Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/29/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625205163
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6625205163.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne A.
B., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, F. G., proti žalovanému A. H., narodený XX.
XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 38C/49/2025-29 z 5. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v I., III. a IV. výroku potvrdzuje.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vstupovať do bytu

č. XX J. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXX J. K. C. D. E. F. F. G., ktoré
nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX k. ú. F. G., a to vrátane spoločných častí tohto bytového
domu a tiež mu uložil zákaz úmyselne sa približovať k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako
50 m s výnimkou prípadnej účasti na nariadených úkonoch orgánov verejnej moci (I. výrok), vo zvyšku
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok) a žalovaného poučil, že môže podať
proti žalobkyni žalobu o ochranu osobnosti, resp. žalobu o náhradu škody (prípadne nemajetkovej ujmy)

spôsobenej zákazom približovať sa k navrhovateľke a vstupovať do jej bytu alebo bytového domu, v
ktoromsabytnavrhovateľkynachádza,uloženýmneodkladnýmopatrením(III.výrok).Otrováchkonania
rozhodol tak, že žalobkyňa ani žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. S poukazom na ust. § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. f), g) a h) CSP a ust. § 11 OZ súd prvej inštancie
čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatujúc, že „navrhovateľka nie

len svojimi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu, ale najmä predloženými listinnými dôkazmi
osvedčila, že odporca dlhodobo a opakovane ohrozuje jej duševnú integritu, a to najmä tým, že
proti vôli navrhovateľky neustále vyhľadáva jej osobnú prítomnosť, a to nie len na miestach verejnosti
prístupným (počas nákupu, výletu, či prechádzky), ale aj v čase, keď sa navrhovateľka nachádza
vo svojom obydlí, vstupuje doň, či k svojmu obydliu prichádza. V tejto súvislosti je odporca voči
navrhovateľke verbálne agresívny, navrhovateľke sa vysmieva, túto ponižuje a pravidelne sleduje.

Uvedené konanie má nie len značný vplyv na kvalitu života navrhovateľky, ktorá má z odporcu stres a
strach, ale priamo vyvolalo potrebu zmien v jej obvyklom spôsobe života. Navrhovateľka totiž v snahe
vyhnúť sa ďalším konfrontáciám s odporcom pristúpila k ukončeniu svojho pracovného pomeru F. L..
A. F., L., ktorej je odporca konateľom, obmedzila svoje obľúbené aktivity (napr. prechádzky), svoj byt
opúšťa len v sprievode inej osoby a bezpečne sa necíti ani vo svojom obydlí, v čoho dôsledku si dala
odpojiť vchodový zvonček, na byte má zatiahnuté závesy, aj rolety, aby odporca nevidel, či je doma a

vchodové dvere otvára zo strachom. Navrhovateľka tak nie len osvedčila dôvodnosť nároku vo veci
samej (právo na ochranu osobnosti, najmä svojho súkromia a psychického zdravia), ale aj to, ženariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
navrhovateľke, a to napriek skutočnosti, na ktorú sama poukázala v podanom návrhu, že predmetné
zásahy zo strany odporcu trvajú už po dlhší čas. Vo veci, akou je aj táto, kedy určitý subjekt dlhodobo

zasahuje do osobnej integrity svojej obete, pričom úroveň intenzity svojich zásahov buď udržiava alebo
stupňuje, totiž už samotná dlhodobosť týchto zásahov má podstatný vplyv na mieru ich následkov na
duševnom stave obete. Uvedené je aj prípadom navrhovateľky, ktorá nie len, že žije v neustálom strachu
a strese a dostáva sa do postupnej sociálnej izolácie (strata zamestnania, obmedzenie obľúbených
aktivít, uzatvorenie sa vo vlastnom obydlí), ale sa aj dva krát pokúsila o samovraždu a v súčasnosti

navštevuje psychológa aj psychiatra. Za tohto stavu by práve neposkytnutie ochrany navrhovateľke
vo forme neodkladného opatrenia, a teda umožnenie odporcovi vo svojom konaní pokračovať, mohlo
spôsobiť ďalšie podstatné zhoršenie psychického stavu navrhovateľky. Preto nakoľko v konaní bolo v
prvom rade osvedčené, že odporca sa opakovane snažil dostať do bytu navrhovateľky (napriek tomu, že
od uvedeného bytu nemá kľúč a ani oprávnenie ho užívať odvodené od vlastníckeho práva, práva nájmu,
prípadne od súhlasu vlastníka tohto bytu, ktorým je navrhovateľka), a to aj násilím (snahou pretlačiť

dvere, vložením nohy medzi dvere a zárubňu), súd v prvom rade podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP uložil
odporcovi,aby nevstupovaldobytunavrhovateľky.Zároveň,nakoľkoodporcanavrhovateľkeopakovane
vyklopkáva na dvere tohto bytu, čaká ju na schodisku, na medziposchodí, či priamo pred bytom, v čoho
dôsledku navrhovateľka nechala odpojiť zvonček, bojí sa otvoriť dvere, má zatiahnuté závesy, či žalúzie,
aby odporca nezistil, či sa v byte nachádza, súd odporcovi uložil, aby nevstupoval ani do bytového domu,

v ktorom sa predmetný byt nachádza. Zároveň z dôvodu, že odporca neustále vyhľadáva tesnú blízkosť
navrhovateľky aj na iných miestach, ako je byt navrhovateľky, či bytový dom, v ktorom sa tento byt
nachádza, v čoho dôsledku má navrhovateľka strach vykonávať inak bežné aktivity (prechádzka, výlet,
nákup a podobne), súd odporcovi podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP uložil, aby sa úmyselne nepribližoval
k osobe navrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako 50 m, ktorú vzdialenosť súd považoval za dostatočnú

na ochranu fyzickej a psychickej integrity navrhovateľky. Uvedený zákaz neplatí na účasť odporcu na
procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci. V opačnom prípade by došlo napr. k porušeniu práva
odporcu na súdnu ochranu (garantovaného čl. 46 Ústavy SR), keď by nemohol osobne brániť svoje
práva v konaní, v ktorom je účastníkom aj navrhovateľka.“.

3. Vo zvyšku (ohľadne požadovaného zákazu kontaktovania) súd prvej inštancie návrh zamietol, lebo
žalobkyňa v podanom návrhu ani netvrdila, že by ju žalovaný písomne, telefonicky, či elektronickou
formou pravidelne kontaktoval a že by také kontakty ohrozovali jej telesnú alebo duševnú integritu.

4. Trvanie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie neobmedzil len na určený čas v zmysle § 330 ods.

1 CSP, nakoľko vzhľadom na charakter a účel neodkladného opatrenia sledujúceho (najmä) ochranu
psychickej integrity žalobkyne, môže takéto neodkladné opatrenie trvať i neobmedzený čas, čo ale
nebráni súdu toto neodkladné opatrenie na návrh zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Súd prvej inštancie mal tiež za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami a preto žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale

s odkazom na § 337 CSP poučil žalovaného, že má možnosť podať voči žalobkyni žalobu o ochranu
osobnosti, prípadne žalobu o náhradu ujmy spôsobenej zákazom približovať sa k nej a vstupovať do
jej obydlia.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný

úspech oboch strán.

6. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný, podľa ktorého neboli splnené podmienky
nariadenia neodkladného opatrenia. Jeho konkrétne odvolacie námietky možno zhrnúť tak, že podľa
neho žalobkyňa bola v zlom psychickom stave už v čase ich zoznámenia a aj v prebiehajúcom trestnom

konaní bolo doporučené vyšetrenie jej duševného stavu. Vo vzťahu k pracovnému pomeru žalobkyne
žalovaný poprel jej tvrdenia uvádzajúc, že vo vzťahu k nej postupoval slušne a správne, čoho dôkazom
je aj záznam z inšpektorátu práce. Takisto poprel, že by žalobkyni vložil do kabelky, či inde sledovacie
zariadenie a ďalej namietal nerešpektovanie princípu proporcionality v tom smere, že mu bolo zakázané
vstupovať nielen do bytu žalobkyne, do ktorého pritom vstupoval vždy len s jej súhlasom, ale aj do

spoločných častí bytového domu. Namietal tiež, že u žalobkyne v byte bol naposledy 21. 08. 2025
a neodkladné opatrenie mu bolo doručené po vyše 3 mesiacoch. Napokon žalovaný spochybňoval
možnosť dodržania uloženej vzdialenosti nepribližovania sa k žalobkyni argumentujúc tým, že hoci nemápotrebu ju vyhľadávať ani kontaktovať, F. G. je menšie okresné mesto s kompaktnou zástavbou a preto
existuje riziko neúmyselného stretnutia sa.

7.Vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobkyňažiadalauzneseniepotvrdiťzdôrazňujúc,žesvojduševný
stav pred súdom nijak netajila, žalovaný sa odvoláva na trestné konanie, ktoré je ale odlišné od tohto
občianskeho súdneho konania, závery inšpektorátu práce sú takisto pre toto konanie irelevantné, vo
vzťahu k sledovaciemu zariadeniu uviedla, že žalovaný sa vždy objavil tam kde ona, súd nariadil zákaz
úmyselného priblíženia sa a preto výhrada k vzdialenosti nie je dôvodná a žalovaný nemá žiaden dôvod

chodiť do vchodu bytového domu. Incident zo dňa 08. 09. 2025 vyvolaný žalovaným potom potvrdzuje,
že hrozba z jeho strany bola akútna aj v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. V následných vyjadreniach strany neuviedli nič právne významné pre rozhodnutie o podanom
odvolaní.

9. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil
v I. výroku (a tiež v závislom III. a IV. výroku) ako vecne správne stotožňujúc sa s jeho odôvodnením.

10. Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné, pretože rozhodnutie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia je vecne
správne. Žalovaný v odvolaní ani v následných vyjadreniach neuviedol žiadne zásadné okolnosti, pre
ktoré by odvolací súd mal pristúpiť k prehodnoteniu napadnutého uznesenia. Odvolací súd (v súlade
s ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je

dostatočne jasné a zrozumiteľné a preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli okresný
súd k tomu, že neodkladné opatrenie nariadil.

11. Na podklade návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančný súd správne
skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán neodkladným opatrením a správne

tiež poukázal na ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. f), g) a h) CSP. Aj podľa odvolacieho súdu bolo
potrebné na podklade žalobkyňou doložených dôkazov navrhované neodkladné opatrenie nariadiť.
Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorého základnou funkciou je bezodkladná úprava pomerov
strán, kedy uplatnený nárok nemusí byť nepochybne preukázaný. Musí však byť osvedčený, pretože
neodkladné opatrenie má pružne a rýchlo reagovať na aktuálnu situáciu existujúcu medzi sporovými

stranami, kedy z časového hľadiska nie je možné zisťovať všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
procesom štandardného dokazovania ako pri konaní v merite veci. Preto procesná teória i prax
hovoria o „osvedčení“ rozhodujúcich skutočností a táto miera osvedčenia sa vždy podriaďuje konkrétnej
situácii. Inými slovami, od konkrétnych okolností závisí, do akej miery je nevyhnutné, resp. postačujúce
považovať určitú skutočnosť za danú, existujúcu. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení preto

nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej,
obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť)
bezodkladnej úpravy pomerov (či obavu pred ohrozením prípadnej exekúcie súdneho rozhodnutia)
a tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a

nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Na druhej strane, dôležité miesto má aj posúdenie, či uložením
navrhovaných obmedzení, resp. povinností nedochádza k zásahu do práv dotknutého subjektu nad
nevyhnutnú mieru a či zásah sleduje legitímny cieľ.

12. Žalobkyňa osvedčila ohrozenie svojej duševnej integrity zo strany žalovaného, pričom reálnemu

narušeniu osobnostnej integrity žalobkyne je možné predísť práve nariadeným neodkladným opatrením
spočívajúcim v zákaze vstupu do jej bytu a v zákaze priblíženia sa žalovaného k nej. Pokiaľ ide
o námietky žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní, odvolací súd uvádza, že sám žalovaný v odvolaní
potvrdil nedobrý duševný stav žalobkyne a nehrá v tomto smere rolu, že tento nie je (len) výsledkom
jeho konania. Okolnosti týkajúce sa pracovného pomeru žalobkyne v spoločnosti žalovaného nemali

zásadný význam pre rozhodnutie, tieto mali len ten význam, že žalobkyňa radšej ukončila pracovný
pomer, aby sa tak vyhla konfrontáciám so žalovaným. Súd prvej inštancie takisto nebral do úvahy
tvrdeniažalobkyneosledovacomzariadení,zohľadnillentúskutočnosť,žežalovanýneustálevyhľadáva
jej prítomnosť. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu rešpektoval aj princíp proporcionalityneodkladného opatrenia, pretože žalovaný sám potvrdil, že k bytovému domu, v ktorom sa nachádza
byt žalobkyne, ho neviaže žiaden právny vzťah, nemá dôvod tam chodiť a tak súdom prvej inštancie
uložený zákaz vstupu vzťahujúci sa aj na spoločné časti bytového domu nemožno považovať za

neprimerane obmedzujúci, naopak, bol viac než potrebný vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný čakal
žalobkyňu práve vo vnútorných priestoroch bytového domu. Žalovaný nedôvodne namietal aj časový
odstup do doby doručenia neodkladného opatrenia, nakoľko okolnosti uvádzané žalobkyňou v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia mali pomerne úzku časovú väzbu s podaním návrhu dňa 24. 11.
2025 a teda nemožno konštatovať, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už žalobkyni nič zo

strany žalovaného nehrozilo. Odvolací súd napokon konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybil ani
pokiaľ ide o žalovaným namietanú vzdialenosť vo vzťahu k zákazu priblíženia sa k žalobkyni, pretože
správne žalobkyňa poukázala na to, že ide o zákaz úmyselného priblíženia sa, pričom odvolací súd
nepochybuje o tom, že i v meste F. G. možno takéto obmedzenie bezproblémovo splniť.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v rozsahu uvedenom vo výroku

tohto uznesenia, lebo správne prvoinštančný súd v závislosti od výsledku konania poučil žalovaného
o možnosti podania žaloby a správne rozhodol aj o trovách konania.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z

ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, ktorá ale
náhradu trov odvolacieho konania nežiadala. Preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.