektovej dokumentácie. Odvolací orgán
poukázal na technickú a personálnu nemožnosť skenovania dokumentácie v rozsahu viac ako tisíc strán
a zdôraznil, že žalobcovi nebola odňatá možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu ani vyhotoviť si jeho
kópie vlastnými prostriedkami. Za týchto okolností nebolo podľa názoru odvolacieho orgánu porušené

právo žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia.

5. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa povinnosti vykonať primárne posúdenie vplyvov na vody
podľa § 16a vodného zákona žalovaný poukázal na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
Slovenskejrepublikyvydanévzisťovacomkonaní,podľaktoréhosazmenanavrhovanejčinnostinebude

posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný uviedol, že v danom
prípade nejde o navrhovanú činnosť v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona, keďže realizáciou stavby
nedochádza k zmenám fyzikálnych vlastností útvarov povrchových alebo podzemných vôd, nezvyšuje
sa odber vôd ani nedochádza k zásahom do vodných útvarov, a preto neboli splnené podmienky na
aplikáciu postupu podľa § 16a vodného zákona.

6. K námietke, ktorou žalobca požadoval preukazovanie ekologickej stability a odtokových pomerov v
území prostredníctvom základných výpočtov vodohospodárskych stavieb, odvolací orgán uviedol, že
povoľovaná stavba nemá povahu vodohospodárskej stavby podľa § 52 vodného zákona a požadované
výpočty nemožno subsumovať pod statické a dynamické výpočty konštrukcií stavieb ani pod projektové

energetické hodnotenie v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) stavebného zákona. Zároveň konštatoval, že
metodická príručka Európskej komisie, na ktorú žalobca poukazoval, nemá záväzný charakter, a preto
nemôže zakladať povinnosť správneho orgánu požadovať takéto podklady.

7. K návrhu žalobcu na vykonanie doplňujúceho dokazovania a vyžiadanie zjednocujúcich stanovísk

dotknutých orgánov, žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na zásadu materiálnej pravdy a
povinnosť správneho orgánu zistiť skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, pričom
správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Po preskúmaní
spisového materiálu dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený úplne, presne a bez dôvodných
pochybností,avykonanieďalšíchdôkazovbybolonehospodárneaneúčelné.Zároveňnenašielsplnenie

zákonných podmienok podľa § 12 ods. 2 ani § 13 zákona o IPKZ, ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny
alebo vyžiadania nových stanovísk dotknutých orgánov.

8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj procesnou požiadavkou žalobcu byť oboznámený
s podkladmi odvolacieho konania, pričom uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z totožných podkladov

ako prvostupňový orgán, s ktorými sa žalobca už mohol oboznámiť a vyjadriť sa k nim, a preto nebolo
potrebné opätovne aplikovať § 33 ods. 2 správneho poriadku.

II. Správna žaloba

9. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 02.01.2021 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) dňa 04.01.2021, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho
zrušenia a zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie.10. Žalobca v žalobe v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže správne orgány sa podľa jeho názoru

riadnenevysporiadalisjehonámietkami,neuviedlidostatočnéskutkovéaprávnedôvodysvojichzáverov
a ich odôvodnenie je prevažne opisné, formálne a bez konkrétneho vysvetlenia, z akých úvah správne
orgány vychádzali. Žalobca uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, ako správne orgány
hodnotili ním predložené argumenty a prečo ich považovali za nedôvodné.

11. Ďalej žalobca namietal, že v správnom konaní došlo k porušeniu jeho procesných práv účastníka
konania, a to najmä porušením § 23 ods. 1 správneho poriadku, keď mu správne orgány neposkytli kópiu
administratívneho spisu, resp. projektovej dokumentácie, hoci o to v konaní žiadal. Žalobca uviedol,
že samotnú možnosť osobného nahliadnutia do spisu nepovažoval za postačujúcu a tvrdil, že mu tým
bolo znemožnené efektívne uplatniť jeho procesné práva. Žalobca ďalej namietal porušenie § 33 ods. 2
správneho poriadku, keďže podľa jeho názoru nemal reálnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom

rozhodnutia,najmäkstanoviskámavyjadreniam,zktorýchsprávneorgányprirozhodovanívychádzali,a
nemohol na ne primerane reagovať. Podľa žalobcu viazanie tohto práva výlučne na osobné nahliadnutie
do spisu nemá zákonný základ, je v rozpore so zásadou procesnej hospodárnosti, so zákonom č.
305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v relevantnom znení (ďalej len „zákon o e-Governmente),

ako aj s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a ústavným právom na včasné
a úplné informácie o stave životného prostredia. Žalobca zároveň namietal, že odvolací orgán sa s touto
námietkou riadne nevysporiadal a nezákonný postup prvostupňového orgánu nezhojil.

12. Žalobca tiež namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť jeho záujmy podľa § 3 ods. 2
správneho poriadku v kombinácii Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63
zákona o EIA žalobcovi neumožnil zúčastniť sa konzultácie.

13. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď správne orgány podľa jeho názoru

nesprávne vyhodnotili právny režim navrhovanej stavby z hľadiska osobitných predpisov na úseku
ochrany vôd a životného prostredia a nesprávne dospeli k záveru, že nie je potrebné viesť osobitné
konanie alebo zabezpečiť ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Poukázal na to, že správne
orgány rozhodli bez vykonania postupu podľa § 16a vodného zákona. Žalobca uviedol, že v konaní
nebolo vydané rozhodnutie príslušného orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a vodného zákona, a že

bez takéhoto rozhodnutia nebolo možné spoľahlivo zistiť skutkový stav z hľadiska vplyvov navrhovanej
činnosti na povrchové a podzemné vody. Podľa žalobcu si správne orgány nemohli urobiť vlastný úsudok
o tom, že realizáciou stavby nedôjde k zhoršeniu stavu útvarov povrchových alebo podzemných vôd, ale
boli povinné vychádzať z formálneho rozhodnutia príslušného okresného úradu v sídle kraja. Vydanie
povolenia bez takéhoto rozhodnutia považoval žalobca za porušenie zákonného zákazu vyplývajúceho

z § 16a ods. 23 vodného zákona, ako aj za rozpor s cieľmi Rámcovej smernice o vode a so záväzným
výkladom Súdneho dvora Európskej únie.

III. Vyjadrenie žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania, ďalší priebeh súdneho konania

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2021 uviedol, že žaloba je
procesným úkonom, ktorým sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, pričom
povinnosťou žalobcu je tvrdiť a právne odôvodniť, aké konkrétne subjektívne práva boli napadnutým
rozhodnutím porušené a v čom spočíva rozpor rozhodnutia so zákonom. Žalovaný zdôraznil, že
žaloba musí obsahovať konkrétne žalobné body, a nestačí iba všeobecné tvrdenie o porušení zákona.

Poukázalnato,ževžalobeabsentujeosobitnánáležitosťsprávnejžaloby,keďžežalobcanešpecifikoval,
aké konkrétne subjektívne práva alebo právom chránené záujmy mali byť napadnutým rozhodnutím
dotknuté, a preto považoval žalobu v tomto smere za nedôvodnú. Žalovaný ďalej zosumarizoval priebeh
správneho konania a zdôraznil, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o
IPKZ, stavebného zákona a správneho poriadku a že skutkový stav bol zistený na základe podkladov

nachádzajúcich sa v administratívnom spise.

15. K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia hmotného práva žalovaný uviedol, že žalobca síce
cituje viaceré ustanovenia právnych predpisov, avšak neuvádza, akého konkrétneho porušenia zákonasa mali správne orgány dopustiť a akým konkrétnym konaním, a preto žalovaný považoval túto časť
žaloby za nedostatočne konkretizovanú.

16. Vo vzťahu k žalobným námietkam porušenia procesného práva žalovaný uviedol, že žalobca
nesprávne namietal porušenie ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v
súvislosti s konzultáciami, keďže ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nie sú príslušnými
orgánmi podľa tohto zákona a nemajú právomoc určovať okruh subjektov zúčastňujúcich sa na
konzultáciách. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca v tejto časti žaloby neuviedol konkrétne

skutočnosti, z ktorých by vyplývalo porušenie jeho práv alebo porušenie ustanovenia § 47 ods. 3
správneho poriadku, a iba všeobecne poukazoval na judikatúru bez vzťahu ku konkrétnemu postupu
správnych orgánov.

17. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný uviedol, že rozhodnutia
správnych orgánov sú riadne, preskúmateľne a dostatočne odôvodnené, pričom sa vysporiadali s

námietkami žalobcu v rozsahu vyžadovanom správnym poriadkom. Zdôraznil, že správny súd je podľa
§ 134 Správneho súdneho poriadku viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nie je jeho úlohou domýšľať
alebo vyhľadávať žalobné dôvody namiesto žalobcu.

18. K námietke porušenia § 23 ods. 1 správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo

odopreté právo nahliadnuť do administratívneho spisu, pričom žalobca mal možnosť vyhotoviť si
fotokópie spisu počas nahliadnutia. Žalovaný zdôraznil, že správny poriadok nezakladá povinnosť
správneho orgánu automaticky vyhotovovať a zasielať účastníkovi kópie spisu bez toho, aby tento využil
právo nahliadnutia do spisu. Poukázal na technickú a personálnu nemožnosť skenovania rozsiahlej
projektovej dokumentácie a oprel sa o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej

technická nemožnosť vyhotovenia kópie spisu neznamená porušenie § 23 ods. 1 správneho poriadku,
pokiaľ účastníkovi nebola odopretá možnosť nahliadnuť do spisu.

19. Vo vzťahu k žalobnej námietke potreby aplikácie § 16a vodného zákona žalovaný uviedol, že postup
podľa tohto ustanovenia sa v danom prípade nevyžadoval, keďže povoľovanú stavbu – taviaci agregát

na sklo – nemožno považovať za vodnú stavbu podľa § 52 vodného zákona a realizáciou stavby
nedochádza k zmenám fyzikálnych vlastností povrchových vôd ani k zmenám hladiny podzemných vôd.
Z tohto dôvodu nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 vodného zákona a nebol daný zákonný
dôvod na vedenie konania o primárnom posúdení vplyvov na vody.

20. Napokon žalovaný uviedol, že žalobné námietky sú obsahovo totožné s námietkami uplatnenými
už v odvolacom konaní, ku ktorým sa žalovaný vyčerpávajúco vyjadril v napadnutom rozhodnutí, na
ktorého odôvodnení v celom rozsahu zotrváva. Žalovaný zároveň vyslovil názor, že žaloba má znaky
bezúspešného uplatňovania práva, resp. šikanózneho výkonu práv, a navrhol, aby správny súd žalobu
ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

21. Ďalší účastník konania v 1. rade Johns Manville Slovakia a.s. sa k žalobe a k vyjadreniu
žalovaného vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2021, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s
napadnutým rozhodnutím aj s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a navrhol, aby správny
súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V prvom rade sa vyjadril k aktívnej vecnej

legitimácii žalobcu, keď poukázal na § 178 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v relevantnom znení (ďalej len „SSP“) a uviedol, že samotné tvrdenie žalobcu o porušení verejného
záujmu v oblasti životného prostredia nepostačuje, ale musí byť aj preukázané. Zdôraznil, že žalobca
podľa jeho názoru nepreukázal, že by napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu verejného záujmu
na ochrane životného prostredia. Ďalej namietal formálne a procesné nedostatky žaloby, keď uviedol,

že žaloba nebola podpísaná osobou, ktorá by preukázateľne spĺňala zákonom požadované kvalifikačné
predpoklady. V tejto súvislosti uviedol, že ide o vadu, ktorá môže viesť k odmietnutiu žaloby. Zároveň
vyslovil pochybnosti o včasnosti podania žaloby.

22. Vo vzťahu k žalobným dôvodom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o nepreskúmateľnosti

rozhodnutí, o neúplne zistenom skutkovom stave ani o podstatnom porušení procesných predpisov.
Zdôraznil, že prvostupňové konanie bolo návrhovým konaním, ktorého rozsah bol určený návrhom
ďalšieho účastníka konania v 1. rade, pričom správny orgán je oprávnený rozhodovať o rozsahu a
výbere vykonávaných dôkazov, účastník konania nemá právo na vykonanie všetkých ním navrhovanýchdôkazov a nevykonanie niektorých dôkazov bolo v prvostupňovom rozhodnutí riadne odôvodnené.
K námietke neposkytnutia kópie administratívneho spisu, uviedol, že správny orgán nemá povinnosť
vyhotoviť a zasielať účastníkovi konania celý administratívny spis v elektronickej podobe. Osobitne

poukázal na ochranu autorských práv k projektovej dokumentácii. K námietkam týkajúcim sa vodného
zákona a § 16a vodného zákona uviedol, že povoľovaná stavba nepredstavuje navrhovanú činnosť,
ktorá by mohla spôsobiť zhoršenie stavu útvarov povrchových alebo podzemných vôd. Zdôraznil, že
ide o rekonštrukciu existujúceho zariadenia, ktorého vplyvy na životné prostredie už boli posudzované
v predchádzajúcich konaniach, a poukázal na viaceré právoplatné rozhodnutia a povolenia vydané

v oblasti vodného hospodárstva, ako aj na záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky zo dňa 04.05.2020. Ďalej poukázal na konanie žalobcu, ktorý dlhodobo a
systematicky vstupuje do veľkého množstva správnych a súdnych konaní bez ohľadu na ich povahu,
používa typizované a schematické námietky a jeho postup vykazuje znaky zneužitia práva.

23. Žalobca v replike zo dňa 01.04.2021 reagoval na procesnú aj vecnú argumentáciu žalovaného

a zotrval na všetkých žalobných námietkach uvedených v správnej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením žalovaného, podľa ktorého žaloba nespĺňa osobitné náležitosti správnej žaloby, a zdôraznil, že
ako environmentálna organizácia má postavenie subjektu oprávneného zúčastňovať sa na konaniach vo
veciach životného prostredia, pričom jeho oprávnenie vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, osobitných
zákonovamedzinárodnýchdohovorov.Žalobcanamietal,žeštátnasprávavoblastiživotnéhoprostredia

zlyháva a že účelom jeho podaní je poukazovať na tieto zlyhania, aby bolo možné dosiahnuť nápravu
nesprávnej aplikácie právnych predpisov. Žalobca sa v replike osobitne vyjadril k otázke nezákonnosti
neuskutočnenia konzultácií podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uviedol, že
v žalobe konkretizoval skutkové okolnosti, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces,
a že jednotlivé pochybenia správnych orgánov mohli byť odstránené práve prostredníctvom riadne

vykonaných konzultácií. Zdôraznil, že konzultácie majú slúžiť na zabezpečenie participácie dotknutých
subjektov a verejnosti na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, a že ich realizácia je
zodpovednosťou príslušného orgánu, ktorý je povinný oznámiť miesto, čas a spôsob ich vykonania.

24. Ďalej žalobca nesúhlasil s výkladom žalovaného týkajúcim sa § 23 ods. 1 správneho poriadku

a uviedol, že poskytnutie elektronickej komunikácie alebo nahliadnutia do spisu nemôže nahrádzať
povinnosť doručovať účastníkovi konania dokumenty, ku ktorým sa má vyjadriť. Žalobca sa vyjadril k
argumentácii žalovaného o aplikácii § 16a vodného zákona a uviedol, že správne orgány nesprávne
vyhodnotili právny režim navrhovanej činnosti, keď bez rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona dospeli
k záveru, že navrhovaná činnosť nemá vplyv na stav vôd. Zdôraznil, že citované ustanovenie zakazuje

povoliť činnosť bez predchádzajúceho posúdenia jej vplyvov na vody, a že jeho aplikáciu nemožno
nahradiť inými postupmi.

25. Ďalší účastník konanie v rade 1. sa písomne vyjadril k replike žalobcu a vyjadreniu žalovaného
podaním zo dňa 29.04.2021. Uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s vyjadrením žalovaného k žalobe,

pričom zdôraznil, že jeho argumentácia sa v podstatnej miere zhoduje s argumentáciou, ktorú už
uplatnil vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 03.02.2021. Uviedol, že sa stotožňuje s názorom
žalovaného a poukázal na príslušnú judikatúru.

26. Ďalší účastník v 2. rade nevyužil možnosť sa vyjadriť k žalobe a k replike žalobcu. Žalovaný nevyužil

možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu.

IV. Relevantná právna úprava

27. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
28. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len
„SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 16 ods. 6 písm. b), ods. 10 vodného zákona, ak neúspech pri dosahovaní dobrého
stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri
predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových
zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnejvody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na
dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne
všetkytietopodmienky:uskutočniasavšetkyrealizovateľnékrokynaobmedzenienepriaznivéhodopadu

na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, dôvody úprav alebo zmien útvarov
povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu
povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, dôvody pre tieto úpravy
alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa
odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre

ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a očakávané prínosy
týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo
neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou
voľbou. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové
činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny
úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na

začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.
30. Podľa § 16a ods. 1, 13, 14, 21 a 23 vodného zákona, pred podaním návrhu na začatie konania o
povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán
štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b).
Ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b),

žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti. Ak orgán štátnej
vodnej správy rozhodne, že ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ požiada
orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, v ktorom orgán štátnej vodnej správy určí, či sa
realizáciou navrhovanej činnosti splnia podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4. Ak sa v
konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm.

b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže
realizovať. Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez
vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.
31. Podľa § 73 ods. 10 vodného zákona, rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k
vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie

pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej
činnosti.
32. Podľa § 80e ods. 1 vodného zákona, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú
činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15.
marcom 2018.

33. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ a d/ vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné,
ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 b/ pri podzemných vodách na ich odber, ich akumuláciu,
ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny, umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou, na
vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
34. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 07.062023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom
práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec
náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho

súdu.
35. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6,
§ 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou
advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach

žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté
rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnejsprávy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa
13.02.2026 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
36. Žalobca v podanej žalobe uplatnil žalobné námietky smerujúce k porušeniu jeho procesných

práv, námietky smerujúce k nesprávnej aplikácii ustanovení vodného zákona a absentujúcim
konzultáciám podľa zákona o EIA. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu neobsahuje uvedenie podstatných
skutočností, z ktorých správny orgán vychádzal, vysporiadanie sa s námietkami žalobcu a správnu
úvahu, ktorú správne orgány použili, správny súd uvádza, že išlo o námietky všeobecného

charakteru. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, s ktorými námietkami sa správne orgány
nevysporiadali a neupresnil, v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správy
súd je v konaní podľa SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré vymedzujú predmet
súdneho prieskumu a určujú hranice, v ktorých je oprávnený preskúmavať zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Táto viazanosť však predpokladá, že žalobné body sú formulované určitým zrozumiteľným
a konkrétnym spôsobom, tak aby z nich bolo zrejmé aké pochybenia žalobca správnemu orgánu

vytýka a v čom spočíva tvrdená nezákonnosť. Žalobné body nemôžu byť formulované všeobecne,
bez bližšej konkretizácie skutkových a právnych výhrad. Ak sú žalobné body formulované neurčito
a nezrozumiteľne alebo iba v rovine všeobecných tvrdení bez označenia konkrétnych pochybení, súd nie
je oprávnený domýšľať obsah žalobnej argumentácie a za žalobcu konštruovať dôvody nezákonnosti.
Pokiaľ žalobca namieta porušenie povinnosti správneho orgánu vysporiadať sa s jeho námietkami

a neoznačí, ktoré konkrétne námietky mali zostať opomenuté, súd nemôže takúto všeobecnú výhradu
podrobiť vecnému preskúmaniu. Napriek takto všeobecne formulovanej námietke súd konštatuje, že
žalovaný správny orgán a rovnako aj prvostupňový orgán sa v rámci napadnutého rozhodnutia a aj
prvostupňového rozhodnutia náležite zaoberali námietkami vznesenými žalobcom. V prvostupňovom
rozhodnutí sú uvedené všetky námietky žalobcu a ku každej námietke je uvedené jej vyhodnotenie

a skutočnosť, či ju prvostupňový správny orgán považuje za opodstatnenú alebo nie. Námietky
žalobcu boli vyhodnotené prevažne ako neopodstatnené, jedna pripomienka bola zapracovaná do
podmienok vydaného prvostupňového rozhodnutia. Súd tiež konštatuje, že aj napadnuté rozhodnutie
obsahuje vysporiadanie sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, rovnako aj opis rozhodujúcich
skutočností a správnu úvahu žalovaného. Súd z týchto dôvodov tejto žalobnej námietke neprisvedčil.

37. Ďalšou žalobnou námietkou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia z dôvodu
porušenia jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a to z dôvodu, že mu nebola doručená
kopia administratívneho spisu. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý sa touto námietkou podrobne zaoberal (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 2Svk/21/2021), z ktorej vyplýva, že správny orgán si splní svoju povinnosť, keď účastníkovi

konania oznámi, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a umožní mu vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, ak účastník konania nevyužije svoje právo nahliadnuť do spisu, nie je možné konštatovať,
že boli porušené jeho procesné práva. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol listom
zo dňa 06.04.2020 upovedomený o tom, že má právo sa oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie
a s možnosťou vyjadriť sa k nim v lehote 30 dní. Prvostupňový orgán v oznámení o možnosti oboznámiť

sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia nepochybne umožnil žalobcovi uplatňovať jeho práva podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku a tieto práva žalobcu v preskúmavanom konaní porušené neboli. Žalobca
zároveň poukazoval na zákon o e–Governmente. V tej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 17
ods. 1, písm. c) tohto zákona, v ktorom je upravená výnimka z výkonu verejnej moci elektronicky, teda
správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Ak mal
žalobca skutočne záujem oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim,
mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy,
ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo však nevyužil. Súd preto konštatuje, že žalovaný nevychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia tejto otázky a túto žalobnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

38. Ďalšiu žalobnú námietku žalobca smeroval k nesprávnemu právnemu posúdeniu a použitiu
ustanovenia § 16a ods. 23 a § 16 ods. 10 vodného zákona a namietal, že bolo potrebné viesť
osobitné konanie a zabezpečiť rozhodnutie podľa vodného zákona, pričom bez takéhoto rozhodnutia
nebolo možné spoľahlivo zistiť skutkový stav z hľadiska vplyvov navrhovanej činnosti na povrchové a
podzemné vody. K tejto námietke súd uvádza, že táto otázka už bola viac krát posudzovaná zo strany

Najvyššieho správneho súdu (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 31.01.2024, sp.zn.
4Svk/2/2023), ktorý uviedol, že záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona nemusí byť podkladom
prenapadnutérozhodnutieapovinnosťpostupovaťpodľa§16aods.23vodnéhozákonamánavrhovateľ
len v prípade, ak sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorej obsah vymedzuje § 16 ods. 10 vodnéhozákona. Takýmito činnosťami sú najmä projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava,
zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu
a zadržiavanie vôd vodné elektrárne, odbery podzemných vôd, odkrytie hladiny podzemných vôd

v dôsledku ťažby). Z administratívneho spisu nevyplýva, že umiestnenie predmetnej stavby možno
považovať za takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá ohroziť environmentálne ciele definované v § 16
vodného zákona, pred povolením ktorej by vznikla povinnosť požiadať orgán štátnej vodnej správy o
vydanie osobitného administratívneho rozhodnutia v zmysle § 16a vodného zákona. Súd tiež poukazuje
na to, že samotný žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by

predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona. Ani
uvedenú námietku žalobcu súd nevyhodnotil ako dôvodnú.
39.Ďalšounámietkoužalobcanamietal skutočnosť,žemuboloznemožnenéefektívnehájiťjehozáujmy
podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový
orgán mu v rozpore s § 63 zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neumožnil zúčastniť sa
konzultácie. Túto námietku žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval. S ohľadom na uvedené súd

túto žalobnú námietku posúdil ako nezrozumiteľnú, nakoľko predmetom konania pred prvostupňovým
orgánom nebola otázka posudzovania vplyvov na životné prostredie. Nestačí, ak žalobca namietal
neuskutočnenie konzultácie bez toho, aby súčasne uviedol konkrétne dôvody majúce vplyv na spôsob
meritórneho rozhodnutia, ktoré mali byť predmetom konzultácie, a neboli, resp. nemohli byť v konaní
(alebo aj pred jeho začatím) zistené. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2024, sp.zn.

1Svk/5/2023). Prvostupňový správny orgán vychádzal z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia
č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019 zo dňa 04.12.2019 zo zisťovacieho konania, ktorým Ministerstvo
životného prostredia ako príslušný orgán podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
rozhodol, že navrhovaná zmena činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie. Keďže toto rozhodnutie bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia,

ktorým bol prvostupňový orgán a rovnako aj žalovaný viazaný, a toto rozhodnutie nie je predmetom
prieskumu v tomto konaní, súd nemohol vyhovieť ani tejto žalobnej námietke.
40. Na základe uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil
námietkam žalobcu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto
dôvody súd nevzhliadol. Ďalším účastníkom konania nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im
vznikol nárok na náhradu trov konania, súd im preto podľa § 169 SSP náhradu trov konania nepriznal,

zároveň nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania.
42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca
odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.