Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125223533
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Gazdík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6125223533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Martinom Gazdíkom v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Mgr. Zuzana
Bírová, advokátka so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava, IČO: 90 849 837, proti žalovanému: A. B.
trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie sumy vo výške 6.369,35 EUR
s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.369,35 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,65 % ročne zo sumy 6.369,35 Eur od 21.09.2024 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti žalobného nároku z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) v predmetnej veci od žalovaného
domáhal zaplatenia sumy vo výške 6.369,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 6.369,35 Eur od 21.09.2024 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tak, že dňa 28.03.2024 došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej bolo prevádzkou motorového vozidla C., EČV: E. (ďalej len „Motorové
vozidlo 1“) spôsobená škoda na majetku poškodenej – pani D. F., ktorá v tom čase viedla motorové

vozidlo B. G. (ďalej len „Motorové vozidlo 2“). Na Motorové vozidlo 1 nebolo v čase nehody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na
Motorovom vozidle 2 bola pritom spôsobená škoda vo výške 6.369,35 Eur. Žalobca ako osoba povinná
v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) vyplatil poškodenej poistné plnenie v uvedenej
výške dňa 16.08.2024. Žalobca uviedol, že v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP má právo na regresnú
náhradu voči tomu, za koho plnil, teda voči žalovanému. Následne žalobca vyzval žalovaného na

zaplatenie uvedenej dlžnej sumy v lehote do 20.09.2024, ale bezvýsledne. Žalovaný do podania žaloby
neuhradil žalobcovi dlžnú sumu, a to ani sčasti.

2. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: faktúru č. XXXXXXXX na sumu 6.369,35 Eur;
výpis z registra žalobcu ohľadom Motorového vozidla 1; kalkuláciu opravy č. 2440019619 od spoločnosti
Malacky Auto, s.r.o.; kontrolný list č. XXXXXXXXXX od spoločnosti Malacky Auto, s.r.o.; predžalobnú
výzvu od právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 22.11.2024; reláciu dopravnej polície PZ o priebehu

dopravnejnehody;záznamyžalobcuohľadomMotorovéhovozidla1;výpiszúčtu–potvrdenieoprevode
od banky VÚB, a.s. zo dňa 31.08.2024; potvrdenie žalobcu o likvidácii poistnej udalosti; výzvu žalobcu
zo dňa 07.10.2024 na náhradu poistného plnenia spolu s obálkou; a list spoločnosti Allianz – Slovenská
poisťovňa, a.s. zo dňa 12.06.2024.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani neprodukoval žiadne dôkazy. Súd teda vo veci vykonal
dokazovanie výlučne vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Na základe

vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným podstatným skutkovým zisteniam. Súd v celosti
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu vzhľadom na absenciu ich popretia zo strany žalovaného.
Z tohto dôvodu bolo v konaní nesporné, že dňa 28.03.2024 došlo k dopravnej nehode medzi Motorovým
vozidlom 1 a Motorovým vozidlom 2. Pri tom došlo na Motorovom vozidle 2 k spôsobeniu škody vo výške
6.369,35 Eur. Táto výška škody je preukázaná aj prostredníctvom faktúry č. XXXXXXXX a kalkulácie

opravy č. XXXXXXXXXX. Motorové vozidlo 2 v tom čase patrilo poškodenej – pani D. F.. Účastníkom
danej dopravnej nehody (ako vodič Motorového vozidla 1) bol aj žalovaný – táto skutočnosť vyplynula
z vyššie uvedenej relácie dopravnej polície. Danú dopravnú nehodu pritom zavinil žalovaný. Z uvedenej
relácie dopravnej polície bolo zistené, že žalovaný „v meste H. na križovatke ulíc H. G. I. – J. nedodržal
bezpečnú vzdialenosť za vozidlom jazdiacim pred ním ktoré chcelo odbočiť doľava a narazil do jej
zadnej a čiastočne aj bočnej strany vozidla.“ Na Motorové vozidlo 1 pritom v čase dopravnej nehody

nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona o PZP – táto skutočnosť vyplynula aj zo
záznamov žalobcu ohľadom Motorového vozidla 1. Žalobca následne dňa 16.08.2024 vyplatil poistné
plnenie vo výške 6.369,35 Eur nepriamo v prospech poškodenej, a to tým, že sumu v uvedenej výške
poukázal na účet spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá uvedenú sumu už skôr vyplatila
poškodenej z titulu havarijného poistenia. Uvedené je preukázané aj prostredníctvom listu spoločnosti

Allianz–Slovenskápoisťovňa,a.s.avýpisomzúčtu–potvrdenímoprevodeodbankyVÚB,a.s.Zároveň
bolo v konaní nesporné, že žalovaný žalobcovi do podania žaloby žiadne peňažné plnenie neposkytol.

4. Súd predmetnú vec právne posúdil tak, že žaloba žalobcu je prevažne dôvodná, a to čo do celej istiny
vo výške 6.369,35 Eur a čo do úroku z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 6.369,35 Eur od

21.09.2024 do zaplatenia. V rámci právnej kvalifikácie nároku žalobcu voči žalovanému súd najskôr
kvalifikoval konanie žalovaného – zapríčinenie predmetnej dopravnej nehody – ako protiprávne konanie
(v rozpore s ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), ktoré viedlo k spôsobeniu škody
na majetku inej osoby (na motorovom vozidle patriacom poškodenej pani D. F.). Žalovaný tak zodpovedá
v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka – ako škodca – za škodu, ktorú zavinene spôsobil

poškodenej (každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti). Následne súd
posudzoval konanie žalobcu, ktorý sprostredkovane (prostredníctvom plnenia pre spoločnosť Allianz –
Slovenská poisťovňa, a.s.) vyplatil peňažné plnenie vo výške spôsobenej škody v prospech poškodenej.
Na tieto skutočnosti treba aplikovať rozhodné ustanovenia zákona o PZP. V zmysle § 20 ods. 1 zákona
o PZP bola zriadená Slovenská kancelária poisťovateľov (žalobca) ako právnická osoba, ktorá v zmysle

§ 20 ods. 2 písm. a) tohto zákona spravuje poistný garančný fond. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona
o PZP platí, že kancelária (žalobca) poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Kľúčovou právnou normou je § 24 ods. 7 tohto zákona, v zmysle ktorého platí, že:

„Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu
toho, čo za neho plnila, vrátane nákladov vynaložených na vybavenie škodovej udalosti a nákladov
spojených s uplatňovaním si tohto práva.“

Aplikujúc uvedené normy na vyššie zistený skutkový stav prišiel súd k záveru, že žalobca v danom

prípade poskytol poistné plnenie vo výške 6.369,35 Eur v prospech poškodenej za žalovaného, ktorý je
v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka primárnym zodpovednostným subjektom. Týmto vznikol
žalobcovi podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP regresný nárok voči žalovanému na náhradu toho, čo za
neho plnil, teda na poskytnutie peňažného plnenia vo výške 6.369,35 Eur. V tejto časti – čo do istiny –
je teda žaloba plne dôvodná (výrok I.).

5. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úrok z omeškania z uvedenej sumy, tento nárok je dôvodný len
čiastočne, a to vo výške 8,65 % ročne z uvedenej sumy za dotknuté obdobie. V tejto súvislosti súd
skúmal splatnosť (hlavného) nároku žalobcu voči žalovanému. V konaní bolo preukázané, že žalobca
žalovaného vyzval na zaplatenie sumy vo výške 6.369,35 Eur svojím listom, v ktorom mu poskytol

lehotu na plnenie do 20.09.2024. Keďže do toho času žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu čiastku, odo
dňa nasledujúceho po uvedenom dni, teda od 21.09.2024 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
svojho dlhu. Od toho dňa bol žalobca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený
požadovať od žalovaného úrok z omeškania z dlhovanej sumy, a to vo výške stanovenej v § 3 nariadeniavlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Výška úroku z omeškania podľa citovaných ustanovení bola ku dňu 21.09.2024 na úrovni
8,65 % ročne. Na základe toho súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania zo sumy 6.369,35

Eur len v tejto výške, a to za obdobie preukázaného omeškania žalovaného, teda odo dňa 21.09.2024
do zaplatenia (tiež výrok I.). Vo zvyšnej časti (nad úroveň 8,65 % ročne) bol uplatnený nárok na úrok
z omeškania s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodný (neexistentný), preto súd žalobu
v tejto časti zamietol (výrok II).

6. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd vo veci aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Keďže žalobca bol v konaní úspešný
v podstatnej časti svojho žalobného nároku (čo do celej istiny a v prevažnej časti úroku z omeškania),
súd s poukazom na princíp procesného úspechu priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).