Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010480
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823010480.1

Uznesenie

3To/77/2024
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.
januára 2024 sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 20T/55/2023
zo dňa 24.4.2024 a takto

r o z h o d o l :

3To/77/2024
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

3To/77/2024
Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo dňa 24.4.2024 rozhodol tak, že podľa § 241 ods. 1
písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného A. B. pre

skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

05.11.2008 A. B., ako fyzická osoba, uzatvoril zmluvu o pôžičke (zmluva č. 1) medzi veriteľom C. D. a
dlžníkom A. B., na základe ktorej C. D. poskytla A. B. peňažné prostriedky vo výške 10.500.000,- Skk
(348.536,15 eur) s dohodnutou dobou splatnosti najneskôr do 31.11.2012, následne dňa 24.11.2012

uzatvoril A. B., ako fyzická osoba, Zmluvu o pôžičke ( zmluva č. 2) medzi veriteľom C. D. a dlžníkom
A. B., na základe ktorej C. D. poskytla A. B. peňažné prostriedky vo výške 950.000,- eur, ktorú sumu
tvorí pri podpise zmluvy odovzdaná suma 600.00,- eur a predchádzajúci nesplnený záväzok vo výške
350.000,- eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.11.2008 (zmluva č. 1), ktorá týmto zaniká a ktorej záväzok
sa stáva predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2012 (zmluva č. 2) s dohodnutou dobou splatnosti
najneskôr do 31.12.2016 a následne A. B. už ako konateľ spoločnosti STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o.,

Ulica miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, IČO: 36373249 (ďalej len spoločnosť STAVEBNÝ
PODNIK, s.r.o.) uzavrel dňa 25.07.2014 v Oravskej Polhore za spoločnosť STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o.,
Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou zaviazal STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o. ako spoludlžníka splniť do
20.06.2017 jeho osobný záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. 1 a č. 2 voči veriteľovi C. D., znejúci na
sumu 950.000,- eur bez príslušenstva a dňa 22.06.2017 pred notárkou JUDr. Andreou Brancovou PhD.,
na notárskom úrade v Lučenci, T. G. Masaryka 19, bola spísaná Notárska zápisnica č. k. N135/2017,

NZ21759/2017, NCRls 22228/2017, v ktorej A. B. ako fyzická osoba a STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o. v
zastúpení konateľom A. B. spísali Osvedčenie o uznaní dlhu (záväzku) Dlžníka a Pristupujúceho dlžníka
voči Veriteľovi a o súhlase Dlžníka a Pristupujúceho dlžníka s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice
v exekučnom konaní, ktorým uznali čo do dôvodu, základu a výšky svoj dlh ( záväzok ) voči Veriteľovi
a zároveň oprávnenej osobe, ktorou je C. D. a zároveň vyhlásili, že sa zaväzujú celý svoj dlh spolu
vo výške 1.300.658,- eur pozostávajúci z istiny 950.000,- eur a príslušenstva, ktoré tvoria dohodnuté

úroky vo výške 350.658,- eur dlžníka A. B. a pristupujúceho dlžníka STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o. v celom
rozsahu Veriteľovi a zároveň Oprávnenej osobe C. D. uhradiť, a to najneskôr v lehote do 10.09.2017a potom, čo A. B. nesplnil svoj záväzok ako fyzická osoba voči veriteľovi C. D., na základe notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, začalo dňa 29.01.2018 voči spoločnosti STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o.
exekučné konanie vykonávané súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom pod sp. zn. 39EX 43/18,

ktoré bolo ukončené dňa 27.04.2018 z dôvodu vymoženia vymáhaného nároku, vrátane trov exekúcie z
majetku spoločnosti STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o., čím spôsobil svojím konaním v rozpore s ustanovením
§ 135a Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, spoločnosti STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o.,
Ulica miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, IČO. 36373249, škodu vo výške 1.300.658,- eur.,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti uvedenému uzneseniu v neprospech obvineného podal prokurátor písomne dňa 29.4.2024
sťažnosť, ktorú zdôvodnil podaním zo dňa 14.5.2024 doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa
14.5.2024, a to nasledovne:

„V zmysle Vášho oznámenia zo dňa 30. 04. 2024 sťažnosť podanú proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo sp. zn.: 20T/55/2023 - 1583 zo dňa 24. 04. 2024, nad rámec odôvodnenia obžaloby, na
ktorom trvám, takto odôvodňujem:
1.Podľa§135aods.1Zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníksúkonateliapovinnívykonávaťsvoju

pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy
jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len

niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore
s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa§135aods.3Obchodnéhozákonníkakonateľnezodpovedázaškodu,akpreukáže,žepostupoval
pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie
valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi
predpismi,spoločenskouzmluvoualebostanovami.Akmáspoločnosťzriadenúdozornúradu,konateľov

nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 124 ods. 2 Trestného zákona sa škodou rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý

by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene
dosiahnuť.
Z obsahu dohody o pristúpení k záväzku, uzavretej podľa § 533 Občianskeho zákonníka medzi
poškodeným zastúpeným obvineným a jeho sestrou dňa 25. 07. 2014 (ďalej aj „Dohoda“) vyplýva, že
obvinený A. B. uzavrel právny úkon s veriteľom, svojou sestrou, ktorým ,okrem iného, tiež uprednostnil

jej záujmy a záujmy svoje, ako fyzickej osoby pred záujmami spoločnosti, v ktorej vykonával vtom čase
funkciu konateľa. Keďže konal v rozpore so zákonom (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka) táto
dohoda je absolútne neplatná, a teda od nej nemožno odvodzovať žiadne iné povinnosti, resp. záväzky.
Takýto právny úkon nie je možné ani dodatočne validovať žiadnym spôsobom, pretože aj také úkony by
trpeli rovnakou vadou. Je zrejmé, že bolo v záujme veriteľa, aby mu splatila dlh iná osoba, ako tá, ktorá

nebola schopná svoj pôvodný záväzok splatiť a zároveň nebolo v záujme spoločnosti plniť záväzky,
ktoré nepochádzajú priamo z jej obchodnej činnosti a to najmä s poukazom na základnú podstatu
podnikania, ktorou je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri pristupovaní k záväzku dňa 25. 07. 2014 tak, ako je to
uvedené aj v podanej obžalobe, poškodená spoločnosť STAVEBNÝ PODNIK s. r. o. nemala žiadny
záväzok, ktorý by mala plniť voči sestre obvineného, resp. voči obvinenému. V tejto situácii obvinený v

mene poškodeného pristúpil k záväzku, ktorý bol pre túto spoločnosť „extrémne“ nevýhodný a v rozpore
s jej záujmami, vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku.
Z účtovných dokladov a znaleckého posudku číslo 2/2021 tiež vyplýva, že v čase pristúpenia k dlhu
spoločnosť nemala voči obvinenému záväzky, ale do tejto boli vkladané kapitálové vklady jednotlivých
spoločníkov tak, ako sa na týchto dohodli. Ani len vklady obvineného do spoločnosti, ktorých výška bola

stanovená valným zhromaždením na každý rok vopred neboli do tejto vkladané v čiastkach, ktoré by
korelovali so sumami, ktoré malí byť obvinenému požičané jeho sestrou, a aj napriek tejto skutočnosti, o
ktorej musel obvinený vedieť k nevýhodnému záväzku pristúpil a uzavrel Dohodu v rozpore so zákonom.
Uvedenému záveru neodporuje ani konštatovanie znalca o tom, že dotovanie spoločnosti zo strany jej
konateľov bolo potrebné pre riadne fungovanie spoločnosti a predídeniu jej zlej finančnej situácii.
Uvedené platí primerane aj o jeho vyhláseniach podaných v notárskej zápisnici číslo N 135/2017,

NZ 21759/2017, pri ktorých dokonca v rozpore so záujmami spoločnosti túto vystavil úplne zjavne
neprimeranému finančnému zaťaženiu, pri ktorom zároveň súhlasil s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v exekučnom konaní bez zjavného právneho a ekonomického dôvodu. Z takéhoto konania
obvineného je potom možné bez pochybností odvodiť aj naplnenie subjektívnej stránky trestného činu,
ktorý sa mu kladie za vinu, pretože porušil výslovný zákaz ustanovený v § 135a ods. 1 Obchodného

zákonníka.
Sudkyňa prvostupňového súdu pri svojom rozhodovaní nesprávne posúdila povahu právnych úkonov,
a to najmä Dohody, a týmto postupom dospela k nesprávnemu záveru, že medzi uzavretím právnych
úkonov popísaných v obžalobe a spôsobenou škodou neexistuje príčinná súvislosť. Odôvodnenie
uznesenia o zastavení trestného stíhania takéto úvahy, resp. iné úvahy o platnosti Dohody uzavretej

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa musia v tomto prípade aplikovať neobsahuje a
v tomto smere sú závery súdu nepreskúmateľné. Škoda na strane poškodeného vznikla ako priamy
následok právnych úkonov jedného z konateľov, urobených v rozpore so zákonom. Ak by na základe
porušenia povinností obvineného nedošlo až k exekučnému konaniu, na strane poškodeného by
nemuselo dôjsť k reálnemu úbytku na jeho majetku a tým ani k vzniku škody v zmysle Trestného zákona.

Právne úkony obvineného sú protiprávne, t. j. v jeho konaní je základ pre vyvodenie jeho trestno-právnej
zodpovednosti, a to aj s poukazom na § 8 Trestného zákona.
2. Trestné stíhanie bolo zastavené aj z dôvodu, že konaním obvineného nemali byť naplnené znaky
trestného činu, pre ktorý bola obžaloba podaná, a to najmä vo forme následku vo forme spôsobenia
škody v určitom rozsahu. Záver o absencii naplnenia tohto znaku skutkovej podstaty trestného činu

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona prvostupňový súd
odvodzuje najmä od a) obsahu znaleckého posudku predloženého do konania obhajobou a b) od
jednostranných prehlásení druhého konateľa, resp. dohôd a zmlúv podpísaných po začatí exekučného
konania a výpovedí svedkov.
Ad a) Podľa § 145 ods. 1 Trestného poriadku úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti,

sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec
nie je oprávnený riešiť právne otázky, ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi
treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.
Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných
dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri

takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno
zapožičať spis.
ZcitovanéhoustanoveniaTrestnéhoporiadku,okreminéhovyplýva,žezáverovznikuškodynemôžebyť
výsledkom znaleckého dokazovania, keďže sa jedná o otázku právnu, resp. o právny záver, ktorý musí
urobiť osoba, ktorá rozhoduje a nemalo by sa pri tejto skutočnosti jednať o odkaz na závery uvedené v

znaleckom posudku (strany 14-19 uznesenia o zastavení trestného stíhania). Znalec má riešiť len otázky
odborné a akékoľvek jeho úvahy o tom, či medzi spoločnosťou a jej spoločníkmi vznikli, alebo nevznikli
pohľadávky alebo záväzky, akého druhu alebo povahy, či sa jedná alebo nejedná o dary, resp. či došlo ku
vzniku škody sú podané nad rámec znaleckej činnosti, a preto na ne nemožno pri rozhodovaní prihliadať.
K obsahu znaleckého posudku číslo 3/2022 a jeho použitia ako dôkazu v konaní pred súdom je potrebné

tiež uviesť, že takému postupu bráni aj znenie § 268 ods. 2, 3 Trestného poriadku v spojení s § 144
Trestného poriadku, keďže znalec nebol súdom poučený podľa § 144 ods. 2 Trestného poriadku.
Ad b) K úkonom vykonaným konateľom spoločnosti E. F., po začatí exekučného konania sa dostatočným
spôsobom vyjadril prokurátor v podanej obžalobe. V danom prípade nemožno hovoriť o tom, že bydohodaoúhradedlhupodpísaná14.02.2018anaňunadväzujúcekúpnezmluvyboliuzavretézostrany
druhého konateľa slobodne, prípadne, že by sa jednalo o zmluvy, ktoré sa svojim obsahom nepriečia
dobrým mravom a to najmä s poukazom na skutočnosti popísané v bode 1. tohto odôvodnenia. Zároveň

z ich obsahu nevyplýva, že by mali byť uzavreté podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nejedná
sa ani o zmluvy podľa § 261 ods. 1 -8 jeho ustanovení a tiež sa v nich nenachádzajú ani dohody podľa §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto ich platnosť treba vykladať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Z rovnakého dôvodu (neplatnosť právneho úkonu) nezbavujú ani jednostranné prehlásenia
druhého konateľa založené v spise trestnoprávnej zodpovednosti druhého konateľa, a to aj z dôvodu,

že tieto nemajú základ v reálnom stave vedeného účtovníctva, a ani len v hodnote vkladov obvineného
do spoločnosti a hodnote záväzkov uvedených v Dohode a v notárskej zápisnici číslo N135/2017,
NZ21759/2017 spísanej na jej základe.
Výpovede právnych zástupcov veriteľky, sestry obvineného majú popri týchto dôkazoch len druhotnú
výpovednú hodnotu, keďže tieto hovoria len o tom, čo sa dialo alebo čo sa dozvedeli pri zastupovaní
svojich klientov, resp. čo si títo mysleli o právnych úkonoch v rámci poskytovania právnych služieb.

Výpoveď právneho zástupcu poškodeného na druhú stranu bez ďalšieho potvrdzuje písomné znenie
dohody o urovnaní dlhu a kúpnych zmlúv, ako aj skutočnosť, že by bez prehlásení druhého konateľa k
ich uzavretiu nedošlo a to napriek tomu, že by tieto vyžadovala akákoľvek právna norma. Táto výpoveď
(G. H.) svedčí v prospech obžaloby.
3. Záver súdu o nemožnosti čítania zápisnice o výsluchu nebohého E. F. ako jediného dôkazu obžaloby

považujem tiež za nesprávny.
Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka
sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto
zákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na
neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas

znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez
dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u
ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že
na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o
úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu je zistiteľné, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené obhajcovi
obvineného dňa 13. 08. 2020 a obvinenému dňa 08. 09. 2020. Obvinený podal proti tomuto uzneseniu,
v zastúpení svojim obhajcom, sťažnosť dňa 14. 08. 2020, pri podaní ktorej požiadal o poskytnutie lehoty
na jej doplnenie, čo urobil dňa 18. 09. 2020 a dňa 24. 09. 2020 bol skôr, ako bolo o sťažnosti obvineného
rozhodnuté, tento vypočutý. Poškodený zomrel dňa XX. XX. XXXX, t. j. na jeho výsluch mal vyšetrovateľ

PZ čas 14 dní, a preto nemožno hovoriť o tom, že by jeho postupom došlo k porušeniu práva obvineného
na obhajobu.
Vyšetrovací spis obsahuje a je založený aj na listinných dôkazoch, z ktorých prokurátor odvodzuje
vinu obvineného, a na obsahu ktorých založil aj obžalobu, a ktoré sú opísané aj vo výroku uznesenia
o zastavení trestného stíhania, proti ktorému táto sťažnosť smeruje a aj v skutkovej vete obžaloby a

uznesenia o vznesení obvinenia.
4. K jednote skutku len v krátkosti uvádzam, že tak zo znenia uznesenia o vznesení obvinenia, ako
aj z podanej obžaloby je zrejmé, že konanie ktoré sa kladie za vinu obvinenému spočíva v porušení
jeho povinností v súvislosti s uzavretím Dohody a spísaním notárskej zápisnice číslo N 135/2017, NZ
21759/2017, ktoré vyústilo do exekučného konania čoho následkom vznikla na strane poškodeného

škoda veľkého rozsahu. Zmluvy o pôžičke označené v obžalobe tvoria neoddeliteľnú súčasť notárskej
zápisnice číslo N135/2017, NZ 21759/2017. Z týchto dôvodov je jednota skutku zachovaná a to od
samého začatia trestného stíhania a toto sa vedie pre skutok popísaný v obžalobe.
5. S ohľadom na uvedené navrhujem, aby Okresný súd Námestovo sťažnosti podľa § 190 ods. 1
Trestného poriadku v celom rozsahu vyhovel a v prípade, že tak neurobí navrhujem, aby Krajský súd v

Žiline uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn.: 20T/55/2023 zo dňa 24. 04. 2024 zrušil a uložil
Okresnému súdu Námestovo, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Benického elektronicky zaslal dňa 11.6.2024
vyjadrenie k sťažnosti prokurátora, s ktorými skutkovými a právnymi závermi sa nestotožňuje, pričom

poukazuje na nasledovné: Nesúhlasí s argumentom prokurátora, že v danom prípade pri nemožnosti
čítania zápisnice o výsluchu nebohého E. F. je treba použiť ustanovenie § 263 ods. 3 Tr. por., s
tým, že vyšetrovateľ mal na výsluch len 14 dní, nakoľko o sťažnosti proti obvineniu bolo rozhodnuté
až 24.9.2024. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a tvrdenia pána prokurátora sú nesprávne.Ako dôležité považuje uviesť, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný
účinok. Vyšetrovateľ teda nemal dôvod čakať na rozhodnutie prokurátora o sťažnosti, ale svoje úkony
orientoval podľa ukončenia svojej dovolenky. Z príloh taktiež vyplýva, že prvé úkony vo veci naplánoval

vyšetrovateľ až po 13.9.2020. Obhajca poukazuje aj na skutočnosť, že už v rámci konania sa vyjadrili,
že na výpoveď poškodeného správne nemožno prihliadať. V tomto prípade bolo začaté uznesenie
o trestnom stíhaní dňa 18.4.2020 s tým, že obvinenie vo veci bolo vznesené až 3.8.2020, teda až
takmer o 4 mesiace. Je neprípustné viesť trestné stíhanie iba vo veci so zjavným a jednoznačne
špecifikovaným a nezameniteľne známym páchateľom pre orgány činné v trestnom konaní bez toho,

aby okamžite nasledovalo aj vznesenie obvinenia tejto osobe. V danom prípade to spôsobilo to, že klient
sa nemohol nijako vyjadriť ku klamstvám E. F., ktoré následne uviedol v máji 2020 počas výsluchu.
Konfrontáciu vyšetrovateľovi navrhovali už v apríli 2020, čo však neurobil. Poukazuje pritom aj na
stanoviská Generálnej prokuratúry k rozhodnutiam v iných trestných veciach. Opätovne poukazuje na
diskvalifikáciu jeho klienta z možnosti reálne uplatniť procesné práva na jeho obhajobu práve v súvislosti
so skutočnosťou, že E. F. zomrel a nemožno jeho výpoveď relevantne použiť, čo správne vyhodnotil

aj súd vo svojom uznesení. Taktiež zdôrazňuje fakt, že obvinenie bolo vznesené dňa 3.8.2020 a E.
F. zomrel až X.XX.XXXX. Nechápu z akého dôvodu a čo bránilo orgánom činným v trestnom konaní
vykonať výsluch poškodeného bezodkladne po vznesení obvinenia, ale dva mesiace sa nič nerobilo.
Čo sa týka jednoty skutku, v plnom rozsahu odkazujú na uznesenie súdu a majú za to, že obžaloba
bola na jeho klienta podaná za úplne iný skutok ako bolo vznesené obvinenie. Nie je zrejmé, čoho

protiprávneho a akým spôsobom sa mal dopustiť. Poukazujú na to, že právna charakteristika skutku
bola od začiatku zvláštna a nesúrodá. Nejednoznačné je aj ustálenie výšky spôsobenej škody, pričom
škodu, ktorú mal podľa uznesenia o vznesení obvinenia spôsobiť obžalovaný svojím konaním vo výške
1 300 658 eur, si poškodený ani neuplatňoval. V odôvodnení uznesenia pracoval vyšetrovateľ so
škodou vo výške 950 000 eur. Z obsahu spisového materiálu a aj z rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti

prokurátora proti obvineniu zo dňa 2.8.2021 je zrejmé, že prokurátor aj vyšetrovateľ pracovali len so
škodou vo výške 950 000 eur. Pokiaľ v podanej sťažnosti dozorový prokurátor opisuje údajné protiprávne
konaniejehoklienta,vdanejsúvislostipoukazujenanesprávneprávneposúdeniesúdomprvéhostupňa.
V danej súvislosti majú za to, že aj táto sťažnostná námietka dozorového prokurátora je nedôvodná.
Opätovne dávajú do pozornosti všetky ich doterajšie vyjadrenia ku konaniu aj samotné odôvodnenie

súdu prvej inštancie. Nad rámec vyššie uvedeného len poukazujú na to, že jeho klient použil poskytnuté
prostriedky od svojej sestry do spoločnosti poškodeného. Sám E. F., ako konateľ spoločnosti, prehlásil,
že predmetná suma 950 000 eur bola použitá v prospech spoločnosti a na pokrytie jej potrieb. Je teda
zrejmé, že predmetné finančné prostriedky, ktoré si od svojej sestry požičal jeho klient, spotrebovala
poškodená spoločnosť. V danej situácii sa preto javilo úplne logické, aby predmetné finančné prostriedky

vrátila aj spoločnosť, ktorá ich reálne spotrebovala a daná skutočnosť v konaní nebola nijako sporná.
V ďalšej časti vyjadrenia obhajca polemizuje s názorom prokurátora, ktorý tvrdí, že znalec, Ing.
Barčíková, nie je oprávnený riešiť právne otázky a podľa dozorového prokurátora je treba znalcovi
umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu a najmä vykonanými dôkazmi. Inými
slovami, prokurátor tvrdí, že znalec by mal byť vypočutý pred súdom. V danej súvislosti poukazuje na

obsah podanej obžaloby, kde prokurátor netrval na výsluchu predmetného znalca Ing. Barčíkovej a ani
I. J.. Zároveň poukazuje na to, že v rámci preštudovania spisu opätovne navrhovali vypočuť I. K., kde
im daný procesný návrh bol vyšetrovateľom zamietnutý. V rámci danej sťažnostnej námietky následne
dozorový prokurátor hodnotí okrem iného aj prehlásenia E. F., ktoré sú vraj bezdôvodné, nakoľko
nevyplývajú zo zabezpečeného účtovníctva. Ak by prokurátor naozaj bral reálny stav účtovníctva, tak by

mal za to, že v účtovnej uzávierke za rok 2018 v júni 2019 potvrdil E. F. všetky skutočnosti, tak ako to tvrdí
obhajoba počas celého konania. Prokurátor vlastne hovorí, že výpoveď právneho zástupcu veriteľky
je nevierohodná, ale výpoveď právneho zástupcu F. už možno použiť. Zároveň poukazujú na to, že
vyhlásenie F. bolo spísané dňa 24.4.2018 aj zmluva o prevode obchodného podielu, kúpne zmluvy boli
podpísané 15.2.2018. V tejto súvislosti je mylné tvrdenie prokurátora v sťažnosti s odkazom na výpoveď

G. H. o tom, že by nedošlo k podpisu kúpnych zmlúv 15.2.2018, ak by E. F. nepodpísal prehlásenie
24.4.2018, ktoré podľa prokurátora nevyžadovala akákoľvek právna norma. Dané odporuje elementárne
logike. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhuje sťažnosť prokurátora zamietnuť ako nedôvodnú.

Obžalovaný sa prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Pavla Novotného vyjadril písomne k sťažnosti

prokurátora, a to podaním zo dňa 12.6.2024 doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 14.6.202,
a to nasledovne:V úvode vyjadrenia obžalovaný rekapituluje sťažnostné námietky prokurátora a následne na ne reaguje
tak, že sťažnosť prokurátora považuje za nedôvodnú, pričom zdôrazňuje, že nie je správny právny názor
prokurátora, podľa ktorého by malo byť konanie, ktoré nie je v súlade s ustanovením § 135a ods. 1

Obchodného zákonníka sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Takýto záver je totiž
zjavne nesprávny, keďže takéto konanie je sankcionované iba tým, že na strane dotknutého konateľa
vzniká v prípade splnenia troch základných predpokladov, t. j. vzniku škody, porušenia povinnosti a ich
príčinnej súvislosti, zodpovednosť za škodu. Preto skutočne nie je možné argumentovať tým, že by bola
dohoda, prípade iné právne úkony, absolútne neplatná, resp. neplatné, a je teda zbytočné zaoberať sa

prípadnou validáciou týchto úkonov. Ak potom prokurátor argumentoval tým, že v čase pristúpenia k dlhu
nemala spoločnosť STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o. voči jeho sestre ani voči jemu ako obžalovanému žiadne
záväzky, keď jeho vklady do spoločnosti, ktorých výška bola stanovená valným zhromaždením na každý
rok vopred, neboli vkladané v čiastkach, ktoré by korelovali so sumami, ktoré mu boli požičané sestrou,
potom je potrebné uviesť, že uzavretím dohody sa zosúladil faktický stav so stavom právnym, keďže
požičané finančné prostriedky boli použité pre potreby spoločnosti. Zo zápisov valných zhromaždení za

roky 2009 až 2016 pritom vyplýva, že výška vkladov nebola vždy presne stanovená, keď napr. v rokoch
2013 až 2016 išlo o sumy podľa potreby a pokiaľ prokurátor argumentoval tým, že vkladané sumy
nekorelovali so sumami, ktoré mu boli sestrou požičané, jedná sa o výhradu, ktorá skutočne nemá
zásadnývýznam,keďžepožičanésumyvkladalpodľapotriebspoločnosti.Stýmtokorešpondujeajzáver
znalca, že dotovanie spoločnosti zo strany konateľov bolo potrebné pre riadne fungovanie spoločnosti

a predídenie jej zlej finančnej situácie. Pokiaľ prokurátor spája naplnenie subjektívnej stránky stíhaného
trestného činu s tým, že mal porušiť zákaz uvedený v § 135a ods. 1 ObZ, potom je potrebné zdôrazniť,
že v uvedenom ustanovení nie je uvedený zákaz, ale povinnosť. Súčasne, ako uviedol vyššie, prípadné
porušenie tejto povinnosti má za následok iba vznik zodpovednosti za škodu, nie však naplnenie
subjektívnej stránky trestného činu. Zásadne potom nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že spoločnosti

vznikla v dôsledku ním uzavretých právnych úkonov škoda, keďže táto, ako správne konštatoval okresný
súd vo svojom uznesení, spoločnosti nevznikla. Spoločnosť totiž uhradila v rámci exekučného konania
svoj záväzok, ktorý vznikol v dôsledku toho, že na svoj chod potrebovala požičané peniaze, a preto
skutočne nie je možné uvažovať o vzniku nejakej škody. Ak potom prokurátor namietal, že záver o
vzniku škody nemôže byť výsledkom znaleckého dokazovania, keďže sa jedná o otázku právnu, je

potrebnézdôrazniť,žeznaleckýposudokobsahujepredovšetkýmodbornépoznatkyazistenia,zktorých
si okresný súd dovodil vlastný záver o neexistencii škody, a preto skutočne neobstojí daná námietka.
V tejto súvislosti poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo 1389/2017,
v zmysle ktorého vo všeobecnej rovine je neprípustné, aby sa znalec vyjadroval k právnym otázkam.
Na druhej strane nie je však vylúčená použiteľnosť znaleckého posudku vtedy, pokiaľ znalec rieši

v posudku niektoré právne otázky, ktoré súd sám posúdi a vyvodí z nich zodpovedajúce právne závery.
Za nedôvodnú súčasne považuje výhradu prokurátora vo vzťahu k ustanoveniu § 268 ods. 2 a 3 Tr.
por., keďže sa jedná o ustanovenie, ktoré sa týka výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní a napádané
uznesenie bolo vydané pred začatím hlavného pojednávania. Navyše namietaný postup by bol popretím
jednej zo základných zásad trestného konania, konkrétne práva obvineného obstarávať si dôkazy.

V časti sťažnosti, kde prokurátor konštatoval uzavretie právnych úkonov konateľom spoločnosti E. F.,
ktoré nemali byť uzavreté slobodne, resp. že sa priečili dobrým mravom, uvádza, že sa jedná o tvrdenie,
ktoré je v rozpore s obsahom dôkazov založených v trestnom spise. Zjavne irelevantný je ich právny
režim, t. j. či sa jednalo o právne úkony uzavreté podľa Obchodného zákonníka či podľa Občianskeho
zákonníka, navyše keď časť týchto úkonov bola uzavretá v režime Obchodeného zákonníka, keďže sa

jednalo o absolútny obchod, napríklad zmluva o prevode obchodného podielu. Navyše, ako správne
konštatoval okresný súd, je potrebné zohľadniť okrem iných aj to, že sama spoločnosť správne
neúčtovala, prípravu uvedených právnych úkonov zabezpečoval v spolupráci s G. A. G. H. ako právny
zástupca poškodeného, a teda ku žiadnemu nátlaku na E. F. nedošlo. V neposlednom rade je potrebné
zohľadniť aj to, za akú sumu predal svoj obchodný podiel E. F. (za 25 000 eur), hoci všeobecná hodnota

spoločnosti STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o. bola vo výške 3 658 212 eur, keď na jeho podiel pripadala
hodnota vo výške 1 646 195 eur, pričom všetky tieto právne úkony sa robili komplexne v rámci vyriešenia
celej záležitosti. Navyše k samotnému trestnému oznámeniu došlo až po dvoch rokov po podpise
všetkých dohôd ohľadne vyrovnania dlhu voči jeho sestre. Ukážkou selektívnosti pri hodnotení dôkazov
je potom konštatovanie prokurátora, že výpovede právnych zástupcov veriteľky, jeho sestry, majú len

druhotnú výpovednú hodnotu, a to na rozdiel od výpovede právneho zástupcu poškodeného, ktorého
výpoveď svedčí v prospech obžaloby. Čo sa týka záveru okresného súdu o nemožnosti čítania zápisnice
o výsluchu nebohého E. F., tento považoval prokurátor za nesprávny, jednak s odkazom na § 263 ods.
3 písm. a) Tr. por. a súčasne aj s konštatovaním, že daný svedok bol vypočutý dňa 24.9.2020, tedaskôr ako bolo rozhodnuté o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Pokiaľ ide o odkaz
na ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por., predpokladom jeho aplikácie je splnenie podmienky, že
výsluchu bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Keďže však tento

výsluch nebol vykonaný kontradiktórne, nie je možné dovolávať sa tohto ustanovenia. V tejto súvislosti
súčasne poukazuje aj na to, že už dňa 18.4.2020 vydal vyšetrovateľ policajného zboru podľa § 199
ods. 1 Tr. por. uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: KRP-45/2-VYS-ZA-2020, ktorým začal trestné
stíhanie vo veci, avšak samotné uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. ČVS:
KRP-45/2-VYS-ZA-2020 vydal až takmer so štvormesačným oneskorením, hoci jeho skutková veta bola

totožná s uznesením o začatí trestného stíhania. Ak by teda vyšetrovateľ PZ postupoval zákonným
postupom a uznesenie o vznesení obvinenia by vydal už v apríli 2020, bol by dostatok času na výsluch
tohto kľúčového svedka a daný úkon by mohol byť realizovaný kontradiktórne. Navyše, ak prokurátor
spája výsluch daného svedka s rozhodnutím o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
jedná sa o zjavne neopodstatnenú súvislosť, keďže daná sťažnosť nemá odkladný účinok. Vo vzťahu
k namietanej totožnosti skutku iba dodáva, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého

citácia skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia sa nezhoduje s citáciou skutku obžaloby
prokurátora, čo je samozrejme v rozpore s ustanovením § 234 ods. 2 Tr. por. Preto navrhuje, aby Krajský
súd v Žiline zamietol sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín ako nedôvodnú.

Prokurátor následne dňa 19.7.2024 doplnil sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania

o písomné doklady doručené splnomocnencom poškodeného prokurátorovi, a ktoré môžu slúžiť ako
podklad pre rozhodnutie o podanej sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo,
sp. zn. 20T/55/2023-1583 zo dňa 24.4.2024 spolu s prílohami, a to rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 7C/9/2020 zo dňa 23.5.2024 a to najmä s ohľadom na závery súdu
ohľadom platnosti právnych úkonom opísaných aj v skutkovej vete obžaloby zo dňa 4.12.2023. Podľa

predloženého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7C/9/2020 zo dňa 23.5.2024, zatiaľ
neprávoplatného, rozhodol prvoinštančný súd v konaní v spore žalobcu poškodeného STAVEBNÝ
PODNIK, s.r.o., právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom proti žalovanej v rade 1/ C. D., L. B., právne
zastúpenej JUDr. Danielom Šintajom, a proti žalovanému 2/ obvinenému A. B., právne zastúpenému
JUDr. Martinom Benickým, o zaplatenie 989 672 eur s príslušenstvom, pričom rozhodol tak, že žalovanú

v rade 1/ zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi/poškodenému sumu 989 672 eur spolu s úrokom
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 989 672 eur od 5.7.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. v zostávajúcej časti príslušenstva súd žalobu voči žalovanej
v rade 1/ zamietol. Výrokom pod III. súd žalobu voči žalovanému v rade 2/, t. j. obvinenému, zamietol.
Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva podľa poškodeného, že vykonaným dokazovaním mal

prvoinštančný súd za preukázané, že medzi obvineným A. B. a sestrou D. nešlo o uzatvorenie pôžičiek.

Na predloženie uvedeného rozsudku prokurátorom reagoval obžalovaný prostredníctvom obhajcu
písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline elektronicky dňa 29.7.2024 tak, že poukazuje
na ustanovenie § 7 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého orgány

činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú.
Ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ alebo
iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde
o posúdenie viny obvineného. Ak teda prokurátor predložil neprávoplatný rozsudok, potom je potrebné
zdôrazniť, že takéto rozhodnutie nemá žiadnu právnu váhu, nakoľko o ňom ešte bude rozhodovať

odvolací súd. Naviac je potrebné konštatovať, že aj keby teoreticky bolo predložené právoplatné
rozhodnutie súdu, otázka platnosti či neplatnosti právnych úkonov opísaných v skutkovej vete obžaloby
má súvis s posúdením viny obžalovaného, a preto skutočne aj prípadné právoplatné závery civilného
súdu nie sú pre trestný súd záväzné, nakoľko ide o posúdenie viny a zodpovedanie takejto otázky patrí
do výlučnej právomoci trestných súdov. Obdobne sa vyjadril aj obhajca obžalovaného JUDr. Martin

Benický v písomnom podaní doručenom Krajskému súdu v Žiline elektronicky dňa 9.8.2024. Zároveň
k tomu predložil aj odvolanie žalovanej v rade 1/ voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
7C/9/2020 zo dňa 23.5.2024.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol
i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná v zákonom stanovenej
lehote, oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, avšak nie je dôvodná.Krajský súd primárne poznamenáva, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť

zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre
rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť.

K postupu súdu prvého stupňa krajský súd uvádza nasledovné: Po podaní obžaloby prokurátorom
samosudca pri preskúmaní obžaloby na podklade jej obsahu, ale aj obsahu predloženého spisu posúdi,

či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo
vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Samosudca pritom ešte nerieši otázku viny obvineného
na základe podrobného vyhodnotenia dôkazov ako pri hlavnom pojednávaní, ale jeho úlohou je
oboznámiťsasvýsledkamiprípravnéhokonaniaatietoposúdiťtak,čijevecdostatočnepripravenánajej
prejednanie na hlavnom pojednávaní, ktoré by malo prebehnúť sústredene a bez prípadných prekážok
vyvolaných chybami predchádzajúceho konania. Samosudca po preskúmaní obžaloby nariadi hlavné

pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania vtedy, ak neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených
v ustanovení § 241 ods. 1 pod písm. a) až h) alebo j) a k) alebo v odsekoch 3 a 6 tohto ustanovenia
(pozn. krajského súdu - Trestného poriadku účinného do 05.8.2024). Jedným z rozhodnutí, ktoré pri
preskúmavaní obžaloby samosudca vydáva, z hľadiska sledovaného cieľa je aj rozhodnutie, ktorého
zmyslom je zabrániť difamačným účinkom verejného prejednania pred súdom v prípadoch, v ktorých je

postavenie obvineného pred súd neopodstatnené, ako je tomu i v predmetnej veci.

Samosudkyňa okresného súdu teda správne postupovala pri preskúmaní obžaloby podľa § 241 Tr.
por., keďže zistila okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., na základe ktorých ustálila,
že je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na

postúpenie veci. Vychádzala pritom aj z ustanovení § 234 ods. 1 Tr. por. a 235 Tr. por. o náležitostiach
obžaloby. V odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a jasne vyložila, akými právnymi úvahami
sa spravovala pri preskúmaní obžaloby, na podklade jej obsahu, ale aj obsahu predloženého spisu,
keď posudzovala či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré
jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Krajský súd sa preto v týchto

smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu
a v podrobnostiach naň odkazuje. Pri existencii erudovaného, podrobne odôvodneného rozhodnutia
okresného súdu, keď rozhodnutia súdu prvého stupňa a sťažnostného súdu tvoria jednotu, by bolo
nadbytočným v rozhodnutí sťažnostného súdu opakovať dôvody uvedené v uznesení súdu prvého
stupňa.

Len sama skutočnosť, že prokurátor sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, ktoré našli svoj odraz v uznesení o zastavení trestného stíhania, nemôže sama osebe viesť
sťažnostný súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Pokiaľ prokurátor v rámci sťažnostných námietok odkazuje na obžalobu a jej odôvodnenie, krajský
súd poukazuje na podrobné a erudované odôvodnenie sťažnosťou napádaného uznesenia, pričom
súd prvého stupňa dôsledne skúmal či obžaloba, ale predovšetkým prípravné konanie, ktoré jej
predchádzalo, poskytovala spoľahlivý podklad na ďalšie konanie.

Zazodpovedajúcestavuveciazákonuprimárnepovažujekrajskýsúdúvahyokresnéhosúdunastrane3
až 8 uznesenia a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že už z popisu skutku o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia nie je možné zistiť, v čom spočívala protiprávnosť konania obv. A. B.
vo vzťahu k základnej skutkovej podstate trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1 ods. 4 písm. a) Tr. zák. Pokiaľ ide o uznesenie o vznesení obvinenia,

sú na jeho vydanie splnené zákonné podmienky vtedy, ak existuje dôvodné podozrenie o spáchaní
trestného činu konkrétnou osobou a zároveň existuje dôvodné podozrenie o naplnení každého jedného
znaku dotknutej skutkovej podstaty, vrátane okolnosti charakterizujúcej subjektívnu stránku žalovaného
trestného činu, ktorá však v popise skutku uvedeného v skutkovej vete výrokovej časti uznesenia
o vznesení obvinenia absentovala.

V štádiu konania pred súdom, po podaní obžaloby už okresný a ani krajský súd nemôžu precizovať
vymedzenie skutku doplnením základných zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného
činu, čo je primárnou úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ktorú súd v neskoršom konanívzhľadomnapostavenienestrannéhoarbitranemôženahrádzať,takakonatosprávnevpodrobnostiach
poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia. Okresný súd správne poukázal aj na
ustanovenie § 234 ods. 2 Tr. por., pričom krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu

v odôvodnení napadnutého uznesenia, že obžaloba bola bez ďalšieho doplnená o skutok – úkony
obvineného zo dňa 5.11.2008 (zmluva č. 1 o pôžičke) a 24.11.2012 (zmluva o pôžičke č. 2), pre ktoré
nebolo vznesené obvinenie a nemožno prisvedčiť sťažnostnej námietke prokurátora, že ide o úkony
už obsiahnuté v notárskych zápisniciach. Krajský súd nepovažuje za dôvodné ani sťažnostné námietky
prokurátora o nesprávnom posúdení povahy právnych úkonov súdom prvého stupňa, a to najmä

platnosti Dohody uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pre nedostatočné vymedzenie
zákonných znakov skutkovej podstaty už v uznesení o vznesení obvinenia. V predmetnej veci okresný
súd skúmal, či konaním obvineného boli naplnené všetky jeho formálne a materiálne znaky, pričom
správne dospel k záveru, že tieto naplnené neboli. Aj odvolací súd poukazuje na ustanovenie §
8 Tr. zák., podľa ktorého trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto
zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Medzi základné znaky trestného činu vyjadrené v jeho

skutkovej podstate patrí subjekt, objekt, objektívna stránka a subjektívna stránka. Obligatórnym znakom
subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu je zavinenie, teda vnútorný vzťah páchateľa
k vlastnému protiprávnemu konaniu, pričom sa rozlišuje konanie úmyselné a nedbanlivostné. Platí,
že pokiaľ nie je naplnený čo i len jeden z uvedených znakov skutkovej podstaty, nejde o trestný čin.
V preskúmavanej veci sa pre naplnenie skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu porušovania

povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., vyžaduje záver
o úmysle obvineného zahŕňajúcom porušenie konkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí
majetok a tiež spôsobenie škody zodpovedajúce skutkovým zisteniam v skutkovej vete napadnutého
rozhodnutia. Úmyselná forma zavinenia pri predmetnom trestnom čine, znaky ktorého mal obvinený
svojím konaním naplniť, tak predpokladá vôľu páchateľa porušiť svoju konkrétnu povinnosť opatrovať

alebo spravovať cudzí majetok a zároveň jeho vedomosť o tom, že takú svoju povinnosť svojím konaním
porušuje. V podrobnostiach sa týmito skutočnosťami zaoberal súd prvého stupňa na strane 9 až 20
uznesenia aj v súvislosti so zisteniami, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, pretože
pre zastavenie trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. nepostačuje len zistenie, že
o existencii skutku sú pochybnosti vyplývajúce z rozporov vo vykonaných dôkazoch, ktoré sa nepodarilo

odstrániť.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa sťažnostný súd nestotožňuje s názorom prokurátora, ktorý
poukazuje na „extrémne“ nevýhodný postup obžalovaného, keď v mene poškodeného pristúpil
k záväzku, ktorý predtým poškodená spoločnosť nemala, čo považuje za postup v rozpore so záujmami

spoločnosti vykonávajúcej podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku aj za situácie, že zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že preukázateľné dotovanie spoločnosti zo strany jej konateľov
bolo potrebné pre riadne fungovanie spoločnosti a predídeniu jej zlej finančnej situácie. Bez vplyvu na
závery okresného a krajského súdu je predloženie neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 7C/9/2020 zo dňa 23.5.2024, ktorým rozhodol v konaní v spore žalobcu poškodeného

STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o., právne zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom proti žalovanej v rade 1/ C.
D., L. B., právne zastúpenej JUDr. Danielom Šintajom, a proti žalovanému 2/ obvinenému A. B., právne
zastúpenému JUDr. Martinom Benickým, o zaplatenie 989 672 eur s príslušenstvom.

Pokiaľ prokurátor v obžalobe, ako aj sťažnosti opakovane poukazuje na výpoveď svedka poškodeného

E. F., ako na podstatný a aj v konaní pred súdom použiteľný dôkaz preukazujúci tvrdenia obžaloby,
krajský súd totožne s okresným súdom poukazuje na dlhodobo ustálenú a judikatúrou podporenú súdnu
praxvychádzajúcuzustanovenia§263ods.3písm.a)Trestnéhoporiadkukčítaniuzápisniceovýsluchu
svedka, ktorý zomrel. Pre čítanie zápisnice o výpovedi svedka uvedeného v ust. § 263 ods. 3 písm. a)
Trestného poriadku sa vyžaduje, aby výsluch takejto osoby bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam tohto zákona. V súvislostiach danej veci je jednoznačne preukázané z obsahu spisového
materiálu, že svedok poškodený E. F. (konateľ, ktorý podal trestné oznámenie za Stavebný podnik,
s.r.o.) zomrel dňa X.XX.XXXX, ale jeho jediná výpoveď v konaní bola učinená dňa 15.5.2020, len
tzv. „vo veci“ v období po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe,
pričom obhajca obvineného a obvinený neboli v tomto štádiu upovedomení o výsluchu, čo v konečnom

dôsledku spôsobuje procesnú nepoužiteľnosť výpovede svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní
jej prečítaním, lebo takýmto postupom by boli porušené práva na obhajobu obvineného v zmysle § 213
ods. 3 Tr. por. Krajský súd podotýka, že v tomto smere aj obhajoba obžalovaného a obžalovaný namietalinepoužiteľnosť tejto výpovede ako podstatného dôkazu v prejednávanej veci, na čo správne reagoval
aj okresný súd v odôvodnení na strane 19 uznesenia.

Krajský súd uzatvára, že len sama skutočnosť, že sa prokurátor nestotožňuje s argumentáciou
okresného súdu, ktorou zdôvodňuje uznesenie o zastavení trestného stíhania, nemôže byť dôvodom na
iné ako napadnuté rozhodnutie okresného súdu. Prokurátor v rámci zdôvodnenia odvolania neuviedol
žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného
súdu. Na tomto mieste tiež krajský súd znovu opakuje, že okresný súd uznesenie podrobne a erudovane

zdôvodnil, jeho úvahy majú oporu v zákone, zistenom dôkaznom stave, ako aj ustálenej súdnej praxi,
preto krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Vovyššieuvedenomideopodstatnédôvody,nazákladektorýchkrajskýsúdrozhodoltakakojeuvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

3To/77/2024
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.