Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010304
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6721010304.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 29. októbra
2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.07.2025, sp.zn.
1T/41/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp.zn. 1 Pv 128/21/6611-6 zo dňa 31.05.2021 pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, v mesiaci september 2018 v presne nezistený deň, v rodinnom dome v obci
B. C. X, C. D., E. F., po tom, čo na neho podala v tom čase jeho družka A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom B. X, dňa 24. 08. 2018 na OR PZ vo F. trestné oznámenie pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, jej mal povedať, aby v predmetnej veci
vypovedala v jeho prospech, čo podmienil tým, že ak bude vypovedať proti nemu, tak ju vyhodí z domu,

že má veľkú rodinu a že skončí na vozíku, zabije ju, čím ju donútil zmeniť svoju výpoveď vykonanú na
Obvodnom oddelení PZ vo Zvolene dňa 11. 09. 2018, čím týmto konaním vznikla A. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B. X, obava o jej život a zdravie, ale nevzniklo jej žiadne zranenie ani škoda na
majetku,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.08.2025, a to v neprospech obžalovaného proti
výroku, ktorým bol oslobodený spod obžaloby.

Poukázal na to, že konajúci súd v rámci hodnotiacich úvah o vine obžalovaného aplikoval zásadu „in

dubio pro reo“, keďže nepokladal skutkový stav po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní
za preukázaný v takom nevyhnutnom rozsahu, ktorý by odôvodnil vyslovenie záveru o uznaní viny
obžalovaného,pričomprihodnotenídôkazovdaldopozornostidveskupinyprotisebestojacichdôkazov.

Odvolateľ mal za to, že takto zvolený postup hodnotenia popísaných dôkazov nebol celkom priliehavý
z dôvodu, že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného a týmto

kládol neprimeraný význam, v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol.Skutočnosti, že skutok sa stal, mal znaky aplikovaného trestného činu a tohto sa dopustil obžalovaný
boli dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním. Za ťažiskový v danom prípade považoval výsluch
svedkyne poškodenej A. G., ktorá vypovedala o verbálnych vyhrážkach ohľadom jej výpovede v inej

trestnej veci už v rámci konania vedeného pod sp. zn. ORP-679/1-VYS-ZV-2020 (podozrenie z prečinu
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona) dňa 10.11.2020, kde uviedla,
že ju k zmene výpovede donútil obžalovaný a to asi týždeň po tom ako bola podať v tej veci trestné
oznámenie. Obžalovaný jej uviedol, že keď proti nemu bude vypovedať, vyhodí ju z domu, dá ju na vozík.
Rovnako vypovedala svedkyňa poškodená aj prípravnom konaní v tejto trestnej veci.

Svedkyňa poškodená vypovedala aj v konaní pred okresným súdom tak, že obžalovaný jej uviedol, že ak
nebude vypovedať ako on chce, že ju zabije a dá na vozík. Výpoveď zmenila preto, lebo najskôr musela
povedať ako sa to stalo, ale potom zase musela povedať to, čo chcel obžalovaný, lebo jej povedal, že
ju inak zabije a v dome nebude žiť.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa 12.10.2020 na Okresnom súde Zvolen pod sp.
zn. 5T/24/2019 (prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona) vyplýva, že svedkyňa
poškodenávypovedalapredokresnýmsúdom,kdeuviedla,ženiejepravda,čotvrdilavpredchádzajúcej
výpovedi v postavení svedka - poškodeného na OO PZ Zvolen dňa 11.09.2018, keď vypovedala v

prospech obžalovaného. Na tomto hlavnom pojednávaní usvedčovala obžalovaného zo spáchania
skutku špecifikovaného v obžalobe.

V danom prípade je zrejmé, že výpoveď svedkyne poškodenej je konzistentná bez rozporov a to aj s
odstupom času a preto jej výpovede považoval celkove za vierohodné. Tomu nasvedčuje aj odsudzujúci

rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T 24/2019 zo dňa 12.10.2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3To 9/2021 zo dňa 10.3.2021, ktorým bol obžalovaný odsúdený
za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Aj v tomto prípade považoval konajúci súd
tvrdenia svedkyne poškodenej za vierohodné.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si všetky skutočnosti, ktoré svedkyňa poškodená
v rámci celého konania tvrdila, vymyslela a ani nebol preukázaný motív, prečo by tak urobila. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že výpoveď svedkyne poškodenej nebola po vyhodnotení
výpovede svedkyne B. G. podporená iným priamym dôkazom. Konanie kladené obžalovanému za vinu

je preukazované aj časťami výpovedí svedkyne poškodenej, ktorá dostatočne vierohodným a presným
spôsobom vysvetlila dôvody, ktoré ju viedli k zmene výpovede. Práve takúto modifikovanú výpoveď v
prvotnom konaní pod sp. zn. 5T/24/2019 zo dňa 12.10.2020 konajúci súd tiež považoval za vierohodnú.

Ďalej zdôraznil, že vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b)

Trestného zákona dňa 11.9.2018 svedkyňa poškodená zmenila v prospech obžalovaného svoje tvrdenia
uvedené v trestnom oznámení zo dňa 24.8.2018, na ktorých zotrvala až do dňa 12.10.2020, kedy
bola vypočúvaná v tejto veci na okresnom súde. Práve úprava jej výpovede bezprostredne po podaní
trestného oznámenia zo dňa 24.08.2018 predznamenala, že dôvodom takejto zmeny bola práve hrozba
násilím zo strany obžalovaného, ktorá zjavne pretrvala až do jej výsluchu v rámci súdneho konania

zo dňa 12.10.2020. Navyše pri tomto výsluchu zo dňa 12.10.2020 uviedla, že s obžalovaným nie je
vo vzťahu a býva pri mame, čo môže byť znakom jej slobodnej a nikým neovplyvnenej výpovede a
odôvodňuje tvrdenie, že zjavne došlo k verbálnym vyhrážkam v súvislosti s prvotnými výpoveďami v
rámci trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b)
Trestného zákona.

O obavách svedkyne poškodenej vypovedala aj svedkyňa F. G., ktorá uviedla, že videla na poškodenej
obavu, pretože nechcela ísť s obžalovaným domov, ale ju donútila, aby tak urobila. Uvedené tiež
nasvedčuje značným obavám poškodenej zo správania obžalovaného.

Aj z uvedeného dôvodu bez ohľadu na prípustnosť výpovede svedkyne B. G. bol toho názoru, že takáto
výpoveď svedkyne poškodenej vykonaná dňa 06.04.2022 v súdnom konaní a dňa 10.11.2020 podľa §
196ods.2Trestnéhoporiadkupostačovalanauznanievinyobžalovaného.Navyšejepotrebnépoukázať
ajnatúskutočnosť,žeobžalovanýmalmotívtaktokonaťzaúčelomzabezpečeniasisvojejbeztrestnosti.Vzhľadom k tomu dospel k záveru, že všetky tieto vyššie uvedené okolnosti v rámci „dvoch skupín
dôkazov“ by mali byť pri rozhodovaní o predmetom skutku vzaté do úvahy, nakoľko vytvárajú

nepochybný záver, že došlo ku skutku uvedenému v obžalobe, ktorého sa dopustil obžalovaný.
Uvedenému svedčí hlavne výpoveď svedkyne poškodenej, ktorá vypovedala konzistentne, navyše
v rámci priebehu súdneho konania z jej správania nenadobudol pocit, že by fabulovala, resp. mala
nedostatočné pamäťové schopnosti. Aj preto za nesprávne považoval hodnotenie súdu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ani odkaz na niektoré tvrdenia znalkyne H. I. B. J. časti vierohodnosti výpovede svedkyne poškodenej
nepovažoval za priliehavé, nakoľko posúdenie vierohodnosti výpovede svedkyne je vecou hodnotiacich
úvah súdu.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu po vykonaní dokazovania mal za to, že táto umožňovala uznať

obžalovaného vinným zo žalovaného skutku, a preto považoval výrok súdu, ktorým bol podľa § 285
písm.a)Trestnéhoporiadkuobžalovanýoslobodenýspodobžalobyzanesprávnyaneodrážajúcizistený
skutkový stav.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok zrušil a

vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 04.09.2025.

Najprv poukázal na výrok napadnutého rozsudku, ako aj podané odvolanie okresného prokurátora,
s ktorým sa však nestotožnil, vrátane dôvodov, ktoré v ňom boli uvedené. Súd prvého stupňa sa v
rámci rozsiahleho dokazovania vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo
veci, svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, pričom sa dôsledne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo, ako aj
vo vzájomných súvislostiach.

Okresný súd logicky uviedol a odôvodnil, prečo ho v danej veci v zmysle zásady „in dubio pro reo“
oslobodil spod obžaloby, pričom poukázal najmä na str. 9-11 odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Na
jednej strane tu bolo jeho tvrdenie, ktorým spáchanie skutku popieral a na druhej strane výpoveď
svedkyne poškodenej, ktorá ho naopak zo spáchania skutku usvedčovala. Okresný súd odôvodnil prečo

nemožno prihliadať nielen na výpoveď svedkyne B. G. na hlavnom pojednávaní, ale ani na jej výpoveď
z prípravného konania. Ďalej z jeho odôvodnenia vyplýva, že iný priamy dôkaz usvedčujúci ho zo
spáchania skutku vykonaným dokazovaním produkovaný nebol a v danom prípade neexistuje ani reťaz
nepriamych dôkazov, ktoré by ho jednoznačne a bez pochýb usvedčovali zo spáchania žalovaného
skutku.

S týmito tvrdeniami okresného súdu sa plne stotožnil vrátane úvah, že pokiaľ sa jednalo o výpoveď
svedkyne poškodenej, bola tu aj možnosť, že sa o jeho údajnom konaní uvedenom v skutkovej vete
obžaloby zmienila z dôvodu docielenia zmeny v jeho správaní vo vzťahu k nej a deťom v spoločnej
domácnosti. Táto úvaha konajúceho súdu bola v plnom súlade s tým, čo tvrdil od počiatku prípravného

konania teda, že poškodená je chorobne žiarlivá a celý skutok si vymyslela.

Nad rámec uvedeného poukázal ešte na výpoveď svedkyne K. G., dcéry jeho a poškodenej, ktorá okrem
iného uviedla na hlavnom pojednávaní, že sa vrátil žiť k L. M., na čo svedkyňa poškodená žiarlila a to
bol pravý dôvod, pre ktorý poškodená aj s deťmi odišli zo spoločnej domácnosti. Svedkyňa tiež uviedla,

že mama jej vtedy hovorila, že keď ju otec podvádza, nebude s ním žiť. Svedkyňa v závere výpovede
jednoznačne uviedla, že keď sa pred začiatkom školského roku vrátili zo štvorky domov, tak nič zo
skutočností uvedených v skutkovej vete obžaloby nepočula.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora

ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodenej, prokurátor krajskej
prokuratúry v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol, aby odvolací súdnapadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Naproti tomu obhajca obžalovaného sa pridržiaval argumentácie, ktorú uviedol v písomnom vyjadrení
k odvolaniu okresného prokurátora. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného
prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por.
Obžalovaný ponechal rozhodnutie na úvahu krajského súdu, pripojil sa k návrhu svojho obhajcu a cítil
sa nevinný.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
vintenciách§317ods.1Tr.por.zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhooslobodzujúcehovýroku,proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom

procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Krajský súd pripomína, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.03.2024, sp. zn. 1T/41/2021
bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je v ňom uvedený a za

to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 54 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento rozsudok bol uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.12.2024, sp. zn. 3To/85/2024 podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d)
Tr. por. zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Možno konštatovať, že okresný súd rešpektoval

právny názor, ktorý v tomto zrušujúcom rozhodnutí vyslovil odvolací súd.

Súdprvéhostupňaprirešpektovaníprávaobžalovanéhonaobhajobu,rozhodolnahlavnompojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy,
ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny, resp. neviny obžalovaného zo spáchania skutku,
kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Tr. por.

spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. V tomto
smere za danej dôkaznej situácie ustálenej v konaní pred okresným súdom v čase jeho rozhodnutia,
keď existovali dve skupiny protichodných dôkazov, tento v súlade so zákonom aplikoval zásadu „in dubio
pro reo“.

V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť odvolacím námietkam okresného prokurátora,
ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu.

Možno súhlasiť s okresným prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané
dôkazy v konečnom dôsledku v prospech obžalovaného, avšak takýto postup bol v danom prípade

za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak, okresný prokurátor vyhodnotil v podanom
odvolaní vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo namieste, vzhľadom na
celkovú dôkaznú situáciu.

Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí vyznievajúcich,

či už v prospech obžalovaného, alebo v jeho neprospech, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa, predovšetkým na stranách č. 9 až 11, s ktorým sa
stotožnil, a to platí aj pre argumentáciu obžalovaného uvedenú v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu,
a nebude ich celé nadbytočne opakovať.

Nad rámec uvedeného krajský súd dodáva, že u každého svedka, ktorý zmení svoju výpoveď, či už
v prospech alebo neprospech obžalovaného, vzniká určitá pochybnosť o jeho celkovej dôveryhodnosti,
samozrejme najmä vtedy, ak zmenu výpovede nevie dostatočne odôvodniť vierohodným a logickým
spôsobom. Takéto zmeny vo všeobecnosti spochybňujú nielen výpovede svedkov na hlavnompojednávaní,resp.vkonanípredsúdom,alevzhľadomnaoslabenieichcelkovejdôveryhodnosti,znižujú
aj dôkaznú hodnotu ich svedeckých výpovedí z prípravného konania. V danom prípade takýto stav
vniesol do dôkaznej situácie určitú pochybnosť týkajúcu sa svedkyne poškodenej A. G., ktorá zmenila

svedeckú výpoveď v konaní, ktoré sa skončilo právoplatným odsúdením A. B. za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen
zo dňa 12.10.2020, sp. zn. 5T/24/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
10.03.2021, sp. zn. 3To/9/2021.

Pokiaľ ide o argumentáciu okresného prokurátora, že napriek zmene výpovede svedkyne poškodenej
A. G. v predchádzajúcej trestnej veci došlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného, odvolací
súd poukazuje najmä na to, že celková dôkazná situácia bola oproti tejto trestnej veci výrazne
odlišná a to v neprospech obžalovaného. V predchádzajúcej trestnej veci totiž usvedčujúcu výpoveď
svedkyne poškodenej A. G. potvrdili, okrem ďalších dvoch nepriamych svedkov, aj nestranní svedkovia,
dvaja príslušníci polície, ktorí bezprostredne po ich príchode na nej videli zranenia a pred ktorými

zároveň uviedla, že sa jej obžalovaný vyhrážal a fyzicky ju napadol. Naviac znaleckým posudkom
z odvetvia traumatológie boli potvrdené zranenia svedkyne poškodenej, ktoré utrpela po fyzickom útoku
obžalovaného, a to pokiaľ ide o ich spôsob vzniku, počet, povahu a lokalizáciu.

Vzhľadom k tomu možno konštatovať, že výpoveď svedkyne poškodenej A. G. bola v predchádzajúcej

trestnej veci podporená viacerými rôznymi dôkazmi, a to aj objektívnej povahy, na rozdiel od tejto trestnej
veci, kde ju podporovala iba výpoveď svedkyne F. G., ktorá však mala vedomosť o priebehu skutku len
sprostredkovane a to práve od svedkyne poškodenej. Nemožno naviac opomenúť, že v danom prípade
išlo len o verbálne vyhrážky, pri ktorých nedošlo k vzniku žiadnych zranení svedkyne poškodenej a teda
ich nebolo možné objektivizovať inými druhmi dôkazov. Taktiež bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosti

v prospech obžalovaného, ktoré uviedla ďalšia svedkyňa K. G..

Významnou v tomto smere bola aj skutočnosť, že výpovede dôležitej svedkyne B. G., ktorá bola
priamou svedkyňou a vypovedala v neprospech obžalovaného, nemohli byť pre procesné pochybenie
v konečnom dôsledku použité a práve z dôvodu absencie tohto usvedčujúceho dôkazu došlo k zmene

dôkaznej situácie v konaní pred súdom a to v prospech obžalovaného. Takýto stav už nebolo možné
zvrátiť, resp. napraviť prípadným vykonaním ďalších dôkazov. Nemožno totiž opomenúť, že proti
prvému rozsudku okresného súdu v tejto trestnej veci, ktorý bol uznesením krajského súdu zrušený,
podal odvolanie len obžalovaný a každá následná zmena dôkaznej situácie v jeho neprospech by
bola v rozpore so zásadou zákazu „reformatio in peius“ a teda nezákonná. V tejto trestnej veci teda

absentovali dôkazy objektívnej povahy, ktoré by verifikovali usvedčujúcu výpoveď svedkyne poškodenej
A. G., ktorej celková dôveryhodnosť bola do určitej miery narušená práve zmenou jej výpovede
v procesnom postavení svedkyne v predchádzajúcej trestnej veci vedenej proti obžalovanému, hoci túto
zmenu vedela akceptovateľným spôsobom odôvodniť.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že síce nie je vylúčené, že sa stal skutok, pre
ktorý bol obžalovaný stíhaný, ktorý vykazoval znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. a že ho spáchal obžalovaný, dokonca možno konštatovať, že bol z takéhoto konania
vo vysokej miere podozrivý, a to vzhľadom na súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho neprospech, avšak
v tomto smere pretrvali viaceré nezanedbateľné pochybnosti, ktoré by nemohlo rozptýliť ani prípadné

vykonanie ďalších dôkazov. Zároveň bolo potrebné vziať do úvahy aj súhrn dôkazov vyznievajúcich
v jeho prospech, ktoré mali taktiež určitú dôkaznú silu a hodnotu. Po komplexnom vyhodnotení všetkých
okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej dôkaznej situácie v konaní pred súdom,
ktorá bola rozhodujúca, mal odvolací súd za to, že bolo potrebné aplikovať zásadu v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne a správne, keď ho v

konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade
s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.